spájame ľudí, ktorí menia svet
Kampane
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
  Hromadná pripomienka proti zavedeniu pravidiel pre odmenu finančného agenta pri sprostredkovaní spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie

Hromadná pripomienka proti zavedeniu pravidiel pre odmenu finančného agenta pri sprostredkovaní spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie a k povinnosti poskytovania súhrnných informácií k sprostredkovaným úverom

Ministerstvo financií SR predložilo do pripomienkového konania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, evidovaný pod číslom 2018/163 (ďalej len „Návrh zákona“).

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie v sektore sprostredkovania finančných služieb, a to z viacerých dôvodov. Predovšetkým stanovenie stropu odmeny vyplácanej veriteľom finančnému agentovi (navrhovaná výška najviac 1,5% zo sumy sprostredkovaného úveru alebo úveru na bývanie) predstavuje deformáciu trhových pravidiel, kde v prípade zmien ekonomiky a ekonomických ukazovateľov neumožnia, aby sa veriteľ s finančným agentom mohol dohodnúť na odmene vyššej ako 1,5% zo sumy sprostredkovaného úveru alebo úveru na bývanie. Ide o neopodstatnený zásah do zmluvnej voľnosti medzi týmito subjektami.

V tejto súvislosti považujeme za bezdôvodnú aj informáciu smerujúcu k spotrebiteľovi ohľadom výšky odmeny finančného agenta, nakoľko tento údaj je podľa nášho názoru z pohľadu spotrebiteľa irelevantný – spotrebiteľa zaujímajú parametre úverového vzťahu ako RPMN, ročný úrok a najmä výška splátky, a nie odmena finančného sprostredkovateľa.

Negatívny dopad budú mať aj navrhované pravidlá odmeňovania finančného sprostredkovateľa a najmä rozklad výplaty odmien na tri roky v prípade úverov, nakoľko navrhovaný rozklad jednoznačne a nevyhnutne bude mať dopad na cash-flow finančných sprostredkovateľov, pričom takýto rozklad nie je vzhľadom na charakter sprostredkovaných úverov relevantný.

Zavedenie stropu provízií finančných sprostredkovateľov je rovnako absurdné, ako keby sa mali zaviesť stopy na akékoľvek náklady na akúkoľvek inú hospodársku činnosť. Napr. stropy na náklady na propagáciu finančných produktov v médiách, na prevádzku pobočkovej siete veriteľov, alebo na distribučné náklady a marže na potraviny, či elektroniku.

Rovnako absurdné je zavedenie rozkladu výplaty provízií finančných sprostredkovateľov. Je zrovnateľné s rozkladom odplaty akéhokoľvek dodávateľa tovaru, diela alebo služby na tri roky. Drvivá väčšina podnikateľov pôsobiacich v akomkoľvek odvetví hospodárstva by takýto zákonom stanovený rozklad príjmov nemohla prežiť. Preto tento návrh považujeme za likvidačný a diskriminačný.

***


Návrh zákona: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2018/163
Hromadnú pripomienku možno podporiť najneskôr v stredu 04. apríla 2018.

Ing. Igor Koso, Perspective Group s.r.o., konateľ
Ing. Mária Lettrichová, Perspective Group s.r.o., partner


Hromadná pripomienka proti zavedeniu pravidiel pre odmenu finančného agenta pri sprostredkovaní spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie a k povinnosti poskytovania súhrnných informácií k sprostredkovaným úverom

Rezortné číslo: MF/007329/2018-613


1. Nezavádzať reguláciu najvyššej prípustnej odmeny finančného sprostredkovateľa vyplácanej veriteľom zo sprostredkovaného úveru a/alebo úveru na bývanie

Navrhujeme vypustiť z Návrhu zákona celý bod 2 článku IV a celý bod 4 článku V.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Zavedenie stropu pre odmenu finančného agenta vyplácanú veriteľom (podľa Návrhu zákona na 1,5%) zo sprostredkovaného úveru alebo úveru na bývanie predstavuje neodôvodnený zásah do zmluvnej voľnosti medzi veriteľom a finančným agentom a deformuje trh. Je taktiež odzrkadlením nedostatočného pochopenia fungovania vzťahov veriteľ – finančný agent – klient.

Veriteľ (banka) môže svoje produkty predávať dvoma spôsobmi: 1) cez mediálnu reklamu a pobočkovú sieť a 2) cez finančných sprostredkovateľov.

V prípade prvej možnosti (t.j. mediálna reklama a pobočková sieť) si veriteľ  v cene úveru alebo úveru na bývanie zohľadní všetky náklady na reklamu, t.j. náklady na scenár, hercov, štáb, výrobu hotovej reklamy, umiestnenie reklamy v médiách, frekvencia vysielania, a mnohé ďalšie, v neposlednom rade aj náklady na udržiavanie a prevádzku siete pobočiek. Tieto náklady spotrebiteľ nevníma, ale sú neoddeliteľnou súčasťou ceny úverových produktov, a spotrebiteľ ich v konečnom dôsledku zaplatí bez toho, aby o nich vedel.

V druhom prípade (t.j. predaj produktov cez finančných sprostredkovateľov) ide z pohľadu veriteľa (banky) o oveľa istejší a podstatne lacnejší spôsob predaja – finančný sprostredkovateľ „prináša“ v podstate istého klienta veriteľovi, ktorý nemusel na takéhoto klienta vynakladať náklady na reklamu, či živiť pobočkovú sieť. Veriteľ za tento istejší a lacnejší spôsob poskytuje finančným sprostredkovateľom  odmenu. Ide teda o situáciu, kde vyhrávajú všetci traja – veriteľ, finančný sprostredkovateľ aj spotrebiteľ.

Veriteľ vyhráva tým, že platí len za to, čo už dostal a nie za to, čo možno dostane, ako je to v prípade mediálnej reklamy. Sprostredkovateľ vyhráva tým, že dostane províziu. Spotrebiteľ vyhráva tým, že nemusí venovať čas a energiu získavaniu informácií o produktoch a ich porovnávaniu, pričom sprostredkovateľ mu pomôže porovnať všetky relevantné parametre produktu. Nielen úrokovú sadzbu, ale aj napr. spôsob čerpania, či komunikovaná úroková sadzba náhodou nie je podmienená životným poistením, alebo iným cross-sellom, včítane výpočtu, čo by to pre spotrebiteľa znamenalo, aké súvisiace benefity rôzne banky poskytujú, či existujú možnosti zliav oproti komunikovaným sadzbám a za akých podmienok, porovnanie komplexných a nie parciálnych nákladov na produkt, vysvetlenie napr. rozdielu medzi anuitnou hypotékou, hypotékou s upraveným splátkovým kalendárom, alebo hypotékou s progresívnymi splátkami z hľadiska celkového preplatenia a splátky, a tak ďalej...

Provízia finančného sprostredkovateľa sa rozpočítava na celú dobu trvania úverového vzťahu. Pre názornosť uvádzame príklad. V prípade úveru na bývanie s dobou splácania 30 rokov, ak by provízia pre finančného sprostredkovateľa predstavovala 2,1% z výšky sprostredkovaného úveru na bývanie, reálna provízia pripadajúca na jeden rok predstavuje 0,07%. Ak banka predá za jeden rok úvery v celkovej hodnote napr. 1 000 000 000 eur a vynásobíme tento objem províziou pripadajúcou na jeden rok, t.j. 0,07%, potom náklady pre banku z titulu provízií by predstavovali  700 000 eur ročne.  Porovnajte si to s tým, čo stoja mediálne kampane, kde sú banky jedny z hlavných inzerentov.

Preto zavedenie regulácie a stropu pre províziu finančného sprostredkovateľa predstavuje neadekvátny zásah do obchodného vzťahu medi ním a bankou/veriteľom, navyše vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je relevantným faktorom.

Regulovať marže podnikateľov (v tomto prípade vzťah banka – finančný sprostredkovateľ) s odvolaním sa na ochranu spotrebiteľa je presne to isté, ako regulovať marže napr. na káve v kaviarni alebo mlieka v potravinách. Jediné, čo z toho môže vzísť je, že niektoré spoločnosti prestanú určité produkty ponúkať. V Čechách napr. po prijatí zákona o regulácii investičného životného poistenia prestali niektoré poisťovne ponúkať investičné životné poistenie. Obmedzenie ponuky preto určite nie je v záujme spotrebiteľov.


2. Nezavádzať navrhované pravidlá odmeňovania finančného sprostredkovateľa a rozklad výplaty odmien na tri roky

Navrhujeme vypustiť z Návrhu zákona celý bod 2 článku IV a celý bod 4 článku V.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Podľa našich informácií oficiálnym argumentom navrhovanej úpravy má byť skvalitnenie starostlivosti o klienta. Nie je nám však zjavné, akým spôsobom má nastať to skvalitnenie starostlivosti, akými nástrojmi sa má dosiahnuť.

Podľa nášho názoru navrhovaná úprava s ohľadom na vyššie uvedené odôvodnenie neobstojí.

Finančný sprostredkovateľ musí mať v súčasnosti urobené všetky zákonom požadované skúšky a osobitné finančné vzdelávanie, aby sa tak vo vzťahu ku klientom garantovala určitá nevyhnutná miera odbornosti. Len na základe úspešných skúšok môže finančný sprostredkovateľ získať licenciu a tak poskytovať svoje služby na úseku sprostredkovania finančných služieb. V prípade, ak by finančný sprostredkovateľ nemal platné skúšky a absolvované osobitné finančné vzdelávanie, alebo by medzičasom stratil oprávnenie na výkon tejto činnosti a bola mu vyplatená provízia, musel by províziu veriteľovi vrátiť späť – takéto ustanovenie je v každej zmluve medzi veriteľom a finančných sprostredkovateľom.

Vo vzťahu ku klientovi a otázke kvality služieb zdôrazňujeme, že podnikanie vo sfére finančného sprostredkovania je veľmi náročné, pretože neoddeliteľnou súčasťou vzťahu s klientom je práve dôvera z jeho strany. Ak sa finančný sprostredkovateľ prestane starať o svojich klientov, veľmi rýchlo ich stratí, nakoľko ide o tvrdo konkurenčné prostredie a klienti si môžu a vedia vyberať. O klientov je v každom prípade nevyhnutné sa starať, lebo ak by sa klient rozhodol odísť do inej banky do troch rokov od čerpania úveru, finančný sprostredkovateľ musí vrátiť pôvodnej banke časť provízie. Tento mechanizmus platí už teraz. Z tohto pohľadu nepovažujeme za relevantné zavádzať rozklad výplaty provízie na tri roky, lebo starostlivosť o klienta o to lepšia nebude, resp. rozklad výplaty provízie na tri roky nebude mať žiaden vplyv na starostlivosť o klienta. Ide o dve nesúvisiace kategórie.

Naopak je namieste obávať sa opačného efektu – či nebude mať zavedenie rozkladu výplaty provízie na tri roky negatívny dopad na klienta? Nebude finančného sprostredkovateľa motivovať k tomu, aby po troch rokoch klientovi šikovne naservíroval nový produkt, z ktorého mu ďalšie tri roky budú vyplácané ďalšie provízie?

Drastické zníženie príjmov finančných sprostredkovateľov po prijatí Ministerstvom navrhovaného znenia návrhu zákona nepochybne k takémuto javu povedie.

K starostlivosti o klienta uvádzame ešte, že banky sledujú, ako klienti od jednotlivých sprostredkovateľov úvery splácajú, resp. aká je delikvencia klientov každej jednej sprostredkovateľskej firmy. To je samo osebe dosť veľký motív sa o klientov ďalej starať, a to aj v prípade, ak je provízia vyplácaná jednorazovo.

Preto sme názoru, že rozkladom výplaty provízií na tri či viac rokov sa lepšia kvalita starostlivosti o klientov nedosiahne. Nad činnosťou finančných sprostredkovateľov dohliadajú kompetentné orgány a najlepším meradlom kvality starostlivosti je sám klient, ktorý v prípade nespokojnosti u nekvalitného finančného sprostredkovateľa nezostane.


3. Nezavádzať povinnosť informovať spotrebiteľa o výške odmeny a percentuálnom podiele odmeny finančného sprostredkovateľa

Navrhujeme vypustiť z Návrhu zákona celý bod 3 článku IV a navrhovaný odsek 8 bodu 4 článku V.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona navrhuje uložiť povinnosť finančného sprostredkovateľa informovať spotrebiteľa ešte pred sprostredkovaním spotrebného úveru alebo úveru na bývanie informácie v štruktúre podľa navrhovanej prílohy č. 5  k zákonu č. 129/2010 Z.z. a navrhovanej prílohy č. 5 k zákonu č. 90/2016 Z.z. Obe prílohy sú štruktúrou v podstate rovnaké a obsahujú kategórie ohľadom identifikácie veriteľa, výšku úveru alebo úveru na bývanie, odmenu finančného sprostredkovateľa a percentuálny podiel odmeny finančného sprostredkovateľa.

Už v súčasnosti je finančný sprostredkovateľ povinný poskytovať spotrebiteľom veľké množstvo informácií a v praxi sa stretávame skôr s postojom, kedy sú spotrebitelia unavení z veľkého množstva informácií a papierov. Spotrebiteľov zaujímajú informácie, ktoré sú pre nich podstatné. Sú to najmä parametre úverového vzťahu ako výška RPMN, výška úroku, splátky, možnosť predčasného splatenia, zmluvné pokuty - teda také informácie, ktoré potrebujú na to, aby si vedeli jednotlivé produkty porovnať a na základe toho sa pre nejaký rozhodnúť alebo ho odmietnuť. V tomto smere je informácia o odmene sprostredkovateľa a percentuálnom podiele odmeny finančného sprostredkovateľa údaj, ktorý je pre spotrebiteľa irelevantný, nakoľko odmena medzi veriteľom a finančným sprostredkovateľom nie je kritériom, podľa ktorého by si spotrebiteľ vyberal úverový produkt.

Už samotná aktuálna platná právna úprava daná napr. zákonom 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v platnom znení je dostatočná a zakladá právo klienta na takéto informácie. Je zbytočné, aby sa štát snažil z tohto robiť ústredný bod vzťahu medzi spotrebiteľom, sprostredkovateľom a veriteľom. Zjednodušene povedané, bude to len ďalší papier v poradí, ktorý spotrebiteľ podpíše bez toho, aby si ho prečítal.

Je namieste otázka, kedy sa zavedie informácia o marži/provízii na káve, mlieku, chlebe, benzíne a iných produktoch a službách, ktoré spotrebiteľ každodenne kupuje bez toho, aby takouto informáciou disponoval?

***

Všetky pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky. V prípade, že ministerstvo nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti.

Ing. Igor Koso, Karloveská 23, 841 04 Bratislava, igorkoso@gmail.com
Ing. Mária Lettrichová, Rustaveliho 3, 831 06 Bratislava, maria.lettrichova@gmail.com







POZNÁMKY / vaše reakcie


Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Do formulára vypíšte len veľké písmená z nasledujúceho textu: "mDISnxKUmSow".


 

Kampaň bola ukončená.

Podporilo ju podporovateľov.

  » Vaše reakcie (0)

 





REKLAMA



 

CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2018, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt