Úrad vlády Slovenskej republiky predložil do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona o sťažnostiach. V tejto hromadnej pripomienke preto navrhujeme:

• skrátenie lehoty na vybavenie sťažnosti,
• obmedzenie možnosti odmietania sťažností z formálnych dôvodov,
• nezužovanie rozsahu prešetrovania sťažnosti,
• skrátenie lehoty pre upozornenie, že podanie nie je sťažnosťou,
• skrátenie lehoty pre vybavovanie opakovaných sťažností a sťažností proti vybaveniu sťažnosti,
• zachovanie možnosti podávať sťažnosti ústne,
• zachovanie možnosti podávania sťažností proti záverom kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie,
• obnovenie možnosti podávania anonymnej sťažnosti,
• sprístupňovanie informácií súvisiacich s vybavovaním sťažností,
• informovanie sťažovateľov o odložení elektronických sťažností,
• účinnejšiu kontrolu vybavovania sťažností,
• sprísnenie podmienok na predlžovanie lehoty na vybavenie sťažnosti,
• prerušovanie plynutia lehoty iba v prípade nespolupráce sťažovateľa,
• neprerušovanie plynutia lehoty počas poskytovania súčinnosti iným orgánom verejnej správy.

Návrh zákona:
https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2016/874

Hromadnú pripomienku možno podporiť najneskôr v utorok 4. októbra 2016.

Ondrej Dostál, Občianska konzervatívna strana
Peter Wilfling, VIA IURIS
Marcel Zajac, Centrum pre filantropiu
Štefan Szilva, živnostník/IT špecialista
Vladimír Špánik, Združenie občanov miesta a obcí Slovenska
Ivan Kuhn, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
Michal Makovník, Fórum pre verejné otázky
Martin Šechný, Spoločnosť pre otvorené informačné technológie
Vladimír Dulla, poslanec miestneho zastupiteľstva, Bratislava – Karlova Ves
Matúš Bischof, poslanec mestského zastupiteľstva, Rožňava
Richard Drutarovský, poslanec mestského zastupiteľstva, Prešov
Juraj Mesík, občiansky aktivista
Jozef Mečiar, Šaľa
Juraj Petrovič, Občianska konzervatívna strana
Zuzana Demjanová, Občianska konzervatívna strana
Dušan Sloboda, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika

Hromadná pripomienka verejnosti k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov

Rezortné číslo: 5765-7/2016/IP-110/OPSOP

1. Obmedzenie možnosti odmietania sťažností z formálnych dôvodov

Navrhujeme doplniť za bod 1 nový bod 2 v znení:

2. V § 3 ods. 1 sa v písm. a) dopĺňa slovo „alebo“.

Ostatné body sa prečíslujú.

Odôvodnenie: Podľa súčasnej právnej úpravy musí sťažnosť kumulatívne spĺňať dve podmienky, aby ju bolo možné považovať za sťažnosť. Musí ísť o podanie sťažovateľa, ktorým

1) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len „činnosť“) orgánu verejnej správy,

a zároveň

2) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.

Dôsledkom takejto definície sťažnosti je možnosť orgánov verejnej moci odmietnuť podania poukazujúce na konkrétne nedostatky v ich činnosti, či dokonca aj na porušovanie právnych predpisov, a to len na základe skutočnosti, že uvedené nedostatky priamo nenarúšajú, ani neohrozujú práva a právom chránené záujmy sťažovateľa. Takýto formalizmus pri vybavovaní sťažností je však podľa nášho názoru v rozpore s verejným záujmom na riadnom prešetrení všetkých upozornení na nedostatky v činnosti orgánov verejnej správy. Preto sa navrhuje, aby obe podmienky v definícii sťažnosti neboli posudzované kumulatívne, ale alternatívne, a teda, aby sa za sťažnosť považovalo podanie, ktoré spĺňa aspoň jednu z nich.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

2. Zachovanie možnosti podávania sťažností proti záverom kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie

Navrhujeme vypustiť bod 4.

Odôvodnenie: V bode 4 (§ 4 ods. 1 písm. e)) sa navrhuje, aby sa už za sťažnosť nepovažovalo podanie, ktoré smeruje proti záverom kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu. Podľa dôvodovej správy „nie je možné, aby podania, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby neraz namietajú závery kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie boli vybavované v režime sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach“. V dôvodovej správe sa ďalej uvádza: „Právo podávať námietky proti zisteniam orgánov kontroly, auditu a inšpekcie garantujú kontrolovaným a auditovaným osobám osobitné právne predpisy prostredníctvom inštitútov upravených týmito predpismi“. Takéto zdôvodnenie zrušenia možnosti podávať sťažnosti v uvedených prípadoch považujeme za nedostatočné a upozorňujeme, že môžu existovať situácie, v ktorých sťažnosť proti záverom kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie môžu podávať nielen kontrolované, či auditované subjekty, ale aj iné fyzické osoby a právnické osoby, ktoré môžu upozorňovať na nedostatky a porušenia právnych predpisov pri uvedených činnostiach.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

3. Skrátenie lehoty pre upozornenie, že podanie nie je sťažnosťou

V bode 5 (§ 4 ods. 3) navrhujeme slová „najneskôr do 30 pracovných dní“ nahradiť slovami „najneskôr do 10 pracovných dní“.

Odôvodnenie: Navrhujeme skrátiť lehotu, v ktorej orgán verejnej správy vráti podanie, ktoré je označené ako sťažnosť, ale nie je sťažnosťou v zmysle zákona, tomu, kto podanie podal. Súčasné znenie zákona stanovuje lehotu do 30 pracovných dní, navrhuje sa lehota do 10 pracovných dní. Takáto lehota by mala byť dostatočná, pretože nejde o úplné vybavenie sťažnosti, ale iba o posúdenie toho, že podaný podnet nie je sťažnosťou. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy bola lehota na vrátenie takéhoto podania 5 kalendárnych dní. Lehota 30 pracovných dní sa javí ako neprimerane dlhá a vecne neopodstatnená. Lehota 10 pracovných dní zodpovedá lehotám pre podobné úkony orgánu verejnej správy v rámci zákona o sťažnostiach – na postúpenie podania, ktoré smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v konaní podľa iného právneho predpisu (§ 4 ods. 4), postúpenie sťažnosti príslušnému orgánu (§ 9), postúpenie sťažnosti na rozhodnutie o príslušnosti na vybavenie sťažnosti (§ 11 ods. 3), poskytnutie spolupráce sťažovateľom (§ 16 ods. 2), poskytnutie súčinnosti iným orgánom verejnej správy (§ 17 ods. 2).

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

4. Zachovanie možnosti podávať sťažnosti ústne

Navrhujeme upraviť body 8 a 12 tak, aby sa zachovala možnosť podávania sťažnosti ústne do záznamu.

Odôvodnenie: Návrh zákona predpokladá zrušenie možnosti podávať sťažnosti ústne do záznamu. Tento návrh je odôvodnený údajným zneužívaním tejto formy podávania sťažnosti. Takéto zdôvodnenie nie je podľa nášho návrhu dostatočné. Ak v aplikačnej praxi vznikajú problémy s ústnou formou podávania sťažnosti, za vhodné riešenie považujeme presnejšiu a jednoznačnejšiu úpravu tejto formy podávania sťažností, nie jej úplné zrušenie.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

5. Obnovenie možnosti podávať anonymné sťažnosti

Navrhujeme za bod 13 doplniť nový bod 14 v znení:

14. Za § 5 sa vkladá nový § 5a, ktorý znie:

㤠5a

Sťažnosť, v ktorej sťažovateľ neuvádza svoje meno, priezvisko a adresu (právnická osoba svoj názov a sídlo), je anonymná sťažnosť. Anonymnú sťažnosť musí orgán verejnej správy vybaviť, ak obsahuje konkrétne informácie, ktoré nasvedčujú, že bol porušený právny predpis. Ak anonymná sťažnosť nie je v súlade s § 5 ods. 3 alebo ak chýbajú informácie potrebné na jej prešetrenie, orgán verejnej správy anonymnú sťažnosť odloží. Na anonymnú sťažnosť sa nevzťahujú ustanovenia § 5 ods. 2, § 5 ods. 4, § 6 ods. 1 písm. a) a primerane sa na ňu vzťahujú ostatné ustanovenia tohto zákona. Anonymná sťažnosť je vybavená vyhotovením zápisnice o prešetrení sťažnosti podľa § 19.“

Ostatné body sa prečíslujú.

Odôvodnenie: Predchádzajúci zákon o sťažnostiach (zákon č. 152/1998 Z. z.) obsahoval možnosť podania tzv. anonymnej sťažnosti. Ide o sťažnosť, v ktorej sťažovateľ neuvádza svoje meno, priezvisko a adresu (právnická osoba svoj názov a sídlo). Podľa § 8 zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach „Anonymná sťažnosť sa vybavuje, ak obsahuje konkrétne údaje, ktoré nasvedčujú, že bol porušený právny predpis.“

Podľa § 3 ods. 1 písm. b) súčasne platného zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach sťažnosťou je aj podanie, ktorým osoba „poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy“. Ak osoba v sťažnosti upozorňuje na porušovanie právnych predpisov, nie je nevyhnutne potrebné, aby orgán verejnej správy poznal identitu podávateľa sťažnosti.

Ak sťažovateľ napríklad z dôvodu obavy, že by mohlo prísť k prezradeniu jeho totožnosti dotknutým osobám a z obavy pred prípadnou „pomstou“ zo strany dotknutých osôb neuviedol svoje meno, avšak uviedol konkrétne skutočnosti o tom, že sú porušované právne predpisy, bolo by v rozpore s verejným záujmom, ak by táto sťažnosť bola odložená a nebola by prešetrená.

Navrhujeme preto, aby bolo do zákona znovu zakotvené, že orgán verejnej správy je povinný prešetriť aj sťažnosť, ktorá neobsahuje meno sťažovateľa, avšak vyplýva z nej, že sťažovateľ sa obáva, že podanie sťažnosti sa stane podnetom alebo dôvodom na vyvodzovanie dôsledkov, ktoré by sťažovateľovi spôsobili ujmu, a zároveň sťažnosť obsahuje konkrétne údaje, ktoré nasvedčujú, že bol porušený právny predpis. Na vybavovanie a prešetrovanie takejto sťažnosti by sa potom samozrejme vzťahovali ustanovenia o oznámení o vybavení sťažnosti iba primerane.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

6. Informovanie sťažovateľov o odložení elektronických sťažností

Za bod 21 a 23 navrhujeme doplniť nové body 22 a 24 v znení:

22. V § 6 ods. 2 sa za slová "§5 ods. 3" vkladajú slová "až 5".

24. § 6 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

(6) Ak sťažnosť nie je v súlade s §5 ods. 4 alebo 5, o odložení sťažnosti a dôvodoch jej odloženia podľa odseku 1 písm. a) orgán verejnej správy písomne upovedomí sťažovateľa do desiatich pracovných dní od odloženia sťažnosti."

Ostatné body sa prečíslujú

Odôvodnenie: Je potrebné, aby boli sťažovatelia informovaní, že ich sťažnosť bola odložená z dôvodu, že neobsahovala zaručený elektronický podpis alebo bola zaslaná iba obyčajným e-mailom. Bez toho sa môžu sťažovatelia mylne domnievať, že sa ich sťažnosť prešetruje.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

7. Sprístupňovanie informácií súvisiacich s vybavovaním sťažností

Navrhujeme za bod 23 doplniť nový bod 24 v znení:

24. V § 7 ods. 2 znie:

„(2) Informácie z dokumentácie súvisiacej s vybavovaním sťažnosti, ktoré sú chránené osobitným zákonom, sa nesprístupňujú.7)“

Ostatné body sa prečíslujú.

Odôvodnenie: Súčasné znenie ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, ktoré stanovuje, že „Informácie, ktoré obsahuje dokumentácia súvisiaca s vybavovaním sťažnosti, sa nesprístupňujú.“, je v zjavnom rozpore s Ústavou SR. Zákonodarca nemôže vylúčiť určité informácie zo sprístupnenia na základe zákona o slobode informácií svojvoľne, ale musí rešpektovať ústavnú požiadavku stanovenú v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, že zo sprístupnenia na základe zákona o slobode informácií možno osobitným zákonom vylúčiť iba také informácie, ktorých „utajenie“ je naozaj v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Osobitne je z ústavného hľadiska neprípustné, ak by niektorý zákon vylučoval zo sprístupnenia kompletne celé dokumenty – napríklad celú určitú dokumentáciu. Takéto vylúčenie nespĺňa ústavnú požiadavku proporcionality a minimalizácie zásahu do základného práva na informácie, keďže neuplatňuje pravidlo „selekcie“ iba naozaj „citlivých“ informácií, ale ide o paušálne utajenie všetkých informácií nachádzajúcich sa v dokumentácii, a je teda v rozpore s Ústavou SR. Navrhujeme preto zosúladiť predmetné ustanovenie s Ústavou SR, aby nebolo možné utajiť paušálne celú dokumentáciu súvisiacu s vybavovaním sťažností, ale iba citlivé informácie, ktoré sú zo sprístupnenia vylúčené podľa § 8 až 11 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

8. Skrátenie lehoty na vybavenie sťažnosti

Navrhujeme doplniť za bod 26 nový bod 27 v znení:

28. V § 13 ods. 1 sa slová „do 60 pracovných dní“ nahrádzajú slovami „do 30 pracovných dní“.

Ostatné body sa prečíslujú.

Odôvodnenie: Navrhuje sa skrátiť základnú lehotu na vybavenie sťažnosti zo 60 pracovných dní na 30 pracovných dní. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy bola základná lehota na vybavenie sťažnosti 30 kalendárnych dní. Lehota 60 pracovných dní, čiže zhruba tri kalendárne mesiace, sa javí ako neprimerane dlhá vzhľadom k účelu zákona o sťažnostiach a účinnej ochrane práv a právom chránených záujmov sťažovateľa.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

9. Sprísnenie podmienok na predlžovanie lehoty na vybavenie sťažnosti

Navrhujeme za bod 27 doplniť nový bod 28 v znení:

28. V § 13 ods. 2 znie:

„(2) Ak je sťažnosť náročná na prešetrenie a nie je možné ju vybaviť v lehote podľa odseku 1, môže vedúci orgánu verejnej správy alebo ním splnomocnený zástupca lehotu podľa odseku 1 predĺžiť pred jej uplynutím o nevyhnutne potrebný čas, najviac však o 30 pracovných dní. Lehotu nemôže predĺžiť splnomocnený zástupca, ktorý sťažnosť prešetruje. Orgán verejnej správy oznámi predĺženie lehoty sťažovateľovi bezodkladne, písomne, s uvedením dôvodu, prečo je predĺženie lehoty nevyhnutné.“.

Ostatné body sa prečíslujú.

Odôvodnenie: Súčasné znenie zákona umožňuje predĺžiť základnú lehotu na vybavenie sťažnosti o ďalších 30 pracovných dní. Celková lehota na vybavenie sťažnosti tak môže predstavovať až 90 pracovných dní, číže zhruba 4,5 kalendárneho mesiaca. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy bolo možné predĺžiť lehotu na celkovo zhruba 2 alebo 3 kalendárne mesiace. Na predĺženie lehoty pritom postačuje, ak je sťažnosť náročná na prešetrenie. Takáto úprava sa javí ako neprimeraná na účinnú ochranu práv a právom chránených záujmov sťažovateľa. Vzhľadom na to sa navrhuje, aby na predĺženie lehoty nestačilo len samotné konštatovanie náročnosti prešetrenia sťažnosti, ale aby sťažnosť nebolo možné vybaviť v základnej lehote. Odôvodňovať by sa malo nielen samotné predĺženie lehoty, ale aj jeho nevyhnutnosť, teda nemožnosť vybaviť sťažnosť v základnej lehote. Lehota by sa nemala automaticky predlžovať o 30 pracovných dní, ale len o nevyhnutne potrebný čas, ktorý nemôže byť dlhší ako 30 pracovných dní.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

10. Prerušovanie plynutia lehoty iba v prípade nespolupráce sťažovateľa

Navrhujeme za bod 30 doplniť nový bod 31 v znení:

31. V § 16 ods. 5 znie:

„(5) V čase, keď sťažovateľ mešká s plnením povinnosti podľa odseku 2, lehota na vybavenie sťažnosti neplynie.“

Ostatné body sa prečíslujú.

Odôvodnenie: Navrhuje sa upraviť ustanovenie, podľa ktorého neplynie lehota na vybavenie sťažnosti počas poskytovania spolupráce sťažovateľom. Podľa súčasného znenia zákona lehota neplynie v čase od odoslania výzvy na poskytnutie spolupráce do jej poskytnutia sťažovateľom. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy lehota na vybavenie sťažnosti neplynula, ak sťažovateľ meškal s plnením povinnosti spolupracovať s orgánom, ktorý sťažnosť vybavuje. Navrhuje sa, aby sa lehota na vybavenie sťažnosti prerušila iba v prípade, že sťažovateľ mešká s plnením povinnosti poskytnúť spoluprácu v lehote 10 pracovných dní, čiže v prípade, ak je predĺženie vybavovania sťažnosti spôsobené samotným sťažovateľom.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

11. Neprerušovanie plynutia lehoty počas poskytovania súčinnosti iným orgánom verejnej správy

V bode 31 (§ 17 ods. 3) sa v navrhovanej druhej vete slová „podľa ods. 2 a 3“ nahrádzajú slovami „podľa tohto odseku“.

Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorého neplynie lehota na vybavenie sťažnosti počas poskytovania súčinnosti iným orgánom verejnej správy. Na prerušenie plynutia lehoty nie je vecný dôvod. Orgán verejnej správy má povinnosť poskytnúť súčinnosť do desiatich pracovných dní. Orgán vybavujúci sťažnosť má možnosť v prípade potreby predĺžiť lehotu na vybavenie sťažnosti. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy sa lehota na vybavenie sťažnosti počas poskytovania spolupráce iným orgánom neprerušovala. Komunikácia medzi orgánmi verejnej správy je ich záležitosťou a je nesprávne prípadné problémy v nej prenášať na sťažovateľa prerušovaním plynutia lehoty na vybavenie sťažnosti.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

12. Nezužovanie rozsahu prešetrovania sťažnosti

Navrhujeme vypustiť bod 33.

Odôvodnenie: Navrhuje sa ponechať v zákone ustanovenie, podľa ktorého sa prešetrovaním sťažnosti zisťuje aj súlad alebo rozpor stavu veci s vnútornými predpismi, ako aj príčiny vzniku zistených nedostatkov a ich následky. Úrad vlády navrhuje toto ustanovenie zo zákona vypustiť a prešetrovaním sťažnosti zisťovať iba súlad alebo rozpor stavu veci so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Dôvodová správa k tomu uvádza: „Vnútorné predpisy majú charakter interného riadiaceho aktu, z ktorých však nevznikajú žiadne subjektívne práva ani povinnosti osobám stojacim mimo orgánov verejnej správy, ktoré ich vydali, teda aj sťažovateľom.“ Tento argument považujeme za nedostatočný. Osoby stojace mimo orgánov verejnej správy majú právo, aby ich záležitosti boli orgánmi verejnej správy vybavované nielen v súlade s všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale aj v súlade s vnútornými predpismi. Orgány verejnej správy sú povinné rešpektovať aj tieto vnútorné predpisy a ich nerešpektovaním môže prísť napr. k narušeniu procesných práv a oprávnení iných osôb.

K vypusteniu povinnosti zisťovať príčiny zistených nedostatkov a ich následky dôvodová správa uvádza: „Taktiež sa ponecháva na orgáne verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, aby vedúci tohto orgánu, pokiaľ prešetrením sťažnosti bolo zistené porušenie všeobecných záväzných právnych predpisov zistil príčiny vzniku nedostatkov a závažnosť ich následkov a k tomu prijal adekvátne opatrenia v rámci interných riadiacich aktov.“ Aj toto odôvodnenie považujeme za nedostatočné. Sťažovateľ by mal mať právo sa dozvedieť nielen to, či bola jeho sťažnosť opodstatnená, a teda, či sa v činnosti orgánu verejnej správy vyskytli nedostatky, ale aj to, aké boli príčiny a následky týchto nedostatkov. Bez tohto zistenia sa oslabuje zmysel podávania sťažností ako nástroja na nápravu nedostatkov v činnosti orgánov verejnej správy.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

13. Vypustenie nadbytočnej zmeny poradia

Navrhujeme vypustiť bod 36.

Odôvodnenie: Navrhujeme vypustiť bod, ktorý neobsahuje žiadnu vecnú zmenu, iba mení poradie prvého a druhého bodu v § 19 ods. 1 písm. 1. Zápisnica o prešetrení sťažnosti má okrem iného obsahovať povinnosť určitých krokov vedúceho orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, alebo ním splnomocneného zástupcu, v prípade zistenia nedostatkov v lehote určenej orgánom verejnej správy, ktorý sťažnosť prešetroval. Doterajší prvý bod hovorí o určení osoby zodpovednej za zistené nedostatky a druhý o prijatí opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku. Samotné prehodenie poradia týchto bodov nemá nijaké vecné opodstatnenie, ani nie je v legislatívnej správe nijako odôvodnené, preto ho považujeme za nadbytočné.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

14. Skrátenie lehoty pre vybavovanie opakovaných sťažností

Navrhujeme za bod 40 doplniť nový bod 41 v znení:

41. V § 21 ods. 5 znie:

„(5) Orgán verejnej správy je povinný vybaviť opakovanú sťažnosť do 30 pracovných dní a pri sťažnosti podľa odseku 4 oznámiť sťažovateľovi výsledok prešetrenia do desiatich pracovných dní od doručenia sťažnosti.“

Ostatné body sa prečíslujú.

Odôvodnenie: Zákon určuje pre vybavovanie opakovaných sťažností rovnakú lehotu ako pre nové sťažnosti. Vzhľadom na to, že opakovaná sťažnosť je sťažnosť toho istého sťažovateľa v tej istej veci a neuvádzajú sa v nej nové skutočnosti, náročnosť jej vybavenia je menšia ako pri vybavovaní pôvodnej sťažnosti. Navrhuje sa preto stanoviť na jej vybavenie lehotu 30 pracovných dní bez možnosti jej predĺženia ako pri nových sťažnostiach. Zároveň sa navrhuje určiť, že sťažnosť iného sťažovateľa v tej istej veci, ktorú orgán verejnej správy už vybavil, a teda ju neprešetruje, len oznámi výsledok prešetrenia sťažovateľovi, sa vybaví do 10 pracovných dní.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

15. Skrátenie lehoty pre vybavovanie sťažnosti proti vybaveniu sťažnosti

Navrhujeme za bod 43 doplniť nový bod 44 v znení:

44. V § 22 ods. 4 sa slová „v lehote podľa § 13“ nahrádzajú slovami „do 30 pracovných dní“.

Ostatné body sa prečíslujú.

Odôvodnenie: Obdobne ako pri opakovaných sťažnostiach (predchádzajúci bod hromadnej pripomienky) sa navrhuje stanoviť lehota 30 pracovných dní bez možnosti predĺženia aj pre vybavenie sťažností proti vybavovaniu sťažnosti a proti odloženiu sťažnosti. V tomto prípade sa totiž prešetruje iba predchádzajúci postup orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti. Nie je preto dôvod na predlžovanie lehoty.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

16. Účinnejšia kontrola vybavovania sťažností

Navrhujeme za bod 44 doplniť nový bod 45 v znení:

45. V § 23 odseky 2 a 3 znejú:

„(2) Orgán verejnej správy, ktorý sťažnosť vybavoval, je povinný kontrolovať, či sa opatrenia prijaté na odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku riadne plnia; vyvodenie dôsledkov voči osobám, ktoré sú zodpovedné za ich nesplnenie, uplatní v príslušných orgánoch verejnej správy.

(3) Za nesprávne prešetrenie sťažnosti alebo jej nesprávne vybavenie je vedúci orgánu verejnej správy, ktorý vybavoval sťažnosť, povinný vyvodiť dôsledky voči zodpovedným zamestnancom alebo uplatniť právnu zodpovednosť za porušenie povinnosti podľa tohto zákona.“

Odôvodnenie: Navrhujeme návrat k pôvodnej úprave kontroly vybavovania sťažností, ktorá bola obsiahnutá v predchádzajúcom zákone o sťažnostiach. Predchádzajúci zákon č. 152/1998 Z. z. v § 21 obsahoval povinnosť vyvodzovania dôsledkov alebo právnej zodpovednosti voči konkrétnym osobám zodpovedným za nesprávne prešetrenie alebo vybavenie sťažnosti, čo je obsiahnuté v dopĺňanom odseku 3. Súčasné znenie odseku 2 sa navrhuje zmeniť tak, aby orgán verejnej správy, ktorý sťažnosť vybavoval, bol nielen oprávnený kontrolovať plnenie opatrení na odstránenie nedostatkov, ale aby bol aj povinný to robiť.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

***

Všetky pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky. V prípade, že Úrad vlády SR nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti.

Ondrej Dostál, Beskydská 8, 811 05 Bratislava, ondrejdostal @ institute.sk
Peter Wilfling, Čajkovského 1, 91708 Trnava, wilfling @ changenet.sk
Štefan Szilva, Vígľašská 7, 851 07 Bratislava 57, szilva @ changenet.sk
Marcel Zajac, Púpavova 15, 841 04 Bratislava, zajac @ changenet.sk
Juraj Petrovič, Hrdličkova 32, 831 01 Bratislava, oks @ oks.sk
Vladimír Špánik, Hlavná 343, 951 06 Vinodol, spanikv @ zomos.sk