Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o zmene niektorých zákonov.

Právna úprava vyvlastňovania je v súčasnosti obsiahnutá v stavebnom zákone. Ten má byť nahradený novým stavebným zákonom, ktorý už úpravu vyvlastňovania nebude obsahovať. Navrhovaný zákon o vyvlastňovaní prináša novú úpravu vyvlastňovania, ktorá umožní zefektívniť proces vyvlastňovania. Hrozí však, že sa tak stane za cenu oslabenia reálnych možností ochrany práv vlastníkov vyvlastňovaných nehnuteľností. Sme presvedčení, že efektivita procesu vyvlastňovania nemôže mať prednosť pred ochranou ústavou garantovaného vlastníckeho práva.

Za nebezpečný považujeme zámer, aby jednotlivé účely, na ktoré možno vyvlastniť vo verejnom záujme, neboli uvedené priamo v zákone o vyvlastňovaní, ale boli riešené len odkazom na osobitné zákony. Možnosť zákonodarcu rozšíriť účel vyvlastnenia prakticky v ktoromkoľvek schvaľovanom zákone, vyvoláva u verejnosti oprávnenú nedôveru a nutnosť byť na pozore pri príprave a schvaľovaní akéhokoľvek zákona, čo je proti uznávaným zásadám civilizovaného, demokratického a právneho štátu.

Za dôležité považujeme, aby vyvlastňovanie bolo možné iba vo verejnom záujme. Navrhovaný zákon ponecháva možnosť vyvlastňovania aj v súkromnom záujme a pripúšťa uprednostňovanie záujmov súkromných investorov pred vlastníckym právom vlastníkov nehnuteľností.

V tejto hromadnej pripomienke navrhujeme najmä:

• vymenovanie všetkých účelov vyvlastňovania priamo v zákone o vyvlastňovaní, nielen prostredníctvom odkazu na osobitné zákony,

• možnosť vyvlastňovania iba vo verejnom záujme, nie aj za účelom realizácie súkromných investícií (zrušenie zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií),

• zachovanie možnosti poskytnutia náhradnej nehnuteľnosti za vyvlastňovanú nehnuteľnosť, nielen finančnej náhrady,

• posilnenie ochrany a procesných práv vyvlastňovaných vlastníkov nehnuteľností a ďalších osôb, ktorých práva sú vyvlastňovaním dotknuté (dostatočne dlhé lehoty pre procesné úkony, garantovanie možnosti uplatňovania ich práv, vylúčenie možnosti náhradného doručovania vyvlastňovanému),

• zvýšenie informovanosti verejnosti o vyvlastňovacom konaní uverejňovaním informácií na úradných tabuliach a webových sídlach obcí.

Návrh zákona:

https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=-1&matEID=7429&langEID=1

Hromadnú pripomienku možno podporiť najneskôr v pondelok 18. augusta 2014.

Richard Drutarovský, občianske združenie Za spravodlivé vyvlastňovanie

Ondrej Dostál, Občianska konzervatívna strana (OKS)

Eva Kováčechová, advokátka spolupracujúca s VIA IURIS

Peter Gonda, Konzervatívny inštitút M.R.Štefánika (KI)

Richard Ďurana, Inštitút ekonomických a sociálnych analýz INESS

Juraj Smatana, ZMENA ZDOLA,

Renáta Minová, Hestia,o.z.,

Vladimír Špánik, Združenie občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS)

Juraj Petrovič, OKS

Ivan Kuhn, OKS

Dušan Sloboda, KI,

Radovan Kazda, KI

Radovan Ďurana, INESS

Juraj Karpiš, INESS

Hromadná pripomienka k návrhu zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o zmene niektorých zákonov

Číslo: 13749/2014/B622-SV/37443-M

1. Vymenovanie všetkých účelov vyvlastnenia priamo v navrhovanom zákone (k § 5)

Navrhujeme, aby všetky prípustné účely vyvlastnenia boli taxatívne vymenované priamo v navrhovanom zákone o vyvlastnení. Nesúhlasíme s tým, aby účely, na ktoré možno vyvlastniť, boli uvádzané iba v osobitných zákonoch, na ktoré by zákon o vyvlastnení len odkazoval v poznámke pod čiarou.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Predložený návrh uvádza, že „Účel, na ktorý možno vo verejnom záujme vyvlastniť, ustanovujú osobitné zákony“. V dôvodovej správe sa k tomu ďalej píše, že „Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa navrhuje, aby jednotlivé účely, pre ktoré je možné vyvlastniť vo verejnom záujme, boli uvedené len v osobitných zákonoch, a to z dôvodu odstránenia duplicity zmocnenia pre vyvlastnenie, ako aj z dôvodu právnej istoty použitia zákonného účelu podľa osobitného zákona.“

Účely vyvlastňovania by mali byť taxatívne vymenované a legislatíva by mala poskytovať vlastníkom nehnuteľností právnu istotu. Z dôvodovej správy vyplýva, že zámerom návrhu je vytvorenie priestoru na to, aby mohli byť účely vyvlastňovania jednoduchšie a menej transparentne rozširované.

Vyvlastnenie je výnimočný a vážny zásah do ústavou chráneného vlastníckeho práva, ktoré sa podľa listiny základných ľudských práv považuje za základné ľudské právo. V demokratickom a právnom štáte musia byť všetky zmeny legislatívy, vzťahujúce sa najmä na možnosť zasiahnuť do ústavou chránených ľudských práv, výsledkom konsenzu v transparentnom legislatívnom procese. Musí ísť o proces, ktorý je verejnosťou čo najľahšie vnímateľný, predvídateľný a kontrolovateľný. Nesmie obsahovať bariéry, ktoré verejnosti zbytočne bránia kontrolovať a ovplyvňovať legislatívne pokusy (hoci aj odôvodnené) o zásahy do vlastníckeho práva ktoréhokoľvek občana.

Možnosť zákonodarcu rozšíriť účel vyvlastnenia prakticky v ktoromkoľvek schvaľovanom zákone, vyvoláva u verejnosti oprávnenú nedôveru a nutnosť byť na pozore pri príprave a schvaľovaní akéhokoľvek zákona, čo je proti uznávaným zásadám civilizovaného, demokratického a právneho štátu.

Žiadame preto zachovanie princípov doterajšej právnej úpravy, t.j. aby boli taxatívne vymenované všetky prípustné účely vyvlastnenia priamo v texte navrhovaného zákona. Odmietame, aby účely, na ktoré možno vyvlastniť, boli uvádzané iba v osobitných zákonoch.

2. Vyvlastňovanie iba vo verejnom záujme (k § 5)

Navrhujeme vypustiť spomedzi účelov, na ktoré možno vyvlastniť, uskutočňovanie stavieb, ktoré sú významnou investíciou.

Navrhujeme doplniť zrušovacie ustanovenie (nový § 21), ktorým bude zrušený zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona uvádza medzi účelmi, na ktoré možno vyvlastniť vo verejnom záujme, aj odkaz na § 1 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií. Uskutočňovanie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa tohto zákona, uvádza medzi prípustnými účelmi vyvlastnenia aj súčasný stavebný zákon. Je však sporné, či tento účel zodpovedá podmienkam, ktoré pre vyvlastňovanie určuje ústava, ktorá v čl. 20 ods. 4 uvádza, že „vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“

Keďže ide o investície súkromného charakteru, nejde o vyvlastňovanie vo verejnom záujme. Samotnou veľkosťou investície z hľadiska množstva investovaných finančných prostriedkov alebo počtu vytvorených pracovných miest sa súkromná investícia nezmení zo súkromného záujmu na verejný záujem. Rovnako sa tak neudeje ani tým, že vláda rozhodne, že ide o investíciu vo verejnom záujme. Takýmto spôsobom by bolo možné akýkoľvek súkromný záujem len na základe v zákone vymenovaných podmienok, či na základe rozhodnutia vlády ustanoviť za verejný záujem a tým legitimizovať vyvlastňovanie alebo zásah do vlastníckych práv iných vlastníkov. Takýto prístup nezodpovedá ochrane vlastníckeho práva zakotvenej v ústave.

Rovnako je sporné, či umožnenie vyvlastňovania v záujme súkromných investícií zodpovedá požiadavke ústavy, že vyvlastňovanie je možné iba v nevyhnutnej miere. Keďže iné súkromné investície sa realizujú bez toho, aby investorom bolo umožnené vyvlastňovať majetok iných vlastníkov, a zároveň aj tzv. významné investície je možné realizovať bez toho, aby sa zasahovalo do vlastníckych práv iných vlastníkov formou vyvlastňovania, nespĺňa vyvlastňovanie v záujme „významných investícií“ ani požiadavku nevyhnutnej miery, ktorú tiež ústava vyžaduje.

V prípade vyvlastňovania za účelom realizácie súkromných investícií existuje rozpor aj s čl. 20 ods. 1 druhá veta ústavy, podľa ktorej „vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.“. V zmysle uvedeného osobitného zákona má totiž vlastnícke právo investorov prednosť pred vlastníckym právom vlastníkov vyvlastňovaných pozemkov. V oboch prípadoch pritom ide o súkromných vlastníkov, ale ich vlastnícke práva nemajú rovnaký zákonný obsah a ochranu, keďže vlastnícke právo jedného vlastníka je v jeho súkromnom záujme nadraďované nad vlastnícke právo iného vlastníka.

3. Jednotný právny rámec vyvlastňovania (k § 5)

Navrhujeme vypustiť spomedzi osobitných zákonov, na ktoré bude zákon o vyvlastňovaní odkazovať pri vymedzovaní prípustných účelov vyvlastňovania, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov

Navrhujeme doplniť zrušovacie ustanovenie (nový § 21), ktorým budú zrušené:

• zákon č Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov a 

• zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Oba uvedené zákony stanovujú nielen špecifický účel vyvlastňovania, ale najmä osobitný režim pri vyvlastňovaní a ďalších zásahov do vlastníckeho práva na účely výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Tento osobitný režim výrazne zvýhodňuje stavebníka pred vlastníkom vyvlastňovanej nehnuteľnosti, a to v deklarovanom záujme urýchlenia výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Politicky motivované ciele vládnej politiky by však nemali mať prednosť pred ochranou vlastníckeho práva, ktoré je jedným zo základných práv chránených ústavou. Príprava a schvaľovanie zákona o vyvlastňovaní vytvárajú dostatočný priestor na to, aby sa všetky otázky súvisiace s procesom vyvlastňovania riešili komplexne a primerane priamo v tomto zákone bez definovania odlišných postupov v osobitných zákonoch. Zákony by mali stanovovať všeobecné pravidlá, nie určovať jednorazové a mimoriadne opatrenia. Preto navrhujeme oba uvedené osobitné zákony zrušiť.

4. Možnosť poskytnutia náhradnej nehnuteľnosti (k § 6 ods. 1)

Navrhujeme, aby § 6 ods. 1 znel:

„(1) Vyvlastňovanému patrí za vyvlastnenie náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch alebo poskytnutím náhradnej nehnuteľnosti. Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok alebo stavbu poskytnutím náhradného pozemku alebo stavby a vyvlastnený s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Podľa dôvodovej správy „Návrh zákona o vyvlastňovaní neumožňuje majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok poskytnutím náhradného pozemku ako je tomu podľa súčasne platnej právnej úpravy,“ čo je závažná zmena oproti súčasnému stavu, ktorý vo vyvlastňovacom konaní pripúšťa vecnú náhradu za vyvlastnený majetok, pričom podľa súčasnej legislatívy má tento spôsob vyrovnania prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch

Negatívne hodnotíme skutočnosť, že návrh likviduje možnosť vecnej náhrady za vyvlastnenie (zásada „nehnuteľnosť za nehnuteľnosť“, resp. „pozemok za pozemok“), a to aj v prípadoch, ak je takáto forma náhrady možná a vyvlastnený proti tomu nenamieta.

Považujeme za nevhodné, aby zákon o vyvlastnení túto zásadu priamo neobsahoval ako univerzálne platnú spravodlivú zásadu kompenzácie ujmy pri nútenom zásahu do ústavou chráneného vlastníckeho práva.

Dôvodom návrhu zákona by malo byť prijatie všeobecne spoločensky akceptovanej, nespochybniteľnej a nekontroverznej právnej úpravy. Vylúčenie zásady prednosti vecnej náhrady bude predstavovať nespravodlivosť zahrnutú do zákona, čo bude následne spochybňovať každú aplikáciu zákona v praxi a vyústi k spochybňovaniu zákona ako takého.

Vyvlastnenie má byť krajným spôsobom majetkovoprávneho usporiadania nehnuteľností vo verejnom záujme, ak iný spôsob naozaj nie je objektívne možný. Zákon sa nemá stať akýmsi „trestom“ pre vlastníkov nehnuteľností, k čomu má navrhované znenie ešte bližšie ako súčasná právna úprava.

Odporúčame, do návrhu zákona implementovať zásadu prednosti vecnej náhrady v prípadoch, ak je takáto forma náhrady možná a vyvlastnený proti tomu nenamieta. Navyše upozorňujeme, že v súčasnej vyvlastňovacej legislatíve je táto možnosť čiastočne zakotvená, prijatie navrhovaného zákona by túto možnosť vo všeobecnosti zrušilo.

5. Náhrada za výkup alebo vyvlastnenie obývaných stavieb (k § 6)

Navrhujeme do § 6 doplniť nové odseky 7 až 11 v znení:

„(7) Náhrada za výkup stavby na bývanie je dvojnásobok náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie. Vyvlastniteľ môže poskytnúť na základe svojho rozhodnutia aj vyššiu náhradu.

(8) Náhradu za výkup alebo vyvlastnenie stavby na bývanie (ďalej len "náhrada") možno poskytnúť aj obstaraním bytu alebo rodinného domu kúpou alebo výstavbou. Obstaraný byt alebo rodinný dom musí svojou veľkosťou, vybavením, úžitkovou hodnotou a umiestnením byť primeranou náhradou za vykúpený alebo vyvlastnený byt alebo rodinný dom; takáto náhrada nesmie byť vo finančnom vyjadrení nižšia ako náhrada v peniazoch za ich vyvlastnenie. Ak vyvlastniteľ takouto náhradou nedisponuje, je povinný ju na svoje náklady obstarať.

(9) Ak vyvlastňovaný obýva vyvlastňovanú stavbu na bývanie sám alebo s ďalšími osobami a požiada vyvlastniteľa o náhradu za výkup stavby na bývanie obstaraním bytu alebo rodinného domu kúpou alebo výstavbou pre seba a tieto ďalšie osoby, má tento spôsob náhrady prednosť pred náhradou v peniazoch. Vyvlastniteľ je povinný informovať vyvlastňovaného o tomto spôsobe náhrady a o možnosti žiadať takúto náhradu písomne najneskôr deväť mesiacov pred doručením písomného návrhu na uzavretie zmluvy podľa § 12 ods. 4 a poučiť vyvlastňovaného o možnosti doručiť žiadosť v trojmesačnej lehote.

(10) Ak je náhradou obstaranie bytu alebo rodinného domu kúpou alebo výstavbou, vyvlastniteľ uhrádza osobe z asanovaného bytu alebo rodinného domu nájomné alebo podnájomné za dočasné bývanie až do presťahovania do obstaraného bytu alebo rodinného domu.

(11) Náhradu za výkup rodinného domu alebo bytu, ktoré sú v čase výkupu využívané na bývanie alebo nebytovej budovy, ak je v čase výkupu využívaná na určený účel, možno poskytnúť aj vo výške východiskovej hodnoty, ak je táto hodnota vyššia ako náhrada za vyvlastnenie.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Aplikačné problémy, nespravodlivosť a nejednoznačnosť v súčasnosti vzniká pri výkupoch a vyvlastňovaní nehnuteľností, ktoré sú obývané spravidla vlastníkom a jeho príbuznými.

Princíp poskytovania náhrady za vyvlastnenie v peniazoch prináša vlastníkom a ich príbuzným ťažko riešiteľné až neriešiteľné situácie. Mnohí by ochotne súhlasili s výkupom nehnuteľností, ak by im boli poskytnuté primerané náhradné nehnuteľnosti.

Je nespravodlivé a nehumánne, aby pri vyvlastnení vo verejnom záujme vyvlastnení ľudia a ich rodinní príslušníci znášali bremeno obstarávania vlastnej nehnuteľnosti na bývanie.

Keďže akýkoľvek zákon má platiť pre všetky predvídateľné situácie, nehumánnosť poskytovania náhrady len v peniazoch je očividná napríklad v prípadoch potreby hromadných asanácií celých obcí alebo ich častí pre výstavby diel vo verejnom záujme.

Navrhuje sa tiež motivačný prvok pri ponuke na výkup stavby na bývanie vo forme dvojnásobku náhrady za vyvlastnenie, ktorý by mal viesť k lepšej ochote predávať obývané nehnuteľnosti v prípade, ak je potrebný ich výkup pre uskutočnenie verejného záujmu.

Cieľom je dosiahnuť stav, aby vlastník spontánne vnímal podmienky výkupu ako pre neho prirodzene výhodné, kompenzujúce aj nepohodlie spojené so zaobstarávaním inej nehnuteľnosti na bývanie, bez ohľadu na kontext prípadného vyvlastnenia.

Navrhovaný princíp vychádza z myšlienky, ktorá je už v súčasnosti čiastočne uzákonená v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, pričom reaguje na aplikačné nedokonalosti uvedeného zákona.

6. Náhrada účelne vynaložených nákladov (k § 6 ods. 5)

Navrhujeme, aby § 6 ods. 5 znel:

„(5) Za účelne vynaložené náklady, ktoré vzniknú v dôsledku a v súvislosti s vyvlastnením, sa považujú najmä náklady na presťahovanie hnuteľného majetku alebo poľnohospodárskych kultúr z vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, náklady spojené so zmenou trvalého bydliska, náklady spojené so zmenou sídla alebo miesta podnikania, ktoré vyvlastňovaný alebo iná oprávnená osoba účelne vynaloží následkom a v súvislosti s vyvlastnením.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: V § 6 ods. 5 navrhovaného zákona sa uvádza: „Za účelne vynaložené náklady, ktoré vzniknú v dôsledku a v súvislosti s vyvlastňovacím konaním a vyvlastnením, sa považujú náklady na presťahovanie hnuteľného majetku, náklady na súdne poplatky spojené so zmenou sídla alebo miesta podnikania, správne poplatky a notárske poplatky.“

Navrhujeme doplniť uvedené ustanovenie v záujme jeho úplnosti a odstránenia možných pochybností.

7. Stanovenie lehoty pre poskytnutie náhradnej nehnuteľnosti na bývanie (k § 8)

Súčasné znenie § 8 navrhujeme označiť ako ods. 1 a doplniť nový ods. 2 v znení:

„(2) „Ak sa poskytuje náhrada za vyvlastnenie stavby na bývanie obstaraním bytu alebo rodinného domu kúpou alebo výstavbou, náhradu poskytne vyvlastniteľ v lehote najneskôr osemnásť mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.”

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme stanoviť lehotu pre poskytnutie náhradnej nehnuteľnosti určenej na bývanie. Vzhľadom na potrebu zaobstarania náhradnej nehnuteľnosti nie je možné v tejto situácii uplatniť všeobecnú lehotu 30 pracovných dní, ktorá sa má uplatňovať pre poskytovanie finančnej náhrady za vyvlastnenie.

8. Príslušnosť okresného úradu v sídle kraja (k § 10)

Navrhujeme zachovať príslušnosť stavebných úradov ako vyvlastňovacích úradov.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Podľa doterajšej právnej úpravy v stavebnom zákone vykonáva vyvlastňovacie konanie stavebný úrad. Navrhovaný zákon určuje za vyvlastňovací úrad okresný úrad v sídle kraja. Vyvlastňovacie konanie sa tak prenáša z miestnej samosprávy, ktorá ho vykonáva v rámci preneseného výkonu štátnej správy, priamo na orgán štátnej správy. Dochádza k centralizácii procesu vyvlastňovania. Vyvlastňovaný bude zaťažovaný nielen samotným vyvlastňovacím konaním, ale aj tým, že bude musieť komunikovať nie so stavebným úradom vo vlastnej alebo neďalekej obci, ale so štátnym úradom v krajskom meste. Okresný úrad v sídle kraja má byť zároveň aj odvolacím orgánom, čo tiež považujeme za problematické, aby jeden úrad bol v tej istej veci zároveň prvostupňovým, aj odvolacím orgánom.

Zároveň je ponechaná aj možnosť uskutočňovať vyvlastňovacie konania aj iným orgánom štátnej správy, ak tak stanovuje osobitný zákon. Napr. banský úrad z dôvodu vecnej príslušnosti. Z dôvodu prehľadnosti a zvýšenia právnej istoty vlastníkov nehnuteľností navrhujeme zvážiť možnosť, aby pre všetky vyvlastňovacie konania bol príslušný výlučne stavebný úrad, nie iný orgán štátnej správy.

9. Doplnenie údajov o tretích osobách, ktorých práva budú vyvlastnením dotknuté (k § 12 ods. 2 písm. d)

Navrhujeme v § 12 ods. 2 do písm. d) doplniť slová „osobné údaje tretích osôb, ak je treťou osobou právnická osoba názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo a údaje o zápise v obchodnom alebo inom registri; ak je treťou osobou fyzická osoba – podnikateľ obchodné meno, adresu miesta podnikania“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Podľa § 12 ods. 2 písm. d) navrhovaného zákona návrh na vyvlastnenie musí okrem iného obsahovať aj „prehľad práv tretích osôb, ktoré sa viažu k pozemku alebo ku stavbe, ktorých sa vyvlastnenie týka, s osobitným označením tých práv, u ktorých sa navrhuje zánik alebo obmedzenie súčasne s rozhodnutím o vyvlastnení“. Žiadame ustanovenie doplniť tak, aby aj u týchto osôb boli povinnou náležitosťou návrhu na vyvlastnenie aj ich osobné (resp. identifikačné) údaje analogicky, ako to je v písm. b) toho istého odseku pri osobe vyvlastňovaného.

Dôvodom tejto požiadavky je, aby už v návrhu na vyvlastnenie boli jednoznačne a presne určení všetci účastníci vyvlastňovacieho konania, aby sa ich určením zaoberal vyvlastniteľ a nielen vyvlastňovací úrad. Dôvodom je taktiež to, aby takíto účastníci neboli (čo i len z nedbanlivosti) opomenutí vo vyvlastňovacom konaní a mali tak možnosť a príležitosť účinne obhajovať svoje práva a záujmy, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy.

10. Predĺženie lehoty na vyjadrenie vyvlastňovaného k návrhu na uzavretie zmluvy (k § 12 ods. 4 a 5)

Navrhujeme v § 12 ods. 4 písm. a) a v ods. 5 nahradiť slová „do 30 dní“ slovami „do 90 dní“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona stanovuje lehotu 30 dní, v rámci ktorej by mal vlastník reagovať na písomný návrh na uzavretie zmluvy, na základe ktorej chce vyvlastniteľ dosiahnuť cieľ vyvlastnenia dohodou. Po uplynutí tejto lehoty sa má pokus o získanie práva dohodou považovať za bezvýsledný. Súčasná práva úprava obsiahnutá v stavebnom zákone dĺžku lehoty explicitne nestanovuje. Podľa dôvodovej správy „lehota 30 dní je pre potenciálneho vyvlastňovaného dostatočná na uváženie ďalších krokov“. Vzhľadom na závažnosť predmetného zásahu do práv vyvlastňovaného považujeme lehotu 30 dní za nedostatočnú a v záujme posilnenia jeho procesných práv ju navrhujeme stanoviť na 90 dní.

11. Doplnenie náležitostí návrhu dohody pri stavbe na bývanie (k § 12)

Navrhujeme v § 12 doplniť za ods. 4 nové odseky 5 a 6 v znení:

„(5) Ak ide o výkup stavby na bývanie, súčasťou písomného návrhu podľa ods. 4 je aj ponuka nájmu náhradného bytu v zmysle § 16 ods. 7 a § 16 ods. 8.

(6) Ak vyvlastňovaný požiadal vyvlastniteľa o náhradu za výkup stavby na bývanie obstaraním bytu alebo rodinného domu kúpou alebo výstavbou, súčasťou písomného návrhu podľa ods. 4 je aj termín obstarania náhradného bytu alebo náhradného rodinného domu a jeho odovzdania vyvlastnenému.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť ďalšie dva nové odseky, ktoré upravujú náležitosti písomného návrhu na uzavretie zmluvy v situácii, ak vyvlastniteľ zasiela návrh na uzavretie zmluvy týkajúci sa stavby na bývanie:

12. Nezavedenie fikcie doručenia (k § 12 ods. 7 a 8)

Navrhujeme v § 12 v odsekoch 7 a 8 vypustiť posledné vety.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona zavádza do právnej úpravy vyvlastňovania fikciu doručenia návrhu na uzavretie dohody. Podľa návrhu zákona „Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 14 dní odo dňa uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.“ Dôvodová správa k tomu uvádza: „Zavádza sa fikcia doručenia písomnej výzvy na uzavretie zmluvy v prípade, ak vlastník uvedený na liste vlastníctva nepreberá zásielky alebo sa nezdržiava v mieste určenia, a teda mu nie je možné doručiť predmetný návrh na uzavretie zmluvy, čo v doterajšej právnej úprave absentovalo a spôsobovalo aplikačné problémy.“

Vzhľadom na závažnosť zásahu do vlastníckych práv v podobe hroziaceho vyvlastnenia považujeme za neprimerané zavádzať fikciu doručenia na návrh dohody, ktorá by mohla vyvlastneniu predísť. Dohoda vyvlastniteľa a vyvlastňovaného by mala mať jednoznačnú prednosť pred vyvlastňovaním. Fikcia doručenia by mohla v praxi oslabovať procesné práva vyvlastňovaného. Efektivita a rýchlosť procesu vyvlastňovania by nemali byť uprednostňované pred ochranou vlastníckych práv vyvlastňovaného prostredníctvom garancie jeho procesných práv.

13. Znalecký posudok (k § 12 ods. 9)

Navrhujeme do textu zákona uviesť aspoň príkladmo (lepšie však taxatívne), akými spôsobmi si znalec môže zaobstarávať údaje o vyvlastňovanej stavbe alebo pozemku. Znalec je totiž v tomto prípade súkromnou osobou, ktorá koná na základe obchodnej objednávky vyvlastniteľa. Preto musí byť zrejmé, že pri zaobstarávaní a zhromažďovaní údajov môže znalec konať len v intenciách práv súkromnej osoby bez ohľadu na to, že znalecký posudok bude možno použitý ako podklad pri rozhodovacej právomoci orgánu verejnej moci.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhovaný zákon v § 12 ods. 9 uvádza: „Ak vyvlastňovaný neumožní znalcovi vykonať miestnu ohliadku pozemku alebo stavby potrebnú pre vypracovanie znaleckého posudku, znalec vypracuje znalecký posudok podľa údajov, ktoré možno zaobstarať inak.“ Doplnenie spôsobu zaobstarania údajov do zákona považujeme za potrebné z dôvodu ochrany práv vyvlastňovaného pred neoprávneným zhromažďovaním a zneužívaním údajov o svojej osobe, majetkových pomeroch a pod., keďže medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným ide o čisto súkromnoprávny vzťah. Sme presvedčení, že zhromažďovanie a spracovávanie údajov o majetkových pomeroch vyvlastňovaného bez jeho súhlasu je v súkromnoprávnych vzťahoch neprípustné a neústavné.

14. Zvýšenie informovanosti verejnosti o vyvlastňovacom konaní (k § 13 ods. 1)

V § 13 navrhujeme na koniec odseku 1 vetu: „Rovnaké informácie zverejní na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle obec, v ktorej katastrálnom území sa vyvlastňovaná nehnuteľnosť nachádza.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona určuje, že „vyvlastňovací úrad je povinný informovať verejnosť na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle o začatí vyvlastňovacieho konania do siedmich dní od doručenia návrhu na vyvlastnenie a o skončení vyvlastňovacieho konania do siedmich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.“ Navrhujeme, aby v záujme zvýšenia informovanosti verejnosti boli tieto informácie zverejňované aj na úradných tabuliach a webových sídlach príslušných obcí.

15. Vylúčenie náhradného doručenia oznámenia o začatí konania vyvlastňovanému (k § 13 ods. 2)

Navrhujeme v § 13 ods. 2 doplniť druhú vetu v znení „Náhradné doručenie oznámenia o začatí konania o vyvlastnení vyvlastňovanému je vylúčené.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona stanovuje, že vyvlastňovací úrad „je povinný písomne oznámiť začatie konania o vyvlastnení všetkým účastníkom konania, zúčastneným osobám a okresnému úradu, katastrálnemu odboru do siedmich dní od doručenia návrhu na vyvlastnenie“. Vzhľadom na závažnosť zásahu do práv vyvlastňovanému navrhujeme toto ustanovenie doplniť tak, aby vo vzťahu k vyvlastňovanému bolo vylúčené náhradné doručenie, teda aby sa vo vzťahu k nemu neuplatňovala fikcia doručenia, ale aby mu oznámenie muselo byť reálne doručené. Náhradné doručenie je vylúčené napr. pri začatí exekučného konania voči povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Závažnosť zásahu do práv vyvlastňovaného nie je pri vyvlastňovaní menšia ako u povinného pri exekučnom konaní.

16. Nakladanie s nehnuteľnosťou počas vyvlastňovacieho konania (k § 13 ods. 3)

Navrhujeme vypustiť § 13 ods. 3.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona stanovuje, že „odo dňa doručenia oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania vlastníkovi vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, až do dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vyvlastnenie alebo rozhodnutia o zastavení konania, je vlastník povinný zdržať sa nakladania s týmto pozemkom alebo stavbou.“ Dôvodová správa argumentuje potrebou obmedziť „vyvlastňovaného v nakladaní s predmetom vyvlastnenia, a to z dôvodu, že je bežnou praxou, že vyvlastňovaný počas vyvlastňovacieho konania účelovo nakladá s pozemkom alebo stavbou ktorá je predmetom vyvlastnenia a tak neúmerne predlžuje vyvlastňovacie konanie“.

Obmedzenie vyvlastňovaného v nakladaní s vlastnou nehnuteľnosťou považujeme za neprimeraný zásah do jeho vlastníckeho práva. Výsledkom vyvlastňovacieho konania nemusí byť rozhodnutie o vyvlastnení. Práva vyvlastniteľa by nemali byť takýmto spôsobom uprednostňované pred právami vyvlastňovaného. Právo nakladať s vlastnou vecou je jednou z podstatných náležitostí vlastníckeho práva. Kým nepríde k vyvlastneniu, nemalo by byť zo zákona automaticky obmedzované.

17. Predĺženie lehoty na oznámenie ústneho pojednávania (k § 13 ods. 6)

Navrhujeme v § 13 ods. 6 nahradiť slová „najmenej 15 dní vopred“ slovami „najmenej 30 dní vopred“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Podľa návrhu zákona vyvlastňovací úrad „oznámi účastníkom konania a zúčastneným osobám termín uskutočnenia ústneho pojednávania o návrhu na vyvlastnenie písomne najmenej 15 dní vopred“. V záujme posilnenia procesných práv účastníkov konania a zúčastnených osôb navrhujeme predĺžiť ministerstvom navrhovanú lehotu 15 dní na dvojnásobok.

18. Dôkazy pri ústnom pojednávaní (k § 13 ods. 7)

Navrhujeme v § 13 ods. 7 vypustiť v prvej vete slová „a dôkazy na ich preukázanie“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona prehlbuje koncentračnú zásadu pri uplatňovaní námietok vo vyvlastňovacom konaní. Kým súčasné znenie stavebného zákona stanovuje, že „námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní“, podľa navrhovaného znenie zákona by sa povinnosť uplatniť námietky najneskôr na ústnom pojednávaní rozšírila aj na povinnosť uplatniť v tomto termíne aj dôkazy na ich preukázanie. To síce môže zrýchliť vyvlastňovacie konanie, môže to však zároveň znamenať oslabenie procesných práv vyvlastňovaných osôb a ďalších účastníkov konania a zúčastnených osôb. V praxi sa totiž môžu vyskytnúť situácie, v rámci ktorých účastník konania (alebo zúčastnená konania) bude schopný na ústnom pojednávaní sformulovať námietku, nebude však priamo na mieste schopný predložiť dôkaz na jej preukázanie. Preto navrhujeme prevziať doterajšiu právnu úpravu.

19. Námietky z územného konania (k § 13 ods. 7)

Navrhujeme v § 13 ods. 7 vypustiť v druhej vete slová „a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona preberá doterajšiu právnu úpravu, podľa ktorej sa vo vyvlastňovacom konaní neprihliada na námietky, ktoré boli zamietnuté v územnom konaní, alebo ktoré mohli byť uplatnené v územnom konaní. Takáto úprava oslabuje procesné práva účastníkov konania. Vyvlastňovacie konanie je samostatné konanie, ktoré sa vedie iným spôsobom ako územné konanie, a preto by vyvlastňovaný nemal byť „trestaný“ za to, že nejakú námietku neuplatnil v územnom konaní, alebo že v územnom konaní s ňou neuspel, ale mal by mať právo uplatniť vo vyvlastňovacom konaní všetky dostupné prostriedky na obranu svojho vlastníckeho práva.

20. Nárok na úhradu nákladov konania pri zamietnutí návrhu (k § 13 ods. 9)

Navrhujeme v § 13 v ods. 9 doplniť na koniec odseku vetu v znení „Vyvlastňovaný, ďalší účastník konania a zúčastnená osoba majú voči vyvlastniteľovi v prípade zamietnutia návrhu na vyvlastnenie nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré im vznikli v súvislosti s vyvlastňovacím konaním.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona predpokladá, že vyvlastňovaný bude mať pri zamietnutí návrhu na vyvlastnenie úradom voči vyvlastniteľovi nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla vyvlastňovacím konaním alebo v jeho dôsledku. Navrhujeme rozšíriť tento nárok aj na ďalších účastníkov konania a zúčastnené osoby a na všetky účelne vynaložené náklady, ktoré im vznikli v súvislosti s uplatňovaním ich práv vo vyvlastňovacom konaní.

21. Predĺženie lehoty na rozhodnutie (k § 14 ods. 5)

Navrhujeme v § 14 ods. 5 nahradiť slová „do 90 dní“ slovami „do 180 dní“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Vzhľadom na nami navrhované posilnenie procesných práv vyvlastňovaného navrhujeme predĺženie celkovej doby rozhodnutia z ministerstvom navrhovaných 90 dní na 180 dní. Rýchlosť konania by nemala mať prednosť pred vytvorením dostatočných podmienok pre účinnú obhajobu vlastníckych práv vyvlastňovaného.

22. Vylúčenie náhradného doručenia rozhodnutia vyvlastňovanému (k § 14 ods. 6)

Navrhujeme v § 14 ods. 6 doplniť druhú vetu v znení „Náhradné doručenie rozhodnutia o vyvlastnení vyvlastňovanému je vylúčené.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona stanovuje, že rozhodnutie o vyvlastnení sa účastníkom konania oznamuje vždy doručením jeho písomného vyhotovenia, a vylučuje jeho oznámenie ústnym vyhlásením. Vzhľadom na závažnosť zásahu do práv vyvlastňovanému navrhujeme toto ustanovenie doplniť tak, aby vo vzťahu k nemu bolo vylúčené aj náhradné doručenie, teda aby sa vo vzťahu k nemu neuplatňovala fikcia doručenia, ale aby mu rozhodnutie muselo byť reálne doručené. Náhradné doručenie je vylúčené napr. pri začatí exekučného konania voči povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

23. Odvolací orgán (k § 15)

Navrhujeme zmeniť odvolací orgán z okresného úradu v sídle kraja na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona stanovuje ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja. Ten je však podľa návrhu zákona zároveň vyvlastňovacím orgánom. Vzhľadom na závažnosť zásahu do vlastníckeho práva považujeme za nevhodné, aby o odvolaniach rozhodoval ten istý orgán, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie, hoci aj prostredníctvom iného odboru. V prípade, že nedôjde k zmene prvostupňového orgánu z navrhovaných okresných úradov v sídle kraja na stavebné úrady (obce), navrhujeme, aby odvolacím orgánom bolo ministerstvo.

24. Dôsledky vyvlastnenia na bývanie (k § 16)

V § 16 ods. 6 navrhovaného zákona sa uvádza, že: „Odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení môže prenajímateľ vypovedať nájom bytu, ak ďalšie užívanie bytu nájomcom bráni účelu vyvlastnenia; to sa primerane vzťahuje aj na vypovedanie práva užívať byt...“ v rodinnom dome alebo v bytovom dome. Z návrhu vyplýva, že v tomto prípade ide o právo užívať byt v rodinnom dome alebo v bytovom dome, ktoré vyplývalo účastníkovi konania pred právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení z iného právneho vzťahu ako z nájmu, najmä z vlastníckeho práva, práva zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo zo zmluvy o výpožičke.

V nasledujúcich odsekoch sa legislatívnou konštrukciou stáva účastník, ktorý bol pred právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení vlastníkom svojho rodinného domu – zrazu nájomcom. Následne sa bez akéhokoľvek vysvetlenia používa pojem „prenajímateľ“, ktorý môže takémuto účastníkovi „vypovedať nájom“.

V ďalšom odseku sa v tejto konštrukcii pokračuje tým, že takýto nájomca má právo na náhradný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, ktorého nájom skončí na základe výpovede, a to s prihliadnutím na životné a pracovné potreby nájomcu a členov jeho domácnosti.

Uvedenú konštrukciu podporuje aj ods. 7, podľa ktorého sa právo na náhradný byt (ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, a to s prihliadnutím na životné a pracovné potreby nájomcu a členov jeho domácnosti) priznáva aj účastníkovi, ktorý bol pred právoplatnosťou vyvlastňovacieho rozhodnutia vlastníkom napr. rodinného domu, v ktorom so svojou rodinou býval.

Spomenuté odseky budú spôsobovať aplikačné problémy, dajú priestor rôznorodým výkladom a významne zvýšia právnu neistotu vyvlastňovaných občanov a členov ich domácností v prípade vyvlastňovania majetku majiteľov rodinných domov.

V uvedených odsekoch došlo k znepokojujúcemu zmiešaniu dvoch odlišných situácií, ktorých právny režim je úplne odlišný. Na jednej strane je to úprava práv nájomcov vo vyvlastnených stavbách. Na druhej strane je to úprava práv majiteľov vyvlastňovaných rodinných domov. V prípade druhej možnosti nie je z navrhovaného zákona zrejmé, akým právnym spôsobom a s akými všetkými účinkami sa po právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stanú z bývalého majiteľa rodinného domu a členov jeho domácnosti nájomcovia, kto bude prenajímateľ a ani to, akým právnym režimom sa budú riadiť ich vzájomné vzťahy, ako budú určené parametre nájomného vzťahu (nájomné a pod.).

Nemožno súhlasiť s tým, aby sa v prípade, že vyvlastneným je bývalý majiteľ rodinného domu (v ktorom býva), pri naplňovaní práva na náhradný byt prihliadalo na životné a pracovné potreby vyvlastneného a členov jeho domácnosti v negatívnom zmysle, t.j. aby vyvlastniteľ mal priestor na špekulácie nad primeranosťou veľkosti obytnej plochy, vybavenia a umiestnenia v prípade, ak sa bude domnievať, že rodinný dom je veľkosťou obytnej plochy, vybavením a umiestnením nadmerný a neprimeraný podľa vyvlastniteľových predstav o primeranosti obytnej plochy, vybavenia a umiestnenia.

Nemožno s tým súhlasiť z dôvodu, že v trhovo orientovanom hospodárstve (viď čl. 55 Ústavy SR) si každý môže zaobstarať (t.j. zakúpiť, zhotoviť, zdediť a pod.) rodinný dom takej veľkosti, vybavenia a v takej lokalite, akú si môže dovoliť, bez ohľadu na predstavy kohokoľvek iného o primeranosti či neprimeranosti.

V predloženom návrhu sa síce spomína právo na náhradný byt, avšak nikde v návrhu nie je stanovené, voči komu toto právo smeruje, čo je nedostatkom návrhu zákona. Je to dôležité z hľadiska doterajšej praxe, kedy dochádzalo k vyvlastneniu užívaných rodinných domov a potom k ich asanácii a navrhovateľ vyvlastnenia nebol viazaný povinnosťou podieľať sa na poskytovaní náhradného bytu, čomu sa v paragrafovom znení vyhýba aj predložený návrh zákona.

Preto je nevyhnutné a žiadame, aby bolo v texte navrhovaného zákona explicitne uvedené, že z uvedených práv je povinný vyvlastniteľ, aby vyvlastniteľ vedel o povinnosti zabezpečenia náhradného a primeraného bytu vyvlastňovanému a neprenášal ich prípadne na obec, alebo dokonca na vyvlastňovaného. Je dôležité, aby si investor a budúci vyvlastniteľ zvážil umiestnenie svojej investičnej aktivity aj z hľadiska týchto dôsledkov a ich nákladov.

Vzhľadom na možnosť nejednoznačného výkladu žiadame legislatívno-technicky upraviť § 16 tak, aby boli oddelené do samostatných celkov úpravy dôsledkov vyvlastnenia 1) v prípade nájmu bytu v rodinnom alebo bytovom dome a 2) v prípade užívania bytu v rodinnom dome alebo v bytovom dome, ktoré vyplývalo účastníkovi konania pred právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení z iného právneho vzťahu ako z nájmu, najmä z vlastníckeho práva, práva zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo zo zmluvy o výpožičke.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

25. Poskytovanie nájmu náhradného bytu aj pri vyvlastnení na účel výstavby a správy pozemných komunikácií (k § 16 ods. 9)

Navrhujeme v § 16 vypustiť ods. 9.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona ustanovuje, že pri vyvlastnení na účel výstavby a správy pozemných komunikácií sa vylučuje poskytnutie nájmu náhradného bytu. Táto výnimka nie je v dôvodovej správe nijako vysvetlená a neexistuje na ňu podľa nášho názoru žiadny vecný dôvod. Preto ju navrhujeme z návrhu zákona vypustiť.

26. Skrátenie lehôt na začatie užívania vyvlastnenej nehnuteľnosti (k § 18 ods. 2)

Navrhujeme v § 18 ods. 2 nahradiť slová „dlhšia ako päť rokov“ slovami „dlhšia ako tri roky“ a slová „dlhšia ako desať rokov“ slovami „dlhšia ako šesť rokov“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona stanovuje, že vyvlastnený pozemok alebo stavba sa musia začať využívať na stanovený účel v lehote, ktorú určí súd. Táto lehota nesmie byť dlhšia ako päť rokov od vyvlastnenia a desať rokov pri líniových stavbách. Ak sa v týchto lehotách nezačne s využívaním vyvlastnenej nehnuteľnosti na stanovený účel, je to dôvod na zrušenie vyvlastnenia podľa § 19. Uvedené lehoty považujeme za neopodstatnene dlhé z hľadiska závažnosti do zásahu vlastníckych práv vyvlastňovaného. Navrhujeme ich preto skrátiť na tri a šesť rokov.

27. Predĺženie lehoty na podanie žiadosti o zrušenie vyvlastnenia (k § 19 ods. 3)

Navrhujeme v § 19 v ods. 3 nahradiť slová „do dvoch rokov“ slovami „do desať rokov“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona stanovuje, že ak vyvlastniteľ v súdom stanovenej lehote nezačne užívať vyvlastnenú nehnuteľnosť na stanovený účel, vyvlastňovací úrad zruší na návrh vyvlastneného rozhodnutie o vyvlastnení. Vyvlastnený má mať na podanie žiadosti o zrušenie vyvlastnenia stanovenú dvojročnú lehotu. Ide však o situáciu, keď na vyvlastnenie neexistoval reálny dôvod, preto by lehota na podanie žiadosti o zrušenie vyvlastnenia buď nemala byť obmedzená vôbec, alebo by mala byť stanovená dlhšie, napr. na desať rokov.

28. Nárok na úhradu nákladov konania pri zrušení vyvlastnenia (k § 19 ods. 6)

Navrhujeme v § 19 v ods. 6 doplniť na koniec prvej vety slová „a na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o zrušení vyvlastnenia.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Návrh zákona predpokladá, že v prípade zrušenia rozhodnutia o vyvlastnení má vyvlastniteľ nárok na vrátenie náhrady za vyvlastnenie a vyvlastňovaný nárok na náhradu vzniknutej škody. Keďže však zodpovednosť za celé vyvlastňovacie konanie a následné neopodstatnené vyvlastnenie leží na vyvlastniteľovi navrhujeme nárok vyvlastneného rozšíriť aj o účelne vynaložené náklady na konanie o zrušení vyvlastnenia.

Všetky pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky. V prípade, že ministerstvo nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti.

Richard Drutarovský, Pod Kalváriou 44, 080 01 Prešov, richdru @ gmail.com

Ondrej Dostál, Beskydská 8, 811 05 Bratislava, ondrejdostal @ oks.sk

Eva Kováčechová, advokátka spolupracujúca s VIA IURIS, Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica, kovacechova @ kovacechova.sk

Richard Ďurana, Hodálova 4, 841 04 Bratislava, richard.durana @ iness.sk

Juraj Petrovič, Hrdličkova 32, 831 01 Bratislava, oks @ oks.sk

Peter Gonda, Tupého 51B, 83101 Bratislava, conservative @ institute.sk

Juraj Smatana, Nábrežná 999/13, 017 01 Považská Bystrica

Renata Minova, Hestia,o.z., Dobsinskeho 30, 811 05 Bratislava

Vladimír Špánik, Hlavná 343, 951 06 Vinodol, spanikv @ zomos.sk