Ústavný súd rozhodol v prospech občanov Ďubákova
9.1.1998 | Pavol Žilinčík |

Pred viac ako rokom zaslala obec Ďubákovo a jej 42 obyvateľov ústavnú sťažnosť na Ústavný súd proti porušovaniu ich základných práv. Navrhovatelia žiadali zrušiť stavebnú uzáveru, ktorú ešte v roku 1982 na obec vyhlásil okresný národný výbor na návrh investora pripravovanej prečerpávacej vodnej eletrárne.

Pred viac ako rokom zaslala obec Ďubákovo a jej 42 obyvateľov ústavnú sťažnosť na Ústavný súd proti porušovaniu ich základných práv. Navrhovatelia žiadali zrušiť stavebnú uzáveru, ktorú ešte v roku 1982 na obec vyhlásil okresný národný výbor na návrh investora pripravovanej prečerpávacej vodnej eletrárne.

Ďubákovo bolo jednou z mnohých obcí, v ktorých silné investorské podniky a štátne orgány používali rôzne administratívne obmedzenia na pomalú deštrukciu obce. Veľmi účinnou taktikou bolo rozhodnutie o stavebnej uzávere, ktoré zakazovalo alebo obmedzovalo stavebné aktivity v obci. Dôsledkov tohto rozhodnutia bolo hneď viac: Obec sa postupne vyľudnila, zostala v nej žiť iba hŕstka starých ľudí neschopných akéhokoľvek odporu. Keďže sa do obce ani do domov neinvestovalo, klesala ich hodnota, a investor stavby pri neskoršom vykupovaní či vyvlastňovaní majetku občanov zaplatil za majetok občanov menej, než by tomu bolo pri normálnom rozvoji obce. Týmto spôsobom došlo k oslabeniu a postupnej likvidácii viacerých obcí na Slovensku. Ďubákovo je prvou, ktorej sa podarilo prelomiť túto tradíciu.

Počas ústneho pojednávania na Ústavnom súde vyšlo najavo niekoľko zaujímavých skutočností. Investor stavby, Slovenské elektrárne, a.s., nevedel ani pred senátom ústavného súdu určiť, kedy by malo dôjsť k plánovanej výstavbe priehrady. Ústavný súd skonštatoval, že "hodnoverný a reálny termín začatia výstavby, hoci od vyhlásenia uzávery prešlo 15 rokov, nie je zatiaľ ani približne známy." Senát pokračoval otázkou, či je vlastne stavebná uzávera pre postavenie priehrady potrebná, a či by sa priehrada nedala postaviť aj bez nej. Pracovník okresného úradu v Poltári sa pokúšal argumentovať tak, že stavebná uzávera je v obci vyhlásená na ochranu občanov. Na prekvapenú otázku členky senátu JUDr. Mrázovej uviedol, že občania budú môcť na základe dnešných príkorí a obmedzení žiadať od investora vyššie kompenzácie, než aké im prináležia podľa zákona. Následná otázka senátu teda zákonite smerovala na zástupcu investora, ktorý skonštatoval, že nakoľko z ich strany nedošlo k nijakému protiprávnemu konaniu, nevie si predstaviť, ako by mohli občania od neho vymôcť niečo naviac. Množstvo ďaľších otázok predsedu senátu JUDr. Richarda Rapanta a JUDr. Ján Klučku žiadalo vysvetlenie, prečo vlastne okresný úrad v Poltári trvá za súčasných okolností na zachovaní stavebnej uzávery a prečo sa nestanovilo aspoň časové obmedzenie jej trvania. Ani táto, ani množstvo iných otázok neboli zo strany odporcov zodpovedané.

Ústavný súd nakoniec vyniesol nasledovné rozhodnutie: Vyhovuje ústavnej sťažnosti obce a obyvateľov; konštatuje, že rozhodnutím o stavebnej uzávere došlo k porušeniu základných práv občanov upravených v čl. 20 ods 1 Ústavy, a na záver rozhodol, že rozhodnutie o stavebnej uzávere sa zrušuje. Proti tomuto rozhodnutiu nie je možný opravný prostriedok.

Pre týždenník Trend predseda senátu JUDr. Rapant uviedol, že stavebný zákon nesie dodnes silné znaky socialistickej výstavby a bol stavaný pre štát a silné investorské organizácie. Keďže účastníkom konania o stavebnej uzávere je len navrhovateľ, právne vlastne neexistuje odporca, voči ktorému je rozhodnutie o stavebnej uzávere namierené. Nemá právo ani na podanie opravného prostriedku, nemôže sa brániť v odvolacom konaní, ani v správnom súdnictve pred všeobecným súdom. Sudca Rapant tento stav označil za "teror voči tým subjektom, ktoré sú stavebnou uzáverou dotknuté."

Rozhodnutie Ústavného súdu bude mať niekoľko dôsledkov. Obec Ďubákovo prestala byť rukojemníkom Slovenských elektrární. Slovenské elektrárne, jeden z najväčších podnikov v SR dostali "po nose" od jednej z najmenších dediniek na Slovensku a budú sa musieť začať správať k občanom inak ako doteraz (pred časom napríklad zaslali do obce list s dvoma štúdiami na presídlenie obce s tým, že ak sa do 14 dní nerozhodnú pre jednu z navrhovaných lokalít, vyberie a rozpracuje ju investor sám.) Okrem toho Ústavný súd skonštatoval, že z komunizmu prežívajúce stavebné uzávery, ktorých je na Slovensku niekoľko, sú jasným porušením základných ľudských práv. Na rade sú teda ďaľšie postihnuté obce.


Poznámka:
Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR hovorí: "Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu."





Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko	E-mail
Predmet Poznámka Autorizačný kód Do formulára vypíšte len veľké písmená z nasledujúceho textu: "mDISnxKUmSow".

» Vaše reakcie (0)
» Verzia pre tlač
» Poslať e-mailom
» Pridať na Facebook
» Pridať na vybrali.sme



Čítajte tiež:
Legislatívna rada vlády odmietla predkladané úpravy stavebného zákona


Kontakty:
Via Iuris – Centrum pre práva občana

Súvisiace témy
Právo, Rozvoj, Samospráva, Voda , Životné prostredie, Vyvlastňovanie