spájame ľudí, ktorí menia svet
Kampane
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
  Hromadná pripomienka Slovensko.Digital k Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy

Ministerstvo financií predložilo 8.2.2016 do pripomienkovania návrh novej Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy [1] (ďalej iba NKIVS), ktorá je dokumentom definujúcim najmä organizačné, technické a technologické nástroje a architektúru informačných systémov verejnej správy na celoštátnej úrovni (viď. §2 ods.1 písm. t) zákona č.275/2006). Zároveň Ministerstvo financií zverejnilo pracovné dokumenty, ktoré rozpracúvajú strategické priority NKIVS v detaile [2]. Aj keď tieto nie sú predmetom pripomienkovania, pre porozumenie všetkým aspektom NKIVS bolo pre nás kľúčové mať možnosť zoznámiť sa s ich obsahom.

Nová NKIVS má nahradiť predchádzajúcu schválenú v roku 2008 [3]. Obdobie 8 rokov je v IT svete rozdiel celej generácia a už to samo značí, aká je aktualizácia tohto dokumentu dôležitá. V rámci iniciatívy Slovensko.Digital bola predkladaná koncepcia ako aj na ňu nadväzujúce dokumenty diskutované v pracovných skupinách.

Vnímame a oceňujeme snahu o kvalitné rozpracovanie vízie architektúry verejnej správy. Zároveň vnímame súčasný stav eGovernmentu, ktorý má ďaleko od dokonalosti [4] - čo je čiastočne spôsobené tým, že z cieľov a vízie pôvodnej NKIVS sa veľká časť nerealizovala. Preto považujeme za dôležité, aby nový dokument NKIVS nielen definoval cieľový stav eGovernmentu (s výhľadom do r.2020) aktuálny voči súčasným možnostiam IT, ale zároveň aj vytvoril konkrétne organizačné, procesné a personálne predpoklady a postup, ako sa k tomuto cieľu dostaneme. Tým nemyslíme len riadenie architektúry. Predovšetkým ide o zásadné zmeny v prístupe k transparentnosti, efektívnosti a riadeniu informatizácie v celej jej šírke s ohľadom na najväčšiu pridanú hodnotu pre budúcich používateľov. Na platforme Slovensko.Digital sa od jej vzniku diskutovali konkrétne návrhy opatrení v uvedených oblastiach [5]. Predkladané pripomienky pracovných skupín Slovensko.Digital nadväzujú na tieto opatrenia. Ich zapracovanie do NKIVS vnímame ako príležitosť poučiť sa z toho, čo nefungovalo v minulosti a nastaviť stratégiu pre ďalšie obdobie lepšie.


S ohľadom na vyššie uvedené predkladáme k Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy nasledovné pripomienky:

Ku kapitole: celý dokument

Pripomienka: V NKIVS navrhujeme detailnejšie rozpracovať koncept a zámery riadenia informatizácie, právomoci, organizačné zabezpečenie a rozvoj ľudských zdrojov (nad rámec riadenia architektúry, ktorý je v NKIVS načrtnutý). Predovšetkým navrhujeme vysporiadať sa s otázkami ako: úroveň centralizácie zodpovednosti za informatizáciu versus decentralizovaný model riadenia, rozvoj kapacít na strane verejnej správy vs. využívanie externých zdrojov (outsourcing), zámery v oblasti prístupu k vývoju SW diela (waterfall vs. agile) a s tým súvisiace zámery v oblasti rozdeľovania projektov na menšie celky, zámery pre využívanie pilotných projektov (proof of concept) na overenie životaschopnosti celého riešenia. Navrhujeme dopracovať dokument pre túto oblasť predovšetkým v kapitolách 2, 3 a 6 (resp. rozviesť ju ako jednu z príloh).

Odôvodnenie: NKIVS pomerne detailne rozpracováva zámery v oblasti architektúry verejnej správy (predmet informatizácie verejnej správy). V dokumente však absentujú zámery týkajúce sa procesu informatizácie verejnej správy. Domnievame sa, že NKIVS by sa mala venovať aj kontextu, v akom sa má budovať architektúra verejnej správy a stanoviť zámery pre kľúčové oblasti tohto kontextu.


Ku kapitole: celý dokument

Pripomienka: V NKIVS navrhujeme detailnejšie rozpracovať koncept a zámery pre oblasť dosahovania vyššej efektívnosti IT investícií. Predovšetkým navrhujeme adresovať nasledovné oblasti: zámery v oblasti postupov a metód pri nákupe IT, zámery na podporu konkurencie v sektore IT verejnej správy, zámery v oblasti merania hodnoty za peniaze a aplikácie zahraničných best practice pre hodnotenie prínosov a nákladov IT investícií, zámery pre využívanie otvoreného softvéru vo verejnej správe (FOSS) ako štandardu a oddelenie nákupu SW a HW. Navrhujeme dopracovať dokument pre túto oblasť predovšetkým v kapitolách 2, 3 a 6 (resp. rozviesť ju ako jednu z príloh).

Odôvodnenie: NKIVS pomerne detailne rozpracováva zámery v oblasti architektúry verejnej správy (predmet informatizácie verejnej správy). V dokumente však absentujú zámery týkajúce sa procesu informatizácie verejnej správy. Domnievame sa, že NKIVS by sa mala venovať aj kontextu, v akom sa má budovať architektúra verejnej správy a stanoviť zámery pre kľúčové oblasti tohto kontextu.


Ku kapitole: celý dokument

Pripomienka: V NKIVS navrhujeme detailnejšie rozpracovať koncept a zámery pre oblasť zvyšovania pridanej hodnoty pre používateľov. Predovšetkým navrhujeme adresovať nasledovné oblasti: zavedenie mechanizmov pre verejnú participáciu pri zbere požiadaviek na elektronické služby, zavedenie verejného testovania prototypov, zavedenie jednotného dizajn manuálu pre elektronické služby. Navrhujeme dopracovať dokument pre túto oblasť predovšetkým v kapitolách 2, 3 a 6 (resp. rozviesť ju ako jednu z príloh).

Odôvodnenie: NKIVS pomerne detailne rozpracováva zámery v oblasti architektúry verejnej správy (predmet informatizácie verejnej správy). V dokumente však absentujú zámery týkajúce sa procesu informatizácie verejnej správy. Domnievame sa, že NKIVS by sa mala venovať aj kontextu, v akom sa má budovať architektúra verejnej správy a stanoviť zámery pre kľúčové oblasti tohto kontextu.


Ku kapitole: celý dokument

Pripomienka: V NKIVS navrhujeme detailnejšie rozpracovať koncept a zámery pre oblasť transparentnosti informatizácie. Predovšetkým navrhujeme adresovať nasledovné oblasti: zámery v oblasti zverejňovania kľúčovej dokumentácie na verejné pripomienkovanie, zámery v oblasti transparentných dodávateľských vzťahov pre subjekty participujúce na informatizácii spoločnosti. Navrhujeme dopracovať dokument pre túto oblasť predovšetkým v kapitolách 2, 3 a 6 (resp. rozviesť ju ako jednu z príloh).

Odôvodnenie: NKIVS pomerne detailne rozpracováva zámery v oblasti architektúry verejnej správy (predmet informatizácie verejnej správy). V dokumente však absentujú zámery týkajúce sa procesu informatizácie verejnej správy. Domnievame sa, že NKIVS by sa mala venovať aj kontextu, v akom sa má budovať architektúra verejnej správy a stanoviť zámery pre kľúčové oblasti tohto kontextu.


Ku kapitole: Celý dokument

Pripomienka: V dokumente chýba popis spôsobu spolupráce, resp. participácie s ďalšími zainteresovanými stranami ako napr. neziskový sektor, IT sektor, akademická obec, ktoré sa na plnení cieľov NKIVS prirodzene podieľajú, alebo môžu podieľať. Navrhujeme túto časť dopracovať.

Odôvodnenie: Domnievame sa, že pre úspech NKIVS je potrebné aktívne riadiť vzťahy s kľúčovými zainteresovanými stranami.


Ku kapitole: Celý dokument

Pripomienka: Navrhujeme revíziu diagramov po formálnej stránke.

Odôvodnenie: Viaceré podľa nášho názoru nezodpovedajú pravidlám Archimate 2. Respektíve ak to majú byť "obrázky", tak nepoužívať notáciu Archimate ale radšej Visio, či PowerPoint.


Ku kapitole:
Celý dokument

Pripomienka: Navrhujeme zakotviť povinnosť pre obstarávateľov z OVM pre všetky na zákazku vyvíjané softvérové komponenty (vrátane tzv. customizácie proprietárnych riešení) a vyžadovať už v podmienkach verejného obstarávanie ich dodávku pod licenciou EUPL. Tomu je tiež následne potrebné prispôsobiť vzory dodávateľských zmlúv.

Odôvodnenie: Myslíme si, že sa jedná o zásadnú minimalizáciu rizika, kedy v prípade problémov s dodávateľom, alebo nájdením/objavením sa  alternatívneho dodávateľa je možné bez právnych a ekonomických konzekvencií pokračovať v projekte či už vlastnými silami, alebo iným dodávateľom na aktuálnom kóde. Licencia EUPL je prvá európska licencia pre otvorený softvér vytvorená na základe iniciatívy Európskej komisie,ktorá ju schválila 9. januára 2007. V súčasnosti je platná v 22 vzájomne ekvivalentných jazykových verziách, vrátane slovenského jazyka. EK ju odporúča verejnej správe v členských krajinách EÚ pri obstarávaní softvéru. Okrem toho táto licencia už bola odporúčaná v kapitole 3.2, bod P11 v dokumente http://www.informatizacia.sk/ext_dok-prirucka-k-metodickemu-usmerneniu/6454c (Metodické usmernenie pre obstarávanie softvérových produktov vo verejnej správe ) z júla roku 2009. Tomuto je potrebné prispôsobiť aj už zverejnené obstarávania (aspoň vo fáze prípravy zmlúv) vrámci OPII PO7.


Ku kapitole: celý dokument

Pripomienka: Upresniť použité termíny, vložiť ich definície a vysvetliť používané skratky.

Odôvodnenie: V dokumente sa na viacerých miestach uvádzajú termíny a skratky, ktoré nie sú adekvátne definované a vysvetlené. Ide napr. o  OVM, WAN, BPMS, životná situácia, orchestrácia, a ďalšie.


Ku kapitole: celý dokument

Pripomienka: Naprieč celým dokumentom navrhujeme dopracovať väzby na súčasný stav informatizácie.

Odôvodnenie: V dokumente absentuje zohľadnenie súčasného stavu informatizácie. Nie je jasné, kde sú deliace čiary medzi napr. existujúcimi ISVS a navrhovaným konceptom v budúcnosti a ako sa koncepcia s týmto stavom vysporiada. Považujeme za dôležité naviazať strategickú víziu na súčasný stav (hlavne s ohľadom na predošlé investície do IKT) a zabezpečiť tak efektívnosť celého úsilia.


Ku kapitole: celý dokument

Pripomienka: Navrhujeme v celom dokumente doplniť kvantifikáciu východísk, predpokladov, a zámerov.

Odôvodnenie: V dokumente chýba kvantifikácia predkladaných návrhov ako aj východísk, od ktorých sa odvíjajú. Tým nemyslíme KPI, ale podloženie kvalitatívnych tvrdení konkrétnymi kvantitatívnymi metrikami, ktoré ich podporujú.


Ku kapitole: celý dokument

Pripomienka: Navrhujeme doplniť kapitolu sumarizujúcu hlavné riziká predkladanej koncepcie a navrhujúcu spôsob ich mitigácie.

Odôvodnenie: Ujasnenie rizík umožní ich lepšie riadenie. Kapitola o rizikách býva štandardnou súčasťou podobných strategických materiálov aj v zahraničí.


Ku kapitole: 2

Pripomienka: Do Vety "NKIVS bude aplikovaná do roku 2020 pri realizácii aktivít financovaných z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra a Operačného programu Efektívna verejná správa, ktoré zabezpečia posun informatizácie verejnej správy na ďalšiu úroveň, najmä v oblasti optimalizácie a re-definície existujúcich procesov, formou zdieľania údajov a informácií, aplikačných komponentov a infraštruktúry" vsunúť spojku “aj”.

Odôvodnenie: Pri enterprise architektúre nie je dôležité odkiaľ je architektúra financovaná. NKIVS sa musí aplikovať do všetkých IT projektov verejnej správy, nielen do Operačných programov ŠF.


Ku kapitole: 3.1, resp. celý dokument

Pripomienka: Z dokumentu nie je jasné, aké ciele sa sledujú z pohľadu hlavných zainteresovaných strán eGovernmentu -  občana a podnikateľa, resp. z pohľadu úradníka. Navrhujeme prepracovať ciele v kapitole 3.1 tak, aby z nich bolo zrejmé, aký konečný stav pre hlavných používateľov eGovernment-u sa cez NKIVS dosiahne.

Odôvodnenie: NKIVS popisuje na viacerých miestach zámery, ale chýba konsolidujúci pohľad prínosov pre hlavné zainteresované strany. Požiadavky z pohľadu občana sú načrtnuté v kapitole 6.1, ale tá nemá charakter cieľov.


Ku kapitole: 2 a kapitole 3.1

Pripomienka: Požadujeme uviesť jednoznačné a merateľné ciele NKIVS, ktoré sa ňou dosiahnu. Tieto ciele a konkrétne metriky by mali byť logicky naviazané na hlavné zámery NKIVS a pravidelne vyhodnocované.

Odôvodnenie: Odkaz na ukazovatele pre oblasť rozvoja informačnej spoločnosti 2014-2020 stanovuje len indikátory, ku ktorým NKIVS prispieva, ale nie sú to explicitne definované ciele, ktoré má samotná NKIVS naplniť. Navyše, indikátory pre oblasť rozvoja informačnej spoločnosti 2014-2020 nekorešpondujú plne s cieľmi NKIVS tak ako sú uvedené v kapitole 3.1.


Ku kapitole: 3.3

Pripomienka: Navrhujeme doplnenie a rozpracovanie novej úrovne "zdroje", ktorá by mala pokrývať zámery v oblasti ľudských, finančných a technických zdrojov pre implementáciu NKIVS.

Odôvodnenie: Profesionalizácia kapacít a ľudských zdrojov na strane verejnej správy je predpokladom, bez splnenia ktorého bude dosiahnutie zámerov NKIVS ohrozené. Za rovnako dôležité považujeme ujasnenie zámerov v oblasti financovania a technického zázemia informatizácie verejnej správy do roku 2020.


Ku kapitole: 3

Doplniť samostatnú subkapitolu v ktorej budú popísané mechanizmy, prispievajúce k realizácii biznis princípov Proaktivita, Spätná väzba, Orientácia na klienta, ktoré nie sú súčasťou architektúry VS a ich realizácia nie je podmienená technologickým riešením. Ide najmä o mechanizmy komunikácie VS s verejnosťou, informovanie a vzdelávanie používateľov služieb eGovernmentu, podporu používateľov pri interakcii s VS a prispôsobenie zvolených riešení potrebám používateľov.

Odôvodnenie: V súčasnosti práve oblasť práce s používateľmi služieb - či už predchádzajúca implementácii riešení eGovernmentu, alebo následná - je zásadne nedostatočná. Zatiaľ nie je nijako systematicky rozpracovaná ani v predloženom materiáli.


Ku kapitole: 3.1

Pripomienka: Navrhujeme vysvetliť, ako budú do hodnotenia jednotlivých cieľov vstupovať služby poskytované cez IOMO

Odôvodnenie: Obávame sa, že existuje riziko, že metriky IOMO budú skreslovať výsledné hodnoty používania elektronických služieb.


Ku kapitole: 3.2.1

Pripomienka: navrhujeme doplniť biznis princípy vzťahujúce sa na životný cyklus projektov a riadenie informatizácie. Návrh: “Transparentné rozhodovanie” - verejná správa v procese informatizácie transparentne a včas informuje o budúcich zámeroch a aktívne žiada o vstupy verejnosti. “Efektívnosť a pridaná hodnota” - informatizácia verejnej správy sleduje najvyššiu hodnotu za peniaze a prebieha na základe kontinuálneho vyhodnocovania nákladov a prínosov. “Participácia” - verejná správa v procese informatizácie aktívne spolupracuje s verejnosťou. “Orientácia na klienta” - verejná správa aktívne pracuje so skupinami klientov s cieľom vytvoriť také služby, ktoré sú klientmi vyžadované alebo preferované, a sú pre klienta jednoducho použiteľné. Verejná správa vzdeláva klientov svojich služieb o tom, aké služby sú vytvorené, ako sa používajú.

Odôvodnenie: Pre úspech NKIVS je potrebná jasná vízia budúceho stavu, ale rovnako vízia pre proces akým sa má tento stav dosiahnuť. Aj vzhľadom na vnímanie problémových oblastí doterajšieho postupu informatizácie verejnej správy navrhujeme zakomponovať  procesné princípy do architektonického rámca NKIVS.


Ku kapitole: 3.2.1 - Biznis princípy

Pripomienka: Doplniť princíp Proaktivita nasledovne: “, prípadne ich bude vykonávať z vlastnej iniciatívy s možnosťou odmietnutia toho postupu zo strany používateľa.”

Odôvodnenie: Proaktívny prístup znamená aj to, že inštitúcie VS na základe vlastnej iniciatívy minimalizujú interakciu potrebnú zo strany používateľa, napr. nahradením určitej povinnosti používateľa automatizovaným procesom, úpravou legislatívy, alebo iniciatívnym informovaním používateľa o jeho možnostiach.


Ku kapitole: 3.2.3

Pripomienka: Doplniť aplikačný princíp: “Modulárnosť” - Aplikácie IKT sú členené na menšie samostatné časti, ktoré sú prepojené dobre definovanými rozhraniami s cieľom zvýšiť flexibilitu riešení.

Odôvodnenie: Navrhovaný princíp sleduje trendy vo vývoji softvérových diel vo svete a umožňuje otvoriť trh IKT riešení pre verejnú správu aj menším dodávateľom.


Ku kapitole: 3.2.4

Pripomienka: Technologická interoperabilita - chýba odkaz na existujúce štandardy a príslušnú metodológiu. Navrhujeme doplniť.

Odôvodnenie: Pripomienku navrhujeme s cieľom jednoznačného určenia štandardov pre danú oblasť, ktoré budú používané.


Ku kapitole:
3.2.4

Pripomienka: Navrhujeme doplniť technologický princíp: “Otvorenosť aplikačných rozhraní” - Aplikačné rozhrania v IS sú budované spôsobom umožňujúcim ich použitie komukoľvek (po splnení určených podmienok). Špecificky všetky funkcie IS, ktoré sú dostupné grafickým rozhraním majú byť dostupné aj otvoreným aplikačným rozhraním.

Odôvodnenie: OpenAPI je dôležitý princíp, ktorý ak bude použitý ako základný architektonický princíp, napomôže aj v realizácii ďalších priorít (napr. v oblasti multikanálového prístupu).


Ku kapitole:
3.3

Pripomienka: Popis aktuálneho stavu žiadame formalizovať do samostatného dokumentu, pre ktorý bude uvedené jeho štruktúra, spôsob participácie/pripomienkovania. Dokument má obsahovať aj popis dôležitých alebo akútnych charakteristík a plán ich riešenia (napr. povinná aktivácia el. schránok pre PO plánovaná na polovicu r.2016 a ako zaistiť aby sa aspoň vedeli prihlásiť do schránky). Rovnako by mal obsahovať hlavné problémové oblasti informatizácie v dlhodobom horizonte a ich previazanie s NKIVS. Dokument má byť aktualizovaný v rovnakej periodicite ako NKIVS a predkladaný spolu s každoročným vyhodnotením jej plnenia. Táto pripomienka nie je v rozpore s návrhom na lepšie previazanie návrhov v NKIVS s východiskami súčasného stavu.


Ku kapitole:
3 a návrhu uznesení

Pripomienka: Doplniť povinnosť pre správcov IS pri vytváraní a zmene špecializovanej legislatívy zaistiť aj realizáciu princípov potrebných na naplnenie NKIVS, najmä pre OpenAPI, OpenData, 1-krát a dosť, Multikanálový prístup.

Odôvodnenie: Keďže inštitúcie verejnej správy môžu konať iba v medziach zákona a súčasne aktuálny stav v oblasti legislatívy je taký, že popisuje postupy VS s vysokým detailom, v praxi častokrát realizácia cieľov informatizácie naráža na formálne prekážky (napr. ustanovenie zákona bráni efektívnej realizácii OpenData z dôvodu, že v čase jeho vzniku nebol koncept otvorených údajov zavedený). Preto je potrebné zaistiť, aby pri zmenách legislatívnych predpisov (bez ohľadu na primárny cieľ novelizácie), alebo pri vytváraní nových predpisov tieto umožňovali realizáciu cieľov uvedených v NKIVS.


Ku kapitole: 3.3 - Prístup k procesu informatizácie

Pripomienka: V tejto kapitole je stručne načrtnutá problematika realizácie rozvojových projektov a špecificky nákupu IKT. Túto oblasť navrhujeme rozpracovať na podrobnejšej úrovni. Navrhujeme rozpracovanie zámerov v tejto oblasti minimálne na úrovni nasledovných okruhov: zvýšenie konkurencie (vyriešenie problematiky autorských práv, zámery pre zvýšenie možností zapojenia malých a stredných podnikov do obstarávania IKT, zámery pre používanie otvoreného softvéru (FOSS)), pravidlá pre predmet zákazky (zámery a pravidlá pre popis predmetu zákazky, napr. dekompozíciu projektov na menšie časti, oddelenie nákupu HW a SW, oddelenie nákupu analýz a implementácie, atď) a procesných pravidiel pre nákup IKT (zapracovanie usmernení Európskej komisie pre procesy nákupu IKT, zámery pre zabezpečenie lepšej vymáhateľnosti pravidiel pre nákup IKT, zámery pre oblasť posilnenia personálnych kapacít v oblasti nákupu IKT). Vo viacerých prípadoch už dnes existuje koncepčný základ pre uvedené oblasti, vyžaduje sa však jeho aktualizácia.

Odôvodnenie: Oblasť rozvojových projektov a ich riadenia je mimoriadne dôležitá pre úspešné naplnenie cieľov NKIVS. V súčasnosti sú prakticky všetky významné rozvojové projekty realizované dodávateľským spôsobom, t.j. nákupom. V tejto oblasti je potrebná centrálna koordinácia a podpora, a to aj z dôvodu zásadných nedostatkov, ktoré vidíme v súčasnom stave. MF SR v materiáli na rokovanie vlády, ktorým boli zrušené niektoré úlohy uznesenia tzv. Miklošovho desatora argumentovalo, že v NKIVS sú obsiahnuté záväzné princípy pre oblasť riadenia projektov.


Ku kapitole:
3.3 - Prístup k procesu informatizácie

Pripomienka: Žiadame z formulácie "budú zverejňované ako otvorené dáta cez centrálnu platformu" vypustiť slová "cez centrálnu platformu".

Odôvodnenie: Poskytovateľ údajov zvolí efektívne riešenie publikácie údajov, čo v niektorých prípadoch nie je použitie centrálnej platformy, napr. sprístupnenie API je vhodné vykonať čo najbližšie zdrojovému IS. Keďže centrálna infraštruktúra pre OpenData bola už vybudovaná (projekt eDemokracia), nevidíme dôvod vytvárať ďalšie centrálne úložiská špecificky pre účel OpenData.


Ku kapitole: 3.3 - predposledný odstavec na strane 11

Pripomienka: Navrhujeme skrátiť interval operatívneho vyhodnocovania a zverejňovania metrík plnenia stanovených cieľov na polročný. S cieľom vyhnúť sa vysokej administratívnej záťaži navrhujeme tento postup aspoň pre podmnožinu indikátorov, potrebných pre operatívne usmerňovanie informatizácie. Táto pripomienka nie je v rozpore s navrhovanou frekvenciou predkladania výročnej hodnotiacej správy na rokovanie Vlády SR.

Odôvodnenie: Mechanizmus kontroly a odpočtu dosiahnutia definovaných cieľov na ročnej báze sa nám aj vzhľadom na vysokú dynamiku informatizácie javí ako nedostatočný. Na tejto báze nie je možné efektívne zachytiť a reagovať na prípadné negatívne udalosti a trendy na operatívnej úrovni.


Ku kapitole: 3.3  - prvý odstavec na strane 12

Pripomienka: V časti, kde sa popisuje ambícia vytvoriť špeciálne nástroje a služby pre obstarávanie IT navrhujeme doplniť o odkazy na aktuálne aktivity v tejto oblasti, ktoré by objasnili o aké nástroje sa jedná.

Odôvodnenie: Pripomienku predkladáme s cieľom zabezpečiť jednoznačnosť dokumentu.


Ku kapitole: 3.3  - prvý odstavec na strane 13

Pripomienka: Navrhujeme zvážiť vytvorenie centrálneho testovacieho tímu verejnej správy.

Odôvodnenie: Centralizácia testovacej funkcie je trendom, ktorý pozorujeme aj v zahraničí a má podľa nášho názoru dobrý ekonomický základ.


Ku kapitole:
3.4  - Prepojenie informatizácie s reformou verejnej správy

Pripomienka: Kapitolu prepracovať tak, aby bolo zrejmé, akým mechanizmom bude reforma verejnej správy prepojená na oblasť informatizácie v najširšom možnom poňatí.

Odôvodnenie: Tento dokument sa týka celej informatizácie verejnej správy v zmysle zákona o ISVS, nielen Operačného programu Integrovaná Infraštruktúra a Operačného programu Efektívna Verejná Správa. Na základe súčasného znenia kapitoly by rozvoj IKT realizovaný mimo OPII nebol nijako prepojený s reformou VS.


Ku kapitole:
4 - Strategická architektúra

Pripomienka: Žiadame v samostatnej kapitole popísať zásady prechodu od existujúceho stavu k cieľovému, zachytenému v NKIVS. Dôraz musí byť daný na potrebné zmeny v už vybudovaných IS a na plán nabiehania nových komponentov. Myslíme si, že postupný prechod by mal obsahovať aj nasledovné kroky: vyhodnotenie inštitúcie, ako spĺňa pripravenosť na prechod k cieľovému stavu podľa podrobnej metodiky, vytvorenie plánu organizácie prechodu k cieľovému stavu, podpora "malých" projektov na úpravu existujúcich riešení, automatická realizácia potrebných riešení v nových projektoch.

Odôvodnenie: Už pri návrhu sa takto príde na postupy, ktoré nie sú vykonateľné a tie je možné buďto vynechať alebo redizajnovať. Domnievame sa, že to dodá cieľovému stavu väčšiu dôveryhodnosť.


Ku kapitole:
6 - Priority informatizácie

Pripomienka: Vložiť do textu kapitoly mechanizmus, ktorým sa dosiahne, že súvisiace podrobné dokumenty pre jednotlivé prioritné okruhy (t.j. subkapitoly pod kapitolou 6) budú vytvorené, záväzné, aká bude ich štruktúra a spôsob zaistenia participácie / pripomienkovania pri ich tvorbe. Každá kapitola má obsahovať aj zhodnotenie súčasného stavu, odôvodnenie zvoleného riešenia, harmonogram plánovaných aktivít, plán legislatívneho pokrytia.

Odôvodnenie: Na úrovni NKIVS sú iba stručné charakteristiky hlavných tém riešených v jednotlivých kapitolách. Bez detailného popisu častokrát nie je zrejmé čo / ako / prečo má byť riešené, tak z hľadiska cieľového stavu, ako aj odôvodnenie zvoleného riešenia a reflexie súčasného stavu. Táto pripomienka súvisí aj s návrhom novej úlohy v uznesení.


Ku kapitole:
6.1 - Požiadavky na rozvoj informatizácie

Požiadavka: V odrážkach ku stavebnému bloku "požívateľ má k dispozícii jednotný konfigurovateľný ... komponent (tzv. portfólio klienta)" doplniť požiadavku, že všetky uvedené informácie / služby budú dostupné aj cez OpenAPI.

Odôvodnenie: Význam OpenAPI je uvedený v pripomienke ku kapitole 6.2.1 Komponent portfólio klienta je navrhovaný ako kľúčový bod prístupu ku službám, preto umožnenie prístupu cez OpenAPI v jeho rámci považujeme za dôležité.


Ku kapitole:
6.1 - Požiadavky na rozvoj informatizácie

Pripomienka: Navrhujeme uvedené požiadavky naviazať a zohľadniť v návrhu merateľných cieľov, ktoré sa majú do roku 2020 dosiahnuť.

Odôvodnenie: Požiadavky považujeme za veľmi relevantné, nie je však jasná ich väzba na merateľné ciele NKIVS na základe ktorých by bolo možné v budúcnosti zhodnotiť mieru úspešnosti zavedenia NKIVS do praxe.


Ku kapitole:
6.2

Pripomienka: Navrhujeme lepšie logicky previazať kapitoly 3.1, 3.2 a 3.3 a 6.2. Taktiež nie je jasné, z čoho vychádzajú priority informatizácie. Navrhujeme dopracovať.

Odôvodnenie: V dokumente nie je jasná väzba cieľov (kap. 3.1), úrovní (kap. 3.3), princípov (3.2) a strategických priorít (kap. 6.2) informatizácie. Previazanie týchto úrovní považujeme za dôležité z hľadiska objasnenia, ako zámery v jednotlivých oblastiach (úrovne, princípy a strategické priority) v konečnom dôsledku prispievajú k cieľom NKIVS.


Ku kapitole:
6 - obrázky v jednotlivých kapitolách

Pripomienka: Obrázky v jednotlivých kapitolách zjednotiť z hľadiska pohľadov ktoré ilustrujú, používaných symbolov a ich významu. Uviesť metodiku podľa ktorej je možné obrázky interpretovať. V obrázkoch uvádzať iba komponenty, ktoré sú aj popísané v texte.

Odôvodnenie: Nie je jasné, aký je význam jednotlivých prvkov na obrázkoch, v rôznych kapitolách sú zrejme interpretované rôzne (napr. význam šípky medzi komponentmi), obrázky popisujú rôzne “pohľady”, nie je jasné podľa akej metodiky sú obrázky vytvorené. Častokrát sú v obrázkoch uvádzané “veci” (komponenty), ktoré nie sú v texte spomínané.


Ku kapitole:
6.2.1 - Multikanálový prístup

Pripomienka: Žiadame uviesť strategické rozhodnutie, koľko budeme mať štátnych portálov, či schránok, resp. ako bude zaistené že sa predíde duplicitám a zvolené bude najefektívnejšie riešenie.

Odôvodnenie: Pre súčasný stav je charakteristické, že služby sú primárne dostupné prostredníctvom špecializovaných portálov. Ich správcovia vytvárajú vlastné riešenia grafického spracovania, navigácie, štruktúry služieb, automatizáciu ich realizácie atď. až po vlastné metódy autentifikácie pri prístupe. Tento prístup je neprehľadný a pre používateľa komplikovaný. Zároveň z hľadiska realizácie predstavuje mnohonásobnú duplicitu, napr. v riešení používateľského rozhrania, elektronickej podateľne, komponentov na prácu s elektronickými formulármi, bezpečnostných riešení (autentifikácia, autorizácia) atď. Tento prístup považujeme za zásadne nehospodárny.


Ku kapitole:
  6.2.1 - Multikanálový prístup

Pripomienka: V žiadame doplniť medzi komunikačné kanály "aplikačné rozhranie / OpenAPI" a rozpracovať scenár jeho použitia.

Odôvodnenie: Komunikácia v elektronickej forme umožňuje sprístupnenie služieb nielen prostredníctvom grafického používateľského rozhrania, ale aj pomocou aplikačného rozhrania (API). V prípade ak je aplikačné rozhranie založené na štandardoch a verejne prístupné, hovoríme o otvorenom aplikačnom rozhraní - OpenAPI. Systematická podpora tohto prístupu podporí vznik aplikácií tretích strán spolupracujúcich so službami eGovernmentu, čo prináša viaceré výhody, najmä v oblasti zjednodušenia prístupu ku službám, zvýšenia ich využívania, podpory MSP a vzniku pridanej hodnoty.


Ku kapitole:
6.2.1 - Multikanálový prístup

Pripomienka: Uviesť v tejto kapitole aj cieľový stav pre elektronické formuláre, najmä ich prepojenie s back-end systémami, definovať koncept inteligentných el. formulárov - minimálne s  hľadiska automatizácie validácie a napĺňania údajov ako súčasť realizácie cieľa 1-krát-a-dosť a potrebu rovnakej funkčnosti el. formulárov z každého prístupového miesta. Špecifickým spôsobom naplneniu uvedených požiadaviek môže napomôcť realizácia OpenAPI, jednotná metodika / referenčný dizajn pre elektronických formulárov.

Odôvodnenie: Elektronické formuláre sú jednou z kľúčových technológií eGovernmentu. najmä v oblasti prístupu ku službám, cieľový stav v tejto oblasti však nie je vo viacerých oblastiach dosiahnutý.


Ku kapitole:
6.2.2 - Interakcia s verejnou správou

Pripomienka: navrhujeme doplniť zámer vytvorenia pravidiel pre jednotný vizuál používateľských rozhraní ISVS (“style guide”).

Odôvodnenie: Používateľské rozhrania ISVS dnes nemajú jednotný vizuál a grafickú úpravu. Pre používateľa môže byť tento stav mätúci a môže spôsobovať nižšiu mieru spokojnosti s elektronickými službami verejnej správy.


Ku kapitole:
6.2.3 - Integrácia a orchestrácia

Pripomienka: Navrhujeme prehodnotiť integračnú platformu ako službu (iPaaS) ako nevyhnutný architektonický komponent potrebný na dosiahnutie cieľov integrácie a orchestrácie a zvážiť použitie súčastí Modulu úradnej komunikácie definovaných v §10 305/2013 Z.z., najmä jeho komunikačnej časti definovanej v §10 odsek (11) časť a).

Odôvodnenie: Samotný modul MUK, so všetkými jeho definovanými časťami, predstavuje integračnú platformu pre systémy ISVS. Pre potreby prechodu na prostredie cloudu nie je použitie integračnej platformy ako služby (iPaaS) nevyhnutne nutné. Navrhujeme dokončiť budovanie MUK v stave navrhnutom zákonom 305/2013 Z.z., najmä jeho komunikačnej časti, ktorá sama o sebe predstavuje integračnú platformu pre ISVS a až následne sa venovať architektonickým zmenám napríklad v podobe zavádzania integračnej platformy ako služby.


Ku kapitole:
6.2.4 - Časť okruhy životných situácií

Pripomienka: Životné situácie rozpracovať v samostatnom dokumente.

Odôvodnenie: Životné situácie v jednotlivých okruhoch sú nedostatočne rozpracované, napr. v téme “Dôchodok” je zjavne potrebné riešiť aj iné ŽS ako výpočet dôchodku. Téma životných situácií je dôležitá, ale jej detailné rozpracovanie presahuje možnosti tohto dokumentu. Nie je jasné, prečo ŽS sú uvedené v kapitole 6.2.4 a nie v kapitole 6.2.2


Ku kapitole:
6.2.5

Pripomienka: Doplniť do obrázku oblasť č.6 "príručná registratúra a obeh dokumentov".

Odôvodnenie: Táto oblasť je dôležitá pre monitorovanie, čo/kto/ako dlho pri spracovaní podania robí, sledovať termíny. Zároveň vzhľadom na vysoký stupeň regulácie a štandardizácie procesov v tejto oblasti ide o obzvlášť vhodnú oblasť na vznik centrálneho spoločného bloku.


Ku kapitole:
 6.2.6 - Riadenie údajov

Pripomienka: Doplniť špecifické mechanizmy zvyšovania kvality údajov a prepájania údajov medzi povinnými osobami (napr. že niektoré údaje už povinná osoba nebude evidovať, lebo je online dostupná).

Odôvodnenie: Efektívna integrácia na dátovej úrovni je veľká výzva pre nadchádzajúce obdobie. Pre jej úspešné naplnenie je potrebné kľúčové mechanizmy a postupy identifikovať už na úrovni NKIVS.


Ku kapitole:
 6.2.7 - OpenData

Pripomienka: Navrhujeme doplniť aj body, že OpenData majú byť použiteľné na právne účely a aby údaje povinne zverejňovnané podľa osobitných predpisov bolo možné použiť ako OpenData.

Odôvodnenie: Pri tvorbe otvorených údajov je potrebné vyhnúť sa mylnému predpokladu, že ide výlučne o údaje na informatívne účely tým, že sa legislatívne, metodicky a technologicky umožní publikácia otvorených údajov spôsobom použiteľným na právne účely. Zároveň zo súčasného legislatívneho stavu vyplýva, že inštitúcie verejnej správy zverejňujú množstvo údajov na základe požiadaviek osobitných predpisov (obvykle ide o zákon príslušný danej agende). Pre tieto údaje je potrebné zvýšiť ich použiteľnosť na automatizované spracovanie.


Ku kapitole:
6.2.7 - OpenData

Pripomienka: Navrhujeme zrušiť vybudovanie nového centrálneho dátového skladu a nahradiť tento zámer vytvorením aplikačných rozhraní nad jednotlivými systémami.

Odôvodnenie: Dnes už je vybudovaná centrálna infraštruktúra - MOD/eDemokracia a tiež CSRÚ. Nevidíme zmysel ďalšieho centrálneho skladu. Rozvoj týchto centrálnych kapacít je žiadúci, na základe konkrétnej argumentácie a zdôvodnenia výhodnosti.


Ku kapitole:
6.2.7 - OpenData

Pripomienka: Doplniť, že OpenData majú byť realizované aj s cieľom a takým spôsobom, aby ich využívali samotné inštitúcie verejnej správy.

Odôvodnenie:  Vzhľadom na verejnú dostupnosť (t.j. absenciu technologických obmedzení), dôraz na strojovú spracovateľnosť a striktné štandardy v tejto oblasti sú otvorené údaje svojou jednoduchosťou použitia vhodné - a nákladovo efektívne - na použitie aj v inštitúciách verejnej správy.


Ku kapitole:
6.2.7 - OpenData

Pripomienka: Zlepšiť komunikáciu o žiadostiach na vytvorenie OpenData datasetov, aby táto komunikácia bola jednoduchšia pre žiadateľov aj pre poskytovateľov údajov. Mať prehľad o žiadostiach a stave ich vybavenia.

Odôvodnenie: V súčasnosti je práve komunikácia používateľa s poskytovateľom údajov frustrujúca pre obe strany, pritom táto kombinácia počas podávania žiadostí vytvára predpoklady na neefektívnosť a nedorozumenia.


Ku kapitole:
6.2.9

Pripomienka: Vypustiť požiadavku “integrovaná komunikačná infraštruktúra … na úrovni WAN bude plne garantovaná štátom”. Vypustiť požiadavku na “postupný prechod sieťových vrstiev … do vlastníctva štátu”. Vetu “Takýmto jedným spoločným riešením je možné eliminovať...” nahradiť vetou “Inštitúcia verejnej správy zodpovedá za zvolenie ekonomicky a prevádzkovo najefektívnejšieho riešenia, ktoré môže byť tvorené kombináciou služieb centrálnej komunikačnej infraštruktúry a služieb zabezpečovaných inými poskytovateľmi. Vysoko flexibilné sieťové prostredie v rámci referenčného modelu TCP/IP prirodzene umožňuje takúto kombináciu služieb a ich jednoduché nahradenie inými.”

Odôvodnenie: Pojem WAN zahŕňa aj fyzickú sieťovú vrstvu, ktorá podľa dokumentu nemá byť nevyhnutne vo vlastníctve štátu. Ak podľa definície v materiáli integrovaná komunikačná infraštruktúra zahŕňa aj “vedu, výskum, vzdelávanie” nie je zrejmé, prečo by napr. materské školy mali povinne využívať sieťovú infraštruktúru vo vlastníctve štátu. Centralizovane budovaná a spravovaná sieťová infraštruktúra častokrát nie je najefektívnejšie riešenie, viď. aj verejná diskusia týkajúca sa projektu Edunet.


Ku kapitole:
6.2.9

Pripomienka: Vypustiť text od "Podporným cieľom je zároveň zvýšenie dopytu ..." po koniec podkapitoly, a nahradiť textom:

“Služby informačných systémov verejnej správy budú navrhnuté a realizované tak, aby ich bolo možné v čo najširšom rozsahu využívať prostredníctvom bežného širokopásmového internetového pripojenia, bez nárokov na osobitnú bezpečnosť komunikačných kanálov a budovanie oddelených sietí. Bezpečnosť bude riešená predovšetkým na aplikačnej úrovni (šifrované komunikačné protokoly, napr. HTTPS) a prostredníctvom zabezpečenia sieťových serverov (firewally). Jednotlivé inštitúcie a orgány verejnej správy by nemali budovať alebo si prenajímať vyhradené pripojenia navzájom medzi sebou, okrem náležite odôvodnených prípadov s vysokými nárokmi na bezpečnosť a nepretržitosť komunikačných kanálov.

Pre komunikáciu, ktorú nie je možné riešiť prostredníctvom verejných širokopásmových sietí a internetu, je cieľovým stavom komunikačná infraštruktúra pozostávajúca z:

  • Centrálnej komunikačnej infraštruktúry - siete Govnet, ktorej prevádzku zabezpečuje a garantuje Úrad vlády SR. Táto má byť realizovaná prostredníctvom komunikačných zariadení a okruhov vlastnených štátom, alebo prenajímaných od komerčných poskytovateľov. Centrálna infraštruktúra bude použitá pre prepojenie centrálnych orgánov štátu, dátových úložísk, vládneho cloudu.
  • Účelovej komunikačnej infraštruktúry - komunikačných sietí, ktorých prevádzku zabezpečujú osobitné zložky štátu (armáda, polícia, spravodajské a záchranné zložky) alebo jednotlivé rezorty so špecifickými potrebami (napr. Ministerstvo školstva, Ministerstvo financií). Účelová infraštruktúra bude realizovaná iba v nevyhnutnom rozsahu a iba pre tie služby, pre ktoré nie je možné použiť centrálnu sieť. Účelová infraštruktúra bude realizovaná prostredníctvom komunikačných zariadení a okruhov vlastnených štátom, alebo prenajímaných od komerčných poskytovateľov.
  • Virtuálných privátnych sietí - pre prepojenie inštitúcií verejnej správy k centrálnej alebo účelovej komunikačnej infraštruktúre, a to v prípadoch, kde nie je možné dosiahnuť požadovanú bezpečnosť komunikácie pomocou zabezpečenia na aplikačnej úrovni (napr. HTTPS) a je nutné použiť oddelenú sieť. Centrálne prvky vituálnych privátnych sietí (VPN koncentrátory) budú prevádzkované v rámci centrálnej siete Govnet a v rámci príslušných účelových (rezortných) sietí. Inštitúcie verejnej správy budú pre pripojenie do VPN využívať dostupné širokopásmové pripojenia od komerčných poskytovateľov.

Komunikačné kanály pre štátnu správu majú byť na fyzickej vrstve realizované prostredníctvom optických vlákien všade tam, kde je tento spôsob pripojenia dostupný. Pripojenia štátnej správy by mali spĺňať minimálne požiadavky na širokopásmový prístup podľa Digital Agenda for Europe 2020 - minimálne  30 Mbit/s. Komunikačné protokoly a rozhrania v centrálnej aj účelovej infraštruktúre, ako aj vo virtuálnych privátnych sieťach, musia byť štandardizované, otvorené a interoperabilné, bez väzby na konkrétneho výrobcu alebo dodávateľa komunikačných riešení.”

Odôvodnenie: Pôvodný text uvažuje o budovaní a prevádzkovaní celoštátnej centrálnej siete, so zapojením všetkých inštitúcií verejnej správy do tejto siete. Táto sieť má byť oddelená, neverejná. Tento zámer je v priamom rozpore s ideami širokej dostupnosti služieb a multikanálovým prístupom (uzavretá oddelená sieť vs. otvorený prístup) - aj osoby vo verejnej správe sú užívateľmi systémov verejnej správy, a mali by mať v prístupe rovnaký alebo porovnateľný komfort ako verejnosť. Budovanie a prevádzkovanie oddelených sietí (fyzických alebo virtuálnych) musí byť odôvodnené objektívnymi skutočnosťami. Keď verejné siete vyhovujú aj pre také aplikácie, ako prístup k elektronickému bankovníctvu, je neobhájiteľné, prečo by takýto prístup svojou bezpečnosťou nevyhovoval väčšine inštitúcií verejnej správy na bežnú agendu. Zámer budovania centrálnej fyzickej siete a jej prechod do vlastníctva štátu, obsiahnutý v pripomienkovanom návrhu, sa vo svojej podstate tiež zhoduje s budovaním štátneho telekomunikačného podniku. Trh elektronických komunikácií je však liberalizovaný, štát na ňom má úlohy a kompetencie regulátora, a nemal by byť preto zároveň vykonávať prevádzkovanie telekomunikačných sietí, ktoré je podľa zákona podnikaním.


Ku kapitole:
6.2.10 - Informačná a kybernetická bezpečnosť

Pripomienka: Dopracovať celú kapitolu tak, aby v nej boli uvedené princípy a navrhované riešenia (architektonické, biznis, aplikačné) bezpečnosti ISVS v cieľovom stave, najmä v oblastiach: riadenie kontinuity prevádzky, identifikácia, autentifikácia, autorizácia, riadenie prístupu, zaznamenávanie udalostí, podpora bezpečnosti u používateľov a oblasť riadenia rizík.

Odôvodnenie: Aktuálne kapitola obsahuje rozpracovanie organizačného zabezpečenia pre informačnú bezpečnosť, avšak neobsahuje návrh riešení. Ak by sa aj realizovalo všetko čo je v kapitole aktuálne navrhnuté, oblasť bezpečnosti nebude v očakávanom cieľovom stave (ktorý ani nie je definovaný).


Ku kapitole:
7 - Návrh prioritizácie

Pripomienka: Celú kapitolu prepracovať tak, aby  vyjadrovala postup, akým sa k cieľovému stavu riadeným spôsobom dostaneme a prístup k jeho riadeniu. Potrebné je riešiť najmä:

  • vzájomné závislosti jednotlivých prvkov (viď. aj skúsenosti z OPIS), ktoré je potrebné vyjadriť na detailnejšej úrovni ako “programy”,
  • postup / kroky prechodu od súčasných existujúcich riešení k novému stavu,
  • kontrolné body, kedy bude dosiahnutý stav vyhodnotený a bude možnosť prehodnotenia postupu
  • organizačné a procesné zabezpečenie riadenia informatizácie a rozdelenie zodpovedností (aj vo vzťahu k platnej legislatíve zákona o ISVS a pripravovaného zákona o informačných technológiách verejnej správy)

Odôvodnenie: V obrázku sú popisované “programy a projekty”, ktoré nie sú vždy v texte NKIVS definované, v niektorých prípadoch nie je jasné čo znamenajú. Chýba strategická priorita Rozvoj agendových systémov. Na naplnenie cieľov NKIVS do r.2020 sú mnohé procesy nastavené úplne nereálne, napr. “migrácie ISVS s využitím SaaS služieb” s plánovaným začatím v polovici r.2019. Zároveň sa domnievame, že bez popisov riadiacich procesov je dokument nevykonateľný.


Ku kapitole:
Návrh uznesenia - úloha B.3

Pripomienka: Zmeniť termín plnenia na “do 31.marca každoročne počnúc rokom 2017”

Odôvodnenie: Plnenie tohto uznesenia súvisí s uznesením B.9, ktoré má termín 31.12. Ak by sumarizácia podkladov poskytnutých v rámci plnenia B.9 trvala pol roka, výsledná správa by obvykle bola zásadne neaktuálna, čo by významne znížilo možnosť efektívnej koordinácie informatizácie.


Ku kapitole:
Návrh uznesenia

Pripomienka: Doplniť nové uznesenie:

Zodpovedná osoba: minister financií, v spolupráci s gestormi strategických priorít architektúry informatizácie verejnej správy

Text: Dopracovať dokumenty identifikované v NKIVS a vydať ich ako záväzné

Termín: do 31. 7.2016

Odôvodnenie: Viď. popis k pripomienke ku kapitole 6.


Ku kapitole:
Návrh uznesenia - úloha B.8

Pripomienka: Zrušiť túto úlohu

Odôvodnenie: Nie je zrejmé, z akých dôvodov by napr. Umelecký súbor Lúčnica (v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR) mal využívať VPN ÚV SR, MF SR alebo MV SR a ani to nepovažujeme za ekonomicky výhodné. Centrálna komunikačná infraštruktúra verejnej správy SR je upravená zákonom č.275/2006, zmena ktorého nie je v materiáli identifikovaná.


Ku kapitole:
Návrh uznesenia - úloha B.7

Pripomienka: Navrhujeme zrušiť túto úlohu

Odôvodnenie: Táto úloha je duplicitná s úlohami B.4, B.5 a B.6 z uznesenia Vlády SR č.247/2014


Ku kapitole:
 Návrh uznesenia - úloha B.5

Pripomienka: Zrušiť túto úlohu

Odôvodnenie: Podľa §3a ods.2 zákona č.275/2006 sú správcovia informačných systémov verejnej správy povinní predložiť na schválenie koncepciu rozvoja informačného systému do 6 mesiacov od schválenia novej NKIVS, podľa §3a ods.3 musia byť KRIS v súlade s NKIVS. Máme za to, že termín uložený zákonom nie je vhodné meniť, alebo duplikovať uznesením.

V prípade, že navrhovateľ nevyhovie týmto požiadavkám, žiadame uskutočnenie rozporového konania. Poverené osoby pre zastupovanie verejnosti v prípade rozporového konania ohľadom uvedenej hromadnej pripomienky sú:

Ján Hargaš, Hlavná 139/B, Nová Dedinka 900 29, hargas.jan@gmail.com

Ľubor Illek, Šancová 68, Bratislava 811 05, Lubor.Illek@gmail.com


Odkazy:

[1] Materiál v MPK: https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?matEID=8758

[2] Súvisiace dokumenty: http://informatizacia.sk/suvisiace-dokumenty/22701s

[3] NKIVS z r.2008: http://informatizacia.sk/narodna-koncepcia-informatizacie-verejnej-spravy--2008-/1306s

[4] Výzva slovensko.digital: http://slovensko.digital/

[5] Opatrenia Slovensko.Digital: https://platforma.slovensko.digital/t/prve-navrhy-opatreni-a-hlasovanie/391







POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Hromadná pripomienka Slovensko.Digital k Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy
19.2.2016 09:17 | Vlado

Banda zlodejská! Začnite robiť pre daňových poplatníkov, nie pre "vašich" ľudí!
Ad: Hromadná pripomienka Slovensko.Digital k Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy
18.2.2016 11:22 | Karol

Robte veci poriadne! Lajdáci
Ad: Hromadná pripomienka Slovensko.Digital k Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy
18.2.2016 10:20 | Róbert Vlášek

Znova a lepšie.
Ad: Hromadná pripomienka Slovensko.Digital k Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy
18.2.2016 07:41 | Mário Šlachtič

Žiadam kompetentne ministerstvo, aby zapracovalo postrehy odborníkov z tejto hromadnej pripomienky do národnej koncepcie informatizácie verejnej správy. Potesilo by ma, keby nové projekty v tejto oblasti nedopadli ako portal verejnej spravy slovensko.sk.

Dakujem
Mário Šlachtič
Ad: Hromadná pripomienka Slovensko.Digital k Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy
17.2.2016 23:35 | Matus Lukes

Urobte to poriadne!!
Ad: Hromadná pripomienka Slovensko.Digital k Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy
17.2.2016 15:53 | Patrik Žák

Digitálne a poriadne.



Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Vypočítajte: "Desať plus 8".


 

Kampaň bola ukončená.

Prehľad podporovateľov

  » Vaše reakcie (6)

 



Súvisiace témy:
Informačné technológie
Štátna správa



REKLAMA



 



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS