Partnerská dohoda je hlavný strategický dokument, ktorý upravuje pravidlá pre fondy EÚ v období 2014-2020. Určuje hlavné priority pre investovanie, ako aj mechanizmy a nástroje, ktorými sa bude investovanie prostriedkov riadiť.

Verejná kontrola fondov EÚ je kľúčová pre ich efektívne, transparentné a udržateľné využívanie. Na monitorovanie fondov EÚ je potrebná práca nezávislých odborníkov, a to kontinuálne počas celého programového obdobia. Úlohou Slovenska je vytvoriť podmienky pre efektívnu a kvalitnú verejnej kontrolu, vrátane technickej a finančnej podpory expertov, ktorí ju vykonávajú.

Európska únia aj Slovensko deklarujú ako dôležitú oblasť podpory z fondov EÚ je rozvoj aktívnej občianskej spoločnosti a nástrojov na participatívne rozhodovanie o investíciách na miestnej úrovni. Na podporu činnosti mimovládnych neziskových organizácií, ale aj iných malých žiadateľov (napríklad malé obce a malé podniky) je možné využiť nástroj globálnych grantov. Na rozvoj participatívneho rozhodovania o fondoch na  miestnej úrovni slúži nástroj CLLD (Miestny rozvoj vedený komunitou). Partnerská dohoda (PD) oba tieto nástroje plánuje použiť.

Súčasné znenie PD je však v týchto ohľadoch veľmi vágne. Zostáva na úrovni všeobecných vyjadrení o podpore a rozvoji spolupráce, budovaní kapacít a partnerstiev a podpore občianskej spoločnosti. V texte však absentuje jasné vymedzenie pravidiel, procesov a nástrojov, ktoré by predstavovalo skutočný záväzok pre Slovensko a umožnilo kvalitnú verejnú kontrolu, efektívnu podporu občianskej spoločnosti a demokratizáciu rozhodovania o fondoch EÚ.

Z toho dôvodu predkladáme hromadnú pripomienku k textu Partnerskej dohody, v ktorej navrhujeme, aby PD:

• jasne určila mechanizmy, ktoré umožnia efektívny a profesionálny monitoring odborníkmi z mimovládnych organizácií, vrátane technickej a finančnej podpory pre budovanie kapacít a koordináciu občianskych organizácií,
• vo všetkých kapitolách venujúcich sa efektívnej verejnej správe a budovaniu kapacít zahrnula do textu aj tzv. zainteresované strany, vrátane mimovládnych organizácií,
• presne vymedzila rámec a podmienky využitia globálnych grantov v rámci jednotlivých operačných programov  a stanovila minimálnu alokáciu prostriedkov rozdeľovaných cez globálne granty na minimálne 5% celkovej alokácie fondov EÚ,
• posilnila úlohu nástroja „Miestny rozvoj vedený komunitou“ (CLLD) pri implementácii politiky súdržnosti navýšením alokácie na minimálne 10% celkovej alokácie fondov EÚ.

Hromadnú pripomienku možno podporiť najneskôr v utorok 4. februára 2014.

Miroslav Mojžiš, Priatelia Zeme-CEPA

Daniel Lešinský, Centrum pre trvalo udržateľné alternatívy

Branislav Mamojka, Narodna rada obcanov so zdravotnym postihnutim v SR

Helena Woleková, Nadácia Socia

Danica Hullová, Centrum pre vzdelávanie neziskových organizácií

Marcel Dávid Zajac, Centrum pre filantropiu

Hromadná pripomienka verejnosti k Návrhu Partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2014 – 2020

Rezortné číslo: 832/5389/2014/KPPVI

PRIPOMIENKA Č. 1: Presne definovať podmienky a nástroje pre zabezpečenie efektívnej verejnej kontroly implementácie politiky súdržnosti občianskou spoločnosťou

Kapitola 1.1.6 „Moderná a profesionálna verejná správa“ obsahuje všeobecný text o spolupráci verejného sektora so sociálnymi a ekonomickými partnermi, občianskou spoločnosťou a partnermi na miestnej úrovni. Stanovuje úlohu občianskej spoločnosti „...v partnerstve s verejnou správou ... dohliadať nad nakladaním s verejnými prostriedkami...“ V úvodnom texte kapitoly na s. 52odsek začínajúci na „V súčasnosti existuje nedostatočná...“ žiadame doplniť popis mechanizmu zabezpečujúceho efektívne naplnenie tejto úlohy, ako zabezpečenie efektívnej účasti MNO na implementácii Politiky súdržnosti, vrátane referencie na Systém riadenia a kontroly na programové obdobie 2014-2020.

V kapitole 1.1.6.1 „TC 11: Posilnenie inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy“ žiadame doplniť k za odsek začínajúci „Medzi kľúčové problémy...“ na s. 53 odsek, ktorý jasne vymedzí, akým spôsobom bude zabezpečené budovanie kapacít občianskej spoločnosti. Súčasťou odseku musí byť vymedzenie nástrojov a aktivít na technickú a finančnú podporu expertov MVO, koordináciu a komunikáciu v rámci mimovládneho sektora, ako aj s verejnou správou, určenie, z akého operačného programu budú financované a výška alokácie na tieto aktivity.

V kapitole 1.3.5 „Národná priorita: Moderná a profesionálna verejná správa“, podkapitola 1.3.5.1 „TC 11: Posilnenie inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy“, časť 1.3.5.1.1 „Východiskový stav“ žiadame doplniť za odsek začínajúci „Organizácie verejnej správy...“ na s. 87 odsek o zainteresovaných stranách, špecificky o občianskej spoločnosti a to tak vo vzťahu k vykonávaniu verejnej kontroly implementácie politiky, ako aj vo vzťahu k neštátnym poskytovateľom verejných služieb.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:

Kvalitná verejná kontrola využívania EŠIF je kľúčová pre ich efektívne a udržateľné využívanie. Preto je potrebné presne vymedziť pravidlá, procesy a podporné mechanizmy, ktoré zabezpečia kvalitnú a efektívnu verejnú kontrolu.

Samotné vytvorenie miesta pre zástupcov MVO v štruktúrach kontroly a hodnotenia implementácie politiky súdržnosti nepostačuje na efektívne vykonávanie kontroly. Je nevyhnutné zabezpečiť adekvátnu technickú a finančnú podporu a vytvoriť rovnocenný pracovný profesionálny vzťah verejného a občianskeho sektora s jasne vymedzenými právami a povinnosťami.

Ak má Slovenská republika záujem skvalitniť verejnú kontrolu financií z EŠIF a tým aj efektívnosť využívania financií, tieto mechanizmy, vzťahy a pravidlá musia byť jednotné pre všetky EŠIF a teda musia byť jasne vymedzené už v Partnerskej dohode, nie v jednotlivých OP a iných implementačných dokumentoch. Bez explicitného pomenovania týchto pravidiel, mechanizmov a nástrojov v PD nie je možné očakávať vznik reálneho záväzku pre Centrálny koordinačný orgán a riadiace orgány nastaviť priaznivé podmienky pre pre verejnú kontrolu a uplatňovanie princípu partnerstva na Slovensku.

PRIPOMIENKA Č. 2: Presne vymedziť rámec a podmienky využitia globálnych grantov v rámci politiky súdržnosti a stanoviť minimálnu alokáciu prostriedkov

Využitie globálnych grantov všeobecne upravuje kapitola 3 „Integrovaný prístup k územnému rozvoju podporovaný z EŠIF, alebo súhrn integrovaných prístupov k územnému rozvoju na základe obsahu programov“. Žiadame presunutie úpravy globálnych grantov do kapitoly 2 „Opatrenia na zabezpečenie efektívnej implementácie EŠIF“ do samostatnej podkapitoly „2.6 Využitie globálnych grantov“ umiestnenej pred súčasnú kapitolu 2.6 „Súhrn plánovaných opatrení v programoch, vrátane orientačného harmonogramu na dosiahnutie zníženia administratívnej zátaže prijímateľov“, ktorá vymedzí opatrenia na zvýšenie dostupnosti EŠIF pre malých žiadateľov, zníženie miery administratívnej náročnosti pri uchádzaní sa o finančnú podporu a zavedenie zjednodušených procedúr preukazovania dosiahnutých výstupov a výsledkov projektov a vyúčtovania výdavkov.

Podkapitola musí zahŕňať jasnú definíciu globálneho grantu tematické a územné vymedzenie, zdroje financovania (ESF a EFRR), ako aj referenciu na dokument, v ktorom budú vymedzené základné pravidlá a proces výberu sprostredkovateľských orgánov. Navrhujeme, aby minimálny objem alokovaných finančných prostriedkov na globálne granty predstavoval 5% celkovej alokácie EŠIF.

Partnerská dohoda musí taktiež zakotviť pre všetky riadiace orgány povinnosť vypracovať v spolupráci s partnermi presné vymedzenie implementácie globálnych grantov pre všetky predmetné prioritné osi a určiť v nich základné parametre vrátane doby implementácie globálneho grantu, minimálnu výšku globálneho grantu, minimálneho predpokladaného počtu administrovaných podporených projektov,  administratívnych nákladov sprostredkovateľského orgánu (SORO) na manažment globálneho grantu, minimálnej výšky nenávratného finančného príspevku, maximálnej výšky nenávratného finančného príspevku a obdobia implementácie podporených projektov.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:

Globálne granty zabezpečujú praktickú aplikáciu rovnosti príležitostí pri realizácii politík EÚ na lokálnej úrovni, zvyšujú mieru čerpania, informovanosti a podporujú komplementaritu dosahovania cieľov. V SR už v tejto oblasti existujú príklady dobrej praxe  z blokových grantov pri implementácii Nórskeho finančného mechanizmu (NFM), Finančného mechanizmu EHP a Švajčiarskeho finančného mechanizmu (ŠFM).

Aby bola zabezpečené reálne uplatnenie a kvalitná implementácia globálnych grantov, PD musí jasne stanoviť povinnosti CKO a RO vo vzťahu k nastaveniu implementácie globálnych grantov a zabezpečiť účasť expertov na tomto procese.

PD musí taktiež jasne stanoviť minimálnu hranicu prostriedkov alokovaných na globálne granty. 5% alokácie považujeme za adekvátny objem prostriedkov, ktorý je schopný stimulovať vznik kvalitných sprostredkovateľov a etablovať tento nástroj ako rovnocennú formu implementácie politiky súdržnosti.

PRIPOMIENKA Č. 3: Posilnenie role nástroja „Miestny rozvoj vedený komunitou“ (CLLD) pri implementácii politiky súdržnosti

Aplikovanie nástroja CLLD upravuje kapitola 3 „Integrovaný prístup k územnému rozvoju podporovaný z EŠIF, alebo súhrn integrovaných prístupov k územnému rozvoju na základe obsahu programov“, podkapitola 3.1 „Opatrenia na zabezpečenie integrovaného prístupu k využívaniu EŠIF pre územný rozvoj špecifických subregionálnych oblastí“, časť 3.1.1 „Miestny rozvoj vedený komunitou (CLLD)“. Žiadame zvýšiť alokáciu na nástroj CLLD na 10% celkovej alokácie z EŠIF.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:

Súčasná alokácia vo výške 30 miliónov eur je absolútne nedostatočná v porovnaní s potrebou finančných zdrojov na lokálnej úrovni, vo vzťahu k zisteniam analytickej časti PD venujúcej sa opodstatneniu CLLD na Slovensku, ako aj s nákladmi, kapacitami a procesmi potrebnými na vytvorenie systému koordinácie s nástrojom LEADER.

Pozitívne skúsenosti s implementáciou LEADER z mnohých krajín EÚ ukazujú, že CLLD má potenciál výrazným spôsobom zefektívniť implementáciu operačných programov s územným zameraním, ako IROP, ale aj priorít spojených s poskytovaním verejných služieb na miestnej úrovni. Veľkým prínosom nástrojov CLLD a LEADER je, že pri vhodne nastavených podmienkach predstavujú základ pre dlhodobý rozvoj rozhodovacích a plánovacích kapacít a štruktúr v regiónoch, ktoré sú kľúčové pre udržateľný rozvoj regiónov a zvyšovanie ich sebestačnosti a stability.

Všetky pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky. V prípade, že Úrad vlády SR nevyhovie niektorej z pripomienok, ktoré sú súčasťou tejto hromadnej pripomienky, požadujeme uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nasledovní zástupcovia verejnosti:

Miroslav Mojžiš, Stromová 44, 83101 Bratislava, mojzis@priateliazeme.sk

Daniel Lešinský, Záhonok 19, 96001 Zvolen,  lesinsky@changenet.sk

Branislav Mamojka, Heydukova 25, 81108 Bratislava, mamojka@nrozp.sk

Danica Hullová, Štúrova 1, 96261, Dobrá Niva, hullova@cvno.sk

Helena Woleková, Legionárska 13, 83104 Bratislava, wolekova@socia.sk