spájame ľudí, ktorí menia svet
Kampane
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
  Podporte výzvu "Nové Tatry"

Veterná smršť zvalila stromy na rozlohe maximálne 13 000 hektárov a rozpútala miestami až neprimeranú odozvu spoločnosti.

Podľa signatárov tejto výzvy skutočná ekologická katastrofa na Slovensko prichádza v týchto dňoch – pokiaľ by sa realizoval program „obnovy a rozvoja Tatier“ podľa predstáv predsedu vlády a ministrov pôdohospodárstva, hospodárstva a životného prostredia. Znamenalo by to definitívny zánik najmenších veľhôr Európy.

Podľa signatárov výzvy Nové Tatry je kalamita v Tatrách dôsledkom chybného hospodárenia na poškodenom území. Nielenže sa v minulosti drasticky zmenila štruktúra tatranských lesov a na veľkej časti lesní hospodári premenili prirodzené lesy na smrekové monokultúry, ale ani do posledných chvíľ nebola snaha tento stav zmeniť.

Zodpovední manažéri neustále žiadali o výnimky na ťažbu v navrhovanej A a B zóne TANAPu (v rezerváciách TANAPu bola naplánovaná riadna hospodárska ťažba viac ako 80 000 m3) namiesto toho, aby premieňali štruktúru zóny C, kde k tomu mali všetky legislatívne podmienky.

Fakt, že zo zóny A navrhovanej Správou TANAPu (25 331 ha lesa) bolo poškodených asi 490 ha (2% lesa zóny A) a absolútna väčšina poškodenia (13 000 ha) sa dotkla zóny C a časti zóny B podľa tohto návrhu (les v TANAPe má rozlohu asi 50 000 ha), dokazuje, že prirodzené procesy vytvárajú podstatne stabilnejšie lesy ako človek.

Navrhujeme:

  • Okamžite prijať zonáciu TANAPu vypracovanú a predloženú Správou TANAPu v roku 2003 – zóna A: 41 459 ha, zóna B: 13 515 ha, zóna C: 18 826 ha. Za absolútne neprijateľný považujeme návrh predložený Štátnymi lesmi TANAP, ktorý uvažuje s ťažbou na území 98,7 percent lesov. V bezzásahovom území má podľa neho zostať len 1,3 percentá územia obhospodarovaného ŠL TANAP.

  • Na území TANAPu nepripustiť používanie pesticídov, ktoré sú v prípade insekticídov používaných v boji proti lykožrútovi endokrinné disruptory , t.j. ovplyvňujú hormonálny systém aj necieľových organizmov.

  • Pri rešpektovaní zonácie TANAPu, v zóne C:- kalamitnú hmotu spracovať na cca 70 percentách územia. Zvyšok, predovšetkým v ekologicky citlivých územiach ponechať. V maximálne možnej miere využiť prirodzenú obnovu smreku a pionierskych drevín (breza, jarabina, rakyta). Na zalesnenie holín bez prirodzenej obnovy vypracovať zalesňovací projekt s využitím pionierskych drevín, jedle, buka, a cenných listnáčov.
    V zóne B: kalamitnú plochu spracovať na cca 50 percentách územia. Uplatniť diferencovaný prístup k spracovaniu kalamity a obnove plôch. V roku 2005 navnadiť kmene približne 2 mesiace pred spracovaním feromónmi, aby sa na ne sústredil nálet podkôrneho hmyzu ( technológiu môže vypracovať UEL SAV Zvolen alebo LVU Zvolen). Zónu A navrhujeme ponechať bez akéhokoľvek zásahu.

Signatári tejto výzvy opakujú, že za najväčšie nebezpečenstvo pre Tatry považujú aktivity vlády, ktoré prostredníctvom Vládneho výboru pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier chcú bez akejkoľvek celospoločenskej diskusie zmeniť charakter národného parku a dať na tomto území priestor veľkým finančným skupinám presadzujúcim investície do nových hotelov, zjazdoviek a golfových ihrísk.

Vyzývame občanov, ktorým leží na srdci osud nášho jedinečného prírodného klenotu, aby tieto aktivity nepodporovali a pripojili sa k protestu mimovládnych organizácií podpisom pod výzvu Nové Tatry.



Signatári výzvy:
Lesoochranárske zoskupenie VLK, Tulčík, Ing. Juraj Lukáč
PREDATOR - výskum a ochrana dravcov, Bánovce nad Bebravou, Ing. Róbert Oružinský
Greenpeace, Bratislava, Mgr. Martina Badidová
WISE, Bratislava, Mgr. Katarína Bartovičová
Za Matku Zem, Bratislava, Mgr. Pavol Široký
CEEV Živica, Bratislava, Mgr. Juraj Hipš
BROZ, Bratislava, RNDr. Tomáš Kušík
Organizácia pre monitoring prostredia, Bratislava, Lucia Szabová
SOVS, Bratislava, Mgr. Rastislav Rybanič
Nadácia Ekopolis, Banská Bystrica, Peter Medveď


Priezvisko
Meno
Organizácia
Adresa
PSČ
Mesto
E-mail



Priebežne aktualizovaný
zoznam podporovateľov






POZNÁMKY / vaše reakcie
bude s tym daco treba spravit
10.1.2005 21:58 | watc

kkoze nie pre zahranicie ale pre nasho slovaka lebo ked su tu take zdravotne nezavadne tatry do ktorych bude treba podla mna asi mesiac mozno viac robit aa nie s toho len profit ziskavat akoze to ma v hlave iba toten jebnuty DR.Zssr ktoremu s nezavadnych hor tatry su nasa skvela pamiatka akoze potreboval by soom si ist aj svoje zdravie na nejaky cas zlepsit lebo to nam tu zostalo a poznam vela ludskych bytosti ktore to potrebuju viac ako jja.
Les a Človek
5.1.2005 13:21 | Lomi Drevo

Je mi aj do smiechu, aj do plačo nad niektorými názormi. Človek patrí k lesu aspoň tak, ako les k prírode. Dnes už človek lesu musí pomáhať. Áno, príroda by si pomohla, ale tá pôvodná. Nie dnešná, zmätená a zmietaná dôsledkami civilzácie už aj v Himalájach a v Antarktíde. Vari matka/otec nechá svoje choré dieťa zomrieť v nádeji, že organizmus sa s tým vyrovná, no v šuplíku má antibiotikum (ergo výdobytok "zlého" pokroku), ktorý by dieťaťu zachránil život. Apropo lesy v Tatrách tam, kde ich zničila víchrica. Kto má záujem si zistí, že v závere 19.stor. boli v tých miestach pasienky. Jednoducho povedané: kde končili ovce, začínali kamzíky. Tak o čom sa tak ohnivo vyvášňujú odborníci (a "odborníci"). Kým lesník v Tatrách nebude aj (naslovovzatý) ochranár, tak my, občania, môžme si mylieť, že treba zalesniť aj lúky okolo Važca a Východnej.Kto sa dovoláva úplnej "samozáchrany" Tatier, nech najprv odstráni železnice, vleky, lanovky, asfaltové cesty, areál "zlých"snov, atď.atď. Ja sám by som sa potešil, presvedčte ešte aspoň pár miliónov Slovákov, Čechov a iných návštevníkov. Dovidenia na podhorí! Do hôr vstup zakázaný!
P.S. Pavol Dobšinský bol zrejme vadný, leby "stvoril" Lomidreva ?!

14.12.2004 11:34 | Bludicka

A co stiepkovace ?
Tomas
14.12.2004 10:29 | saschia

Samozrejme, Tatry budu vzdy ovplyvnene cinnostou cloveka, Ide o to, do akej miery budu ovplyvnovane. My, privrzenci prirodzeneho lesa, sme presvedceni, ze les je schopny vyrovnat sa s pritomnostou cloveka, so znecistenim a podobne, ale len v pripade, ze to naozaj nechame na prirodu. Najma sme presvedceni, ze les, ktory rastie sam od seba, ktory sam "rozhoduje" o svojom druhovom zlozeni a najma o tom, ktory jedinec vyrastie a ktory zahynie, je schopnejsi odolavat prirodnym "katastrofam" ako umelo udrziavany les, a pravdepodobne je aj schopnejsi odolavat priemyselnym vplyvom ako znecistenie ovzdusia. Aby vsak bol prirodzeny les schpny narast v dohladnej dobe (dohladnej z hladiska lesa a nie jednotliveho cloveka), je potrebne neklast mu na ceste prekazky, akymi su masivny odvoz kalamitneho dreva, rozrytie pody tazkymi mechanizmami, odstranenie vyvratov a stojacich pnov a podobne.

Ja osobne sa bojim aj toho, ze v celom snazeni o odstranenie skod budu ludia postupovat podobne ako pri doterajsom odstranovani. V jednych spravach hovorili o tom, ze pacientom vadi dym z horiacich konarov. Miestni na to, ze bohuzial konare sa spalit musia. A potom zabery horiacich konarov. No teda ludia, ale ako to preboha spalovali? Ked vytvorim plytke kopky zivej ceciny, podpalim to bohvie cim a prikladat budem najma z boku, tak mi to bude cmudit. Take spalovanie vytvara kopu dymu, sadzi, oxidu uholnateho a je pomale. To z nich nikto nikdy nerobil regulerny ohen?
2 ľubo delina
13.12.2004 18:19 | Tomas Husar

Cela ta filipika o dopadoch a zodpovednosti nic nemeni na fakte, ze Tatry by sa dali udrzat nedotknute clovekom iba vtedy, keby bolo ludom zabranene do nich vstupovat. Avsak aj tak by tento region izolovany od zvysku Slovenska trpel priemyselnym znecistenim.
t. husárovi
13.12.2004 18:06 | ľubo delina

Činnosť žiadneho jednotlivého zvieraťa nemá na prírodu taký dopad, ako činnosť priemerného (v zmysle jeho postavenia v ľudskej spoločnosti) človeka. Dopady rozhodnutí spomínaných ľudských dravcov sú NEPOROVNATEĽNE väčšie.
Preto to porovnanie absolútne nie je na mieste.

Dohoda a vybratie najlepšieho riešenia
pre V.Tatry by boli možné, ale len v prípade nezištnej snahy o riešenie problému a ak to nie je z nejakých dôvodov úplne vylúčené s primeranou vzájomnou dôverou v to, že aj ten druhý chce dosiahnuť čo my, len z dôvodu iných zdrojov informácií volí iný spôsob riešenia.
Neviem, či ešte je možná dohoda, ale je treba sa o ňu do poslednej chvíle snažiť a každý, kto môže poskytnúť nejaké relevantné argumenty do diskusie (nie polemiky) by tak mal urobiť skôr ako dôjde k nejakému rozhodnutiu z pozície sily. Nikto by nemal mať možnosť zbavovať sa zodpovednosti za následky rozhodnutí len preto, že nebol dostatočne ( ale verejne ) informovaný.
Príkladov, kedy sa tak dialo je v histórii neúrekom.
(Nikto už napr. nevráti životy obetiam poslednej vojny v Iraku, nech už boli na hociktorej strane, len preto, že sa zodpovední ospravedlňujú, že informácie vedúce k rozhodnutí o útoku neboli dostatočné alebo dokonca vymyslené).
V tomto prípade však asi o vzatí na zodpovednosť asi nemôže byť reč, pretože žiadny z terajších politikov už tu asi nebude, keď sa prejavia dôsledky ich rozhodnutia.
2 Juro Lukáč
13.12.2004 08:39 | Tomas Husar

Naco aka matematika?
Rys ostrovid takysto neriesi sustavu rovnic, ale nejaku tusi, co je pre neho vyhodne a tak kona. Aj medzi dravcami sa najdu vynimky co strhnu ovcu len s pasie a nechaju ju tak. Taki su aj medzi ludmi nazvyme ich betonarsky Taliban.

Lenze aj clovek je sucastou prirody a dokonca aj jeho vedome i ked mozno nepremyslene zasahovanie je jej sucastou.

Ja nie som proti ochrane prirody, len hovorim, ze ak chceme mat s tatier nedotknuty les, musime tam
1.)zabranit vstupovat ludom.
2.)minimalizovat premavku po ceste slobody...

A este mnoho inych veci. Lenze, pri vychove vlastneho syna som sa naucil jedno - nema zmysel davat take pokyny pri ktorych sa neda kontrolovat dodrziavanie. Mozno keby boli vsetci ludia cestni a spravodlivi - ibaze nie su.

priroda pre husara
10.12.2004 19:12 | Juraj Lukáč

Tak sa bavme s číslami. 40 000 druhov organizmov s dvoj a trojväzbami a ďalšími väzbami je viac ako 10 na 20 väzieb biliónov organizmov. 10 na 17 sekund je vek známej histórie zeme.
Ako technik mám rád keď niekto niečo robí, aby vedel čo robí. Ak niekto zasahuje do systému bez akýchkoľvek znalostí o systéme, je proste idiot.
Neexistuje možnosť vytvorenia izomorfného modelu a analýzy systému takejto zložitosti. Ak je tento fakt spojený ešte s morálnou dekadenciou zbytočného zabíjania ľudí, zvierat ev. iných organizmov ako v prípade našich lesov, nemám viac v tejto debate povedať.

Juraj Lukáč

10.12.2004 10:04 | Tomas Husar

V tomto jedeinom s Ruskom suhlasim, ibaze jeho povazujem za betonarsky Taliban. :-)

A ja si chcem hladat cestu kdesi medzi tymito dvoma Talibanmi.

p.s. ak nevnimame slovo materialisticky ako ekvivalent "vulgarneho ateizmu" tak fyzici vidia svet materialisticky....
panu Oruzinskemu
9.12.2004 18:26 | Tomas Husar

Ano svet vnimam cez prizmu fyziky, cize po vasom materialisticky, ale ten pohlad je aspon konzistentny.

p.s.
Ked budu chciet nejaki sialenci v tatrach stavat lunaparky, alebo tam nasackovat 2x viac vlekov a 5x hotelov ako je rozumne, zamejlujte mi rad podpisem peticiu proti. (azazelo@pobox.sk)
ad: Tomas Husar, 09 Dec 10:53
9.12.2004 18:03 | Robert Oruzinsky

Pan Husar,
beriete to prilis materialisticky.

Mozno sa telesne opotrebovavam (aj vdaka vydobytkom ludstva) menej ako moji predkovia, avsak moj zivot je mozno omnoho prazdnejsi ako bol ich.

Tak teda, aspon tu prirodu (ked je to uz raz priroda - resp. to tak nazyvame) nevyprazdnujme. Hlavne v jej lone - teda napr. aj narodnych parkoch (ked ich chceme mat a nielen tak nazyvat).

Vo svojom bezprostrednom okoli som ochotny tolerovat aj capov-zahradnikov.

Pozn.:
Byt prirodzeny zanamena nepretvarovat sa, nespravat sa vyumelkovane.

Ano, clovek je sucastou prirody a ma urcite pravo do nej aj zasahovat.
V tomto pripade (TANAP) je miera zasahovanie aspon ramcovo definovana aj v zakone o ochrane prirody a krajiny. V narodnom parku stoji ochrana prirody ako verejny zaujem nad ekonomickymi zaujmami (kohokolvek). Toto nasi zastupitelia odhlasovali v parlamente.

A co sa tyka neoklasickych lesnickych doktrin - pre mna ma umelo vysadeny les vzdy blizsie k plantazi, alebo povedzme "kukurici", nez k prirode (prirodzenosti, samoregulacii, samovyvoju ...).

Dufam, ze aspon take vyroky ministra podohospodarstva ako "ze tam uz nie je les, a teda ani ziadne jeho funkcie - predovsetkym vodohospodarska, protierozna a podoochranna" Vam nacrtavaju ako su poniektori kometentni mimo (Radio Twist, 2.12.04).
Aj to, co je tam teraz je stadium lesa. Akurat na trochu vacsej ploche (ale za to si mozme aj my sami - ludia).
2 Róbert Oružinský
9.12.2004 10:53 | Tomas Husar

Mozno su dokonalejsie, lenze samoregulacne mechanizmy prirody posobia v smere entropie, kym skutky ludske proti. (velmi pekna knizka od Strugackych je o tom)

Samoregulacia sposobuje ze Vas organizmus sa zo dna na den viacej opotrebuva. Vdaka medicine, zivotosprave a tak sa dnes opotrebuva menej ako v minulosti. Pred 35 tisic rokmi sa clovek dozival daleko mensieho veku ako dnes - vraj sa umieralo v 25. To ze my dvaja tu mozeme zlahka konverzovat cez internet, je len vdaka tomu, ze mnoho generacii ludi denno denne konalo proti prirode. Tie ludske spolocenstva co proti prirode nekonali este stale povazuju ohen za dar nebies.

Ak by ste chceli byt vo svojich viziach dosledny, nemali by ste profitovat s toho, ze generacie ludi pred Vami Vam zabezpecili tento lahky zivotik co tu mozete zit. Zaiste so mnou budete suhlasit, ze lochat kavicku za kompom a pracovat pre nejaku nevladnu organizaciu je lahsie ako sa zivit zberom korienkov kdesy na zalesnenych plochach neolitickej Europy.
ad: Tomas Husar, 8 dec 11:20
8.12.2004 22:44 | Robert Oruzinsky

Samoregulacne mechanizmy prirody su neporovnatelne dokonalejsie ako vsetky, hoc najlepsie mienene, vedecke postupy ludstva.

No a problematika najlepsej mienenosti, to uz je nieco z ineho sudka, a ja v to proste neverim (hlavne v tomto state).
klam
8.12.2004 21:28 | Ondro

Je to úplne nepodložené. Aj mne prišiel taký mail. Nebol k tomu žiaden zdroj. Podľa mňa to napísal nejaký odborár, komunista, lavičiar, Ficov kamarát, Mečiarov kamnarát, alebo proste nejaký dosť silný odporca dnešnej vlády, tých je dosť.
Vyjadril sa k tomu aj minister pôdohospodárstva Zsolt Simon:

Žiadny kontrakt neexistuje. Môj zákaz vstupu do lesov na celom území SR platil od 20 do 21. novembra a súvisel s bezpečnosťou občanov, pretože lesné porasty boli víchricou porušené na celom území SR. Od 21. 11. je vstup do lesov v kompetencii príslušných krajských lesných úradov.
2 Kristína Vyšná
8.12.2004 15:41 | Tomas Husar

Ako to ten Bush zariadil, ze sneh nam o par rokov nenapada?

8.12.2004 15:15 | Kristína Vyšná

Inak,keby niekoho zaujimalo, kalamita nepostihla len Vysoke Tatry,obrovske skodysu aj v Nizkych Tatrach
Akniekto z vas pozna nasho pridrbaneho ministra draheho pana Ruska,odkazte mu,ze nech nevravi, ak si je on a aj vsetci ostatni vedomi, ze opat povie hlupost. Nech sa stara o Slova-KIU a od niecoho, co by tu mohlo stat za to, da ruky prec.
ked Vysoke Tatry "umreli" bola somv tom, ze konecne kazdemu dojde, ze tie lesy boli absolutne nestabilne a konecne vysadia nieco co do nich naozaj patri, nie "zapalky". skoda, ze vichricu brali nasi "najvyssi" ako darcek k Vianociam, kedze na vystavbu dementnych hotelov a vlekov nebudu musiet vyrubat uzasne monokulturne lesy, pretoze ziadne nie su!!! a tak huraaa do vystavby!!!
Apropo, neviem na co budu vleky, ked sneh sa tu o par rokov uz ani neobjavi, dalsi vyvoleny, G.W.Bush sa o to postaral.
povodne dreviny
8.12.2004 12:04 | stefan

Vazeny pan Stefan Baco,
plním daný sľub a posielam oznam o archeobotanických nálezoch drevín z Podtatranskej oblasti. V stredu, 8. 12. 2004 text bol zaslaný na Ministerstvo pôdohospodárstva.
Ostávam s pozdravom E. Hajnalová

POMOC VYSOKÝM TATRÁM - ARCHEOLOGICKÉ DOKLADY POUŽÍVANIA DREVÍN A DREVINOVÁ SKLADBA LESOV PODTATRANSKEJ OBLASTI

V rámci pomoci územiu Vysokých Tatier, ktoré v novembri 2004 postihla kalamita, by sme Vám chceli poskytnúť údaje o archeologických nálezoch driev, z postihnutej oblasti. Tieto archeologické nálezy dokladajú sortiment driev v minulosti sa vyskytujúcich a využívaných v podtatranskej a tatranskej oblasti. Všetky predkladané údaje sú v písomnej forme uložené v Dokumentačnom oddelení Archeologického ústavu v Nitre.
Súpis jednotlivých nálezov je zostavený podľa okresov z územia SV časti Liptovskej kotliny, celej Popradskej kotliny a časti Spišskej kotliny. Sú v ňom uvedené nálezy z viacerých klimatických fáz od najstaršieho archeologického obdobia až po novovek:
z klimatickej fázy subboreál (klíma o niečo teplejšia a suchšia ako dnes; od obdopia 1300 rokov pred naším letopočtom až 800 rokov pred naším letopočtom; stredná a neskorá doba bronzová),
fáza starší subatlantik (klíma ako dnes; 800 rokov pred naším letopočtom až 5. storočie n. l.; doba halštatská, doba laténska, doba rímska, sťahovanie národov)
fáza mladší subatlantik (klíma dneška s výraznými zásahmi do prirodzenej vegetácie; to znamená stredovek, novovek)
Nálezy zo starších klimatických fáz, aj keď ich je viac ako v našom predloženom súpise, nepokladáme za použiteľné v danom prípade.
Zvyšky driev boli analyzované za posledných 40 rokov pracovníkmi Archeologického ústavu SAV (Ing. Evou Hajnalovou, DrSc. a Mgr. Máriou Hajnalovou, PhDr., Ing. Janou Mihályiovou), ako aj pracovníkom Geografického ústavu SAV (dnes už nebohým Dr. E. Krippelom, CSc.). Veľká väčšina z nich nebola publikovaná, prípadne publikovaná v archeologických prameňoch, preto je lesníckym odborníkom málo známa.
Predpokladáme, že nasledujúce údaje by sa mohli využiť pri úvahách o skladbe lesov pri nastávajúcich obnovách kalamitou postihnutých lesných porastov. Poradie vymenovaných druhov je podľa frekvencii výskytu v sledovaných nálezových archeologických komplexoch. Znamienko cf. znamená archeobotanické určenie s pravdepodobnosťou.

1. VÝCHODNÁ /Liptovský Mikuláš/, poloha Zámčisko (800-820 m n.m.)
Archeologický výskum stredovekého hrádku z 15. stor., rok výskumu 1997 (K. Pieta, M. Giertlová AÚ SAV v Nitre)
Rastlinné zvyšky z 19 polôh analyzovala J. Mihályiová
A – rám pece: Larix decidua.
B – zásyp pece: Larix decidua, Picea abies.
C - deštrukcia opevnenia: Pinus sp., Abies alba, Fagus sylvatica, Corylus avellana.

2. VÝCHODNÁ /Liptovský Mikuláš/, poloha Belansko (825 m n.m.)
Archeologický výskum stredovekej dediny z 15. stor., rok výskumu 1997 (K. Pieta, M. Giertlová AÚ SAV v Nitre)
Rastlinné zvyšky zuhoľnatené aj nezuhoľnatené z 1 polohy označenej ako kultúrna vrstva analyzovala J. Mihályiová
Pinus sp.

3. VÝCHODNÁ /Liptovský Mikuláš/, poloha Hrádok III. (780 m n.m.)
Archeologický výskum stredovekého hrádku z 15. stor., rok výskumu 1997 (K. Pieta, M. Giertlová AÚ SAV v Nitre)
Rastlinné zvyšky z dvoch polôh analyzovala J. Mihályiová
A - opevnenie: Picea abies, cf. Pinus sp.
B – spodok zrubu: Abies alba.

4. ŠUŇAVA /Poprad/, poloha Zemské (850 m. n.m.)
Archeologický výskum stredovekého osídlenia z 15. stor., roky výskumu 1981-85 ( B. Novotný – Filozofická fakulta UK Bratislava)
Rastlinné zvyšky z 3 chát analyzoval E. Krippel.
Abies alba, Picea abies, Pinus sp.

5. BATIZOVCE /Poprad/, poloha Veľké Lúky –Štrkovisko (770 m n.m.)
Záchranný výskum osídlenia z doby bronzovej alebo stredoveku, rok výskumu 1997 (M. Soják AÚ SAV v Nitre)
Rastlinné zvyšky z nadzemného objektu analyzovala J. Mihályiová
Fraxinus sp., Alnus sp., Picea / Abies, cf. Pinus sp.

6. NOVÁ LESNÁ /Poprad/, poloha Pieskovisko (750 m n.m.)
Archeologický výskum opevneného sídliska z doby laténskej, roky výskumu 1971-72 (K. Pieta, L. Veliačik - AÚSAV v Nitre)
Rastlinné zvyšky z 22 polôh analyzovala E. Hajnalová
A – konštrukcia opevnenia: Picea abies, Abies alba.
B – zásyp priekopy a sídliskových objektov: Picea abies, Abies alba, Pinus sp., Acer sp., Betula sp., Fagus sylvatica, Fraxinus sp., Quercus sp., Pomoideae, Juniperus communis,. cf. Euonymus sp.

7. VEĽKÝ SLAVKOV /Poprad/, poloha Burich (750-760 m n.m.)
Archeologický výskum opevneného hradiska z doby laténskej až rímskej, roky výskumu 1975-84 (B. Novotný – Filozofická fakulta UK Bratislava)
Rastlinné zvyšky z 37 polôh analyzovala E. Hajnalová a E. Krippel
A - konštrukcia opevnenia: Picea abies, Abies alba, Pinus sp.
B – zásyp sídliskových objektov: Picea abies, Pinus sp., Abies alba, Taxus baccata, cf. Larix decidua, Corylus avellana, Betula sp., Fraxinus sp., Quercus sp., Tilia sp.

8. VEĽKÁ LOMNICA /Poprad/, poloha Poľná ulica (640 m n.m.)
Archeologický výskum sídliska z konca doby bronzovej až doby laténskej, rok výskumu 2000 (M. Giertlová – Múzeum Kežmarok)
Rastlinné zvyšky zo 6 sídliskových jám analyzovala M. Hajnalová
Ulmus sp, Betula sp., Picea abies, Picea / Abies, Fraxinus sp., Carpinus betulus, Abies alba, Quercus sp.

9. POPRAD /Poprad/, časť Kvetnica, poloha Zámčisko (820 m n.m.)
Záchranný archeologický výskum sídliska z doby halštatskej až stredoveku, rok výskumu 1997 (F. Javorský, M. Soják – Archeologický ústav SAV v Nitre)
Rastlinné zvyšky z odvodňovacieho žľabu analyzovala J. Mihályiová
Pinus sp., Quercus sp.

10. SPIŠSKÝ ŠTVRTOK /Poprad/, poloha Čenčice (570-580m n. m.)
Archeologický výskum sídliska zo strednej až mladšej doby bronzovej, rok výskumu 1998 (M. Giertlová – Múzeum Kežmarok)
Rastlinné zvyšky zo 14 archeologických objektov: sídliskových jám, z kolových jám a zo žľabov analyzovala M. Hajnalová
Abies alba, Juniperus communis, Picea abies, Pinus sp., Taxus baccata, Betula sp., Quercus sp., Fraxinus sp., Corylus avellana, Pomoideae, Ulmus sp.

11. KEŽMAROK / Kežmarok/, poloha Jeruzalemský vrch ( 630 m n. m.)
Archeologický výskum sídliska z doby laténskej, rok výskumu 1997 (M. Giertlová, M Soják, P.Wavrek - Archeologický ústav SAV v Nitre)
Rastlinné zvyšky zo zvyšku drevo-kamennej konštrukcie analyzovala M. Hajnalová
Picea abies, Betula sp., Fagus sylvatica, Fraxinus sp., Quercus sp.

12. ŠVÁBOVCE /Poprad/, poloha Vápenica (620 m n.m.)
Archeologický výskum pohrebiska z konca strednej doby bronzovej, rok výskumu 1956 (A. Točík – Archeologický ústav SAV v Nitre)
Rastlinné zvyšky z hrobu analyzovala E. Hajnalová
Pinus sp., Picea abies, cf. Abies alba, Pinopsida.

13. VRBOV /Kežmarok/, poloha Vrbovský lesík (650-680 m n.m.)
Archeologický výskum zásypu hrnčiarskej pece z neskorej doby rímskej, rok výskumu 2001 (M. Giertlová – Múzeum Kežmarok)
Rastlinné zvyšky z hrnčiarskej pece analyzovala M. Hajnalová
Fagus sylvatica, Alnus sp. Betula sp., Prunus sp., Abies alba, Picea abies, Juniperus communis, Pinopsida indet.

14. SLOVENSKÁ VES /Kežmarok/, poloha slovenské Kamence (600 m n. m.)
Zisťovací archeologický výskum sídliska zo 14. – 15. storočia, rok výskumu 2001 (M. Giertlová – Múzeum Kežmarok)
Rastlinné zvyšky z podlahy, pece a stavieb analyzovala M. Hajnalová, J. Mihályiová
Abies alba, Picea abies, Pinus sp., Pinopsida indet., Fagus sylvatica, Euonymus sp., Acer sp., Pomoideae, Betula sp., Populus/Salix.

Vysvetlenie latinských pomenovaní:
Abies alba – jedľa biela; Juniperus communis – borievka obyčajná; Larix decidua – smrekovec opadavý; Picea abies – smrek obyčajný; Pinopsida indet. – ihličnaté; Pinus sp. – borovica; Taxus baccata – tis obyčajný; Acer sp. – javor; Alnus sp. – jelša; Betula sp. – breza; Carpinus betulus – hrab obyčajný; Corylus avellana – lieska obyčajná; Euonymus sp. – bršlen; Fagus sylvatica – buk lesný; Fraxinus sp. – jaseň; Pomoideae – jabloňokveté; Populus/Salix – topoľ/vŕba; Quercus sp. – dub; Tilia sp. – lipa; Ulmus sp. - brest
Suma vedomosti
8.12.2004 11:04 | Juraj Lukáč

A potom je tu ešte tretia strana,
tá o ktorej všetci hovoria, ale nik sa ju na nič nepýta.
Príroda.
Je to možno smiešne, ale čo to tak niekde nechať na ňu, nech ma ktokoľvek z nás akúkoľvek sumu vedomostí?

Juro Lukáč
Tomas Husar
7.12.2004 13:54 | saschia

Nejde len o bordel. Ide o cokolvek co po sebe zanechame. Bars aj s dobrym umyslom. Ide o to, ze toho vela nevieme. Ja chapem ze si svet okolo seba musime prisposobovat. Nie sme uz schopni prezit v prirode bez nasich technickych vymozenosti. Ale tu sa jedna o narodny park, ktoreho hlavnou podstatou je zachovalost prirodneho prostredia. A fakt je ten, ze prirodzene lesy su stabilnejsie ako lesy obhospodarovane clovekom. Prirodzeny les sa dokaze sam chranit pred "skodcami" a "katastrofami", pretoze rozny hmyz a vietor a voda a ohen su sucastou, nie nepriatelom prirodzenych spolocenstiev. Lenze zda sa ze nasi lesnici a politici nevidia v lese zivy komplex, ale len kubiky dreva roznej kvality.
sasche
7.12.2004 13:18 | Tomas Husar

Wau, tak taketo poucenie ma s Pikniku pri ceste nikdy nenapadol. A je to rozumne poucenie. Nicmenej, ja si vzdy davam pozor, co po sebe v lese zanecham.



Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Vypočítajte: "Desať plus 8".


 

Kampaň bola ukončená.

Podporilo ju podporovateľov.

  » Vaše reakcie (79)

 



Súvisiace témy:
Rozvoj
Štátna správa
Demokracia
Právo
Poľnohospodárstvo
Ochrana prírody
Lesy

Súvisiace regióny
Vysoké Tatry


REKLAMA



 

CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2018, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt