spájame ľudí, ktorí menia svet
Kampane
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
  Hromadná pripomienka k novele infozákona

Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Návrh novely je rozsiahly a obsahuje viaceré pozitívne zmeny, ktoré zlepšia uplatňovanie práva na informácie a môžu pomôcť vyriešiť problémy, ktoré sa v súvislosti s uplatňovaním infozákona objavujú. Návrh novely však obsahuje aj niektoré zmeny, ktoré sú síce pozitívne, ale nedostatočné a sú nevyužitou šancou na zásadné zlepšenie obsahu zákona. Niektoré z ministerstvom navrhovaných zmien sú dokonca krokom späť a zhoršia podmienky pre uplatňovanie práva na informácie, alebo prinajmenšom hrozí, že umožnia taký výklad zákona, ktorý ho zhorší.

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám považujeme za jeden z najdôležitejších zákonov upravujúcich výkon občianskych práv a kontrolu orgánov štátu a samosprávy zo strany občanov. Preto považujeme za potrebné  predložený návrh novely pripomienkovať a navrhnúť zmeny, ktoré posilnia právo občanov na informácie a zlepšia podmienky pre jeho uplatňovanie.

V tejto hromadnej pripomienke navrhujeme najmä:

  • zverejňovanie všetkých materiálov určených na rokovanie obecných, mestských, miestnych a krajských zastupiteľstiev a ich komisií a rád, nielen návrhov všeobecne záväzných nariadení a uznesení zastupiteľstiev,
  • zachovanie povinnosti obcí a miest zverejňovať informácie o všetkých objednávkach a faktúrach,
  • zavedenie povinnosti všetkých obcí, ktoré majú web, zverejňovať informácie na webe,
  • zverejňovanie informácií o opatreniach samosprávy k výsledkom kontrol a protestov prokurátora, nielen samotných informácií o kontrolách a protestoch prokurátora,
  • povinné zverejňovanie informácií, ktoré boli sprístupnené na základe žiadosti,
  • zverejňovanie informácií na weboch natrvalo (predĺženie lehoty na minimálne 30 rokov) a aj vo forme otvorených údajov,
  • zverejňovanie údajov o objednávkach a faktúrach v Centrálnom registri zmlúv,
  • zúženie rozsahu výnimiek z povinnosti sprístupniť informácie (zvukové záznamy z rokovaní orgánov, informácie od iných osôb, ochrana práva duševného vlastníctva),
  • neutajovanie mien a priezvisk verejných činiteľov a zamestnancov orgánov verejnej moci,
  • sprístupňovanie informácií o ukončených konaniach pred Európskou komisiou a Súdnym dvorom EÚ,
  • zachovanie povinnosti všetkých povinných osôb prijímať žiadosti o informácie elektronickou poštou,  
  • vylúčenie svojvôle povinných osôb pri rozhodovaní o možnom spôsobe podávania žiadostí o informácie a poskytovania informácií,
  • zachovanie povinnosti potvrdzovať podanie žiadosti o informáciu,
  • sprístupňovanie informácií v elektronickej forme vo formátoch umožňujúcich vyhľadávanie a kopírovanie
  • nespoplatňovanie informácií poskytnutých vo forme skenov.


Návrh zákona:
https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=-1&matEID=7993&langEID=1

Hromadnú pripomienku možno podporiť najneskôr vo štvrtok 12. marca 2015.


Vladimír Špánik, poslanec obecného zastupiteľstva, Vinodol, predseda Združenia občanov miesta a obcí Slovenska (ZOMOS)
Ondrej Dostál, poslanec mestského zastupiteľstva, Bratislava, predseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS)
Dušan Sloboda, analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI), editor portálu Právo na dobrú  samosprávu, samosprava.institute.sk
Peter Zajac, spolunavrhovateľ zákona o slobodnom prístupe k informáciám
Ľudmila Priehodová, poslankyňa mestského zastupiteľstva, Banská Bystrica
Gábor Grendel, poslanec mestského zastupiteľstva, Bratislava, podpredseda NOVA
Viera Dubáčová, poslankyňa mestského zastupiteľstva, Banská Bystrica
Marcel Zajac, Centrum pre filantropiu, poslanec miestneho zastupiteľstva, Bratislava – Karlova Ves,
Erika Lakatošová, starostka obce Ruská
Ladislav Rovinský, Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, základná organizácia Košice 2013
Norbert Brázda, občiansky portál changenet.sk,
Ivan Rončák, poslanec mestského zastupiteľstva, Ružomberok
Slavomíra Salajová, právnička, Mediálny inštitút
Juraj Bakoš, poslanec mestského zastupiteľstva, Trenčín, OKS,
Peter Osuský, poslanec NR SR, poslanec miestneho zastupiteľstva, Bratislava – Staré Mesto, SaS
Jozef Mečiar, Šala, NOVA, autor portálu nova-samosprava.sk
Juraj Smatana, učiteľ a poslanec mestského zastupiteľstva, Považská Bystrica, ZMENA ZDOLA,
Matej Vagač, poslanec miestneho zastupiteľstva a občiansky aktivista, Bratislava – Staré Mesto,
Vladimír Dolinay, poslanec miestneho zastupiteľstva, Bratislava – Petržalka, NOVA
Juraj Petrovič, manažér, podpredseda OKS
Michal Drotovan, poslanec miestneho zastupiteľstva, Bratislava – Rača
Zsolt Király, šéfredaktor Körkép.sk
Martina Barancová Paulíková, koordinátorka Združenia Slatinka
Belo Hefler, šéfeditor portálu infoRoznava.sk
Martin Alušic, advokát a miestny aktivista, Ružomberok
Soňa Párnická, poslankyňa miestneho zastupiteľstva a občianska aktivistka, Bratislava – Staré Mesto,
Ivan Kuhn, poslanec mestského zastupiteľstva, Rožňava, analytik KI
Adam Valček, novinár
Richard Drutarovský, občiansky aktivista a poslanec mestského zastupiteľstva, Prešov
Juraj Mesík, environmentalista
Zdenek Pitliak, poslanec mestského zastupiteľstva, Poltár
Martin Mlýnek, poslanec miestneho zastupiteľstva, Bratislava – Dúbravka, OKS
Zuzana Demjanová, aktivista, Košice
Nora Beňaková, Človek v ohrození
Roland Kyska, novinár, riaditeľ ĽUDIA ĽUĎOM, n.o.
Matúš Bischof, poslanec mestského zastupiteľstva, Rožňava, OKS
Peter Spáč, politológ
Martin Dubéci, analytik
Ján Levoslav Benčík, bloger – dôchodca
Oto Žarnay, učiteľ, poslanec mestského zastupiteľstva, Košice
Vladimír  Dulla, poslanec miestneho zastupiteľstva, Bratislava – Karlova Ves, ZOMOS
Milena Veresová, poslankyňa mestského zastupiteľstva, Šaľa, hlavný kontrolór obce Šoporňa
Jozef Maceka, poslanec obecného zastupiteľstva, Drahovce, člen Správnej rady ZOMOS
Martin Reguli, analytik Nadácie F. A. Hayeka
Zoltán Zsidó, člen Správne rady ZOMOS, Tekovské Lužany
Nataša Holinová, redaktorka
Jozef Kozár, poslanec obecného zastupiteľstva, Vinodol
Martin Tokár, predseda Občiansko-demokratickej mládeže (ODM)
Miroslav Kaduc, poslanec NR SR
Lucia Štasselová, poslankyňa mestského zastupiteľstva, Bratislava
Lucia Vidanová, poslankyňa mestského zastupiteľstva, Malacky
Dušan Chrastina, člen Správnej rady ZOMOS
Michal Novota, občiansky aktivista
Zuzana Mistríková, Mediálny inštitút
Michal Filek, poslanec mestského zastupiteľstva, Bytča
Miroslav Porochnavý, starosta obce Kochanovce
Martin Ondera, Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, základná organizácia Košice 2013
Mario Hudák, novinár a občiansky aktivista, Bardejov
Milan Vetrák, poslanec mestského zastupiteľstva, Bratislava
Anna Zemanová, poslankyňa Zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja, SaS
Martin Vlačiky, poslanec miestneho zastupiteľstva, Bratislava - Nové Mesto, občiansky aktivista
Juraj Lukáč, Lesoochranárske združenie VLK
Jakub Kratochvíl, novinar
Katarína Šimončičová, ochranárka, poslankyňa mestského zastupiteľstva, Bratislava - otvorene
Peter Gonda, riaditeľ KI
Vojto Bočák, podnikateľ, aktivista
Grigorij Mesežnikov, prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO)
Jakub Nedoba, poslanec mestského zastupiteľstva, Senica, predseda Mladých liberálov
Boris Strečanský, Centrum pre filantropiu
Radovan Kazda, vydavateľ a novinár, online denníky Odpady-portal.sk a Energie-portal.sk
Peter Buzáš, poslanec miestneho zastupiteľstva, Bratislava – Karlova Ves
Jarmila Lajčáková, Centrum pre výskum etnicity a kultúry


Hromadná pripomienka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony


Rezortné číslo: 16390/2015/110

Všetky body hromadnej pripomienky sa týkajú článku I návrhu zákona.


1. Vylúčenie svojvôle povinných osôb pri určovaní akceptovateľného spôsobu podania žiadosti (k bodu 6)

Navrhujeme v bode 6 doplniť za slovo „ktoré“ slovo „iné“ a za slovo „žiadosti“ slová „podľa § 14 ods. 1 druhej vety“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) navrhuje do § 5 ods. 1 písm. b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej aj „zákon“) doplniť, že povinná osoba medzi povinne zverejňovanými informáciami okrem miesta, času a spôsobu, akým možno získavať informácie, zverejňuje aj to, „ktoré technicky vykonateľné spôsoby podania žiadosti povinná osoba akceptuje a za akých podmienok, napríklad aké typy pamäťových médií je možné použiť“. Dôvodová správa k tomu uvádza, že „Doplnenie je potrebné vnímať v spojení so zmenami navrhovanými v ustanovení § 14 ods. 1, ktoré upravuje spôsoby podávania žiadostí o sprístupnenie informácií.“ Podľa súčasného znenia § 14 ods. 1 „Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.“ Podľa návrhu novely by § 14 ods. 1 mal znieť „Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo prostredníctvom elektronickej schránky. Žiadosť možno podať aj iným technicky vykonateľným spôsobom, ktorý povinná osoba akceptuje. Povinným osobám, ktoré nemajú zriadenú adresu elektronickej pošty, nemožno podať žiadosť elektronickou poštou. Povinným osobám, ktoré nemajú zriadenú elektronickú podateľňu, nemožno podať žiadosť podpísanú zaručeným elektronickým podpisom elektronickou poštou.“ V zmysle dôvodovej správy k bodu 6 by sa informácia o akceptovaní technicky vykonateľných spôsobov podávania žiadostí o informácie mala týkať, len iných technicky vykonateľných spôsobov podávania žiadosti, ktoré sú uvedené v druhej vete § 14 ods. 1. Avšak navrhované doplnenie § 5 ods. 1 vytvára priestor pre svojvoľné rozhodovanie povinných osôb o tom, ktorý spôsob podávania žiadosti budú akceptovať. Mohla by tak nastať situácia, že povinná osoba neuvedie medzi akceptovanými spôsobmi podávania žiadosti niektorý zo spôsobov uvedených v navrhovanej prvej vete § 14 ods. 1, čiže napr. nebude akceptovať žiadosti podané písomne, ústne alebo faxom. Alebo nebude akceptovať žiadosti podané elektronickou poštou alebo prostredníctvom elektronickej schránky, hoci na prijímanie takýchto žiadostí bude mať technické podmienky. Vzhľadom na vyššie uvedené a v záujme jednoznačného výkladu navrhovanej úpravy navrhujeme spresniť, že doplnenie sa týka iba iných technicky vykonateľných spôsobov podania žiadosti podľa druhej vety § 14 ods. 1, pri ktorých sa povinná osoba sama rozhodne, ktoré z nich bude akceptovať. Nami navrhovanou zmenou sa vylúči možnosť, žeby povinná osoba neakceptovala niektorý zo spôsobov podávania žiadostí, ktoré sú možné v súčasnosti (navrhovaná prvá veta § 14 ods. 1, resp. súčasné znenie § 14 ods. 1), čo by bolo obmedzením prístupu k informáciám v porovnaní so súčasným stavom.


2. Širšie zverejňovanie výkladových stanovísk (k bodu 7)

Navrhujeme upraviť dôvodovú správu k bodu 7 tak, aby nepôsobila obmedzujúco vo vzťahu k zverejňovaniu výkladových stanovísk. Navrhujeme vypustiť vety: „To však neznamená, že povinná osoba bude povinná proaktívne zverejniť časti rozhodnutí, v ktorých vyložila znenie ustanovenia v konkrétnom prípade (subsumpcia skutkového stavu pod právnu normu). Súčasne je potrebné odlíšiť aj výkladové stanoviská, na základe ktorých povinná osoba nekoná, ale poskytuje výklad znenia právneho predpisu (tieto proaktívne nezverejňuje, ale je ich možné sprístupniť na základe žiadosti podľa § 14 a nasl.).“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Predložený návrh novely zákona obsahuje pozitívnu zmenu vo vzťahu k povinnému zverejňovaniu výkladových stanovísk. Podľa súčasného znenia § 5 ods. 1 písm. e) povinná osoba zverejňuje iba „prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých povinná osoba koná a rozhoduje alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k povinnej osobe“. Podľa navrhovanej novely by sa prehľad mal týkať iba právnych predpisov, ktoré sú zverejňované v Zbierke zákonov, kým vo vzťahu k interným právnym predpisom a existujúcim výkladovým stanoviskám by sa nemal zverejňovať iba ich prehľad, ale aj ich znenie, pretože inak obvykle nie sú verejne dostupné. V dôvodovej správe k bodu 7 sa však k tomu uvádza: „To však neznamená, že povinná osoba bude povinná proaktívne zverejniť časti rozhodnutí, v ktorých vyložila znenie ustanovenia v konkrétnom prípade (subsumpcia skutkového stavu pod právnu normu). Súčasne je potrebné odlíšiť aj výkladové stanoviská, na základe ktorých povinná osoba nekoná, ale poskytuje výklad znenia právneho predpisu (tieto proaktívne nezverejňuje, ale je ich možné sprístupniť na základe žiadosti podľa § 14 a nasl.).“ Navrhujeme tieto vety vypustiť z dôvodovej správy, pretože podľa nášho názoru je žiaduce a správne, aby povinné osoby zverejňovali čo najviac informácií, ktoré môžu občania využiť v kontakte s nimi, vrátane už existujúceho výkladu relevantných právnych predpisov, či výkladov obsiahnutých v rozhodnutiach o konkrétnom prípade. Z navrhované znenia zákona nevyplýva, žeby povinné osoby nemali tento typ informácií zverejňovať, navrhované znenie dôvodovej správy však vytvorí podpornú argumentáciu pre snahy o menší rozsah povinne zverejňovaných informácií.


3. Zverejňovanie schválených pripomienok k vládnym materiálom (nový bod 10)

Navrhujeme za bod 9 doplniť nový bod 10 v znení:
„V § 5 ods. 4 sa na konci pripájajú slová „a schválených pripomienok ku textom materiálov a uznesení“.

Ostatné body sa prečíslujú.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
V § 5 ods. 4 sa upravuje povinné zverejňovanie informácií vládou. Vláda je povinná zverejniť „texty materiálov (návrhy, správy, rozbory) predložených na rokovanie vlády a prijaté uznesenia vrátane ich príloh“. Vláda v rámci schvaľovania materiálov v mnohých prípadoch akceptuje pripomienky predložené na rokovaní vlády a navrhované uznesenia a materiály schváli s pripomienkami a zmenami. Tieto pripomienky sa nezverejňujú, zverejňuje sa len informácia, že materiál bo schválený s pripomienkami a výsledné znenie materiálu, čo obmedzuje dostupnosť informácií, ako bol materiál v rámci schvaľovania vo vláde zmenený. Vzhľadom na to navrhujeme, aby v záujme väčšej prehľadnosti boli zverejňované aj schválené pripomienky k materiálom a uzneseniam.


4. Zverejňovanie všetkých materiálov určených na rokovanie zastupiteľstva (k bodu 11 - § 5 ods. 8 písm. c) zákona)

Navrhujeme, aby písm. c) v § 5 ods. 8 zákona znelo:
„c) texty návrhov všeobecne záväzných nariadení najneskôr 15 dní pred rokovaním zastupiteľstva, texty návrhov uznesení a materiálov na zasadnutie zastupiteľstva, komisie a rady najneskôr do siedmich dní pred rokovaním zastupiteľstva, komisie a rady, texty schválených uznesení a materiálov a texty schválených všeobecne záväzných nariadení,“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Podľa súčasného znenia § 5 ods. 8 zákona sa na zverejňovanie informácií obecnými zastupiteľstvami, mestskými zastupiteľstvami a miestnymi zastupiteľstvami a zastupiteľstvami samosprávy vyššieho územného celku primerane použijú ustanovenia odseku 2 upravujúceho povinné zverejňovanie informácií Národnou radou Slovenskej republiky. Navrhovaná novela jasne a konkrétne vymedzuje, ktoré informácie majú obce a vyššie územné celky zverejňovať, čo hodnotíme pozitívne. Navrhovanú úpravu vo vzťahu k materiálom určeným na rokovanie zastupiteľstva a komisií však považujeme za nedostatočnú. Podľa § 5 ods. 2 zákona NR SR zverejňuje návrhy zákonov. Návrh ministerstva predpokladá, že povinne zverejňovať sa budú iba návrhy všeobecne záväzných nariadení a návrhy uznesení zastupiteľstva, nie všetky materiály, ktorými sa zastupiteľstvá a ich komisie zaoberajú. Avšak kým NR SR je predovšetkým zákonodarným orgánom a schvaľovanie návrhov zákonov tvorí podstatnú časť jeho činnosti, schvaľovanie všeobecne záväzných nariadení predstavuje iba výrazne menšinovú časť činnosti obecných a krajských zastupiteľstiev. Návrhy uznesení pritom neobsahujú všetky informácie, ktorými sa zastupiteľstvá zaoberajú. Uznesenia zastupiteľstiev majú často formu schvaľovania materiálov, ktoré však nie sú priamo súčasťou uznesenia. Tieto materiály by podľa navrhovanej novely nemali byť medzi povinne zverejňovanými informáciami. Istým spôsobom by tak mohlo prísť dokonca k obmedzeniu súčasného rozsahu povinne zverejňovaných informácií. V súčasnosti totiž povinnosť zverejňovať aj iné materiály určené zastupiteľstvám možno odvodiť výkladom znenia § 5 ods. 8. Ak sa má na zverejňovanie informácií o činnosti zastupiteľstiev primerane uplatniť úprava týkajúca sa NR SR, tak dominantnou činnosťou NR SR je schvaľovanie zákonov a ich návrhy sa povinne zverejňujú, z čoho možno odvodiť, že zastupiteľstvá by mali zverejňovať aj iné materiály ako len návrhy všeobecne záväzných nariadení, keďže schvaľovanie všeobecne záväzných nariadení nie je dominantnou činnosťou zastupiteľstiev. V prípade schválenia navrhnutej zmeny sa však pre obce a vyššie územné celky zákonom stanovená povinnosť zverejňovať informácie bude vzťahovať len na návrhy všeobecne záväzných nariadení a návrhy uznesení zastupiteľstva, nie aj na iné materiály. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme:

  • doplniť, aby sa okrem návrhov všeobecne záväzných nariadení a návrhov uznesení zastupiteľstva povinne zverejňovali aj všetky ostatné materiály určené na rokovanie zastupiteľstva,
  • doplniť, že povinné zverejňovanie návrhov uznesení a materiálov sa netýka len zastupiteľstiev, ale aj komisií a rád,
  • predĺžiť lehotu na zverejnenie návrhov uznesení a materiálov z troch na sedem dní pred zasadnutím zastupiteľstva, komisie a rady.



5. Väčší rozsah zverejňovaných informácií o vymenovaných funkcionároch (k bodu 11 - § 5 ods. 8 písm. f) zákona)

Navrhujeme zväčšiť rozsah povinne zverejňovaných informácií o osobách vymenovaných alebo ustanovených obcou alebo vyšším územným celkom do funkcie štatutárneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu v povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 a zosúladiť ho s rozsahom zverejňovaných informácií podľa § 5 ods. 5.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Predložený návrh novely zákona v § 5 ods. 8 písm. f) medzi informácie, ktoré budú obce a vyššie územné celky povinne zverejňovať, zahŕňa aj „údaje o osobe, ktorú obec alebo vyšší územný celok vymenovala alebo inak ustanovila do funkcie štatutárneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu v povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa bydliska“. Ide o povinné osoby založené inými povinnými osobami (zväčša obchodné spoločnosti). Údaje o týchto osobách upravuje aj navrhované znenie § 5 ods. 5, ktorý upravuje zverejňovanie informácií ministerstvami, ústrednými orgánmi štátnej správy a orgánmi miestnej štátnej správy, avšak vo vzťahu k nimi založeným povinným osobám (§ 2 ods. 3) stanovuje širší rozsah zverejňovaných informácií: okrem titulu, mena, priezviska aj funkciu a deň ustanovenia alebo vymenovania, pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, dosiahnuté vzdelanie, predchádzajúce pracovné alebo iné obdobné zaradenie, trvanie predchádzajúceho pracovného alebo iného obdobného zaradenia a označenie osoby, u ktorej sa predchádzajúce pracovné alebo iné obdobné zaradenie vykonávalo. § 5 ods. 5 stanovuje, že sa tieto informácie zverejňujú aj bez súhlasu dotknutej osoby a že sa táto povinnosť okrem orgánov štátnej správy vzťahuje aj na obce a vyššie územné celky. Vo vzťahu k obciam a vyšším územným celkom tak navrhovaná novela určuje dvojitú pričom vzájomne odlišnú úpravu. Navrhujeme, aby režim zverejňovania informácií vo vzťahu k funkcionárom právnických osôb založených obcami alebo vyššími územnými celkami bol upravený jednotne. Teda buď, aby bol spoločne upravený v rámci § 5 ods. 5, alebo aby z § 5 ods. 5 bola vypustená zmienka o obciach a vyšších územných celkoch a aby do § 5 ods. 8 písm. f) bol zahrnutý rovnaký rozsah informácií, ako je navrhnutý v § 5 ods. 5.


6. Zverejnenie informácií o opatreniach samosprávy k výsledkom kontrol a protestom prokurátora (k bodu 11 - § 5 ods. 8 písm. g) až i) zákona)

Navrhujeme, aby písmená g) až i) v 5 ods. 8 zákona zneli:
„g) texty protokolov alebo správ hlavného kontrolóra, Najvyššieho kontrolného úradu, Úradu pre verejné obstarávanie,
h) texty protokolov o vykonaní previerky zachovávania zákonnosti, texty protestov prokurátora voči všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy, opatreniu a rozhodnutiu, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný predpis, texty upozornení prokurátora,
i) informácie o spôsobe, akým sa obec alebo vyšší územný celok vysporiadali s protokolmi, správami, protestmi a upozorneniami podľa písm. g) a h), najmä texty súvisiacich uznesení zastupiteľstva a informácie o opatreniach prijatých na odstránenie zistených nedostatkov.“


Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Predložený návrh predpokladá, že samosprávy obcí a vyšších územných celkov budú zverejňovať protokoly a správy z kontrol, ako aj protesty a upozornenia prokurátora. Tento návrh hodnotíme pozitívne. V záujme jednoznačnosti výkladu však navrhujeme spresniť, že sa zverejňujú texty uvedených dokumentov, teda ich úplné znenie. Tým sa znemožní zužujúci výklad informačnej povinnosti, napr. zverejnenie len zoznamu uvedených dokumentov, alebo vybraných informácií o nich. Ďalej navrhujeme doplniť medzi povinne zverejňované informácie aj informáciu o spôsobe, akým sa samospráva so závermi kontroly, protestom alebo upozornením prokurátora vysporiadala, teda, či prijala opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, prípadne, či protestu prokurátora vyhovela alebo nie. Tieto informácie sú podľa nášho názoru rovnako dôležité ako informácie o zisteniach z vykonaných kontrol, či o protestoch a upozorneniach prokurátora.


7. Povinné zverejňovanie sprístupnených informácií (k bodu 12)

Navrhujeme, aby ods. 10 v § 5 znel:
„(10) Povinná osoba podľa § 2 ods. 1 prvej vety sprístupnenú informáciu spolu so žiadosťou o informáciu podľa § 14 zverejňuje na svojom webovom sídle bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 15 pracovných dní po jej sprístupnení. Informácia podľa predchádzajúcej vety sa zverejňuje nepretržite najmenej počas 30 rokov od sprístupnenia informácie. Rovnakým spôsobom povinná osoba zverejňuje aj svoje rozhodnutia o nesprístupnení informácie podľa § 18 ods. 2 spolu so žiadosťou o informáciu, podané opravné prostriedky proti rozhodnutiam o nesprístupnení informácie a rozhodnutia o nich podľa § 19, rozhodnutia súdov o žalobách proti nesprístupneniu informácie povinnou osobou. Povinnosť zverejňovať informácie podľa prvej vety sa nevzťahuje na
a) informáciu sprístupnenú ústne, telefonicky alebo nahliadnutím do spisu,
b) povinnú osobu, ktorá je obcou a nemá zriadené svoje webové sídlo.
Ak to umožňujú technické podmienky inej povinnej osoby ako povinnej osoby podľa § 2 ods. 1 prvej vety, povinná osoba môže sprístupnenú informáciu zverejniť na svojom webovom sídle, najmä ak má informáciu k dispozícii v elektronickej podobe.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Predložený návrh novely zákona predpokladá doplnenie § 5 o odsek 10, ktorý by stanovoval, že povinné osoby môžu sprístupnenú informáciu zverejniť na svojom webovom sídle. Spolu so sprístupnenou informáciou by sa mala zverejňovať aj žiadosť o informácie po anonymizovaní údajov o osobe žiadateľa. Niektoré povinné osoby takto postupujú už v súčasnosti a súčasný právny stav im v tom nebráni. Navrhujeme stanoviť zverejňovanie informácií sprístupnených na žiadosť ako povinnosť pre štátne orgány, obce a vyššie územné celky s tým, žeby sa táto povinnosť nevzťahovala na obce, ktoré nemajú zriadené svoje webové sídlo, a na informácie, ktoré boli sprístupnené ústne, telefonicky alebo nahliadnutím do spisu. Sprístupnené informácie predstavujú predmet záujmu verejnosti, povinné osoby ich majú spracované (vylúčenie údajov, ktoré nemožno sprístupniť), a teda môžu rozšíriť bázu informácií, ktoré povinné osoby aktívne ponúkajú verejnosti. V prípade prehľadného zverejnenia sprístupnených informácií to môže byť opatrenie, ktoré bude na prospech samotných povinných osôb, pretože niektorí z potenciálnych žiadateľov o informácie nájdu informáciu, o ktorú majú záujem, medzi zverejnenými (sprístupnenými) informáciami a nebudú sa obracať na povinnú osobu so žiadosťou o sprístupnenie informácie podľa § 14. Zverejňovanie sprístupnených informácií navyše umožní vybaviť v porovnaní so súčasnosťou väčšiu časť žiadostí odkazom na zverejnenú informáciu (§ 7). Okrem sprístupnených informácií navrhujeme, aby sa zverejňovali aj rozhodnutia o odmietnutí sprístupniť informáciu, opravné prostriedky voči nim a rozhodnutia o nich, ako aj súvisiace rozhodnutia súdov. Zverejňovanie týchto informácií má význam z hľadiska kontroly zákonnosti rozhodovania povinných osôb o žiadostiach o informácie. Navrhujeme, aby sprístupnené informácie boli rovnako ako ostatné informácie zverejňované natrvalo, resp. minimálne na 30 rokov. Vo vzťahu k iným povinným osobám ako štátnym orgánom, obciam a vyšším územným celkom navrhujeme ponechať zverejňovanie sprístupnených informácií ako možnosť, nie povinnosť.


8. Trvalé zverejňovanie povinne zverejňovaných zmlúv, objednávok a faktúr (k bodu 22)

Navrhujeme v bode 22 nahradiť slovo „desiatich“ číslovkou „30“.

Zároveň navrhujem doplniť nový bod 28 v znení:
„V § 5b ods. 4 sa slovo „piatich“ nahrádza číslovkou „30“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Predložený návrh predpokladá predĺženie doby, na ktorú sa zverejňujú povinne zverejňované zmluvy z minimálne piatich na minimálne desať rokov. V dôvodovej správe sa k tomu uvádza, že „Záujem spoločnosti na možnosti spätného vyhľadania povinne zverejňovanej zmluvy prevažuje prípadne námietky povinných osôb ohľadom nedostatku úložnej kapacity (tento argument navyše odpadá v dôsledku zjednotenia miesta povinného zverejňovania zmlúv v Centrálnom registri zmlúv).“ Uvedené predĺženie považujeme za pozitívne, nie však za dostatočné. Nie je jasné, prečo by sa záujem spoločnosti mal končiť po desiatich rokoch. Argumentovanie nedostatkom úložnej kapacity je len zámienkou, nie skutočným dôvodom. Aj táto zámienka v dôsledku presunu miesta zverejňovania povinne zverejňovaných zmlúv do Centrálneho registra zmlúv odpadá. Vzhľadom na neexistenciu technických prekážok by sme považovali za správne, aby sa povinne zverejňované zmluvy zverejňovali natrvalo. Navrhujeme preto predĺžiť dobu ich minimálneho zverejnenia na 30 rokov. Rovnako navrhujeme, aby sa minimálna doba zverejňovania predĺžila aj pri objednávkach a faktúrach (§ 5b), ako aj pri ostatných informáciách, ktoré povinné osoby zverejňujú na svojich webových sídlach.


9. Zaznamenávanie času každého zverejnenia, aj každej zmeny v registri zmlúv (k bodu 23)

Navrhujeme v bode 23 v § 5a ods. 18 písm. b) nahradiť slovo „alebo“ slovom „a“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Návrh novely ukladá Úradu vlády SR ako jednu z povinností pri správe Centrálneho registra zmlúv zabezpečiť „automatické zaznamenávanie dátumu a času každého zverejnenia alebo každej zmeny zmlúv a  ku nim prislúchajúcich údajov podľa odseku 15 a 16, ako aj identifikáciu osoby, ktorá  uskutočnila zverejnenie alebo zmenu“. Považujeme za žiaduce, aby boli zaznamenávané, ako údaje o zverejnení, tak aj o každej zmene, nielen o jednom z týchto úkonov. Preto v záujme jednoznačnosti textu navrhujem nahradiť spojku „alebo“ spojkou „a“.


10. Zverejňovanie údajov o objednávkach a faktúrach v Centrálnom registri zmlúv (nový bod 24)

Navrhujeme za bod 23 vložiť nový bod 24 v znení:
24. V §5b ods. 1 sa slová "na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené" nahrádza slovami "v registri".

Ostatné body sa prečíslujú.

Súvisiace legislatívnotechnické úpravy:

V § 5b sa vkladajú nové odseky:
"Povinná osoba je povinná zabezpečiť súlad údajov podľa odseku 1 so skutočným stavom."
"Povinná osoba zverejní údaje podľa odseku 1 a 2 prostredníctvom webového sídla www.crz.gov.sk/sysadm . Úrad vlády Slovenskej republiky zodpovedá za súlad zverejnených údajov s ich zaslaným znením podľa prvej vety."

V § 5a ods. 18 písm. a) a b) sa za slová "podľa odseku 15 a 16" dopĺňajú slová "a údajov podľa §5b ods. 1".

V § 5a ods. 19 sa za slová "údajoch podľa odseku 15 alebo 16" vkladajú slová "alebo údajoch podľa §5b ods. 1".

V § 22f ods. 1 sa na konci dopĺňa veta: "Povinne zverejňované informácie podľa §5b, ktoré sa podľa úpravy účinnej do 1. marca 2016 nezverejňovali v registri, sa zverejňujú podľa úpravy účinnej do 1. marca 2016."

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Je žiaduce, aby rovnako ako pre zmluvy aj pre zverejňovanie informácií o faktúrach a objednávkach prišlo k zjednoteniu miesta v centrálnom registri. Aktuálne rôznorodé spôsoby zverejňovania údajov o faktúrach a objednávkach v mnohých prípadoch obmedzujú jednoduché vyhľadávanie a vyvolávajú náklady na udržiavanie množstva rôznorodých systémov.


11. Zachovanie povinnosti obcí a miest zverejňovať údaje o objednávkach a faktúrach (k bodu 28)

Navrhujeme, aby bod 28 znel:
„28. § 5b sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Zverejnenie údajov podľa odseku 1 nevylučuje sprístupnenie objednávok a faktúr podľa odseku 1 na základe žiadosti o informácie podľa § 14 tohto zákona.“.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Predložený návrh predpokladá, že vláda bude môcť nariadením ustanoviť, že „obce a právnické osoby založené alebo zriadené obcou nie sú povinné zverejňovať údaje o objednávkach tovarov, služieb a prác a údaje o faktúrach za tovary, služby a práce a to podľa ich hodnoty.“ Schválenie takéhoto nariadenia by umožnilo obciam a mestám obchádzať informačnú povinnosť vo vzťahu k faktúram a objednávkam, znížilo by rozsah zverejňovaných informácií a tým aj možnosť kontroly verejnej správy zo strany občanov. Tento bod považujeme za najhoršie opatrenie obsiahnuté v návrhu novely, a preto ho navrhujeme z novely vypustiť.
Povinné zverejňovanie zmlúv, objednávok a faktúr sa stalo súčasťou zákona o slobodnom prístupe k informáciám na základe zákona č. 546/2010 Z. z. Ten ukladal všetkým povinným osobám povinnosť zverejňovať okrem zmlúv aj objednávky a faktúry. Zároveň stanovil, že vláda môže „nariadením ustanoviť objednávky tovarov a služieb a faktúry za tovary a služby, ktoré sa nezverejňujú, a to podľa ich hodnoty.“ Zákonom č. 382/2011 Z. z. bola povinnosť zverejňovať objednávky a faktúry nahradená povinnosťou zverejňovať vybrané údaje o nich. Táto zmena bola prijatá zo zámerom umožniť „aby povinné osoby využívali pri zverejňovaní objednávok a faktúr svoje vlastné informačné systémy, z ktorých budú môcť exportovať požadované dáta priamo na svoje webové sídlo bez nutnosti skenovať objednávky a faktúry“. Zároveň sa tým mala dosiahnuť možnosť prehľadnejšieho vyhľadávania vo zverejnených informáciách. Vzhľadom na to bolo zrušené ustanovenie, podľa ktorého mohla vláda schváliť nariadenie, ktorým by určila hodnotu, od ktorej sa objednávky a faktúry nezverejňujú. Ministerstvo teraz v návrhu novely predpokladá, že umožní vláde nariadením znovu stanoviť výnimku, ktorá by sa však už netýkala objednávok a faktúr, ale údajov o nich. Na takúto zmenu neexistuje podľa nášho názoru žiadny vecný dôvod. A žiadny vecný dôvod pre takúto závažnú zmenu neuvádza ani dôvodová správa.
Navrhujeme preto vypustiť navrhovaný odsek 5, ktorý by umožnil vláde vydať vyššie uvedené nariadenie. Ministerstvo zároveň navrhuje doplniť nový odsek 6, ktorým by sa stanovilo, že nezverejnenie údajov o objednávkach a faktúrach nevylučuje ich sprístupnenie na základe žiadosti. Toto ustanovenie navrhujeme modifikovať tak, že vzhľadom na ponechanie doterajšieho režimu zverejňovania údajov o objednávkach a faktúrach sa stanoví, že sa tým nevylučuje sprístupnenie samotných objednávok a faktúr na základe žiadosti.


12. Povinnosť obcí s webovým sídlom zverejňovať povinne zverejňované informácie (k bodu 29)

Navrhujeme bod 29 znel:
„29. § 6 ods. 1 znie:
„(1) Informácie podľa § 5 sa zverejňujú spôsobom umožňujúcim elektronický hromadný prístup. Táto povinnosť sa nevzťahuje na povinné osoby, ktoré nemajú zriadené svoje webové sídlo. Informácia podľa § 5 ods. 6 sa zverejňuje najmenej po dobu 30 rokov odo dňa, keď došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva podľa § 5 ods. 6; tým nie je dotknutá povinnosť sprístupniť túto informáciu aj po uplynutí tejto doby.“.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Zákon stanovuje povinným osobám, že povinne zverejňované informácie podľa § 5 sa zverejňujú spôsobom umožňujúcim hromadný prístup. Výnimku z tejto povinnosti majú obce, ktoré nie sú mestami. Novelou sa má upraviť, že hromadným prístupom je elektronický hromadný prístup, čiže informácie sa majú zverejňovať na webových sídlach povinných osôb. V tejto súvislosti sa navrhuje doplniť výnimka z tejto povinnosti pre povinné osoby, ktoré nemajú zriadené svoje webové sídlo. Novela však ponecháva nedotknutú výnimku pre obce, ktoré nie sú mestami. Táto výnimka je podľa nášho názoru neopodstatnená a umožňuje obciam zverejňovať menší rozsah informácií. V prípade jej ponechania v zákone sa vo vzťahu k obciam stáva zbytočným bod 11 novely, ktorým sa v § 5 ods. 8 upravuje rozsah povinne zverejňovaných informácií pre obce a vyššie územné celky. V kombinácii s nezmenenou výnimkou obsiahnutou v § 6 ods. 1 by sa tak povinne zverejňované informácie týkali iba miest, nie obcí, ktoré nie sú mestami. Preto navrhujeme vypustiť zo zákona výnimku z povinnosti zverejňovať povinne zverejňované informácie na webových sídlach pre obce, ktoré nie sú mestami, a ponechať len všeobecnú úpravu, že táto povinnosť sa netýka povinných osôb, ktoré nemajú zriadené vlastné webové sídlo, čo sa týka aj obcí bez vlastného webového sídla. Zároveň navrhujeme predlžiť dobu, na ktorú sa zverejňujú informácie podľa § 5 ods. 6 (zverejňovanie informácií o nehnuteľnostiach a hnuteľných veciach s hodnotou nad 20-násobok minimálnej mzdy prevedených do vlastníctva inej osoby) zo súčasného jedného roka na 30 rokov.


13. Informovanie o zmenách vo zverejnených informáciách (k bodu 32)

Navrhujeme v bode 32 v § 6 ods. 5 v prvej vete za slová „podľa § 5“ doplniť slová „a § 5b“ a  za prvú vetu doplniť novú druhú vetu v znení:
„Ak boli vo zverejnených informáciách vykonané úpravy, zverejňuje sa dátum prvého zverejnenia a aj dátum všetkých úprav spolu s informáciou o tom, čo bolo na zverejnenej informácii zmenené, čo bolo dôvodom zmeny a ktorá osoba zmenu za povinú osobu schválila v rozsahu meno, priezvisko a pracovné zaradenie."

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Rovnako ako pri zverejňovaných zmluvách je žiaduce, aby boli verejne dostupné informácie o zmenách zverejňovaných informácií a o zmenách vo zverejnených faktúrach a objednávkach. Bez uvedeného spresnenia môže prichádzať k rozličným výkladom, či sa má uvádzať dátum prvého zverejnenia, alebo dátum zverejnenia po oprave.


14. Zverejňovanie informácií aj vo forme otvorených údajov (nový bod 34)

Navrhujeme doplniť nový bod 34 v znení:
„§ 6 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
„Informácie podľa § 5 až 5b zverejňované spôsobom umožňujúcim elektronický hromadný prístup povinná osoba zverejňuje v súlade s osobitným predpisom* a aj ako otvorené údaje umožňujúce automatizované spracovanie spolu s ich metaúdajmi.“
* Výnos o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy č. 55/2014 Z. z.“

Ostatné body sa prečíslujú.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Navrhujeme, aby sa aj vo forme otvorených údajov zverejňovali všetky informácie zverejňované na webových sídlach povinných osôb, nielen informácie, ktoré sú sprístupňované na účel ich opakovaného použitia. Odkaz na Výnos o štandardoch dopĺňa potrebnú informáciu, na ktorú povinné osoby často zabúdajú.


15. Vylúčenie záznamov z rokovaní orgánov z ochrany osobných údajov (k bodu 40)

Navrhujeme v bode 40 na koniec odseku 1 § 9 doplniť vetu:
„Písomnosti, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy z rokovaní orgánov povinných osôb nie sú informáciami týkajúcimi sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy podľa tohto odseku a nevzťahuje sa na ne ochrana osobnosti a osobných údajov podľa tohto zákona.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Navrhujeme doplniť návrh novely zákona o ustanovenie, ktorým by sa jednoznačne stanovilo, že na zvukové a obrazové záznamy z rokovaní orgánov povinných osôb, ani na písomnosti, podobizne a obrazové snímky na nich vyhotovené sa nevzťahuje ochrana osobnosti a osobných údajov. Fyzické osoby na rokovaní orgánov povinných osôb nekonajú ako súkromné osoby, ale ako zástupcovia povinných osôb. Preto na akékoľvek záznamy z nich nemožno nahliadať ako na prejavy osobnej povahy, a teda nie je dôvod vylučovať ich z režimu sprístupňovania informácií na základe ochrany osobnosti a osobných údajov. Takýto záver vyplýva podľa nášho názoru už zo súčasného znenia zákona pri jeho korektnom výklade. Uvedenú vetu navrhujeme do zákona doplniť v záujme dosiahnutia väčšej jednoznačnosti tohto ustanovenia zákona.


16. Neutajovanie mien a priezvisk verejných činiteľov a zamestnancov orgánov verejnej moci (k bodu 41)

Navrhujeme v bode 41 na koniec odseku 2 § 9 doplniť vetu:
„Ochrana osobnosti a osobných údajov sa nevzťahuje na informácie o menách a priezviskách verejných činiteľov alebo zamestnancov orgánov  verejnej moci.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
V praxi sa vyskytujú prípady, kedy pod zámienkou, že ide  o osobné údaje, sú utajované aj samotné mená a priezviská verejných  činiteľov alebo zamestnancov orgánov verejnej moci. Takáto prax je v  rozpore s požiadavkou transparentnosti výkonu verejnej moci.


17. Informácie od iných osôb (k bodu 45)

Navrhujeme, aby v bode 45 prvá veta v § 11 ods. 1 písm. a) znela:
„a) jej bola odovzdaná fyzickou osobou, ktorá nie je povinnou osobou a ktorá jej ju odovzdala bez právnej povinnosti a bez súvisu so správnym konaním vedeným povinnou osobou alebo inou povinnou osobou.“

Navrhujeme, aby sa v druhej vete slová „môže vyzvať“ nahradili slovami „je povinná vyzvať“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Predmetný bod z predloženého návrhu novely upravuje jednu z výnimiek z povinnosti sprístupniť informácie na žiadosť. Ide o informácie, ktoré boli povinnej osobe odovzdané inou ako povinnou osobou, ktorá ju poskytla bez právnej povinnosti. Podľa súčasného znenia zákona je takáto osoba vyzvaná na súhlas so sprístupnením informácie a ak do siedmich dni neodpovie, predpokladá sa, že súhlasí. Novela navrhuje neodpovedanie tejto osoby kvalifikovať ako jej nesúhlas so sprístupnením informácie. Podľa dôvodovej správy „ide najčastejšie o neformálne listy, podnety a doklady, ktoré nie sú obligatórnou súčasťou podaní, ktoré sú adresované povinným osobám“. Vzhľadom na to navrhujeme zúženie výnimky z povinnosti sprístupňovať informácie na základe dôvodu uvedeného v § 11 ods. 1 písm. a), a to v dvoch smeroch

  • obmedziť dôvod uvedený v písm. a) iba na fyzické osoby; vo vzťahu k právnickým osobám podľa nášho názoru neexistuje žiadny verejný záujem na ochrane informácií, ktoré poskytli povinným osobám hoci aj bez právnej povinnosti,
  • rozšíriť podmienku vo vzťahu k požadovanej informácii, že ide nielen o informáciu poskytnutú inou osobou bez právnej povinnosti, ale zároveň aj bez súvisu so správnym konaním, čo umožní sprístupňovať informácie poskytnuté inými osobami v súvislosti so správnym konaním, pokiaľ ich sprístupneniu nebránia iné ustanovenia zákona.

Zároveň navrhujeme, aby v prípade, že existuje tento dôvod obmedzenia prístupu k informáciám, povinná osoba mala nielen možnosť, ale povinnosť vyzvať dotyčnú osobu na udelenie písomného súhlasu.


18. Ochrana práva duševného vlastníctva (k bodu 46)

Navrhujeme v bode 46 v § 11 ods. 1) písm. c) za slová „životného prostredia“ vložiť slová „alebo ak ide o projektovú dokumentáciu v rámci územného konania alebo stavebného konania ku stavbe s navrhovanou zastavanou stavbou nad 500 metrov štvorcových alebo nad 3 nadzemné podlažia alebo ak ide o informáciu, ktorá sa získala za verejné prostriedky,7a) alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Predmetný bod návrhu novely upravuje jednu z výnimiek z povinnosti sprístupňovať informácie v záujme ochrany práva duševného vlastníctva. Navrhuje túto výnimku zúžiť o prípady, v ktorých ide o informáciu týkajúcu sa závažného vplyvu na zdravie ľudí, svetové kultúrne a prírodné dedičstvo, životné prostredie vrátane biologickej diverzity a ekologickej stability alebo o znečisťovaní životného prostredia. Toto zúženie považujeme za pozitívne, ale nedostatočné. Navrhujeme preto zúženie výnimky z povinnosti sprístupňovať informácie na základe dôvodu uvedeného v § 11 ods. 1 písm. c) aj o ďalšie dva prípady:

  • projektovú dokumentáciu k stavbám nad 500 metrov štvorcových alebo nad 3 nadzemné podlažia, ide o stavby výrazne zasahujúce do okolitého prostredia, pri ktorých verejný záujem na práve verejnosti oboznámiť sa s navrhovanou výstavbou a vyjadriť sa k nej na základe dôkladného oboznámenia sa so všetkou dokumentáciou prevažuje nad záujmom na ochrane autorských práv k projektu,
  • informácie, ktoré boli získané za verejné prostriedky, alebo sa týkajú nakladania s nimi alebo nakladania s majetkom verejných subjektov; obdobné obmedzenie výnimky z povinnosti sprístupňovať informácie obsahuje zákon aj vo vzťahu k ochrane obchodného tajomstva.


19. Sprístupňovanie informácií o ukončených konaniach pred Európskou komisiou a Súdnym dvorom EÚ (k bodu 48)

Navrhujeme v bode 48 v § 11 ods. 1 v písm. l) nahradiť čiarku na konci bodkočiarkou a doplniť za ňu slová „toto obmedzenie prístupu k informáciám sa neuplatňuje, ak bolo konanie už ukončené“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Obmedzenie prístupu k informáciám o konaniach pred Európskou komisiou (EK) a pred Súdnym dvorom Európskej únie (SD EÚ) je podľa dôvodovej správy potrebné v záujme zaručenia nestrannosti rozhodovania EK a SD EÚ, ako aj v záujme „riadnej a efektívnej obhajoby práv a záujmov Slovenskej republiky v uvedených konaniach, aby procesná stratégia Slovenskej republiky zvolená s cieľom hájiť jej práva a záujmy nebola verejne známa“. Všetky tieto dôvody sa však vzťahujú iba na prebiehajúce konania. Preto navrhujeme, aby sa toto obmedzenie prístupu k informáciám nevzťahovalo na už ukončené konania.


20. Povinnosť prijímať žiadosti elektronickou poštou (k bodu 50)

Navrhujeme v bode 50 vypustiť vetu „Povinným osobám, ktoré nemajú zriadenú adresu elektronickej pošty, nemožno podať žiadosť elektronickou poštou.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Obmedzenie možnosti podávať žiadosti o informácie elektronickou poštou považujeme za neprimerané a neodôvodnené. Skutočnosť, že povinná osoba v súčasnej dobe nemá zriadenú adresu elektronickej pošty a nie je schopná komunikovať s občanmi elektronickou poštou, spochybňuje podľa nášho názoru jej elementárnu schopnosť plniť si zákonné povinnosti povinnej osoby bez ohľadu na to, o akú povinnú osobu ide. Riešením tejto situácie by malo byť zavedenie povinnosti všetkých povinných osôb mať zriadenú adresu elektronickej pošty, nie poskytovanie zákonnej výnimky tým povinným osobám, ktoré ju zriadenú nemajú.


21. Potvrdzovanie podania žiadosti o sprístupnenie informácií (k bodu 52)

Navrhujeme v bode 52 doplniť v § 14 ods. 5 na koniec odseku nasledovný text:
„Povinná osoba potvrdí podanie žiadosti podanej elektronickou poštou bez zbytočného odkladu po prijatí žiadosti na adresu elektronickej pošty žiadateľa uvedenú v žiadosti. Ak žiadateľ v žiadosti neuviedol adresu svojej elektronickej pošty, povinná osoba potvrdí podanie žiadosti na adresu elektronickej pošty, z ktorej bola žiadosť odoslaná. Ak žiadateľ podal žiadosť iným spôsobom ako elektronickou poštou a požiadal o potvrdenie podania žiadosti, povinná osoba písomne potvrdí podanie žiadosti.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
§ 14 ods. 5 v súčasnom znení upravuje potvrdzovanie prijatia žiadosti a oznamovanie predpokladanej výšky úhrad za sprístupnenie informácie. Navrhovanou novelou sa má spresniť postup oznamovania predpokladanej výšky úhrad za sprístupnenie a zároveň vypustiť potvrdzovanie podania. Vypustenie možnosti požiadať o potvrdenie podania žiadosti nie je v dôvodovej správe nijako vysvetlené, dokonca ani len spomenuté. Túto zmenu považujeme za neopodstatnenú, lebo zníži právnu istotu žiadateľov pri podávaní žiadostí o informácie, a to najmä vo vzťahu ku žiadostiam podávaným elektronickou poštou. Navrhujeme preto zaviesť povinnosť povinnej osoby automaticky potvrdzovať podanie žiadosti podanej elektronickou poštou a ponechanie možnosti požiadať o potvrdenie podania žiadosti v prípade žiadostí podaných inou formou.


22. Náhradný spôsob sprístupnenia informácie (k bodu 55)

Navrhujeme v bode 55 nahradiť v prvej vete slová „navrhne žiadateľovi spôsoby sprístupnenia informácie“ slovami „navrhne žiadateľovi všetky spôsoby sprístupnenia informácie“ a  doplniť na koniec odseku 11 v § 16 vetu:
„Povinná osoba nesmie sprístupniť informácie výlučne ústnou formou v prípade, ak žiadateľ žiadal sprístupniť informáciu v písomnej forme.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Predložený návrh novely v tomto bode upravuje situáciu, keď povinná osoba nemôže sprístupniť informáciu spôsobom určeným žiadateľom. Navrhujeme doplniť, že povinná osoba navrhne žiadateľovi všetky spôsoby sprístupnenia informácie, ktorými je možné informáciu sprístupniť, aby bolo jednoznačné, že má navrhnúť všetky spôsoby, nielen niektoré.
Posledná veta novo navrhovaného odseku 11 znie „Povinná osoba nesmie sprístupniť informácie výlučne nahliadnutím do spisu v prípade ak žiadateľ žiadal sprístupniť informáciu telefonicky, faxom, poštou alebo elektronickou poštou.“ Podobná situácia podľa nášho názoru nastáva v situácii, ak žiadateľ požiadal o sprístupnenie v písomnej forme, preto by mu povinná osoba nemala mať možnosť poskytnúť informáciu náhradným spôsobom iba ústnou formou.


23. Sprístupňovanie informácií v elektronickej forme vo formátoch umožňujúcich vyhľadávanie a kopírovanie (nový bod 56)

Navrhujeme doplniť nový bod 56 v znení:
„§ 16 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
„Ak sa informácia sprístupňuje v elektronickej forme, povinná osoba ju sprístupňuje vo formátoch a štandardoch podľa osobitného predpisu*. Povinná osoba sprístupňuje informácie vo forme umožňujúcej vyhľadávanie a kopírovanie jednotlivých informácií, ak je to technicky uskutočniteľné. Na požiadanie povinná osoba sprístupňuje informácie v elektronickej forme v upravovateľnej a spracovateľnej podobe, ak ňou v takej podobe disponuje. Na požiadanie a ak to povaha informácie umožňuje, povinná osoba poskytuje informácie ako otvorené údaje umožňujúce automatizované spracovanie spolu s ich metaúdajmi.“
* Výnos o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy č. 55/2014 Z.z.“

Ostatné body sa prečíslujú.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Navrhujeme, aby sa informácie sprístupňovali vo forme, v ktorej je možné vyhľadávať jednotlivé informácie a ďalej ich kopírovať. Na požiadanie by sa informácie sprístupňovali vo forme, ktorú je možné upravovať a ďalej spracovávať, napríklad tabuľky s aktívnymi vzorcami a podobne. Odkaz na Výnos č. 55/2014 Z. z. dopĺňa chýbajúcu informáciu o existujúcich štandardoch, na ktoré povinné osoby často zabúdajú. Teda, aby povinné osoby poskytovanú informáciu nekonvertovali do formátu, ktorý bude obmedzovať jej ďalšie spracovanie. Na požiadanie a ak to ich povaha umožňuje, by sa informácie mali poskytovať aj vo forme otvorených údajov.  


24. Nespoplatňovanie skenov (k bodu 64)

Navrhujeme, aby povinné osoby nemali možnosť vyberať úhradu za poskytovanie informácií vo forme skenov.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Predložený návrh novely zavádza možnosť spoplatnenia poskytnutej informácie, ak poskytnutie informácie vyžaduje vyhotovenie viac ako 100 fotokópií alebo skenov strán listín, ak je povinnou osobou obec, ktorá nie je mestom, alebo 200 fotokópii alebo skenov, ak ide o inú povinnú osobu. Chápeme snahu chrániť povinné osoby pred tzv. šikanóznym výkonom práva, ku ktorému však dochádza len v zanedbateľnej menšine žiadostí o informácie. Rešpektujeme, že povinným osobám vznikajú v súvislosti s poskytovaním informácií náklady. Považujeme však za úplne neprimerané rovnakým spôsobom spoplatniť vyhotovovanie fotokópií a vyhotovovanie skenov. Vyhotovovanie fotokópií znamená pre povinnú osobu aj priamy materiálny náklad vo forme papiera a tonera. Vyhotovenie skenu predstavuje len zanedbateľný náklad na úložný priestor v počítači alebo na serveri. Ak povinná osoba poskytne fotokópiu, už ňou ďalej nedisponuje. Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi sken, naďalej ním disponuje a môže ho využiť aj iným spôsobom vo svojej činnosti. V rámci archivácie úradných materiálov elektronickým spôsobom, na zverejnenie už sprístupnenej informácie, na poskytnutie rovnakej informácie iným žiadateľom atď. Okrem toho navrhovaná forma spoplatňovania skenov vytvára priestor pre šikanózny výkon práva povinnými osobami voči žiadateľom. Umožňuje im totiž, aby tvrdili, že museli vyhotoviť skeny aj z informácií, ktoré majú alebo by mali mať v elektronickej podobe. Drvivá väčšina informácií, ktorými povinné osoby disponujú a o ktorých sprístupnenie žiadajú žiadatelia, sa pritom nachádza alebo by sa mala nachádzať v ich informačných systémoch, alebo inak spracované a poskytnuteľné v elektronickej forme. Vzhľadom na to navrhujeme, aby sa poskytovanie informácií vo forme skenov vôbec nespoplatňovalo a aby povinné osoby mohli vyžadovať úhradu iba za nadlimitný počet fotokópií.
Ako alternatívu navrhujeme do § 21 za ods. 5 doplniť nový odsek 6, ktorý by špecifikoval, aké informácie možno, resp. nemožno považovať za informácie vyžadujúce skenovanie. Napr. v takomto znení:
„(6) Za informáciu vyžadujúcu vyhotovenie skenu listiny sa na účely vyžadovania úhrady podľa odsekov 4 a 5 nepovažuje informácia,
a) ktorou povinná osoba disponuje alebo v minulosti disponovala aj v elektronickej podobe,
b) ktorou by zmysle právnych predpisov povinná osoba mala disponovať aj v elektronickej podobe,
c) ktorej obsah je totožný s informáciou, ktorou povinná osoba disponuje, disponovala alebo by v zmysle právnych predpisov mala disponovať aj v elektronickej podobe.“
Doplnením tohto odseku by sa dosiahlo, žeby povinné osoby mohli vyžadovať úhradu za nadlimitné skenovanie naozaj iba v prípadoch, že požadovanou informáciou v elektronickej forme nedisponujú, nedisponovali a ani by v zmysle právnych predpisov disponovať nemali. Požiadavka, aby išlo nielen o informácie, ktorými povinná osoba v súčasnosti disponuje, ale aj o tie, ktorými v minulosti disponovala v elektronickej forme, pokrýva napríklad situáciu, že iný žiadateľ požiada o rovnakú informáciu, ktorá už v elektronickej forme bola poskytnutá inému žiadateľovi a vyžadovala vyhotoviť nadlimitný počet skenov. Povinná osoba by tak nemohla vyžadovať opakovanú úhradu za skenovanie za informáciu, ktorú už mala k dispozícii v elektronickej forme. Písm. b) pokrýva situáciu, keď si povinná osoba neplní povinnosť vyplývajúcu zo zákona disponovať určitými informáciami aj v elektronickej forme, napr. v rámci svojho informačného systému, na účely zverejnenia na webovom sídle a podobne. V takom prípade je neprimerané, aby žiadateľ o informáciu platil za skenovanie informácie, ktorou by povinná osoba mala v zmysle zákona disponovať aj v elektronickej forme. Písm. c) pokrýva situáciu, keď žiadateľ žiada poskytnutie informácie vo forme listiny a povinná osoba disponuje listinou (napr. podpísaným a opečiatkovaným rozhodnutím) len v papierovej forme, zároveň však disponuje obsahovo totožným dokumentom v elektronickej forme (elektronický dokument, ktorý bol vytlačený, podpísaný a opečiatkovaný).

***

Všetky pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky. V prípade, že ministerstvo nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti.

Vladimír Špánik, Hlavná 343, 951 06 Vinodol, spanikv @ zomos.sk
Ondrej Dostál, Beskydská 8, 811 05 Bratislava, ondrejdostal @ oks.sk
Marcel Zajac, Púpavová 15, 841 04 Bratislava, zajac @ changenet.sk
Martina Barancová Paulíková, Sokolská 11, 960 01 Zvolen, paulikova @ changenet.sk
Juraj Smatana, Nábrežná 999/13, Považská Bystrica, juraj.smatana @ zmenazdola.sk
Ivan Kuhn, Šafárikova 86, 048 01 Rožňava, ivankuhn @ institute.sk
Slavomíra Salajová, Kutlíkova 5, 851 02 Bratislava, salajova @ pubres.sk
Ladislav Rovinský, Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, základná organizácia Košice 2013, Pokroku 7, 040 11 Košice, spolok.kosice @ gmail.com
Jozef Mečiar, Vlčanská 4, 92701 Šaľa,  jozef @ meciar.sk








..
POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Hromadná pripomienka k novele infozákona
22.3.2015 11:09 | Ladislav

SUHLASIM S PRIPOMIENKOU K NOVELE INFOZAKONA A PRIPAJAM SA K DANYM BODOM
Ad: Hromadná pripomienka k novele infozákona
13.3.2015 12:26 | Milan Bartoš

Suhlasim s pripomienkou vo vsetkych bodoch a podporujem ju.
Milan Bartoš
Ad: Hromadná pripomienka k novele infozákona
12.3.2015 01:22 | Noro Brázda

pán Murín, ak by verejná správa nezvládla prostredníctvom elektronickej pošty potvrdiť prijatie správy (čo je veľmi jednoducho automatizovateľné), tak ju za nefunkčnú môžeme považovať už dnes.

Reči o hrozbe zahltenia a znefunkčnenia úradov počúvame od čias, kedy sme infozákon pripravovali, ale zatiaľ nič také nenastalo, pretože na to nie je dôvod.
Ad: Hromadná pripomienka k novele infozákona
11.3.2015 14:45 | Karol Labaš

Reagujem na Pavla Murína. Zavedenie infozákona je reakciou na postupné znemožňovanie až vylúčenie účasti verejnosti v rozhodovacích procesoch. A nielen účasti, ale aj informovanosti o nich a tým aj verejnej kontroly. Platí aj opačne. Keby politici a ich úradnícke aparáty konali transparentne a len v prospech ľudí, infozákon by sa stal zbytočným. Osobne dlhodobo intenzívne sa snažím presadzovať z občianskej pozície verejný prospech (napr. snaha zabrániť uránovej bani v Košiciach). Nebyť vymožeností infozákona zostal by som v týchto aktivitách prakticky bezmocný. Prevencia pred zahltenosťou štátneho aparátu a verejnej správy pri individuálnom vybavovaní infožiadostí má veľké rezervy a spočíva v systematickom zverejňovaní informácií na internete, kde si ich záujemca môže vyhľadať. Oklieštenie infozákona je pre občanov najhorším riešením. Ak politikom na tom záleží, tak nie z ohľaduplnosti voči prepracovaným úradníkom pri vybavovaní žiadostí o informácie, ale zo strachu pred občianskou kontrolou. Poukazovanie na zaneprázdnenie úradníkov im poskytuje výbornú logickú zámienku.
Ad: Hromadná pripomienka k novele infozákona
11.3.2015 11:35 | Pavel Murín

Stačí splnenie nasledujúcich 2 bodov:
A/ zachovanie povinnosti všetkých povinných osôb prijímať žiadosti o informácie elektronickou poštou,
B/ zachovanie povinnosti potvrdzovať podanie žiadosti o informáciu,

a dosiahneme zahltenie štátneho aparátu a verejnej správy a jej
totálnu nefunkčnosť....

O to vám/nám ide?

S úctou
Pavel Murín
Ad: Hromadná pripomienka k novele infozákona
11.3.2015 10:50 | Peter Šúry

dobry den

mam pripomienku k uvedenej formulacii:
zavedenie povinnosti všetkých obcí, ktoré majú web, zverejňovať informácie na webe,

starosta obce, mesta zrusi web, lebo nema peniaze a uz je po informaciach. tu by pomohlo ak by stat dal kazdej obci bud povinnost alebo cez mvsr im zabezpecil jednu domenu a xy Gb priestoru podla poctu obyvatelov.

to len ako pripomienka

pekny den

peter šúry
Ad: Hromadná pripomienka k novele infozákona
10.3.2015 16:47 | ludmila martiskova

SUHLASIM S PRIPOMIENKOU K NOVELE INFOZAKONA A PRIPAJAM SA K DANYM BODOM DAKUJEM
Ad: Hromadná pripomienka k novele infozákona
9.3.2015 14:45 | Ing.Vlado Václavek

Dobré nápady v pripomienke :-).



Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Do formulára vypíšte len veľké písmená z nasledujúceho textu: "mDISnxKUmSow".


 

Kampaň bola ukončená.

Prehľad podporovateľov

  » Vaše reakcie (8)

 



Súvisiace témy:
Prístup k informáciám
Samospráva
Štátna správa
Právo



REKLAMA



 



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS