Keď úradník musí šetriť
29.4.2009 | Peter Kupčík | Hospodárska kríza spôsobuje okrem iných problémov aj zníženie výšky daňových odvodov a teda aj zníženie príjmov štátu a organizácií napojených na štátny rozpočet. Preto sa v týchto dňoch vo všetkých úradoch na Slovensku pripravujú alebo už realizujú úsporné opatrenia, ktorých cieľom je prežiť tieto finančné suchoty bez vážnejších následkov. Ak je niečo pravdy na všeobecne rozšírenom názore, že na Slovensku je prehnaná byrokracia a táto že je čiernou dierou pre peniaze daňových poplatníkov, tak je to vlastne dobre, že sa konečne začne šetriť. Ako však poznám našich úradníkov, často môže ísť o šetrenie „za každú cenu“, teda o šetrenie aj v prípadoch, keď úsporné opatrenia môžu v konečnom dôsledku znamenať celkové zvýšenie výdavkov. V praxi to bude vyzerať asi tak, že sa bude menej telefonovať (bude sa kontrolovať, kto koľko telefonuje a zavedú sa limity), menej cestovať (nejaký cenzor bude rušiť všetky služobné cesty, ktoré nebudú vyslovene nevyhnutné) a evidovať sa bude každý vytlačený list papiera a každé napálené CDčko. Opravy techniky a budov sa budú robiť až v skutočne havarijnom stave a priškrtia sa investície, vrátane investícií do ľudských zdrojov (školenia úradníkov). Šetrenie je ako oheň - dobrý sluha, ale zlý pán. Ľahko sa môže stať, že niektorý úrad šetrenie preženie a ohrozí tým vlastné fungovanie. Existuje len nejasná hranica, po ktorú je ešte šetrenie šetrením a za ktorou je už len odsúvaním míňania na neskoršiu dobu (s rizikom, že sa vďaka šetreniu napokon minie oveľa viac). Poznanie, alebo skôr vycítenie, kde sa tá hranica nachádza, je podstatou kumštu každého schopného manažéra. Lenže schopný manažér je veľmi vzácny živočích. Kde ho vziať a nekradnúť? Možno by pomohla nasledujúca úvaha. Povedzme, že máte rozhodnúť, ktorý výdavok je zmysluplný a potrebný aj v rámci úsporných opatrení a ktorý už nie. Predpokladám, že pri zmysluplnom a potrebnom výdavku nebudete mať problém obhajovať ho u svojho nadriadeného a presvedčovať ho, aby on nemal problém obhajovať ho u svojho nadriadeného, a tak ďalej až po toho najvrchnejšieho šéfa. Kto to je ten najsamzvrchovanejší? Vo verejnej správe je to občan. Presvedčte občanov, že výdavky, ktoré odporúčate, sú naozaj potrebné a že nemá zmysel na nich šetriť. A začnite zverejnením tých výdavkov, aby občania vedeli, že sa s nimi vôbec chcete baviť. Stačí obyčajný web a dobrá vôľa. Urobte to, čo napríklad už vyše roka robí mesto Šaľa – zverejňuje informácie o služobných cestách, o používaní telefónov, zmluvy, došlé faktúry, dotácie... Všetky tieto informácie by mali byť občanom dostupné v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Nečakajte, až si ich od vás začnú pýtať, zverejnite ich aktívne a získate tak jednoducho a lacno schopného manažéra. Vy sám sa stanete tým manažérom. Stratíte len možnosť podpisovať sa pod veci, ktorým nerozumiete, alebo s nimi nesúhlasíte. Stratíte len možnosť nerozmýšľať o svojej práci. Taký je už údel schopných manažérov, že neustále špekulujú, ako robiť všetko lacnejšie a lepšie. Ale je len na vás, ako sa rozhodnete. Držím Vám palce, aby ste sa rozhodli správne. POZNÁMKY / vaše reakcie
Pridať reakciu: Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.
» Vaše reakcie (1)
» Verzia pre tlač » Poslať e-mailom » Pridať na Facebook » Pridať na vybrali.sme Súvisiace témy Samospráva, Ekonomika, Prístup k informáciám, Štátna správa[4270] REKLAMA
|