spájame ľudí, ktorí menia svet
Kampane
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
  Stanovisko Slovenského ochranárskeho snemu k dlhodobému ignorovaniu odbornosti

V tomto roku si pripomenieme okrem iných významných okrúhlych jubileí aj 30 rokov od vzniku spoločenského fenoménu s názvom Bratislava/nahlas. Kriticko-konštruktívnu publikáciu bratislavských ochranárov a nezávislých odborníkov nazval Václav Havel slovenskou obdobou Charty 77 (tá sa v týchto dňoch, ako je všeobecne známe, dožíva štyridsiatky). To archaické slovné spojenie kriticko-konštruktívna sme použili zámerne, lebo aj tá menšina našej spoločnosti, ktorej ešte Bratislava/nahlas niečo hovorí, žije v presvedčení, že išlo "len" o kritiku hriechov vtedajšieho režimu, spáchaných hlavne na životnom prostredí (ale nielen na ňom). Takáto interpretácia je však iba sčasti pravdivá, lebo Bratislava/nahlas nielen analyzovala a kritizovala, ale aj apelovala a navrhovala. A tých návrhov v nej obsiahnutých bolo okolo 300. Vzájomne na seba nadväzovali a predstavovali vcelku ucelenú víziu toho, ako by mala vyzerať udržateľná budúcnosť Bratislavy a v širšom zmysle i celého Slovenska. Keby bola moc v uplynulých troch desaťročiach tieto návrhy brala vážne, mohla súčasná Bratislava fungovať i vyzerať podstatne lepšie, ako "funguje" a vyzerá dnes.

Mohli sme mať hlavné mesto, ktoré by bolo vzorom pre ostatné mestá: pohodlné, útulné a priateľské voči svojim obyvateľom i návštevníkom, s hromadnou dopravou nadradenou nad individuálnu, s fungujúcimi službami (vrátane bezbariérovosti, verejných WC a mestskej hygieny). Mohli sme mať odborne udržiavané staré stromy i nové plochy zelene, bezpečné a príťažlivé ihriská pre deti, obnovené historické Podhradie, zachované vinohrady a biokoridory, výškové budovy sústredené v jednej lokalite, prekvitajúci lesopark, sieťou cyklotrás pretkané a vzájomne pospájané mestské časti, fungujúce dopravné prepojenie mesta s jeho zázemím, nábrežie pri PKO pre ľudí, atraktívne pamiatkové zóny v aglomerovaných obciach, technické pamiatky, ba celý industriál premenené na lukratívne verejné priestory, prírodu pre ľudí, a nie pre autá, poľovníkov a špekulantov s pozemkami, odstránené staré environmentálne záťaže, investorov, architektov a urbanistov, ktorí budú rešpektovať verejný záujem, magistrát, ktorý bude načúvať hlasu odbornej i laickej verejnosti a mnoho iných vecí, ktoré nemáme, hoci sme mohli mať.

Približne v tom istom čase ako Bratislava/nahlas vznikla aj Súhrnná prognóza vývoja Československa do roku 2010, ktorá upozorňovala okrem iného na neudržateľnosť pokračovania dovtedy dominantnej orientácie Slovenska na ťažký priemysel. Expertíza početného tímu expertov bola podložená medzinárodnými porovnaniami, stovkami analýz a tisíckami faktov. Dnes, 30 rokov po..., napriek záverom tohto skvelého dokumentu, ktorý akoby zázrakom vznikol ešte za totalitného režimu, zotrváva Slovensko do značnej miery naďalej v slepej uličke - v rozvinutom svete dávno prekonaného industrializmu.

Začiatkom roka 1990 novoustanovená prvá ponovembrová vláda národného porozumenia iniciovala vznik odborných komisií na riešenie problematiky Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Výsledné odporúčanie vtedajších špičkových expertov na predpokladané dopady tejto takmer 200 kilometrov dlhej megastavby (neskôr zredukovanej "len" na Vodné dielo Gabčíkovo) možno zhrnúť tak, že projekt je treba výrazne ekologizovať a humanizovať. Okrem iného to znamenalo púšťať do starého koryta Dunaja i do ramennej sústavy podstatne viac vody, ako predpokladal pôvodný projekt, eliminovať hroziace riziká a tiež zaviesť permanentný monitoring dopadov diela na kvalitu vôd i na vývoj dotknutých ekosystémov. Experti tým dali v mnohom za pravdu autorom návrhu Národného parku Podunajsko z roku 1987. Nasledujúca prvá vláda Vladimíra Mečiara si z týchto odporúčaní odborných komisií príliš ťažkú hlavu nerobila a konečné rozhodnutie zverila do rúk technikom okolo Júliusa Bindera. A názory i návrhy desiatok expertov putovali (až na výnimky) do koša bez toho, že by ich iná skupina odborníkov vecne vyvrátila.

V roku 1998 sa začali práce na celonárodnej stratégii, ktorá nemá v dejinách Slovenska obdobu. Nielen šírkou záberu: keďže išlo o Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja SR (NS TUR), ale aj tým, že išlo o aktivitu bezmála dvestočlenného odborného kolektívu, ktorý sa kreoval v smere zdola nahor. Po viac ako dvojročnej práci túto národnú stratégiu - tvorbu ktorej mimochodom koordinovala mimovládna organizácia Regionálne environmentálne centrum Slovensko - schválila Vláda SR a následne i Národná rada. Tá dokonca s uznesením, že vláda má každoročne predkladať do parlamentu odpočet plnenia stratégie a každý ďalší relevantný rozvojový dokument či návrh zákona má obsahovať doložku zlučiteľnosti s NS TUR. Tá druhá časť uznesenia sa neplnila vôbec, tá prvá iba chvíľu. Vláda uznesenie jednoducho ignoruje, hoci dodnes platí. Symptomatický "prejav uznania" vlády voči parlamentu, ktorému má skladať účty, ale aj voči odborníkom, ktorí stratégiu vytvorili.

Koncom 90-tych rokov 20. storočia sa pripravovala a následne vládou schválila Energetická politika SR. Konštatovalo sa v nej okrem iného aj to, že jadrové reaktory síce nemôžeme odstaviť zo dňa na deň, ale postupne budeme tento druh získavania energie u nás utlmovať. Naopak, stále väčší dôraz sa mal klásť na energetické úspory, zvyšovanie energetickej efektívnosti celého hospodárstva a využívanie obnoviteľných zdrojov vhodným spôsobom. Realita uplynulých dvoch desaťročí je viac-menej práve opačná. Načo bola teda snaha odborníkov, ktorí zdokumentovali a vyargumentovali vyššie uvedené závery, schválené prvou vládou Mikuláša Dzurindu?

Podobný rozpor medzi názormi hydroekológov a hydrogeografov na jednej strane a praxou je možné už celé desaťročia sledovať aj vo sfére vodného hospodárstva, vrátane prevencie vzniku povodní. Podobne je to aj v oblasti lesného hospodárstva, kde nad odborným názorom, zdôrazňujúcim dôležitosť komplexných, celospoločenských (čiže aj mimoprodukčných) funkcií lesa, dlhodobo víťazí orientácia len na "výnosovú stránku lesnej výroby", čiže len na produkciu dreva a poľovnej zveri.

Odborníci už dlhé roky bijú na poplach a varujú pred fatálnymi následkami veľkoplošných trvalých záberov úrodnej pôdy. Márne. Všetky možné i nemožné investície sú dôležitejšie ako pôda, od ktorej sme existenčne závislí. Na druhej strane stovky kilometrov štvorcových nevyužitých, devastovaných plôch u nás ležia ladom a neraz hrozia vznikom ekologických katastrof zo starých environmentálnych záťaží.

Iný príklad: v roku 2004 postihla Vysoké Tatry víchrica, ktorá zásadne zmenila ich podobu. Vyvolalo to celonárodnú diskusiu o budúcej podobe Tatier. Netvrdím, že všetci odborníci, ktorí sa na tejto diskusii aktívne zúčastnili, mali na všetko rovnaký názor, ale aspoň na pár zásadných veciach sa zhodli. Napríklad na tom, že tam, kde bol pred osudovou víchricou les, má les byť aj v budúcnosti. Alebo na tom, že vybavenosť - ubytovacie, dopravné a ďalšie zariadenia - sa majú z Tatier čo najviac presunúť do ich podhoria. Či na tom, že vo Vysokých Tatrách sa má zachovať a posilniť ich liečebno-rehabilitačná funkcia. Napriek tomu je dnešná realita v Tatrách úplne iná ako to, čo navrhovali pred viac ako desiatimi rokmi vedci a experti.

V roku 2002 prebehlo posudzovanie vplyvov úseku diaľnice D1 Turany - Hubová na životné prostredie (EIA). Odborníci, ktorí sa na tomto procese zúčastnili, konštatovali, že najvhodnejší variant trasovania diaľnice je tunel Korbeľka. O niekoľko rokov neskôr vtedajší i súčasný premiér v jednej osobe bez akejkoľvek relevantnej odbornej diskusie a bez toho, aby sa obnovil proces EIA a priniesol v zásade nové zistenia, rozhodol, že sa bude realizovať iný variant, tzv. povrchový a hneď sa aj začalo vŕtať do vzácnej prírody na pomedzí dvoch národných parkov.

Po parlamentných voľbách v r. 2006 sa vtedajšie vedenie slovenského parlamentu rozhodlo zrušil dovtedy samostatný parlamentný výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a priradiť ho (či skôr podriadiť ho) k výboru pre pôdohospodárstvo. Protesty odborníkov voči takémuto neodbornému, nelogickému a škodlivému postupu nikto nebral do úvahy.

V rokoch 2008 - 2011 viac ako 12 000 občanov - medzi nimi aj stovky popredných vedcov a ďalších odborníkov - podporilo výzvu za záchranu Parku kultúry a oddychu v Bratislave (PKO). Reakcia mestských politikov a vplyvných developerov? PKO jednoducho zlikvidovali!

V roku 2010 bez akejkoľvek odbornej diskusie a bez ohľadu na protesty odborníkov vtedajší premiér Robert Fico direktívne rozhodol o zrušení ministerstva životného prostredia. O tri roky neskôr ten istý premiér - aj keď už inej vlády - rozhodol, že Slovensko sa bude spolu s Poľskom uchádzať o usporiadanie Zimných olympijských hier 2022. Názor odborníkov ho opäť vôbec nezaujímal. Podobne, ako nezaujímal názor odborníkov vtedajšieho ministra životného prostredia, Petra Žigu, keď ochranu krajiny vypustil zo zákona o ochrane prírody a krajiny, umožnil rúbať vzácne stromy hlava-nehlava a pri novele zákona o odpadoch ignoroval požiadavku odborníkov zaviesť efektívne zálohovanie plastových obalov. Alebo ako nezaujímal názor odborníkov, ktorí navrhovali viac prihliadať na celospoločenské a mimoprodukčné funkcie lesov a potrebu chrániť pôdu, bývalého ministra pôdohospodárstva.

Na prelome rokov 2015 a 2016 126 vedcov a vedkýň podpísalo Výzvu za zmenu vodnej politiky Slovenska. Decízori a ministerskí úradníci ju opäť cielene prepočuli. Signatári výzvy dodnes nedostali ani len relevantnú úradnú odpoveď, nieto ešte pozvanie na diskusiu či zdôvodnenie v tom zmysle, čo a prečo sa z ich návrhov realizovať plánuje a čo nie.

A tento trend pokračuje i počas tretej vlády Roberta Fica. Tentoraz napríklad pri prehodnocovaní koncepcie využívania hydroenergetického potenciálu (rozumej betónovania našich riek), alebo pri ignorovaní stanoviska Predsedníctva Slovenskej akadémie vied, Slovenského ochranárskeho snemu a množstva ďalších odborníkov na podporu vyhlásenia Národného parku Podunajsko.

Odborné stanoviská sa skrátka rešpektujú len vtedy, keď vyhovujú straníckym či osobným záujmom mocných, alebo keď sa za ne postavia desaťtisíce ľudí, či pohrozí Brusel alebo Štrasburg.

Teraz hovoríme iba o oblasti, v ktorej pôsobíme. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou niečo podobné platí aj o ostatných oblastiach. Len v nám dôverne známej sfére by sme vedeli vymenovať niekoľko stoviek vedcov, odborníkov či expertov, stanoviská ktorých boli odignorované, prekrútené alebo sa dokonca rozhodovalo v priamo protiklade k nim. Časť z nich za ne dostala aspoň zaplatené, iní ani to.

Jedným z najväčších omylov a hriechov prakticky všetkých ponovembrových vládnych garnitúr (o tých prednovembrových ani nehovoriac) je plytvanie odborným potenciálom a ochotou našich vedcov a ďalších odborníkov, ktorí venovali snahe pomôcť tejto krajine státisíce hodín zo svojho vzácneho (lebo kvalifikovaného) času.

Sme presvedčení, že mladí a talentovaní vedci a ďalší odborníci odchádzajú zo Slovenska nielen pre mizerné platy a podmienky na svojich pracoviskách, ale aj preto, lebo vidia, že odborný názor sa tu zväčša ignoruje alebo účelovo prekrúca a zneužíva. O tom, prečo je to tak a ako to urýchlene zmeniť, by sme mali uvažovať spoločne. Lebo súčasný prístup moci k vedcom a ďalším odborníkom je dlhodobo neudržateľný.

Prečo je to tak? Dôvodov je určite viacero. Od toho, že politici (česť výnimkám) jednoducho nie sú natoľko vzdelaní a rozhľadení, aby rozumeli odborníkom a zároveň sú príliš pohodlní na to, aby sa dovzdelali alebo príliš ješitní na to, aby si dali poradiť, cez to, že majú svoje zištné záujmy a z odborných argumentov si účelovo vyberajú len to, čo sa im momentálne hodí, až po apriórne podozrievanie vedcov a ďalších odborníkov ako "nebezpečných" nositeľov kritického myslenia.“


Podpísaní: členovia a členky Slovenského ochranárskeho snemu v počte 61.


Bratislava, 26. január 2017


Zoznam signatárov a signatárok stanoviska S-O-S k dlhodobej ignorácii odborníkov

prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc. (kontaktná osoba, mikulas.huba2@gmail.com)
RNDr. Ján Hanušin, CSc.
Ing. Martina Barancová Paulíková
Ing. Drahomír D. Stano
Ing. Štefan Szabó, PhD.
doc. MUDr. Branislav Líška, CSc.
MVDr. Samuel Pačenovský
Ing. Ľubica Kolková
Ing. Zuzana Gallayová, PhD.
prof. Juraj Nvota
Pavel Šremer, prom. biol.
Ing. Karol Frὅhlich, DrSc.
Ing. Ladislav Bíro (nie je člen S-O-S)
Ing. Zuzana Hudeková, PhD.
doc. Zuzana Kronerová
doc. RNDr. Ľubica Lacinová, DrSc.
MUDr. Juraj Mesík
doc. Ing. arch. Henrich Pifko, PhD.
Mgr. Natália Shovkoplias
Ing. Daniel Lešinský, PhD.
Ing. Milan Lichý
Ing. Ľubica Trubíniová
Mgr. Richard Medal
Ing. Klaudia Medalová
Mgr. RNDr. Ján Szὅllὅs, CSc.
Mgr. art. Viera Dubačová
Ing. Dušan Bevilaqua, PhD.
Ing. Peter Klučka
RNDr. Marcel Uhrin, PhD.
prof. RNDr. Mária Kozová, CSc.
Mgr. Imrich Vozár
Ing. František Guldan
Ing. Ján Mičovský
Pavol Petráš
Ing. Alexander Vágner
RNDr. Peter Straka, PhD.
doc. RNDr. Tomáš Derka, PhD.
doc. RNDr. Ján Lacika, CSc.
Eulália Štefanová
Ing. Ján Topercer, CSc.
Mgr. Dana Mareková
Mgr. Martin Hojsík (nie je člen S-O-S)
Mgr. Michal Drotován
RNDr. Elena Fatulová
prof. RNDr.Vladimír Ira, CSc.
Mgr. Zuzana Čaputová
Ing. Zuzana Kierulfová
Ing. arch. Lucia Štasselová
RNDr. Jaromír Šíbl, PhD.
Ing. arch. Ľudmila Priehodová
Pavol Ziman
Juraj Zamkovský
RNDr. Anna Zemanová
Ing. arch. Boris Hochel
Dr.h.c., prof. RNDr. László Miklós, DrSc.
Mgr. Boris Strečanský
Ing. Ladislav Hegyi
Mgr. Vladimír Mokráň
Ing. Koloman Prónay
Mgr. Silvia Szabová
Mgr. Eva Kováčechová
Mgr. Laura Marton, MSc.
Ing. Peter Mihók, PhD.








POZNÁMKY / vaše reakcie


Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Do formulára vypíšte len veľké písmená z nasledujúceho textu: "mDISnxKUmSow".


 

Kampaň bola ukončená.

Prehľad podporovateľov

  » Vaše reakcie (0)

 



Súvisiace témy:
Životné prostredie



REKLAMA



 



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS