Predložený návrh však považujeme za úplne nedostatočný najmä vo vzťahu k zabezpečeniu účasti verejnosti v procese tvorby právnych predpisov. Účasť verejnosti má byť aj podľa predloženého návrhu upravená iba podzákonnými predpismi, na ktoré by zákon iba odkazoval, a nebude tak zákonom nijako garantovaná. Nemožno preto očakávať, žeby sa v tomto smere akokoľvek zvýšila vymožiteľnosť pravidiel a znížilo ich porušovanie zo strany štátnych orgánov.

Doslova nevyužitou šancou je navrhovaný zákon aj vo vzťahu k zneužívaniu skrátených foriem legislatívnych konaní. Vláda vo svojom programovom vyhlásení na roky 2012 až 2016 v časti Spravodlivosť uvádza: „Vláda v snahe zabrániť zneužívaniu skrátených foriem legislatívnych konaní príjme prísnejšie legislatívne pravidlá tvorby právnych predpisov.“ Predložený návrh zákona však žiadne prísnejšie pravidlá, ktoré by zamedzovali zneužívaniu skrátených foriem legislatívnych konaní, neobsahuje. Touto hromadnou pripomienkou chceme vláde pomôcť naplniť jej vyššie uvedený zámer.

V tejto hromadnej pripomienke navrhujeme najmä:

• zakotvenie účasti verejnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní a jej právna úprava priamo v zákone, nielen odkazom na pravidlá schválené uznesením vlády,

• zavedenie pripomienkového konania k poslaneckým návrhom zákonov za účasti verejnosti a jeho právna úprava priamo v zákone, nielen odkazom na pravidlá schválené uznesením parlamentu,

• sprísnenie pravidiel a obmedzenie možnosti zneužívania skrátených foriem legislatívnych konaní v medzirezortnom pripomienkovom konaní, aj v rámci prerokovania návrhov zákonov v parlamente,

• preskúmavanie sťažností proti porušeniu legislatívnych pravidiel úradom vlády s možnosťou záväzne rozhodnúť o opakovaní pripomienkového konania,

• úplné vylúčenie tzv. legislatívnych prílepkov, keď sa prostredníctvom schvaľovania zákona doplnením nových článkov v druhom čítaní novelizujú iné zákony,

• zavedenie minimálnej legisvakančnej lehoty – zákony by s výnimkou zákonom stanovených mimoriadnych prípadov mohli nadobudnúť účinnosť najskôr 15 dní po ich vyhlásení v Zbierke zákonov, nie dňom vyhlásenia ako doteraz, čo vytvorí reálny priestor pre oboznámenie sa verejnosti, ako aj zamestnancov verejnej správy s novou legislatívou,

• zavedenie pravidla, že zákony majúce dopad na podnikateľské prostredie stanovovaním nových povinností fyzickým osobám alebo právnickým osobám by mohli nadobúdať účinnosť vždy len od 1. januára kalendárneho roka, čo zlepší podnikateľské prostredie a zabezpečí, že pravidlá pre podnikanie sa nebudú v priebehu kalendárneho roka meniť,

• zvýšenie informovanosti verejnosti prostredníctvom čo najširšieho vyhlasovania úplného znenia všetkých relevantných dokumentov v elektronickej verzii Zbierky zákonov (úplné znenie odôvodnení rozhodnutí ústavného súdu, nielen ich podstatný obsah, znenie všetkých medzinárodných zmlúv, nielen tých, o ktorých vyhlásení rozhodne ministerstvo zahraničných vecí, úplné znenie všetkých opatrení),

• zavedenie možnosti vyhlasovania niektorých právnych predpisov v Zbierke zákonov aj v jazykoch národnostných menšín na informatívne účely,

• zverejňovanie konsolidovaného znenia právnych predpisov v elektronickej verzii Zbierky zákonov aj v časovom rozlíšení (podľa jednotlivých schválených noviel zákona),

• prehľadná a zrozumiteľná úprava elektronickej verzie Zbierky zákonov,

• sprístupnenie Zbierky zákonov občanom nielen na obciach, ale aj na okresných úradoch,

• zníženie počtu poslancov NR SR potrebných na podanie pozmeňujúceho návrhu v druhom čítaní z 15 na 8,

• obmedzenie možnosti skracovania lehôt pri prerokovávaní návrhov zákonov v parlamente.

Návrh zákona:

https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=191&matEID=8007&langEID=1

Hromadnú pripomienku možno podporiť najneskôr v piatok 15. mája 2015.

Ondrej Dostál, Občianska konzervatívna strana (OKS)

Štefan Szilva, živnostník

Vladimír Špánik, Združenie občanov miesta a obcí Slovenska (ZOMOS)

Marcel Zajac, Centrum pre filantropiu (CPF)

Martin Šechný, Spoločnosť pre otvorené informačné technológie (SOIT)

Slavomíra Salajová, právnička, Mediálny inštitút

Norbert Brázda, občiansky portál changenet.sk,

Katarína Šimončičová, ochranárka

Michal Makovník, Fórum pre verejné otázky

Belo Hefler, šéfeditor portálu infoRoznava.sk

Juraj Smatana, učiteľ a poslanec mestského zastupiteľstva, Považská Bystrica, ZMENA ZDOLA,

Zsolt Király, šéfredaktor Körkép.sk

Peter Gonda, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI)

Zuzana Wienk, Aliancia Fair-play

Peter Kunder, Aliancia Fair-play

Kálmán Petőcz, Helsinský výbor pre ľudské práva na Slovensku

Šarlota Pufflerová, výkonná riaditeľka, Občan, demokracia a zodpovednosť

Tomáš Szalay, Stredoeurópsky inštitút pre zdravotnú politiku – Health Policy Institute (HPI)

Michal Drotovan, poslanec miestneho zastupiteľstva, Bratislava – Rača

Péter Őry, SMK-MKP, podpredseda pre samosprávu a verejnú správu

Ákos Horony, SMK-MKP

Martin Tokár, predseda Občiansko-demokratickej mládeže (ODM)

Ladislav Rovinský, predseda ZO SZOPK Košice 2013

Lucia Vidanová, poslankyňa mestského zastupiteľstva, Malacky

Peter Osuský, poslanec NR SR, SaS

Ivan Kuhn, poslanec mestského zastupiteľstva, Rožňava, analytik KI

Boris Strečanský, Centrum pre filantropiu

Zuzana Demjanová, aktivista, Košice

Juraj Bakoš, poslanec mestského zastupiteľstva, Trenčín, OKS

Martina Barancová Paulíková, koordinátorka Združenia Slatinka

Grigorij Mesežnikov, Inštitút pre verejné otázky

Jarmila Lajčáková, Centrum pre výskum etnicity a kultúry

Ján Benčík, dôchodca a bloger

Adam Valček, aktivista, novinár

Pavel Nechala, advokát spolupracujúci s Transparency international Slovensko

Milena Veresová, poslankyňa mestského zastupiteľstva, Šaľa, hlavný kontrolór obce Šoporňa

Michal Novota, občiansky aktivista

Nataša Holinová, redaktorka

Ivan Rončák, poslanec mestského zastupiteľstva, Ružomberok

Lucia Štasselová, poslankyňa mestského zastupiteľstva, Bratislava

Géza Tokár, Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku

Martin Alušic, advokát a miestny aktivista, Ružomberok

Jakub Nedoba, poslanec mestského zastupiteľstva, Senica, predseda Mladých liberálov

Roland Kyska, novinár, riaditeľ ĽUDIA ĽUĎOM, n.o.

Vladimír Dolinay, poslanec miestneho zastupiteľstva, Bratislava – Petržalka, NOVA

Jozef Mečiar, Šala, NOVA, autor portálu nova-samosprava.sk

Hromadná pripomienka k návrhu zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Rezortné číslo: 38460/2015/110

Pripomienky sa týkajú čl. I (vlastný návrh zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky) a článku III (zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).

Pripomienky k návrhu zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky (článok I):

1. Podrobnejšia úprava procesu tvorby právnych predpisov priamo v zákone (k článku I k § 2 ods. 3)

Navrhujeme, aby v článku I § 2 ods. 3 znel:

„(3) Podrobnosti o procese a tvorbe právnych predpisov, ktoré nie sú upravené v tomto zákone alebo v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a základné legislatívno-technické pokyny zabezpečujúce systematickú a formálno-právnu jednotnosť právnych predpisov ustanoví Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „Národná rada“) svojím uznesením a vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) svojím nariadením. Tieto právne úpravy sú pre navrhovateľa právneho predpisu záväzné. Nariadenie vlády podľa predchádzajúcej vety upraví aj proces pripomienkovania iných materiálov určených na rokovanie vlády, pričom účasť verejnosti na pripomienkovom konaní musí byť zabezpečená primerane úprave podľa tohto zákona.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) navrhuje, aby podrobnosti o procese a tvorbe právnych predpisov a základné legislatívnotechnické pokyny ustanovili NR SR a vláda svojimi uzneseniami, pričom tieto uznesenia majú byť pre navrhovateľa právneho predpisu záväzné. Podľa nášho názoru je jedným z hlavných účelov predkladaného návrhu zákona ustanoviť jasné, jednoznačné a záväzné pravidlá procesu tvorby právnych predpisov. Vo vzťahu k vládnym návrhom zákonov a ďalším právnym predpisom schvaľovaným vládou sú pravidlá v súčasnosti vymedzené v Legislatívnych pravidlách vlády SR, schválených uznesením vlády. Zakotvenie týchto pravidiel procesu tvorby návrhov právnych predpisov priamo do zákona je spôsobom, ako zabezpečiť ich záväznosť. Ak budú pravidlá bližšie upravené naďalej len uznesením vlády, hoci zákon bude deklarovať záväznosť uznesenia pre predkladateľa, bude ich vymožiteľnosť naďalej nedostatočná a problematická. Preto je potrebné upraviť postup pri tvorbe návrhov právnych predpisov čo najjednoznačnejšie priamo v zákone (body 4 a 20 hromadnej pripomienky).

Okrem toho navrhujeme, aby vláda neschvaľovala podrobnejšiu úpravu legislatívnych pravidiel formou uznesenia, ale nariadenia, čím sa zabezpečí ich vyššia právna sila. Súčasťou nariadenia by mala byť zároveň úprava pripomienkovania materiálov nelegislatívnej povahy určených na rokovanie vlády, pri ktorom je tiež potrebné zabezpečiť účasť verejnosti.

2. Úplné vylúčenie tzv. legislatívnych prílepkov (k článku I k § 6 ods. 3)

Navrhujeme v článku I v § 6 ods. 3 vypustiť v prvej vete slová „ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona“ a celú druhú vetu.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona v § 6 ods. 3 v prvej vete uvádza, že „Počas rokovania Národnej rady o návrhu zákona nemožno do jeho obsahu doplniť novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona.“ Účelom tohto ustanovenia je odstrániť prax tzv. prílepkov, keď sa k návrhu zákona v druhom čítaní pripoja ďalšie články, ktorými sa novelizujú iné zákony nemajúce s predmetom úpravy navrhovaného zákona žiadnu súvislosť. Dochádza tým k obchádzaniu štandardného legislatívneho procesu a dôvodová správa označuje tento stav za nežiaduci, „pretože sa narúšajú princípy verejnosti a legitímnosti priebehu tvorby právneho predpisu“. Tento návrh považujeme za dôležitý a správny, avšak druhá veta tohto odseku pripúšťa možnosť doplniť v druhom čítaní novelizáciu iného zákona, „ak ide o zmeny a doplnenia menšieho rozsahu, ktoré obsahovo súvisia s návrhom zákona“. Ak ide o zmeny a doplnenia väčšieho rozsahu, má sa návrh zákona vrátiť predkladateľovi na dopracovanie. Znenie druhej vety podľa nášho názoru vytvára priestor pre subjektívny výklad a pre obchádzanie zákazu tzv. prílepkov. Preto ju navrhujeme z návrhu zákona vypustiť a prvou vetou úplne zakázať pripojenie akýchkoľvek ďalších novelizácií. Alternatívnou možnosťou je stanoviť, že ak sa návrh zákona v druhom čítaní doplní o ďalšie články novelizujúce v menšom rozsahu iné súvisiace zákony, je potrebné celý návrh vrátiť do prvého čítania a opätovne ho prerokovať vo všetkých troch čítaniach.

3. Úprava náležitostí návrhu právneho predpisu (k článku I k § 7 ods. 2 a 3)

Navrhujeme v článku I v § 7 ods. 2 zmeniť znenie poslednej vety na „Odôvodnenie jednotlivých navrhovaných ustanovení nemôže obsahovať iba samotný text týchto ustanovení.“

Navrhujeme v článku I v § 7 ods. 3 doplniť tretiu vetu v znení: „Konsolidované znenie právneho predpisu sa zobrazuje aj vo forme, v ktorej sú vyznačené všetky zmeny právneho predpisu oproti bezprostredne predchádzajúcej verzii právneho predpisu.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje vo vzťahu k osobitnej časti dôvodovej správy stanoviť, že „Do odôvodnenia jednotlivých navrhovaných ustanovení sa nesmie preberať text týchto ustanovení, ani text a argumentácia už obsiahnutá vo všeobecnej časti dôvodovej správy.“ Zákaz preberania argumentácie z všeobecnej časti dôvodovej správy nie je podľa nášho názoru opodstatnený. Ak má všeobecná časť dôvodovej správy obsahovať všetky „skutočnosti nevyhnutné na posúdenie návrhu právneho predpisu“ (§ 7 ods. 2 druhá veta), mala by zahŕňať aj najdôležitejšie časti obsahu návrhu zákona. V takom prípade sa môže argumentácia obsiahnutá vo všeobecnej časti dôvodovej správy prekrývať s argumentáciou v príslušnej časti osobitnej časti dôvodovej správy. Z hľadiska zrozumiteľnosti návrhu nie je vhodné vyžadovať, aby sa predkladateľ musel rozhodnúť, či argumentáciu zahrnie len do všeobecnej alebo len do osobitnej časti dôvodovej správy k návrhu zákona. Vo vzťahu k preberaniu textu odôvodňovaných ustanovení návrhu zákona do dôvodovej správy sa miesto striktného zákazu javí vhodnejšie miesto úplného zákazu preberania stanoviť, že sa odôvodnenie nemôže obmedziť iba na prebranie textu, pretože citácia navrhovaných ustanovení môže byť v niektorých prípadoch žiaduca z hľadiska zrozumiteľnosti argumentácie.

Zároveň navrhujeme, aby sa informatívne konsolidované znenie právneho predpisu mohlo zobraziť aj vo forme, v ktorej budú viditeľné zmeny v znení právneho predpisu oproti verzii pred navrhovanou novelizáciou.

4. Zákonná úprava účasti verejnosti v pripomienkovom konaní (k článku I k § 9)

Navrhujeme v článku I v § 9 vypustiť odseky 3 a 4, doterajší odsek 5 označiť ako odsek 3 a doplniť nové odseky 4 až 13 v znení:

„(4) Lehota na zaslanie pripomienok je 15 pracovných dní, ak predkladateľ neurčí dlhšiu lehotu; lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po zverejnení návrhu právneho predpisu na pripomienkové konanie v elektronickom systéme tvorby právnych predpisov. Ak pripomienkujúci subjekt pripomienky v určenej lehote nezašle, znamená to, že nemá žiadne pripomienky.

(5) Ak nastanú mimoriadne a vopred nepredvídateľné okolnosti (ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie), alebo ak hrozí nesplnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nedodržaním lehoty určenej na prebratie smernice Európskej únie, implementáciu nariadení alebo rozhodnutí Európskej únie, možno pripomienkové konanie uskutočniť v skrátenej forme. Okolnosti podľa predchádzajúcej vety musia byť v predkladacej správe jednoznačne určené a dostatočne odôvodnené. V tomto prípade lehotu na oznámenie pripomienok určí predkladateľ; táto lehota však nesmie byť kratšia ako sedem pracovných dní; lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po zverejnení návrhu právneho predpisu na pripomienkové konanie v elektronickom systéme tvorby právnych predpisov.

(6) Hrozbu nesplnenia záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nedodržaním lehoty určenej na prebratie smernice Európskej únie, implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia Európskej únie možno ako dôvod na uskutočnenie pripomienkového konania v skrátenej forme použiť len vtedy, ak v lehote určenej na prebratie smernice Európskej únie, implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia Európskej únie nebolo možné pre túto lehotu uskutočniť pripomienkové konanie v lehote podľa odseku 4.

(7) Pripomienkové konanie sa koná za účasti verejnosti. Pripomienky k návrhom právnych predpisov má právo podať každá fyzická alebo právnická osoba. Verejnosť môže zaslať pripomienky v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického systému tvorby právnych predpisov, v elektronickej podobe na určenú elektronickú adresu alebo v listinnej podobe. Pre podanie pripomienok verejnosti v elektronickej podobe sa nevyžaduje autentifikácia podľa osobitného predpisu. (odkaz pod čiarou: zákon č. 305/2013 Z.z.)

(8) Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa môže uskutočniť, ak predkladateľ nevyhovel pripomienke, ktorú uplatnil väčší počet fyzických osôb alebo právnických osôb zo strany verejnosti a zároveň súčasťou pripomienky je splnomocnenie zástupcovi verejnosti na ich zastupovanie (hromadná pripomienka). Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa uskutoční vždy, ak predkladateľ nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo aspoň 500 fyzických osôb alebo právnických osôb. Ak sa hromadná pripomienka uplatnila v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického systému tvorby právnych predpisov, zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa stotožnili s hromadnou pripomienkou, možno predkladateľovi zaslať aj iným spôsobom ako prostredníctvom elektronického systému tvorby právnych predpisov. Z rozporového konania vypracuje predkladateľ návrhu právneho predpisu zápisnicu, ktorú podpisujú zástupcovia oboch strán rozporu.

(9) Ak sa návrh právneho predpisu podstatne zmení podľa výsledkov pripomienkového konania, predloží ho predkladateľ opätovne na pripomienkové konanie.

(10) Navrhovateľ je povinný vyhodnotiť pripomienkové konanie a zverejniť ho. Vyhodnotenie obsahuje aj údaje o tom, ktorý subjekt z radov verejnosti predložil pripomienku, ktorým pripomienkam verejnosti sa vyhovelo alebo nevyhovelo a z akých dôvodov. V prípade, ak ide o návrh právneho predpisu, ktorý schvaľuje vláda, musí byť o vyhodnotení pripomienkového konania a o podaných sťažnostiach podľa odseku 13 informovaná.

(11) Podrobnosti o účasti verejnosti na pripomienkovom konaní a spôsob pripomienkovania štátnymi orgánmi a inými určenými inštitúciami upraví vláda v pravidlách schválených nariadením vlády podľa § 2 ods. 3.

(12) Spôsob pripomienkového konania k návrhom zákonov, ktoré predkladajú poslanci národnej rady a výbory národnej rady, sa vykoná podľa zákona o rokovacom poriadku národnej rady a podľa pravidiel schválených uznesením národnej rady podľa § 2 ods. 3.

(13) Sťažnosti proti porušeniu pravidiel pripomienkového konania rieši Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“). Ak sa pri prešetrovaní sťažnosti zistí, že predkladateľ právneho predpisu porušil ustanovenia tohto zákona spôsobom, ktorý mohol zasiahnuť do práv verejnosti zúčastniť sa pripomienkového konania, úrad vlády rozhodne o zopakovaní pripomienkového konania. Rozhodnutie úradu vlády je pre predkladateľa záväzné.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje upraviť pripomienkové konanie k návrhom právnych predpisov iba veľmi všeobecne a vo vzťahu k účasti verejnosti v pripomienkovom konaní úplne nedostatočne. Zásady pripomienkového konania majú byť podľa navrhovaného zákona určené uznesením vlády. Navrhujeme, aby sa súčasťou zákona stala úprava základných rámcov pripomienkového konania a podrobná úprava pripomienkovania návrhov právnych predpisov verejnosťou. Táto úprava je dnes zakotvená v Legislatívnych pravidlách vlády SR, ktoré boli schválené uznesením vlády. V záujme vyššej záväznosti a vymožiteľnosti týchto pravidiel ich navrhujeme prevziať do navrhovaného zákona a samotné legislatívne pravidlá vlády prijať ako nariadenie, nie uznesenie vlády. Oproti súčasnej úprave v Legislatívnych pravidlách vlády SR navrhujeme len tri významnejšie zmeny:

1. Lehota na pripomienkovanie by nemala začať plynúť dňom zverejnenia návrhu právneho predpisu, ale až dňom nasledujúcim po zverejnení návrhu právneho predpisu. Zásada, že do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom došlo k udalosti určujúcej začiatok lehoty, sa uplatňuje vo všetkých oblastiach procesného práva – v správnom práve (§ 27 ods. 2 správneho poriadku), v občianskom práve (§ 57 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), aj v trestnom práve (§ 63 ods. 3 Trestného poriadku). Považujeme za logické, žeby sa mala uplatňovať aj vo vzťahu k pripomienkovému konaniu upravenému v navrhovanom zákone. Ak je návrh právneho predpisu zverejnený na pripomienkovanie až v poobedňajších alebo dokonca večerných hodinách, nemožno príslušný deň považovať za plnohodnotnú súčasť lehoty.

2. Navrhujeme, aby okolnosti, ktoré odôvodňujú skrátiť legislatívne konanie, boli nielen mimoriadne, ale aby boli aj vopred nepredvídateľné. Oproti súčasnému zneniu legislatívnych pravidiel navrhujeme vypustiť ako dôvod vágnu a zneužiteľnú formuláciu, že „ide o návrh zákona mimo plánu legislatívnych úloh vlády z dôvodu naliehavosti v termíne, ktorý neumožňuje lehotu uvedenú v odseku 6 dodržať“. Zároveň navrhujeme stanoviť, že tieto okolnosti musia byť jednoznačne určené a dostatočne odôvodnené. Zámerom tejto zmeny je predchádzať prípadom, keď predkladateľ právneho predpisu zneužíva možnosť skráteného pripomienkového konania, hoci preň neexistujú pravidlami určené dôvody.

3. Navrhujeme do zákona zakotviť, že sťažnosti proti porušovaniu pravidiel pripomienkového konania stanovených zákonom bude riešiť úrad vlády. Sankciou za porušenie ustanovení zákona vzťahujúcich sa na účasť verejnosti v pripomienkovom konaní bude povinnosť predkladateľa právneho predpisu zopakovať pripomienkové konanie. Zámerom tohto návrhu je obmedziť porušovania legislatívnych pravidiel a zvýšiť ich vymožiteľnosť.

5. Konsolidované znenia právnych predpisov aj v časovom rozlíšení (k článku I k § 13)

Navrhujeme v článku I v § 13 doplniť vetu:

„Elektronická verzia Zbierky zákonov obsahuje konsolidované znenia všetkých právnych predpisov k všetkým termínom ich platnosti a účinnosti. Elektronická verzia Zbierky zákonov umožňuje zobraziť konsolidované znenie právneho predpisu aj vo forme, v ktorej sú vyznačené všetky zmeny právneho predpisu oproti bezprostredne predchádzajúcej verzii.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje, aby sa v elektronickej verzii Zbierky zákonov vyhlasovalo konsolidované znenie právnych predpisov. Navrhujeme doplniť, aby elektronická verzia neobsahovala iba aktuálne konsolidované znenie právneho predpisu, ale jeho konsolidované verzie za celé obdobie jeho platnosti. To znamená od prvého zverejnenia právneho predpisu v Zbierke zákonov a následne vo všetkých platných zneniach v zmysle jednotlivých noviel právneho predpisu. Takýmto spôsobom sa zabezpečí prístup verejnosti k informácii o predmetnej právnej úprave nielen v súčasnosti, ale aj v minulosti, čo je vzhľadom na časté zmeny legislatívy žiaduce a dôležité. Z toho dôvodu zároveň navrhujeme, aby sa konsolidované znenie mohlo zobraziť aj vo forme, v ktorej budú viditeľné zmeny v znení právneho predpisu oproti verzii pred novelizáciou.

6. Posunutie domnienky všeobecnej známosti obsahu Zbierky zákonov na nasledujúci deň (k článku I k § 15 )

Navrhujeme v článku I v § 15 nahradiť slová „dňom vyhlásenia“ nahradiť slovami „dňom nasledujúcim pod dni vyhlásenia“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 11 hromadnej pripomienky. Keďže navrhujeme, aby dňom platnosti právneho predpisu nebol deň jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov ako doteraz, ale až nasledujúci deň, navrhujeme, aby sa na nasledujúci deň posunula aj domnienka všeobecnej známosti obsahu právneho predpisu.

7. Zakotvenie možnosti používania jazykov národnostných menšín v Zbierke zákonov (k článku I k § 16 )

Navrhujeme v článku I označiť doterajšie znenie § 16 ako odsek 1 a doplniť ho odsekom 2 v znení:

„(2) V Zbierke zákonov je možné vyhlásiť znenie právnych predpisov, aktov medzinárodného práva a iných aktov aj v jazykoch národnostných menšín. ^X Podľa prvej vety sa môže postupovať najmä v prípade ústavy, ústavných zákonov, zákonov kódexového charakteru, právnych predpisov, aktov medzinárodného práva a iných aktov, ktoré sa týkajú práv a postavenia príslušníkov národnostných menšín. V prípade nejasností alebo rozporov je rozhodujúce znenie Zbierky zákonov podľa odseku 1.

^X Zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť návrh zákona tak, aby sa v Zbierke zákonov okrem právnych predpisov a iných aktov v štátnom jazyku mohlo uverejňovať aj ich znenie v jazykoch národnostných menšín. Účelom je umožniť príslušníkom národnostných menšín, aby sa oboznámili so znením predovšetkým najdôležitejších právnych predpisov a právnych predpisov, ktoré sa ich najviac dotýkajú, v ich vlastnom materinskom jazyku. Uvedené sa navrhuje zaviesť nie ako povinnosť, ale ako možnosť, ktorá má informačný charakter, pričom rozhodujúce by bolo naďalej znenie v štátnom jazyku. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín „Orgán verejnej správy v rámci svojej pôsobnosti v obci podľa § 2 ods. 1 zabezpečuje na požiadanie informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch popri štátnom jazyku3aa) aj v jazyku menšiny." Uverejňovanie právnych predpisov v jazykoch národnostných menšín v Zbierke zákonov je preto žiaduce aj z pohľadu efektívneho fungovania verejnej správy. Existencia znení právnych predpisov s jednotnou terminológiou v jazykoch národnostných menšín je základnou podmienkou správneho informovania občanov o obsahu týchto predpisov v ich materinskom jazyku, čo je pre orgány verejnej správy zákonnou povinnosťou. Uverejnenie právnych predpisov v jazykoch národnostných menšín je aj v súlade s právnou tradíciou na území Slovenskej republiky a s medzinárodnými dohodami, ktoré sa týkajú práv a postavenia príslušníkov národnostných menšín.

8. Uverejňovanie úplného znenia odôvodnení rozhodnutí ústavného súdu (k článku I k § 17 ods. 2)

Navrhujeme v článku I v § 17 ods. 2 vypustiť v prvej vete slová „a podstatný obsah ich odôvodnenia“ a doplniť druhú vetu v znení: „V listinnej podobe sa uverejní aj podstatný obsah ich odôvodnenia, v elektronickej podobe úplné znenie ich odôvodnenia.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje, aby sa pri rozhodnutiach ústavného súdu uverejňovaných v Zbierke zákonov okrem výrokovej časti rozhodnutia uverejňoval iba podstatný obsah ich odôvodnenia. V prípade elektronickej verzie neexistuje podľa nášho návrhu žiadny dôvod, prečo neuverejňovať celé znenie odôvodnenia rozhodnutí ústavného súdu, preto navrhujeme, že podstatný obsah odôvodnenia by sa uverejňoval len v listinnej podobe, kým v elektronickej podobe úplné znenie odôvodnenia.

9. Informovanie o právnych predpisoch vyhlásených iba v elektronickej verzii Zbierky zákonov (k článku I k § 17 ods. 3)

Navrhujeme v článku I v § 17 v ods. 3 doplniť vetu „Ak ministerstvo postupuje podľa predchádzajúcej vety, uverejní v listinnej podobe Zbierky zákonov oznámenie o uverejnení právneho predpisu alebo jeho časti v elektronickej verzii.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje, aby ministerstvo mohlo vyhlásiť niektoré právne predpisy alebo ich časť vzhľadom na ich charakter a rozsah iba v elektronickej verzii Zbierky zákonov. Uvedené sa nemá vzťahovať na ústavu, ústavné zákony, zákony a nariadenia vlády. Napriek tomu je podľa nášho názoru vhodné, aby v listinnej podobe Zbierky zákonov bolo uverejnené aspoň oznámenie, že takýto právny predpis alebo jeho časť boli vyhlásené v elektronickej verzii Zbierky zákonov.

10. Vyhlasovanie úplných znení opatrení v elektronickej verzii Zbierky zákonov (k článku I k § 18 ods. 2)

Navrhujeme, aby v článku I v § 18 ods. 2 znel:

„Opatrenie sa v listinnej podobe Zbierky zákonov vyhlasuje oznámením o jeho vydaní, ak osobitný zákon neustanoví, že sa vyhlási jeho úplné znenie, a v úplnom znení v elektronickej verzii Zbierky zákonov.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje, aby sa opatrenia, ktoré vydávajú ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, iné orgány štátnej správy a Národná banka Slovenska, vyhlasovali v Zbierke zákonov len oznámením o ich vydaní, ak osobitný zákon neustanoví inak. Navrhujeme zmenu, že uvedené sa bude vzťahovať iba na listinnú podobu Zbierky zákonov a v elektronickej verzii sa budú zverejňovať úplné znenia opatrení. Napriek tomu, že sa opatrenia môžu týkať užšieho okruhu fyzických osôb alebo právnických osôb, nie je podľa nášho názoru vecný dôvod, prečo by v elektronickej verzii Zbierky zákonov nemalo byť uverejňované ich úplné znenie.

11. Zavedenie minimálnej legisvakančnej lehoty (k článku I k § 19)

Navrhujeme, aby sa v článku I v § 19 nahradili odseky 1 a 2 novými odsekmi 1 až 4 v znení:

„(1) Právne predpisy nadobúdajú platnosť dňom nasledujúcim po dni ich vyhlásenia v Zbierke zákonov.

(2) Ak tento zákon nestanovuje inak, právne predpisy nadobúdajú účinnosť dňom, ktorý je v nich uvedený, najskôr však 15. dňom odo dňa ich vyhlásenia v Zbierke zákonov. Ak nie je deň nadobudnutia účinnosti v právnom predpise uvedený, nadobúdajú právne predpisy účinnosť 15. dňom odo dňa ich vyhlásenia v Zbierke zákonov.

(3) Právny predpis môže nadobudnúť účinnosť skôr ako 15. dňom odo dňa vyhlásenia v Zbierke zákonov, nie však skôr ako dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia v Zbierke zákonov, iba v prípade, že existujú mimoriadne okolnosti, ktoré odôvodňujú skrátené pripomienkové konanie podľa § 9 ods. 5 alebo postup národnej rady v skrátenom legislatívnom konaní. ^X

(4) Právny predpis, ktorý má dopad na podnikateľské prostredie tým, že sa v ňom sa stanovujú nové alebo menia existujúce povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, s výnimkou zrušenia týchto povinností, môže nadobudnúť účinnosť iba k 1. januáru kalendárneho roka.

^X § 89 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov“

Doterajšie odseky 3 až 5 sa označia ako odseky 5 až 7.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo v súlade s doterajšou právnou úpravou navrhuje, aby právne predpisy nadobúdali platnosť dňom ich vyhlásenia v Zbierke zákonov a aby k rovnakému dňu mohli nadobudnúť aj účinnosť. V záujme posilnenia právnej istoty navrhujeme zaviesť ako všeobecné pravidlo, že právne predpisy nadobúdajú platnosť až dňom nasledujúcim po dni ich vyhlásenia v Zbierke zákonov (analógia s počítaním lehôt v správnom, občianskom i trestnom práve procesnom – viď argumentácia k bodu 4, ako aj s nadobúdaním účinnosti povinne zverejňovaných zmlúv v Centrálnom registri zmlúv) a účinnosť najskôr 15 dní po ich vyhlásení v Zbierke zákonov. Stanovenie minimálnej legisvakančnej lehoty (lehota medzi vyhlásením právneho predpisu v Zbierke zákonov a nadobudnutím jeho účinnosti) vytvorí pre adresátov práva dostatočný priestor pre oboznámenie sa so znením právneho predpisu. Navrhujeme zároveň stanoviť dve výnimky z tohto pravidla:

1. Skôr ako po 15 dňoch od vyhlásenia v Zbierke zákonov by právny predpis mohol nadobudnúť účinnosť iba v prípade mimoriadnych okolností odôvodňujúcich skrátené pripomienkové konanie alebo skrátené legislatívne konanie v národnej rade.

2. Zákony majúce dopad na podnikateľské prostredie, ktoré stanovujú nové povinnosti fyzickým osobám alebo právnickým osobám, by mohli nadobúdať účinnosť vždy len od 1. januára kalendárneho roka. Nestabilita legislatívy je vnímaná ako jeden z najvážnejších problémov podnikateľského prostredia, čo by sa touto právnou úpravou evidentne zlepšilo, pretože stanovené pravidlá podnikania by sa v priebehu kalendárneho roka nemohli meniť.

12. Vyhlasovanie všetkých medzinárodných zmlúv v elektronickej verzii Zbierky zákonov (k článku I k § 20 ods. 3)

Navrhujeme v článku I v § 20 zmeniť znenie ods. 3 na nasledovné:

„(3) Iná medzinárodná zmluva, ako sú medzinárodné zmluvy uvedené v odseku 2, rozhodnutie medzinárodného orgánu alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie sa v vyhlasujú iba v elektronickej verzii Zbierky zákonov, ak Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“) nerozhodne, že sa majú vyhlásiť aj v listinnej podobe Zbierky zákonov.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje, aby sa v Zbierke zákonov povinne vyhlasovali iba medzinárodné zmluvy ratifikované prezidentom a také, ktoré obsahujú úpravu týkajúcu sa právneho postavenia fyzických osôb a právnických osôb alebo ich oprávnených záujmov. Iné medzinárodné zmluvy by sa mali v Zbierke zákonov vyhlasovať iba v prípade, ak o tom rozhodne ministerstvo zahraničných vecí. V záujme zvýšenia informovanosti verejnosti navrhujeme povinné vyhlasovanie všetkých medzinárodných zmlúv v elektronickej verzii Zbierky zákonov a ponechanie právomoci ministerstva zahraničných vecí rozhodovať o vyhlasovaní zmlúv iba vo vzťahu k listinnej podobe Zbierky zákonov.

13. Doplnenie povinností ministerstva spravodlivosti pri správe elektronickej verzie Zbierky zákonov (k článku I k § 21)

Navrhujeme v článku I v § 21 doplniť za ods. 3 nový ods. 4 v znení:

„(4) Ministerstvo pri správe informačného systému zabezpečujúceho sprístupňovanie elektronickej Zbierky zákonov:

a) zodpovedá za ochranu vyhlásených právnych predpisov, aktov medzinárodného práva a iných aktov pred ich neoprávnenou úpravou a vymazaním a zabezpečuje ich nepretržitú dostupnosť,

b) zabezpečuje automatické zaznamenávanie a zverejňovanie dátumu a času každého zverejnenia a každej zmeny zverejnených právnych predpisov, aktov medzinárodného práva a iných aktov a ku nim prislúchajúcich údajov, ako aj identifikáciu osoby, ktorá uskutočnila zverejnenie alebo zmenu,

c) vedie záznamy o udalostiach súvisiacich s prevádzkou informačného systému zabezpečujúceho sprístupňovanie elektronickej verzie Zbierky zákonov, a to najmä o bezpečnostných incidentoch, o prístupoch do informačného systému a zmenách nastavení oprávnenia,

d) vedie digitálne odtlačky a elektronické podpisy všetkých zverejnených právnych predpisov, aktov medzinárodného práva a iných aktov a to tak, aby ich bolo možné priradiť ku konkrétnemu právnemu predpisu a zverejňuje ich spolu s právnym predpisom,

e) uchováva nepretržite záznamy podľa písmen b), až d) a zodpovedá za to, aby záznamy podľa písmen b), až d) neboli zmenené ani vymazané.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť povinnosti ministerstva pri správe elektronickej verzie Zbierky zákonov tak, aby bola daná jednoznačná zodpovednosť ministerstva za jej neustálu dostupnosť, obsah, identifikovateľná zodpovednosť konkrétnych osôb pri jej správe a verejnosti poskytnuté záruky záväznosti jej obsahu. Pre zabezpečenie dôveryhodnosti a možnosti automatizovanej kontroly integrity záväzných právnych predpisov je potrebné, aby boli použité kryptografické prostriedky - digitálne odtlačky a elektronické podpisy. Tieto musia byť poskytované aj pre automatizovane spracovateľnú formu (XML), z ktorej je vytváraná webová prezentácia a PDF tlačová podoba. Používanie zaručeného elektronického podpisu by poskytlo aj možnosť zaručenej konverzie.

14. Vylúčenie možnosti zasahovania ministerstva spravodlivosti do schváleného znenia zákonov (k článku I k § 22 ods. 5)

Navrhujeme v článku I v § 22 doplniť na koniec odseku 5 novú vetu v znení:

„Ak je právnym predpisom ústava, ústavný zákon alebo zákon, ministerstvo spravodlivosti je oprávnené vykonať korektúru iba v prípade, ak sa podpísané znenie právneho predpisu odlišuje od znenia predpisu schváleného národnou radou.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje, aby ministerstvo spravodlivosti bolo oprávnené pred vyhlásením v Zbierke zákonov vykonať korektúru chýb v podpísanom znení právneho predpisu, aktu medzinárodného práva a iného aktu. Navrhujeme, aby možnosť korektúry chýb bola vo vzťahu k ústave, ústavným zákonom a zákonom obmedzená iba na posúdenie súladu znenia právneho predpisu určeného na vyhlásenie so znením právneho predpisu schváleným parlamentom. Národná rada Slovenskej republiky je v podľa čl. 72 ústavy jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Nie je možné, aby ministerstvo ako súčasť výkonnej moci do tejto výlučnej právomoci parlamentu akokoľvek zasahovalo. V prípade schválenia zákona obsahujúceho chyby, nie je možné tieto chyby opraviť redakciou v Zbierke zákonov, ale len zmenou zákona, čo môže urobiť jedine parlament ďalšou novelou zákona.

15. Doplnenie formálnych náležitostí elektronickej verzie Zbierky zákonov (k článku I k § 23)

Navrhujeme v článku I v § 23 doplniť za ods. 3 nové odseky 4 až 6 v znení:

„(4) Elektronická verzia Zbierky zákonov umožňuje vyhľadávať všetky časové verzie právneho predpisu, aktu medzinárodného práva a iného aktu, umožňuje vyhľadávať dokumenty podľa názvu dokumentu, podľa textu obsiahnutého v dokumente a obsahuje priame prepojenia na iné dokumenty alebo ich konkrétne ustanovenia, ak na nich príslušný dokument odkazuje.

(5) Každý vyhlásený právny predpis, akt medzinárodného práva a iný akt sa v informačnom systéme zabezpečujúcom sprístupňovanie elektronickej Zbierky zákonov zverejňuje na jedinečnej internetovej adrese, pričom sa zabezpečuje jej trvalá podoba a funkčnosť.

(6) Obsah elektronickej verzie Zbierky zákonov sa sprístupňuje ako otvorené údaje umožňujúce automatizované spracovanie spolu s ich metaúdajmi (odkaz pod čiarou – Výnos o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy č. 55/2014 Z. z.).“

Doterajší odsek 4 sa označí ako odsek 7.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť formálne náležitosti elektronickej verzie Zbierky zákonov tak, aby bola pre čitateľov prehľadná a zrozumiteľná, aby raz zverejnené údaje boli trvalo vyhľadateľné na rovnakej internetovej adrese a aby sa zverejňovala aj v strojovo spracovateľnej forme a s metaúdajmi (otvorené údaje). Je tiež potrebné umožniť, aby verejnosť mohla získavať všetky znenia právnych predpisov, automatizovane získavať právne predpisy hneď po ich zverejnení v elektronickej Zbierke. Poskytovanie právnych predpisov výlučne v HTML alebo PDF forme (dnes poskytovanej na slov-lex.sk) obmedzuje možnosť s predpismi ďalej strojovo pracovať. Ak ministerstvo nesprístupní predpisy vo strojovo spracovateľnej forme prostredníctvom rozhrania, budú prirodzene vznikať nástroje na automatizované prehľadávanie jeho webovej formy, čo bude úplne zbytočne preťažovať servery ministerstva.

16. Zbierka zákonov prístupná pre občanov nielen na obecných, ale aj okresných úradoch (k článku I k § 24 ods. 4)

Navrhujeme v článku I v § 24 doplniť v celom odseku 4 s výnimkou druhej vety za slovo „obce“ slová „a okresné úrady“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje stanoviť obciam povinnosť zabezpečiť, aby elektronická podoba Zbierky zákonov bola prístupná na nazretie každému. Účelom navrhovaného opatrenia je zabezpečiť prístup k zneniu právnych predpisov aj tým občanom, ktorí nemajú prístup na internet. Výnimka z tejto povinnosti sa poskytuje obciam, ktoré prístup na internet preukázateľne nemajú. Navrhujeme, aby v záujme lepšej dostupnosti pre občanov i vzhľadom na navrhovanú výnimku pre obce bez internetu, mali takúto povinnosť okrem obcí aj okresné úrady.

17. Informačný systém (k článku I k § 26 ods. 1)

Navrhujeme v článku I v § 26 doplniť nový odsek:

„Na mieste zverejnenia právneho predpisu, aktu medzinárodného práva a iného aktu sa zverejní dátum a čas opravy, informácia, čo bolo opravené a zmenené, dôvod opravy, identifikáciu osoby, ktorá opravu schválila, v rozsahu mena, priezviska a pracovného zaradenia.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Je potrebné zabezpečiť, aby priamo na mieste zverejnenia právneho predpisu boli k dispozícii presné informácie, kedy presne prišlo k oprave a čo konkrétne bolo zmenené.

18. Informačný systém Slov-lex

Navrhujeme doplniť jasné požiadavky na funkčnosť informačného systému, prostredníctvom ktorého sa sprístupňuje elektronická podoba Zbierky zákonov.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Je potrebné zabezpečiť, aby systém Slov-lex poskytoval minimálne rovnaký rozsah funkcií, ako poskytoval systém JASPI, ktorý je aktuálne odstavený. Navrhujeme, aby Slov-lex poskytoval aj judikatúru, výnosy zverejňované aj mimo Zbierky zákonov, nariadenia a smernice EÚ.

19. Konsolidované znenia právnych predpisov aj v časovom rozlíšení (k článku I k § 27)

Navrhujeme v článku I v § 27 doplniť odsek 3 v znení:

„Ministerstvo spravodlivosti sprístupní v elektronickej podobe Zbierky zákonov

1. konsolidované znenia všetkých platných právnych predpisov podľa § 13, znenie platných aktov medzinárodného práva podľa § 20 a iných aktov podľa § 12 najneskôr do 30.6.2016,

2. znenia a konsolidované znenia všetkých právnych predpisov, aktov medzinárodného práva a iných aktov neuvedených v písm. a) najneskôr do 31.12.2016.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme stanoviť termíny, dokedy je ministerstvo povinné sprístupniť v elektronickej verzii Zbierky zákonov konsolidované znenia platných právnych predpisov a iný doterajší obsah listinnej podoby Zbierky zákonov. Návrh zákona obsahuje iba splnomocnenie ministerstvu, aby tento obsah sprístupnilo bez určenia času, dokedy sa tak má stať.

Pripomienky k návrhu novely zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (článok III):

20. Pripomienkové konanie k poslaneckým návrhom zákonov (k článku III k bodu 6 k § 69 )

Navrhujeme v článku III v bode 6 vypustiť § 69 a § 70 ods. 1 a za bod 6 doplniť nový bod 7 v znení:

„7. Za § 74 sa vkladá nový § 74a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠74a

Pripomienkové konanie

1. Pripomienkové konanie sa koná k tým návrhom zákonov, ktorých navrhovateľom sú poslanci a výbory a boli schválené v prvom čítaní. Pripomienkové konanie sa uskutočňuje prostredníctvom elektronického systému tvorby právnych predpisov ^X (ďalej len „elektronický systém“).

2. Lehota na zaslanie pripomienok je 15 pracovných dní a začína plynúť dňom nasledujúcim po schválení návrhu zákona v prvom čítaní. Pripomienka musí spĺňať náležitosti podľa osobitného predpisu. ^Y

3. Pripomienkové konanie sa koná za účasti verejnosti. Pripomienky k návrhom právnych predpisov má právo podať každá fyzická alebo právnická osoba. Verejnosť môže zaslať pripomienky v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického systému, v elektronickej podobe na určenú elektronickú adresu alebo v listinnej podobe.

4. Prerokovanie pripomienky so zástupcom verejnosti sa môže uskutočniť, ak pripomienku uplatnil väčší počet fyzických osôb alebo právnických osôb zo strany verejnosti a zároveň súčasťou pripomienky je splnomocnenie zástupcovi verejnosti na ich zastupovanie (hromadná pripomienka). Prerokovanie pripomienky so zástupcom verejnosti alebo pripomienkujúceho subjektu sa uskutoční vždy, ak navrhovateľ odmietol pripomienku s ktorou sa stotožnilo aspoň 500 fyzických osôb alebo právnických osôb alebo ak pripomienku predložilo ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy. ^Z Ak sa hromadná pripomienka uplatnila v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického systému, zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa stotožnili s hromadnou pripomienkou, možno navrhovateľovi zaslať aj iným spôsobom ako prostredníctvom elektronického systému. Z prerokovania pripomienky vypracuje navrhovateľ zápisnicu.

5. Ak je navrhovateľom zákona poslanec, prerokovanie pripomienky organizačne zabezpečuje výbor, ktorého je členom.

6. Navrhovateľ zákona je povinný vyhodnotiť pripomienkové konanie a zverejniť ho. Vyhodnotenie obsahuje aj údaje o tom, ktorý subjekt z radov verejnosti predložil pripomienku, ktorým pripomienkam verejnosti vyhovel alebo nevyhovel a z akých dôvodov. Vyhovením pripomienke sa rozumie aj iná ako pripomienkou navrhovaná úprava, ak bola prerokovaná a odsúhlasená na prerokovaní pripomienky.

7. Ak navrhovateľ zákona pripomienke vyhovel, oznámi to gestorskému výboru, ktorý pripomienku zahrnie do spoločnej správy výborov podľa § 79 ods. 4 ako pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh.“

^X § 8 zákona č. .../2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

^Y § 9 ods. 3 zákona č. .../2015

^Z Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy“

Doterajšie body 7 až 13 sa označia ako body 8 až 14.

Súvisiaca zmena:

V § 79 ods. 4 zmeniť znenie písm. d) na „d) pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a pozmeňujúce a doplňujúce návrhy navrhovateľa zákona na základe pripomienkového konania usporiadané podľa jednotlivých ustanovení návrhu zákona spolu s ich odôvodnením,“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje zaviesť pripomienkové konanie k návrhom zákonov, ktorých navrhovateľmi sú poslanci a výbory len prostredníctvom všeobecného konštatovania, že povinnosť zverejniť návrhy zákonov na pripomienkové konanie sa vzťahuje aj na týchto navrhovateľov. Pripomienkové konanie by sa malo uskutočniť pred predložením návrhu zákona do NR SR, ale jeho úprava by mala byť ponechaná na uznesenie národnej rady. Podobne ako pri vládnych návrhoch zákonov navrhujeme, aby aj pripomienkové konanie k poslaneckým návrhom zákonov bolo upravené priamo zákonom, v tomto prípade zákonom o rokovacom poriadku NR SR. Úprava by sa mala týkať možnosti pripomienkovania verejnosťou. Keďže vláda sa k poslaneckým návrhom zákonov vyjadruje aj v súčasnosti (§ 70 ods. 2), aj v zmysle navrhovanej úpravy (§ 70 ods. 3), nie je pre pripomienkovanie štátnymi orgánmi potrebné vytvárať špeciálny režim. Verejné inštitúcie sa môžu do pripomienkového konania zapojiť rovnako ako iné právnické osoby.

Navrhujeme, aby sa pripomienkové konanie k poslaneckým návrhom zákonov neuskutočňovalo pred ich predložením do parlamentu, ale až po ich schválení v prvom čítaní. Predíde sa tak pripomienkovaniu návrhov zákonov, ktoré nemajú reálnu šancu prejsť celým legislatívnym procesom. Keďže poslanecké návrhy bývajú odmietnuté v prvom čítaní oveľa častejšie ako vládne návrhy, predmetom pripomienkového konania nebudú návrhy, ktoré skončia už v prvom čítaní. Návrh zohľadňuje aj odlišné kapacity ministerstiev a poslancov ako navrhovateľov zákonov.

Verejnosť by na zasielanie pripomienok mala rovnako ako v medzirezortnom pripomienkovom konaní stanovenú lehotu 15 pracovných dní, v tomto prípade od schválenia návrhu zákona v prvom čítaní. Analógiou rozporového konania by bolo prerokovanie pripomienky. Prerokovanie pripomienky by bolo povinné pri odmietnutých hromadných pripomienkach, s ktorými by sa stotožnilo najmenej 500 fyzických osôb alebo právnických osôb, a pri odmietnutých pripomienkach predložených ministerstvami a inými ústrednými orgánmi štátnej správy.

Vzhľadom na skutočnosť, že návrh zákona schválený parlamentom v prvom čítaní nemôže navrhovateľ sám zmeniť, za vyhovenie pripomienke by sa považovalo osvojenie si pripomienky navrhovateľom a jej zapracovanie do spoločnej správy výborov ako pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu navrhovateľa zákona, o ktorom v druhom čítaní rozhodne hlasovaním parlament.

21. Zníženie počtu poslancov potrebných na podanie pozmeňujúceho návrhu (k článku III k bodu 10 § 82 ods. 3)

Navrhujeme v článku III v bode 10 v § 82 ods. 3 nahradiť slová „aspoň 15 poslancov“ slovami „aspoň 8 poslancov“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme znížiť počet poslancov, ktorí môžu v druhom čítaní na schôdzi národnej rady podávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z 15 na 8. Osem poslancov je podľa rokovacieho poriadku NR SR dostatočný počet na vytvorenie poslaneckého klubu. Tento počet poslancov zastupuje vôľu približne 5 percent voličov, ktorí sa zúčastnili volieb. Tento počet je podľa nášho názoru dostatočný na možnosť predkladania pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní. Vzhľadom na navrhované doplnenie § 82a, ktorý bude vyžadovať, aby gestorský výbor zaujal stanovisko aj k pozmeňujúcim návrhom podaným v druhom čítaní na schôdzi národnej rady, zníženie počtu poslancov potrebných na podanie pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu vytvorí lepšie podmienky pre slobodný výkon poslaneckého mandátu, a to bez akéhokoľvek negatívneho dopadu na kvalitu schvaľovanej legislatívy.

22. Stanovenie minimálnej 24-hodinovej lehoty na posúdenie pozmeňujúcich návrhov z pléna (k článku III k bodu 11 § 82a)

Navrhujeme v článku III v bode 11 v § 82a doplniť na koniec odseku 1 vetu: „O podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zákonov môže gestorských výbor rokovať najskôr po uplynutí 24 hodín od prerušenia rozpravy na schôdzi národnej rady podľa prvej vety.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje, aby gestorský výbor povinne zaujímal stanovisko aj k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom predloženým na schôdzi národnej rady v druhom čítaní a doplnil ich do spoločnej správy. Navrhujeme, aby gestorský výbor mohol o týchto návrhoch rokovať najskôr 24 hodín po prerušení rozpravy na schôdzi národnej rady, aby sa vytvoril aspoň minimálny časový priestor na posúdenie predložených návrhov poslancami gestorského výboru a na možnosť verejnosti oboznámiť sa s nimi.

23. Hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy (k článku III k bodu 12 k § 83 ods. 3)

Navrhujeme v článku III v bode 12 v § 83 doplniť v ods. 3 druhú vetu v znení:

„Na návrh poslanca sa o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov podaných na schôdzi národnej rady a o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných navrhovateľom zákona na základe pripomienkového konania podľa § 74a hlasuje oddelenie.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Na rozdiel od súčasnej úpravy budú aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podané na schôdzi národnej rady zahrnuté do spoločnej správy. Navrhujeme doplniť, že o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných na schôdzi národnej rady alebo podaných na základe pripomienkového konania sa bude hlasovať samostatne, ak to niektorý z poslancov navrhne.

24. Obmedzenie skracovania zákonom určených lehôt pri prerokovávaní návrhov zákonov (k článku III – nové body k § 81 a § 84)

Navrhujeme v článku III doplniť nové body v nasledovnom znení:

• „V § 81 sa v odseku 2 vypúšťa druhá veta.“

• „V § 84 sa v ods. 2 vypúšťa časť vety za bodkočiarkou.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Zákon o rokovacom poriadku NR SR stanovuje pri prerokovaní návrhov zákonov v druhom a treťom čítaní lehoty, ktorých účelom je vytvárať podmienky pre schvaľovanie kvalitnej legislatívy a vyhnutie sa legislatívnym nepodarkom. Konkrétne ide o lehotu 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov národnej rade do hlasovania o návrhu zákona v druhom čítaní (§ 81 ods. 2), hlasovanie o rozdaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných na schôdzi národnej rady najskôr na druhý deň po ich rozdaní (§ 83 ods. 4) a v prípade schválenia pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhov v druhom čítaní prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní najskôr druhý deň po ich schválení (§ 84 ods. 2). Všetky tieto lehoty však možno skrátiť, ak to navrhne gestorský výbor alebo spoločný spravodajca. V realite dochádza veľmi často k skracovaniu týchto lehôt. Hoci zákon stanovuje ako pravidlo, že v prípade schválenia pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní sa má tretie konanie konať až na druhý deň, kým tretie čítanie hneď po druhom čítaní by malo byť iba výnimkou, v skutočnosti je to presne naopak – až na výnimky parlament lehotu skráti a tretie čítanie sa koná hneď po druhom čítaní bez ohľadu na počet a rozsah schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Podobne aj zvyšné dve lehoty sú často skracované, čo neprispieva ku kvalite legislatívneho procesu. Navrhujeme preto možnosť skracovania týchto lehôt zo zákona vypustiť (v jednom prípade je vypustenie lehoty obsiahnuté v predloženom návrhu zákona). Skrátenie lehôt tak bude možné len prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.

25. Prísnejšie pravidlá pre skrátené legislatívne konanie (k článku III – nové body k § 89)

Navrhujeme v článku III doplniť nové body v nasledovnom znení:

• „V § 89 sa v ods. 1 za slovom „mimoriadnych“ dopĺňajú slová „a vopred nepredvídateľných“ a za prvou vetou sa dopĺňajú druhá a tretia veta, ktoré znejú: „Uznesenie podľa predchádzajúcej vety sa schvaľuje trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov národnej rady. Okolnosti podľa prvej vety musia byť v návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie jednoznačne určené a dostatočne odôvodnené“.“

• „V § 89 sa v ods. 3 za slovo „nepoužijú“ dopĺňa čiarka a slová „alebo sa nepoužijú len niektoré z týchto obmedzení, ak o tom rozhodne národná rada v uznesení podľa odseku 1“.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení na roky 2012 až 2016 v časti Spravodlivosť uvádza: „Vláda v snahe zabrániť zneužívaniu skrátených foriem legislatívnych konaní príjme prísnejšie legislatívne pravidlá tvorby právnych predpisov.“ Predložený návrh zákona však žiadne prísnejšie pravidlá, ktoré by zamedzovali zneužívaniu skrátených foriem legislatívnych konaní, neobsahuje. A to ani vo vzťahu k medzirezortnému pripomienkového konaniu, ani vo vzťahu k skrátenému pripomienkovému konaniu v národnej rade. Preto navrhujeme doplniť návrh zákona o prísnejšiu úpravu skráteného legislatívneho konania v § 89 zákona o rokovacom poriadku, ako aj o ďalšie sprísnenia pravidiel vo vzťahu k možnosti zneužívania skrátených foriem legislatívneho konania (body 2, 4, 22 a 24) tejto hromadnej pripomienky). Sprísnenie pravidiel vo vzťahu k skrátenému legislatívnemu konaniu spočíva predovšetkým v požiadavke, aby sa na jeho schválenie vyžadovala nie nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, ale trojpätinová väčšina všetkých poslancov. To bude vyžadovať dosiahnutie určitej miery konsenzu v rámci celého parlamentu a zabezpečí, aby k skrátenému legislatívnemu konaniu dochádzalo naozaj len vo výnimočných prípadoch.

Zároveň analogicky ako pri skrátenom medzirezortnom konaní (viď argumentácia k bodu 4) navrhujeme, aby okolnosti odôvodňujúce skrátené legislatívne konanie k návrhu zákona boli nielen mimoriadne, ale aj vopred nepredvídateľné a aby vláda mala povinnosť v návrhu na skrátené legislatívne konanie tieto okolnosti jednoznačne určiť a dostatočne odôvodniť.

Okrem toho navrhujeme, aby skrátené legislatívne konanie nemuselo automaticky znamenať vylúčenie všetkých obmedzení stanovených zákonom pri prerokovaní návrhu zákona, ale aby sa mohlo uskutočniť spôsobom, keď sa nepoužijú iba niektoré z nich. V niektorých prípadoch totiž nie je nevyhnutne potrebné vylúčiť použitie všetkých obmedzení.

***

Všetky pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky. V prípade, že ministerstvo nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti.

Ondrej Dostál, Beskydská 8, 811 05 Bratislava, ondrejdostal @ oks.sk

Štefan Szilva, Viglašská 7, 851 07 Bratislava 57, szilva @ changenet.sk

Vladimír Špánik, Hlavná 343, 951 06 Vinodol, spanikv @ zomos.sk

Marcel Zajac, Púpavová 15, 841 04 Bratislava, zajac @ changenet.sk

Slavomíra Salajová, Kutlíkova 5, 851 02 Bratislava, salajova @ pubres.sk

Péter Őry, M.Méreyho 588/2, 930 40 Štvrtok na Ostrove, e-mail: starosta @ ocustvrtok.sk

Ákos Horony, László Amadea 1412/1, 929 01 Dunajská Streda, e-mail: horony @ gmail.com

Michal Makovník, Strečnianska 1, 851 05 Bratislava, mimakovnik @ gmail.com