Z článku:
Už niekoľko rokov sa v mediálnej sfére objavujú názory Ing. Michala Kravčíka na vodohospodársku problematiku. Tieto názory sú však väčšinou diametrálne odlišné od návrhov a riešení vodohospodárskych odborníkov. M. Kravčík totiž neraz nastoľuje otázky, ktorých riešenie je buď všeobecne známe z odbornej literatúry alebo vodohospodárskej praxe, alebo s ktorými odborníci nemôžu súhlasiť najmä preto, lebo je otázna vhodnosť ich plošného uplatnenia v jednotlivých konkrétnych prírodných a vodohospodárskych podmienkach.

Reakcia:
List vodohospodárov, podpísaný generálnym riaditeľom Alešom Mazáčom vnímam v dvoch rovinách. Prvá rovina sa týka reakcie vodohospodárov na moje názory uverejnené v rozhovore „Je už načase reagovať“ (Trend 44/2002) a druhá rovina sa týka článku generálneho riaditeľa (Hospodársky denník, november 2002) „Stimuláciou k ochrane vody“. Predovšetkým chcem poznamenať to, že nie som zastupca Slovenského vodohospodárskeho podniku a preto v rozhovore pre Trend som ponúkol svoj nazor na vodohospodárske problémy a nie to, čo robí Slovenský vodohospodársky podnik.

V rozhovore, na ktorý reagujú zamestnanci SVP, som sa vyjadril k plošnej ochrane vôd a k inštitucionálnej reforme riadenia vodného hospodárstva. V obidvoch prípadoch som sa pokúsil zdôvodniť prečo je potrebné plošne chrániť vodné zdroje v povodiach Slovenska a ako to inštitucionálne zabezpečiť čo najefektívnejšie. V tejto súvislosti je podivuhodný názor generálneho riaditeľa Aleša Mazáča v spomínanom článku v Hospodárskom denníku. Citujem: „Nemožno chrániť tok bez toho, aby sa nebralo do úvahy celé povodie. Celoplošná ochrana vodných zdrojov spočíva v spomaľovaní odtoku dažďových vôd , vo zvyšovaní infiltrácie do podzemia a doplňovaní zásob podzemných vôd, v znižovaní povodňových prietokov a potokoch a riekach, nadlepšovaním minimálnych prietokov, v podpore biodiverzity a ekologickej stability. Celoplošnú ochranu vodných zdrojov nie je možné zabezpečiť inak, ako systémom vytvorenia stimulačných kritérií pre všetkých, ktorí využívajú akúkoľvek časť zemského povrchu“. Toto tvrdenie mimochodom pochádza z dielne Ľudia a voda. To hovoríme minimálne 9 rokov. Publikovaným stanoviskom generálny riaditeľ SVP potvrdzuje potrebu implementácie Modrej alternatívy na Slovensku, za ktorú Ľudia a voda bola spoločenský perzekuovaná ako alternatívu k navrhovanej priehrade Tichý Potok! V zásade sme radi, že generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku dospel k tomuto poznaniu, čo Ľudia a voda dospeli už pred 9-timi rokmi. V stanovisku vedúcich zamestancov a odborných pracovníkov SVP uverejnený v Trende sa uvádza “... to bránilo odborníkom z výskumu a praxe, aby mnohoročné medializovanie rôzných alternatívnych riešení M. Kravčíka vôbec reagovali a vyvracali tvrdenia, ktoré sa laikovi mohli zdať zaujímavé či pozoruhodné, no z odborného hľadiska nemali opodstatnenie.“ Ja len dodávam, že zodpovední za vodné hospodárstvo na Slovensku (samozrejme okrem riaditeľa Mazača) minimálne 9 rokov inorujú možné východiská z vodohospodárskej krízy na Slovensku. Samozrejme, že to ide na úkor daňových poplatníkov. V civilizovanom svete za tieto chyby by boli vyvodené vážne personálne dôsledky. Ale na Slovensku je to tak. Vo vodnom hospodárstve na Slovensku sa naďalej presadzuje to, čo vo svete možno v 50-tich rokoch. Ľudia a voda v praxi, bez záujmu vodohospodárskych odborníkov dokázala, že je možné plošnou ochranou vodných zdrojov prispievať k riešeniu vodných zdrojov i protipovodňovej prevencie. Riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku už o tom hovorí, že je to možné a jeho vedúci pracovníci v liste, ktorý podpísal spomínaný riaditeľ SVP to rezolutne odmietajú. Toto je nie len schizofrénia dvojitého myslenia, ale aj učelová manipulácia. Smutné však je, že v štátnom rozpočte na rok 2003 sa objavuje 5 mil. Sk na projektovú dokumentáciu pre priehradu Tichý Potok. Verím, že pán generálny riaditeľ SVP bude intervenovať Vládu SR i Ministerstvo životného prostredia SR, aby navrhované finančné prostriedky nešli na projektovú dokumentáciu priehrady, ale na vypracovanie integrovaného manažmentu povodia Torysy, na definovanie nástrojov a mechanizmov pre realizáciu toho, čo riaditeľ Mazáč tvrdí. Preto Ľudia a voda urobí všetky kroky na to, aby Slovenský vodohospodársky podnik v rámci protipovodňovej ochrany neskanalizoval už ani jeden meter potoka na Slovensku a aby všetky finančné prostriedky na protipovodňovú ochranu investoval do plošnej protipovodňovej ochrany na Slovensku. Stačilo už vyhodených viac ako 200 mil. Sk daňových poplatníkov do kanalizovania potokov v povodí Svinky i Torysy. Za tieto finančné prostriedky mohla byť zabezpečená protipovodňová ochrana tým istým obciam a zároveň mohlo byť viac ako 5.000 ha zrevitalizovaných plôch lesopoľnohospodárskej krajiny, posilnená bioodiverzita, zastavená plošná vodná erózia, posilnené zásoby vodných zdrojov v rozsahu viac ako 2 mil. m3. Ak Slovenský vodohospodársky podnik skanalizuje čo len jeden meter vodného toku v rámci protipovodňovej ochrany vyzveme riaditeľa Mazáča, aby sa vzdal funkcie za to, že zavádza a klame verejnosť.

Z listu vodohospodárov je tiež zrejme, že Slovenský vodohospodársky podnik sa bojí o svoju budúcnosť, že správcami povodí môže byť niekto iný. Iste čitateľov bude zaujímať, že Slovenský vodohospodársky podnik je správcom len vodných tokov v zmysle Vodného zákona. Správcom dominantnej časti povodí sú poľnohospodári, lesohospodári i obce. Často od vodohospodárov počuť, že oni nemôžu ovplyvňovať poľnohospodárov, lesohospodárov, či samotné obce, aby sa efektívnejšie podieľali na ochrane vodných zdrojov. Z toho teda vyplýva, že vodohospodári nemajú záujem riadiť celé povodia, napriek tomu tvrdia, že sú správcami povodí. Aj v tom je prejav dvojitého myslenia. Preto v rámci reformy vodohospodárskych inštitúcií je potrebné hľadať moderné efektívne modely riadenia vodných zdrojov na Slovensku. Proces z prípravy Integrovaného manažmentu povodia Svinky potvrdil, že jednou z efektívnych spôsobov riadenia vodných zdrojov v povodí je samospráva povodí, ako je to deklarované v Lipovskej deklarácii pre 21. storočie. Samospráva povodí môže vytvárať efektívne udržateľné systémy riadenia povodia, ochrany, obnovy i využívania vodných zdrojov v povodiach. Preto je ozaj načase nie len reagovať, ale zásadne reformovať štruktúru riadenia vodného hospodárstva. Patrilo by sa ešte pred tým, kým neprídu ďalšie živelné pohrómy. A tie bohužiaľ prídu a ešte drastickejšie, či zamestnanci Slovenského vodohospodárske podniku budú písať ďalší protestný list, alebo nebudú.

Add: Kto je zodpovedný za záplavy
Autorom článku, uverejnenom 18. novembra v Hospúodárskom denníku, je švédsky podnikateľ na Slovensku, pán Zvrškovec.

Úryvok z článku uverejníme čoskoro...

Reakcia:
Pán Zvrškovec, predseda predstavenstva Dividend Group z Banskej Štiavnice, kde sídli Slovenský vodohospodársky podnik, vo svojom príspevku „Kto je zodpovedný za záplavy“, tvrdí, že po „bitke je možno robiť z každého vojaka generála“. S tým je bohužiaľ možné len súhlasiť, pretože vodné hospodárstvo na Slovensku ovládajú vojaci, ktorí majú veľké rezervy v strategickom myslení, ako riešiť zložité vodohospodárske problémy. Ak by vodné hospodárstvo na Slovensku ovládali generáli so strategickým myslením, tak by sa úroveň vodného hospodárstva na Slovensku systematický zlepšovala. Opak je pravdou. Za posledných 10 rokov dochádza k zásadným zmenám v hydrologickom cykle nie len na Slovensku, ale aj vo svete, čo slovenskí vodohospodári nestíhajú zvládať. Toto zaostávanie za realitou stavu vody, môže mať katastrofálne dopady na socio-ekonomické prostredie slovenskej spoločnosti. Preto by som radšej privítal diskusiu o tom, ako kompetentní vodohospodárski odborníci sa dokážu vysporiadať s novými výzvami vodohospodárskych problémov u nás i v iných regiónov, napríklad Európy. Keď pán Zvrškovej, pozná Švédsko, kde žije jeho rodina, privítal by som, keby ponúkol slovenskej vodohospodárskej verejnosti model efektívneho fungovania vodného hospodárstva v krajinách Európy a aké má napríklad Švédsko skúsenosti s riadením vodného hospodárstva.

Pre čitateľov Hospodárskeho denníka možno bude zaujímavé, aké zmeny v hydrologickom cykle v 20-tom storočí na Slovensku nastali. V celej strednej Európe, vrátane Slovenska, dochádza dlhodobo k časovej a priestorovej zmene rozdelenia zrážok. V lete prší viac a intenzívnejšie a mimo leta menej. Taktiež v horských oblastiach prší viac i intenzívnejšie a v nížinách menej. Príčinou tohto stavu je vysušovanie ekosystémov povodí predovšetkým poľnohospodárskej i urbárnej krajiny. Toto vysušovanie povodí zvyšuje dynamizmus atmosférických porúch, ktoré vyvolávajú častejší výskyt extrémnejších prívalových dažďov s následnými tragickými povodňami. Vodohospodári síce tvrdia, že Slovensko je strechou Európy a preto by sme mali na Slovensku zachytávať čo najviacej vody, ale myslia iba na výstavbu vodných nádrží. Paradoxom je, že za posledných 50 rokov vplyvom hospodárskych aktivít z povodí Slovenska stratilo viac ako 15 miliárd m3. Za to isté obdobie vodohospodári „stihli“ vybudovať vodné nádrže o kapacite 2,8 miliárd m3! Tento fakt potvrdzuje, že zodpovednosť vodohospodárov na Slovensku siaha iba po vlastnú peňaženku a vlastné záujmy.

Prognózu stavu vody na Slovensku k roku 2010, ktorú Ľudia a voda zverejnilo 11.septembra 2001 spublikoval aj Hospodársky denník po tohtoročných záplavách. Z tejto prognózy, ktorú sme vypracovali na základe poznania dlhodobých zmien hydrologického cyklu (publikácie „Voda pre tretie tisícročie“, Ľudia a voda, 2000, Nová teória o globálnom otepľovaní, Ľudia a voda, 2001), pre Slovensko vyplýva potreba zásadných zmien v riadení vodného hospodárstva. Pretože doterajšie metodické prístupy nezahrňujú faktor časových a priestorových zmien hydrologického cyklu, čím všetky vodohospodárske objekty, investície v nasledujúcich rokoch sa stavajú potenciálnym rizikom zlyhávania celého vodohospodárskeho systému v povodiach Slovenskej republiky s nedozernými dôsledkami na ekonomické, sociálne i environmentálne prostredie. Za toto má priamu zodpovednosť Slovenský vodohospodársky podnik, či sa to niekomu páči, alebo nie.

Keďže si osobne uvedomujem súvislosti, ktoré bohužiaľ kompetentným nehovoria nič, dovoľujem si využívať ústavné právo ponúkať verejnosti riešenia. Že to má význam, svedčí napríklad zmena rétoriky generálneho riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku Aleša Mazáča. V článku „Stimuláciou k ochrane vôd“ uverejnený v Hospodárskom denníku v ktorom doslova cituje formulácie Ľudia a voda (samozrejme bez uvedenia zdroja), napriek tomu, že zasadne nesúhlasí s navrhovanými riešeniami, ktoré ponúka Ľudia a voda. Tato schizofrénia len potvrdzuje, že vodné hospodárstvo na Slovensku je pod vplyvom duchovnej krízy kompetentných.

Z toho vyplýva, že je potrebné, aby vodné hospodárstvo prešlo zásadnou inštitucionálnou reformou, a hlavne aby tí čo žijú v povodiach boli zodpovední za stav, ochranu i využívanie vodných zdrojov a tí vodohospodári, ktorí to s vodnými zdrojmi myslia vážne a nehanbia sa za svoju profesionálnu česť, by tomu mali napomôcť inštitucionálnej reforme s posilnením princípu subsidiarity. Pomôcť, aby vznikali samosprávy povodí, ktoré budú zodpovedné za stav, obnovu i využívanie vodných zdrojov. Ja chápem znepokojenie Zvrškovca, že touto reformou by sa jemu zúžil podnikateľský priestor na Slovensku, lebo by bol nútený vyjednávať s viacerými partnermii. Teraz mu to vyhovuje. Všetky kompetencie sú sústredené v Slovenskom vodohospodárskom podniku v Banskej Štiavnici a to vyhovuje zahraničným lobistom v obchodovaní s vodou. Stačí jednať iba s jedným partnerom. Na to by si mal pozrieť aj Protimonopólny Úrad SR, či to vyhovuje zdravému podnikateľskému prostrediu i záujmom občanov Slovenskej republiky.

Doterajšia prebiehajúca reforma vodohospodárskych inštitúcií potvrdzuje, že v riadení vodného hospodárstva na Slovensku sa viac prejavuje záujem lobistov o ekonomický vplyv než dobrá vôľa nájsť efektívny model fungovania vodného hospodárstva. Preto vyzývam kompetentných za riadenie vodného hospodárstva, aby našli v sebe dostatok občianskej zrelosti a urýchlene odštartovali verejný dialóg „AKO ĎALEJ VO VODNOM HOSPODÁRSTVE“, aby sme nestrácali čas pri hľadaní východísk pred VODNOU KRÍZOU.