spájame ľudí, ktorí menia svet
Aktuálne
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
Stanovisko VIA IURIS k novele zákona o organizácii Ústavného súdu SR
13.5.2013 | | Via Iuris

Právnici spolupracujúci s VIA IURIS konštatujú, že prijatá novela zákona o organizácii Ústavného súdu SR bude viesť k porušovaniu práva občanov na spravodlivý proces a práva na nestranný súd a je v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Národná rada SR dňa 30. apríla 2013 schválila novelu zákona č. 38/1993 Z. z.  o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej „zákon o organizácii Ústavného súdu SR“). Deklarovaným cieľom novely bolo vyriešiť zablokovanie Ústavného súdu SR pri rozhodovaní o námietkach zaujatosti voči sudcom ústavného súdu, ku ktorému prišlo v konaní o ústavnej sťažnosti Jozefa Čentéša proti rozhodnutiu prezidenta Ivana Gašparoviča o jeho nevymenovaní do funkcie generálneho prokurátora.

V bode 2 tejto novely sa do ustanovenia § 28 zákona o organizácii Ústavného súdu SR vkladá nový odsek 3, ktorý znie: „Ak ide o rozhodovanie v senáte Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát. Ak v dôsledku vylúčenia sudcov alebo odmietnutia sudcov účastníkmi konania nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety, rozhodne o veci samej senát v pôvodnom zložení; na ďalšie vyhlásenia účastníka konania o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť a vyhlásenia sudcu o svojej predpojatosti vo veci sa neprihliada.“. Podľa prechodných ustanovení prijatej novely sa táto novela  použije aj na konania začaté pred jej účinnosťou (t.j. aj na prebiehajúce konanie o ústavnej sťažnosti Jozefa Čentéša a ústavných sťažnostiach iných občanov).

Z novely vyplýva, že v prípadoch, ak bola podaná námietka zaujatosti voči toľkým sudcom ústavného súdu, že na súde nezostali ani len traja nenamietnutí sudcovia, z ktorých by bolo možné vytvoriť senát na rozhodnutie o námietkach zaujatosti, na tieto námietky ani na vylúčenie sudcov pre zaujatosť sa nebude vôbec prihliadať. O ústavnej sťažnosti (t.j. vo veci samej) v takomto prípade rozhodne ten senát, ktorému bola vec pôvodne pridelená, a to v pôvodnom zložení – teda by mohli rozhodovať aj tí sudcovia v senáte, ktorí už boli právoplatne vylúčení pre zaujatosť.

Uvedená novela bola odôvodnená tzv. doktrínou nevyhnutnosti obsiahnutou v Bangalórskych princípoch správania sudcov. Podľa čl. 2.5 Bangalórskych princípov „Sudca sa sám vylúči z účasti na akomkoľvek konaní, v ktorom nie je schopný vec rozhodnúť nestranne alebo kde by sa mohlo bežnému pozorovateľovi zdať, že tento sudca nie je schopný vec rozhodnúť nestranne. ... avšak s tým, že  také vylúčenie sa sudcu nie je nutné, ak nie je možné vytvoriť súd (tribunál), ktorý by vec prejednal  alebo, vzhľadom na urgentné okolnosti, nečinnosť by mohla viesť k vážnej nespravodlivosti.“  Doktrínu nevyhnutnosti treba uplatniť veľmi opatrne, aby čo najmenej zasahovala do práva na nestranný súd.

Novela zákona o organizácii Ústavného súdu SR umožní v praxi prípady, kedy občan podá ústavnú sťažnosť a jeho protistrana v súdnom spore (spravidla štátny orgán) bude môcť dosiahnuť, aby o ústavnej sťažnosti občana rozhodovali sudcovia, ktorí sú voči nemu zaujatí. Ak budú totiž sudcovia, ktorí mali rozhodnúť o ústavnej sťažnosti občana už vylúčení pre zaujatosť stačí, aby protistrana namietala zaujatosť nových členov senátu a následne aj všetkých ďalších sudcov Ústavného súdu. Dôsledkom toho bude situácia, kedy sa sťažnosť vráti senátu v pôvodnom zložení a o sťažnosti rozhodnú sudcovia, ktorí sú voči občanovi zaujatí a ktorí už boli pre zaujatosť právoplatne vylúčení. Takýto stav považujeme v demokratickom právnom štáte za absolútne neprípustný.

V predmetnej veci sú v konflikte dva verejné záujmy. Na jednej strane konfliktu je základné právo na nestranný súd, ktoré znamená, že občan má právo, aby o ňom rozhodoval sudca, ktorý nie je zaujatý. Na druhej strane konfliktu je verejný záujem na tom, aby ústavný súd bol schopný prijať rozhodnutie o ústavnej sťažnosti občana. Prijatá novela zákona obmedzuje základné právo občana na nestranný súd, a to v záujme zachovania schopnosti Ústavného súdu SR prijať rozhodnutie. 

V ústavnom práve platí pravidlo, že pri riešení vzájomného konfliktu medzi dvomi princípmi alebo záujmami musí byť dodržaná zásada proporcionality (primeranosti) pri obmedzovaní základných práv. Znamená to, že ak zákonodarcom sledovaný cieľ je možné dosiahnuť inými prostriedkami (iným legislatívnym riešením), je v súlade s ústavou iba ten prostriedok, ktorý ústavné práva obmedzuje v najmenšej miere a miernejšie (pozri napr. Čič, M. a kol: Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Eurokódex, 2012, s. 75). V predmetnom prípade z toho vyplýva, že ak sfunkčnenie Ústavného súdu SR bolo možné dosiahnuť iným legislatívnym riešením, ktoré by základné právo na nestranný súd obmedzovalo v menšej miere, malo byť prijaté toto menej obmedzujúce riešenie. Ak však bolo prijaté legislatívne riešenie obmedzujúce základné právo na nestranný súd vo väčšej miere v porovnaní s inými možnými riešeniami, je takéto legislatívne riešenie v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 

V predmetnom prípade bolo možné prijať iné riešenie, ktoré by rovnako zachovalo schopnosť Ústavného súdu SR rozhodnúť vec, a zároveň by obmedzovalo základné právo občanov na nestranný súd v menšej miere, ako prijatá novela zákona.

Riešením menej obmedzujúcim základné právo na nestranný súd by napríklad bolo, ak by o sťažnosti rozhodovalo celé plénum Ústavného súdu. Takéto riešenie zaručuje oveľa nestrannejšie a objektívnejšie rozhodnutie, ako keď bude o sťažnosti občana rozhodovať iba jeden senát Ústavného súdu zložený z troch sudcov, ktorí by mohli byť všetci právoplatne vylúčení pre zaujatosť.

Riešením menej obmedzujúcim základné právo na nestranný súd by bolo aj riešenie, ak by o sťažnosti rozhodoval senát v pôvodnom zložení, avšak právoplatne vylúčení sudcovia by boli nahradení sudcami, voči ktorým bola síce podaná námietka zaujatosti, ale neboli ešte právoplatne vylúčení pre zaujatosť a ani sami sa zaujatí necítia. 

Konštatujeme, že novelou zákona bolo prijaté legislatívne riešenie, ktoré v porovnaní s inými možnými riešeniami vo väčšej miere obmedzuje základné právo na nestranný súd, a preto prijatá novela zákona o organizácii Ústavného súdu SR je v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Novela teda môže viesť k porušeniu práva účastníkov konania na spravodlivý proces a práva na nestranný súd. 

Vyzývame preto prezidenta Slovenskej republiky, aby novelu zákona o organizácii Ústavného súdu SR vrátil Národnej rade Slovenskej republiky.

Keďže existujú veľmi vážne pochybnosti o súlade prijatej novely s Ústavou SR, vyzývame I. senát Ústavného súdu SR, aby v prípade, že novela zákona nadobudne účinnosť, nerozhodol o ústavnej sťažnosti Jozefa Čentéša, kým plénum Ústavného súdu SR neposúdi súlad novely zákona s Ústavou SR. 


Právnici spolupracujúci s VIA IURIS

Zuzana Čaputová 
Peter Wilfling 
Kristína Babiaková
Eva Kováčechová 


VIA IURIS je občianske združenie, ktoré od roku 1993 pomáha ľuďom obhajovať svoje práva a zúčastňovať sa na rozhodovaní o veciach verejných. Prispieva k tomu, aby štátne orgány konali zodpovedne a zúčastňuje sa na reforme slovenského súdnictva. www.viaiuris.sk




POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Stanovisko VIA IURIS k novele zákona o organizácii Ústavného súdu SR
13.5.2013 14:23 | Jozef Kanalos

Ambasador v boja proti chudobe a sociálnemu vylučeniu pri EU 2010
Bc. Jozef Joshua Kanaloš.
Nar.8.3.1956 r.č.5603087413,
bytom: Uránová 2,
21 02 Bratislava - Ružinov,
Slovenská republika

Medzinárodný súdny dvor
International Court of Justice (ICJ),
Cour Internationale de Justice (CIJ))
Predseda MSD - Peter Tomka
Haag, Holandsko

ŽALOBA
Žalobca: Jozef Joshua KANÁLOŠ (v zastúpení: JUDr. Ján ŠČURY, advokát)



Žalovaní - Prezident Slovenskej republiky doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc. nar.27. marca 1941 v Poltári

Predseda vlády Slovenskej republiky - Doc. JUDr. Robert Fico, CSc. nar.15. september 1964, Topoľčany

Predseda parlamentu Slovenskej republiky. Mgr. Pavol Paška,nar.23. február 1958, Košice - Úrad vlády Slovenskej republiky Námestie slobody 1, 813 70 BratislavaÚstavného súdu Slovenskej republiky - Ivetta Macejková sudkyňa, predsedníčka
Narodenie 22. január 1958 Bratislava, Česko-Slovensko

Pre porušovanie Ústavy SR a Deklaraciu pre ľudské práva a slôbod a pre Genocidu Europskou Uniou - uvrhnutie obyvateľou členských štátov najme Slovenska do stavu chudoby - genocidy.


Podávam a využivam Právomoc mne daná a žiadam Medzinárodný súdny dvor ktorý je oprávnený rozhodovať spory medzi štátmi a podávať poradné posudky na žiadosť iných orgánov OSN a odborných medzinárodných organizácií v rôznych právnych otázkach, súvisiacich s ich činnosťou. Stranami v spore predloženom MSD môžu byť nielen výlučne štáty, ako subjekty medzinárodného práva. Ale ako fizická osoba žijuca na uzemi Slovenska a Europskej Unie ako aj v členskom štáte OSN

Využivam svoju mne danú právomoc (jurisdikcia) MSD čo je konsenzuálna, závisí od charty súhlasu podpísanu štátom v spore. V zmysle čl. 36 ods. 1 Štatútu MSD sa právomoc dvora vzťahuje na všetky právne spory, ktoré mu strany predložia, a zároveň na všetky otázky osobitne predvídané v Charte OSN alebo v platných zmluvách a dohovoroch. MSD koná len na základe podnetu zúčastnených strán. Konanie pred MSD žiadam pre značné porušovanie jak Deklaraciu ľudských práva charty ako aj Ústavu Slovenskej republiky pre svoj vlastný prospech na ukor uvedenia ľudu a nerodnostných menšin žijucích na uzemiu Slovenskej republiky do chudoby - genocidy -

Táto žaloba je jedným z prostriedkov jak mierového urovnávania medzinárodných sporov, a OSN ma dohliadať na dodržiavanie charty, ktorého však voľba sa ponechála na vôľu štátov v spore s ˇustavným zákonom a prísah jednotlivých osob zodpovedajuve za dodržovanie deklaracie ľudských práva s lobôd ako aj blaho a rozvoj spoločnosti - potom jednotlivca..
Navrhovanú medzinárodnu žalobu opieram o obligatórnu (záväznú) jurisdikciu MSD ide v tom prípade, pokiaľ je právomoc MSD daná už v okamihu vzniku sporu medzi štátmi. MSD je vtedy oprávnený začať konanie na základe návrhu jednej zo strán. Obligatórna právomoc MSD môže byť založená:
osobitnou dohodou (kompromisom), t. j. dohodou účastníkov Štatútu MSD o predložení ad hoc konkrétneho vzniknutého sporu na jeho rozhodnutie MSD,
doložkou o obligatórnej jurisdikcii MSD v medzinárodnej zmluve, a to pre prípad vzniku sporu z medzinárodnej zmluvy pro futuro (v budúcnosti), najmä sporov týkajúcich sa výkladu alebo používania tejto medzinárodnej zmluvy,
jednostranným opčným vyhlásením, ktoré je záväzné za podmienky reciprocity. Štát priamo týmto vyhlásením uznáva záväznú príslušnosť MSD vo všetkých právnych sporoch, ktoré sa týkajú výkladu niektorej zmluvy, ktorejkoľvek otázky medzinárodného práva, existencie akejkoľvek skutočnosti, ktorá, pokiaľ sa preukáže, by zakladala porušenie nejakého medzinárodného záväzku, a spory, ktoré sa týkajú povahy alebo rozsahu náhrady, ktoré treba poskytnúť v dôsledku porušenia niektorého medzinárodného záväzku. Týmto vyhlásením uznáva t.č. príslušnosť MSD 65 členských štátov OSN

Konanie - Konanie pred MSD môže byť: sporové - posudkové.
V sporovom konaní rozhoduje MSD konečným rozsudkom záväzným pre sporné strany, ktorý nemožno napadnúť opravným prostriedkom. Žiadosť o preskúmanie rozsudku možno podať len v prípade, pokiaľ vyjde najavo skutočnosť rozhodujúceho významu, ktorá v čase vydania rozhodnutia nebola známa MSD, ani strane, ktorá žiada o preskúmanie rozsudku. V posudkovom konaní rozhoduje MSD na žiadosť iných orgánov OSN a odborných medzinárodných organizácií len o právnych otázkach, ktoré súvisia s ich činnosťou. Poradné posudky MSD nie sú právne záväzné, majú odporúčací charakter.

MSD a Slovenská republika
Slovenská republika sa ako samostatný štát stala členom OSN, a tým aj zmluvnou stranou Charty OSN a Štatútu MSD, 19. januára 1993 (Česko-Slovensko bolo pôvodným členom OSN od 24.októbra 1945). V roku 1993 SR spoločne s Maďarskom predložila na MSD spor o Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. MSD vyniesol rozsudok v uvedenej veci 25. septembra 1997. Rozsudok bol pre SR priaznivý a je považovaný za výrazné víťazstvo SR v uvedenom spore. SR uznala záväznú príslušnosť MSD vyhlásením prezidenta s účinnosťou od 28. mája 2004. V roku 2002 bol za sudcu MSD zvolený JUDr. Peter Tomka, CSc. na 9 ročné funkčné obdobie 2003 - 2012. Od 6. februára 2009 vykonával funkciu podpredsedu MSD na trojročné funkčné obdobie. V roku 2011 bol opätovne zvolený na ďalšie 9 ročné funkčné obdobie 2012 - 2021. Od 6. februára 2012 vykonáva funkciu predsedu MSD.


Invalidný dôchodok - je samostatná dávka dôchodkového poistenia hmotne zabezpečujúca občana, ktorý sa stal invalidným (má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou).Podmienky nároku v skratke: Na invalidný dôchodok mám nárok ak som sa stal invalidným, získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity som nedovŕšil dôchodkový vek alebo mi nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia (získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok), ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty

» Vaše reakcie (1)
» Verzia pre tlač
» Poslať e-mailom
» Pridať na Facebook
» Pridať na vybrali.sme




Kontakty:
Via Iuris – Centrum pre práva občana

Súvisiace témy
Právo, Štátna správa

Regióny
Bratislava


[16795]



REKLAMA



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS