Výzva členom Súdnej rady SR a predsedom súdov

Za najnižšiu dôveru k justícii zo strany verejnosti nesú zodpovednosť predovšetkým členovia najvyššieho orgánu súdnictva - Súdnej rady SR na čele s predsedom Najvyššieho súdu SR, a predsedovia súdov.

Súdna rada SR v jej súčasnom zložení sa stala nástrojom ovládnutia súdnictva úzkou skupinou súdnych funkcionárov a je zodpovedná najmä za nezrušenie  neprípustných pozastavení výkonu funkcie sudcov, ktoré sú v rozpore s Ústavou SR, účelový návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi NS SR Petrovi Paludovi za podanie trestného oznámenia a okamžité pozastavenie jeho funkcie, netransparentné a  neodôvodnené rozhodovanie o personálnych otázkach sudcov, nezákonné dočasné pridelenie  na výkon funkcie sudcu  na Najvyšší súd SR úradujúcej ministerky spravodlivosti Viery Petríkovej a štátneho tajomníka Daniela Hudáka v čase, kedy ako sudcovia z dôvodu výkonu týchto politických funkcií mali prerušený výkon funkcie sudcu, nedôvodné odobratie príplatku k nemocenskému sudkyni Marte Laukovej na návrh predsedníčky okresného súdu Heleny Kožíkovej, ktorá je súčasne aj členkou súdnej rady, hoci jej práceneschopnosť bola plne dôvodná a v súčasnosti sa nachádza v zdravotnom stave priamo ohrozujúcom jej život, netransparentný a tým aj nekontrolovateľný výkon jej právomocí, prejavujúci sa napríklad  v zápisniciach z jej zasadnutí, ktoré nemajú takmer žiadnu informačnú a výpovednú hodnotu, či nezverejňovanie rozhodnutí disciplinárnych súdov, čo spoluvytvára stav právnej neistoty.

Nielen sudcovia ale aj verejnosť právom očakáva, že predseda Najvyššieho súdu SR ako najvyššia morálna a odborná autorita v súdnictve zabezpečí riadne fungovanie súdnictva s dôrazom na presadzovanie myšlienok pravdy a spravodlivosti pri výkone svojej funkcie. Štefan Harabin  počas výkonu svojej funkcie opakovane potvrdzuje, že tieto oprávnené očakávania nenapĺňa.

Ako minister spravodlivosti SR zneužíval svoju funkciu najmä účelovým a nedôvodným pozastavením výkonu funkcie niektorým sudcom, napríklad Anne Benešovej, Stanislavovi Sojkovi, Kristine Glezgovej, Angele Balázsovej, Róbertovi Urbanovi, Milanovi Růžičkovi.

Ako predseda Najvyššieho súdu SR a predseda Súdnej rady SR sa výrazne podieľa na znižovaní morálneho kreditu súdnictva, pretože doposiaľ nevyvrátil svoje kontakty a prepojenie na osobu podozrivú z organizovaného zločinu, opakovane verejne klamal a mal neprípustné rasové narážky na pôde parlamentu, bezprostredne po nástupe do funkcie prepustením 12 administratívnych pracovníkov ohrozil riadny výkon súdnictva na Najvyššom súde SR,
• šikanuje nepohodlných sudcov NS SR účelovým podávaním disciplinárnych návrhov,  ich bezdôvodným prekladaním na iné kolégiá v rozpore s ich dlhoročnou špecializáciou opakovanými a neodôvodnenými zmenami Rozvrhu práce súdu, za ten istý skutok sudcov nielen disciplinárne stíha, ale aj odníma prácu v domácom prostredí a nepriznáva odmeny, opakovane neakceptoval stanoviská Sudcovskej rady NS SR, ktoré vyhoveli námietkam sudcov v súvislosti s prideľovaním vecí v rozpore so zákonom (obchádzaním elektronickej podateľne), na rozdiel od mnohých dlhoročných sudcov Najvyššieho súdu SR dvom sudcom dočasne prideleným na najvyšší súd vytvoril nadštandardné pracovné podmienky, nezabezpečil zníženie prieťahov v konaní naplnením zákonnej možnosti prideliť každému sudcovi Najvyššieho súdu 1 asistenta, rovnako prideľovanie pomocného administratívneho personálu jednotlivým senátom závisí od ich lojality k jeho osobe, pri prideľovaní odmien diskriminuje názorových oponentov tak, že jeho osobe lojálnym sudcom priznáva neprimerane vysoké a ničím neodôvodnené odmeny, a svojim oponentom len symbolické čiastky alebo žiadne, a šikanuje názorových oponentov aj tým, že im neumožňuje účasť na medzinárodných ani národných odborných seminároch a že im komplikuje čerpanie dlhodobo plánovaných dovoleniek.

Viacerí predsedovia okresných a krajských súdov, sú zodpovední najmä za účelové podávanie disciplinárnych návrhov voči kritickým sudcom  k súčasným pomerom v justícii, nepodávanie disciplinárnych návrhov voči sudcom, u ktorých preukázateľne existovali dôvody na disciplinárny postih, nerešpektovanie špecializácie sudcov a ich účelové prekladanie na iné kolégiá alebo grémiá, rozmach skrytého rodinkárstva pri obsadzovaní funkcií sudcov, justičných čakateľov a zamestnancov správy súdov, organizovanú podporu zneužívania moci zo strany Štefana Harabina ako ministra spravodlivosti SR a neskôr predsedu NS SR, a zo strany Súdnej rady SR.

Súdni funkcionári, ktorí spôsobili a sú zodpovední za morálny úpadok a stratu dôvery súdnictva, by boli brzdou v procese zmien, ktoré súdnictvo v nastávajúcom období naliehavo potrebuje.

Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu ich preto verejne vyzýva, aby odstúpili zo  svojich  funkcii.