Ministerstvo vnútra predložilo do pripomienkového konania návrh novely zákona o obecnom zriadení. Návrh novely pripravilo ministerstvo za zatvorenými dverami v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré reprezentuje predovšetkým starostov obcí a primátorov miest. Ignorovalo verejnú výzvu, aby bol návrh novely pripravovaný transparentne aj za účasti organizácií reprezentujúcich iné zložky samosprávy (poslanci zastupiteľstiev, hlavní kontrolóri) a širšej občianskej verejnosti. Tomu zodpovedá výsledok.

Návrh novely odráža najmä pohľad starostov a primátorov. Ďalej posilňuje ich postavenie, aj na úkor zastupiteľstiev a hlavných kontrolórov, a neprináša posilnenie postavenia občanov vo vzťahu k samosprávam, ani zvýšenú kontrolu a transparentnosť činnosti samosprávy.

Preto prichádzame s hromadnou pripomienkou, ktorej cieľom je prehĺbiť demokratické prvky v činnosti samosprávy, dosiahnuť vyváženejší vzťah medzi starostami a zastupiteľstvami a posilniť postavenie občianskej verejnosti vo vzťahu k samospráve.

V tejto hromadnej pripomienke navrhujeme:

1. Zaviesť právo obyvateľov obce rozhodnúť o názve obce

2. Umožniť používanie symbolov obce občanmi aj bez súhlasu obce

3. Zjednodušiť pričleňovanie obcí s nefunkčnou samosprávou

4. Zmeniť definíciu verejného priestranstva

5. Posilniť práva obyvateľov obce

6. Rozšíriť okruh osôb podieľajúcich sa na samospráve obce

7. Vypustiť z úloh obce utváranie podmienok na zásobovanie obce

8. Nahradiť určovanie prevádzkovej doby obcou možnosťou obmedzenia problémových prevádzok

9. Zaviesť úpravu zhromaždení obyvateľov obce prostredníctvom nariadení

10. Zaviesť efektívnejší spôsob obmedzovania reklamného smogu

11. Zabezpečiť zverejňovanie poslaneckých návrhov všeobecne záväzných nariadení

12. Zaviesť inštitút hromadnej pripomienky verejnosti k návrhu nariadenia

13. Obmedziť výnimky z pravidiel pre prípravu nariadení

14. Obmedziť možnosť skoršej účinnosti nariadenia

15. Zaviesť povinné zverejňovanie všetkých nariadení na webovom sídle obce

16. Obmedziť použitie mimorozpočtových peňažných fondov obce

17. Upraviť používanie majetku obce na verejné účely

18. Zverejňovať nielen návrh rozpočtu obce, ale aj každý návrh na jeho zmenu

19. Zaviesť nezlučiteľnosť funkcie poslanca a starostu s členstvom v štatutárnom orgáne obecnej firmy

20. Nemeniť limity pre počet poslancov zastupiteľstiev

21. Upraviť odvolávanie štatutárnych a kontrolných orgánov obchodných spoločností a iných právnických osôb založených obcou

22. Upraviť delegovanie zástupcov obcí do rád škôl

23. Posilniť kontrolnú právomoc obecných zastupiteľstiev nad obecnými obchodnými spoločnosťami

24. Zachovať doručovanie informácií o konaní miestneho referenda voličom

25. Preniesť rozhodovanie o termínoch zasadnutia zastupiteľstva zo starostu na zastupiteľstvo

26. Zaviesť povinné zverejňovanie návrhov uznesení a materiálov na rokovanie zastupiteľstva

27. Upraviť prípravu návrhu programu zastupiteľstva

28. Upraviť dopĺňanie návrhu programu zastupiteľstva

29. Zachovať lehotu pre pokračovanie rokovania zastupiteľstva, ktoré sa stane neuznášaniaschopným

30. Neznižovať význam komisií ako poradných orgánov

31. Zaviesť prísnejšie podmienky pre možnosť neverejného zasadnutia zastupiteľstva

32. Zaviesť právo obyvateľa vystúpiť na rokovaní obecného zastupiteľstva

33. Zvýšiť záväznosť a vymožiteľnosť rokovacích poriadkov zastupiteľstiev

34. Zabezpečiť zverejňovanie poslaneckých návrhov materiálov na rokovanie zastupiteľstva

35. Obmedziť možnosti zneužívania funkcie starostu a poslanca na získavanie osobných výhod

36. Zaviesť povinnosť starostu informovať všetkých poslancov a verejnosť o nepodpísaní uznesenia

37. Obmedziť sistačné právo starostu

38. Znížiť kvórum na potvrdenie uznesenia zastupiteľstva z trojpätinovej na nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov

39. Ponechať právomoc zastupiteľstva vyhlásiť referendum o odvolaní starostu pri hrubom zanedbávaní povinnosti a porušovaní zákonov

40. Zaviesť voľbu zástupcu starostu zastupiteľstvom na návrh starostu

41. Zamedziť kumulácii platov a odmien zástupcu starostu, ktorý plní úlohy starostu

42. Prihliadať v zložení obecnej rady na zastúpenie poslaneckých klubov

43. Ponechať zloženie komisií na zastupiteľstvo

44. Zaviesť verejnosť rokovania komisií

45. Nezasahovať do odmien hlavného kontrolóra, poslancov zastupiteľstva a členov komisií

46. Zefektívniť odmeňovanie starostov

47. Posilniť nezávislosť hlavného kontrolóra

48. Zabezpečiť podmienky pre výkon kontroly v situácii, keď nie je zvolený hlavný kontrolór

49. Upraviť rozsah kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra v záujme efektívnejšieho výkonu kontroly

50. Nezavádzať právo starostu ukladať úlohy hlavnému kontrolórovi.

51. Zaviesť zverejňovanie výsledkov kontrolnej činnosti

52. Zaviesť nezávislejšie postavenie útvaru hlavného kontrolóra

53. Posilniť postavenie výborov v mestských častiach

54. Zaviesť verejnosť výborov v mestských častiach

55. Zmeniť spôsob interpelácií

Návrh zákona:
https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2017/515

Hromadnú pripomienku možno podporiť najneskôr vo štvrtok 20. júla 2017.

Vladimír Špánik, poslanec obecného zastupiteľstva, Vinodol, predseda Združenia občanov miesta a obcí Slovenska (ZOMOS)

Ondrej Dostál, poslanec mestského zastupiteľstva, Bratislava, predseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS)

Marian Seman, právnik a občiansky aktivista, Zlatá Baňa, člen ZOMOS

Dušan Sloboda, analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI), editor portálu Právo na dobrú samosprávu, samosprava.institute.sk

Martin Kollárik, projektový manažér, výskumník, Inštitút SGI, politológ, Ústav verejnej politiky FSEV UK

Richard Drutarovský, občiansky aktivista a poslanec mestského zastupiteľstva, Prešov, člen ZOMOS

Jozef Mečiar, aktivista, bývalý zástupca primátora, Šaľa

Vladimír Dulla, tajomník a člen Správnej rady ZOMOS, poslanec miestneho zastupiteľstva, Bratislava – Karlova Ves

Peter Uhlár, člen Správnej rady ZOMOS, poslanec obecného zastupiteľstva, Zlatá Baňa

Dušan Chrastina, revízor ZOMOS,

Adrián Macko, hlavný kontrolór mesta Krupina, člen ZOMOS

Milena Veresová, poslankyňa mestského zastupiteľstva, Šaľa, hlavný kontrolór obce Šoporňa, členka ZOMOS

Ivan Kuhn, poslanec mestského zastupiteľstva, Rožňava, analytik KI

Peter Spáč, politológ, Masarykova univerzita, Brno

Ctibor Košťál, riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)

Gábor Grendel, poslanec mestského zastupiteľstva, Bratislava, predseda NOVA

Peter Gonda, riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI)

Milan Lichý, poslanec mestského zastupiteľstva, Banská Bystrica

Irena Biháriová, predsedníčka občianskeho združenia Ľudia proti rasizmu

Kamil Bodnár, asistent podpredsedníčky NR SR, aktivista, Bratislava

Matúš Bischof, poslanec mestského zastupiteľstva, Rožňava

Jozef Bakša, poslanec mestského zastupiteľstva, Sliač

Mária Turišinová Drozdová, aktivistka, Krajná Poľana

Martin Mlýnek, poslanec miestneho zastupiteľstva, Bratislava - Dúbravka

Lucia Štasselová, mestská a miestna poslankyňa v Bratislave za mestskú časť Ružinov

Viera Dubačová, poslankyňa mestského zastupiteľstva, Banská Bystrica, poslankyňa NR SR

Denisa Havrľová, novinárka

Ivan Rončák, poslanec mestského zastupiteľstva, Ružomberok

Zuzana Zimenová, poslankyňa NR SR

Ľudmila Priehodová, poslankyňa mestského zastupiteľstva, Banská Bystrica

Viera Satinská, poslankyňa miestneho zastuputeľstva, Bratislava – Staré Mesto

Jana Pronská, spisovateľka a akstivistka, Nálepkovo

Norbert Brázda, občiansky portál changenet.sk, Trenčín

Zuzana Aufrichtová, aktivistka, Bratislava

Ján Benčík, bloger, Ružomberok

Juraj Smatana, poslanec MsZ, Považská Bystrica, TSK, Klub Strážov

Vladimír Sloboda, poslanec NR SR, člen ZOMOS

Peter Osuský, poslanec miestneho zastupiteľstva, Bratislava – Staré Mesto, poslanec NR SR

Zsolt Király, šéfredaktor Körkép.sk

Peter Horváth, výtvarník

Martin Kríž, pedagóg

Peter Laskovič, Poprad

Viera Pavlíková, Poprad

Andrej Čierny, koordinátor, OZ Antikomplex.sk,

Csaba Tolnai, riaditeľ mládežníckeho centra Kontakt, Levice

Katarína Šimončičová, poslankyňa mestského zastupiteľstva, Bratislava

Nataša Holinová, redaktorka

Daša Malíková, Bratislava

Danka Špániková, členka ZOMOS, Vinodol

Šimon Jeseňák, Mladí konzervatívci

Ľuboš Lorenz, aktivista, Košice

Lucia Vidanová, poslankyňa mestského zastupiteľstva, Malacky

Martina Barancová Paulíková, ekologička, Združenie Slatinka, členka komisie životného prostredia pri mestskom zastupiteľstve vo Zvolene

Ondrej Kollár, aktivista, Gbely

Peter Lehotský, občiansky aktivista, Liptovský Mikuláš

Marcel Zajac, Centrum pre filantropiu, poslanec miestneho zastupiteľstva, Bratislava – Karlova Ves

Martin Alušic, advokát a miestny aktivista, Ružomberok

Michal Drotovan, poslanec miestneho zastupiteľstva, Bratislava – Rača

Martin Turček, Nitra, analytik Nadácie Zastavme korupciu

Ida Iván, hlavná kontrolórka obce, Vlčany, člen ZOMOS

Marta Balážová, poslankyňa mestského zastupiteľstva, Zlaté Moravce

Maroš Železník, starosta obce, Zlatá Baňa

Miriam Sorgerová, hlavná kontrolórka, Zlatá Baňa

Marek Hudák, poslanec obecného zastupiteľstva, Zlata Baňa

Ján Raclavský, poslanec mestského zstupiteľstva, Dolný Kubín

Viiam Kaprál, občiansky aktivista, Snina

Mária Kurz, poslankyňa obecného zastupiteľstva, Vlčany

Zoltán Zsidó, člen Správnej rady ZOMOS, Tekovské Lužany

Katarína Ďurčanská, aktivistka, Stupava

Peter Buzáš, poslanec miestneho zastupiteľstva, Bratislava – Karlova Ves

Michal Hanč, poslanec mestského zastupiteľstva, Vysoké Tatry

Jakub Nedoba, poslanec mestského zastupiteľstva, Senica, predseda Mladých liberálov

Hromadná pripomienka verejnosti k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

Rezortné číslo: KM-OLVS-74/2017

Číslo legislatívneho procesu: LP/2017/515

1. Zaviesť právo obyvateľov obce rozhodnúť o názve obce

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 1a ods. 2 sa slová „názov obce možno zmeniť iba so súhlasom obce“ nahrádzajú slovami „návrh obce na zmenu jej názvu, ktorý je v súlade s týmto zákonom a bol odsúhlasený v platnom miestnom referende, je pre vládu záväzný.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Zákon v § 1a ods. 2 stanovuje, že názov obce určuje a mení vláda nariadením, pričom návrh obce možno zmeniť iba so súhlasom obce. Navrhujeme zaviesť pravidlo, podľa ktorého by bol pri zmene názvu obce pre vládu záväzný názor obyvateľov obce prejavený v platnom referende.

V roku 2012 sa napríklad v obci Tešedíkovo uskutočnilo platné referendum, v ktorom sa väčšina účastníkov vyslovila za návrat k historickému názvu obce Pered, vláda však vôľu obyvateľov obce ignorovala a názov nezmenila, čo považujeme za nesprávne.

Podľa § 1a ods. 1 zákona sa názov obce uvádza v štátnom jazyku, pričom označovanie obce v inom jazyku upravuje zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Podľa § 1a ods. 6 zákona je neprípustný názov obce, ktorý je dlhý, duplicitný, urážajúci mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie alebo je nepriliehavý vzhľadom na historický vývin územia. Pri dodržaní týchto pravidiel by obyvatelia obce mali mať možnosť sami rozhodnúť o názve svojej obce.

Zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov menšín umožňuje obyvateľom obce prostredníctvom miestneho referenda zmeniť označenie obce v jazyku národnostnej menšiny (§ 4a). Sme presvedčení, že rovnakú možnosť by mali mať obyvatelia obce aj pri zmene názvu obce v štátnom jazyku.

2. Umožniť používanie symbolov obce občanmi aj bez súhlasu obce

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 1b ods. 1 sa štvrtá veta nahrádza nasledovnými dvoma vetami:

„Právnické osoby zriadené alebo založené obcou môžu používať symboly obce len so súhlasom obce a spôsobom určeným obcou. Iné právnické osoby a fyzické osoby môžu používať symboly obce len takým spôsobom, aby nevytvárali klamlivý dojem, že ide o ich použitie obcou alebo právnickými osobami zriadenými alebo založenými obcou.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Zákon v § 1b upravuje symboly obce, ktorými sú erb, vlajka, pečať a prípadne aj znelka obce. V § 1b ods. 1 predmetná štvrtá veta stanovuje, že „Právnické osoby zriadené alebo založené obcou, iné právnické osoby a fyzické osoby môžu používať symboly obce len so súhlasom obce“.

Ide o výrazne reštriktívnu úpravu možnosti používania symbolov obce právnickými osobami a fyzickými osobami. Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) upravuje symboly samosprávneho kraja v § 1 ods. 6 a nestanovuje nijaké obmedzenia pre ich voľné používanie právnickými osobami a fyzickými osobami. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní upravuje používanie štátnych znakov predovšetkým štátnymi a verejnými inštitúciami. Podľa § 3 ods. 4 tohto zákona „Štátny znak môžu používať aj iné fyzické a právnické osoby s výnimkou označenia ich budov, listín, pečiatok a rovnošiat; to sa nevzťahuje na fyzické a právnické osoby, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis.4) Všetky fyzické a právnické osoby môžu používať štátny znak vždy len takým spôsobom, aby jeho použitie bolo dôstojné a zodpovedajúce jeho postaveniu ako štátneho symbolu.“ Podľa § 11 ods. 2 zákona „Fyzické i právnické osoby môžu používať štátnu vlajku i štátnu zástavu; ich použitie však musí byť dôstojné a musí zodpovedať postaveniu štátnych symbolov Slovenskej republiky.“

Sme presvedčení, že neexistuje žiadny legitímny dôvod, aby používanie symbolov obce fyzickými osobami a právnickými osobami bola obmedzenejšie (viazané na súhlas obce) než v prípade používania symbolov samosprávneho kraja, či dokonca štátnych symbolov. Občania dnes môžu slobodne používať štátnu vlajku alebo vlajku samosprávneho kraja, používať vlajku obce však môžu iba so súhlasom obce. Preto navrhujeme uvedené ustanovenie pozmeniť tak, aby sa súhlas obce vyžadoval iba pri použití symbolov obce právnickými osobami zriadenými a založenými obcou, ktorým by súčasne obec určila spôsob ich použitia. Ostatné právnické osoby a fyzické osoby by symboly obce mohli slobodne používať aj bez súhlasu obce, avšak za podmienky, že nebudú vytvárať klamlivý dojem, že ide o použitie symbolov obce samotnou obcou alebo s ňou spojenými právnickými osobami.

3. Zjednodušiť pričleňovanie obcí s nefunkčnou samosprávou

Navrhujeme v bode 2 upraviť znenie § 2aa ods. 1 nasledovne:

„(1) Obec, ktorá po vykonaní troch po sebe idúcich volieb do orgánov samosprávy obcí nemá obecné zastupiteľstvo alebo starostu obce (ďalej len „pričleňovaná obec“), vláda nariadením pričlení k inej obci (ďalej len „dotknutá obec“), ak s tým súhlasí obecné zastupiteľstvo dotknutej obce; § 2 ods. 3 posledná veta, § 2a ods. 1 posledná veta a § 11a ods. 1 písm. a) sa nepoužijú.“

V celom § 2aa sa slová „dotknutá obec“ nahradia „pričleňovaná obec“ a slová „susediaca obec“ slovami „dotknutá obec“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona zavádza možnosť pričlenenia obce, ktorej obyvatelia si opakovane nie sú schopní zvoliť orgány samosprávy obce, k susednej obci. V § 2aa ods. 1 stanovuje, že „Obec, ktorá po vykonaní troch po sebe idúcich volieb do orgánov samosprávy obcí nemá obecné zastupiteľstvo ani starostu obce (ďalej len „dotknutá obec“), vláda môže nariadením pričleniť k susediacej obci, ktorá sa nachádza v tom istom okrese ako dotknutá obec, ak s tým súhlasí obecné zastupiteľstvo susediacej obce.“

Návrh považujeme za krok správnym smerom umožňujúci riešiť problém dlhodobo nefunkčných samospráv. Navrhujeme ho ešte zvýrazniť tým, že vláda nebude mať iba možnosť, ale povinnosť takúto dlhodobo nefunkčnú obec pričleniť k inej obci. Navrhujeme vypustiť podmienku, že ide o susednú obec, pretože v konkrétnej situácii môže byť funkčnejším riešením pričlenenie obci k väčšej spádovej obci, ktorá nie je susednou obcou, než k bezprostredne susednej, ale malej, či dokonca ešte menšej obci, ako je obec s nefunkčnou samosprávou. Navrhujeme vypustiť aj podmienku, že musí ísť o obec v tom istom okrese, pretože v konkrétnej situácii môže byť funkčnejším riešením pričlenenie obce k inej obci napr. v susednom okrese.

Ďalej navrhujeme, aby podmienkou pričlenenia nebolo, že obec nemá po troch po sebe idúcich voľbách zastupiteľstvo ani starostu, ale aby stačilo, že nie je zvolený čo i len jeden zo zákonom ustanovených orgánov obce. Ak je napr. v obci zvolený starosta, ale nie zastupiteľstvo (alebo naopak) nejde o funkčnú samosprávu.

V dôvodovej správe sa uvádza: „Obec na daný účel nemá obecné zastupiteľstvo, ak v troch po sebe idúcich voľbách do orgánov samosprávy obcí nebol zvolený nijaký poslanec alebo počet poslancov nepostačuje na spôsobilosť obecného zastupiteľstva rokovať a uznášať sa podľa § 12 ods. 7 zákona o obecnom zriadení.“ Zákon v § 12 ods. 7 v navrhovanom znení uvádza: „Obecné zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Spôsobilé rokovať a uznášať sa je vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Na prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak odsek 5, § 13 ods. 8, § 18a ods. 3 a 10 a § 20a ods. 4 alebo osobitný zákon neustanovujú inak; na prijatie nariadenia je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov.“ Zákon v § 13 ods. 8 vyžaduje na potvrdenie uznesenia zastupiteľstva, ktorého výkon starosta pozastavil, trojpätinovú väčšinu všetkých poslancov. Rovnakú väčšinu vyžaduje schvaľovanie prevodov majetku obce v prípadoch hodných osobitného zreteľa podľa zákona o majetku obcí. Vzhľadom na to v záujme jednoznačnosti novej právnej úpravy navrhujeme doplniť do dôvodovej správy, že na spôsobilosť zastupiteľstva rokovať a uznášať sa vyžaduje zvolenie minimálne trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov, inak nemožno považovať zastupiteľstvo za plne funkčné, teda schopné plniť všetky zákonom stanovené funkcie.

Vzhľadom na to, že inštitút pričlenenia obce sa líši od inštitútu zlučovania obcí, navrhuje sa vylúčiť použitie ustanovení týkajúcich sa zlučovania obcí, konkrétne podmienku súhlasu obce so zlúčením (§ 2 ods. 3 posledná veta), podmienku, že obce možno zlúčiť len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí (§ 2a ods. 1 posledná veta) a vyhlásenie referenda pri zlučovaní obcí (§ 11a ods. 1 písm. a)).

4. Zmeniť definíciu verejného priestranstva

Navrhujeme v bode 3 v § 2b ods. 1 upraviť definíciu verejného priestranstva tak, aby podmienkou nebolo vlastníctvo, správa alebo užívanie priestoru obcou, ale najmä v prípade verejných komunikácií by mohlo ísť aj o vlastníctvo, správu alebo užívanie komunikácie iným verejným (nie súkromným) subjektom, napr. vyšším územným celkom.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona zavádza definíciu verejného priestranstva v súvislosti s označovaním ulíc a iných verejných priestranstiev nasledovne: „Verejné priestranstvo je ulica, námestie, miestna komunikácia, trhovisko, park a iný priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní obce, ak osobitný zákon neustanovuje inak.2aa)“. Z dôvodovej správy vyplýva, že podmienka vlastnenia, správy alebo užívania verejného priestoru obcou sa nevzťahuje iba na „iný priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia“, ale aj na ulice, námestia, miestne komunikácie, trhoviská a parky: „Relevantnou podmienkou je vlastnícky alebo iný právny vzťah obce k verejnému priestranstvu, napríklad jeho užívanie na základe zmluvy o nájme alebo zmluvy o výpožičke.“

Podmienka právneho vzťahu k obci však vylučuje z verejných priestranstiev priestory vlastnené inými verejnými inštitúciami. Cesty I. triedy sú vo vlastníctve a správe štátu, cesty II. a III. triedy vo vlastníctve a správe samosprávnych krajov. Existujú prípade, keď samosprávny kraj alebo iná verejné inštitúcia vlastní park alebo iný priestor voľne prístupný verejnosti. Ak by sa zaviedla definícia verejného priestranstva v navrhovanej podobe, žiadny z vyššie menovaných priestorov by v zmysle zákona nebol verejným priestranstvom, a teda by sa naň nevzťahovali ustanovenia § 2b o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev. Definícia by sa nemala vzťahovať na priestory v súkromnom vlastníctve.

5. Posilniť práva obyvateľov obce

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 3 ods. 2 sa v písm. c) vypúšťajú slová „a zúčastňovať sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva“ a za písm. c) sa vkladajú nové písm. d) a e) v znení:

„d) zúčastňovať sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, komisie a výboru v mestskej časti a vyjadrovať na nich svoj názor,

e) byť informovaný o činnosti orgánov samosprávy obce, o nakladaní s majetkom obce, o hospodárení obce a všetkých dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa samosprávy obce a právnických osôb zriadených alebo založených obcou alebo právnických osôb, v ktorých má obec majetkový podiel,“

Pôvodné písmená d) až g) sa označujú ako f) až i).

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Zákon zakotvuje právo obyvateľa obce zúčastňovať sa na zhromaždeniach obyvateľov obce a na zasadnutiach obecného zastupiteľstva. Právo vyjadrovať svoj názor však zakotvuje len vo vzťahu k zhromaždeniam obyvateľov obce. Navrhujeme rozšíriť právo obyvateľov vyjadrovať svoj názor aj na zasadnutia zastupiteľstva. Rovnako navrhujeme zakotviť do zákona právo obyvateľov obce byť informovaný o činnosti jej orgánov a o všetkých dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa samosprávy obce.

6. Rozšíriť okruh osôb podieľajúcich sa na samospráve obce

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 3 ods. 5 sa dopĺňa písm. d), ktoré znie:

„d) má iný vzťah k obci.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Zákon v § 3 ods. 5 stanovuje, že právo podieľať sa na samospráve obce majú okrem obyvateľov obce aj ďalšie osoby (ak majú na území nehnuteľný majetok, platia v obci miestnu daň alebo miestny poplatok, majú v obci prechodný pobyt alebo čestné občianstvo obce). Právo týchto osôb podieľať sa na samospráve obce nie je rovnocenné právu obyvateľov obce, pretože nezahŕňa právo voliť a byť volený do orgánov samosprávy obce, či hlasovať v miestnom referende. Iné osoby sa môžu napr. zúčastňovať na zhromaždeniach obyvateľov obce, na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, obracať sa so svojimi podnetmi a sťažnosťami na orgány obce. Súčasný výpočet týchto iných osôb je demonštratívny a nepokrýva všetky osoby, ktoré majú vzťah k obci. Môže ísť osoby, ktoré v obci pracujú, podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť, podieľajú sa na činnosti právnickej osoby, ktorá sídli alebo vyvíja činnosť na území obce, z obce pochádzajú, narodili sa v nej, majú v nej príbuzných, príležitostne sa v nej zdržiavajú atď. Preto navrhujeme rozšíriť okruh osôb, ktoré majú právo podieľať sa na samospráve obce aj o osoby, ktoré majú iný vzťah k obci.

7. Vypustiť z úloh obce utváranie podmienok na zásobovanie obce

Navrhujeme v bode 15 doplniť do vypúšťanej časti § 4 ods. 3 písm. i) slová „a utvára podmienky na zásobovanie obce“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona predpokladá presun právomoci obce určovať nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb z ustanovenia o úlohách obce do (§ 4 ods. 3 písm. i)) do ustanovenia o právomoci obce prijímať nariadenie (§ 4 ods. 5). Podľa § 4 ods. 3 písm. i) obec pri výkone samosprávy plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa, utvára podmienky na zásobovanie obce a spravuje trhoviská. Utváranie podmienok na zásobovanie obce je prežitkom z čias prijímania zákona, v súčasnosti zabezpečujú zásobovanie obce a jej obyvateľov súkromné subjekty a nie je potrebné, aby obec svojou aktivitou na to vytvárala podmienky. V praxi takúto činnosť obce ani neuskutočňujú a nariadenia o pravidlách času predaja v obchode a čase prevádzky služieb neslúžia tomuto účelu. Preto navrhujeme utváranie podmienok pre zásobovanie obce z úloh obce vypustiť.

8. Nahradiť určovanie prevádzkovej doby obcou možnosťou obmedzenia problémových prevádzok

Navrhujeme v bode 18 v § 4 ods. 5 písm. a) vypustiť bod 2 a v písm. b) vložiť za bod 2 nový bod 3 v znení:

„3. pravidlá obmedzenia času predaja v obchode a prevádzky služieb prevádzok, ktorých činnosť spôsobuje opakované rušenie nočného kľudu, a postupu obce v tejto veci“.

Ostatné body v písm. a) a b) primerane posunúť v číslovaní.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona predpokladá presunutie právomoci obce nariadením ustanoviť pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb z § 4 ods. 3 písm. i) do § 4 ods. 5 písm. a) bod 2, pričom táto právomoc by sa prostredníctvom odkazu mala naďalej viazať na plnenie úloh na úseku ochrany spotrebiteľa, vytvárania podmienok na zásobovanie obce a správu trhovísk. V praxi však nariadenia o čase predaja v obchode a čase prevádzky služieb neslúžia tomuto účelu, ale obce sa nimi snažia predovšetkým chrániť obyvateľov obce pred rušením nočného kľudu zo strany niektorých prevádzok a ich klientov.

Súčasná právna úprava je nevyhovujúca, pretože neumožňuje adresné postihovanie prevádzok, ktoré rušia nočný kľud, formou obmedzenia ich prevádzkovej doby, iba plošné obmedzenie prevádzkovej doby všetkých prevádzok. Neexistuje pritom žiadny legitímny dôvod, prečo by samospráva mala zasahovať do prevádzkovej doby súkromných prevádzok v dennom, či večernom čase. Rovnako neexistuje legitímny dôvod zasahovať do prevádzkovej doby prevádzok, ktoré nenarúšajú nočný kľud a nerušia obyvateľov vo svojom okolí. Samosprávy, ktoré sa pokúšali o diferencovaný prístup k prevádzkam napr. formou individuálneho povoľovania dlhšej prevádzkovej doby, čelili protestom prokurátora a zrušeniu takýchto nariadení súdom ako protizákonných.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhujeme v predmetnej veci nasledovné zmeny právnej úpravy:

1. Miesto určovania pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb by obec nariadením určovala pravidlá postupu obce pri obmedzovaní času predaja v obchode a prevádzky služieb prevádzok, ktoré opakovane rušia nočný kľud. To by umožňovalo aktívne a adresne obmedziť prevádzkovú dobu prevádzok rušiacich nočný kľúd bez toho, aby tým boli postihnuté bezproblémové prevádzky.

2. Zrušiť väzbu na § 4 ods. 3 písm. i), ktorý sa viaže na plnenie úloh na úseku ochrany spotrebiteľa, vytvárania podmienok na zásobovanie obce a správu trhovísk.

3. Presunúť ustanovenie v rámci ods. 5 z písm. a), ktorá stanovuje obci povinnosť prijať takéto nariadenie, do písm. b) ktoré obci iba dáva možnosť prijať nariadenie, teda ponechať rozhodnutie o tom, či takéto nariadenie potrebuje, na samotnú obec.

9. Zaviesť úpravu zhromaždení obyvateľov obce prostredníctvom nariadení

Navrhujeme v bode 18 v § 4 ods. 5 písm. a) za bod 3 vložiť nový bod 4 v znení:

„4. pravidlá zvolávania a uskutočňovania zhromaždení obyvateľov obce (§ 11b).“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona v súlade s doterajšou právnou úpravou predpokladá, že obec ustanoví nariadením podrobnosti o organizácii miestneho referenda (navrhovaný presun ustanovenia z § 11a ods. 9 do § 4 ods. 5 písm. a)). Avšak kým základné pravidlá uskutočnenia miestneho referenda sú upravené v § 11a, zhromaždenie obyvateľov obce, ktoré je v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) jednou z foriem výkonu samosprávy obce jej obyvateľmi nie je v zákone (§ 11b) nijako bližšie upravené. Preto navrhujeme, aby obce mali povinnosť upraviť pravidlá zvolávania a uskutočňovania zhromaždení obyvateľov obce prostredníctvom nariadení. V súčasnosti je na samotných obciach, či zhromaždenia obyvateľov obce upravia nariadením, iným predpisom alebo ich neupravia vôbec. Zákon nebude obciam predpisovať konkrétne pravidlá, ani ich obmedzovať v konkrétnej úprave zhromaždení, iba im stanoví povinnosť upraviť tieto pravidlá nariadením.

10. Zaviesť efektívnejší spôsob obmedzovania reklamného smogu

Navrhujeme v bode 18 v § 4 ods. 5 písm. b) doplniť v bode 4 za slovo „priestranstve“ slová „územia v zastavanej časti obce, v ktorých umiestňovanie takýchto zariadení zakázané“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona ustanovuje novú právomoc obce nariadením ustanoviť „pravidlá umiestňovania, údržby a odstraňovania reklamného, propagačného alebo iného informačného zariadenia na verejnom priestranstve“. Dôvodová správa to vysvetľuje snahou utvárať podmienky na reguláciu rôznych reklamných zariadení na verejnom priestranstve (tzv. nežiaduceho reklamného smogu). V záujme efektívnejšieho napĺňania tohto zámeru navrhujeme doplniť predmetné ustanovenie o možnosť vymedziť nariadením územie obce, v ktorom je umiestňovanie reklamných zariadení úplne zakázané.

11. Zabezpečiť zverejňovanie poslaneckých návrhov všeobecne záväzných nariadení

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 6 ods. 3 sa dopĺňa veta:

„Ak je navrhovateľom návrhu nariadenia poslanec obecného zastupiteľstva, zverejnenie návrhu na úradnej tabuli a webovom sídle obce alebo iným spôsobom v obci obvyklým, ak obec nemá zriadené webové sídlo, zabezpečí obecný úrad.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť do zákona povinnosť obecného úradu zabezpečiť zverejnenie návrhov všeobecne záväzných nariadení, ktoré predkladajú poslanci obecného zastupiteľstva. Poslanec má v zmysle zákona právo predkladať zastupiteľstvu návrhy, vrátane návrhov nariadení. Návrhy nariadení však musia byť pred prerokovaním v zastupiteľstve zverejnené na úradnej tabuli a webovom sídle alebo iným spôsobom v obci obvyklým, ak obec nemá zriadené webové sídlo. Poslanec však nemá možnosť sám zverejňovať návrhy na úradnej tabuli alebo webovom sídle obce a nezverejnením návrhu zákonom predpísaným spôsobom môže dochádzať k faktickému popieraniu práva poslanca predkladať zastupiteľstvu návrhy. Preto navrhujeme v prípade poslaneckých návrhov túto povinnosť stanoviť obecnému úradu.

12. Zaviesť inštitút hromadnej pripomienky verejnosti k návrhu nariadenia

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 6 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:

„Ak navrhovateľ nariadenia nevyhovie pripomienke zo strany fyzických osôb a právnických osôb a v pripomienke je určený zástupca týchto osôb (ďalej len „zástupca verejnosti“), môže so zástupcom verejnosti uskutočniť rozporové konanie (ďalej len „hromadná pripomienka“). Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa uskutoční vždy, ak navrhovateľ nariadenia nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo aspoň 100 osôb alebo aspoň 5 percent obyvateľov obce.“

Odseky 5 až 10 sa označia ako odseky 6 až 11.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme do zákona zaviesť inštitút hromadnej pripomienky a jej prerokovania na rozporovom konaní v podobnej forme, ako existujú v zákone č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky (§ 10 ods. 4) vo vzťahu k pripomienkovému konaniu k návrhom zákonov. Verejnosť má už dnes možnosť pripomienkovať návrhy všeobecne záväzných nariadení. Pripomienky musia byť vyhodnotené, avšak zákon nepredpokladá ich prerokovanie s predkladateľmi pripomienok. Navrhujeme do zákona zaviesť takúto možnosť a stanoviť prerokovanie na rozporovom konaní ako povinnosť v situácii, keď sa s pripomienkou stotožnilo aspoň 100 osôb alebo aspoň 5 percent obyvateľov obce. Keď zákon stanovuje obdobnú povinnosť pre ministerstvá v rámci prípravy celoštátnej legislatívy, bolo by správne, aby podobne postupovali aj samosprávy obcí vo vzťahu k príprave všeobecne záväzných nariadení.

13. Obmedziť výnimky z pravidiel pre prípravu nariadení

Navrhujeme v bode 23 v § 6 ods. 5 na koniec vety doplniť slová „ak obsah nariadenia priamo súvisí s touto mimoriadnou situáciou a týka sa len tejto mimoriadnej situácie“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Zákon v § 6 upravuje postup obce pri prijímaní všeobecne záväzných nariadení. Zároveň v navrhovanom znení 6 ods. 5 upravuje výnimku z týchto pravidiel, ktoré nemusia byť dodržané počas mimoriadnej situácie. Účelom je, aby obce mali možnosť počas mimoriadnej situácie jednoduchšie a rýchlejšie schváliť potrebné nariadenie. Z logiky veci vyplýva, žeby malo ísť o nariadenie, ktoré s touto mimoriadnou situáciou priamo súvisí. Podľa navrhnutého znenia právnej úpravy je však možné výnimku z pravidiel použiť v čase mimoriadnej situácie na prijímanie akéhokoľvek nariadenia, teda aj takého, ktoré s mimoriadnou situáciou nijako nesúvisí. Vzhľadom na to navrhujeme doplniť predmetné ustanovenie, aby bol jeho výklad jednoznačný.

14. Obmedziť možnosť skoršej účinnosti nariadenia

Navrhujeme v bode 24 v § 6 ods. 8 doplniť za slová „verejným záujmom“ slová „a neskorší začiatok účinnosti by zmaril alebo podstatne sťažil naplnenie účelu nariadenia“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Podľa zákona nadobúda schválené všeobecne záväzné nariadenie účinnosť pätnástym dňom vyvesenia na úradnej tabuli. Podľa súčasnej úpravy môže nariadenie nadobudnúť skoršiu účinnosť „v prípade živelnej pohromy alebo všeobecného ohrozenia, ak je to potrebné na odstraňovanie následkov živelnej pohromy alebo na zabránenie škodám na majetku“. Podľa návrhu novely sa má stanoviť, že „ak je to odôvodnené naliehavým verejným záujmom, možno v nariadení výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia“. Keďže naliehavý verejný záujem nie je v zákone nijako bližšie upravený, v záujme predchádzania možnému zneužívaniu tohto ustanovenia na skracovanie štandardného začiatku účinnosti nariadenia navrhujeme doplniť predmetné ustanovenie o ďalšiu podmienku, spočívajúcu v tom, žeby neskorší termín účinnosti nariadenia mohol zmariť alebo podstatne sťažiť naplnenie jeho účelu.

15. Zaviesť povinné zverejňovanie všetkých nariadení na webovom sídle obce

Navrhujeme doplniť nový bod v znení.

V § 6 ods. 10 sa na koniec dopĺňajú slová „a na webovom sídle obce, ak ho má obec zriadené. Obec na webovom sídle zverejňuje úplné konsolidované znenie všetkých platných nariadení.“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Zákon stanovuje, že nariadenia musia byť každému prístupné na obecnom úrade obce, ktorá ich vydala. Z hľadiska zabezpečenia lepšej informovanosti verejnosti navrhujeme obciam, ktoré majú zriadené webové sídlo, stanoviť aj povinnosť, aby na webovom sídle zverejnili všetky všeobecne záväzné nariadenia platné v príslušnej obci. Nariadenia sa budú v záujme prehľadnosti a zrozumiteľnosti zverejňovať v konsolidovanom znení.

16. Obmedziť použitie mimorozpočtových peňažných fondov obce

Navrhujeme doplniť nový bod v znení.

V § 7 ods. 6 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:

"Prostriedky takých fondov možno použiť na plnenie úloh obce, ak osobitný predpis neukladá financovať ich z rozpočtu obce."

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme obmedziť použitie mimorozpočtových peňažných fondov obce, ktoré môže obec zriadiť na plnenie svojich úloh, a to v záujme vyššej transparentnosti a verejnej kontroly využívania prostriedkov obce. Mimorozpočtové fondy by nemali nahrádzať financovanie úloh samosprávy z rozpočtu obce, ale ho dopĺňať.

Obce využívajú právo zriadiť mimorozpočtové peňažné fondy, do ktorých prerozdeľujú kladné výsledky hospodárenia, čím obchádzajú obmedzenie použitia prostriedkov rezervného fondu výlučne na budúci rozvoj a financujú spotrebu, ktorú zákon predpokladá a vyžaduje financovať z rozpočtu.

Prax zriadiť rôzne mimorozpočtové fondy, s výnimkou rezervného fondu, nie je odôvodnená, lebo podľa § 9 ods. 3 prebytky rozpočtu obce možno previesť nielen do mimorozpočtového peňažného fondu obce, ale aj do rozpočtu obce na ďalší kalendárny rok. Tento spôsob by mal mať prednosť, lebo zaručuje náležitú transparentnosť a možnosť účasti obyvateľov a širšej verejnosti na samospráve obce v oblasti prípravy rozpočtu a jeho zmien počas roka.

17. Upraviť používanie majetku obce na verejné účely

Navrhujeme doplniť nový bod v znení.

V § 8 ods. 5 sa konci vkladajú slová: "nariadením obce podľa § 6 ods. 1 tohto zákona."

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Zákon v § 8 ods. 5 stanovuje, že „majetok obce, ktorý slúži na verejné účely (najmä pre miestne komunikácie a iné verejné priestranstvá), je verejne prístupný a možno ho obvyklým spôsobom používať, ak jeho používanie obec neobmedzila“. Navrhujeme doplniť, aby sa takéto obmedzenie realizovalo formou všeobecne záväzného nariadenia, a to v záujme zabezpečenia účasti obyvateľov na samospráve a prístupu širokej verejnosti k tomuto typu informácií.

18. Zverejňovať nielen návrh rozpočtu obce, ale aj každý návrh na jeho zmenu

Navrhujeme v bode 27 v § 9 ods. 2 za slová „návrh rozpočtu obce“ doplniť čiarku a slová „každý návrh na zmenu rozpočtu obce“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Zákon v súčasnom znení aj navrhovaná novela predpokladajú, že návrh rozpočtu a návrh štátneho záverečného účtu sa zverejňujú najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva. Navrhujeme doplniť, aby sa povinnosť zverejňovania týkala aj návrhov zmien rozpočtu, pretože schvaľovanie zmien rozpočtu je rovnaký spôsobom rozhodovania o nakladaní s finančnými prostriedkami obce ako samotné schvaľovanie rozpočtu, preto by aj proces ich schvaľovania mal byť rovnaký. Zo súčasného znenia zákona pritom nie je úplne jasné, či sa povinnosť zverejňovania vzťahuje aj na zmeny rozpočtu, alebo len na samotné schválenie rozpočtu.

19. Zaviesť nezlučiteľnosť funkcie poslanca a starostu s členstvom v štatutárnom orgáne obecnej firmy

Navrhujeme doplniť nové body v znení:

V § 11 ods. 2 sa za písm. c) vkladá nové písm. d), ktoré znie:

„d) štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby s majetkovou účasťou obce, v ktorej bol zvolený“.

Pôvodné písm. d) sa označí ako písm. e).

V § 13 ods. 3 sa za písm. c) vkladá nové písm. d), ktoré znie:

„d) štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby s majetkovou účasťou obce, v ktorej bol zvolený“.

Pôvodné písmená d) až f) sa označia ako písmená e) až g).

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť do zákona nezlučiteľnosť funkcií starostu a poslanca zastupiteľstva s funkciami štatutárnych orgánov a členov štatutárnych orgánov právnických osôb s majetkovou účasťou obce. Zákon v súčasnosti stanovuje nezlučiteľnosť funkcií starostu a poslanca so štatutárnym orgánom rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou. Nie je žiadny dôvod, aby sa odlišne pristupovalo k obecným firmám, teda obchodným spoločnostiam a družstvám s majetkovou účasťou obce, keďže starosta aj poslanci majú vplyv na tieto právnické osoby, a teda pri rozhodovaní môže dochádzať ku konfliktu záujmov.

20. Nemeniť limity pre počet poslancov zastupiteľstiev

Navrhujeme vypustiť bod 30.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona predpokladá zníženie počtu poslancov zastupiteľstiev niektorých veľkostných kategórií obcí. Podľa dôvodovej správy sa návrh predkladá v záujme vyššej efektivity zastupiteľstiev a zníženia nákladov na činnosť. Redukcia počtu poslancov sa však má (s výnimkou kategórie obcí od 41 do 100 obyvateľov) dotknúť predovšetkým väčších obcí a miest (nad 5 000 obyvateľov). Slovensko má vo všeobecnosti veľký počet poslancov zastupiteľstiev. Hlavným problém je však veľký počet obcí a predovšetkým malých obcí. Poslanci zastupiteľstiev z obcí nad 5 000 obyvateľov tvoria niečo cez desatinu z celkového počtu poslancov. Vo väčších obciach a mestách pritom už dnes na jedného poslanca pripadá väčší počet obyvateľov ako v menších obciach, z hľadiska počtu poslancov tak ich správu už dnes možno považovať za efektívnejšiu v porovnaní s malými obcami. Návrh zákona pritom úplne nelogicky rieši počet poslancov v menej problematických väčších obciach a mestách, nie v menších obciach.

Zastupiteľstvo vytvára v mnohých prípadoch prirodzenú protiváhu starostovi obce, či primátorovi mesta, ktorý má k dispozícii celý úrad. Čím viac obyvateľov má obec, tým je agenda samosprávy a zastupiteľstva zložitejšia a rozsiahlejšia, a teda je potrebný aj vyšší počet poslancov zastupiteľstva, ktorí svoju činnosť nevykonávajú na profesionalizovanej báze ako svoju hlavnú prácu, ale popri svojom zamestnaní, či podnikaní, vo voľnom čase. Prípadné zníženie počtu poslancov by malo byť vyvážené zmenami, ktoré by smerovali k väčšej profesionalizácii. Nič také však návrh novely neobsahuje, v iných bodoch ide skôr opačným smerom. Takto navrhované zníženie počtu poslancov bez vytvorenia podmienok pre profesionálnejší výkon ich funkcie a spolu s navrhovaným obmedzením výšky odmien poslancov zastupiteľstva a členov komisií teda oslabujú postavenie zastupiteľstiev vo vzťahu k starostom.

21. Upraviť odvolávanie štatutárnych a kontrolných orgánov obchodných spoločností a iných právnických osôb založených obcou

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 11 ods. 4 písm. l) sa za slová „ako aj“ vkladajú slová „rozhodovať o ich odvolaní a“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Podľa § 11 ods. 4 písm. l) je obecnému zastupiteľstvu vyhradené zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe. Zákon jednoznačne nerieši odvolávanie zástupcov obce v štatutárnych a kontrolných orgánoch obchodných spoločností a iných právnických osôb založených obcou. Z logického výkladu textu zákona vyplýva, že ak zastupiteľstvo schvaľuje zástupcov obce v takýchto orgánoch, má právomoc rozhodnúť aj o ich odvolaní. V záujme jednoznačného výkladu zákona a v snahe predchádzať zneužívania súčasného znenia zákona na účelový výklad upierajúci zastupiteľstvu právomoc rozhodnúť o odvolaní zástupcov obce v štatutárnych a kontrolných orgánoch obchodných spoločností a ďalších právnických osôb. Rozhodnutie zastupiteľstva o schválení zástupcov obce aj o ich odvolaní by malo byť pre starostu záväzné a starosta by mal rozhodnutie zastupiteľstva rešpektovať.

22. Upraviť delegovanie zástupcov obcí do rád škôl

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 11 ods. 4 sa dopĺňa sa za písm. l) vkladá nové písmeno m), ktoré znie:

„m) schvaľovať zástupcov obce do orgánov školskej samosprávy podľa osobitného predpisu^X)“.

X) Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Pôvodné písm. m) až p) sa označujú ako písm. n) až r).

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ani zákon o obecnom zriadení v súčasnej dobe neupravujú, ktorý z orgánov samosprávy deleguje zástupcov obce ako zriaďovateľa do orgánov školskej samosprávy. Obvyklá prax je taká, že o zástupcoch obce v radách škôl rozhoduje obecné zastupiteľstvo. V niektorých prípadoch však v tejto veci rozhoduje starosta a niekedy dochádza medzi starostom a zastupiteľstvom ku kompetenčným sporom. V záujme jednoznačnosti právnej úpravy, v súlade s obvyklou praxou a tým, že delegovanie zástupcov obce do rád škôl má charakter rozhodovania o základných otázkach života obce navrhujeme doplniť medzi vyhradené právomoci zastupiteľstva schvaľovanie zástupcovo obce do orgánov školskej samosprávy.

23. Posilniť kontrolnú právomoc obecných zastupiteľstiev nad obecnými obchodnými spoločnosťami

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 11 ods. 4 sa dopĺňa písm. r), ktoré znie:

„r) schvaľovať všetky rozhodnutia, prijatie ktorých patrí do právomoci obce z dôvodu majetkovej účasti obce v obchodnej spoločnosti alebo inej právnickej osobe, písomné vyhotovenie takéhoto rozhodnutia prílohou návrhu na zápis do obchodného registra podľa osobitného predpisu“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: V záujme posilnenia výkonu kontrolnej právomoci obecných zastupiteľstiev vo vzťahu k obecným firmám navrhujeme doplniť ustanovenie, podľa ktorého by rozhodnutia obce vo vzťahu k takýmto obchodným spoločnostiam a právnickým osobám podliehali schváleniu obecným zastupiteľstvom.

24. Zachovať doručovanie informácií o konaní miestneho referenda voličom

Navrhujeme v bode 33 v § 11a ods. 7 vložiť za prvú vetu novú druhú vetu v znení:

„Obec takisto zašle oznámenie o vyhlásení miestneho referenda každému oprávnenému voličovi¹²⁾.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona predpokladá, že oznámenie o vyhlásení miestneho referenda sa už nebude zasielať každému oprávnenému voličovi, ale sa iba zverejní na úradnej tabuli a webovom sídle obce. V záujme lepšej informovanosti voličov navrhujeme zachovať aj povinnosť doručiť oznámenie o vyhlásení referenda voličom.

Vo všeobecnosti verejná správa by mala hľadať spôsoby mobilizácie občanov a vyvíjať snahy zapojiť ich do verejného diania. Doručovaním oznámenia o vyhlásení miestneho referenda každému oprávnenému voličovi dochádza k individuálnemu osloveniu každého občana, aby sa na miestom referende zúčastnil.

Navrhovaným vypustením takéhoto písomného oznámenia môže dôjsť k okliešteniu informovania o vyhlásení miestneho referenda, čo v konečnom dôsledku môže spôsobiť zníženie účasti na miestnom referende.

Preto v snahe zmobilizovať občanov a zvyšovať účasť na miestnom referende, a teda aj samotnú výpovednú hodnotu jeho výsledku, by malo byť doručovanie oznámenia každému oprávnenému voličovi aj naďalej zachované.

Podľa nášho názoru nie je možné súhlasiť s textom dôvodovej správy k čl. I bod 33 navrhovanej novely zákona, podľa ktorej sa oznámenie o vyhlásení miestneho referenda nebude doručovať každému oprávnenému voličovi aj z racionálnych dôvodov, nakoľko inštitút miestneho referenda sa nevyužíva často, takže aj úspora na tlači a distribúcií oznámení každému oprávnenému voličovi, ktorú by dosiahli obce, je zanedbateľná.

Ako možnú alternatívu navrhujeme upraviť doručovanie oznámenia o konaní miestneho referenda obdobne ako je upravené doručovanie o konaní volieb v zákone č. 180/2014 Z. z. o výkone volebného práva - doručovanie do každej domácnosti.

25. Preniesť rozhodovanie o termínoch zasadnutia zastupiteľstva zo starostu na zastupiteľstvo

Navrhujeme doplniť nové body v znení:

V § 11 ods. 4 písm. k) sa za slovo „zastupiteľstva“ vkladajú slová „harmonogram zasadnutí obecného zastupiteľstva na kalendárny rok, obvyklý termín zasadnutí zastupiteľstva“.

V § 11 sa dopĺňa ods. 5, ktorý znie:

(5) Harmonogramom zasadnutí obecného zastupiteľstva sa rozumie určenie konkrétnych dní v kalendárnom roku a hodiny, kedy sa uskutoční zasadnutie obecného zastupiteľstva. Obvyklým termínom zasadnutí zastupiteľstva sa rozumie určenie dňa v týždni a hodiny, kedy sa môže zvolať zasadnutie zastupiteľstva mimo harmonogramu zasadnutí, ak termín nebol v súlade so zákonom určený inak. Ak obecné zastupiteľstvo neschváli harmonogram zasadnutí obecného zastupiteľstva alebo obvyklý termín zasadnutí obecného zasadnutí, ustanovenia o harmonograme zasadnutí a obvyklom termíne sa nepoužijú; v taktom prípade o termíne zasadnutia obecného zastupiteľstva rozhodne starosta, ak tento zákon nestanovuje inak.

V § 12 ods. 1 znie:

„Obecné zastupiteľstvo zasadá podľa harmonogramu zasadnutí schváleného obecným zastupiteľstvom, najmenej však raz za tri mesiace. V prípade potreby je starosta obce oprávnený zvolať zasadnutie obecného zastupiteľstva aj nad rámec harmonogramu zasadnutí obecného zastupiteľstva. Ak tomu nebránia závažné dôvody, starosta zvolá zastupiteľstvo tak, aby sa uskutočnilo v obvyklom termíne zasadnutí zastupiteľstva. Ak požiada o zvolanie zasadnutia obecného zastupiteľstva aspoň tretina poslancov, starosta zvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva tak, aby sa uskutočnilo v termíne uvedenom v žiadosti o zvolanie. Ak v žiadosti o zvolanie obecného zastupiteľstva nie je navrhnutý termín zasadnutia, starosta zvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva tak, aby sa uskutočnilo v obvyklom termíne zasadnutí zastupiteľstva, najneskôr do 15 dní od doručenia žiadosti na jeho konanie. Ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva zvolá starosta zvolený v predchádzajúcom volebnom období tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od vykonania volieb. Ustanovujúcim zasadnutím obecného zastupiteľstva je najbližšie zasadnutie obecného zastupiteľstva po voľbách uskutočnených podľa osobitného predpisu. Obecné zastupiteľstvo zasadá v obci, v ktorej bolo zvolené.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Zákon v súčasnosti zveruje zvolávanie zasadnutí zastupiteľstva, vrátane určenia jeho termínov, plne do rúk starostu, teda druhého orgánu samosprávy. Obecné zastupiteľstvá síce zvyknú schvaľovať harmonogram svojich zasadnutí, pre starostu však nie je harmonogram zasadnutí záväzný. Rovnako je plne v rukách starostu určenie dňa v týždni a hodiny, na kedy zastupiteľstvo zvolá. Môže pri tom úplne ignorovať vôľu väčšiny poslancov, či ich možnosti zúčastniť sa zasadnutí zastupiteľstva s ohľadom na ich pracovné, či iné povinnosti. Ani v prípade mimoriadneho zastupiteľstva zvolaného na návrh najmenej tretiny poslancov zastupiteľstva, nie je určenie termínu zasadnutia zastupiteľstva v rukách poslancov, ale starostu.

Vzhľadom na pozíciu a vzájomný vzťah obecného zastupiteľstva a starostu obce, ktorý je podľa Ústavy a zákona v horizontálnom postavení sa domnievame, že starosta by nemal sám rozhodovať o tom, kedy sa budú konať zasadnutia obecného zastupiteľstva, ale mal by rešpektovať vôľu zastupiteľstva. Vzhľadom na to navrhujeme nasledovné zmeny právnej úpravy:

1. Preneseniu určovania termínov zasadnutí zastupiteľstva zo starostu na zastupiteľstvo.

2. Zastupiteľstvo bude schvaľovať harmonogram zasadnutí zastupiteľstva na kalendárny rok, ktorý bude obsahovať konkrétne termíny zasadnutí zastupiteľstva a bude pre starostu záväzný.

3. Zastupiteľstvo bude schvaľovať obvyklý termín zasadnutí zastupiteľstva (deň v týždni a hodinu), ktorý bude využívaný pri zvolávaní zastupiteľstiev nad rámec schváleného harmonogramu.

4. Starosta bude môcť v prípade potreby zvolať zastupiteľstvo aj mimo schváleného harmonogramu, mal by ho však zvolať v zastupiteľstvom určenom obvyklom termíne (deň v týždni a hodina).

5. Pri návrhu najmenej tretiny poslancov na zvolanie mimoriadneho zastupiteľstva bude starosta viazaný termínom obsiahnutým v návrhu. Ak návrh na zvolanie mimoriadneho zastupiteľstva nebude obsahovať žiadny termín, starosta ho zvolá rovnako ako doteraz tak, aby sa uskutočnilo do 15 dní od doručenia návrhu, avšak v zastupiteľstvom určenom obvyklom termíne (deň a hodina v týždni)

6. Dopĺňa sa ustanovenie, že ustanovujúcim zasadnutím obecného zastupiteľstva je najbližšie zasadnutie obecného zastupiteľstva po voľbách. V praxi sa totiž objavili prípady, keď po voľbách a pred ustanovujúcim zasadnutím nového zastupiteľstva uskutočnilo zasadnutie zastupiteľstva v starom (predvolebnom) zložení. Takýto právny stav považujeme za nevhodný, keďže o príliš vážnych otázkach, ako je rozpočet obce, prevody majetkov, odmeny pre seba samých, rozhodujú poslanci, ktorých legalita je síce zachovaná, avšak legitimita je značne oslabená. Voľby sú v demokratickej spoločnosti spätnou väzbou občanov voči poslancom. Preto je absurdné, aby o zásadných veciach rozhodoval napr. poslanec, ktorý už vie, že nebol zvolený na ďalšie funkčné obdobie a môže tým strácať motiváciu hlasovať v prospech obce a občanov.

26. Zaviesť povinné zverejňovanie návrhov uznesení a materiálov na rokovanie zastupiteľstva

Navrhujeme zmeniť znenie bodu 37 nasledovne:

37. § 12 ods. 4 znie:

„(4) Návrh programu zasadnutia obecného zastupiteľstva sa zverejňuje na úradnej tabuli obce, na webovom sídle obce alebo iným spôsobom v obci obvyklým, ak obec nemá zriadené webové sídlo aspoň päť pracovných dní pred zasadnutím obecného zastupiteľstva. Spolu s návrhom programu sa zverejňujú texty návrhov uznesení a všetkých materiálov určených na zasadnutie zastupiteľstva. Najneskôr do troch dní po zasadnutí zastupiteľstva sa rovnakým spôsobom zverejnia aj materiály a návrhy uznesení, ktoré boli predložené po lehote podľa prvej vety. Súčasne so zverejnením sa uvádza aj čas zverejnenia.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme predĺžiť minimálnu lehotu zverejňovania programu zastupiteľstva z doterajších troch kalendárnych dní na 5 pracovných dní a zároveň s programom zverejňovať aj návrhy uznesení a materiálov určených na rokovanie zastupiteľstva. Táto zmena prispeje z väčšej transparentnosti fungovania obecných zastupiteľstiev. Keďže v praxi dochádza k dopĺňaniu programu, navrhuje sa upraviť postup zverejňovania neskôr predložených materiálov. Zároveň sa navrhuje povinné zverejnenie informácie o termíne zverejnenia príslušnej informácie.

27. Upraviť prípravu návrhu programu zastupiteľstva

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 12 sa za ods. 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:

„(5) Návrh programu podľa odseku 4 určuje starosta. Starosta do programu vždy zaradí body

a) o ktorých zaradení do programu rozhodlo zastupiteľstvo, a to v termíne určenom zastupiteľstvom,

b) ktoré navrhol zaradiť do programu poslanec alebo komisia, ak bol návrh spolu s návrhom uznesenia a návrhom materiálu doručený starostovi alebo obecnému úradu najneskôr desať pracovných dní pred zasadnutím zastupiteľstva, a to na najbližšie zasadnutie zastupiteľstva, ak poslanec alebo komisia nenavrhli bod do programu neskoršieho zasadnutia zastupiteľstva.“

Pôvodné odseky 5 až 11 sa označujú ako odseky 6 až 12.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Zákon v súčasnosti ponecháva stanovenie návrhu programu zastupiteľstva plne v rukách starostu. Navrhuje sa zaviesť starostovi povinnosť zaradiť do návrhu programu body, o ktorých zaradení rozhodlo zastupiteľstvo alebo ktoré boli navrhnuté poslancami, či komisiami vo dostatočnom predstihu pred zasadnutím zastupiteľstva. Táto zmena prispeje k silnejšiemu postaveniu poslancov zastupiteľstva pri určovaní programu zasadnutia zastupiteľstva.

28. Upraviť dopĺňanie návrhu programu zastupiteľstva

Navrhujeme zmeniť znenie bodu 38 nasledovne:

38. V § 12 ods. 5 sa za prvú vetu vkladajú nová druhá a tretia veta, ktoré znejú: „Doplnenie programu zasadnutia obecného zastupiteľstva možno schváliť z dôvodu naliehavého verejného záujmu trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Ak starosta nezaradil do návrhu programu body, ktoré bol povinný zaradiť podľa odseku 4 druhej vety, stávajú sa tieto body súčasťou programu zastupiteľstva automaticky, a to ako prvé body programu v poradí, v akom boli doručené starostovi alebo obecnému úradu. Ak zmenu programu navrhol obyvateľ obce, hlasuje sa o nej, ak si ju osvojil niektorý z poslancov.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona obsahuje úpravu, podľa ktorej možno vopred zverejnený návrh programu zastupiteľstva meniť iba z dôvodu naliehavého verejného záujmu a to len zvýšeným kvórom (nadpolovičná väčšina všetkých poslancov). Dôvodová správa sa odvoláva na skúsenosti s podstatnými zmenami programu obecného zastupiteľstva oproti zverejnenému programu, a to bezprostredne pred začatím zasadnutia zastupiteľstva. Zmeny programu oproti zverejnenému návrhu naozaj znižujú transparentnosť rokovaní zastupiteľstiev, sťažujú kontrolu zo strany verejnosti a zhoršujú podmienky pre serióznu prípravu poslancov na rokovanie zastupiteľstva. To sa však týka len doplnení navrhovaného programu, nie akýchkoľvek zmien (napr. vypustenia bodu z navrhovaného programu alebo zmeny poradia bodov). Preto sa navrhuje zvýšené kvórum vyžadovať len pri dopĺňaní návrhu programu. Zároveň sa navrhuje kvórum ešte zvýšiť z nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov na trojpätinovú väčšinu všetkých poslancov, aby naliehavosť verejného záujmu bola výsledkom širšej zhody v rámci zastupiteľstva.

Vzhľadom na to, že zostavenie návrhu programu je v rukách starostu, navrhuje sa zaviesť automatické zaradenie bodov programu, ktoré bol starosta podľa navrhovanej úpravy v predchádzajúcom bode povinný zaradiť do návrhu programu (body schválené zastupiteľstvom, body navrhnuté poslancami a komisiami), ale napriek tomu ich do navrhovaného programu nezaradil. Táto zmena prispeje k efektívnejšiemu uplatňovaniu práva poslancov predkladať návrhy na rokovanie zastupiteľstva a k silnejšiemu postaveniu zastupiteľstva pri určovaní programu zasadnutia.

Zavádza sa právo obyvateľa obce navrhnúť zmenu programu zasadnutia, o návrhu sa však bude hlasovať iba v prípade, že si ho osvojí niektorý z poslancov.

29. Zachovať lehotu pre pokračovanie rokovania zastupiteľstva, ktoré sa stane neuznášaniaschopným

Navrhujeme v bode 39 v § 12 ods. 7 nahradiť slová „a vypúšťa sa posledná veta“ slovami „Ak obecné zastupiteľstvo nie je spôsobilé rokovať a uznášať sa, starosta zvolá nové zasadnutie tak, aby sa uskutočnilo v obvyklom termíne zasadnutí zastupiteľstva, najneskôr do 14 dní od zasadnutia, ktoré nebolo spôsobilé rokovať a uznášať sa, ak zastupiteľstvo samo vopred neurčilo iný termín pre takéto zasadnutie. Ak starosta nezvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva v lehote podľa predchádzajúcej vety, zvolá ho poslanec poverený obecným zastupiteľstvom tak, aby sa uskutočnilo do dvoch týždňov od uplynutia lehoty podľa predchádzajúcej vety.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona vypúšťa ustanovenie o zvolaní nového zasadnutia zastupiteľstva v prípade, že sa zastupiteľstvo stane neuznášaniaschopným. Podľa dôvodovej správy je riešenie uvedenej situácie vecou samosprávy a možno ho ponechať na rokovací poriadok obecného zastupiteľstva. V skutočnosti by však po vypustení uvedeného ustanovenia ostalo zvolanie pokračovania zasadnutia úplne v rukách starostu. Navrhujeme preto lehotu pre zvolanie nového zastupiteľstva v zákone ponechať a jednoznačne stanoviť, že 14 dní má dôjsť nie k rozhodnutiu starostu o novom termíne zastupiteľstva, ale k uskutočneniu zasadnutia nového zastupiteľstva, ak zastupiteľstvo samotné neurčilo iný termín pre takýto prípad. Pre prípad, žeby starosta pokračovanie zastupiteľstva v uvedenej lehote nezvolal, zavádza sa poistka, že nové zastupiteľstvo zvolá poslanec poverený obecným zastupiteľstvom tak, aby sa uskutočnilo do ďalších 14 dní.

30. Neznižovať význam komisií ako poradných orgánov

Navrhujeme zmeniť znenie bodu 40 nasledovne:

40. § 12 ods. 8 znie:

„(8) Ak obecné zastupiteľstvo zriadilo poradný orgán pre prerokovanú vec a tento orgán zaujal k prerokovanej veci stanovisko, toto stanovisko je súčasťou písomných materiálov k príslušnému bodu programu obecného zastupiteľstva.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Zákon v súčasnosti stanovuje, že „Ak obecné zastupiteľstvo zriadilo poradný orgán, vypočuje pred prijatím rozhodnutia vo veci, pre ktorú bol poradný orgán zriadený, jeho stanovisko“. Zvyčajne ide o stanoviská komisií alebo výborov v mestských častiach. Návrh zákona predpokladá vypustenie tohto ustanovenia zo zákona. Odôvodňuje to tým, že toto ustanovenie sa neosvedčilo, že poradný orgán stanovisko mnohokrát ani nezaujme a ide len o stanovisko, ktoré má odporúčajúci charakter bez zásadného vplyvu na rozhodovanie obecného zastupiteľstva. Navrhujeme neznižovať takýmto spôsobom význam komisií a výborov v mestských častiach ako poradných orgánov, ale povinné vypočutie stanoviska poradného orgánu, ku ktorému v praxi naozaj často nedochádza, nahradiť povinnosťou zaradiť stanovisko poradného orgánu do písomných materiálov k prerokovanému bodu, ak také stanovisko poradný orgán zaujal.

31. Zaviesť prísnejšie podmienky pre možnosť neverejného zasadnutia zastupiteľstva

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 12 ods. 8 sa slová „vyhlási rokovanie vždy za neverejné, ak predmetom rokovania sú informácie alebo veci chránené podľa osobitných zákonov12a)“ nahrádzajú slovami „vyhlási rokovanie za neverejné iba vtedy, ak predmetom rokovania sú informácie alebo veci chránené podľa osobitných zákonov12a) a ak ochranu týchto informácií a vecí možno zabezpečiť iba na neverejnom rokovaní“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Zákon stanovuje, že rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné. Zároveň však zákon stanovuje, že obecného zastupiteľstvo vyhlási rokovanie vždy za neverejné, ak sú predmetom rokovania informácie alebo veci chránené podľa osobitných zákonov (s výnimkou rokovania o použití verejných prostriedkov a o nakladaní s majetkom obce). Takáto formulácia však nebráni vyhlásiť za neverejné rokovanie zastupiteľstva aj v iných prípadoch, keď na to nestanovujú zákonom stanovené legitímne dôvody. Navrhujeme zmeniť zákon tak, aby bolo možné vyhlásiť rokovanie zastupiteľstva za neverejné iba vo vyššie uvedených prípadoch.

32. Zaviesť právo obyvateľa vystúpiť na rokovaní obecného zastupiteľstva

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 12 ods. 9 sa v prvej vete za slová „požiada o slovo“ vkladajú slová „obyvateľ obce“ a v druhej vete sa slová „aj ktorémukoľvek obyvateľovi obce“ nahrádzajú slovami „aj ktorejkoľvek inej osobe. Podrobnejšie pravidlá upraví rokovací poriadok obecného zastupiteľstva.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Zákon v súčasnosti zakotvuje poslanca NR SR, poslanca Európskeho parlamentu, zástupcu vlády alebo iného štátneho orgánu vystúpiť na rokovaní obecného zastupiteľstva. Obyvateľovi obce slovo môže, ale nemusí byť udelené. Navrhujeme, aby obyvatelia obce mali právo vystúpiť na zasadnutí obecného zastupiteľstva a vyjadriť svoj názor. Zároveň by mala existovať možnosť udeliť slovo aj iným osobám. Podrobnejšia úprava by bola ponechaná na rokovacie poriadky.

33. Zvýšiť záväznosť a vymožiteľnosť rokovacích poriadkov zastupiteľstiev

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 12 ods. 12 sa na konci vkladajú slová „,ktorý má formu nariadenia podľa § 6 ods. 1“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme, aby rokovací poriadok obecného zastupiteľstva mal formu všeobecne záväzného nariadenia. Rokovací poriadok je v súčasnosti aj prokuratúrou vnímaný ako nezáväzný predpis, resp. akt vnútorného riadenia. Pritom upravuje individuálne práva a povinnosti poslancov zastupiteľstva, starostu obce, obyvateľov obce a ostatných osôb, vzájomné vzťahy orgánov samosprávy, procesy súvisiace s rokovaním zastupiteľstva, navrhovaním a schvaľovaním uznesení a nariadení. Pravidlá stanovené v rokovacom poriadku by mali byť záväzné a vymožiteľné, preto navrhujeme, aby mal rokovací poriadok formu nariadenia.

34. Zabezpečiť zverejňovanie poslaneckých návrhov materiálov na rokovanie zastupiteľstva

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 12 sa dopĺňa ods. 13, ktorý znie:

„Ak zákon, štatút obce alebo rokovací poriadok obecného zastupiteľstva stanovujú povinné zverejnenie návrhu uznesenia alebo iného materiálu určeného na rokovanie obecného zastupiteľstva na úradnej tabuli a webovom sídle obce alebo iným spôsobom v obci obvyklým, ak obec nemá zriadené webové sídlo, zverejnenie zabezpečí obecný úrad. Obecný úrad zabezpečí aj zverejnenie návrhov uznesení alebo iných materiálov podľa predchádzajúcej vety, ktoré predložili poslanci obecného zastupiteľstva.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť do zákona povinnosť obecného úradu zabezpečiť zverejnenie návrhov uznesení a iných materiálov určených na rokovanie zastupiteľstva, ktorých predchádzajúce zverejnenie vyžadujú všeobecne záväzné predpisy, štatút obce alebo rokovací poriadok obecného zastupiteľstva. Navrhujeme stanoviť, že táto povinnosť sa vzťahuje aj na návrhy predložené poslancami obecného zastupiteľstva. Poslanec má v zmysle zákona právo predkladať zastupiteľstvu návrhy. Niektoré návrhy však musia byť podľa zákona, štatútu obce alebo v zmysle rokovacieho poriadku obecného zastupiteľstva vopred zverejnené. Poslanec však nemá možnosť sám zverejňovať svoje návrhy na úradnej tabuli alebo webovom sídle obce. Preto navrhujeme aj v prípade poslaneckých návrhov túto povinnosť stanoviť obecnému úradu.

35. Obmedziť možnosti zneužívania funkcie starostu a poslanca na získavanie osobných výhod

Navrhujeme doplniť nové body v znení:

V § 13 ods. 3 písm. b) sa za slovo „zvolený“ vkladajú slová „,zamestnanca právnickej osoby zriadenej alebo založenej takouto obcou, zamestnanca právnickej osoby s majetkovou účasťou takejto obce“.

V § 13 ods. 3 písm. c) sa za slovo „zvolený“ dopĺňajú slová „alebo štatutárneho zástupcu právnickej osoby s majetkovou účasťou takejto obce“.

V § 13a ods. 1 sa dopĺňa písm. k), ktoré znie:

„k) dňom uzavretia obchodného vzťahu medzi obcou, v ktorej bolo zvolený, právnickou osobou zriadenou alebo založenou takouto obcou alebo právnickou osobou s majetkovou účasťou takejto obce na jednej strane a starostom ako fyzickou osobou podnikateľom alebo právnickou osobou, v ktorej je starosta vlastníkom alebo spoluvlastníkom v rozsahu minimálne 20 % na druhej strane,

V § 25 ods. 2 sa dopĺňa písm. k) a l), ktoré znejú:

„k) vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pomeru v právnickej osobe zriadenej alebo založenej obcou, v ktorej bol zvolený, alebo v právnickej osobe s majetkovou účasťou takejto obce; to neplatí, ak pracovný alebo obdobný pomer vznikol už pred zvolením a v prípadoch, keď osobitný predpis stanovuje predpoklady na výkon pedagogickej činnosti a odbornej činnosti^X),

l) dňom uzavretia obchodného vzťahu medzi obcou, v ktorej bolo zvolený, právnickou osobou zriadenou alebo založenou takouto obcou alebo právnickou osobou s majetkovou účasťou takejto obce na jednej strane a poslancom ako fyzickou osobou podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorej je poslanec štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, vlastníkom alebo spoluvlastníkom v rozsahu minimálne 20 % na druhej strane,

X) § 6 až 11b zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme zákonom obmedziť možnosti zneužívania funkcie starostu a poslancov na získavanie osobných výhod a situácie, v ktorých môže dochádzať ku konfliktu záujmov. Ide najmä o možnosť zamestnať sa v právnických osobách, ktoré sú pod vplyvom príslušnej samosprávy a o obchodné vzťahy medzi verejným funkcionárom, resp. jeho firmou na jednej strane a obcou, resp. právnickou osobou pod vplyvom príslušnej samosprávy na strane druhej. V takýchto situáciách môže verejný funkcionár zneužiť svoje postavenie na nadobudnutie neoprávnených výhod (získanie zamestnania, uzavretie obchodného vzťahu). Z formálneho hľadiska nastáva konflikt záujmov, keď je tá istá osoba v pozícii, v ktorej by z titulu svojej funkcie mala kontrolovať, ovplyvňovať a rozhodovať právnickú osobu, ktorá je jej vlastným zamestnávateľom. Z praktického hľadiska ide o často o tzv. trafiky pre poslancov, cez ktoré si starostovia a primátori získavajú pre seba podporu v zastupiteľstve na úkor verejných zdrojov a prostredníctvom toho, že dajú prácu poslancovi alebo osobe jemu blízkej alebo uzatvoria obchodný vzťah s poslancovou firmou.

Navrhujeme rozšíriť nezlučiteľnosť funkcie starostu nielen so zamestnaním obcou, ale aj v mestských firmách, rozpočtových a príspevkových organizáciách. Podľa navrhovanej novely by sa to netýkalo zamestnanca obce, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie starostu. Obdobné pravidlo by sa uplatnilo aj vo vzťahu k zamestnancom mestských firiem, rozpočtových a príspevkových organizácií.

Vo vzťahu k poslancom, ktorý nevykonávajú funkciu na plný úväzok, by táto nezlučiteľnosť nebola úplná. Poslancov, ktorí by mali pracovný alebo obdobný vzťah s obecnou firmou, rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou už pred zvolením, by sa navrhovaná úprava nedotkla. Vzťahovala by sa len na osoby, ktoré by takýto vzťah uzatvorili po zvolení. Výnimku navrhujeme pre pedagogických a odborných zamestnancov škôl, pri ktorých zákon stanovuje osobitné kvalifikačné predpoklady.

Starostom aj poslancom a ich firmám navrhujeme zakázať uzatváranie obchodných vzťahov s obcou a právnickými osobami, na ktoré má právnická osoba vplyv. Porušenie tohto zákazu by malo za následok zánik mandátu.

36. Zaviesť povinnosť starostu informovať všetkých poslancov a verejnosť o nepodpísaní uznesenia

Navrhujeme zmeniť bod 43 nasledovne:

43. V § 13 ods. 6 sa slová „ods. 11“ nahrádzajú slovami „ods. 10“ a na koniec sa vkladá veta, ktorá znie: „Starosta je povinný do troch dní po uplynutí lehoty podľa § 12 ods. 10 informovať všetkých poslancov obecného zastupiteľstva o pozastavení výkonu uznesenia a o jeho dôvodoch. V rovnakej lehote je povinný zverejniť informáciu o pozastavení výkonu uznesenia a o jeho dôvodoch na úradnej tabuli a na webovom sídle obce alebo iným spôsobom v obci obvyklým, ak obec nemá zriadené webové sídlo.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona vypúšťa povinnosť starostu prerokovať v obecnej rade pozastavenie výkonu uznesenia obecného zastupiteľstva jeho nepodpísaním v stanovenej lehote. Podľa dôvodovej správy skúsenosti preukazujú, že tento postup nemá praktický význam, ide len o formalitu a neprimerane sa ním zasahuje do právomoci starostu obce. Keďže však samotné právo starostu pozastaviť výkon uznesenia zastupiteľstva je zákonom umožneným zásahom starostu do právomocí obecného zastupiteľstva, navrhujeme prerokovanie v obecnej rade zo zákona nevypúšťať. Naopak navrhujeme do zákona doplniť povinnosť informovať o pozastavení výkonu uznesenia všetkých poslancov, pretože v praxi dochádza k prípadom, že poslanci nie sú o nepodpísaní uznesenia starostom vôbec informovaní. V záujme zabezpečenia informovanosti verejnosti navrhujeme doplniť aj povinnosť štandardným spôsobom túto informáciu zverejniť.

37. Obmedziť sistačné právo starostu

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 13 ods. 7 sa slovo „a“ za slovom „kontrolóra“ nahrádza čiarkou a na konci odseku sa vkladajú tieto slová „na písomné upozornenie hlavného kontrolóra podľa § 18a ods. 9 písm. b), na uznesenie o odmene hlavného kontrolóra obce, na uznesenie o plate starostu obce, na uznesenie o vyhovení alebo nevyhovení protestu prokurátora a na rozhodnutie podľa osobitného predpisu^X)“

X) čl. 9 ods. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov čl.9

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Sistačné právo je nespochybniteľne v demokratickom právnom štáte dôležitý nástroj v rámci delenia moci a vzájomnej kontroly orgánov. Slúžiť má preto ako záchrana brzda v prípadoch, kedy iný orgán (v tomto prípade obecné zastupiteľstvo) v rámci svojej pôsobnosti zlyhá. Existujú však právomoci zastupiteľstva, do ktorých by starosta zasahovať nemal. Navrhovaná právna úprava má napríklad zamedziť prípadom, kedy starosta obce, vďaka inštitútu sistačného práva pozastaví rozhodnutie o ňom samotnom. Takýto postup je už z princípu nezmyselný, v slušnej spoločnosti nie je žiaduce, aby ktokoľvek mohol rozhodovať (alebo akokoľvek vplývať na výsledok rozhodnutia) vo vlastnej veci. Už podľa súčasnej právnej úpravy nemá starosta právo pozastaviť výkon uznesenia o voľbe a odvolaní hlavného kontrolóra, logickým sa javí, aby nemohol nepodpísať ani uznesenie, ktorým obecné zastupiteľstvo upozorňuje hlavného kontrolóra, že hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie, keďže toto upozornenie je jedným z predpokladov odvolania hlavného kontrolóra z uvedených dôvodov. Vo vzťahu k rozhodovaniu o proteste prokurátora ide o prejavenie vôle zastupiteľstva protestu vyhovieť alebo nie a je logické, žeby malo ísť o vôľu orgánu, ktorý neskôr bude rozhodovať o tom, že napr. všeobecne záväzné nariadenia v zmysle protestu prokurátora zruší, upraví alebo ponechá v nezmenenom stave.

38. Znížiť kvórum na potvrdenie uznesenia zastupiteľstva z trojpätinovej na nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov

Navrhujeme zmeniť bod 44 nasledovne:

44. V § 13 ods. 8 sa slovo „trojpätinovou“ nahrádza slovom „nadpolovičnou“ a slovo „dvoch“ nahrádza slovom „štyroch“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona predpokladá predĺženie lehoty, počas ktorej môže zastupiteľstvo potvrdiť výkon starostom pozastaveného uznesenia, zo súčasných dvoch na tri mesiace. Táto úprava je logická, keďže zastupiteľstvo zasadá najmenej raz za tri mesiace, a teda sa môže stať, že v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote na potvrdenie uznesenia sa vôbec neuskutoční jeho zasadnutie. Z praktických dôvodov navrhujeme predĺžiť túto lehotu až na štyri mesiace. Zároveň navrhujeme znížiť v súčasnosti požadovanú trojpätinovú väčšinu všetkých poslancov zastupiteľstva na nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov zastupiteľstva. Požiadavka, že na potvrdenie uznesenia, ktorého výkon bol pozastavený, je potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov, môže ochromiť a blokovať činnosť zastupiteľstva, hoci v ňom existuje funkčná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov potrebná na jeho rozhodovanie.

39. Ponechať právomoc zastupiteľstva vyhlásiť referendum o odvolaní starostu pri hrubom zanedbávaní povinnosti a porušovaní zákonov

Navrhujeme vypustiť body 46 a 47.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona vypúšťa zo zákona možnosť vyhlásenia miestneho referenda o odvolaní starostu, ak hrubo a opakovane zanedbáva povinnosti starostu, porušuje Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Podľa dôvodovej správy toto ustanovenie spôsobuje aplikačné problémy a možno ho zneužiť v neprospech starostu obce. Ide teda údajne o nevyváženú úpravu vzťahu medzi obidvomi orgánmi obce. Domnievame sa, že uvedené ustanovenie predstavuje naopak súčasť vyváženého postavenia oboch orgánov samosprávy. Vyhlásenie referenda neznamená odvolanie starostu z funkcie, o tom rozhodnú až obyvatelia obce v prípade, že vyhlásené referendum bude platné. Právomoc zastupiteľstva vyhlásiť referendum o odvolaní starostu pri hrubom zanedbávaní povinností a porušovaní zákonov je súčasťou vzájomnej kontroly a vyváženého vzťahu oboch hlavných orgánov samosprávy.

40. Zaviesť voľbu zástupcu starostu zastupiteľstvom na návrh starostu

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

§ 13b ods. 1 znie:

(1) Starostu počas neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie zastupuje jeho zástupca, ktorého na návrh starostu na tento účel zvolí spravidla na celé funkčné obdobie obecné zastupiteľstvo z poslancov obecného zastupiteľstva; ak zanikne mandát starostu pred uplynutím funkčného obdobia a nie je zvolený zástupca starostu, urobí tak aj bez návrhu starostu. Obecné zastupiteľstvo môže zástupcu starostu kedykoľvek odvolať. Ak obec má viac ako 20 000 obyvateľov, zastupiteľstvo môže na návrh starostu zvoliť dvoch zástupcov starostu, pričom starosta určí ich poradie.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme vrátiť sa k predchádzajúcej právnej úprave, keď bolo ustanovenie zástupcu starostu vyváženejšie rozdelené medzi starostu a zastupiteľstvo a nebolo iba vecou poverenia zo strany starostu. Pôvodne zástupcu starostu volilo zastupiteľstvo bez návrhu starostu, neskôr len na návrh starostu a podľa súčasnej úpravy je rozhodnutie o zástupcovi starostu plne v rukách starostu, čím dochádza k neustálemu posilňovaniu postavenia starostov voči zastupiteľstvám.

41. Zamedziť kumulácii platov a odmien zástupcu starostu, ktorý plní úlohy starostu

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 13b ods. 5 sa dopĺňa nová veta, ktorá znie:

„V čase poberania platu podľa prvej vety, nepatria zástupcovi starostu mzda a odmena podľa § 25 ods. 7 a 8.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ak zanikne mandát starostu pred uplynutím funkčného obdobia, plní úlohy starostu v plnom rozsahu zástupca starostu (§ 13b ods. 4.). V tom čase poberá plat určený podľa č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest. Je logické, žeby v tom čase súčasne nemal paralelne poberať odmenu poslanca, ani mzdu zástupcu primátora určenú podľa zákona o obecnom zriadení.

42. Prihliadať v zložení obecnej rady na zastúpenie poslaneckých klubov

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 14 ods. 2 sa v druhej vete za slovo „zastúpenie“ vkladajú slová „poslaneckých klubov,“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme, aby sa v zložení obecných rád prihliadalo nielen na zastúpenie politických strán, politických hnutí a nezávislých poslancov v obecnom zastupiteľstve, ale aj na zastúpenie poslaneckých klubov. Poslanecké kluby neraz viac odzrkadľujú reálne politické zloženie zastupiteľstva než politické strany. Nezávislí kandidáti nepredstavujú homogénnu skupinu, ale zvyknú sa spájať do prirodzených zoskupení, ktoré nachádzajú svoje vyjadrenie práve v začlenení sa do poslaneckých klubov. Preto by sa pri vytváraní obecnej rady malo prihliadať aj na zastúpenie poslaneckých klubov, ktoré nemusí korešpondovať so zastúpením politických strán, politických hnutí, či nezávislých kandidátov.

43. Ponechať zloženie komisií na zastupiteľstvo

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 15 ods. 2 znie:

„(2) Členov komisií volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo. Členmi komisie môžu byť poslanci aj iné osoby. Pri voľbe iných osôb za členov komisii sa prihliada na ich odbornosť alebo skúsenosti v problematike, ktorú komisia rieši, pričom odôvodnenie ich odbornosti alebo skúseností je súčasťou návrhu na ich zvolenie za členov komisií.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme pozmeniť súčasné znenie predmetného ustanovenia, podľa ktorého sú komisie „zložené z poslancov a z ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom“. Takáto úprava môže vyvolávať dojem, že v komisii vždy musia byť zastúpení poslanci aj neposlanci. Sme presvedčení, že by malo byť ponechané na miestne podmienky a rozhodnutie zastupiteľstva, či budú v komisii zastúpení iba poslanci, alebo aj iné osoby, alebo sa dokonca zastupiteľstvo rozhodne vytvoriť poradný orgán, v ktorom budú zastúpení len neposlanci. Zároveň sa navrhuje posilniť odborný charakter komisií požiadavkou na odbornosť a skúsenosti členov komisií z radov iných osôb.

44. Zaviesť verejnosť rokovania komisií

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 15 sa dopĺňa ods. 4, ktorý znie:

„(4) Rokovania komisie sú zásadne verejné. Komisia vyhlási rokovanie za neverejné z dôvodov a za podmienok, za ktorých možno vyhlásiť za neverejné rokovanie obecného zastupiteľstva.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme, aby rokovania komisií boli verejné, a aby verejnosť rokovania komisie bolo možné obmedziť rovnakým spôsobom ako verejnosť rokovania obecného zastupiteľstva.

45. Nezasahovať do odmien hlavného kontrolóra, poslancov zastupiteľstva a členov komisií

Navrhujeme vypustiť body 48, 53 a 66.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona predpokladá zásah do odmien hlavného kontrolóra, poslancov zastupiteľstva a členov komisií, ktorí nie sú poslancami. Zákon v súčasnosti umožňuje zastupiteľstvu schváliť hlavnému kontrolórovi odmenu až do výšky 30 % mesačného platu. Zákon navrhuje výšku odmeny pre kontrolóra obmedziť na najviac jeden mesačný plat v kalendárnom roku, čiže cca. 8,33 % (bod 53). Potreba zníženia odmien hlavným kontrolórom nie je v dôvodovej správe nijako vysvetlená. Obmedzenie odmien pre poslancov na jeden mesačný plat starostu ročne (bod 66) a pre členov komisií – neposlancov na polovicu z tejto sumy (bod 48) je všeobecne odôvodnené iba potrebou zabezpečenia väčšej hospodárnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Z týchto bodov je zrejmé, že návrh pochádza z dielne ZMOS-u, reprezentujúceho starostov, ktoré sa takýmto spôsobom snažia oslabiť a postihnúť iné zložky samosprávy, ktoré majú starostov kontrolovať a vzájomne vyvažovať. Preto navrhujeme tieto ustanovenia z návrhu zákona vypustiť.

V prípade neakceptovania tohto bodu hromadnej pripomienky navrhujeme doplniť do návrhu zákona nasledovný bod:

46. Zefektívniť odmeňovanie starostov

Navrhujeme doplniť do návrhu zákona čl. II, ktorý znie:

Čl. II

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov sa mení takto:

V § 4 ods. 2 sa v druhej vete slová zvýšiť až o 70 % nahrádzajú slovami „zvýšiť až o 10 %“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Na zabezpečenie najmä väčšej hospodárnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami je žiaduce upraviť výšku platu starostu obce. Platná právna úprava predmetnej problematiky ponechaná na rozhodnutie zastupiteľstva, ktorým môže plat starostu vypočítaný na základe kritérií stanovených v zákone zvýšiť až o 70 %, je príliš neurčitá a benevolentná. Podrobnosti o navýšení platu starostu síce naďalej zostávajú predmetom rozhodnutia obecného zastupiteľstva, avšak limitované zmeneným zákonom ustanoveným finančným stropom.

Odmena poslanca obecného zastupiteľstva sa má podľa navrhnutej novely zákona o obecnom zriadení odvíjať výlučne len od základného mesačného platu starostu obce, teda bez započítania prípadného zvýšenia platu starostu obce podľa § 4 ods. 2 druhej vety zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest. Preto logicky by malo prísť k obmedzeniu možnej výšky navýšenia platu starostu oproti zákonom stanovenému výpočtu.

Uvedená úprava sa vzťahuje na starostov, ktorí nemajú podľa § 4 ods. 6 znížený plat na 0-násobok. Pri navrhovanej reglementácii sa berie zreteľ na zachovanie motivácie osôb stať sa starostom, najmä ak ide o starostu menšej obce, ktorých je prevažná väčšina. Navrhované ustanovenie totiž obsahuje napriek svojej určitej reštrikcii dynamickú valorizačnú veličinu, ktorou je priemerná mesačná mzda v hospodárstve štátu.

47. Posilniť nezávislosť hlavného kontrolóra

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 18 ods. 1 sa vypúšťa druhá veta a miesto nej sa vkladajú nasledovné vety: "Hlavný kontrolór plní úlohy pre obecné zastupiteľstvo, nie je zamestnancom obce a ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu.16). Hlavnému kontrolórovi patrí plat určený podľa § 18c. Hlavný kontrolór sa posudzuje na účely zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, tvorby a použitia sociálneho fondu, dovolenky a cestovných náhrad ako zamestnanec v pracovnom pomere a obec sa posudzuje ako zamestnávateľ.

Súčasne sa v § 18a primerane upravia odseky 6 a 7.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme posilniť nezávislosť hlavného kontrolóra tým, že jeho vzťah k obci nebude pracovným pomerom, ale výkonom funkcie, za ktorý mu náleží plat. Tým sa predíde možným obštrukciám pri uzatváraní pracovnej zmluvy zo strany starostu. Ani starosta, zástupca starostu, či poslanci zastupiteľstva neuzatvárajú s obcou pracovnú zmluvu, ale poberajú za výkon svojej funkcie plat, či odmenu. Rovnako by to malo byť aj pri hlavných kontrolóroch. Podobne ako to návrh novely navrhuje u zástupcov starostu sa predpokladá, že na účely zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, tvorby a použitia sociálneho fondu, dovolenky a cestovných náhrad sa bude aj hlavný kontrolór posudzovať ako zamestnanec. Navrhujeme zachovať aj ustanovenie, že sa na hlavného kontrolóra budú vzťahovať práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca.

48. Zabezpečiť podmienky pre výkon kontroly v situácii, keď nie je zvolený hlavný kontrolór

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 18 sa dopĺňajú ods. 3 až 7, ktoré znejú:

(3) Ak obec nemá zvoleného hlavného kontrolóra podľa odseku 1, obecné zastupiteľstvo môže poveriť poslanca obecného zastupiteľstva dočasným vykonávaním kontrolnej činnosti podľa § 18d až 18f. Ustanovenia odsekov 1 a 2 a § 18a až 18c sa na povereného poslanca nevzťahujú. Poverenie poslanca podľa prvej vety zaniká zvolením hlavného kontrolóra, uplynutím času, na ktorý bol poslanec poverený, alebo zrušením poverenia obecným zastupiteľstvom.

(4) Obecné zastupiteľstvo môže poslancovi poverenému podľa odseku 3 určiť odmenu, ktorej výška nesmie byť presiahnuť 20 % platu hlavného kontrolóra určeného podľa § 18c.

(5) Ak osobitné predpisy stanovujú ako podmienku pre poskytnutie finančných prostriedkov obci alebo iný úkon obce stanovisko alebo iné vyjadrenie hlavného kontrolóra, stanovisko alebo iné vyjadrenie poslanca povereného podľa odseku 3 nenahrádza stanovisko alebo iné vyjadrenie hlavného kontrolóra.

(6) Ak obecné zastupiteľstvo poverilo poslanca podľa odseku 3, vyhlási do 60 dní voľbu hlavného kontrolóra. Ak sa v stanovenej lehote neprihlási žiadny kandidát na hlavného kontrolóra alebo ak je voľba hlavného kontrolóra neúspešná, obecné zastupiteľstvo vyhlási novú voľbu kontrolóra do 60 dní od uplynutia lehoty, v ktorej sa mali prihlásiť kandidáti, alebo od neúspešnej voľby.

(7) Ustanovenie odseku 6 sa nepoužije, ak výkon funkcie hlavného kontrolóra zanikol podľa § 18a odseku 8 písm. b) odvolaný hlavný kontrolór požiadal súd o preskúmanie zániku funkcie hlavného kontrolóra podľa osobitného predpisu^X).

X) § 337 až 347 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme vytvoriť podmienky pre výkon kontroly zastupiteľstvom aj v situácii, keď obec nemá zvoleného hlavného kontrolóra. Navrhujeme, aby v takomto prípade mohlo zastupiteľstvo dočasne poveriť vykonávaním kontroly niektorého zo svojich poslancov. Tento poslanec by nemusel spĺňať podmienky pre výkon funkcie hlavného kontrolóra, ani by nepoberal plat, zastupiteľstvo by mu však mohlo určiť odmenu. Stanovisko dočasne povereného poslanca by však nenahrádzalo stanovisko hlavného kontrolóra tam, kde osobitné predpisy vyžadujú stanovisko hlavného kontrolóra, napr. pri žiadostiach o poskytnutie finančných prostriedkov z verejných zdrojov.

V záujme toho, aby zastupiteľstvo neobchádzalo povinnosť zvoliť hlavného kontrolóra poverením niektorého poslancov, zavádzame povinnosť v takomto prípade do 60 dní vyhlásiť voľbu hlavného kontrolóra a v prípade nezvolenia hlavného kontrolóra ju znovu a znovu vyhlasovať najneskôr do 60 dní až do zvolenia hlavného kontrolóra.

Výnimku z povinnosti vyhlásiť voľbu hlavného kontrolóra navrhujeme stanoviť pre prípad, že bol hlavný kontrolór z funkcie odvolaný zastupiteľstvom a obrátil sa na súd s žalobou o preskúmanie tohto rozhodnutia. Podľa § 344 Správneho súdneho poriadku totiž „Po začatí konania nemôže zastupiteľstvo prijať také uznesenie, ktoré by zmarilo účel konania pred správnym súdom. To platí primerane aj na iný postup obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja.“

49. Upraviť rozsah kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra v záujme efektívnejšieho výkonu kontroly

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 18d ods. 2 písm. c) sa vypúšťajú slová „a to v rozsahu dotýkajúcom sa tohto majetku“.

V § 18d sa vypúšťa odsek 3.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme posilniť kontrolnú pôsobnosť hlavného kontrolóra vo vzťahu k k právnickým osobám v ktorých má obec majetkovú účasť, a iným osobám, ktoré nakladajú s majetkom obce alebo ktorým bol majetok obce prenechaný na užívanie. A to tým, že sa kontrolná činnosť nebude vzťahovať iba na majetok obce, s ktorým tieto právnické osoby nakladajú. V praxi sa stáva, že sa tzv. mestské firmy s odvolaním sa na toto ustanovenie bránia výkonu kontroly zo strany hlavného kontrolóra. Ďalej navrhujeme vypustenie ustanovenia, podľa ktorého „Kontrolná činnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy obec rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb.“

50. Nezavádzať právo starostu ukladať úlohy hlavnému kontrolórovi.

Navrhujeme vypustiť bod 57.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme vypustiť ustanovenie, podľa ktorého by bol hlavný kontrolór povinný vykonať kontrolu nielen na požiadanie zastupiteľstva, ale aj starostu. Hlavný kontrolór je kontrolným orgánom zastupiteľstva, v rámci vyváženého postavenia hlavných orgánov samosprávy by mu nemal ukladať úlohy starosta. Starosta disponuje dostatočnými kontrolnými mechanizmami, ktoré sú uvedené v zákone č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite, konkrétne v § 9 finančná kontrola na mieste, teda cez takúto zákonnú možnosť môže starosta poveriť na výkon kontroly na mieste zamestnancov a môže sa zamerať na ktorúkoľvek oblasť v samospráve a nemusí na to využívať hlavného kontrolóra, ktorý je kontrolným orgánom zastupiteľstva. Ďalšou kontrolou, za ktorej výkon starostova aj zodpovedajú, je základná finančná kontrola uvedená v §7 toho istého zákona. Zabezpečením riadneho výkonu tohto druhu kontroly možno predchádzať mnohým problémom v samospráve. Riešením nie je zavedenie práva starostov ukladať úlohy hlavným kontrolórom, ale využívanie tých zákonných kontrolných mechanizmov, ktoré majú starostovia k dispozícii už dnes, a zabezpečenie ich riadneho výkonu.

51. Zaviesť zverejňovanie výsledkov kontrolnej činnosti

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 18f sa dopĺňa odsek 5, ktorý znie:

„(5) Obec zverejňuje výsledky kontrol na webovom sídle obce, ak ho má obec zriadené.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme zverejňovať výsledky kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra na webovom sídle obce. Zverejňovanie výsledkov kontrol prispeje k väčšej transparentnosti fungovania samosprávy a k väčšej verejnej kontrole.

52. Zaviesť nezávislejšie postavenie útvaru hlavného kontrolóra

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

§ 18g vrátane nadpisu znie:

㤠18g

Útvar hlavného kontrolóra

(1) Obec si môže zriadiť útvar hlavného kontrolóra, ktorý je súčasťou obecného úradu. O zriadení útvaru hlavného kontrolóra a počte jeho zamestnancov rozhoduje obecné zastupiteľstvo.

(2) Obec je povinná zriadiť útvar hlavného kontrolóra, ak sú výdavky rozpočtu obce vrátane výdavkov mimorozpočtových peňažných fondov rozpočtované v kalendárnom roku vo výške viac ako 5 miliónov eur.

(3) Útvar hlavného kontrolóra riadi, za jeho činnosť zodpovedá a jeho zamestnancov vyberá hlavný kontrolór.

(4) Útvar hlavného kontrolóra zabezpečuje odborné, administratívne a organizačné veci súvisiace s plnením úloh hlavného kontrolóra.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme posilniť nezávislosť kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra od starostu. Útvar hlavného kontrolóra by nemal byť bežnou súčasťou obecného úradu, ale samostatným útvarom, o ktorého zriadení a počte zamestnancov bude rozhodovať zastupiteľstvo, teda nie starosta. Zamestnancov útvaru hlavného kontrolóra by mal vyberať hlavný kontrolór. Pre posilnenie efektívnosti výkonu kontroly navrhujeme stanoviť povinnosť zriadiť útvar hlavného kontrolóra pre obce s výdavkami na 5 miliónov eur, pri ktorých je predpoklad, že na účinný výkon kontroly je potrebný viac ako jeden človek.

53. Posilniť postavenie výborov v mestských častiach

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 23 ods. 1 za slová „v mestských častiach“ dopĺňajú slová „alebo vo volebných obvodoch“.

V § 23 ods. 2 sa za slová „podieľajú sa na samospráve mesta“ dopĺňajú slová ako poradné a iniciatívne orgány mesta“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh novely vypúšťa zo zákona podmienku, že mestská časť musí mať vlastné spravidla katastrálne územie. Keďže zákon nijako bližšie nešpecifikuje, ako sa majú mestské časti vytvárať, či vymedzovať, navrhujeme doplniť, aby sa za mestskú časť pre účely vytvárania výboru mestskej časti mohol považovať aj volebný obvod pre voľbu poslancov zastupiteľstva. Ďalej navrhujeme doplniť, že výbory mestských častí sa na samospráve mesta podieľajú podobným spôsobom ako komisie, teda ako poradné a iniciatívne orgány mesta, čím sa posilní ich postavenie v štruktúre samosprávy mesta.

54. Zaviesť verejnosť výborov v mestských častiach

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 23 sa dopĺňa ods. 4, ktorý znie:

„(4) Rokovania výboru mestskej časti sú zásadne verejné. Výbor mestskej časti vyhlási rokovanie za neverejné z dôvodov a za podmienok, za ktorých možno vyhlásiť za neverejné rokovanie obecného zastupiteľstva.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme, aby rokovania výborov mestských častí boli verejné, a aby verejnosť rokovania výboru mestskej časti bolo možné obmedziť rovnakým spôsobom ako verejnosť rokovania obecného zastupiteľstva.

55. Zmeniť spôsob interpelácií

Navrhujeme doplniť nový bod v znení:

V § 25 ods. 4 písm. b) sa slová „a členov obecnej rady“ nahrádzajú slovami „,zástupcu starostu, prednostu a zamestnancov obecného úradu v riadiacej funkcii“.

V § 25 ods. 4 písm. c) sa za slovo „riaditeľov“, vkladajú slová „,štatutárnych orgánov,  členov štatutárnych orgánov a členov dozorných orgánov“ a za slovo „obcou“ slová „a právnických osôb s majetkovou účasťou obce“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Zákon dáva poslancovi oprávnenie interpelovať starostu a členov obecnej rady (§ 25 ods. 4 písm. b)). Interpelácia poslanca vo vzťahu k členovi obecnej rady ako členovi poradného orgánu však nemá praktický význam, preto navrhujeme toto ustanovenie zmeniť, aby poslanec nemohol interpelovať člena obecnej rady, ale len zástupcu starostu a okrem toho prednostu a vedúceho zamestnanca obecného úradu. Vo vzťahu k právu poslancov požadovať od riaditeľov právnických osôb založených alebo zriadených obcou vysvetlenie vo veciach týkajúcich sa ich činnosti (§ 25 ods. 4 písm. c)) sa navrhuje doplniť, že nemusí ísť len o riaditeľov, ale môže ísť aj o iných štatutárnych zástupcov, alebo členov štatutárnych a dozorných orgánov a týka sa to aj právnických osôb s majetkovou účasťou obce.

Všetky pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky. V prípade, že ministerstvo nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti.

Vladimír Špánik, Hlavná 343, 951 06 Vinodol, spanikv @ zomos.sk

Ondrej Dostál, Beskydská 8, 811 05 Bratislava, ondrejdostal @ institute.sk

Marián Seman, Zlatá Baňa 143, 08 252 Kokošovce, marian.david.seman @ gmail.com

Richard Drutarovský, Pod Kalváriou 44, 080 01 Prešov, drutarovsky @ gmail.com

Dušan Sloboda, Bučuháza 48, 931 01 Šamorín; dusansloboda @ institute.sk

Martin Kollárik, A. Štefanku 8, 965 01 Žiar nad Hronom, kollarik @ institutsgi.sk

Jozef Mečiar, Vlčanská 4, 92701 Šaľa, jozef @ meciar.sk

Ivan Kuhn, Šafárikova 86, 048 01 Rožňava, ivankuhn @ institute.sk