spájame ľudí, ktorí menia svet
Kampane
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
  Tajná služba chce viac moci. 11 zmien, aby ju nezneužívala (podporte ich)

Spravodajské služby majú nezastupiteľné, no mimoriadne citlivé miesto v demokratickej spoločnosti. Spor medzi efektívnym  zaručením bezpečnosti občanov a slobodou, právom na súkromie, či obavou pred zneužitím, je pre túto oblasť prirodzený. Naším cieľom nie je sa nekriticky prikloniť k jednej z týchto hodnôt, ale nájsť medzi nimi primeraný balans. Konečným cieľom našich návrhov je vytvorenie právneho režimu pre spravodajské služby, ktorý umožní ich efektívne fungovanie pod reálnym dohľadom parlamentu, súdov či verejnosti. Zároveň sme presvedčení, že takmer žiadne z oprávnení zasahovať do práv občana, rovnako ako aj vynakladanie finančných prostriedkov, by sa nemalo diať bez primeranej externej kontroly súdmi, parlamentom či NKÚ. Zmeny, ktoré navrhujeme, posúvajú postavenie spravodajských služieb do pozície, ktorá je bežná v západných demokratických krajinách.

Nami navrhované zmeny budú v konečnom dôsledku viesť k zvýšeniu dôvery verejnosti voči spravodajskej komunite, ktorej valná väčšina odvádza prvotriednu verejnú službu v prospech bezpečnosti SR a jej občanov.

Okruhy navrhovaných zmien:

1. Zabráňme neprimeranej koncentrácii moci
Návrh MV SR ukladá možnosť dávať priame rozkazy civilnej spravodajskej službe do rúk premiéra. Takúto koncentráciu moci do jedných rúk považujeme za neopodstatnenú a nebezpečnú. Navrhujeme, tak, ako to je bežné v iných parlamentných systémoch, ponechať právomoc vydávať rozkazy SIS v rukách Bezpečnostnej rady štátu. Rovnaký režim navrhujeme pre Vojenské spravodajstvo.

2. Nedovoľme nekontrolovaný všeobecný zber dát občanov
Vláda navrhuje uzákoniť zber metadát o občanoch SR “na účely spravodajskej činnosti” bez akejkoľvek súdnej kontroly. Takéto všeobecné a nejasné oprávnenie je mimoriadnym zásahom do súkromia, navyše bez akejkoľvek protiváhy. Navrhujeme zapracovanie súdnej kontroly, podobne ako pri odpočúvaniach.

3. Štandardizovanie fungovania Vojenského spravodajstva
Vojenské spravodajstvo plní  kľúčové úlohy pre Ozbrojené sily SR. Jeho postavenie voči verejnosti je však stále v neštandardnej polohe. Navrhujeme, aby otázky ohľadom jeho štruktúry či rozpočtu (ktorý je momentálne na rozdiel od rozpočtu SIS neverejný) boli komunikované rovnako ako v prípade civilnej spravodajskej služby.

4. Primeraná ochrana súkromia v digitálnom priestore
Zákon prikazuje pod hrozbou vysokej pokuty povinnosť odovzdávať šifrovacie kľúče z nejednoznačne definovaného okruhu zariadení - preemptívne a všeobecne. Navrhujeme túto povinnosť zo zákona vypustiť. Zákon rovnako obsahuje súdny príkaz na prístup do elektronických systémov, pričom odôvodnenie nemusí byť obsahom tohto príkazu. Navrhujeme, aby odôvodnenie bolo povinnou súčasťou príkazu a existovala možnosť odvolania.

5. Zavedenie modernej a reálnej kontroly financovania
Financie, ktoré spravodajské služby vynakladajú na operatívnu činnosť, patria prirodzene k tým najcitlivejším verejným výdavkom. Zároveň sa jedná o jediné verejné prostriedky, ktoré nepodliehajú akejkoľvek mimoinštitucionálnej kontrole. Skúsenosti z posledných rokov ukázali, že neexistencia kontroly láka k zneužitiu. Pritom bezpečný a realizovateľný model kontroly je možný a  uplatňuje sa v mnohých krajinách. Navrhujeme zriadenie špecializovaného útvaru NKÚ s kontrolórmi s primeranými bezpečnostnými previerkami a skúsenosťou, ktorí budú dohliadať na tento úsek verejných financií.

6. Skutočná parlamentná kontrola
Parlament zohráva kľúčovú rolu a nesie zákonnú zodpovednosť za legálne fungovanie spravodajských služieb. Ako však za posledných vyše 10 rokov ukázala prax, reálne postavenie členov výborov na kontrolu je bezzubé. V súvislosti s fungovaním týchto výborov preto navrhujeme niekoľko zásadných zmien:
  • Vytvorenie jedného kontrolného výboru pre všetky spravodajské služby. Umožníme tým komplexnú, prierezovú kontrolu. Zároveň tým umožníme zopár poslancom, ktorí majú reálny záujem o prácu v tejto oblasti, hlbšie ponorenie sa do témy.
  • Úprava rokovania výboru tak, aby nedochádzalo k prehlasovaniu menšiny väčšinou, keď to je politicky pohodlné.
  • Posilnenie kontrolných právomocí výboru je zbytočné, pokiaľ jeho členovia nemajú reálnu podporu zo strany svojich tímov. Navrhujeme vytvoriť pozície poradcov a pridelených príslušníkov služieb, ktorí budú mať za úlohu plniť podporné úlohy pri práci výboru a budú mať skúsenosti z práce spravodajskej komunity.
  • Možnosť odvolania sa občanov, ktorí sa skrz výbor domáhali preskúmania porušenia svojich práv na súde.

7. Whistlebloweri si zaslúžia bezpečný spôsob podávania stažností a ochranu
V prostredí s malou vonkajšou kontrolou sú whistlebloweri najčastejšie jedinou šancou ako odhaliť nezákonné konanie či mrhanie s verejnými prostriedkami. Zároveň však takíto whistlebloweri nemôžu ísť do médií, pretože to vyvoláva problémy spojené s ochranou utajovaných skutočností. Narhujeme preto kontrolovaný režim, kedy po internom postupe môže príslušník podať sťažnosť priamo predsedovi výboru a nebude môcť byť za to interne perzekuovaný.

8. Medzinárodné zmluvy sa musia dostať pod dohľad
Súčasný právny režim umožňuje existenciu tajných medzinárodných zmlúv, ktoré sa dotýkajú práv občanov SR. Keďže sa jedná o mimoriadne citlivú oblasť medzinárodnej spolupráce, navrhujeme, aby súhrnné počty týchto zmlúv boli verejne dostupné a ich plné znenia boli prístupné členom kontrolného výboru.

9. Vytvorenie priestoru pre reálnu súdnu kontrolu
Ak majú súdy reálne rozhodovať o odpočúvaniach, musia mať na to reálny priestor a kapacitu. V Bratislave rozhodovali za tri roky o takmer 4-tisíc odpočúvaniach piati sudcovia, ktorí okrem toho ešte riešili ďalšiu trestnú agendu. Navrhujeme, aby Ministerstvo spravodlivosti v spolupráci so súdmi vykonalo analýzu zaťaženosti a navrhlo opatrenia, ktoré umožnia reálny dohľad sudcov.

10. Potreba utajovania musí byť preskúmateľná
Súčasný režim utajovaných skutočností neumožňuje preskúmanie potreby utajenia a tým dáva vedúcich predstaviteľov verejných inštitúcií do pozície absolutistických vládcov, ktorí môžu o nesprístupnení informácie rozhodnúť bez akejkoľvek mimoinštitucionálnej kontroly. Navrhujeme vytvorenie procesu preskúmania utajenia a možnej deklasifickácie, na ktorom sa bude podielať NBÚ a súdy.

11. Robustnejšie postavenie občana voči službám
Navrhujeme niekoľko opatrení, ktoré posilnia postavenie občana. Od zákonnej možnosti si zaznamenať služobné číslo príslušníka služby, ktorý úradne koná voči občanovi, cez možnosť odvolaní sa pri nezákonnom postupe a zamietavom stanovisku prvostupňovej kontroly, až po väčší okruh zverejňovaných súhrnných údajov - tak, ako to je bežné v zahraničí.


S pripomienkou sa stotožňujú:

Martin Husovec, právnik European Information Society Institute (EISi) a afiliovaný vedecký pracovník na Stanford University, Center for Internet & Society (CIS)
Martin Kovanič, MA, interný doktorand Katedry politológie FiF UK v Bratislave
Samuel Spáč, analytik

Ondrej Dostál, právnik & predseda OKS
Spoločnosť pre otvorené informačné technológie


Hromadná pripomienka k návrhu zákona o Úrade civilného spravodajstva a Vojenskom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnom spravodajstve a spravodajských službách)


Predkladateľ:         Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
Rezortné číslo:     KM-OPVA-2015/001214



Všetky pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky. V prípade, že Ministerstvo vnútra SR nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti:

Katarína Batková, Ph.D., Pečnianska 31, 851 01 Bratislava, katarinabatka@gmail.com
Martin Dubéci, MSc., Justičná 3, 811 07, Bratislava, mdubeci@gmail.com
Adam Valček, Poľná 578/23, 900 29 Nová Dedinka, adam.valcek@gmail.com
Ľubor Illek, Šancová 68, 811 05 Bratislava, lubor.ilek@soit.sk



1. Všeobecne k Čl. I § 4 (Program štátneho spravodajstva):
Z návrhu a dôvodovej správy nie je zrejmé, čo presne má obsahovať Program štátneho spravodajstva, žiadame preto, aby tieto ustanovenia navrhovateľ precizoval. Navrhovateľ v dôvodovej správe uvádza, že Program štátneho spravodajstva má okrem iného „rozlíšiť predmet spravodajského záujmu na úseku civilného a vojenského spravodajstva.“ Je pre nás neprijateľné, aby sa všeobecné rozlišovanie predmetu spravodajského záujmu medzi civilnou a vojenskou spravodajskou službou dialo na mimozákonnej úrovni (vo forme dokumentu, ktorý síce bude schvaľovaný vládou, avšak pre spravodajské služby bude mať nanajvýš odporúčací charakter). Zásadne preto žiadame, aby navrhovateľ toto ustanovenie precizoval a už v zákone definoval, čo bude predmetom spravodajského záujmu vojenskej spravodajskej služby a civilnej spravodajskej služby.

2. K Čl. I. § 4 ods. 1 písmeno h):
Žiadame precizovať ustanovenie, ktoré oprávňuje Úrad civilného spravodajstva vykonávať spravodajskú činnosť zameranú na nelegálny obchod. Kým pri vojenskej spravodajskej službe je jej kompetencia spresnená na nelegálny obchod s výrobkami obranného priemyslu (navrhovaný čl. I § 9 ods. 1 písm. g)), pri civilnej spravodajskej službe používa návrh zákona len pojem „nelegálny obchod“. To umožňuje pomerne širokú interpretáciu. Napríklad bude sa spravodajská služba zameriavať aj na nelegálny obchod s potravinami, oblečením či digitálnym obsahom? Žiadame preto, aby bol návrh primerane spresnený; pokiaľ to nie je možné z dôvodu rozsahu, navrhujeme, aby oblasti nelegálneho obchodu, ktorým sa bude civilná spravodajská služba venovať, stanovoval interný predpis jej riaditeľa, ktorý sa bude zverejňovať.

3. V Čl. I sa § 4 dopĺňa o odsek 6, ktorý znie:
„(6) Program štátneho spravodajstva a každá jeho zmena a doplnenie, ktoré schváli vláda, sa zverejňuje na internetovom sídle Úradu vlády Slovenskej republiky; pri zverejňovaní sa dbá na ochranu utajovaných skutočností.“.

Odôvodnenie k bodu 3
Vzhľadom na to, že Program štátneho spravodajstva nebude obsahovať vyslovene operatívne informácie, ale skôr všeobecné až nekonkrétne ciele, plány a zámery, navrhujeme, aby sa zverejňoval celý program, ako aj jeho zmeny. Samozrejme, to nebráni tomu, aby program obsahoval aj utajované skutočnosti, ktoré sa pred zverejnením z programu vylúčia. Resp. budú existovať dve verzie programu tak ako dnes existuje verejná a neverejná časť správy o činnosti Slovenskej informačnej služby.

4. V Čl. I v § 5 odsek 6 znie:
„(6) Bezpečnostná rada prostredníctvom svojho predsedu môže ukladať riaditeľovi úradu príkazy alebo udeľovať súhlas na vykonanie spravodajskej činnosti alebo bezpečnostného opatrenia, a to výlučne v rozsahu vecnej pôsobnosti úradu podľa tohto zákona. Príkazy a súhlasy sa riaditeľovi úradu udeľujú vždy v písomnej forme.“.

Odôvodnenie k bodu 4
Navrhovateľ žiadnym spôsobom v dôvodovej správe nevysvetľuje, prečo by kompetencia ukladať úlohy civilnej spravodajskej službe mala prejsť z Bezpečnostnej rady SR na predsedu vlády. Momentálne platí, že Bezpečnostná rada SR ukladá písomne Slovenskej informačnej službe úlohy (§ 3 ods. 3 zákona č. 46/1993 Z. z.), pričom podľa Rokovacieho poriadku Bezpečnostnej rady SR rozhoduje Bezpečnostná rada SR v zbore, tzn. na prijatie uznesenia alebo iného jej rozhodnutia je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Predseda vlády ako predseda Bezpečnostnej rady SR je potom už len interpretom rozhodnutia rady. Pripomienkou žiadame, aby ostal zachovaný súčasný mechanizmus, kedy úlohy civilnej spravodajskej služby je oprávnená dávať len Bezpečnostná rada SR a nie sám predseda vlády. Touto pripomienkou sa táto právomoc dá do súladu aj so stavom, ktorý je navrhovaný pre vojenskú spravodajskú službu, keďže jej v zmysle navrhovaného § 8 ods. 3 ukladá úlohy vláda (ako kolektívny orgán) prostredníctvom ministra.

5. V Čl. I § 6 ods. 1 sa vypúšťa písmeno f), doterajšie písmená g) až m) sa označujú ako písmená f) až l).

Odôvodnenie k bodu 5
Návrh, aby spravodajská činnosť zameraná na aktivity a ohrozenia v kybernetickom priestore, pokiaľ ohrozujú bezpečnosť štátu, patrili do pôsobnosti Úradu civilného spravodajstva považujeme za predčasný. V zmysle Koncepcie kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky, ktorej návrh Úrad vlády SR predložil 18. februára 2015 do medzirezortného pripomienkového konania, má byť pripravený návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorý určí príslušným orgánom ich kompetencie v otázkach kybernetickej bezpečnosti.

6. V Čl. I § 6 ods. 1 žiadame vypustiť písmeno l) a vytvoriť z neho samostatné ustanovenie.

Odôvodnenie k bodu 6
Žiadame, aby zákon jednoznačne definoval (i) čo je to spravodajská ochrana, (ii) aké predpoklady musia byť splnené na to, aby predseda vlády mohol určiť osoby alebo orgán, ktorý bude pod spravodajskou ochranou, (iii) mechanizmus bŕzd a protiváh, tzn. rozhodnutie predsedu vlády o určení osoby alebo orgánu, ktorí budú pod spravodajskou ochranou bude v písomnej podobe, primerane zdôvodnené a bude sa oznamovať prezidentovi, Osobitnému kontrolnému výboru a Bezpečnostnej rade SR. Analogické riešenie žiadame aj pri ustanovení čl. I § 9 ods. 1 písm. k) – spravodajská ochrana vojenskou spravodajskou službou.

7. V Čl. I § 6 ods. 2 žiadame doplniť pozitívny a negatívny výpočet toho, čo môže byť bezpečnostným opatrením a za akých podmienok ho je možné vykonať, a čo naopak nesmie byť bezpečnostným opatrením a za kých podmienok môže byť udelená z tohto negatívneho vymedzenia výnimka. Návrh žiadame z dôvodu, aby zákon dával jednoznačné garancie, či vôbec a za akých podmienok môže byť bezpečnostným opatrením napríklad vražda, mučenie a iné neľudské zaobchádzanie, zadržiavanie osoby proti jej vôli alebo priemyselná špionáž (nakoľko zákon sa oproti súčasnému stavu rozširuje o právomoc vykonávať bezpečnostné opatrenia „na ochranu a podporu hospodárskych záujmov štátu“).

8. V Čl. I v § 8 ods. 3 znie: 
“(3) Bezpečnostná rada prostredníctvom svojho predsedu môže ukladať Vojenskému spravodajstvu príkazy alebo udeľovať súhlas na vykonanie spravodajskej činnosti alebo bezpečnostného opatrenia, a to výlučne v rozsahu vecnej pôsobnosti Vojenského spravodajstva podľa tohto zákona. Príkazy a súhlasy sa Vojenskému spravodajstvu udeľujú vždy v písomnej forme.“.

Odôvodnenie k bodu 8
Zladenie postupu s civilným spravodajstvom. Koordinácia postupu na jednej úrovni je najlepšia prax zo zahraničia.

9. V Čl. I § 10 ods. 1 veta za bodkočiarkou znie: „takéto informácie možno použiť tiež na účely posudzovania bezpečnostnej spoľahlivosti príslušníkov podľa osobitného predpisu12), na účely konania vo veciach služobného pomeru a štátnej služby príslušníkov podľa osobitných predpisov1), na účely občianskoprávneho súdneho konania proti príslušníkom a na účely trestného konania.“.

Odôvodnenie k bodu 9
Niektoré informácie, ktoré vnútorná bezpečnosť spravodajskej služby zistí o svojich príslušníkoch a ktoré zakladajú dôvod na odobratie bezpečnostnej previerky, môžu tiež zakladať dôvod na trestnoprávny alebo občianskoprávny postih. Môže ísť napríklad o prípady tunelovania majetku v správe spravodajskej služby či o prípady korupcie. Preto žiadame, aby takéto informácie, ktoré spravodajská služba získa v rámci vnútorných bezpečnostných previerok, mohli byť použité aj na účely trestného alebo súdneho konania. Takáto zákonná úprava predíde budúcim problémom, keď budú príslušníci v trestnom alebo súdnom konaní namietať nezákonnosť dôkazov proti nim.

10. V Čl. I sa § 12 za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Spravodajská služba je povinná informovať osobitný kontrolný výbor, že uzatvorila dohodu alebo prevádzkuje spoločnú evidenciu a informačný systém podľa predchádzajúceho odseku. Spravodajská služba informuje výbor najmä o tom, s kým a kedy dohodu uzatvorila, čo je jej predmetom, s kým prevádzkuje spoločnú evidenciu a informačný systém. V prípade spoločnej prevádzky evidencií a informačných systémov je spravodajská služba povinná informovať výbor, aké informácie sa v spoločnej evidencii a informačnom systéme spracúvajú, na aký účel a ako dlho, a tiež o podmienkach ich likvidácie.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

Odôvodnenie k bodu 10
Spravodajská služba pracuje v mimoriadne citlivom režime a pod zákonným dohľadom. Tento dohľad sa stáva efektívne nefunkčným v momente keď bez vedomia dochádza napríklad k prístupu externých aktérov do systémov spravodajských služieb, ktorí už takémuto dohľadu nepodliehajú.

11. V Čl. § 13 ods. 4 druhá veta znie: „Vláde a jej členom poskytuje spravodajská služba informácie, ak je to nevyhnutné na ich činnosť a rozhodovanie.“.

Odôvodnenie k bodu 11
Je absolútne neprijateľné, aby spravodajské služby poskytovali informácie „iným orgánom verejnej moci, najmä súdom“ na objasnenie protiprávnej činnosti, resp. objasnenie skutkového stavu. V trestnom konaní aj civilnom súdnom procese je súd, resp. orgán činný v trestnom konaní, viazaný príslušnými procesnými kódexmi, ktoré mu neumožňujú len tak si vyžiadať informáciu od spravodajskej služby a na jej základe rozhodovať vo veci samej. Keby to bolo možné, išlo by o popretie princípu materiálnej pravdy súdneho, trestného, resp. správneho konania. Súd má rozhodovať len na základe dôkazov, je neakceptovateľné, aby si sudcovia robili na trestnú alebo civilnú vec názor podľa toho, aké informácie dostanú od spravodajskej služby, pričom tieto informácie ani nemusia byť súčasťou súdneho spisu. Žiadame preto, aby tieto ustanovenia boli bez náhrady vyňaté z návrhu zákona.

12. V Čl. I v § 13 ods. 7 a 8 žiadame spresniť tak, aby bolo zrejmé, na aký účel má dostávať spravodajské informácie od vojenskej spravodajskej služby aj minister obrany.

13. V Čl. I v § 14 ods. 1 znie:
„(1) Národná rada Slovenskej republiky vykonáva kontrolu činnosti úradu a Vojenského spravodajstva prostredníctvom Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „ osobitný kontrolný výbor“).“.

14. V Čl. I v § 14 sa vypúšťa odsek 2 a odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

15. V Čl. I v § 14 v novom odseku 2 sa slová „odsekov 1 a 2“ nahrádzajú slovami „odseku 1“.

16. V Čl. I v § 15 ods. 1 úvodná veta znie: „Riaditeľ úradu a minister predkladajú osobitnému kontrolnému výboru najmenej raz ročne správu o činnosti príslušnej spravodajskej služby, ktorá obsahuje“.

17. V Čl. I v § 15 ods. 2 a 3 sa slová „výboru na kontrolu činnosti úradu“ nahrádzajú slovami „osobitnému kontrolnému výboru“ v príslušnom tvare.

18. V Čl. I v §15 ods. 2 ods. 4 písmeno d) znie:
“d) všetky vnútorné predpisy úradu,”.

19. V Čl. I v § 15 sa odseky 4 a 5 vypúšťajú. Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.

20. V Čl. I v § 15 v novom odseku 4, 5 a 6 sa slová „výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva“ nahrádzajú slovami „osobitný kontrolný výbor“ v príslušnom tvare.

21. V Čl. I § 15 v novom ods. 4 písmeno d) znie:
“d) všetky vnútorné predpisy Vojenského spravodajstva”.

22. V Čl. I v § 15 nový odsek 7 znie:
„(7) Osobitný kontrolný výbor môže požadovať od riaditeľa úradu alebo od ministra vysvetlenie, ak vznikne dôvodné podozrenie z nezákonného obmedzovania základných práv a slobôd prostriedkami spravodajskej služby. V prípade, že riaditeľ úradu alebo minister odmietne poskytnúť vysvetlenie s odôvodnením, že by došlo k narušeniu bezpečnosti štátu alebo jeho občanov, je povinný každých šesť mesiacov osobitný kontrolný výbor informovať o tom, či dôvody neposkytnutia vysvetlenia trvajú. Riaditeľ úradu alebo minister môže požiadať osobitný kontrolný výbor o stanovisko alebo o poskytnutie odporúčania vo veci plnenia úloh úradu alebo Vojenského spravodajstva podľa tohto zákona.“.

23. V Čl. I v § 15 v novom odseku 10 sa slová „výbor na kontrolu činnosti úradu alebo výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva“ nahrádzajú slovami „osobitný kontrolný výbor“, slová „výbor na kontrolu činnosti úradu“ nahrádzajú slovami „osobitný kontrolný výbor“, slová „výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva“ nahrádzajú slovami „osobitný kontrolný výbor“ a slovo „príslušný“ sa vypúšťa.

24. V Čl. I v § 15 sa za nový odsek 10 vkladá nový odsek 11, ktorý znie:
„(11) Ak sa na základe výsledkov kontroly osobitný kontrolný výbor uznesenie na tom, že nie je dôvod na postup podľa odseku 10 a dôvodom pre vykonanie kontroly bol podnet od občana Slovenskej republiky, rozhodnutie osobitného kontrolného výboru sa doručí dotknutému občanovi Slovenskej republiky. Dotknutý občan Slovenskej republiky má právo sa domáhať preskúmania rozhodnutia osobitného kontrolného výboru na Ústavnom súde Slovenskej republiky.”. 

Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.

25. V Čl. I v § 15 v novom odseku 13 sa slová „Výbor na kontrolu činnosti úradu a výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva predkladajú“ nahrádzajú slovami „Osobitný kontrolný výbor predkladá“.

26. V Čl. I v § 15 v novom odseku 15 sa slová „ výboru na kontrolu činnosti úradu a výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva“ nahrádzajú slovami „osobitnému kontrolnému výboru“.

27. V Čl. I v § 17 odseky 1 až 6 sa slová „výbor na kontrolu činnosti úradu“ nahrádzajú slovami „osobitný kontrolný výbor“ v príslušnom tvare.

28. V Čl. I v § 17 ods. 7 sa vypúšťajú slová „predsedu výboru a v čase jeho neprítomnosti aj na podpredsedu výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a na člena tohto výboru. Odseky 3 a 5 sa primerane vzťahujú aj na“.

Odôvodnenie k bodom 14 až 28
Navrhuje sa zlúčenie osobitných kontrolných výborov na kontrolu spravodajských služieb a kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu do jedného Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý bude mať tie isté právomoci, ako mali mať jednotlivé osobitné kontrolné výbory, ktoré fungovali doteraz a ktoré ponechávala aj navrhovaná právna úprava.
Zároveň sa zavádza možnosť pre dotknutého občana domáhať sa svojich práv, ktoré sú porušované činnosťou spravodajských služieb, na Ústavnom súde SR v prípade, že osobitný kontrolný výbor mu takúto ochranu neposkytne. Navrhujeme teda štandardný dvojstupňový proces, kde druhou inštanciou bude Ústavný súd SR.
V zmysle navrhovaného zákona majú síce poslanci osobitného kontrolného výboru právo požadovať vysvetlenie od riaditeľa úradu alebo ministra v prípade Vojenského spravodajstva, ak existuje podozrenie o nezákonnom obmedzovaní práv a slobôd spravodajskými službami, ale riaditeľ nemá povinnosť im vysvetlenie poskytnúť, ak by tým mohol ohroziť bezpečnosť alebo prebiehajúcu operáciu. Dá sa však predpokladať, že dôvody neposkytnutia vysvetlenia sa môžu meniť alebo zaniknúť, preto zavádzame povinnosť každých 6 mesiacov zdôvodňovať výboru trvanie dôvodov, na základe ktorých riaditeľ úradu alebo minister v prípade Vojenského spravodajstva odmietol poskytnúť vysvetlenie osobitnému kontrolnému výboru.
Sprístupňovaním všetkých vnútorných predpisov spravodajských služieb sa sleduje úplné oboznámenie osobitného kontrolného výboru s fungovaním úradu a Vojenského spravodajstva.

29. V Čl. I sa za § 17 vkladá nový § 18, ktorý znie:
㤠18

Úrad a Vojenské spravodajstvo pridelia osobitnému kontrolného výboru na účely plnenia jeho úloh podľa tohto zákona aspoň jedného príslušníka, ktorý bude poskytovať súčinnosť členom osobitného kontrolného výboru, najmä ich bude sprevádzať pri vstupe do chránených objektov úradu alebo Vojenského spravodajstva a bude im poskytovať informácie dôležité pre plnenie ich úloh.“.

Ostatné ustanovenia sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie k bodu 29
Navrhujeme vytvorenie funkcie prideleného príslušníka spravodajskej služby, ktorý má poskytovať súčinnosť členom kontrolného výboru a ich poradcom pri plnení svojich kontrolných úloh voči službe. Prax ukázala, že pre efektívnu prácu členov výboru je potrebné vytvorenie širších podporných kapacít so znalosťou práce spravodajských služieb.

30. V Čl. I v § 18 ods. 2 sa slová „sa nevzťahuje na kontrolu“ nahrádzajú slovami „vo vzťahu ku kontrole“ a na konci sa pripájajú slová „sa vykonáva prostredníctvom osobitného útvaru týchto orgánov zriadeným len na tento účel“.

31. V Čl. I v § 18 sa na konci pripája odsek 5, ktorý znie:
„(5) V prípade, že orgány kontroly zistia nehospodárne nakladenie s majetkom štátu v správe spravodajských služieb alebo s verejnými prostriedkami spravodajskými službami, zverejnia záverečnú správu z vykonanej kontroly na svojom webovom sídle, pričom dbajú na ochranu utajovaných skutočností. Orgány kontroly tiež zverejnia zoznam prijatých podnetov na kontrolu nakladania s majetkom štátu v správe spravodajských služieb a hospodárenia s verejnými prostriedkami spravodajskými službami.“. 

Odôvodnenie k bodom 30 a 31
Navrhujeme doplniť právomoc NKÚ kontrolovať aj finančné prostriedky, ktorú doteraz zákon vylučoval. Doterajšia prax ukázala, že aj neexistencia vonkajšej kontroly vytvorila priestor na zneužívanie týchto prostriedkov. Sme presvedčení, že všetky verejné financie by mali podliehať primeranej mimoinštitucionálnej kontrole ich vynakladania. Tá bude zabezpečená prostredníctvom špecializovaného útvaru NKÚ. V mene zabezpečenia primeranej externej kontroly navrhujeme v ods. 5 zverejňovanie súhrnných informácií o podnetoch v tejto oblasti a zverejňovanie  výsledkov kontrol, kde sa zistilo porušenie zákona.

32. V tretej hlave sa za druhý oddiel vkladá nový tretí oddiel, ktorý vrátane nadpisov znie:
„TRETÍ ODDIEL
VEREJNÁ KONTROLA

§ 19

(1) Spravodajské služby sú povinné mať zriadené internetové sídlo; za aktuálnosť údajov zverejnených na internetovom sídle zodpovedá príslušná spravodajská služba.

(2) Spravodajská služba zverejňuje na svojom internetovom sídle svoju organizačnú štruktúru, ktorá obsahuje štruktúru sekcií, oddelení, útvarov a pracovísk spravodajskej služby (ďalej len „organizačný prvok“) a znázorňuje vzťahy medzi nimi. Organizačná štruktúra obsahuje skrátený popis činností, ktorým sa príslušný organizačný prvok venuje.

(3) Spravodajská služba na svojom internetovom sídle zverejňuje znenia interných predpisov, ktoré upravujú
a) druhy a spôsoby vedenia a prevádzkovanie informačných systémov a evidencií, najmä informácie o type zhromažďovaných a uchovávaných informácií, lehote ich ukladania, spôsobe likvidácie a systéme zabezpečenia pred zneužitím a vyzradením,
c) spôsoby povoľovania sledovania podľa § 26, najmä informácie o procese povoľovania sledovania, lehoty na rozhodnutie riaditeľa o sledovaní, formu a náležitosti povolenia riaditeľa,
d) spravodajskú ochranu,
e) typy bezpečnostných opatrení podľa § 6 ods. 2 a § 9 ods. 2.

(4) Spravodajská služba na svojom internetovom sídle zverejňuje prehľad uzatvorených dohôd podľa § 12 ods. 1; tento prehľad obsahuje najmä dátum uzatvorenia dohody, názov spravodajskej služby, obdobného orgánu, služby alebo inštitúcie, inštitúcie Európskej únie alebo organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, s ktorou príslušná spravodajská služba dohodu uzatvorila, na aký čas sa dohoda uzatvorila, spolu s krátkym popisom predmetu dohody.

(5) Spravodajská služba na svojom internetovom sídle zverejňuje informácie o prevádzkovaných spoločných evidenciách a informačných systémoch. Súčasťou zverejňovaných informácií musí byť najmä:
a) typy uchovávaných osobných údajov, podmienky začatia ich uchovávania, trvania ich uchovávania, spôsoby a podmienky ich zdieľania a použitia spolupracujúcou inštitúciou, lehoty a podmienky likvidácie a systémy ochrany údajov pred zneužitím alebo vyzradením,
b) opis uchovávaných údajov, pokiaľ ide o iné spravodajské informácie,
c) názov a adresa spravodajskej služby, obdobného orgánu, služby alebo inštitúcie, inštitúcie Európskej únie alebo organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, s ktorou príslušná spravodajská služba prevádzkuje spoločnú evidenciu alebo informačný systém,
d) zoznam národných alebo komunitárnych predpisov, ktorými sa riadi fungovanie spravodajskej služby, obdobného orgánu, služby alebo inštitúcie, inštitúcie Európskej únie alebo organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, s ktorou príslušná spravodajská služba prevádzkuje spoločnú evidenciu alebo informačný systém, vrátane predpisov, ktoré upravujú zabezpečenie osobných údajov, ich uchovávanie a podmienky sprístupňovania v podmienkach dotknutej spravodajskej služby.

(6) Spravodajská služba každoročne zverejňuje výročnú správu, ktorá obsahuje zhodnotenie zistení a činností spravodajskej služby za uplynulý rok; pri zverejňovaní výročnej správy spravodajská služba dbá na ochranu utajovaných skutočnosti. Výročná správa obsahuje aj záverečné účty spravodajskej služby. Výročnú správu zverejňuje spravodajská služba na svojom internetovom sídle najneskôr do 31. marca roka, ktorému predchádzal rok, za ktorý výročnú správu zverejňuje.

(7) Spravodajská služba najneskôr do 31. decembra roka zverejňuje na svojom internetovom sídle návrh rozpočtu na nasledujúci rok. Priebežne na internetovom sídle počas roka dopĺňa informácie o zmenách a plnení schváleného rozpočtu.

(8) Vo výročnej správe zverejňuje spravodajská služba počet príslušníkov, ktorých v predchádzajúcom roku vyslala podľa § 11 ods. 3. Výročná správa tiež obsahuje údaje o tom, od ktorých orgánov verejnej moci aký počet informácií si spravodajská služba vyžiadala podľa § 36 ods. 3.

(9) Výročná správa spravodajskej služby obsahuje informácie o udelených výnimkách podľa § 22 ods. 4, najmä informáciu, kto výnimku udelil a aká osoba uvedená v § 22 ods. 2  sa na základe výnimky stala osobou konajúcou v prospech spravodajskej služby.

(10) Výročná správa obsahuje aj základné informácie o spravodajských krycích subjektoch, najmä ich počet v členení na tuzemské a zahraničné spravodajské krycie subjekty a informáciu o súhrne tržieb spravodajských krycích subjektov.“.

Pôvodný tretí oddiel sa bude označovať ako štvrtý oddiel a nasledujúce ustanovenia sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie k bodu 32
Pokiaľ ide o návrh na zverejňovanie organizačnej štruktúry spravodajských služieb, chceme ním spravodajské služby posunúť medzi moderné spravodajské služby vyspelých demokracií. Či už ide o americkú Central Intelligence Agency, britskú The Security Service/MI5, nemeckú Bundesnachrichtendienst (BND) alebo holandskú Algemene Inlichtingen- en Veiligheidsdienst, všetky tieto služby zverejňujú svoju (pomerne podrobnú) organizačnú štruktúru s krátkym popisom činností jednotlivých organizačných prvkov. V prípade nemeckej BND dokonca s kódovými označeniami jednotlivých direktoriátov.
Pokiaľ ide o návrh na zverejňovanie niektorých interných predpisov spravodajských služieb, žiadame zverejňovať len také interné predpisy, na ktoré má verejnosť právo v zmysle čl. 8 a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva totiž musí mať predpis, ktorý upravuje zásah do súkromia, určitú kvalitu, čo zahŕňa publicitu predpisu a jeho zrozumiteľnosť, tak aby každý, koho sa môže dotýkať, mohol predvídať dôsledky na seba (Kruslin proti Francúzsku, Lambert proti Francúzsku a ďalšie). Európsky súd pre ľudské práva v § 68 až 70 rozsudku vo veci Shimovolos proti Rusku vyjadril tento názor (voľný preklad): „Najmä tam, kde je moc vykonávaná tajne, sú zrejmé riziká jej svojvôle. Je preto nevyhnutné mať jasné a podrobné pravidlá ohľadne používania tajných opatrení na sledovanie, najmä preto, že dostupné sledovacie technológie sú čoraz dômyselnejšie. Právo musí byť dostatočne jasné vo svojich podmienkach, ktoré majú občanom poskytovať dostatočné záruky ohľadne oprávnenosti orgánov uchýliť sa k akýmkoľvek opatreniam tajného sledovania alebo zberu dát. Navyše, vzhľadom na nedostatok verejnej kontroly a riziká zneužitia, ktoré sú sebe vlastné akémukoľvek systému tajného sledovania, tieto záruky by mali byť stanovené v písanom práve, aby sa zabránilo zneužívaniu: povaha, rozsah, trvanie možných opatrení, dôvody potrebné na začatie tajného sledovania alebo zberu dát, orgány príslušné povoliť ich a vykonávať ako aj kontrolovať a možnosti nápravy musia byť poskytované vnútroštátnymi právnymi predpismi. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, súd konštatuje, že vytvorenie a udržiavanie databázy tajného sledovania, ako aj postup jej prevádzky sa riadi ministerskou vyhláškou. Tento dokument nie je zverejnený a nie je ani dostupný verejnosti. Dôvody na registráciu mena osoby v databáze, orgány oprávnené sledovať občanov, trvanie takéhoto opatrenia, presná povaha zhromažďovaných údajov, postup ich uchovávania a použitia a tiež systém kontroly a záruk proti zneužitiu tak nie sú otvorené verejnej kontrole a verejnosť nemá o nich znalosť. Z týchto dôvodov má súd za to, že vnútroštátne právo nedáva dostatočné záruky proti svojvôli vnútroštátnych orgánov pri zhromažďovaní a uchovávaní údajov v databáze tajného sledovania. Najmä, tieto podmienky nie sú uvedené vo verejne prístupnej forme, ako to vyžaduje ustálená judikatúra súdu.“ Uvedené sa dá primeraným spôsobom uplatniť aj na odôvodnenie navrhovanej povinnosti sprístupňovať prehľad uzatvorených medzinárodných dohôd s partnerskými službami – vzhľadom na to, že na základe takejto dohody môžu spravodajské služby posúvať údaje o slovenských občanoch partnerským agentúram, je nevyhnutné, aby verejnosť poznala, ktorým partnerským službám a za akých podmienok. Je tiež neakceptovateľné, aby sa právomoci spravodajskej služby rozširovali nad rámec zákona, a to utajenými medzinárodnými dohodami, ako to predpokladá ustanovenie § 10 ods. 5 návrhu zákona. Preto žiadame, aby niektoré údaje o týchto dohodách boli zverejňované.
Pokiaľ ide o výročnú správu a štatistické údaje, zverejňovanie týchto údajov neohrozuje fungovanie spravodajských služieb a môže prispieť k debate o korektnom nastavení pravidiel, podľa ktorých spravodajské služby fungujú.
Pokiaľ ide o zverejňovanie kumulovaných niektorých hospodárskych ukazovateľov krycích subjektov, zverejňovaním týchto údajov sa neohrozuje žiaden chránený záujem a zároveň tieto údaje ponúknu verejnosti aj poslancom prehľad o tom, aké rozsiahle sú obchodné aktivity v rámci krycích subjektov.

33. V Čl. I v § 19 ods. 7 sa na konci pripája táto veta: „Ak sa zistila neopodstatnenosť sťažnosti, uvedie sa primerane dôvod neopodstatnenosti a sťažovateľ má právo podať návrh na súd na preskúmanie postupu príslušnej spravodajskej služby.“.

Odôvodnenie k bodu 33
V rámci práva občana na opravný prostriedok navrhujeme povinnosť uvádzať dôvod zamietnutia jeho sťažnosti tak, aby bola zabezpečená možnosť preskúmania súdom.

34. V Čl. I v § 19 sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie:
“(9) Ak bola sťažnosť príslušníka spravodajských služieb podľa odseku 8, týkajúca sa porušovania jeho práv, práv občanov Slovenskej republiky alebo nakladania s majetkom štátu v správe spravodajských služieb a hospodárenia s verejnými prostriedkami spravodajskou službou, zamietnutá a príslušník spravodajských služieb sa domnieva, že rozhodnutie riaditeľa príslušnej spravodajskej služby nie je v súlade so zákonom, môže sa obrátiť na predsedu osobitného kontrolného výboru. Predseda osobitného kontrolného výboru prijíma podanie podľa tohto odseku osobne a osobitný kontrolný výbor prešetrí skutočnosti uvedené v podaní príslušníka spravodajských služieb. S príslušníkom spravodajskej služby, ktorý urobí podanie podľa tohto odseku, nemožno rozviazať služobný pomer počas celého trvania vyšetrovania osobitným kontrolným výborom alebo orgánmi činnými v trestnom konaní.”.

Doterajší odsek 9 sa označuje ako odsek 10.

Odôvodnenie k bodu 34
Postavenie a ochrana tzv. whistleblowerov v spravodajskom prostredí je mimoriadne citlivá záležitosť. V spravodajskom prostredí je často jediný spôsob, ako odhaliť porušovanie zákona a nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami, keď proti nemu vystúpi osoba z vnútra. Zároveň však takéto oznámenie musí prebehnúť kontrolovaným spôsobom bez ohrozenia utajovaných skutočností. Navrhovaný postup nastavuje rovnováhu medzi oboma sledovanými cieľmi.

35. V čl. I § 35 ods. 1 žiadame prepracovať, súčasný návrh je v rozpore s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhované ustanovenie zmocňuje spravodajskú službu zbierať metadáta, teda napríklad, kto, kedy, s kým, ako dlho, z akého zariadenia, odkiaľ telefonuje, posiela SMS správu alebo surfuje na interne. Podľa odbornej literatúry [Čentéš, J. Odpočúvanie – procesnoprávne a hmotnoprávne aspekty. Bratislava : C. H. Beck, 2013, 188 s.] je „z údajov o užívateľoch, adresátoch, presných časoch, dátach, miestach a formách prevádzky, ak budú sledované dlhší časový úsek, možno v kombinácii zostaviť detailné informácie o spoločnej alebo politickej príslušnosti, ako aj osobných záľubách, sklonoch a slabostiach osôb.“ Tento názor potvrdil aj Súdny dvor Európskej únie v § 27 rozsudku v prípade C-293/12 Digital Rights Ireland. Niet teda pochýb, že zbieranie a analýza metadát môže byť rovnako silným zásahom do súkromia ako odpočúvanie telefonického hovoru alebo internetovej prevádzky. Z uvedených dôvodov je nevyhnutné, aby prípadné zbieranie a vyhodnocovanie metadát malo rovnaké záruky legitimity a proporcionality ako odpočúvanie. Preto žiadame, aby otázka zbierania metadát bola riešená v zákona č. 166/2003 Z. z., a to takým spôsobom, že na zbieranie metadát bude nutný predchádzajúci súhlas súdu, zbieranie metadát bude podliehať priebežnej kontrole súdu (ako v prípade odpočúvaní) a zákon bude riešiť podrobnosti o narábaní so získanými údajmi, ich uchovávanie aj podmienky likvidácie. Prípadný interný predpis, ktorý by sa tejto témy dotýkal, musí byť zverejnený na internetovom sídle spravodajských služieb. Tieto podmienky zbierania metadát definoval v rozsudku C-293/12 Súdny dvor Európskej únie, a preto žiadame, aby sa tohto rozhodnutia navrhovateľ striktne držal. 

36. Žiadame, aby čl. I § 35 ods. 2 a 3 boli zosúladené s inými právnymi predpismi; zásadne žiadame, aby bola doplnená definícia informačného systému významného pre bezpečnosť a obranu štátu. Tento pojem je možné v návrhu interpretovať aj tak, že zahŕňa informačné systému fyzických a právnických osôb, ktorých ochrana a bezpečnosť je riešená zákonom č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Odsek 3 žiadame zosúladiť s návrhom Koncepcie kybernetickej bezpečnosti SR, ktorej návrh Úrad vlády SR predložil 18. februára 2015 do medzirezortného pripomienkového konania. V zmysle návrhu koncepcie má byť pripravený návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorý určí príslušným orgánom určí ich kompetencie v otázkach kybernetickej bezpečnosti; odsek 3 preto považujeme za predčasný.

37. Žiadame, aby čl. I § 35 ods. 4 až 8 boli vyňaté a vložené do zákona č. 166/2003 Z. z. s primeranými úpravami (priebežná súdna kontrola, uchovávanie získaných dát, ich analýza, dĺžka archivovanie a ich likvidácia). Prípadný interný predpis, ktorý bude riešiť podmienky uchovávania a likvidácie údajov získaných hackovaním podľa § 35 ods. 4 až 8 navrhovaného zákona, žiadame zverejňovať.

38. Žiadame, aby boli navrhované ustanovenia čl. I § 36 ods. 2 až 5 podrobne konzultované s Úradom na ochranu osobných údajov, pretože spravodajské služby sa týmto návrhom úplne dostávajú mimo rámec zákona o ochrane osobných údajov (ZOOÚ). Ods. 3-5 predstavujú nepriamu novelu zákona o ochrane osobných údajov, čo je podľa pravidiel tvorby legislatívnych aktov neprípustné, preto ich žiadame vypustiť, resp. prepracovať do formy novely ZOOÚ a zosúladiť s týmto zákonom. Takto všeobecne formulovanú možnosť sprístupnenia osobných údajov spravodajskej službe považujeme za neodôvodnený zásah do súkromia dotknutých osôb, žiadame aby aj na každé sprístupnenie osobných údajov bol vyžadovaný príkaz súdu, obdobne ako je to upravené v ods. 7 až 11. Rovnako plošné vylúčenie možnosti informovať dotknutú osobu o sprístupnení údajov podľa ods.3 považujeme za neodôvodnené.

39. Žiadame výrazne prepracovať navrhované ustanovenia § 36 ods. 6 až 11 alebo úplne vyňatie týchto ustanovení z návrhu zákona. Navrhované ustanovenia sú výraznou zmenou oproti súčasnému stavu, kedy podľa § 15 ods. 4 zákona č. 46/1993 Z. z. „na poskytnutie pomoci, pokladov a informácií nesmie byť nikto nútený.“ Navrhované ustanovenie je zjavne neprimerané, keďže spravodajská služba disponuje dostatočnými prostriedkami na to, aby si utajeným spôsobom a bez obmedzenia práv iných nakúpila príslušné znalosti, napríklad objednaním služieb kybernetických expertov, resp. od partnerských služieb. Zároveň  nevidieť, aký všeobecný záujem v tomto prípade prevažuje nad individuálnymi právami jednotlivca. Žiadame preto, aby tieto ustanovenia boli úplne vyňaté zo zákona. Pokiaľ tejto pripomienky nebude vyhovené, žiadame, aby toto ustanovenie bolo výrazne prepracované, a to tak, že nové ustanovenie bude postavené na nasledujúcich princípoch: (a) na rozhodnutie o návrhu na vydanie príkazu na poskytnutie súčinnosti bude príslušný krajský súd v obvode ktorého má bydlisko osoba, ktorá má súčinnosť poskytnúť, resp. sídlo právnickej osoby, ktorá má súčinnosť poskytnúť, prípadne jeden súd, a to Špecializovaný trestný súd; (b) voči príkazu sa bude môcť dotknutá osoba odvolať a odvolanie bude mať odkladný účinok; (c) dotknutá osoba alebo aspoň jej právny zástupca budú mať právomoc oboznámiť sa aj s odôvodnením príkazu (potreby poskytnúť pomoc), ako aj s príslušnými podkladmi, ktorými spravodajská služba odôvodňuje žiadosť o vydanie príkazu.

40. V Čl. I v § 39 ods. 5 sa na konci pripájajú slová „spôsobom, ktorý umožňuje zaznamenanie služobného čísla“.

41. V Čl. I v § 39 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
„(6) Vzor preukazu príslušníka úradu a vzor preukazu príslušníka Vojenského spravodajstva je v prílohe č. 1 tohto zákona.“. 

Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 7.

Odôvodnenie k bodom 40 a 41
Navrhujeme upraviť efektívne právo občana zaznamenať si služobné číslo príslušníka spravodajskej služby. Dôvodom pre zverejnenie vzoru služobného preukazu príslušníka spravodajskej služby je zabránenie potencionálnemu zneužitiu neautentických preukazov príslušníkov spravodajských služieb.

42. V Čl. I § 40 ods. 2 sa bodka nahrádza čiarkou a veta za čiarkou znie: „podrobnosti o tom, v akých prípadoch môže riaditeľ príslušnej spravodajskej služby prikázať psychofyziologické overenie pravdovravnosti upraví interný predpis.“.

Odôvodnenie k bodu 42
Navrhujeme, aby pre vyššiu právnu istotu príslušníkov spravodajských služieb bolo v internom predpise definované, za akých podmienok im môže riaditeľ príslušnej služby nariadiť vyšetrenie na tzv. detektore lži.

43. V Čl. I § 45 ods. 5 znie: „Na spracúvanie osobných údajov spravodajskou službou, informačné systémy a evidencie spravodajskej služby sa nevzťahuje všeobecný predpis o ochrane osobných údajov54).“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 54 znie: 
“54) Zákon č. 122/2013 Z. z. v znení zákona č. 84/2014 Z. z.”. 

Odôvodnenie k bodu 43
Úplné vyňatie spravodajskej služby spod pôsobnosti zákona č. 211/2000 Z. z., resp. práva na informácie ako takého je v rozpore s čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, resp. čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože úplným vyňatím spravodajských služieb spod práva na informácie sa nesleduje žiadne legitímny cieľ ustanovený v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, resp. čl. 10 ods. 2 Dohovoru. Uznávame, že spravodajské činnosti majú určité osobitosti a pracujú spravidla v utajenom režime, avšak na dostatočné utajenia činnosti má spravodajská služba dostatočné nástroje v zákona č. 211/2000 Z. z. Ide napríklad o povinnosť nesprístupniť informáciu, ktorá je utajovanou skutočnosťou. Ale niet dôvodu, prečo by iné informácie, ktoré má spravodajská služba k dispozícii a nie sú utajované, nemali byť sprístupňované. Nakoniec, aj z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Mládežnícka iniciatíva za ľudské práva proti Srbsku rozhodol, že právna úprava, ktorá umožňuje spravodajskej službe úplnú ignoranciu legislatívy v oblasti sprístupňovania informácií, je v rozpore s čl. 10 ods. 1 Dohovoru. Zásadne preto nesúhlasíme s tým, aby boli spravodajské služby vyňaté spod pôsobnosti zákona č. 211/2000 Z. z..

44. V Čl. I v § 46 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Ak riaditeľ úradu alebo minister podľa predchádzajúcej vety rozhodnú, že takúto osobu nezbavia mlčanlivosti podľa odseku 1, môže na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní alebo súdov konajúcich v trestom konaní takúto osobu zbaviť mlčanlivosti predseda vlády. V prípade, že ani predseda vlády nerozhodne o tom, že takúto osobu zbaví mlčanlivosti podľa odseku 1, môže na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní alebo súdov konajúcich v trestnom konaní takúto osobu zbaviť mlčanlivosti prezident.“.

45. V Čl. I v § 46 ods. 3 sa slová „prezident po predchádzajúcom súhlase predsedu vlády“ nahrádzajú slovami „predseda vlády, v prípade, že predseda vlády nerozhodne o zbavení mlčanlivosti riaditeľa úradu, môže o jeho zbavení mlčanlivosti rozhodnúť prezident“ a slová „prezident po predchádzajúcom súhlase ministra“ nahrádzajú slovami „minister, v prípade, že minister nerozhodne o zbavení mlčanlivosti riaditeľa Vojenského spravodajstva, môže o jeho zbavení mlčanlivosti rozhodnúť prezident“.

Odôvodnenie k bodom 44 a 45
Navrhujeme rozšírenie počtu osôb, ktoré môžu zbaviť mlčanlivosti príslušníka spravodajskej služby alebo riaditeľa príslušnej spravodajskej služby pre trestné konanie. Touto úpravou navrhujeme prelomenie možného konfliktu záujmu, ktorý môže nastať medzi doteraz poverenými osobami s touto právomocou.

46. V Čl. I v § 48 sa na konci dopĺňa odsek 11, ktorý znie:
„(11) Informácie podľa § 19 ods. 4 a 5 o dohodách, ktoré spravodajská služba uzatvorila s inou spravodajskou službou, obdobným orgánom, službou alebo inštitúciou, inštitúciou Európskej únie alebo organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zverejní spravodajská služba na svojom internetovom sídle najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.“.

Odôvodnenie k bodu 46
Vzhľadom na navrhované doplnenie povinností spravodajských služieb zverejňovať dohody v zmysle § 19 ods. 4 a 5 navrhovaného zákona, prechodné ustanovenie dopĺňa povinnosť spravodajských služieb zverejniť takéto dohody spätne, nie len tie dohody, ktoré budú uzavreté po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

47. V Čl. V bod 1 znie:
„1.§ 60 vrátane nadpisu znie:

㤠60
Osobitné kontrolné výbory

(1) Národná rada zriaďuje z poslancov Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „osobitný kontrolný výbor“). Oprávnenia a povinnosti osobitného kontrolného výboru a ich členov ustanovujú osobitné predpisy.50)

(2) Členov osobitného kontrolného výboru volí národná rada podľa princípu pomerného zastúpenia členov poslaneckého klubu alebo poslaneckých klubov a vzhľadom na určený počet členov osobitného kontrolného výboru. Poslanec sa môže členstva v osobitnom kontrolnom výbore vzdať.

(3) Poslancovi, ktorý je členom osobitného kontrolného výboru, pomáha pri plnení úloh v tomto výbore poradca, ktorý mu je pridelený podľa osobitného predpisu50a) a ktorý je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné podľa osobitného predpisu50b).

(4) Na činnosti osobitného kontrolného výboru sa môže na základe jeho uznesenia podieľať aj iná osoba, ak je oprávnená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné podľa osobitného predpisu.50b)“.

 Poznámky pod čiarou k odkazom 50 až 50b znejú:
„50)  § 72 až 74 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
         § 15 až 17 zákona č. .../2015 Z. z. o Úrade civilného spravodajstva a Vojenskom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnom spravodajstve a o spravodajských službách).
    50a) § 4a zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
   50b) Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov.“.

Odôvodnenie k bodu 47
Z dôvodu efektívnej a komplexnej kontroly spravodajských služieb navrhujeme zriadenie jedného výboru pre ich kontrolu a pre kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu.  Navrhujeme pridelenie poradcov (zaradených do dočasnej štátnej služby podľa zákona o štátnej službe a s oprávnením oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami v stupni Prísne tajné) pre poslancov, ktorí sú členmi  osobitného kontrolného výboru. Úlohou poradcov bude podporovať prácu členov výboru v ich kontrolnej činnosti. Prax zo zahraničia ukazuje, že bez dostatočnej a kvalifikovanej podpory zákonodarcov je parlamentná kontrola nereálna.

48. V Čl. V bod 2 znie:
„2. Za § 60 sa vkladá § 60a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠60a
Rokovanie osobitného kontrolného výboru

(1) Pokiaľ osobitný kontrolný výbor svojím uznesením nerozhodne inak, rokovanie výboru je neverejné. Na rokovaní sa zúčastňujú členovia osobitného kontrolného výboru a ich poradcovia a s jeho súhlasom aj ďalšie osoby. Osobitný kontrolný výbor sa môže uznesením rozhodnúť, že sa rokovania zúčastnia len jeho členovia.

(2) Osobitný kontrolný výbor sa v mimoriadnych prípadoch môže uzniesť na verejnosti svojho rokovania. Návrh na verejné rokovanie podáva aspoň tretina členov osobitného kontrolného výboru; návrh musí byť odôvodnený a zverejňuje sa na internetovom sídle národnej rady. Zamietnutie návrhu na verejné rokovania musí osobitný kontrolný výbor odôvodniť; uznesenie o odmietnutí návrhu na verejné rokovanie spolu s odôvodnení sa zverejňuje na internetovom sídle národnej rady.

(3) Ak osobitný kontrolný výbor prerokúva utajované skutočnosti, rokovania sa môžu so súhlasom výboru zúčastniť len také ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa utajenia. Ak ide o utajované skutočnosti so stupňom utajenia Vyhradené alebo Dôverné, môže sa v mimoriadnych prípadoch a so súhlasom osobitného kontrolného výboru zúčastniť rokovania osobitného kontrolného výboru aj osoba bez splnenia podmienok podľa osobitného predpisu 90); takáto osoba musí ešte pred začiatkom oboznamovania sa s utajovanou skutočnosťou podpísať vyhlásenie o mlčanlivosti a byť poučená o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenie vykoná predseda osobitného kontrolného výboru, o čom vyhotoví písomný záznam.   

(4) Osobitný kontrolný výbor pri rokovaní postupuje podľa svojho rokovacieho poriadku. Osobitný kontrolný výbor zverejňuje svoj rokovací poriadok a program rokovania na internetovom sídle národnej rady.

(5) Uznesenia alebo iné rozhodnutia osobitného kontrolného výboru sa zverejňujú na internetovom sídle národnej rady v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na informovanie verejnosti; pri zverejňovaní uznesení alebo iných rozhodnutí výboru sa dbá na ochranu utajovaných skutočností.

(6) Zvolanie osobitného kontrolného výboru môže požadovať každý jeho člen; predseda osobitného kontrolného výboru zvolá osobitný kontrolný výbor, ak sa na tom uzniesla národná rada, alebo ak o to požiada riaditeľ Úradu civilného spravodajstva, minister obrany Slovenskej republiky alebo riaditeľ Národného bezpečnostného úradu, alebo aspoň tretina členov osobitného kontrolného výboru. Ak nie je v uznesení národnej rady určená alebo v žiadosti uvedená lehota, dokedy sa má lehota výboru konať, predseda výboru je povinný zvolať schôdzu osobitného kontrolného výboru najneskôr do siedmich dní od prijatia uznesenia alebo od doručenia žiadosti.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 90 znie:

„90) § 10 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov.“.

Odôvodnenie k bodu 48
Znenie § 60a, ako je obsiahnuté v návrhu Ministerstva vnútra SR, oslabuje niektoré funkčné mechanizmy osobitných kontrolných výborov podľa doterajších predpisov. Ide najmä o podmienky zvolania schôdze osobitného kontrolného výboru, ktorú je dnes predseda výboru povinný zvolať najneskôr do siedmych dní, pokiaľ o zvolenia požiada aspoň tretina členov výboru (§ 60 ods. 3 tretia veta v spojitosti § 49 ods. 2 Rokovacieho poriadku NR SR). Predložený návrh zákona síce rozširuje okruh osôb, ktoré o zvolenie môžu požiadať („každý jeho člen“), ale ide len o zdanlivé rozšírenie kontrolného mechanizmu, nakoľko na žiadosti od jednotlivého člena výboru nemusí jeho predseda reagovať. Povinnosť zvolať výbor by mal totiž v prípade schválenia tohto návrhu zákona len v prípade, keď o to požiada riaditeľ ÚCS alebo minister obrany SR.
Návrh zákona sa snaží precizovať ustanovenia o účasti poradcov členov výboru a tretích osôb na rokovaní kontrolného výboru, pričom opätovne oproti súčasnému stavu situáciu skôr zhoršuje. Dnes sa totiž so súhlasom výboru môžu na jeho rokovaní zúčastniť aj osoby, ktoré nemajú bezpečnostnú previerku. Touto hromadnou pripomienkou preto navrhujeme, aby aj takáto osoba sa mohla na rokovaní kontrolného výboru zúčastniť, a to za špecifických podmienok, ktoré vychádzajú z koncepcie oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami osobami bez previerky v Zákone o ochrane o utajovaných skutočnostiach (§ 35). Takáto právna úprava umožní kontrolnému výboru predvolať na svoje rokovanie napríklad aj občana, ktorý sa naň obrátil so sťažnosťou, resp. podnetom.
Pri poslaneckej žiadosti o zvolenie výboru sa navrhuje touto hromadnou pripomienkou ustanoviť lehotu, v ktorej musí byť výbor zvolaný (podľa doterajšieho stavu).
Okrem toho sa touto hromadnou pripomienkou navrhuje, aby Rokovací poriadok NR SR obsahoval právomoc kontrolného výboru uzniesť sa na verejnosti svojho rokovania, a to v mimoriadnych situáciách, kedy by predmetom jeho rokovania bola téma, pri ktorej záujem na publicite preváži nad záujmom na ochranu utajovaných skutočnosti, resp. pri ktorej je utajovanie informácií zakázané. Nakoľko toto opatrenie má slúžiť naozaj len v mimoriadnych situáciách verejného záujmu. Navrhuje sa, aby uznesenie, ktorým výbor odmietne verejné rokovanie, bolo odôvodnené a zverejňované na internetovej stránke parlamentu.

49. Za Čl. V sa vkladá nový Čl. VI, ktorý znie:

„Čl. VI

Zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení zákona č. 374/1994 Z. z, zákona č. 304/1995 Z. z., zákona č. 277/1998 Z. z., zákona č. 57/1999 Z. z., zákona č. 447/2000 Z. z., zákona č. 175/2002 Z. z., zákona č. 668/2002 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., 81/2005 Z. z., zákona č. 94/2006 Z. z., zákona č. 598/2006 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 236/2001 Z. z., zákona č. 532/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 392/2012 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 97/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z. a zákona č. 362/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 4a sa za ods. 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Poslancovi, ktorý je členom Osobitného kontrolného výboru národnej rady, poskytne kancelária národnej rady poradcu, ktorý má postavenie odborníka ústavného činiteľa podľa osobitného predpisu1ba).“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1ba znie:
„Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov.“.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.“.

Ostatné novelizačné články sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie k bodu 49
V zmysle navrhovanej právnej úpravy postavenia poradcov členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky sa navrhuje, aby boli týmto poslancom okrem asistentov pridelení navyše pre účely plnenia ich úloh v tomto výbore aj poradcovia. Poradcovia budú zamestnancami Kancelárie Národnej rady SR v dočasnej štátnej službe, budú musieť mať oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, aby mohli efektívne poskytovať podporu členom osobitného kontrolného výboru vrátane účasti na rokovaní tohto výboru.

50. Novelizačný Čl. VII sa vypúšťa. Ostatné novelizačné články sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie k bodu 50
Tento návrh je extrémny až nezmyselný. Z technického hľadiska je za hranicou technickej realizovateľnosti, pretože pri každodenných činnostiach využívame nástroje na kompresiu a utajenia dát, pričom o tom ani nevieme (napr. WinZIP, Skype a pod.). Predstava, že slovenský zákonodarca, resp. normotvorca, prinúti vývojárov týchto zariadení, aby im dobrovoľne odovzdávali návod ako kompresiu, šifrovanie alebo kódovacie obchádzať je naivné. Ešte naivnejšia je predstava, že používateľ, ktorý často netuší, že jeho zariadenia alebo softvér dáta komprimuje, šifruje alebo kóduje, nahlási príslušným orgánom, že takýto výrobok vlastní. Z právneho hľadiska je návrh extrémny až nezmyselný. Je tak rozsiahly, že hrozí jeho všeobecné nedodržiavanie, čo je veľmi nebezpečné, pretože potom môže byť selektívne vynucovaný, čo jednak vytvára priestor na šikanu zo strany bezpečnostných zložiek a jednak priestor na ich korumpovanie. Nazdávame sa, že toto ustanovenie koncipoval niekto, kto nezohľadnil súčasný stav techniky alebo je koncipované zámerne tak, aby táto povinnosť bola ihneď porušovaná, čo potom bezpečnostným zložkám umožní jednoduchší zásah voči tomu, kto disponuje nielen takým zariadením, ktoré je schopné šifrovať, ale aj akýmkoľvek nosičom, ktorý také informácie obsahuje. Vzhľadom na šírku navrhovanej povinnosti sa domnievame, že táto zjavne sankcia (aj vzhľadom na uložené povinnosti) je preto zjavne neúčelná a neprimeraná, preto žiadame jej vyňatie z návrhu zákona, a to bez náhrady.

51. Čl. XI novelizačný bod 10. Navrhované znenie odseku 8 predstavuje celkom zjavne legislatívny exces a možnosť nasadiť ITP na akúkoľvek osobu bez súhlasu súdu, pokiaľ to bude odôvodnené účelom vzdelávania a výcviku príslušníkov úradu alebo vojenského spravodajstva. V spojení s textom novelizačného bodu 7 (§ 3 odseku 1 zákona č, 166/2003 Z.z.) a contrario možno dovodiť, že na takéto použitie ITP sa nevzťahuje, a teda že ITP možno použiť kedykoľvek a akokoľvek. Takýto nikým a ničím obmedzený spôsob využitia ITP je v demokratickej spoločnosti neprijateľný. Vzdelávanie a výcvik  príslušníkov úradu a vojenského spravodajstva je možné realizovať aj bez existencie takétoho ustanovenia rovnakým spôsobom ako doteraz.

52. Čl. XI novelizačné body 13 až 15 žiadame prepracovať do ústavne konformnej podoby, resp. aby boli úplne vyňaté. Vítame pokus o zmenu spôsobu kontroly používania informačno-technických prostriedkov a tiež návrh na zriadenie tzv. rady starších. Pokiaľ má kontrolu používania informačno-technických prostriedkov vykonávať Národná rada Slovenskej republiky, potom táto kontrola nemôže prebiehať prostredníctvom „komisie“ a tobôž nemôže byť členom tejto komisie osoba, ktorá nie je poslancom Národnej rady SR. Prijatie takéhoto návrhu by si totiž vyžadovalo zmenu Ústavy SR a následne rokovacieho poriadku Národnej rady SR. Ústava SR totiž nezmocňuje Národnú radu SR zriaďovať kontrolné komisie. Podľa čl. 91 ods. 1 Ústavy SR Národná rada SR „zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány (...)“. Z toho vyplýva, že národná rada namiesto kontrolnej komisie môže zriadiť výbor na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov, ibaže členom tohto výboru môže byť iba poslanec Národnej rady SR. Návrh na vykonávanie kontroly Národnej rady SR prostredníctvom špeciálnej komisie, ktorej členom budú navyše neposlanci, preto naráža na ústavnoprávne limity a takúto právnu úpravu nemožno prijať pre rozpor s Ústavou SR.

53. Zapracovanie ex post oznamovacej povinnosti do zákona č. 166/2003 Z. z.
Zásadne žiadame, aby v novele zákona č. 166/2003 Z. z. (čl. XI) bol doplnený mechanizmus ex post oznamovacej povinnosti odpočúvanej/sledovanej/elektromagneticky monitorovanej osoby. Aktuálne znenie zákona č. 166/2003 Z. z. je v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako potvrdzuje odborná literatúra [Bálintová, M. Záruky proti zneužitiu odpočúvania. In: Justičná revue, 2008, č. 10, s. 1351-1358, tiež Čentéš, J. Odpočúvanie – procesnoprávne a hmotnoprávne aspekty. Bratislava : C. H. Beck, 2013, s. 231, ale tiež judikatúra ÚS SR – III. ÚS 83/05, IV. ÚS 76/05, prípadne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Združenie pre európsku integráciu a ľudské práva & Ekimdzhiev proti Bulharsku]. Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí Weber a Soravia proti Nemecku jednoznačne povedal, že „vždy, ak je to možné a neodporuje to zmyslu tajného odpočúvania, musí byť fyzická osoba dodatočne oboznámená s tým, že jej hovory boli odpočúvané a musí mať k dispozícii účinný opravný prostriedok, ktorým môže namietať nezákonnosť alebo bezdôvodnosť odpočúvania.“ Ústavný súd k tomu v rozhodnutí I. ÚS 274/05 dodal, že „fyzická osoba, ktorej komunikácia bola odpočúvaná, musí mať možnosť obrany voči samotnému faktu odpočúvania jej hovorov, teda voči samotnému faktu zásahu do jej práva na ochranu súkromia.“

54. Všeobecne k problematike kontroly odpočúvania a iných zásahov do súkromia, ktoré sú navrhované:
Žiadame, aby prekladateľ návrhu zákona predrokoval s Ministerstvom spravodlivosti SR možnosť vykonať analýzu zaťaženosti sudcov príslušných rozhodovať o spravodajských odpočúvaniach na príslušných krajských súdoch za účelom vypracovania opatrení na navýšenie počtu sudcov, ktorí budú oprávnení rozhodovať o týchto odpočúvaniach. Zásadne žiadame, aby sa navrhovaný zákon neprijímal bez toho, aby príslušné krajské súdy mali garantované navýšenie stavu sudcov, ktorí budú rozhodovať o agende podľa novelizovaného zákona č. 166/2003 Z. z., tzn. vo veciach odpočúvania, hackovania, zberu metadát a elektromagnetického monitoringu. Je potrebné odôvodnene predpokladať, že nízka kritickosť pri posudzovaní návrhov/žiadostí o odpočúvanie (malý počet zamietnutých odpočúvaní) je dôsledkom kombinácie (1) malého počtu sudcov, ktorí sú príslušní rozhodovať o tejto agende s (2) vysokým nápadom vecí. Napr. na Krajskom súde v Žiline za tri roky rozhodovali šiesti sudcovia o 154 žiadostiach podľa § 4 zákona 166/2003 Z. z. (spravodajské odpočúvanie). Celkovo odmietli za toto obdobie 14,29 % žiadostí, pričom nad priemerom je sudca Martin Bargel (47,62 % zamietnutých) a sudkyňa Dana Wänkeová (25 % zamietnutých). Na Krajskom súde v Bratislave, ktorý má najväčšiu agendu spravodajských odpočúvaní vzhľadom na príslušnosť Slovenskej informačnej služby, rozhodovali piati sudcovia za tri roky o 3896 žiadostiach o súhlas s použitím informačno-technického prostriedku a len 22 žiadostí zamietli (0,56 %). Jediný sudca zamietol viac ako percento svojich žiadostí, a to Karol Kováč (2,17 %; 316 súhlasov/7 odmietnutí). Najväčší nápad spravodajských odpočúvaní pripadol na sudcov Jaroslava Mikuša (1297 súhlasov/7 odmietnutí) a Tibora Kubíka (1496 súhlasov/4 odmietnutia). Ide o skúsených trestných sudcov, ktorí musia riešiť agendu spravodajských odpočúvaní popri každodennej práci na trestnom úseku. T. Kubík tak riešil za tri roky v priemere 1,4 žiadosti o odpočúvanie každý deň, bez ohľadu na víkend/sviatok. Vzhľadom na počet príslušných sudcov a objemu agendy sa na tomto súde javí povinnosť sústavného skúmania trvania dôvodov na použitie informačno-technických prostriedkov ako ťažko splniteľná. Je preto nevyhnutné zvýšiť počet sudcov, ktorí budú oprávnení rozhodovať prinajmenšom o spravodajských odpočúvaniach. Žiadame preto, aby na agendu podľa zákona č. 166/2003 Z. z. bolo vyčlenené samostatné súdne oddelenie, ktoré bude mať pridelených sudcov pre túto agendu a táto bude ich hlavnou agendou, nie len akýmsi „prílepkom“ k ostatnej trestnoprávnej agende. Alternatívne navrhujeme, aby bola daná príslušnosť na rozhodovanie podľa novelizovaného zákona č. 166/2003 Z. z. len na Špecializovaný trestný súd a tam navýšiť počet sudcov tak, aby aspoň traja sudcovia riešili spravodajskú agendu ako svoju hlavnú agendu. Zároveň žiadame zmeniť príslušné justičné predpisy tak, aby bola povinnosť v čase voľna, víkendov a sviatkov slúžiť aspoň dvom sudcom oprávneným rozhodovať agendu podľa zákona č. 166/2003 Z. z. tak, aby bol zachovaný princíp náhodného pridelenia veci. Tento návrh žiadame posúdiť aj v kontexte s faktom, že tzv. rada starších, ktorá by kontrovala použitie informačno-technických prostriedkov je momentálne ústavne nekonformná, a preto bude potrebné riešiť kontrolu odpočúvaní inak. Ako najjednoduchšie sa javí vytvoriť sudcom také pracovné podmienky, aby túto agendu rozhodovali riadne a bez časového nátlaku.

55. V Čl. XIV sa na začiatku vkladajú novelizačné body č. 1 a 2, ktoré znejú:
“1. Za § 7 sa dopĺňa § 7a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„7a
Konanie a odtajnenie informácie alebo veci

(1) Informáciu alebo vec obsahujúcu utajované skutočnosti v určenom stupni utajenia môže pôvodca utajiť najviac na 25 rokov od ich vzniku. Po uplynutí tejto lehoty môže o zmene stupňa utajenia rozhodnúť pôvodca iba s predchádzajúcim súhlasom úradu.

(2) Úrad zverejňuje súhlas podľa predchádzajúceho odseku na svojom internetovom sídle, dbá pritom na ochranu utajovaných skutočností a osobných údajov. Súhlas je preskúmateľný súdom.

(3) Ak sa fyzická alebo právnická osoba domnieva, že určitá informácia alebo vec obsahujúca utajované skutočnosti v určenom stupni utajenia už nespĺňa predpoklady na utajovanie, môže podať úradu podnet. Okrem všeobecných náležitostí musí podnet obsahovať identifikáciu pôvodcu informácie alebo veci, ktorá obsahuje utajovanú skutočnosť.

(4) Úrad posúdi dôvodnosť podnetu, za týmto účelom si od pôvodcu vyžiada nevyhnutné podklady, najmä informáciu, ktorá obsahuje utajovanú skutočnosť a ktorej utajenia podnet namieta. Pokiaľ sa v konaní zistí, že predpoklady na utajenia informácie alebo veci, ktorá obsahuje utajovanú skutočnosť pominuli, úrad vydá rozhodnutie, ktorým nariadi pôvodcovi zrušiť utajenie.

(5) Pokiaľ úrad zistí, že dôvody na utajenie informácie alebo veci, ktoré obsahujú utajovanú skutočnosť pretrvávajú, podnet zamietne alebo nariadi pôvodcovi zmeniť stupeň utajenia.

(6) Rozhodnutia úradu sú preskúmateľné súdom.“.

2.  V § 81 ods. 1 znie:
„(1) Na rozhodovanie podľa tohto zákona sa okrem § 7a, § 66 ods. 6, § 65 ods. 4, § 79 až 80 nevťahuje všeobecný záväzné právne predpisy o správnom konaní37).“.

Ostatné novelizačné body sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie k bodu 55
Zákon č. 215/2004 Z. z. stanovuje vo svojom § 7 ods. 1 povinnosť pôvodcov utajovaných skutočností sústavne skúmať trvanie dôvodov na utajenia, ibaže v praxi sa táto právna úprava neosvedčila, keďže pôvodcovia utajovaných skutočností spravidla sami utajenie nerušia. Zákon č. 215/2004 Z. z. pritom momentálne neobsahuje takzvaný deklasifikačný mechanizmus, ktorý by mohla vyvolať ktorákoľvek osoba, ktorá sa domnieva, že určitá utajovaná informácia už nespĺňa materiálne podmienky utajenia. V súlade so Všeobecnými princípmi sprístupňovania informácií o národnej bezpečnosti (Tshwanské zásady) a v súlade s odporúčaniam Transparency International Defence & Security Programe (štúdia Classified Information: A review of current legislation across 15 countries & the EU) preto žiadame zaviesť do zákona č. 215/2004 Z. z. mechanizmus, ktorými by bolo možné nezávislým orgánom kontrolovať, či určitá informácia ešte stále spĺňa predpoklady na utajovanie. Predkladateľa pritom upozorňujeme, že chýbajúci deklasifikačný proces v slovenskom práve je na hranici s ústavnosťou, nakoľko zákon v momentálnom stave nebráni tomu, aby určitá informácia bola utajená navždy, hoci v skutočnosti na to niet dôvod.

56. V Čl. XIV sa za novelizačný bod 12 vkladá novelizačný bod 13, ktorý znie:

„13. § 72 znie: 
 „§ 72

(1) Kontrolu činnosti úradu vykonáva Národná rada Slovenskej republiky prostredníctvom Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „osobitný kontrolný výbor“) zriadeného podľa osobitného predpisu31).

(2) Členova osobitného kontrolného výboru majú právo v sprievode príslušníka úradu vstupovať do chránených priestorov úradu a oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami súvisiacimi s činnosťou úradu, ak to nie je v rozpore s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republiky viazaná.

(3) Porušenie tohto zákona, ktoré osobitný kontrolný výbor zistí pri výkone svojej právomoci, je povinný oznámiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky; podľa povahy veci informuje aj vládu Slovenskej republiky.“.

Ostatné novelizačné body sa primerane prečíslujú. 

57. V Čl. XIV sa za novelizačný bod 13 vkladá novelizačný bod 14, ktorý znie:

„14. § 73 sa vypúšťa.“.

Ostatné novelizačné body sa primerane prečíslujú.  

58. V Čl. XIV sa za novelizačný bod 14 vkladá novelizačný bod 15, ktorý znie:

„15. V § 74 v ods. 1 a 2 sa slová „kontrolného orgánu“ nahrádzajú slovami „osobitného kontrolného výboru“.

Ostatné novelizačné body sa primerane prečíslujú.  

Odôvodnenie k bodu 56 až 58
Vzhľadom na navrhované zlúčenie osobitných kontrolných výborov je nevyhnutná úprava ustanovení týkajúcich sa doterajšieho osobitného kontrolného orgánu zriadeného podľa Zákona o ochrane utajovaných skutočností. Navrhuje sa zosúladenie tejto úpravy s úpravou v navrhovanom zákone pokiaľ ide o kompetencie výboru vo vzťahu k Národnému bezpečnostnému úradu ako aj úprava povinností riaditeľa Národného bezpečnostného úradu vo vzťahu k Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady SR. Vypúšťa sa ustanovenie upravujúce pôvodne zostavenie kontrolného orgánu, pretože táto úprava je v návrhu upravená v Zákone o rokovacom poriadku Národnej rady SR.











POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Tajná služba chce viac moci. 11 zmien, aby ju nezneužívala (podporte ich)
13.3.2015 16:39 | Peter

Príliš nerozumiem, ako sa do návrhu mohlo dostať ustanovenie o zbere meta údajov (data retention).

Minulý rok Súdny dvor EÚ v dvoch veciach zn. C-293/12 a C-594/12 rozhodol o zrušení smernice o uchovávaní údajov 2006/24/ES ako neprimerane zasahujúcu do práva na súkromie a ochrany osobných údajov.
V niektorých krajinách boli dokonca zákony prijaté na základe tejto smernice zrušené nezávislé na rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (vrátane Slovenska, kde bola platnosť príslušných ustanovení Ústavným súdom pozastavená).

Napriek tomu to nejaký úradník v SIS alebo MINV hodil do zákona. Čo ten človek robí v pracovnej dobe? Keď pripravuje zákony, mal by sa počas pracovnej doby venovať písaniu takých paragrafov, ktoré majú šancu prežiť súdne konanie.
Ad: Tajná služba chce viac moci. 11 zmien, aby ju nezneužívala (podporte ich)
13.3.2015 09:16 | Jozef Szadvari

S
Ad: Tajná služba chce viac moci. 11 zmien, aby ju nezneužívala (podporte ich)
13.3.2015 09:15 | Jozef Szadvari

Suhlasim



Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Vypočítajte: "Desať plus 8".


 

Kampaň bola ukončená.

Prehľad podporovateľov

  » Vaše reakcie (3)

 





REKLAMA



 



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS