spájame ľudí, ktorí menia svet
Publicistika
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
Všetci sme Detroiťania?
25.7.2013 | Juraj Mesík |

Ešte pred par rokmi slovenské médiá nadšene vítali ďalšiu montážnu fabriku na automobily a s pýchou označovali Slovensko za stredoeurópsky, ak už nie rovno európsky, Detroit. Boli publicisti už vtedy vizionárski, alebo len netušili, čo Detroit skutočne znamená?


Dnes sú fakty o páde Detroitu už známe aj čitateľom bulváru, takže ich asi netreba obšírne opakovať. Kedysi najbohatšie a štvrté najväčšie mesto USA, v čase jeho vrcholu domov dvoch miliónov obyvateľov, začalo vytrvalo upadať a dnes má menej ako 700 000 ľudí. Skoro polovica z nich je chudobných. Daňové príjmy mesta vyschli, náklady stúpli, najjednoduchšie bolo mesto zadlžiť. Dnes je mesto posiate 50 (podľa iných zdrojov 70) tisícmi opustených domov a stovkami rozpadajúcich sa škôl, nemocníc, knižníc, divadiel, tovární. Služby sa rozpadajú, kriminalita rastie, celé ulice a štvrte skôr pôsobia ako „no go“ zóny z Mogadiša alebo z post-apokalyptického filmu plného ruín a spálenísk. Len to nevidíte v dielku z Hollywoodu, ale v dokumente BBC.

Fakty sú viac-menej nesporné. O čom sú a budú spory je interpretácia minulosti a budúcnosti. Čo boli dôvody pádu „Mesta motorov“? A čo z jeho pádu – najväčšieho kolapsu mesta na americkom kontinente od čias zrútenia mayskej civilizácie – vyplýva pre budúcnosť iných miest? Týka sa pád Detroitu aj nášho slovenského Hobitínu, alebo je naša situácia zásadne odlišná, inak povedané, Detroit nie sme my?

Spomedzi navzájom previazaných dôvodov pádu Detroitu si môže každý vybrať podľa vlastnej chute. Pre rasistov bude ten hlavný v rastúcom počte čierneho obyvateľstva v meste. Ak sa vám v ušiach ozývajú slová o lenivých Grékoch či Španieloch, nie je to náhoda – aj keď tí sú bieli. Pre pravoverných pravičiarov to budú zhýralosti ako napríklad zdravotné a dôchodkové poistenie, ktoré si v minulosti v krvavých zápasoch s  oligarchami vybojovali detroitské odbory: ako chceli odborári súťažiť na svetových trhoch s lacnými robotníkmi východu Európy alebo s ešte lacnejšími nepoistenými Číňanmi? Pre ďalších to bude závislosť mesta na jedinom výrobnom odvetví a technologické zaostávanie amerických automobiliek. A pre ešte ďalších nezodpovednosť a skorumpovanosť mestských pánov požičiavajúcich si peniaze na to, aby za verejné peniaze stavali osobné pamätníky svojej veľkosti ako kedysi faraóni pyramídy. Nájde sa veľa ďalších interpretácií: pád Detroitu trval desiatky rokov a v rôznych etapách v ňom mali rôzne faktory rozličnú váhu.

S fenoménom Detroit som prišiel do priameho kontaktu pred asi 20 rokmi, keď som prvý raz navštívil mesto aj jeho predmestia. Okrem rozpadajúcich sa tovární mi v pamäti utkvela nálepka na jednom z áut: „Toyota. From those nice people who brought you Pearl Harbour“ (Toyota. Od tých milých ľudí, ktorí vám dali Pearl Harbour).  

O dekádu neskôr som vo Washingtone natankoval plnú nádrž auta a z 20-dolárovej bankovky mi štedro vydávali. Keď onedlho začali ceny benzínu a nafty strmo stúpať, v bohatých predmestiach Washingtonu som už autá „made in USA“ skoro nevídal – dominovali už zmienené toyoty, volkswageny a kórejské značky. Teda autá s polovičnou spotrebou palív, ako mali tie z Detroitu.

Prečo nezačal Detroit produkovať autá s nízkou spotrebou palív súčasne s Európanmi a Japoncami a tak stratil najprv svetové trhy a nakoniec aj domáci americký trh? Hlavný dôvod bol ideologický: kým Európania a Japonci zaťažili pohonné hmoty vysokými daňami, ktoré výrobcov tvrdo tlačili do úspornosti, modla nízkych daní spôsobila, že v USA tlak na výrobu efektívnych áut neexistoval. Keď som pred desiatimi rokmi kupoval v bazári auto a pýtal som sa predajcu na jeho spotrebu, pozeral na mňa očami Alenky v ríši divov. Môj priateľ sa pri rozprávaní o tomto zážitku smial na plné hrdlo: „Ty nevieš ako Američania kupujú autá? Podľa počtu CDčiek, ktoré môžeš naraz vložiť do prehrávača.“ Pri štvornásobne drahšej rope ako v roku 2003 je dnes kadečo inak, ale aj dnes sú nafta a benzín od USA lacnejšie len v ropných krajinách ako Venezuela, Irán, Saudská Arábia.

A čo budúcnosť?  Naozaj platí, že „my nie sme Detroit?“ Alebo sme naopak všetci – my Slováci zvlášť - Detroiťania, len vo fázovom posune? Advokáti názoru „my nie sme Detroit“ poukazujú na to, že autá montované na Slovensku sú moderné typy, pracovná sila je tu lacná a pri vysokej nezamestnanosti taká aj zostane. Názor „všetci sme Detroiťania“ je zatiaľ okrajový: väčšina ľudí sa mu bráni a aj odborníci, ktorí ho zdieľajú, uprednostňujú mlčanie. Fakt, ktorý by nám nemal unikať je, že behom krátkych 5 rokov zadlženie štátu stúplo na solídny dvojnásobok: z 27 % HDP pred prijatím eura na dnešných 55 % HDP. Tento fenomenálny rast života na účet našich detí – lebo čo iné sú dlhy? – stačil len na to, aby sa udržal aspoň malý ekonomický rast a nezamestnanosť nestúpla nad 15 %. Zatiaľ. Rozborom ekonomických dát a trendov dospel nedávno ekonomický analytik Dušan Doliak k záveru, že Slovensko je vo svojom vývoji zhruba rok - dva za Španielskom a Talianskom.  Ak sa zásadne nemýli, treba Detroit a ďalšie bankrotujúce americké mestá veľmi pozorne sledovať. Prechádzajú tým, čo John Michael Greer nazval metabolickým kolapsom. Možno pre nás majú pár užitočných lekcií.


Vyšlo v denníku Pravda.





POZNÁMKY / vaše reakcie
Ponuka pôžička rýchla a úprimné do 48 hodín.
28.3.2016 13:18 | Vedel

Dobrý deň, pán & pani
V tomto novom roku 2016 naše služby budú milovať, aby strieľať pre ľudí v núdzi a prináša radosť v srdci. Vás, ktorí majú finančné problémy, vám, ktorí zamietajú finančných inštitúcií na žiadosť o pôžičku. Zvýšiť svoje tržby a zvýšiť si svoje finančné projekty, naše služby je certifikovaný a legitimoval pôžičky vo forme peňazí, akejkoľvek osobe bezúhonnosti a uhradiť nás Dobrý deň. Za to ponúkame pôžičky v rozmedzí od 3000 dolárov na $ 2000000€ a percentuálny podiel z 2% v nasledujúcich oblastiach:
-Kúpa budovy
-Nákup automobilov, motocyklov
-Skvelá podpora prospešných projektov
-Svadba
-Dlh (etc...)
Pre príklad, kontaktujte nás priamo na naše
e-mailové adresy:
Vedel.Jean-Claude.finanzen@gmx.de
Ďakujeme vám za pochopenie.
Ad: Všetci sme Detroiťania?
8.10.2013 16:54 | Ľubomír Vitovič

co su to za bludy? vsetci nemozu mat prebytok naraz? jasne ze nie, ked su vsetky peniaze zatazene urokmi, inak by to islo. inflacia je znehodnocovanie penazi bankami, a deje sa to dennodenne tzv. kvantitativymi uvolnovaniami a pod. existuje graf, ktory ukazuje nepriamu umernost medzi mnostvom dolarov v obehu a hodnotou dolara. tolko penazi co je v obehu niekolkonasobne prevysuje potrebu na transakcie
Ad: Všetci sme Detroiťania?
15.8.2013 07:01 | Tomáš Kurian

Ad. Róbert Oružinský

...Nerozumiem, ako sa Vám može páčiť, že Vám štát skrz banky neustále znižuje (infláciou) hodnotu vášho majetku (peňazí).

Infláciu nevytvára štát, ale mi sami, tým že sporíme. Usporené peniaze nemajú oporu v reálnej ekonomike a preto po čase, ak sa ich ľudia pokúšajú minúť, vzniká inflácia.
www.genomofcapitalism.com/inde...

Bez vzniku a stáleho rastu štátneho dlhu by sa výsledkom sporenia dostavila veľmi rýchlo recesia bez konca.
www.genomofcapitalism.com/inde...

Ľudia to nedokážu pochopiť, myslia si že nekonečné vytváranie úspor je správne a nekonečná tvorba dlhu je zlo. V skutočnosti sú to dve stránky tej istej mince a jedno nemôže existovať bez druhého.

Ak teda chcete odstrániť túto "rakovinu", žiadate v skutočnosti zrušenie všetkých úspor (= odstránenie dlhov) alebo aspoň strop na osobné úspory (= odstránenie nárastu dlhu). Je to OK a skutočne by to viedlo k udržateľnej ekonomike, ale je potrebné si uvedomiť nevyhnutné dôsledky.( reguláciu úspor obyvateľstva)
Ad: Všetci sme Detroiťania?
1.8.2013 12:14 | Zinnen M.

Mogadisu pan Mesik? Tak aj vy si myslite ze pricinou padu mesta bola jeho cierna vacsina?
Ad: Všetci sme Detroiťania?
31.7.2013 17:08 | Igor

Preco za stareho rezimu pred prevratom nebol zadlzeny ani stat ani obcania?
A komu to vlstne vsetci dlhujeme?
Zidovskym bankam z USA ?
Este poznamka , Zidia odpustali dlhy ale len svojim bliznym zidom. Nie gojom , nam bielym.
Ad*Tomáš Kurian
31.7.2013 09:38 | Róbert Oružinský

Ja amorálne navyšovať evidentne nesplatiteľný dlh. Nesplatiteľné dlhy treba zrušiť (odpustiť). Tak sa to dialo v histórii bežne. Napríklad Židia odpúšťali dlhy každých 7 rokov.

Kedysi sa nemohlo ani len za úroky požičiavať. Dnes sa vytvárajú peniaze z ničoho (frakčné bankovníctvo) - lebo inak by nebolo ani možné takéto šialené dlhy vytvoriť.
Nerozumiem, ako sa Vám može páčiť, že Vám štát skrz banky neustále znižuje (infláciou) hodnotu vášho majetku (peňazí).

Je to pyramídová hra, presnejšie Ponziho schéma, ktorá zo zdravou ekonomikou (hospodárstvom) nemá nič spoločné. Je to ako rakovina, ktorá vysáva zo životaschopných tkanív energiu, až kým nevysaje všetko. Detroit je jedna metastáza.

Je to všetko jeden gigantický podvod.
Na druhej strane je však zaujímavé žiť práve v čase, keď pravda o tomto gigantickom podvode vypláva na povrch. Sme priamymi účastníkmi...
Ad: Všetci sme Detroiťania?
27.7.2013 14:52 | Tomáš Kurian

Tento fenomenálny rast života na účet našich detí – lebo čo iné sú dlhy ?

S týmto názorom sa stretávam často, a je mimoriadne nesprávny. Pochádza z nepochopenia zákonitostí ekonomického modelu, pri ktorom podnikatelia ako aj obyvateľstvo hromadí zisky vo forme úspor a tým odčerpávajú transakčné prostriedky z ekonomiky, ktoré musia byť nahrádzané cez deficit.

V skutočnosti je štátny deficit a jeho kumulovaním stále rastúci štátny dlh priamou funkciou týchto úspor. Bez deficitného financovania by sa ekonomika automaticky dostala do recesie.

Iba štáty s kladným obchodným prebytkom môžu mať vyrovnané rozpočty ( to však nie je možné pre všetky štáty - nie všetci môžu mať obchodný prebytok naraz)

Preto dlh nemá nič spoločné s budúcimi generáciami, tie budú tak isto chcieť hromadiť zisky a preto budú musieť aj vytvárať dlh.

Tento dlh nie je možné splatiť, ani ho znížiť bez pomoci monetárnej politiky ( či už z infláciou alebo bez nej)

Nárast zadĺženia SR je priamym dôsledkom toho, že zahraniční podnikatelia pravidelne vyťažujú zo SR kapitál, ktorý sa musí nejako nahrádzať - inak by sme stiekli z peňazí pomerne rýchlo.

Keďže už nemáme vlastnú menu, nemôžeme vlastnou menovou politikou túto stratu kompenzovať a preto zadĺženie narastá.
Nemá to ale nič spoločné so životom nad pomery či ďalšími generáciami.

Viac o tejto problematike a podstate vzniku ziskov, dlhu na stránke:
www.genomofcapitalism.com



Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Do formulára vypíšte len veľké písmená z nasledujúceho textu: "mDISnxKUmSow".


» Vaše reakcie (7)
» Verzia pre tlač
» Poslať e-mailom
» Pridať na Facebook
» Pridať na vybrali.sme


Súvisiace témy
Samospráva, Práca a zamestnanosť, Sociálna oblasť, Ekonomika



[107209]




REKLAMA



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS