Oproti doterajšiemu zneniu Legislatívnych pravidiel vlády sa navrhuje, aby pripomienkové konanie k návrhom zákonov mohlo byť za určitých okolností nielen skrátené, ale aj úplne vynechané. Vychádzajúc z doterajších skúseností to považujeme za nebezpečné a gumové ustanovenie, pri ktorom existuje vysoké riziko, že bude ministerstvami a ďalšími predkladateľmi návrhov zákonov zneužívané na obchádzanie pripomienkového konania, a to nielen na zákonom a legislatívnymi pravidlami vymedzené mimoriadne dôvody. Tento návrh podľa nášho názoru ohrozuje reálne uplatňovanie práva verejnosti vyjadrovať sa k pripravovaným návrhom zákonov, preto ho odmietame.

V tejto hromadnej pripomienke navrhujeme najmä:

• nezavádzanie možnosti úplného vynechania pripomienkového konania,
• sprísnenie podmienok pre skracovanie pripomienkového konania,
• zverejňovanie predbežných informácií ku všetkým návrhom zákonov, nielen k tým, ktoré sú predkladané mimo Plánu legislatívnych úloh,
• zakotvenie práva verejnosti iniciovať vypracovanie legislatívneho zámeru k vládou plánovanému návrhu zákona,
• zapojenie verejnosti už do procesu tvorby návrhov zákonov, nie až v rámci pripomienkového konania.

Návrh Legislatívnych pravidiel vlády SR:
https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=-1&matEID=8894

Hromadnú pripomienku možno podporiť najneskôr vo štvrtok 4. februára 2016.

Ondrej Dostál, Občianska konzervatívna strana (OKS)
Štefan Szilva, živnostník
Vladimír Špánik, Združenie občanov miesta a obcí Slovenska (ZOMOS)
Marcel Zajac, Centrum pre filantropiu (CPF)
Imrich Vozár, právnik, VIA IURIS
Eva Kovačechova, advokatka, VIA IURIS
Martin Šechný, Spoločnosť pre otvorené informačné technológie (SOIT)
Slavomíra Salajová, právnička, Mediálny inštitút
Norbert Brázda, občiansky portál changenet.sk,
Milan Šagát, VIA IURIS
Michal Makovník, Fórum pre verejné otázky
Juraj Smatana, učiteľ a poslanec mestského zastupiteľstva, Považská Bystrica, ZMENA ZDOLA,
Zsolt Király, šéfredaktor Körkép.sk
Peter Gonda, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI)
Peter Kunder, Aliancia Fair-play
Richard Ďurana, INESS
Radovan Ďurana, INESS
Kálmán Petőcz, Helsinský výbor pre ľudské práva na Slovensku
Zuzana Zimenová, o.z. Nové školstvo
Tomáš Szalay, Stredoeurópsky inštitút pre zdravotnú politiku – Health Policy Institute (HPI)
Michal Drotován, poslanec miestneho zastupiteľstva, Bratislava – Rača
Lucia Vidanová, poslankyňa mestského zastupiteľstva, Malacky
Ivan Kuhn, podpredseda OKS
Juraj Bakoš, poslanec mestského zastupiteľstva, Trenčín, OKS
Martina Barancová Paulíková, ekologička, Zvolen
Grigorij Mesežnikov, Inštitút pre verejné otázky
Jarmila Lajčáková, Centrum pre výskum etnicity a kultúry
Ján Benčík, dôchodca a bloger
Pavel Nechala, advokát spolupracujúci s Transparency international Slovensko
Milena Veresová, poslankyňa mestského zastupiteľstva, Šaľa, hlavný kontrolór obce Šoporňa
Michal Novota, občiansky aktivista
Nataša Holinová, redaktorka
Martin Alušic, advokát a miestny aktivista, Ružomberok
Jakub Nedoba, poslanec mestského zastupiteľstva, Senica, predseda Mladých liberálov
Jozef Mečiar, o.z. Lepšia Šaľa.
Elena Gallová Kriglerová, Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK)
Gábor Grendel, NOVA, poslanec mestského zastupiteľstva, Bratislava
Veronika Remišová, protikorupčná aktivistka
Michaela Farkašová, novinárka, Nové Zámky
Miroslav Beblavý, poslanec NR SR, Sieť
Tomáš Krištofóry, Mendelova Univerzita v Brne
Martin Mlýnek, podpredseda OKS
Martin Kamenský, majiteľ Kafe Scherz
Danka Valková, učiteľka
Ľuboš Lorenz, výtvarník, Košice
Martin Reguli, Nadácia F. A. Hayeka
Silvester Bizoň, kancelár OKS
Martin Hojsík, občiansky aktivista
Jana Žitňanská, poslankyňa Európskeho parlamentu, NOVA
Kamil Bodnár, protikorupčný aktivista
Matej Vagač, poslanec miestneho zastupiteľstva, Bratislava – Staré Mesto
Juraj Petrovič, podpredseda OKS
Veronika Basta, volebná pozorovateľka
Peter Lehotský, PR konzultant a miestny aktivista, Liptovský Mikuláš
Pavel Sibyla, Nadácia Zastavme korupciu
Eva Polakovičová, predavačka
Igor Polakovič, CPF
Martin Dubéci, aktivista, analytik
Alena Kuišová, riaditeľka Detského fondu Slovenskej republiky
Hajtman Gábor, študent
Ľubo Bechný, OZ Proti korupcii, Žilina
Marian Nič, konzultant
Matúš Bischof, poslanec MZ Rožňava, OKS
Martin Kríž, učiteľ
Viera Satinská, poslankyňa miestneho zastupiteľstva, Bratislava – Staré Mesto
Ján Orlovský, riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti
Martin Poliačik, poslanec NR SR, SaS
Ondrej Prostrednik, teológ a vysokoškolský pedagóg
Jozef Hašto, psychiater a psychoterapeut
Diana Lengyel, Körkép.sk
Daniel Pastirčák, kazateľ, spisovateľ
Michal Farkaš, študent VŠ
Robert Puk, Česko-slovenské Mosty
Ozo Guttler, hudobník
Zuzana Piussi, filmárka
Lucia Nicholsonová, poslankyňa NR SR, SaS
Radovan Potočár, študent
Lenka Surotchak, Nadacia Pontis
Radko Štulrajter, informatik
Soňa Párnická, občianska aktivistka
Viera Dubáčová, aktivistka, nezávislá poslankyňa mestského zastupiteľstva, Banská Bystrica
Juraj Rizman, environmentalista

Hromadná pripomienka k návrhu Legislatívnych pravidiel vlády SR

Rezortné číslo: 2552/2016/SVL

1. Zverejňovanie predbežných informácií ku všetkým návrhom zákonov

Navrhujeme, aby v čl. 10 ods. 1 znel:

„(1) Predkladateľ v dostatočnom časovom predstihu pred spustením tvorby návrhu zákona, v záujme informovania verejnosti a orgánov verejnej správy, zverejní na portáli predbežnú informáciu o pripravovanom návrhu zákona. Predbežná informácia sa zverejňuje najneskôr tri mesiace pred predpokladaným predložením návrhu zákona do pripomienkového konania. Predbežná informácia sa nevypracúva len k návrhu zákona, ktorý sa predkladá na základe vládou schváleného legislatívneho zámeru (čl. 11).“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Úrad vlády SR (ďalej len „ÚV SR“) navrhuje v Legislatívnych pravidlách vlády SR (ďalej aj „LPV“ alebo „legislatívne pravidlá“) upraviť inštitút predbežnej informácie, ktorá má slúžiť na zvýšenie informovanosti verejnosti o pripravovaných návrhoch zákonov. Podľa § 9 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o tvorbe právnych predpisov“) „Predkladateľ pred spustením tvorby návrhu právneho predpisu, v záujme informovania verejnosti a orgánov verejnej správy, zverejní na portáli predbežnú informáciu o pripravovanom návrhu právneho predpisu. V predbežnej informácii predkladateľ najmä stručne uvedie základné ciele a tézy pripravovaného návrhu právneho predpisu, zhodnotenie súčasného stavu a predpokladaný termín začatia pripomienkového konania.“ Zákon teda nepočíta s tým, žeby sa predbežná informácia týkala iba niektorých zákonov.

ÚV SR však v rozpore s príslušným ustanovením zákona navrhuje, aby sa okruh návrhov zákonov, ku ktorým sa bude zverejňovať predbežná informácia, obmedzil nasledovným spôsobom: „Predbežná informácia sa vypracúva len k návrhu zákona, ktorý sa predkladá do pripomienkového konania podľa čl. 13 ods. 6 a ktorý sa nevypracúva podľa Plánu legislatívnych úloh, na základe uznesenia vlády alebo na základe vládou schváleného legislatívneho zámeru (čl. 11).“ Navrhujeme, aby sa povinnosť zverejňovať predbežné informácie nevzťahovala iba na tie návrhy zákonov, pri ktorých vláda predtým schválila legislatívny zámer, ktorý svojou povahou plní zároveň aj účel zverejňovania predbežnej informácie.

Samotné zaradenie návrhu zákona do Plánu legislatívnych úloh v žiadnom prípade nemôže nahradiť zverejnenie predbežnej informácie. Kým v Pláne legislatívnych úloh sa uvádza len dôvod predloženia príslušného návrhu, v predbežnej informácii majú byť uvedené aj „základné ciele a tézy pripravovaného návrhu zákona, zhodnotenie súčasného stavu a predpokladaný termín začatia pripomienkového konania“, teda podstatne viac informácií.

Ďalej navrhujeme, aby sa termín zverejnenia predbežnej informácie nevymedzoval len všeobecnou formuláciou „v dostatočnom časovom predstihu pred spustením tvorby návrhu zákona“, ale aby bolo stanovené, že má byť zverejnená najneskôr tri mesiace pred predpokladaným predložením návrhu zákona do pripomienkového konania.

2. Vypracúvanie legislatívnych zámerov aj na požiadanie verejnosti

Navrhujeme v čl. 11 ods. 1 doplniť na koniec prvej vety slová „alebo ak ide o návrh podľa Plánu legislatívnych úloh vlády a formou hromadnej pripomienky požiada o predloženie legislatívneho zámeru k tomuto návrhu najmenej tisíc osôb“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: ÚV SR navrhuje prebrať doterajšiu úpravu vypracúvania legislatívnych zámerov k dôležitým návrhom zákonov. Navrhujeme, aby sa legislatívne zámery vypracúvali nielen k návrhom zákonov, ktoré za dôležité považuje samotný predkladateľ v súlade s legislatívnymi pravidlami vymedzenou úpravou („pred prípravou návrhu nového zákona upravujúceho oblasť spoločenských vzťahov doteraz právom neupravenú, návrhu zákona podstatne novelizujúceho platný zákon, návrhu zákona s výrazným hospodárskym a finančným dosahom“), alebo ak o tom rozhodne vláda, ale aby možnosť iniciovať vypracovanie legislatívneho zámeru mala aj verejnosť formou hromadnej pripomienky, ktorú podporí najmenej tisíc osôb. Nenavrhuje sa, aby verejnosť mohla iniciovať vypracovanie legislatívneho zámeru k návrhu zákona, ktorý vláda nemá v úmysle predložiť, preto sa táto možnosť obmedzuje iba na návrhy zákonov obsiahnuté v Pláne legislatívnych úloh.

3. Predbežné konzultácie s verejnosťou pri príprave návrhu zákona

Navrhujeme za čl. 11 doplniť nový čl. 12 v znení:

„Čl. 12

(1) Predkladateľ návrhu zákona počas jeho prípravy pred jeho predložením do vnútrorezortného pripomienkového konania a medzirezortného pripomienkového konania transparentným spôsobom zabezpečuje ku návrhu konzultácie s dotknutými subjektmi a verejnosťou (ďalej len „predbežné konzultácie“).

(2) Dokumenty poskytované predkladateľom pre predbežné konzultácie sú jasné, stručné a zahŕňajú všetky nevyhnutné informácie. Dotknutým subjektom a verejnosti sa poskytuje primeraný čas na vyjadrenie, spravidla najmenej 15 pracovných dní.

(3) Predkladateľ zabezpečuje, aby všetky dotknuté subjekty, vrátane verejnosti, mali možnosť sa zapojiť do konzultácií a predložiť svoje návrhy, pripomienky a názory ku konzultovanému návrhu, a to najmä elektronickou alebo písomnou formou. Navrhovateľ na predložené návrhy a názory primerane odpovedá a primerane ich vyhodnocuje.

(4) Počas prípravy návrhu zákona predkladateľ uskutočňuje predbežné konzultácie podľa tohto článku spravidla vo forme verejných alebo cielených konzultácií, prezentácií alebo odborných diskusií, s cieľom získania odborných názorov od dotknutých subjektov, vrátane verejnosti, a poznatkov z praxe (z oblastí, ktorých sa má týkať návrh právneho predpisu).

(5) Predkladateľ najneskôr pred zverejnením návrhu zákona v pripomienkovom konaní zverejňuje informácie, ktoré subjekty predložili návrhy a pripomienky počas prípravy právneho predpisu.

(6) Predkladateľ zabezpečuje zvyšovanie povedomia verejnosti o pripravovanom návrhu zákona a využíva primerané komunikačné kanály pre oslovenie dotknutých subjektov a skupín.“

Nasledujúce články primerane prečíslovať.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť proces tvorby návrhu zákona o inštitút predbežných konzultácií, ktoré umožnia zapojiť sa do prípravy návrhu zákona subjektom, ktoré budú pripravovaným návrhom dotknuté, ako aj verejnosti.

Doteraz existujúci proces pripomienkového konania k návrhu zákona nie je určený a ani vhodný na zapájanie verejnosti a dotknutých subjektov do samotnej tvorby daného predpisu. V pripomienkovom konaní predkladatelia často nie sú ochotní akceptovať návrhy na zásadné zmeny predloženého návrhu zákona, pretože by to znamenalo, že budú musieť právny predpis opätovne predložiť do pripomienkového konania. Tomu sa chcú obvykle vyhnúť, pretože by to mohlo spôsobiť významné predlžovanie dĺžky legislatívneho procesu a riešenie a vyhodnocovanie opätovne predložených pripomienok. Predkladatelia tiež často nie sú ochotní akceptovať pripomienky, ktoré narúšajú nimi vymyslený koncept právneho predpisu, keďže venovali množstvo času na vyriešenie všetkých súvisiacich problémov a zmenou konceptu by museli celú prácu vykonať odznova. Koncept či zámer právneho predpisu navrhovateľ často vopred nekonzultuje so širšou odbornou verejnosťou.

Pri novelizáciách právnych predpisov prichádza v pripomienkovom konaní k neakceptovaniu pripomienok z dôvodu, že sú nad rámec návrhu a keďže verejnosť nemá priestor zasahovať do samotnej prípravy návrhu novely, absentuje možnosť skutočne ovplyvňovať a navrhovať úpravy právnych predpisov.

Navrhovatelia právnych predpisov často vopred verejne neavizujú, že nejaký právny predpis alebo novelu právneho predpisu pripravujú. Ak takú informáciu aj zverejňujú, neuvádzajú pre verejnosť kontakty, na ktorých môže dávať podnety - vďaka čomu je takáto možnosť často prístupná len malému okruhu ľudí, ktorí majú k dispozícii interné informácie. Verejnosť tak často nemá vytvorený reálny priestor, aby zaslala navrhovateľovi podnety, upozornenia alebo návrhy ku chystanému právnemu predpisu (napríklad ku potrebe riešiť nejaký problém z aplikačnej praxe).

Pripomienkové konanie vyžaduje formalizované predkladanie a vyhodnocovanie pripomienok a pokiaľ nie je predložená hromadná pripomienka a zvolané rozporové konanie, celý proces často prebehne bez možnosti obojstranného odborného dialógu a konzultácií.

Konzultácie s dotknutými subjektmi a verejnosťou ešte v čase tvorby právneho predpisu môžu pomôcť výrazne zvýšiť ich kvalitu, účinok a pokryť problémové oblasti.

Predkladateľ v niektorých prípadoch nedisponuje expertmi z oblasti, v ktorej tvorí právny predpis. V praxi prichádza aj k prípadom, že navrhovateľ prevezme návrh právneho predpisu od dodávateľa (firmy), čím vznikajú vážne pochybnosti o nestrannosti ich tvorby. Preto je potrebné tento proces robiť transparentne podľa jasných pravidiel a poskytnúť priestor pre širší okruh odborníkov.

Uvedené problémy je podľa nášho názoru potrebné riešiť transparentným spôsobom, ktorý už v súčasnosti v obmedzenej miere využívajú niektorí navrhovatelia právnych predpisov, a tým je transparentné zapájanie odbornej verejnosti už do samotnej tvorby právneho predpisu. Je to možné viacerými spôsobmi:

• vytvorením odborných pracovných skupín s poskytnutím dostatočného priestoru pre všetky dotknuté subjekty a s transparentnou činnosťou (viď napríklad pracovné skupiny Komisie pre štandardizáciu MF SR, v ktorých sa o členstvo môže uchádzať aj široká odborná verejnosť),
• uskutočňovaním verejných konzultácií, s možnosťou zasielania návrhov v rámci určeného časového rámca elektronicky alebo listinne,
• uskutočňovaním verejných prezentácií a diskusií, spolu so zhromažďovaním podnetov od verejnosti ku chystaným návrhom právnych predpisov,
• cielenými dotazníkmi pre dotknuté subjekty, a pod.

4. Zvýšenie informovanosti verejnosti o začiatku pripomienkového konania

Navrhujeme, aby sa v čl. 13 ods. 2 doplnilo nové písmeno i) v znení:

„i) všetkým osobám, ktoré sa na portáli zaregistrovali pre príslušnú oblasť alebo kategóriu legislatívnych informácií“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme, aby elektronický oznam o tom, že na portáli bol zverejnený návrh zákona, bol zasielaný nielen štátnym orgánom, tripartite a ďalším orgánom a inštitúciám, ak to vyplýva z osobitného predpisu alebo rozhodnutia vlády, ale všetkým osobám, ktoré sa na portáli zaregistrovali, že chcú dostávať informácie o príslušnej oblasti alebo kategórií legislatívnych informácií. Zapracovaním tohto návrhu sa zvýši informovanosť verejnosti a jej kontrola nad legislatívnym procesom.

5. Začiatok plynutia lehoty na pripomienkovanie až dňom nasledujúcim po dni zverejnenia návrhu

Navrhujeme, aby v čl. 13 ods. 6 a 7 boli slová „dňom zverejnenia návrhu zákona“ nahradené slovami „dňom nasledujúcim po dni zverejnenia návrhu zákona“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: ÚV SR navrhuje, aby lehota na začatie pripomienkového konania začala plynúť dňom zverejnenia návrhu zákona na pripomienkovanie na portáli. Rovnaká úprava existuje v doterajších LPV. Lehota na pripomienkovanie by však podľa nášho návrhu nemala začať plynúť dňom zverejnenia návrhu právneho predpisu, ale až dňom nasledujúcim po dni zverejnenia návrhu právneho predpisu. Zásada, že do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom došlo k udalosti určujúcej začiatok lehoty, sa uplatňuje vo všetkých oblastiach procesného práva – v správnom práve (§ 27 ods. 2 správneho poriadku), v občianskom práve (§ 57 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), aj v trestnom práve (§ 63 ods. 3 Trestného poriadku). Považujeme za logické, žeby sa mala uplatňovať aj vo vzťahu k pripomienkovému konaniu k návrhom zákonov a iných právnych predpisov. Ak je návrh právneho predpisu zverejnený na pripomienkovanie až v poobedňajších alebo dokonca večerných hodinách, nemožno príslušný deň považovať za plnohodnotnú súčasť lehoty.

6. Prísnejšie podmienky pre skracovanie pripomienkového konania

Navrhujeme, aby v čl. 13 ods. 7 bola navrhovaná prvá veta nahradená nasledovnými dvoma vetami:

„Ak nastanú mimoriadne a vopred nepredvídateľné okolnosti (ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie), alebo ak hrozí nesplnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nedodržaním lehoty určenej na prebratie smernice Európskej únie, implementáciu nariadení alebo rozhodnutí Európskej únie, možno pripomienkové konanie uskutočniť v skrátenej forme. Okolnosti podľa predchádzajúcej vety musia byť v predkladacej správe jednoznačne určené a dostatočne odôvodnené.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: ÚV SR navrhuje prebrať doterajšiu úpravu pre skrátenie lehoty na pripomienkové konanie k návrhu zákona. Navrhujeme, aby okolnosti, ktoré odôvodňujú skrátiť legislatívne konanie, boli nielen mimoriadne, ale aby boli aj vopred nepredvídateľné, pretože nedostatok času môže vzniknúť nielen pôsobením vonkajších faktorov, ale aj nečinnosťou alebo pomalým postupom predkladateľa.

Oproti doterajšiemu aj predkladanému zneniu legislatívnych pravidiel navrhujeme ďalej vypustiť ako dôvod skracovania pripomienkového konania vágnu a zneužiteľnú formuláciu, že „ide o návrh zákona mimo plánu legislatívnych úloh vlády z dôvodu naliehavosti v termíne, ktorý neumožňuje lehotu uvedenú v odseku 6 dodržať“.

Zároveň navrhujeme stanoviť, že okolnosti, na základe ktorých má dôjsť k skráteniu pripomienkového konania, musia byť jednoznačne určené a dostatočne odôvodnené v predkladacej správe. Zámerom tejto zmeny je predchádzať prípadom, keď predkladateľ právneho predpisu zneužíva možnosť skráteného pripomienkového konania, hoci preň neexistujú legislatívnymi pravidlami určené dôvody.

7. Nevyžadovanie elektronického občianskeho preukazu pre podávanie pripomienky

Navrhujeme v čl. 14 doplniť na koniec odseku 6 vetu:

„Pre podanie pripomienok verejnosti v elektronickej podobe sa nevyžaduje autentifikácia podľa osobitného predpisu.“X

Odkaz pod čiarou na osobitný predpis: Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: V navrhovaných legislatívnych pravidlách absentuje jasná garancia, že pre pripomienkovanie nebude v budúcnosti zavedená povinnosť používať elektronický občiansky preukaz. Vo funkčných požiadavkách na systém slov-lex.sk sa uvádza, že v prípade rozšírenia eID sa môže tento v budúcnosti vyžadovať, čo nepovažujeme za vhodné.

8. Možnosť pripomienkovania zmien v návrhu zákona

Navrhujeme v čl. 14 doplniť za odsek 8 nové odseky 9 a 10 v znení:

„(9) Ak sa nepostupuje podľa predchádzajúceho odseku môže verejnosť uplatniť hromadnú pripomienku ku zmenám návrhu zákona uskutočneným po začatí pripomienkového konania, a to najneskôr v lehote do rokovania vlády. Ak predkladateľ nevyhovie takto predloženej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo aspoň 500 osôb a ktorá bola doručená aspoň 5 dní pred rokovaním vlády, spravidla uskutoční do termínu rokovania vlády rozporové konanie so zástupcom verejnosti a s predkladateľom návrhov zmien, voči ktorým hromadná pripomienka smeruje.

(10) Ak sa ani na rozporovom konaní nepodarí vyriešiť rozpor s hromadnou pripomienkou verejnosti podľa odsekov 6 a 9, predloží sa návrh zákona na rokovanie vláde s informáciou o pretrvávajúcom rozpore. Ak rozpor pretrváva aj po schválení návrhu zákona vládou, uvedie sa informácia o ňom v dôvodovej správe k vládnemu návrhu zákona.“

Doterajšie odseky 9 a 10 označiť ako 11 a 12.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Podľa čl. 14 ods. 8 navrhovaných LPV „Ak sa návrh zákona podstatne zmení podľa výsledkov pripomienkového konania, predloží ho predkladateľ opätovne na pripomienkové konanie.“ Navrhujeme, aby v prípade, že v návrhu zákona príde v priebehu pripomienkového konania k zmenám, a návrh nie je predložený opätovne na pripomienkovanie, existovala aspoň možnosť pripomienkovania zapracovaných zmien. Takáto možnosť vyplýva z čl. 11 ods. 3 Smernice pre prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády, podľa ktorého „Predkladateľ uvedie rozpor s hromadnou pripomienkou verejnosti podľa odseku 4, s ktorou sa stotožnilo 500 fyzických osôb alebo právnických osôb aj vtedy, ak bola vznesená po uskutočnenom rozporovom konaní a zároveň sa týka výlučne zmien v materiáli uskutočnených po začatí pripomienkového konania.“ Navrhujeme túto možnosť zakotviť aj priamo do legislatívnych pravidiel.

V praxi totiž dochádza k prípadom, že niektorý z pripomienkujúcich subjektov predloží zásadné pripomienky, ktoré upravia pôvodné znenie návrhu zákona, avšak verejnosť dotknutá takouto nečakanou úpravou už nemá žiadnu možnosť sa v rámci legislatívneho procesu k upravenému zneniu vyjadriť. Môže síce prípadne predložiť petíciu, avšak takáto petícia nie je automaticky súčasťou vyhodnotenia pripomienok, ktoré je predkladané vláde SR a Národnej rade SR.

Je tiež potrebné v informačnom systéme pre pripomienkovanie materiálov umožniť, aby verejnosť mohla vytvoriť hromadnú pripomienku aj k už upravenému zneniu materiálu zverejnenému po skončení pripomienkového konania. Už dnes Smernica pre prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády umožňuje predkladať takéto hromadné pripomienky, avšak informačný systém Portálu právnych predpisov takú možnosť nepodporuje.

Zároveň sa v novo navrhovanom odseku 10 navrhuje, aby vláda bola informovaná o rozporoch návrhu zákona s hromadnými pripomienkami podľa odseku 6 (hromadné pripomienky v rámci pripomienkového konania) aj odseku 9 (hromadné pripomienky po skončení pripomienkového konania), ktoré neboli odstránené ani v rámci rozporového konania. Ak sa rozpor neodstráni ani pri schvaľovaní návrhu zákona vo vláde, bude informácia o ňom uvedená v dôvodovej správe k vládnemu návrhu zákona, aby o pripomienke verejnosti boli informovaní aj poslanci NR SR.

9. Nezavedenie možnosti úplného obídenia pripomienkového konania

Navrhujeme vypustiť čl. 15.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: ÚV SR navrhuje do LPV zahrnúť čl. 15 v znení „Ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo ohrozenie bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ustanovenia čl. 10 a 12 až 14 sa nemusia použiť.“ V čl. 10 sú upravené predbežné informácie, v čl. 12 až 14 pripomienkové konanie k návrhu zákona, vrátane hromadnej pripomienky verejnosti. Žiadne takéto ustanovenie, ktoré by predkladateľovi umožnilo úplne sa vyhnúť pripomienkového konaniu, v doterajšom znení legislatívnych pravidiel neexistuje.

Skrátené pripomienkové konanie je upravené v doterajšom i navrhovanom čl. 13 ods. 7. Jeho dôvody sú pritom vymedzené takmer rovnako, ako čl. 15 vymedzuje dôvody pre možnosť úplného obídenia pripomienkového konania. Čl. 13 ods. 7 však predpokladá zverejnenie návrhu zákona na portáli, ako aj možnosť pripomienkovania návrhu zákona v skrátenej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako sedem pracovných dní.

Dôvodová správa k návrhu nových LPV sa odvoláva na § 27 zákona o tvorbe právnych predpisov, podľa ktorého „Ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ustanovenia § 8 až 10 sa pri procese tvorby právnych predpisov nemusia použiť.“ Z uvedeného však podľa nášho názoru nevyplýva, žeby v takomto prípade muselo byť pripomienkové konanie vynechané úplne. Zákon o tvorbe právnych predpisov v § 2 ods. 3 stanovuje, že podrobnosti o tvorbe právnych predpisov ustanoví vláda uznesením.

Domnievame sa, že doterajšia úprava, ktorá vo výnimočných prípadoch umožňuje skrátiť lehotu pripomienkovania na 7 pracovných dní, je dostatočná a nie je potrebné a správne ju dopĺňať o možnosť úplného vynechania pripomienkového konania. Takáto možnosť by podľa nášho názoru bola zneužiteľná na obchádzanie riadneho procesu pripomienkového konania, a to najmä vo vzťahu k možnosti pripomienkovania návrhov zákonov zo strany verejnosti formou hromadných pripomienok.

Zákon, ani navrhované legislatívne pravidlá nestanovujú žiadnu možnosť, ako preveriť, či naozaj existovali zákonom a pravidlami stanovené dôvody pre skracovanie, či dokonca vynechanie pripomienkového konania. Prípadné porušenie pravidiel tak nemá kto konštatovať, ani z nich pre porušovateľa nevyplývajú žiadne sankcie, či pre verejnosť možnosť dodatočného pripomienkovania návrhu zákona. Z toho dôvodu považujeme možnosť úplného vynechania pripomienkového konania za gumové a jednoducho zneužiteľné ustanovenie a žiadame ho z návrhu vypustiť.

***

Všetky pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky. V prípade, že ÚV SR nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti.

Ondrej Dostál, Beskydská 8, 811 05 Bratislava, ondrejdostal @ instiute.sk
Štefan Szilva, Viglašská 7, 851 07 Bratislava 57, szilva @ changenet.sk
Vladimír Špánik, Hlavná 343, 951 06 Vinodol, spanikv @ zomos.sk
Marcel Zajac, Púpavová 15, 841 04 Bratislava, zajac @ changenet.sk
Slavomíra Salajová, Kutlíkova 5, 851 02 Bratislava, salajova @ pubres.sk
Martina Barancová Paulíková, Sokolská 280/11, 96001 Zvolen, paulikova @ changenet.sk
Radovan Ďurana, Nábrežná 3, Vrútky 03861, radovan.durana @ iness.sk
Eva Kováčechová, Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica, kovacechova @ kovacechova.sk
Imrich Vozár, Senohrad 263, 962 43 Senohrad, imrich.vozar @ gmail.com