| |
Hromadná pripomienka za žiadosti o informácie bez zaručeného elektronického podpisu
Ministerstvo
financií predložilo do pripomienkového konania návrh novely
zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickom výkone verejnej moci.
Niektoré súčasné ustanovenia tohto zákona môžu byť vzhľadom
na ich nedostatočnú jasnosť interpretované tak, že v ich
dôsledku bude obmedzená doterajšia možnosť zasielania žiadostí
o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom
prístupe k informáciám bez zaručeného elektronického podpisu.
Touto
hromadnou pripomienkou žiadame:
-
Zaručiť
jednoznačnú možnosť podávania žiadostí o informácie aj
obyčajnými e-mailovými žiadosťami a bez povinnosti používania
zaručeného elektronického podpisu a elektronických formulárov.
-
Zaviesť
povinnosť pre verejnú správu, aby dokumenty doručované
vyvesením na fyzickej úradnej tabuli museli byť v rovnaký deň
vyvesené aj na elektronickej úradnej tabuli, aby sa eliminovala
hrozba zmeškania lehôt v dôsledku nesprávnej informácie
o termíne zverejnenia dokumentu, k čomu už v súčasnosti
dochádza.
Zároveň
žiadame, aby sa pripomienkové konanie k návrhu novely zákona
predĺžilo z 8 kalendárnych dní na štandardnú dobu najmenej
15 pracovných dní. Ministerstvo predložilo mimoriadne rozsiahlu
novelu na skrátené pripomienkovanie, hoci na skrátené
pripomienkové konanie neexistuje žiadny dôvod v zmysle
Legislatívnych pravidiel vlády. Takýto postup je vecne
neopodstatnený a obmedzuje právo občanov vyjadriť sa
k návrhu zákona za podmienok stanovených Legislatívnymi
pravidlami vlády.
Túto
hromadnú pripomienku je možné podporiť najneskôr vo štvrtok 16.
apríla 2015.
Návrh
zákona:
https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialWorkflow.aspx?instEID=-1&matEID=7976&langEID=1
Štefan
Szilva, živnostník v oblasti IT Ondrej
Dostál, predseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS) Vladimír
Špánik, predseda Združenia občanov miesta a obcí Slovenska
(ZOMOS) Ivan
Kuhn, analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI) Norbert
Brázda, portál Changenet.sk Martin Šechný, IT špecialista, Spoločnosť pre otvorené informačné technológie Juraj Petrovič, podpredseda OKS Dušan Sloboda, analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI), editor portálu Právo na dobrú samosprávu, samosprava.institute.sk Zsolt Király, šéfredaktor Körkép.sk
Belo Hefler, šéfeditor portálu infoRoznava.sk
Gábor Grendel, podpredseda NOVA
Adam Valček aktivista, novinár
Martin Dubéci, analytik, o.z. Alfa Marcel Zajac, Centrum pre filantropiu
Jozef Mečiar, Šala, NOVA, autor portálu nova-samosprava.sk Juraj Smatana, učiteľ a poslanec mestského zastupiteľstva, Považská Bystrica, ZMENA ZDOLA
-----
Hromadná
pripomienka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o
e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z. a o zmene a
doplnení niektorých zákonov
Rezortné
číslo: MF/006836/2015-173
1.
Zachovanie možnosti podávania žiadostí o informácie podľa
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
bez zaručeného elektronického podpisu a zachovanie aj možností pre prístup k informáciám platným pred účinnosťou zákona o e-Governmente
Žiadame
v čl. I doplniť za bod 2 nový bod 3 v znení:
3.
V § 2 ods. 2 sa dopĺňa nové písmeno g), ktoré znie:
"g)
poskytovanie informácií na základe žiadosti podľa osobitného
predpisu 4a)."
Poznámka
pod čiarou 4a) znie:
"4a)
zákon č. 211/2000 Z. z o slobodnom prístupe k informáciám a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)
v znení neskorších predpisov"
Túto
pripomienku považujeme za zásadnú.
Zdôvodnenie:
Zákon
o e-Governmente umožňuje 3-ročné prechodné obdobie od novembra
2013 do novembra 2016, dokedy musia orgány verejnej moci začať
uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, s výnimkou prípadov,
ak im to neumožňujú technické dôvody.
Zákon
o e-Governmente v § 23 ods. 1 predpisuje, že v prípade, ak sa
právny úkon vykonáva v elektronickej podobe, občan musí vykonať
autorizáciu zaručeným elektronickým podpisom alebo uznaným
spôsobom autorizácie, ktorý ma definovať dodnes nevydaná
vyhláška. Zákon však nie je dostatočne jasný v tom, čo na
tento účel považuje za právny úkon a vzniká riziko, že v
prípade elektronicky zasielaných žiadostí o informácie podľa
zákona č. 211/2000 Z. z. bude vyžadovaný zaručený elektronický
podpis - a to nielen pri žiadostiach prostredníctvom elektronických
formulárov, ale aj pri e-mailových žiadostiach. Zákon o
e-Governmente tak vytvára hrozbu, že niektoré povinné osoby budú
odmietať žiadosti o informácie z dôvodu, že nebudú
podpísané zaručeným elektronickým podpisom.
Zákon
o e-Governmente v § 24 hovorí o povinnom vytváraní elektronických
formulárov pre elektronické podania najneskôr do konca novembra
2016. Zároveň v § 3 definuje, že elektronickým podaním sú iba
údaje vyplnené podľa elektronického formulára - čiže v
špecifickej technickej XML štruktúre, ktorá bude automatizovane
spracovateľná. Tým vzniká riziko, že keď orgány verejnej moci
vytvoria pre účel podávania žiadostí o informácie elektronické
formuláre, v elektronicky podávaných žiadostiach o informácie sa
bude vyžadovať dodržanie špecifickej XML štruktúry definovanej
vo vypublikovanom elektronickom formulári - a to aj v prípade
žiadostí zasielaných e-mailom.
Podľa
§ 24 ods. 8 zákona o e-Governmente je občan oprávnený "vytvoriť
elektronické podanie prostredníctvom informačného systému aj bez
použitia elektronického formulára pre elektronické podanie, ak
zabezpečí súlad údajov a ich štruktúrovanej formy, ako aj
spôsobu zobrazenia takto vytvoreného elektronického podania s
elektronickým podaním vytvoreným s použitím príslušného
elektronického formulára pre elektronické podanie."
Upozorňujeme,
že elektronické občianske preukazy s aktivovaným čipom (eID)
alebo zaručený elektronický podpis (ZEP) má len malé percento
obyvateľov SR. Softvér pre používanie eID alebo ZEP je zatiaľ
málo rozšírený a štát napriek opakovaným prísľubom
neposkytol tento softvér pre iný operačný systém, než je
komerčný systém od firmy Microsoft (čo vyvoláva podozrenia z
cieleného vynucovania nákupov softvéru od tejto firmy). eID a ani
ZEP tak stále nie je možné používať z operačných systémov
Apple Mac OS X, GNU/Linux a ani z mobilných zariadení, tabletov či
mobilov. Pritom zhruba 20 % zobrazení slovenských webových stránok
slovenskými používateľmi sa v súčasnosti uskutočňuje z
mobilných zariadení, ktoré štát pre používanie eID, ZEP a
množstva štátnych elektronických služieb vôbec nepodporuje.
Podľa
§29 je miestom na elektronické doručovanie aktivovaná
elektronická schránka. Prístup do schránky však znamená nutnosť
mať k dispozícii veľmi špecifické technické vybavenie pre
prístup k elektronickej schránke (čítačka eID, správny operačný
systém od správneho výrobcu, nainštalovaný špecifický softvér
pre eID). Elektronická schránka má tiež obmedzenú kapacitu a
veľkosť odpovedí na žiadosť o informácie môže byť vysoká.
Preto je vhodné žiadateľovi sprístupniť informácie e-mailom
alebo odkopírovaním na technický nosič dát, ak o to požiada a
je to možné, a to aj v prípade že má aktivovanú elektronickú
schránku.
Vzhľadom
na vyššie uvedené navrhujeme, aby sa zákon o e-Governmente
nevzťahoval na poskytovanie informácií na základe žiadostí
podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Ako
možné variantné riešenie pripúšťame upraviť príslušné
paragrafy týkajúce sa autorizácie, elektronického podania a
elektronického doručovania, aby zrozumiteľne zaručovali pôvodný
štandard pre prístup k informáciám platný pred účinnosťou
zákona o e-Governmente:
-
nevyžadovanie
zaručeného elektronického podpisu alebo iného uznaného spôsobu
autorizácie pri žiadostiach o informácie,
-
povinnosť
povinných osôb zasielať odpovede na žiadosti aj formou
požadovanou žiadateľom (čiže aj e-mailom alebo odkopírovaním
na technický nosič dát), ak o to žiadateľ žiada, a to aj v
prípade ak má žiadateľ aktivovanú elektronickú schránku,
-
nevyžadovanie
povinnosti v žiadostiach o informácie zabezpečiť súlad údajov
a ich štruktúrovanej formy a spôsobu zobrazenia s elektronickým
podaním - a to pri žiadostiach zasielaných elektronickou poštou
alebo iným akceptovaným technicky vykonateľným spôsobom v
zmysle zákona č. 211/2000 Z. z., s výnimkou elektronického
podania podľa zákona č. 305/2013 Z. z.,
-
povinnosť
povinných osôb umožniť podávanie žiadostí o informácie bez
elektronickej autentifikácie žiadateľa (čiže bez nutnosti
používať elektronický občiansky preukaz alebo alternatívny
autentifikátor),
-
nevyžadovanie
povinnosti používať výlučne zverejnený elektronický formulár
pre podávanie elektronických žiadostí o sprístupnenie
informácií - čiže zachovanie možnosti podávať žiadosti aj
e-mailom a iným povinnou osobou akceptovaným technicky
vykonateľným spôsobom.
------
2.
Zavedenie povinnosti zverejňovať informácie na úradnej tabuli
v rovnaký deň ako na elektronickej úradnej tabuli.
Žiadame
v čl. I doplniť za bod 76 nový bod 77 v znení:
77.
V § 34 sa za odsek 2 dopĺňa nový odsek 3, ktorý znie:
"(3)
Ak sa zverejňuje totožný dokument na účely podľa odseku 2 v
listinnej a aj v elektronickej podobe, musia byť zverejnené v
rovnaký deň. Ak to zo závažných dôvodov nie je možné
uskutočniť, dokument sa zverejní bezodkladne a pri neskoršie
zverejnenej podobe sa povinne uvádza dátum prvého zverejnenia a
forma prvého zverejnenia."
Doterajší
odsek 3 sa označí ako odsek 4.
Túto
pripomienku považujeme za zásadnú.
Zdôvodnenie:
V praxi sa stávajú situácie, kedy úrad zverejňuje napríklad
verejné vyhlášky s iným dátumom na fyzickej úradnej tabuli a s
iným dátumom na internete, pričom na internete neuvádza dátum,
že bola vyhláška na úradnej tabuli zverejnená v skoršom
termíne. Vďaka tomu prichádza k riziku zmeškania lehoty, keďže
sa účastníci konaní čoraz viac spoliehajú na dokumenty a dátumy
uvedené úradmi na internete.
Podľa
pripravovanej novely zákona č. 211/2000 Z. z. sa informácie
zverejňujú s dátumom zverejnenia. V prípadoch, kedy je
zverejnenie zároveň doručením podľa osobitných predpisov, je
nevyhnutné pri zverejnených informáciách uvádzať dátum prvého
zverejnenia, ktoré je rozhodujúce pre určenie termínu doručenia.
Navyše
§ 34 nerieši situácie, kedy sa elektronický úradný dokument
zverejní na elektronickej úradnej tabuli v iný deň, než je
zverejnený totožný dokument v listinnej forme na fyzickej úradnej
tabuli.
------
3.
Žiadame uskutočniť pripomienkové konanie k novele zákona č.
305/2013 Z. z. v štandardnej dĺžke 15 pracovných dní a poskytnúť
tak dostatočný priestor na preštudovanie návrhu zákona a jeho
pripomienkovanie všetkými pripomienkujúcimi subjektmi aj
verejnosťou
Túto
pripomienku považujeme za zásadnú.
Zdôvodnenie:
Pripomienkové
konanie bolo skrátené na 8 kalendárnych dní, čo je nedostatočne
málo pre takýto rozsah novely (122 bodov novely zákona
o e-Governmente a zároveň novely ďalších 6 zákonov).
Ako zdôvodnenie sa uvádza: "Skrátené MPK sa vyžaduje z
dôvodu zabezpečenia úspešného ukončenia nadväzujúcich
projektov financovaných z operačného programu Informatizácia
spoločnosti (OPIS). V projektoch OPIS sú nastavené lehoty, ktoré
treba zákonom upraviť tak, aby bolo možné projekty úspešne
ukončiť v súlade s platnou legislatívou."
Považujeme
zdôvodnenie skrátenia legislatívneho konania za úplne
neopodstatnené, nedostatočné a nezodpovedajúce Legislatívnym
pravidlám vlády SR. Podľa čl. 13 ods. 6 Legislatívnych pravidiel
vlády „Lehota na zaslanie pripomienok je 15 pracovných dní, ak
predkladateľ neurčí dlhšiu lehotu.“ V odseku 7 sú
vymedzené dôvody pre skrátené legislatívne konanie: „Ak
nastanú mimoriadne okolnosti (ohrozenie ľudských práv a
základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné
hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo
opatrení na riešenie mimoriadnej situácie), ak hrozí nesplnenie
záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej
republiky k Európskej únii nedodržaním lehoty určenej na
prebratie smernice Európskej únie, implementáciu nariadení alebo
rozhodnutí Európskej únie, alebo ak ide o návrh zákona mimo
plánu legislatívnych úloh vlády z dôvodu naliehavosti v termíne,
ktorý neumožňuje lehotu uvedenú v odseku 6 dodržať, možno
pripomienkové konanie uskutočniť v skrátenej forme.“ Žiadny
z týchto dôvodov podľa nášho názoru nenastal
a ministerstvo tak skrátením pripomienkového konania
postupuje v rozpore s Legislatívnymi pravidlami vlády.
Skrátenie
pripomienkového konania je neopodstatnené aj z toho dôvodu,
že termín na predkladanie návrhov zákonov na májovú schôdzu NR
SR uplynie v piatok 17. apríla 2015. A tento termín
nemôže byť dodržaný ani napriek skrátenému pripomienkovému
konaniu. Termín predkladania návrhov na nasledujúcu plánovanú
schôdzu NR SR je 29. máj 2015. Tento termín by mohol byť
zachovaný aj v prípade, žeby pripomienkové konanie nebolo
skrátené.
Ministerstvo
financií SR chystá predmetnú novelu podľa dostupných informácií
viac ako rok a je neakceptovateľné, aby po tak dlhej príprave
poskytlo verejnosti a ostaným pripomienkujúcim subjektom len 8
dní na vyjadrenie a pripomienkovanie návrhu. Skrátenie
pripomienkového konania bez dôvodov vymedzených v Legislatívnych
pravidlách vlády je porušením ústavných práv občanov, najmä
práva obracať sa na orgány verejnej moci s pripomienkami
a návrhmi a práva podieľať sa na správe vecí
verejných priamo.
Vzhľadom
na vyššie uvedené žiadame predĺžiť pripomienkové konanie
k návrhu zákona na najmenej 15 pracovných dní.
----
Všetky
pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky. V prípade, že
ministerstvo nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie
rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie
uvedení zástupcovia verejnosti.
Štefan
Szilva, Vígľašská 7, 851 07 Bratislava, stefan.szilva @ gmail.com
Ondrej
Dostál, Beskydská 8, 811 05 Bratislava, ondrejdostal @ oks.sk
Vladimír
Špánik, Hlavná 343, 951 06 Vinodol, spanikv @ zomos.sk
Ivan
Kuhn, Šafárikova 86, 048 01 Rožňava, ivankuhn @ institute.sk
Marcel Zajac, Púpavová 15, 841 04 Bratislava, zajac @ changenet.sk
POZNÁMKY / vaše reakcie
Pridať reakciu:
Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.
|
|
Kampaň bola ukončená.
Podporilo ju podporovateľov.
|