Podporte, do štvrtka 7. 3. 2013 hromadnú pripomienku verejnosti k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov

Ministerstvo životného prostredia SR zverejnilo dňa 15. februára 2013 na Portáli právnych predpisov MS SR návrh materiálu s názvom „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov“.

Medzirezortné pripomienkové konanie, počas ktorého sa k tomuto materiálu môže vyjadriť aj široká verejnosť bolo stanovené od 15.februára 2013 do 7. marca 2013.

Účelom predmetného návrhu zákona okrem iných navrhovaných úprav je aj zrušenie zmien geologického zákona, schválených v roku 2010 v Národnej rade Slovenskej republiky na základe najväčšej environmentálnej petície „Stop uránu na Slovensku“, ktorú podporilo vyše 113 000 občanov SR.

V  prípade schválenia navrhovaných zmien by došlo ku zrušeniu povinnosti stanovenej doposiaľ v zákone zamietnuť návrh na určenie prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov z dôvodu nesúhlasu obcí a samosprávnych krajov s týmto zámerom - pre nesúlad so stanovenými cieľmi a prioritami programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja alebo záväznej časti schválených územných plánov obcí a samosprávnych krajov. Rovnako by došlo aj ku vylúčeniu obcí a samosprávnych krajov ako účastníkov konania z konaní o prieskumných územiach na výskyt rádioaktívnych nerastov.

Schválením navrhovaných zmien by sa obmedzilo právo verejnosti prostredníctvom svojich volených zástupcov vstupovať do týchto dôležitých rozhodovacích procesov. Zároveň by územná samospráva volená obyvateľmi v okolí dotknutých území zrušením možnosti byť účastníkom konania stratila oprávnenie podať opravný prostriedok proti vydaným rozhodnutiam o prieskumných územiach, čo je v rozpore s  Aarhuským dohovorom o umožnení prístupu verejnosti (aj volených zástupcov územnej samosprávy) do rozhodovacích procesov, dotýkajúcich sa životného prostredia.

Zdôrazňujeme , že v roku 2008 Európska komisia v súvislosti s upozornením na nesprávnu transpozíciu viacerých smerníc Európskej únie spojených s uplatňovaním Aarhuského dohovoru (upozornenie č.2007/2385 z 23. septembra 2008) pohrozila Slovenskej republike mimoriadne vážnym opatrením - odňatím finančnej pomoci, čo malo za následok novelizáciu viacerých zákonov v roku 2010 – vrátane geologického zákona. Uvádzaným návrhom zmeny geologického zákona, ktorý vedie ku obmedzeniu účasti volených zástupcov verejnosti v rozhodovacích procesoch o prieskumných územiach právny stav vedie k návratu do stavu pred vydaným upozornením Európskej komisie.

V tejto súvislosti je tiež potrebné zdôrazniť, že územná samospráva by ako reprezentant verejnosti - obyvateľov na dotknutých územiach - nemohla dostatočne presadzovať v prípade  návrhov prieskumných území na výskyt rádioaktívnych nerastov svoje právomoci v záujme  ochrany zdravých podmienok a zdravého spôsobu života a práce obyvateľov. Pritom samotný výkon geologického prieskumu na výskyt rádioaktívnych nerastov nemusí byť bez problémov a môže negatívne ovplyvniť napr. kvalitu vodných zdrojov, ochranný režim chránených území a kvalitu životného prostredia.

Schválením prieskumných území na výskyt rádioaktívnych nerastov bez ohľadu na iné schválené záväzné priority obcí a samosprávnych krajov obsiahnuté v záväznej časti územných plánov, resp. v PH SR, ktoré nepredpokladajú dobývanie rádioaktívnych nerastov sa nesporne výrazne posilní zámer ťažby týchto nerastných surovín v budúcnosti.

V prípade povoľovania prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov bez účasti obcí a samosprávnych krajov dôjde k nemožnosti, resp. ku podstatnému sťaženiu zabezpečiť v mnohých prípadoch aj niekoľko rokov pripravované konkrétne zámery územnej samosprávy - napr.

a) rozvoja a rozšírenia cestovného ruchu,

b) rozvoja tradičných – svetovo uznávaných foriem hospodárenia – ako je napr. vinohradníctvo (napr. prieskum rádioaktívnych nerastov v Tokajskej oblasti),

c) rozšírenia cestnej siete,

d) ochrany vodných zdrojov pre veľké sídelné útvary.

Určenie prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov a ďalšie povoľovanie pokračovania prieskumu bude mať za následok blokovanie týchto zámerov po podstatnú dobu, ktorú geologický zákon umožňuje - čo môže byť aj viac ako desať rokov (viď platné znenie § 22 ods. 1 geologického zákona).

Táto skutočnosť môže odradiť potencionálnych investorov od zámeru financovať , resp. sa podieľať na financovaní týchto rozvojových zámerov, napriek tomu, že boli záväzným spôsobom obcami alebo samosprávnymi krajmu legitímne schválené. Aj tento výsledok bude viesť nesporne ku posilneniu možnosti budúcej ťažby rádioaktívnych nerastov ložísk na území Slovenska. bez ohľadu na možné dopady tejto činnosti, ktoré vzhľadom na rozmiestnenie ložísk takmer po celej šírke nášho štátu by sa mohli dotknúť záujmov cca 1 milióna jeho obyvateľov.

Ministerstvo životného prostredia SR
vladimir.siroky@enviro.gov.sk
https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=54&matEID=5904

Vec: Pripomienkové konanie k materiálu rezortné číslo : 4139/2013-4.3 k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov

V súlade s čl. 13 ods. 3 a s prihliadnutím na čl. 14.ods. 6 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky, schválených uznesením vlády SR z 25. mája 2010 č. 352, v znení uznesenia vlády SR z 13. októbra 2010 č. 693, uznesenia vlády SR z 15. decembra 2010 č. 895, uznesenia vlády SR z 2. marca 2011 č. 163,  uznesenia vlády SR zo 6. júla 2011 č. 472, uznesenia vlády SR z 23. mája 2012 č. 210,  uznesenia vlády SR zo 7. novembra 2012 č. 620 a uznesenia vlády SR zo 6. decembra 2012 č. 680 (ďalej len „legislatívne pravidlá“) zasielame hromadnú pripomienku k materiálu č.10349/2009-9 rezortné číslo : 4139/2013-4.3 k Návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov.

Text hromadnej pripomienky bol spracovaný JUDr. Jozefom Šuchtom a zaslaný prostredníctvom Portálu právnych predpisov na MŽP SR elektronicky JUDr. Jozefom Šuchtom, Ing. Karolom Labašom a Ladislavom Rovinským a Jurajom Rizmanom je zverejnený na internetovej stránke www.changenet.sk.

Za splnomocnencov pre zastupovanie pri rokovaní o pripomienkach určujem:

JUDr. Jozefa Šuchtu, Nové Mesto nad Váhom, a
Ing Karola Labaša, Košice,
JUDr. Mgr. Ladislava Rovinského, Košice,
Juraja Rizmana, štatutárneho zástupcu občianskeho združenia Greenpeace Slovensko, Bratislava.

Žiadame, aby navrhovateľ v prípade, že úplne alebo čiastočne nevyhovie hromadnej pripomienke verejnosti, uskutočnil rozporové konanie v zmysle čl. 14 ods. 6 legislatívnych pravidiel.

S pozdravom

Znenie hromadnej pripomienky verejnosti

V súlade s čl. 14 ods. 1 Legislatívnych pravidiel a s prihliadnutím na čl. 14 ods. 3 legislatívnych pravidiel predpisu predkladáme pripomienky ku návrhu  návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“), pričom všetky nižšie uvedené pripomienky považujeme za zásadné.

V spojitosti s predložením hromadnej pripomienky verejnosti predkladáme v súlade s čl 14 ods. 2 legislatívnych pravidiel pripomienky v členení :

1. všeobecné pripomienky

2. pripomienky k jednotlivým ustanoveniam návrhu zákona.

Všeobecné pripomienky

V rámci všeobecných pripomienok konštatujeme, že tvrdenia , ktoré spracovateľ uplatňuje ako zdôvodnenia k vyššie uvedeným navrhovaným zmenám, obsiahnuté vo všeobecnej časti dôvodovej správy, resp. v osobitnej časti dôvodovej správy sú často nepodložené, účelovo upravené, resp. nie sú v súlade so skutočnosťou. Text týchto tvrdení je potrebné so skutočnosťou zosúladiť. V tejto súvislosti je zároveň potrebné odmietnuť postupy navrhované v rámci vyššie uvedených zmien, ktoré by znamenali nepriamu novelizáciu iného právneho predpisu (čo je podľa legislatívnych pravidiel neprípustné), resp. v prípade ich schválenia by spôsobili nerešpektovanie platných ustanovení iných právnych predpisov.

Spracovateľ návrhov vyššie uvedených zmien geologického zákona odôvodňuje zmeny odstraňovaním administratívnych prekážok pri prieskume a ťažby rádioaktívnych nerastov, ktoré vidí vo vyššie uvedených právomociach územnej samosprávy (ktoré chce zrušiť).

V uvedenej spojitosti konštatuje vo všeobecnej časti dôvodovej správy k návrhu zákona, že vychádza údajne zo surovinovej politiky Európskej únie a  poukazuje na oznámenie Európskej komisie „Iniciatíva v oblasti surovín - zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe (označená pod č.KOM(2008)699) z 4.11.2008) .

V súvislosti so zdôvodňovaním uvádzaných návrhov zmien spracovateľ zároveň tvrdí, že uvádzanými právomocami obcí a samosprávnych krajov dochádza ku obmedzovaniu vlastníckeho práva štátu - v tomto kontexte ku ložiskám rádioaktívnym nerastom - ktoré by však mali preskúmavať a ťažiť súkromné spoločnosti - a na podporu tohto tvrdenia cituje (neúplne) čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.

Uplatňovanie právomocí obcí a samosprávnych krajov (vychádzajúcich z platne schválených priorít územného plánu) je podľa vyjadrenia spracovateľa diskrimináciou podnikateľov, ktorých prednostným záujmom je vyhľadávanie rádioaktívnych nerastov. Zároveň v tejto súvislosti vyjadruje svoj názor, že samotný geologický prieskum je činnosť dočasná a nemusí z hľadiska zásahu do územia a postavenia územnej samosprávy nič znamenať.

V súvislosti s vyššie uvedenými tvrdeniami spracovateľa upozorňujeme, že jeho zámer vylúčiť z geologického zákona povinnosť zamietnuť návrh prieskumného územia pre vyjadrený nesúhlas obcí a samosprávnych krajov z dôvodu nesúladu so stanovenými cieľmi a prioritami programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja alebo záväznej časti schválených územných plánov obcí a samosprávnych krajov (ním označované ako tzv. veto obcí a samosprávnych krajov) je účelovým opatrením, ktoré mieni uplatňovať len voči územnej samospráve.

V geologickom zákone spracovateľ naďalej ponecháva povinnosť zamietnuť návrh na prieskumné územie pre vyjadrený nesúhlas orgánu štátnej správy , pričom toto opatrenie za veto nepovažuje, napriek tomu, že uvedené oprávnenie orgánu štátnej správy bolo zavedené počas celej doby platnosti geologického zákona.

Právomoc vyjadriť nesúhlas s navrhovaným prieskumným územím (spracovateľom v prípade samosprávy kritizovaná, v prípade štátnej správy rešpektovaná) pritom vychádza z rovnakých predpokladov – teda vychádza z rovnako platných ustanovení dotknutých právnych predpisov, ktoré je nutné rešpektovať – v prípade záväzných priorít samosprávy z aktuálneho znenia stavebného zákona a zákona o regionálnom rozvoji, v prípade orgánu štátnej správy z osobitného zákona, na základe ktorého uplatňuje konkrétny orgán štátnej správy svoju pôsobnosť. Záväznosť týchto právnych predpisov je rovnaká a nie je možné medzi nimi robiť rozdiel (ako sa o to usiluje spracovateľ).

Výsledkom navrhovanej zmeny má byť nerešpektovanie záväznosti schválených priorít - regulatívov územných plánov v konaniach o prieskumných územiach, pričom tieto záväzné regulatívy boli schválené v legitímnom územnoplánovacom procese – aj za účasti MŽP ako dotknutého orgánu štátnej správy. Uvádzaný postup je hrubým zásahom do platných ustanovení § 13 a 27 stavebného zákona, upravujúcich záväznosť územných plánov. Je potrebné zdôrazniť, že uvedené ustanovenia sú záväzné pre všetky právne subjekty, vrátane orgánov štátnej správy akým je MŽP. Podotýkame, že v týchto ustanoveniach nie je uvedená žiadna úprava, ktorá by umožňovala v prípade riešenia návrhov prieskumných území a ich zmien výnimku zo záväznosti regulatívov územného plánu.

V prípade akceptovania návrhu spracovateľa vylúčiť ako dôvod pre zamietnutie návrhu prieskumného územia platné záväzné regulatívy schválených územných plánov v praxi dôjde však ku uplatňovaniu tejto výnimky – bez toho aby došlo k zmene obsahu § 13 a 27 stavebného zákona. Tento výsledok bude nepriamou novelizáciou uvedených ustanovení, čo je podľa legislatívnych pravidiel neprípustné (viď vyššie).

Postup navrhovaný spracovateľom by bol hrubým zásahom do celého systémového riešenia územného plánovania vychádzajúceho z Európskej charty priestorového plánovania, ktorá je základným dokumentom Európskej únie a východiskom pre všetky stupne územnoplánovacej dokumentácie. V prípade ak by každý orgán verejnej správy nerešpektoval schválené regulatívy územného plánu(ako spracovateľ) a presadzoval svoje úzke partikulárne záujmy podľa vlastného želania, stratí sa akákoľvek možnosť systémového rozhodovania o územnom rozvoji dotknutého územia.

Navyše, záväznosť územných plánov aj pre konania súvisiace s prieskumom a prípravou ťažby nerastných surovín a nutnosťou rešpektovania ich priorít zdôrazňuje aj Aktualizácia surovinovej politiky Slovenskej republiky v oblasti nerastných surovín ako strategický dokument štátu v tejto oblasti (schválená uznesením vlády SR č. 722 zo dňa 14.7. 2004).

Uvedená stratégia Slovenskej republiky v textovej  časti IX.3.(str. 23) Územné plánovanie medzi iným uvádza, že jednou z hlavných úloh regionálnej politiky (samosprávnych krajov, obcí a miest) je stanovenie priestorových limitov (pozn. - teda vrátane zákazov a obmedzení) dobývania ložísk nerastných surovín v územných plánoch s rešpektovaním únosnosti územia.

V dôsledku uvedeného je zámer spracovateľa dosiahnuť podporu prieskumu všetkých ložísk uránu na Slovensku nezákonným nerešpektovaním záväzných priorít schválených územných plánov neprijateľný.

V súvislosti s vyjadreným názorom spracovateľa o nutnej podpore prieskumu a ťažby v tomto prípade rádioaktívnych nerastov (čo údajne vyplýva z dokumentu Európskej komisie) upozorňujeme na charakter okolia ložísk uránu na Slovensku, ktoré volia iné priority rozvoja .

Ložiská uránu sú umiestnené v oblastiach so zámermi

• podstatného rozšírenia zariadení cestovného ruchu (lyžiarske strediská - Slovenský raj, Slovenské rudohorie, Vysoké Tatry),

• rozšírenia vinohradníctva (Tokajská vinohradnícka oblasť),

• realizácie potravinárskej výroby s vysokými nárokmi na kvalitu vody (výroba nápojov, minerálnych a stolových vôd – stredné Považie)

• zachovania vysokej kvality služieb v oblasti kúpeľníctva ( stredné Považie - Piešťany).

V dostupnej vzdialenosti od týchto území sa na základe vydaných rozhodnutí Ministerstva životného prostredia SR uskutočňuje geologický prieskum na výskyt rádioaktívnych nerastov na území , resp. v dostupnej vzdialenosti :

a) Slovenského raja a Slovenského rudohoria - Spišské Vlachy, Spišská Teplica, Chrasť nad Hornádom, Spišská Nová Ves - časť Novoveská Huta, Víťaz, Jahodná – Čermeľ v blízkosti Košíc, Košická Belá a Jaklovce,

b) Vysokých Tatier – Vikartovce, Vyšná Šuňava,

c) Tokajskej oblasti - Zemplín – medzi obcami Čerhovom, Barou a Ladmovcami, umiestnenými v Tokajskej vinohradníckej oblasti.

d) stredného Považia - Kalnica – Selec – v blízkosti rekreačného územia Zelená Voda – medzi Novým Mestom nad Váhom a Piešťanmi - vo vzdialenosti cca 20 km od Piešťan.

V súvislosti so snahou spracovateľa bagatelizovať dôsledky vykonávaného prieskumu na výskyt uránových rúd ako dočasnej činnosti, ktorá nemusí z hľadiska zásahu do územia a postavenia územnej samosprávy údajne nič znamenať, upozorňujeme, že informácie o geologickom prieskume na výskyt rádioaktívnych nerastov evidentne znižujú záujem investorov o rozvoj zariadení cestovného ruchu v týchto oblastiach, resp. záujem konzumentov o odber produktov z týchto oblastí (napr. produktov z Tokajskej vinohradníckej oblasti).

V uvedenej súvislosti upozorňujeme napr. na oznámenie britskej firmy Dorchester, ktorá svoj v blízkej minulosti široko publikovaný zámer výstavby lyžiarskych stredísk a rozsiahlej  turistickej infraštruktúry v okolí Slovenského raja podmieňovala nepokračovaním v ďalšom geologickom prieskume v lokalite Spišská Nová Ves – časť Novoveská Huta) v záujme zistenia podmienok pre zámer dobývania uránu v tomto území, resp.na niekoľko rokov pripravovaný zámer rozvoja cestovného ruchu v Považskom Inovci, (pri Novom Meste nad Váhom) ktorý momentálne blokuje pokračovanie v prieskume v lokalite .Kalnica – Selec.

V spojitosti s názorom spracovateľa, že realizovaný prieskum rádioaktívnych nerastov nemusí viesť ku ich ťažbe, podotýkame, že žiadny súkromný navrhovateľ geologického prieskumu nebude vynakladať svoje značné vlastné finančné prostriedky do geologických prieskumov bez snahy usilovať o  dobývanie zistených nerastných surovín (v rámci čoho by sa mu tieto náklady vrátili).

Zároveň v súvislosti so snahou spracovateľa využiť na podporu svojich tvrdení o nutnosti podporiť prieskum rádioaktívnych nerastov vyššie uvedené oznámenie Európskej komisie „Iniciatíva v oblasti surovín - zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe (označená pod č.KOM(2008)699) z 4.11.2008) sme nútení upozorniť, že považujeme použitie tohto dokumentu v dôvodovej správe za príklad neprijateľnej účelovej manipulácie spracovateľa.

Uvedený dokument vôbec nie je komplexným dokumentom upravujúcim surovinovú politiku Európskej únie, ako sa pokúša spracovateľ naznačovať. Tento dokument nemá záväznú povahu, nebol schválený ani Radou ES ani Európskym parlamentom a je len námetom na diskusiu pre ďalšie inštitúcie Európskeho spoločenstva.

Účelom tohto dokumentu je vyvolať výmenu informácií a stanovísk o navrhovaných opatreniach v súvislosti s potrebou opatrení v spojitosti s nedostatkom tzv. neenergetických minerálov v Európskej únii (ako je titán, antimón, berýlium, kobalt, gálium, platina, vzácne zeminy, atď. ), ktoré sú používané v špičkových technológiách – tzv. high – tech kovy (viď najmä druhú a tretiu stranu tohto dokumentu). Urán medzi tieto minerály nepatrí (je energetickou surovinou) a ani nie je v dokumente spomínaný. Predmetný dokument je venovaný osobitne neenergetickým minerálom a vôbec nezdôrazňuje potrebu prieskumu, resp. dobývania všetkých nerastných surovín v Európskej únii. Odstraňovanie administratívnych prekážok v prípade prieskumu a ťažby rádioaktívnych nerastov je len vlastným záverom spracovateľa, ktorý v predmetnom dokumente vyjadrený nie je. Zároveň dokument vôbec netvrdí , že by v prípade podpory prieskumu , resp. využitia neenergetických minerálov bolo potrebné sabotovať systém územného plánovania v členských štátoch a nerešpektovať schválené priority územných plánov - či už na lokálnej alebo regionálnej úrovni.

Pre ilustráciu uvádzame , že tento dokument európskej komisie hodnotí ako príklad pozitívnych nových iniciatív v oblasti baníctva Švédsko, pričom však podľa švédskeho banského zákona (Minerals Act, Minerals Ordinance), ktorý je koncipovaný ako banský kódex (aj so zahrnutím úpravy geologického zákona) pred začiatkom prieskumných prác, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie, musí podľa zákona o životnom prostredí (Environmental Code) prebehnúť konzultácia s regionálnym úradom. Prieskumné (geologické) práce sa nepovolia alebo povolia len výnimočne v národných parkoch, v prírodných rezerváciách, ak je to v rozpore s ich regulatívmi, ak by to mohlo znamenať významnú zmenu životného prostredia, ďalej v prípadoch, ak je hranica od zastavaného pozemku menej ako 100 m, menej ako 30 m od verejnej cesty alebo letiska, menej ako 200 m od kostola a od zariadenia sociálnej starostlivosti, v území, kde existuje podrobný rozvojový plán alebo sú stanovené územné regulatívy podľa Plánovacieho a stavebného zákona (Planning and Building Act). Povolenie sa nevydá, ak je v rozpore s rozvojovým plánom alebo územnými regulatívmi.

Pre urán sa povolenie na dobývanie podľa zákona o životnom prostredí (Environmental Code) vydá len za predpokladu, ak je súhlas odporúčaný miestnymi autoritami (local autorities), v ktorých území sa ložisko nachádza. 

Ďalším príkladom, ktorý nenasledoval postup sekcie geológie a ochrany prírodných zdrojov MŽP SR povoliť každý návrh prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov bez ohľadu na podmienky územia a uprednostnenie iných rozvojových priorít (napr. takto povolili prieskumné územie na urán v Tokajskej vinohradníckej oblasti v čase najväčšej kulminácie obchodného sporu o značku Tokajského vína medzi Slovenskom a Maďarskom) je ministerstvo životného prostredia Českej republiky, ktoré už dlhšie časové obdobie zamieta návrhy na prieskumné územie na výskyt uránových rúd napriek podaným súdnym žalobám viacerých banských spoločnosti (najmä z Austrálie). Upozorňujeme v tejto súvislosti, že Česká republika vynaložila na sanáciu škôd a dôsledkov spôsobených dobývaním uránu viac ako 65 miliárd korún.

V spojitosti s tvrdením spracovateľa, že právomocami územnej samosprávy dochádza ku obmedzovaniu vlastníckeho práva štátu ku nerastným surovinám, ktoré podľa neho je porušením čl. 20 Ústavy SR sme nútení upozorniť , že uvádzaný článok neuvádza v plnom znení. Upozorňujeme, že v zmysle čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. V prípade ak na základe poznatkov o negatívnom vplyve dobývania uránu najmä v husto osídlených oblastiach rozhodli v súlade s platným stavebným zákonom územné samosprávy o iných prioritách rozvoja územia nie je v rozpore s Ústavou SR. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že realizáciu geologického prieskumu na územiach, v ktorých podľa záväzných dokumentov obcí a VÚC sa jednoznačne ani v budúcnosti nepredpokladá dobývanie nerastných surovín a trvá sa striktne na zachovaní doterajšieho využívania územia by bolo neefektívnym vynakladaním finančných prostriedkov navrhovateľov prieskumného územia.

Trvanie na týchto prieskumoch zo strany geologickej a banskej štátnej správy zakladá do budúcnosti vážny konflikt medzi týmito zložkami štátnej správy a miestnou a regionálnou územnou samosprávou, vyplývajúci z nerešpektovania stanovených priorít využitia územia podľa schválených územnoplánovacích a rozvojových dokumentov územnej samosprávy.

Pripomienky k jednotlivým ustanoveniam návrhu zákona

1. V § 20 za odsekom 2  navrhujeme vložiť nový odsek 3 v tomto znení :

„(3) Ministerstvo v prípade územia so zložitou geologickou stavbou, alebo nepriaznivými inžinierskogeologickými pomermi, ktoré negatívne ovplyvňujú stavebné využitie územia môže v stanovisku podľa odseku 2 určiť podmienky tohto využitia územia.“

Odôvodnenie:

Vychádzajúc z odôvodnenia návrhu tohto ustanovenia predloženého spracovateľom je hlavným účelom ustanovenia predchádzať škodám, ktoré by mohli vzniknúť v prípade nerešpektovania podmienok eliminujúcich nevhodné danosti územia (napr. zosuvy). Nami predkladaná úprava nového odseku 3 § 20 tomuto účelu postačuje. V rámci toho však nie je potrebné toto riešenie doplniť úpravou v geologickom zákone - vstupovať do schvaľujúcej kompetencie územnoplánovacích orgánov uvedenej v inom právnom predpise - v § 26 stavebného zákona. Ministerstvo ako dotknutý orgán má dostatočné právomoci uvedené v stavebnom zákone – v § 22 ods. 4 , aby presadilo svoje podmienky v záujme predchádzania škodám, ktoré sú uvedené v stanovisku k návrhu územnoplánovacej dokumentácie (resp. ku zmenám a doplnkom územnoplánovacej dokumentácie ) – pretože orgán územného plánovania je povinný v zmysle § 22 ods. 4 stavebného zákona návrh územnoplánovacej dokumentácie s dotknutým orgánom dohodnúť. V tejto súvislosti upozorňujeme, že záver zdôvodnenia v osobitnej časti dôvodovej správy ku tomuto novelizačnému bodu nezodpovedá navrhovanej úprave – stanovisko ministerstva sa má predložiť k územnoplánovacej dokumentácii a nie ku vydaniu územného rozhodnutia (ako sa tvrdí v odôvodnení tohto novelizačného bodu)

2. V § 23 ods. 1 navrhujeme nasledovné znenie tohto odseku :

„(1) Konanie o zmene prieskumného územia, predĺžení doby platnosti, zmluvnom prevode alebo o zrušení prieskumného územia sa začína dňom podania návrhu držiteľa prieskumného územia; toto konanie môže v prípade verejného záujmu podľa § 29 ods. 12 začať ministerstvo aj z vlastného podnetu alebo v konaní o zmene prieskumného územia, alebo o zrušení prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov aj z podnetu dotknutej obce alebo dotknutého samosprávneho kraja.“

Odôvodnenie:

Z dôvodov uvedených vyššie vo všeobecnej časti pripomienok o nespochybniteľnosti právomocí obcí a samosprávnych krajov určovať priority regulatívov záväznej časti územných plánov, resp. iných rozvojových dokumentov aj v prípade prieskumných území podľa tohto zákona trváme na zachovaní právomocí obcí a samosprávnych krajov tak ako bola v tomto ustanovení formulovaná doposiaľ v doterajšom platnom znení geologického zákona - so spresnením, že táto právomoc sa vzťahuje aj na konanie o predĺžení platnosti prieskumného územia. Názor, vyjadrený v odôvodnení tohto novelizačného bodu vo všeobecnej časti dôvodovej správy, že kvôli právnej istote držiteľov prieskumného územia je možné podať návrh na zrušenie resp. zmenu prieskumného územia len v prípade porušenia povinností držiteľov územia je obmedzovaním samostatnej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov predkladať návrhy na zrušenie resp. zmenu prieskumného územia podľa schválených záväzných priorít rozvoja územia, do ktorých úprava geologického zákona nemôže zasahovať. Zdôrazňujeme, že na pokračovanie v prieskume nie je právny nárok a že aj ministerstvo o návrhu na predĺženie platnosti rozhoduje samostatným rozhodnutím a nie povinnou registráciou, čoho si musí byť vedomý aj držiteľ prieskumného územia. V záujme jednoznačnosti pojmu verejný záujem uvádzame v ustanovení poukaz na § 29 ods.12 geologického zákona, v ktorom je uvedená definícia tohto pojmu.

3) V § 23 ods. 4 písm. e) (novelizačný bod 50) trváme na zachovaní pôvodného znenia písm. e) a za písm. f) tohto odseku navrhujeme vložiť nové písm. g) v znení :

„g) stanovisko organizácie poverenej ministerstvom nie staršie ako tri mesiace,“

Odôvodnenie :

Trváme na predkladaní stanovísk orgánov, ktoré sa vyjadrujú ku geologickému zámeru z hľadiska ochrany záujmov chránených osobitnými predpismi. Presvedčenie spracovateľa v dôvodovej správe k tomuto novelizačnému bodu, že z dôvodu efektivity konaní o prieskumnom území už nie je nutné riešiť žiadne strety záujmov, z čoho v konečnom dôsledku je zrejmý jeho názor, že určenie prieskumného územia má za každých okolností prednosť pred ochranou ktoréhokoľvek záujmu chráneného osobitnými predpismi (akokoľvek vážneho) považujeme za neprijateľné! Bez ohľadu na efektivitu konania sa musí správny orgán zaoberať dopadmi, ktoré môže určenie prieskumného územia vyvolať na konkrétne právom chránené záujmy. V tejto súvislosti vzhľadom však na potrebu predloženia stanoviska organizácie zriadenej ministerstvom navrhujeme toto stanovisko vložiť za písm. f) tohto ustanovenia.

4) V § 23 ods. 5 sa za písm. d) dáva čiarka a vkladajú písmena f) a g).

Odôvodnenie :

Považujeme za dôležité, aby nepredloženie stanoviska dotknutej obce alebo dotknutého samosprávneho kraja vyjadrujúceho priority záväznej časti územného plánu alebo PH SR vzhľadom na ich dôležitosť bola rovnako dôvodom pre nezačatie konania ako nepredloženie iných dokumentov uvedených v tomto ustanovení.

5) V § 23 ods. 9 (novelizačný bod 52) sa pôvodné znenie tohto odseku nahrádza novým znením :

„(9) Účastníkom konania o určení, zmene, predĺžení doby platnosti alebo zrušení prieskumného územia je ten, kto návrh podal, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.25a) a v prípade konania o určení, zmene, predĺžení doby platnosti alebo zrušení prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov je účastníkom konania aj dotknutá obec a dotknutý samosprávny kraj. Účastníkom konania o zmluvnom prevode prieskumného územia je držiteľ prieskumného územia a nový držiteľ prieskumného územia.“

Odôvodnenie :

Trváme z dôvodov uvedených vo všeobecných pripomienkach, resp. v preambule hromadnej pripomienky verejnosti na zachovaní postavenia účastníkov konania dotknutej obce a dotknutého samosprávneho kraja, tak ako to bolo v doterajšom znení tohto ustanovenia, čo vyplýva aj Aarhuského dohovoru, ku ktorému pristúpila Slovenská republika . Máme záujem však na účastníctve miestnej a regionálnej územnej samosprávy aj v konaní o predĺžení platnosti prieskumného územia, ktoré sa odlišuje od konania o zmene prieskumného územia, preto navrhujeme novú úpravu. Zároveň , rovnako ako v návrhu spracovateľa predkladáme návrh stanovenia účastníkov konania v prípade zmluvného prevodu držiteľov prieskumného územia

6) V § 23 ods. 9 navrhujeme pôvodné znenie tohto odseku nahradiť novým znením :

„(11) Ministerstvo zamietne návrh na určenie alebo zmenu prieskumného územia, ak

a) navrhované prieskumné územie nespĺňa ustanovenia § 21 a § 22,

b) dotknutý orgán štátnej správy nesúhlasí s určením alebo zmenou prieskumného územia,

c) dotknutá obec alebo dotknutý samosprávny kraj nesúhlasí s určením alebo zmenou prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov z dôvodu jeho nesúladu so stanovenými cieľmi a prioritami programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja alebo záväznej časti schválenej územnoplánovacej dokumentácie,

d)objednávateľ nezaplatil úhradu za iné prieskumné územie, ktorého je alebo bol držiteľom,

e) objednávateľ v predchádzajúcich troch rokoch v inom prieskumnom území nezačal vykonávať geologický prieskum v určenej lehote,

f) v navrhovanom prieskumnom území platí prednostné právo na využitie výsledkov geologických prác,

g) objednávateľ nezabezpečil vyhodnotenie výsledkov geologických prác v inom prieskumnom území, ktorého bol držiteľom a neodovzdal záverečnú správu podľa § 19.

Odôvodnenie :

Nutnosť zachovať povinnosť zamietnuť návrh na určenie alebo zmenu prieskumného územia na základe nesúhlasu obce alebo samosprávneho kraja s určením alebo zmenou prieskumného územia právomoc z dôvodu jeho nesúladu so stanovenými cieľmi a prioritami programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja alebo záväznej časti schválenej územnoplánovacej dokumentácie je odôvodnená vo všeobecných pripomienkach a v preambule hromadnej pripomienky verejnosti. Návrh predkladáme v upravenom znení z dôvodu zapracovania podmienok § 21 a § 22 podľa predmetného návrhu novelizácie voči ktorému nemáme výhrady.

7) V § 23 sa za odsekom 11 vkladá nový odsek 12, ktorý znie :

„(12) Ministerstvo zamietne návrh na predĺženie platnosti prieskumného územia , ak

a) dotknutý orgán štátnej správy nesúhlasí s predĺžením platnosti prieskumného územia,

b) dotknutá obec alebo dotknutý samosprávny kraj nesúhlasí s predĺžením platnosti prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov z dôvodu jeho nesúladu so stanovenými cieľmi a prioritami programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja alebo záväznej časti schválenej územnoplánovacej dokumentácie,

c) z dôvodov uvedených v odseku 11 písm. d) až g) tohto ustanovenia.“

Pôvodné odseky 12 až 14 sa označia podľa poradia ako odseky 13 až 15.

Odôvodnenie :

Nutnosť zachovať povinnosť zamietnuť návrh na predĺženie platnosti prieskumného územia na základe nesúhlasu obce alebo samosprávneho kraja s predĺžením platnosti prieskumného územia z dôvodu jeho nesúladu so stanovenými cieľmi a prioritami programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja alebo záväznej časti schválenej územnoplánovacej dokumentácie je odôvodnená vo všeobecných pripomienkach a v preambule hromadnej pripomienky verejnosti. Takúto právomoc má mať aj orgán štátnej správy z dôvodu možnej zmeny pôvodného stavu pred predĺžením platnosti prieskumného územia Zároveň trváme na možnosti zamietnutia návrhu aj z dôvodov, ktoré sa uplatňujú v odseku 11 písm. d) až g) tohto ustanovenia. Nevidíme dôvod prečo by sa povinnosť zamietnuť návrh z týchto dôvodov vzťahovala na žiadateľa len v prípade určenia nového prieskumného územia a prečo by skutočnosť, že podáva návrh na zmenu, resp. na predĺženie platnosti prieskumného územia mala byť liberačným dôvodom pre neplnenie povinností spojených s úhradami za prieskumné územie, rsp. s výkonom geologického prieskumu v inom ložisku.

8) V texte návrhu žiadame odstrániť nedostatky návrhu zákona, spočívajúce v nepresnej alebo nelogickej úprave

a) novelizačný bod 3 - v § 2 ods. 7 za slovami „písm. b)“vloženie spojky „a“ za ktorou nič nenasleduje

b) novelizačný bod 21 – v § 9 by po navrhovanej úprave ostala v tomto ustanovení dvakrát legislatívna skratka „odborne spôsobilá osoba“

c) Napriek návrhu na zavedenie pojmu „geologický zámer“ v návrhu doplnenia nového odseku 5 v § 12 (novelizačný bod 27), ktorý by mal nahradiť v geologickom zákone pojem „geologická úloha“ (viď aj zdôvodnenie novelizačného bodu 27 v osobitnej časti dôvodovej správy) - sa naďalej používa pojem „geologická úloha“ – viď nezmenené znenie § 23 ods. 3 písm. d), f) a h), § 25 ods. 9,§ 28 ods. 5, § 31 ods. 4 písm. b) a 7, § 36 ods. 2 písm. c) – 3x, písm. e) – 3x, písm. f) a g), § 41 ods. 2 písm. b) a c) (viď aj novelizačný bod 78).

Odôvodnenie je zrejmé z textu tejto pripomienky.