Navrhujeme vylúčiť možnosť účinnej ľútosti pri daňových trestných činoch, ktoré majú charakter organizovanej trestnej činnosti, aby sa zabránilo vyhýbaniu sa potrestaniu takýchto páchateľov prostredníctvom dodatočného zaplatenia daní po skončení vyšetrovania. (bod 1)

Navrhujeme upraviť Trestný zákon tak, aby zabezpečil účinnejšie stíhanie trestného činu tzv. sprejerstva tým, že sa v súlade s pôvodným úmyslom zákonodarcu nebude na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu vyžadovať spôsobenie aspoň malej škody. (bod 2)

Navrhujeme vypustiť z Trestného zákona trestný čin Porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy, ktorý v roku 2012 viedol k trestnému stíhaniu vo veci filmu Zuzany Piussi Nemoc tretej moci. (bod 3)

Navrhujeme dva body, ktorými sa posilnia práva oznamovateľov trestnej činnosti (najmä korupčných trestných činov) a ďalších osôb zúčastnených na trestnom konaní. Navrhujeme, aby oznamovatelia neboli informovaní iba o odmietnutí ich trestného oznámenia, ale aj o ďalších uzneseniach orgánov činných v trestnom konaní a aby mali právo podať proti nim sťažnosť, ak sa tohto práva výslovne nevzdajú. (bod 5) Ďalej navrhujeme predĺžiť súčasnú (najmä pre bežných občanov) neprimerane krátku lehotu na podanie sťažnosti proti uzneseniam orgánov činných v trestnom konaní z troch na osem dní. (bod 6)

Navrhujeme štyri body, ktoré umožnia účinnejšie stíhanie trestných činov spojených s domácim násilím. Navrhujeme, aby obete niektorých násilných trestných činov boli automaticky a bezodkladne informované o prepustení obvineného alebo odsúdeného na slobodu alebo jeho úteku, a to v záujme bezpečnosti obetí. (bod 7). V troch ďalších bodoch navrhujeme premietnuť do zákonov opatrenia z Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu a návrh legislatívnych a iných opatrení na zabezpečenie vykonávania tohto dohovoru (Istanbulský dohovor), s ktorými podľa analýzy ministerstva spravodlivosti právny stav v Slovenskej republike nie je v súlade alebo je len v čiastočnom súlade. Ide o neprípustnosť dôkazov bezdôvodne spochybňujúcich dôveryhodnosť obete (bod 8, článok 54 Dohovoru), zabezpečenie právnej pomoci niektorým obetiam trestných činov spojených s násilím páchaným na ženách, domácim násilím a sexuálnym násilím aj v prípade, že si obeť neuplatňuje náhradu škody (bod 9, článok 57 dohovoru) a predĺženie premlčacej doby pri trestnom čine nezákonných sterilizácií (bod 4, článok 58 dohovoru).

Navrhujeme, aby sa v prípadoch, keď zákon vyžaduje povinné právne zastúpenie o pridelenom obhajcovi nerozhodovalo svojvoľne, ale podľa vopred stanovených pravidiel rešpektujúcich princíp náhodného výberu advokáta, podobne ako pri prideľovaní vecí sudcom na súdoch. (bod 10)

Navrhujeme, aby aj pri kolúznej väzbe (obava, aby obvinený neovplyvňoval svedkov) existovala možnosť nahradenia väzby zárukou ako pri útekovej a preventívnej väzbe, pretože súčasný právny stav je podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. (bod 11, čl. 5 ods. 3 dohovoru)

Navrhujeme, aby sa aj v prípade trestného činu neoprávneného použitia platobnej karty (podobne ako je to pri niektorých iných trestných činoch) vyžadoval súhlas poškodeného s trestným stíhaním v prípade, že osoba, ktorá sa činu dopustila, je blízkou osobou k poškodenému. K takýmto konaniam dochádza totiž napr. aj v prípade, keď dieťa bez vedomia a súhlasu rodiča použije platobnú kartu a trestné stíhanie by malo podľa súčasnej právnej úpravy prebiehať aj v prípade, že to rodič dodatočne zistí a neželá si, aby sa v už začatom trestnom stíhaní ďalej pokračovalo. (bod 12)

Návrh zákona:

https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2017/936

Hromadnú pripomienku možno podporiť najneskôr v pondelok 22. januára 2018.

Ondrej Dostál, poslanec NR SR, Občianska konzervatívna strana (OKS)

Peter Osuský, poslanec NR SR, SaS

Roman Frnčo, advokát, Košice

Marek Zajíček, poslanec miestneho zastupiteľstva, Bratislava – Vrakuňa

Matúš Kanis, advokát

Zuzana Zimenová, poslankyňa NR SR

Vladimír Špánik, predseda Združenia občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS), poslanec obecného zastupiteľstva, Vinodol

Daša Malíková, terapeutka, bývalá vedúca Národnej linky pre ženy zažívajúce násilie

Nataša Holinová, redaktorka

Peter Gonda, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI)

Milena Veresová, poslankyňa mestského zastupiteľstva, Šaľa, hlavný kontrolór obce Šoporňa, členka ZOMOS

Jakub Nedoba, Mladí liberáli, poslanec mestského zastupiteľstva, Senica

Richard Drutarovský, poslanec mestského zastupiteľstva, Prešov, člen ZOMOS

Tomáš Smutný, Nová generácia

Peter Uhlár, poslanec obecného zastupiteľstva, Zlatá Baňa, člen Správnej rady ZOMOS

Juraj Petrovič, podpredseda OKS

Šimon Jeseňák, Mladí konzervatívci, poslanec mestského zastupiteľstva, Levoča

Ján Štefančík, aktivista, Poltár, člen ZOMOS

Radovan Kazda, vydavateľ

Dušan Sloboda, KI

Ivan Kuhn, KI

Hromadná pripomienka verejnosti k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Rezortné číslo: 44283/2017/120

Pripomienky k návrhu novely Trestného zákona (čl. I)

1. Vylúčenie účinnej ľútosti pri daňových trestných činoch spáchaných organizovanou alebo zločineckou skupinou (čl. I, § 86 ods. 1 písm. e) TZ)

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 86 ods. 1. písm. e) sa za slová „ak“ vkladajú slová „páchateľ nespáchal trestný čin ako člen organizovanej skupiny alebo zločineckej skupiny a zároveň ak“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby účinná ľútosť bola vylúčená pri daňových trestných činoch spáchaných organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou. Podľa súčasnej právnej úpravy trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276, neodvedenia dane a poistného podľa § 277 alebo nezaplatenia dane a poistného podľa § 278, ak splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami (§ 86 ods. 1 písm. e) TZ).

Dôsledkom tejto právnej úpravy je možnosť páchateľa zbaviť sa zodpovednosti za spáchanie tohto trestného činu dodatočným splnením si daňových alebo odvodových povinností, a to až po skončení vyšetrovania, ktoré konštatuje spáchanie niektorého z týchto trestných činov. Takáto možnosť znižuje preventívne pôsobenie trestnosti daňových trestných činov na páchanie tejto trestnej činnosti.

Z možnosti účinnej ľútosti je už podľa súčasnej úpravy vylúčený trestný čin Daňového podvodu podľa § 277a TZ. Navrhuje sa doplniť, aby z možnosti účinnej ľútosti a možnosti zbavenia sa trestnej zodpovednosti dodatočným zaplatením dane alebo poistného po skončení vyšetrovania boli vylúčené aj ostatné daňové trestné činy, pokiaľ boli spáchané organizovanou alebo zločineckou skupinou, a teda trestná činnosť mala závažnejší charakter spočívajúci v systematickom podvodnom konaní.

2. Účinnejší postih sprejerstva, neprihliadanie na výšku spôsobenej škody (čl. I, § 125 ods. 2 TZ)

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 125 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak ide o trestný čin podľa § 246.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhuje sa doplniť Trestný zákon o ustanovenie, ktorým sa jednoznačne stanoví, že pri trestnom čine podľa § 246 Trestného zákona sa nevyžaduje spôsobenie malej škody.

K zavedeniu skutkovej podstaty tzv. sprejerstva do Trestného zákona došlo prvýkrát ešte za účinnosti starých trestných kódexov v r. 2005, a to v ustanovení § 257 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (účinného do 1.1.2006).

Formulácia vtedy novej základnej skutkovej podstaty podľa § 257 ods. 2 Trestného zákona bola: „Kto poškodí cudziu vec tým, že ju pomaľuje, postrieka či popíše farbou alebo inou látkou, postresce sa ...“. Výška spôsobenej škody ako majetkový následok trestného činu sa výslovne nevyžadovala.

Zámerom bolo, aby sa sprejerstvo posudzovalo ako samostatný trestný čin bez ohľadu na výšku spôsobenej škody, čím by sa sprísnil postih aj za sprejerské útoky s nižšou majetkovou škodou. Spoločenská požiadavka na razantnejší postup pri eliminácii sprejerstva bola už aj vtedy vysoko aktuálna. Dovtedy sa sprejerské útoky dali kvalifikovať len ako trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Trestného zákona, avšak iba za podmienky, že spôsobená škoda dosiahla zákonom stanovenú hranicu škody nie nepatrnej, ktorá v roku 2005 predstavovala 6 900 Sk. Sprejerské útoky s nižšou škodou sa dali posudzovať len ako priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Dňa 1.1.2006 nadobudol účinnosť novo systemizovaný Trestný zákon č. 300/2005 Z.z., do ktorého bola základná skutková podstata trestného činu „sprejerstva“ z pôvodného ustanovenia § 257 ods. 2 premietnutá do samostatného ustanovenia § 246 ods. 1 v neznemenej formulácii. Toto ustanovenie bolo opäť zaradené do štvrtej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, teda medzi trestné činy proti majetku.

Nový Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. však na rozdiel od toho starého obsahoval v piatej hlave všeobecnej časti, nazvanej „Výklad pojmov“, už aj ustanovenie § 125 ods. 2, v znení: „Ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená škoda aspoň malá“ (škoda malá = 266 €).

V súdnej praxi sa postupne objavil na strane niektorých autorít (sudcovia, prokurátori, advokáti) výklad, podľa ktorého sa ustanovenie § 125 ods. 2 Trestného zákona vzťahuje aj na ustanovenie § 246 ods. 1 Trestného zákona, v dôsledku čoho sa k naplneniu všetkých pojmových znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu vyžaduje podmienka spôsobenia majetkového následku v minimálnej úrovni škody malej, ktorá je vo finančnom vyjadrení 266 €. Podľa takéhoto výkladu je možné postihovať za pomoci ustanovenia § 246 ods. 1 Trestného zákona len také prípady, pri ktorých páchateľ spôsobí škodu preukázateľne presahujúcu limit 266 €.

Nejednoznačnosť Trestného zákona v otázke, či k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podľa § 246 ods. 1 je nevyhnutný majetkový následok 266 € alebo nie, ktorá komplikuje posudzovanie sprejerských útokov, a tým aj ich vyšetrovanie, resp. skrátené vyšetrovanie, sa dá odstrániť navrhovanou jednoduchou legislatívnou zmenou – tým, že do § 125 ods. 2 Trestného zákona by sa doplní text, že toto ustanovenie sa nevzťahuje na § 246 Trestného zákona.

3. Vypustenie trestného činu Porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy (čl. I, § 377 TZ)

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

§ 377 sa vypúšťa.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustiť z TZ ustanovenie § 377 obsahujúce trestný čin Porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy. Uvedená skutková podstata sa stala trestným činom až pri prijímaní nového Trestného zákona v roku 2005. Podľa nášho názoru odporuje jednej zo základných zásad trestného práva, a to zásade subsidiarity represie, podľa ktorej sa majú prostriedky trestného práva používať až vtedy, keď sú ostatné prostriedky nedostatočné. Chrániť dôvernosť ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy aj v minulosti bolo a aj naďalej je možné prostriedkami občianskeho práva. Použitie trestnoprávnej sankcie sa preto javí ako neprimerané a zneužiteľné.

Trestný čin Porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy nebol súčasťou vládneho návrhu rekodifikovaného Trestného zákona. Súčasťou Trestného zákona sa stal v dôsledku schválenia pozmeňujúceho poslaneckého návrhu poslanca NR SR Romana Vavríka. Stalo sa tak napriek nesúhlasu vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, ktorý za vládu návrh rekodifikovaného Trestného zákona v parlamente uvádzal. Vláda sa v roku 2005 ešte pred nadobudnutím účinnosti nového Trestného zákona pokúsila prostredníctvom vládneho návrhu zákona vypustiť z Trestného zákona ustanovenie § 377, parlament však vládny návrh odmietol.

Hlavným argumentom proti takto definovanému trestnému činu bola obava z jeho možného zneužitia napr. proti investigatívnym novinárom. Opodstatnenosť takýchto obáv sa potvrdila v roku 2012, keď niekoľko mesiacov prebiehalo trestné stíhanie vo veci filmu Zuzany Piussi Nemoc tretej moci. Hoci bolo trestné stíhanie nakoniec zastavené, je potrebné považovať za nesprávne, aby legislatíva vytvárala priestor pre kriminalizáciu takéhoto konania.

Možno sa stotožniť s názorom vlády z roku 2005, podľa ktorého konanie, ktoré postihuje § 377 Trestného zákona nedosahuje takú nebezpečnosť, aby muselo byť postihované trestným právom a nápravu voči nemu je možné dosiahnuť prostriedkami občianskeho práva.

4. Predĺženie premlčacej doby pri nezákonných sterilizáciách (čl. I, § 87 ods. 5 TZ)

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 87 ods. 5 sa za slovo „ spáchaný“ dopĺňajú slová trestný čin Neoprávneného odoberania orgánov, tkanív a buniek a nezákonnej sterilizácie podľa § 159 ods. 2,“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Podľa čl. 58 Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu a návrh legislatívnych a iných opatrení na zabezpečenie vykonávania tohto dohovoru „Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne a iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby premlčanie začatia akéhokoľvek právneho konania, pokiaľ ide o činy ustanovené v súlade s článkami 36, 37, 38 a 39 tohto dohovoru, pokračovalo po dobu potrebnú a zodpovedajúcu závažnosti príslušného činu, na umožnenie účinného začatia konania po tom, ako obeť dosiahla plnoletosť.“ Podľa analýzy ministerstva spravodlivosti z júla 2017 je právny stav v SR iba čiastočne v súlade s dohovorom.

V komentári k analýze ministerstva sa v tejto súvislosti uvádza: „Ustanovenie čl. 58 sleduje ochranu detských obetí a zaväzuje členské štáty, aby pre trestné činy sexuálneho násilia vrátane znásilnenia, manželstva z donútenia, mrzačenia ženských pohlavných orgánov a núteného umelého prerušenie tehotenstva a sterilizácie zaručili, aby premlčacie lehoty umožňovali začatie účinného trestného stíhania potom, čo obeť dosiahla plnoletosť. Aby tak detské obete mali možnosť, po určitom čase od prežitej traumy a dosiahnutia plnoletosti oznámiť spáchanie trestného činu a jeho následné prešetrenie.

§ 87 ods. 5 Trestného zákona stanovuje, že trestné stíhanie sa premlčí najskôr tri roky potom, čo osoba, na ktorej bol spáchaný trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202, trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 a trestný čin výroby detskej pornografie podľa § 368, dovŕšila osemnásty rok svojho veku.

V prípade mrzačenia ženských pohlavných orgánov, ktoré by bolo trestné podľa § 155 Trestného zákona (trestný čin ublíženia na zdraví), je premlčacia lehota 20 rokov (§ 87 ods. 1 písm. b Trestného zákona), ktorá by bola v každom ohľade dostatočné i bez stanovenia výnimky. Je vhodné poukázať, že rovnaká premlčacia doba sa vzťahuje aj na trestný čin obchodovania s ľuďmi, pod ktorý v Trestnom zákone spadajú tzv. manželstvá z donútenia, avšak napriek tomu je zaradené vo výnimkách v § 87 ods. 5 Trestného zákona, čo možno vnímať ako nadbytočné.

Pri trestných činoch nedovoleného prerušenia tehotenstva (§ 150 Trestného zákona) a nezákonnej sterilizácie (§ 159 ods. 2 Trestného zákona) je premlčacia doba 10 rokov. Táto premlčacia doba by vo všeobecnosti mohla byť považovaná za dostatočnú, avšak domnievame sa, že bude potrebné uvažovať o zaradení nezákonnej sterilizácie podľa § 159 ods. 2 do ustanovenia § 87 ods. 5 Trestného zákona.“

Vzhľadom na vyššie uvedené sa navrhuje doplnenie príslušného ustanovenia TZ a zahrnutie nezákonnej sterilizácie medzi trestné činy, pri ktorých sa trestný čin premlčí najskôr pätnásť rokov potom, čo osoba, na ktorej bol spáchaný trestný čin, dovŕšila osemnásty rok svojho veku.

Pripomienky k návrhu novely Trestného poriadku (čl. II)

5. Doručovanie uznesení v prípravnom konaní oznamovateľovi (čl. II, TP, § 214, § 215, § 216 a § 228)

Navrhujeme doplniť nové body v znení:

V § 214 ods. 4 znie:

„(4) Proti uzneseniu podľa odseku 1 môže obvinený, poškodený a oznamovateľ podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“

V § 215 odseky 5 a 6 znejú:

„(5) Uznesenie o zastavení trestného stíhania treba doručiť obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi, ak sa oznamovateľ tohto práva nevzdal. Uznesenie policajta treba doručiť prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.

(6) Obvinený, poškodený a oznamovateľ, ak sa oznamovateľ tohto práva výslovne nevzdal, môžu proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania okrem odseku 1 písm. g) a obvinený aj odseku 3 podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“

V § 216 ods. 5 prvá veta znie:

„(5) Uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa doručuje obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi, ak sa oznamovateľ tohto práva výslovne nevzdal; obvinený, poškodený a oznamovateľ, ak sa oznamovateľ tohto práva výslovne nevzdal môže proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“

V § 228 ods. 6 znie:

„(6) Uznesenie podľa odsekov 1 až 5 sa doručuje obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi, ak sa oznamovateľ tohto práva výslovne nevzdal; obvinený, poškodený a oznamovateľ, ak sa oznamovateľ tohto práva výslovne nevzdal, majú právo proti nemu podať sťažnosť. Uznesenie policajta sa doručuje najneskôr do 48 hodín prokurátorovi.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby sa rozhodnutia v prípravnom konaní doručovali nielen obvinenému a poškodenému, ale aj oznamovateľovi a aby aj oznamovateľ mal právo podať proti nim sťažnosť.

Podľa súčasnej právnej úpravy je oznamovateľ informovaný o výsledku svojho podnetu na trestné stíhanie iba do začiatku trestného stíhania a po ňom iba o jeho postúpení. Ak prokurátor alebo policajt usúdi, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania a vec odmietne, odloží alebo odovzdá inému orgánu na prejednanie priestupku, iného správneho deliktu, či na disciplinárne konanie (§ 197 ods. 1 TP), uznesenie doručí oznamovateľovi a poškodenému, ktorý môžu proti uzneseniu vzniesť sťažnosť.

Ak však vo veci začne trestné stíhanie, oznamovateľ je upovedomený iba o tom, že začalo, nie o tom, s akým výsledkom skončilo. Nedozvie sa, že trestné stíhanie bolo zastavené (§ 215 TP), že bolo podmienečné zastavené (§ 216 TP), alebo, že bolo prerušené (§ 217 TP. Tieto doručenia sa doručujú iba obvinenému a poškodenému, nie však oznamovateľovi.

Výnimkou je iba uznesenie o postúpení veci inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní (§ 214 TP). Takéto uznesenie sa okrem obvineného a poškodeného doručuje aj oznamovateľovi, ak oznamovateľ nie je poškodeným (§ 214 ods. 3 TP). Právo podať sťažnosť proti takémuto uzneseniu však TP priznáva iba obvinenému a poškodenému (§ 214 ods. 4 TP), oznamovateľ takúto možnosť nemá.

Vo všetkých týchto prípadoch pritom ide rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, že trestnému oznámeniu nevyhovie a nebude oznámenú vec trestne stíhať. Rozhodnutia sa od seba líšia iba štádiom, v ktorom sú urobené, a dôvodmi. Oznamovateľ má pritom právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu orgánu činného v trestnom konaní iba v prípade, že ho urobí pred začatím trestného stíhania. A okrem jednej výnimky sa o taktom rozhodnutí orgánu činného v trestnom konaní oznamovateľ ani nedozvie.

Problematické je to najmä pri trestných činoch týkajúcich sa korupcie, zneužívania právomoci verejného činiteľa a podobne, kde oznamovatelia nedávajú trestné oznámenia ako bezprostredne poškodení, ale riešia ním poškodenie alebo ohrozenie verejného záujmu. Napr. v prípade, že občan podá trestné oznámenie v súvislosti s podozrením, že sa starosta pri nakladaní s finančnými prostriedkami alebo majetkom obce dopustil trestného činu, tak po začatí trestného stíhania sa o jeho zastavení dozvie len starosta obce (ako obvinený) a obec, čiže v podstate zasa starosta (ako poškodený), ale nie občan, ktorý ako oznamovateľ na možný trestný čin upozornil a ktorý proti zastaveniu trestného stíhania nemá právo podať sťažnosť.

Z vyššie uvedených dôvodov sa navrhuje doplniť medzi osoby, ktorým sa doručujú uznesenia v prípravnom konaní a ktoré môžu proti nim podať sťažnosť, aj oznamovateľov. Zároveň sa oznamovateľovi priznáva možnosť vzdať sa práva na doručovanie uznesení a podávanie sťažností, aby v prípade, že oznamovateľ nemá záujem o tieto informácie, neboli orgány činné v trestnom konaní neodôvodnené zaťažované doručovaním informácií oznamovateľovi, o ktoré oznamovateľ nemá záujem.

6. Predĺženie lehoty na podanie sťažnosti z troch na osem dní (čl. II, § 187 ods. 1 TP)

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 187 ods. 1 sa slovo „troch“ nahrádza slovom „ôsmich“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhuje sa predĺžiť lehotu na podanie sťažnosti z troch dní na osem dní. Trojdňová lehota na využitie opravného prostriedku je neprimerane krátka na efektívne uplatnenie práv a právom chránených osôb zúčastnených na trestnom konaní, najmä v situácii, keď nemajú právne zastúpenie.

7. Automatické informovanie poškodeného o pobyte obvineného alebo odsúdeného na slobode pri niektorých násilných trestných činoch (čl. II, § 46 TP, nový odsek 10)

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 46 sa dopĺňa odsek 10, ktorý znie:

„(10) Orgán činný v trestnom konaní alebo súd poskytne poškodenému aj bez žiadosti poškodeného informácie podľa odseku 8 vždy, ak ide o trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 a 156, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 a nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona, a to bezodkladne po rozhodnutí v zmysle odseku 8 alebo úteku v zmysle odseku 8.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Pobyt obvineného alebo odsúdeného na slobode v dôsledku jeho prepustenia alebo úteku môže pre poškodeného predstavovať hrozbu a nebezpečenstvo. Preto TP počíta s možnosťou informovania poškodeného o takejto skutočnosti, a to buď na základe jeho žiadosti (§ 46 ods. 8 TP), alebo na základe zistenia súdu, že poškodenému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode (§ 46 ods. 9 TP).

V prípade niektorých násilných trestných činov, zvlášť činov spojených s domácim násilím, môže neskorá informácia o prepustení alebo úteku obvineného alebo odsúdeného a jeho pobyte na slobode, alebo dokonca úplná absencia tejto informácie predstavovať pre poškodenú osobu zvlášť veľkú hrozbu. Navrhuje sa preto, aby v prípadoch vybraných násilných činov a činov súvisiacich s domácim násilím, bola poškodená osoba informovaná automaticky – bez toho, aby o to musela požiadať (ods. 8) aj bez posudzovania hrozby nebezpečenstva pre poškodeného súdom alebo orgánom činným v trestnom konaní (ods. 9).

8. Neprípustnosť dôkazov bezdôvodne spochybňujúcich dôveryhodnosť obetí trestných činov (čl. II, § 119 TP)

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 119 sa dopĺňa ods. 5, ktorý znie:

„(5) Dôkazy týkajúce sa osoby poškodeného, jej charakterových vlastností, minulého sexuálneho a iného správania sú prípustné iba vtedy, ak sú relevantné a nevyhnutné pre objasnenie trestného činu.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Podľa čl. 54 Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu a návrh legislatívnych a iných opatrení na zabezpečenie vykonávania tohto dohovoru „Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby v občianskom alebo v trestnom konaní dôkazy týkajúce sa sexuálnej histórie a správania sa obete boli povolené iba vtedy, ak je to relevantné a potrebné.“ Podľa analýzy ministerstva spravodlivosti z júla 2017 právny stav v SR nie je v súlade s dohovorom.

V komentári k analýze ministerstva sa v tejto súvislosti uvádza: „V zmysle výkladovej správy k dohovoru sa v súdnom konaní využívajú informácie o sexuálnej histórii obete na diskreditáciu tvrdení obete. Osobitne v prípadoch sexuálneho násilia a znásilnenia za účelom spochybnenia nedostatku súhlasu so sexuálnym aktom. Takýto prístup však môže viesť k situácii, keď by ochranu práva požívali iba osoby, ktoré sú považované za morálne a rešpektované, čo však nie je prípustné. Výkladová správa k dohovoru uvádza ako príklady dôkazy o promiskuite obete, prostitúcii a podobne.

Ustanovenia právnych predpisov SR týkajúce sa prijateľnosti dôkazov v civilnom a trestnom konaní neobsahujú osobitné podmienky pre kategóriu dôkazov týkajúcich sa sexuálnej histórie obete. Dôkazom síce napr. v zmysle Trestného poriadku môže byť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci, avšak domnievame sa, že pre naplnenie požiadavky dohovoru by bolo potrebné i negatívne vymedzenie, a síce, že takéto dôkazy podliehajú povoleniu a podmienke relevantnosti a nevyhnutnosti.“

Vážnym problémom je aj to, že pri trestných činoch súvisiacich s násilím páchaným na ženách, domácim násilím a sexuálnym násilím viac ako pri iných trestných činoch skúma dôveryhodnosť obete. Stáva sa, že napriek existencii jasných dôkazov o spáchaní trestného činu dochádza k spochybňovaniu dôveryhodnosti obete napr. prostredníctvom súdnoznaleckých posudkov a tým k pokusom o zastavenie trestného stíhania.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa navrhuje, aby dôkazy týkajúce sa osoby poškodeného, jej charakterových vlastností, minulého sexuálneho a iného správania sú prípustné iba vtedy, ak sú relevantné a nevyhnutné pre objasnenie trestného činu, ako to predpokladá aj analýza ministerstva spravodlivosti.

9. Zabezpečenie právnej pomoci obetiam niektorých násilných trestných činov (čl. II, § 47 ods. 6 TP)

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 47 ods. 6 sa za prvú vetu vkladá veta, ktorá znie:

„Poškodenému možno ustanoviť právneho zástupcu podľa predchádzajúcej vety na jeho žiadosť aj bez toho, aby si uplatňoval náhradu škody, v prípade, že ide o trestný čin znásilnenia podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200, sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 a nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Podľa čl. 57 Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu a návrh legislatívnych a iných opatrení na zabezpečenie vykonávania tohto dohovoru „Zmluvné strany ustanovia právo na právnu pomoc a bezplatnú právnu pomoc pre obete za podmienok ustanovených ich vnútroštátnymi právnymi predpismi.“ Podľa analýzy ministerstva spravodlivosti z júla 2017 je právny stav v SR iba čiastočne v súlade s dohovorom.

V komentári k analýze ministerstva sa v tejto súvislosti uvádza: „Právo na bezplatnú právnu pomoc Trestný poriadok garantuje poškodenému len v obmedzenom rozsahu, v podstate len za podmienok uvedených v ustanovení § 47 ods. 6 pri uplatňovaní nároku na náhradu škody. Podobne je v SR možné za zákonom stanovených podmienok využiť služby Centra právnej pomoci podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Podľa tohto zákona sa však právna pomoc poskytuje len v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.“

Vzhľadom na vyššie uvedené sa navrhuje do TP doplniť možnosť zabezpečenia právnej pomoci pre poškodené osoby v prípade trestných činov súvisiacich s násilím páchaným na ženách, domácim násilím a sexuálnym násilím aj v prípadoch, že si obeť trestného činu neuplatňuje nárok na náhradu škody.

10. Zavedenie pravidiel do prideľovania povinnej obhajoby (čl. II, TP, § 40 a § 561)

Navrhujeme doplniť nové body v znení:

V § 40 ods. 1 sa dopĺňa veta:

„Ak tento zákon neustanovuje inak, obhajca podľa predchádzajúcej vety sa určí náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania určovania zástupcov.“

V § 561 sa dopĺňa odsek 4, ktorý znie:

„(4) Podrobnosti o určovaní ustanoveného obhajcu náhodným výberom technickými prostriedkami a programovými prostriedkami ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme, aby sa v prípadoch, keď zákon vyžaduje povinné právne zastúpenie, ustanovený obhajca určoval náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami podobne ako pri prideľovaní vecí sudcom (§ 51 a § 51a zákona o sudcoch). TP určuje, v ktorých prípadoch musí mať obvinený alebo odsúdený povinne ustanoveného obhajcu (§ 37 a § 38 TP). Ak obvinený nemá v takýchto prípadoch zvoleného obhajcu, ani si ho nezvolí v určenej lehote, ustanoví mu ho v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu (§ 40 ods. 1).

TP, ani iný všeobecne záväzný právny predpis však nestanovujú žiadne pravidlá postupu pri určovaní ustanoveného obhajcu pri povinnej obhajobe. Nie je jasné, komu a na základe akých kritérií sa prípady povinnej obhajoby prideľujú.

Navrhuje sa preto zaviesť určovanie ustanoveného zástupcu náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami. Podrobnosti by malo ustanoviť ministerstvo spravodlivosti vyhláškou, ktorá by určila postup pri určovaní ustanoveného obhajcu pri povinnej osobe z advokátov, ktorí prejavia záujem o povinnú obhajobu, tak, aby bol zabezpečený náhodný výber. Prípady by sa mali prideľovať advokátom sídliacim v okrese, v ktorom sa vedie trestné konanie. Informácie o počte pridelených prípadoch jednotlivým advokátom by mali byť zverejňované.

11. Pripustenie náhrady väzby pri kolúznej väzbe (čl. II, TP, § 80 a § 81)

Navrhujeme doplniť nové body v znení:

V § 80 ods. 1 sa vypúšťajú slová „písm. a) alebo c)“.

V § 81 ods. 1 sa vypúšťajú slová „písm. a) alebo c)“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhuje sa upraviť ustanovenie o náhrade väzby tak, aby väzbu bolo možné nahradiť aj v prípade, že jej dôvodom je dôvodná obava, že obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie (kolúzna väzba, § 71 ods. 1 písm. b) TP). Tento návrh vyplýva z rozhodnutí Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva.

V zmysle § 71 ods. 1 TP môže byť obvinený okrem kolúznej väzby vzatý do väzby z dôvodu, že existuje dôvodná obava, že obvinený ujde a bude sa skrývať, aby sa vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu (úteková väzba, § 71 ods. 1 písm. a) TP) alebo že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil (preventívna väzba, § 71 ods. 1 písm. c) TP).

Väzbu možno v odôvodnených prípadoch nahradiť zárukou záujmového združenia občanov alebo dôveryhodnej osoby (§ 80 ods. 1 písm. a) TP), písomným sľubom obvineného, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia (§ 80 ods. 1 písm. b) TP), dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným (§ 80 ods. 1 písm. c) TP), alebo peňažnou zárukou (§ 81 ods. 1 TP).

Podľa súčasnej právnej úpravy je náhrada väzby možná iba pri útekovej alebo preventívnej väzbe, nie však pri kolúznej väzbe. Takáto selekcia nemá vecnú logiku. Na náhradu väzby nemá obvinený nárok, dôvody vždy posudzuje súd. Obava z ovplyvňovania svedkov, či spoluobvinených, nie je sama o sebe z hľadiska priebehu konania a verejného záujmu vážnejším dôvodom ako obava, že obvinený sa útekom vyhne trestnému stíhaniu, alebo dokonca, že dokoná trestný čin alebo bude pokračovať v trestnej činnosti.

Dôvody pre umožnenie nahradenia väzby sa vždy posudzujú v súvislosti v vážnosťou a odôvodnenosťou dôvodov väzby, osobou obvineného, ako aj charakterom a silou dôvodou pre náhradu väzby. Neexistuje vecný dôvod, pre ktorý by možnosť nahradenia väzby mala byť pri kolúznej väzby zo zákona a priori vylúčená. Väzba je vždy fakultatívna, a to aj v prípade kolúznej väzby. Preto ak súd môže, nie musí, rozhodnúť o nariadení väzby, tak tobôž by mal mat možnosť väzbu nahradiť.

Podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd „Každý, kto je zatknutý alebo pozbavený slobody v súlade s ustanovením odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej moci a má právo, aby jeho vec bola prejednaná v primeranej lehote, alebo byť prepustený počas konania. Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa takáto osoba dostaví na pojednávanie.“

Ústavný súd vo svojom náleze (I. ÚS 100/04-126) uviedol: „Z doterajšej judikatúry k druhej vete čl. 5 ods. 3 dohovoru, ktorá sa vytvárala postupne, vyplýva, že prepustenie na základe záruky je len možnosťou, a nie oprávnením osoby pozbavenej osobnej slobody. Pri posudzovaní jej opodstatnenosti má záruka prednosť pred pokračovaním väzby. Uplatňuje sa nielen v prípade takzvanej útekovej väzby, ako by tomu nasvedčovala formulácia účelu tejto záruky (zabezpečenie prítomnosti na pojednávaní), ale je možné ňou nahradiť aj väzbu realizovanú na základe iných dôvodov. V rozpore s dohovorom by bolo, ak by vnútroštátne právo vylučovalo v prípade niektorých trestných činov vôbec možnosť záruky (Caballero c. Spojené kráľovstvo z 8. februára 2000, S. B. C. c. Spojené kráľovstvo z 19. júna 2001).“

Vzhľadom na vyššie uvedené sa navrhuje pripustiť možnosť nahradenia väzby aj v prípade kolúznej väzby.

12. Vyžadovanie súhlasu poškodeného aj v prípade trestného stíhania neoprávneného použitia platobnej karty (čl. II, § 211 ods. 1 TP)

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 211 ods. 1 sa za slová „podľa § 216 a 217“ vkladajú slová „neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhuje sa doplniť trestný čin Neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 TZ medzi tie trestné činy, pri ktorých možno začať trestné stíhanie a v už začatom trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného, ak je podozrivý vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený ako svedok právo odoprieť výpoveď (§ 211 ods. 1 TP).

Svedok je v zmysle § 130 ods. 2 TP „oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu“.

Trestné činy uvedené v § 211 TP predstavujú výnimku zo zásady oficiality, v zmysle ktorej orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti, nepotrebujú teda na trestné stíhanie podnet alebo súhlas iných osôb. V prípade, že ku konaniu, ktoré vykazuje znaky trestného činu, príde medzi osobami blízkymi, nemožno v prípade trestných činov uvedených v § 211 TP bez súhlasu poškodeného takéto konanie trestne stíhať.

V prípade trestného činu podľa § 219 TZ môže ísť napr. o situáciu, keď trestne zodpovedné dieťa použije platobnú kartu rodiča bez jeho súhlasu a vedomia. Toto konanie je analogické situácii, keď takéto dieťa bez súhlasu a vedomia rodiča zoberie jeho peniaze alebo inú vec a takéto konanie v zmysle § 211 TP nemožno trestne stíhať ako krádež bez súhlasu poškodeného rodiča. Vzhľadom na charakter tohto trestného činu by medzi trestné činy podľa § 211 TP mal byť zaradený aj trestný čin Neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 TZ, aby v takýchto situáciách bez súhlasu poškodeného nedošlo k trestnému stíhaniu páchateľa, ktorý je osobou blízkou k poškodenému.

***

Všetky pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky. V prípade, že ministerstvo nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti.

Ondrej Dostál, Beskydská 8, 811 05 Bratislava, ondrejdostal @ institute.sk

Peter Osuský, Palisády 32, 811 06 Bratislava, peter_osusky @ nrsr.sk

Roman Frnčo, Uralská 11, 040 12 Košice, advokat @ frnco.sk

Marek Zajíček, Ihličnatá 12, 82107 Bratislava, marekzajicek @ gmail.com