spájame ľudí, ktorí menia svet
Spoločnosť | AKTUÁLNE
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
Práva združenia Podpoľanie nad zlato pri povoľovaní ťažby zlata boli porušené
12.4.2013 | | Via Iuris

Najvyšší súd potvrdil, že verejnosť bola z konania o určení dobývacieho priestoru vylúčená nezákonne. Občianske združenie „Podpoľanie nad zlato“ z Detvy sa dlhodobo usiluje zastaviť projekt ťažby zlata v lokalite Detva. Združenie nesúhlasí s plánmi spoločnosti Eastern Mediterranean Resources – Slovakia s.r.o., ktorá sa usiluje v Detve o ťažbu zlata metódou kyanidového lúhovania.

Združenie preto prostredníctvom spolupracujúcej advokátky VIA IURIS Evy Kováčechovej podalo žalobu na preskúmanie rozhodnutia o vylúčení OZ Podpoľanie nad zlato z konania o určení dobývacieho priestoru. Združenie v žalobe žiadalo, aby súd zrušil rozhodnutia banských úradov o tom, že združenie nie je účastníkom konania. O žalobe rozhodoval v druhom stupni Najvyšší súd, ktorý definitívne rozhodol, že združenie je účastníkom konania o určení dobývacieho priestoru so všetkými právami a povinnosťami účastníka konania a prípadne môže toto rozhodnutie napadnúť aj na súde. 

OZ Podpoľanie nad zlato vystupuje proti ťažbe najmä preto, že dôsledkom ťažby metódou kyanidového lúhovania môže byť nezvratný zásah do životného prostredia obyvateľov Podpoľania. Táto metóda je pritom vo viacerých európskych krajinách zakázaná (napr. v Českej republike alebo v Maďarsku). 
Združenie bolo vylúčené z konania o určení dobývacieho priestoru, čiže si nemohlo uplatňovať svoje práva v rámci konania a zapojiť sa do rozhodovania o  určení dobývacieho priestoru pre ťažbu zlata. Banské úrady (najprv Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici, potom Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici) rozhodli, že OZ Podpoľanie nad zlato nie je účastníkom konania. 

Samotné povoľovanie ťažby zlata pritom pozostáva z viacerých samostatných povoľujúcich konaní – aktuálne prebieha konanie o určenie dobývacieho priestoru Detva podľa banského zákona. Výsledkom toho konania je vymedzenie lokality pre konkrétnu banskú činnosť. (Určenie dobývacieho priestoru neznamená, že sa začne v danej lokalite okamžite ťažiť: tomu musí predchádzať ešte ďalšie povoľovacie konanie. Znamená to však, že ak bude územie vymedzené pre ťažbu zlata, len ťažko sa tam bude môcť realizovať iná činnosť – ide vlastne o „rezervovanie“ územia pre konkrétnu činnosť, v tomto prípade na ťažbu zlata.)

„Máme radosť z toho, že Najvyšší súd uznal opodstatnenosť našej žaloby a zrušil rozhodnutie banských úradov ako nezákonné. Rozhodnutie Najvyššieho súdu znamená, že v konaniach s dopadom na životné prostredie musí mať verejnosť postavenie účastníka konania aj vtedy, keď to slovenské právo výslovne neupravuje. Navyše, verejnosť ako účastníka konania musia štátne orgány akceptovať už v ranom štádiu povoľovacích procesov, teda v čase, kedy možno ešte reálne ovplyvniť, či sa povoľovaná činnosť vôbec bude realizovať a v akej podobe,“ zdôraznila Eva Kováčechová, spolupracujúca advokátka VIA IURIS. 

Najvyšší súd v rozsudku uviedol aj nasledovné dôvody: 

Iba postavenie účastníka konania zohľadní v čo najväčšej miere ciele Aarhuského dohovoru tak, aby organizácia založená na ochranu životného prostredia (akou je združenie Podpoľanie nad zlato) mohla v súdnom prieskume napadnúť rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom v oblasti životného prostredia.

Účasť verejnosti je nevyhnutné umožniť ešte v takom štádiu konania, keď sú otvorené všetky možnosti a je možné ovplyvniť konečný výsledok konania. Určenie dobývacieho priestoru predstavuje prvú fázu v rámci povoľovania banskej činnosti. Umožnenie prístupu do konania až v súvislosti so samotným rozhodovaním o povolení banskej činnosti by bolo v rozpore s Aarhuským dohovorom. 

Nie je dôvod, aby bolo rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru vylúčené z okruhu konaní týkajúcich sa životného prostredia, keďže predmetom povoľovania je ťažba pomocou kyanidového lúhovania, pričom sa tak má diať povrchovou ťažbou.

Dopĺňajúce informácie: Aarhuský Dohovor je medzinárodný dohovor, na základe ktorého sa bežní ľudia môžu informovať o svojom životnom prostredí; majú možnosť ovplyvniť proces povoľovania činností škodlivých pre životné prostredie, vrátane práva podať žalobu na súd. Vďaka dohovoru svoje životné prostredie ochraňujú obyvatelia Pezinka pri povoľovaní skládky odpadov (http://bit.ly/pezinok-skladka), obyvatelia Trebišova pri povoľovaní tepelnej elektrárne (http://bit.ly/trebisov) a mnohé ďalšie komunity.




» Vaše reakcie (0)
» Verzia pre tlač
» Poslať e-mailom
» Pridať na Facebook
» Pridať na vybrali.sme




Kontakty:
Via Iuris – Centrum pre práva občana

Súvisiace témy
Ľudské práva, Samospráva, Právo, Štátna správa, Životné prostredie, Odpady a znečistenie

Regióny
Detva


[17371]



REKLAMA



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS