Hanke predčítavam z učebnice taliančiny, naučili sme sa budúci čas a celé doobedie komunikujeme „in questa bella lingua“. 

Ešte tak vymyslieť, načo nám znalosť taliančiny bude... Možno ako tajná reč, aby sme mohli komunikovať pred Mikulášom o „citlivých záležitostiach“ týkajúcich sa jeho výchovy. Hanka vie nemecky, ja anglicky, takže spoločný cudzí jazyk zatiaľ nemáme.

Zavolal mi brat, že či mu viem vysvetliť teóriu relativity. Dosť ma tým zaskočil. Keďže pracuje v depe usúdil som, že to potrebuje na opravu lokomotívy. Narýchlo som zosmolil populárno-vedeckú prednášku, pospomínal vzorce, uviedol príklad ako funguje. No neuspokojil som ho – chcel vedieť PREČO to tak funguje. Tak som ho odkázal na pána Boha...

Doobeda som počúval v rozhlase diskusiu s prezidentskými kandidátmi. Dokonca som cez email položil kandidátom otázku. Trápilo ma porušovanie zákona prezidentskými kandidátmi, najmä p. Kukanom, lebo nad jeho voľbou som musel uvažovať, ako nad menším zlom. Keď dvojnásobne porušil zákon o predvolebnej kampani, nemyslím si, že veľa robí z dodržiavania iných zákonov. Nepáči sa mu zákon, ktorý limituje náklady na predvolebnú kampaň? Ktorý stanovuje pravidlá finančne znesiteľné pre väčšinu kandidátov? Ktorý, aspoň symbolicky, obmedzuje oligarchov vrážajúcich stámilióny do svojich koní? Každý má právo na „občiansku neposlušnosť“ – t.j. nedodržiavať zákony, ktoré sú v rozpore s jeho svedomím, ale práve to, aké zákony nedodržiava, poukazuje na to, na akej úrovni má svedomie. Môže si síce najať 10 „fiškáľov“ a tí mu už nájdu nejakú kľučku v paragrafe, vyhne sa trestu, ale tu predsa ide o morálku. Odpoveď som dostal presne ako som predpokladal.

Kukana a ostatných „slušných ľudí“, ktorí sa na mňa usmievajú od Vianoc z billboardov, voliť nepôjdem! Výber sa zúžil.

Na obed som už len tak polihovať a mudrovať nevydržal a radšej som sa dal do „administratívnych prác“. V hlave mám tri projekty, na ktoré zháňame podporu. Prehŕňam sa v internetových stránkach a hľadám, kde sa čoho zachytiť. Keby sme nerobili nič konkrétne, iba by sme organizovali semináre, tlačili letáky a cestovali po konferenciách, žilo by sa nám asi ľahšie. Aspoň tak usudzujem podľa grantových ponúk, ktoré som našiel.

Stále ma to ťahalo von, ale nechcel som riskovať, že ma znovu ofúka, a že sa poriadne nedoliečim. Poobede som to však už nevydržal, naobliekal som sa a išiel na vzduch. Chcel som napíliť drevo, aby bolo na budúci týždeň, keď nebudem doma. Nepodarilo sa mi zapnúť cirkulár. Keď som zistil, že chyba nie je v poistkách, vzdal som to. Vďaka tejto mašine sa mi podarilo ušetriť veľa času, ale v poslednej dobe ju viac opravujem ako využívam. V lete veľa dreva potrebovať nebudeme, tak som si povedal, že tento problém až do jesene riešiť nebudem. Kúpim nový list na ručnú pílku a vrátim sa k tradičným metódam chystania dreva. Aspoň nebudem rušiť susedov.

Hanka večer obsadila počítač, chcela si čítať články na Changenete a v Dieťati. Prekvapilo ma to, má k nemu zjavnú averziu. Moje vysedávanie pri ňom nepovažuje za prácu, ani za zábavu dôstojnú chlapa (vedome to nechce priznať). Keďže pracujem v kuchyni, popri čítaní vyhlášok o dotáciách, grantových podmienok, písaní projektov, vybavovaní prihlášok na akcie a podobne, musím „na chvíľku zabaviť Mikuláška“, diskutovať o menu na večeru, dať Telme nažrať, nanosiť drevo... Chápem Hanku, že chce, aby som jej pomohol, keď môžem, moja prítomnosť je lákavá, ale mne potom písanie jedného listu trvá tri krát dlhšie, o to viac potom musím sedieť za počítačom. Lenže tomuto neverí, tvrdí, že aj tak by som tam sedel, len by som si našiel nejaký ďalší dôvod...

Zajtra budem mať dobrú príležitosť vžiť sa do jej úlohy, od rána ide do Zvolena, ja ostávam takmer celý deň s Mikulášom. Som zvedavý ako to zvládnem. Rozmýšľam nad tým a snažím sa zaspať pri monotónnom hučaní počítača.

pokračovanie zajtra