Hromadná pripomienka k novele Zákonníka práce
Ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny SR predložilo dňa 9.7.2012
do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony
(https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=-1&matEID=5282&langEID=1).
Návrh novely, ktorá má nadobudnúť účinnosť 1.1.2013, obsahuje
viaceré problematické ustanovenia, ktorých schválenie by malo za
následok zníženie pružnosti trhu práce, zvýšenie nákladov
podnikateľskej sféry, zhoršenie podnikateľského prostredia
a obmedzenie produktívnej zamestnanosti. Pružný trh práce
nezväzovaný nadbytočnými reguláciami je jedným zo základných
predpokladov dobrého fungovania hospodárstva a prosperity
celej spoločnosti. Predkladáme preto hromadnú pripomienku
verejnosti, ktorou navrhujeme niektoré body z návrhu novely
vypustiť, prípadne ich upraviť. V hromadnej pripomienke
navrhujeme:
-
Ponechanie
súčasnej definície závislej práce a posilnenie slobody
zmluvných vzťahov pri práci
-
Ponechanie
možnosti dohodnutia dlhšej skúšobnej doby
-
Zavedenie
pružnejšej úpravy pracovných pomerov na dobu určitú
-
Ponechanie
možnosti uzavretia dohody o povinnosti zamestnanca uhradiť
zamestnávateľovi náklady, ktoré vynaložil na jeho prípravu na
povolanie
-
Nezavedenie
povinnosti prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov
-
Neobnovovanie
súbehu výpovednej doby a odstupného
-
Ponechanie
možnosti dlhšieho pracovného času pre vedúceho zamestnanca
-
Zavedenie
možnosti dlhšieho nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času
len na základe dohody so zamestnancom
-
Zjednodušenie
zavedenia pružného pracovného času
-
Neobmedzovanie
práce nadčas.
-
Zrušenie
minimálnych mzdových nárokov
-
Neobmedzovanie
lehoty pre poskytnutie náhradného voľna
-
Nepodmieňovanie
zmien v normách práce dohodou so zástupcami zamestnancov
-
Jednoduchšia
úprava stravovania zamestnancov
-
Neoslabovanie
pozície zamestnaneckých rád v prospech odborov
-
Zachovanie
požiadavky reprezentatívnosti odborovej organizácie
-
Neobmedzovanie
možností pre kolektívne dohody
-
Nezavádzanie
ďalších výhod odborárskych funkcionárov
Ondrej Dostál, predseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS) Peter Gonda, riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M.R.Štefánika (KI) Ján Oravec, prezident Nadácie F.A. Hayeka Matúš Pošvanc, riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Peter Pažitný, výkonný riaditeľ Health Policy Institute a člen CEE Health Policy Network Dalibor Roháč, Legatum Institute a King’s College, Londýn Juraj Petrovič, predseda Programovej rady OKS Martin Mlýnek, podpredseda OKS Ivan Kuhn, podpredseda OKS Silvester Bizoň, kancelár OKS Ronald König, OKS Dana Feketeová, KI Zuzana Zimenová, KI Dušan Sloboda, KI Radovan Kazda, KI Michal Novota, konzultant, spolupracovník KI
Hromadnú
pripomienku možno podporiť najneskôr do 27.7.2012.
Hromadná
pripomienka verejnosti k návrhu zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony
(Rezortné
číslo:14532/2012-M_OPVA)
Všetky
pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky a týkajú sa
článku I návrhu novely:
-
Ponechanie
súčasnej definície závislej práce a posilnenie slobody
zmluvných vzťahov pri práci
V článku
I navrhujeme vypustiť bod 2 a v bode 3 nahradiť
slovo „druhá“ slovom „prvá“.
Túto
pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie:
Ministerstvo navrhuje zmeniť definíciu závislej práce. Zo
zákonnej definície sa navrhuje vypustiť, že závislou prácou je
práca, ktorú vykonáva zamestnanec pre zamestnávateľa „v
pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými
prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon
práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených
činností“.
Zámerom návrhu ministerstva je obmedziť zmluvnú voľnosť
subjektov pri výbere pre nich najvhodnejšej právnej formy ich
vzťahu a preferovať pracovnoprávny vzťah na úkor iných
foriem (podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka).
Ministerstvo navrhuje vypustiť zo Zákonníka práce ustanovenie,
podľa ktorého „Závislou
prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená
na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu
podľa osobitných predpisov.“
Táto úprava však bude mať len deklaratívnu povahu, keďže
subjekty si budú môcť aj naďalej upraviť svoj vzťah v rámci
občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho vzťahu, hoci táto
možnosť nebude v rámci Zákonníka práce explicitne uvedená.
Navrhujeme,
aby forma zmluvného vzťahu bola aj pri práci, ktorá má charakter
závislej práce, ponechaná na slobodnú dohodu medzi dvoma
zmluvnými stranami, napr. medzi zamestnávateľom a zamestnancom,
alebo medzi dodávateľom a odberateľom. Systémovým riešením
by bolo definíciu závislej práce zo zákona úplne vypustiť. Pre
rôzne situácie môžu byť vhodné rôzne formy zmluvných zväzkov
a zákon by nemal umelo obmedzovať slobodu vytvárania
zmluvných vzťahov podľa želania ich účastníkov. Navrhujeme
preto z § 1 ods. 3 vypustiť prvú vetu, podľa ktorej „Závislá
práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v
obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok
ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu“.
-
Ponechanie
možnosti dohodnutia dlhšej skúšobnej doby
V článku
I navrhujeme nahradiť bod 12 novým znením:
„12.
V 45 sa v odseku 1 vypúšťa posledná veta.“
Túto
pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie:
Ministerstvo navrhuje vypustiť zo Zákonníka práce ustanovenie,
ktoré umožňuje v kolektívnej zmluve dohodnúť dlhšiu ako
zákonom stanovenú dĺžku skúšobnej doby. Súčasné znenie
zákona stanovuje maximálnu dĺžku skúšobnej doby na tri mesiace
pre zamestnancov a šesť mesiacov pre vedúcich zamestnancov,
pričom v kolektívnej zmluve možno dohodnúť o tri
mesiace dlhšiu skúšobnú dobu pre obe kategórie. Navrhovaná
zmena znemožní dohodnúť dlhšiu skúšobnú v tých
prípadoch, keď by to viac zodpovedalo konkrétnym podmienkam práce
u zamestnávateľa, pričom aj v súčasnosti je dlhšia
skúšobná doba podmienená zakotvením v kolektívnej zmluve.
Navrhujeme vypustiť zo zákona ustanovenie, podľa ktorého skúšobnú
dobu nemožno predlžovať.
-
Zavedenie
pružnejšej úpravy pracovných pomerov na dobu určitú
V článku
I v bode 14 navrhujeme nahradiť slová „dva roky“
slovami „štyri roky“ a slová „v rámci dvoch rokov
najviac dvakrát“ slovami „v rámci štyroch rokov najviac
štyrikrát“.
V článku
I v bode 15 navrhujem nahradiť slová „do dvoch rokov
alebo nad dva roky“ slovami „nad štyri roky“.
V článku
I navrhujeme vypustiť bod 16.
Túto
pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie:
Ministerstvo navrhuje obmedziť možnosť uzatvárania pracovného
pomeru na dobu určitú tým, že sa z troch na dva roky skráti
maximálna dĺžka času, na ktorý možno takýto pracovný pomer
uzavrieť. Zároveň sa má skrátiť možnosť predĺžiť alebo
opätovne uzavrieť pracovný pomer na dobu určitú z možnosti
„v
rámci troch rokov najviac trikrát“
na „v
rámci dvoch rokov najviac dvakrát“.
Táto zmena sťaží zamestnávanie vo sférach, kde dopyt po práci
podlieha sezónnym alebo iným výkyvom. Navrhujeme neskracovať
maximálnu dĺžku pracovného pomeru na dobu určitú z dvoch
na tri roky, ale ju predĺžiť na štyri roky. Zároveň navrhujeme,
aby zákonným obmedzeniam podliehalo len predlžovanie pracovného
pomeru na dobu nad maximálnu dĺžku, nie v rámci nej.
Okrem
toho ministerstvo navrhuje stanoviť, aby sa všetky obmedzenia
pracovného pomeru na dobu určitú vzťahovali aj na agentúry
dočasného zamestnávania, čo spochybňuje samotnú podstatu
existencie týchto agentúr a vytvorí nepriaznivejšie
podmienky pre získanie práce touto formou. Navrhujeme tento bod
úplne vypustiť a ponechať súčasnú úpravu vo vzťahu
k agentúram dočasného zamestnávania.
-
Ponechanie
možnosti uzavretia dohody o povinnosti zamestnanca uhradiť
zamestnávateľovi náklady, ktoré vynaložil na jeho prípravu na
povolanie
V článku
I navrhujeme vypustiť body 19 a 20.
Túto
pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie:
Ministerstvo navrhuje vypustiť možnosť, aby zamestnávateľ
uzavrel so žiakom strednej odbornej školy alebo stredného
odborného učilišťa dohodu, že ak žiak po skončení prípravy
na povolanie nezotrvá v pracovnoprávnom pomere dohodnutú
dobu, tak „uhradí
zamestnávateľovi primerané náklady, ktoré zamestnávateľ
vynaložil na jeho prípravu na povolanie v učebnom odbore alebo v
študijnom odbore“.
Dohodu o zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa
síce budú môcť naďalej uzavrieť, avšak bez toho, aby mal žiak
povinnosť uhrádzať primerané náklady, ktoré zamestnávateľ
vynaložil na jeho prípravu, v prípade, že bývalý žiak
túto dohodu nedodrží. V prípade takejto zmeny zákona nie je
jasné, aká sankcia by postihla zamestnanca v prípade
nedodržania dohody. Ďalej sa navrhuje vypustiť prechod uvedenej
povinnosti zamestnanca na iného zamestnávateľa v prípade, že
s ním zamestnanec uzavrie pracovný pomer počas doby trvania
záväzku voči zamestnávateľovi, ktorý prispieval na náklady na
jeho prípravu na povolanie. Uvedené zmeny znížia motiváciu
zamestnávateľov prispievať na prípravu žiakov stredných
odborných škôl a stredných odborných učilíšť. Takáto
zmena je v evidentnom rozpore so zámerom vlády vytvárať
dobré podmienky pre rozvoj odborného školstva a poškodí aj
prepojenie prípravy žiakov v rámci odborného školstva
s praxou. Navrhujeme preto predmetné ustanovenia z návrhu
novely vypustiť.
-
Nezavedenie
povinnosti prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov
V článku
I navrhujeme vypustiť bod 34.
Túto
pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie:
Ministerstvo navrhuje zaviesť povinnosť zamestnávateľa prerokovať
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru so
zástupcami zamestnancov. Dať výpoveď alebo okamžite skončiť
pracovný pomer je pritom možné zo strany zamestnávateľa iba zo
zákonom stanovených dôvodov. Ak zástupcovia zamestnancov nebudú
o návrhu zamestnávateľa ochotní rokovať, môžu výpoveď
alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zablokovať na 10 dní
aj bez akéhokoľvek dôvodu. Navrhujeme preto predmetné ustanovenie
z návrhu novely vypustiť.
-
Neobnovovanie
súbehu výpovednej doby a odstupného
V článku
I navrhujeme vypustiť body 35 a 36.
Túto
pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie:
Ministerstvo navrhuje znovu zaviesť súbeh výpovednej doby
a odstupného. Uvedená zmena zvýši náklady zamestnávateľov,
sťaží ukončovanie pracovného pomeru a tým aj zníži
motiváciu zamestnávateľov vytvárať trvalé pracovné miesta.
Návrh výrazne zhoršuje podnikateľské prostredie. Komplikovanosť
rozväzovania pracovného pomeru a vysoké náklady s tým
spojené patria k hlavným bariéram vytvárania nových
pracovných príležitostí. Navrhujeme
preto predmetné ustanovenia z návrhu novely vypustiť.
-
Ponechanie
možnosti dlhšieho pracovného času pre vedúceho zamestnanca
V článku
I navrhujeme vypustiť bod 43.
Túto
pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie:
Ministerstvo navrhuje odstrániť výnimku z najviac
48-hodinového priemerného týždenného pracovného času pre
vedúcich zamestnancov. Výnimka by tak ostala v platnosti iba
pre zdravotníckych zamestnancov. Uvedená zmena nezohľadňuje
špecifický charakter práce vedúcich zamestnancov. Preto
navrhujeme predmetné ustanovenie z návrhu novely vypustiť.
-
Zavedenie
možnosti dlhšieho nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času
len na základe dohody so zamestnancom
V článku
I navrhujeme nahradiť bod 46 novým znením:
„46.
V § 87 sa v odseku 2 slová „a ak u zamestnávateľa
nepôsobia zástupcovia zamestnancov,“ nahrádzajú „alebo“.“
Túto
pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie:
Ministerstvo navrhuje vypustiť zo zákona možnosť, aby sa
zamestnanec dohodol so zamestnávateľom na nerovnomernom rozvrhnutí
pracovného času na obdobie dlhšie ako štyri mesiace. Na obdobie
kratšie ako štyri mesiace sa na tom môžu dohodnúť. Na obdobie
dlhšie ako štyri mesiace je to podľa súčasného znenia zákona
možné „po
dohode so zástupcami zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia
zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom“.
To znamená, že v prípade, že u zamestnávateľa
nepôsobia zástupcovia zamestnancov, nebude sa môcť na
nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času zamestnanec so
zamestnávateľom dohodnúť ani v prípade, že si to vyžadujú
podmienky práce u zamestnávateľa a že s tým aj
zamestnanec súhlasí. Navrhujeme nahradiť predmetné ustanovenie
formuláciou, ktorá umožní zamestnávateľovi a zamestnancovi
dohodnúť sa na nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času bez
ohľadu na to, či u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia
zamestnancov alebo nie.
-
Zjednodušenie
zavedenia pružného pracovného času
V článku
I navrhujeme nahradiť bod 48 novým znením:
„48.
V § 88 sa v odseku 1 vypúšťajú slová „ ktorý zamestnávateľ
môže zaviesť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov“.
Túto
pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie:
Ministerstvo navrhuje, aby zamestnávateľ mohol zaviesť pružný
pracovný čas iba po dohode so zástupcami zamestnancov, nielen po
jeho prerokovaní s nimi ako doteraz. Pružný pracovný čas
pritom umožňuje zamestnancom, aby si v rámci zamestnávateľom
stanovených limitov sami zvolili konkrétny čas výkonu ich práce.
Ide o inštitút v prospech potrieb zamestnancov
a neexistuje žiadny dôvod, aby jeho zavedenie podliehalo
súhlasu zástupcov zamestnancov. Preto navrhujeme, aby jeho
zavedenie nebolo podmienené ani dohodou, ani prerokovaním so
zástupcami zamestnancov.
-
Neobmedzovanie
práce nadčas.
V článku
I navrhujeme vypustiť bod 50 až 53
Túto
pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie:
Ministerstvo navrhuje, aby sa na práci nadčas mohol zamestnávateľ
so zamestnancom dohodnúť „len
v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo
ak ide o verejný záujem“.
Podľa súčasného znenia zákona sa táto podmienka vzťahuje iba
na nariadenú prácu nadčas, teda situáciu, keď ju zamestnávateľ
nariaďuje zamestnancovi. Podľa návrhu by podmienka musela byť
spojená aj v prípade, že sa obe strany budú chcieť na práci
nadčas dobrovoľne dohodnúť. Ľuďom tak zákon bude brániť, aby
si zarobili viac tým, že budú dlhšie pracovať. Ministerstvo
zároveň navrhuje skrátiť maximálnu dĺžku nariadenej práce
nadčas zo 150 na 100 hodín ročne. Zároveň už nemá byť možné
v kolektívne zmluve dohodnúť predĺženie maximálnej ročnej
dĺžky nariadenej práce nadčas až na 250 hodín ako doteraz.
Celková maximálna dĺžka práce nadčas ročne sa pre vedúcich
zamestnancov má skrátiť z 550 hodín ročne na 400 (na
súčasnú úroveň ostatných zamestnancov). Uvedené zmeny zhoršia
podnikateľské prostredie, lebo sťažia zamestnávateľom možnosť
pružne reagovať na zmeny v potrebe práce. Preto navrhujeme
predmetné ustanovenia z návrhu novely vypustiť.
-
Zrušenie
minimálnych mzdových nárokov
V článku
I navrhujeme nahradiť bod 58 novým znením:
„58.
§ 120 sa vypúšťa.
Vypúšťa
sa Príloha k zákonu č. 311/2001 Z. z.“
Túto
pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie:
Výška mzdy by však mala byť vecou slobodnej dohody zamestnávateľa
a zamestnanca. Preto navrhujeme vypustiť zo zákona systém
stupňov náročnosti práce, ponechať výšku mzdy na dohodu
zamestnávateľa a zamestnanca.
-
Neobmedzovanie
lehoty pre poskytnutie náhradného voľna
V článku
I navrhujeme vypustiť bod 60.
Túto
pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie:
Ministerstvo navrhuje skrátiť lehotu na poskytnutie náhradného
voľna za prácu nadčas z dvanástich mesiacov na tri mesiace.
Uvedená zmena predstavuje ďalšiu zbytočnú reguláciu, ktorá
bude zamestnávateľom sťažovať možnosť pružne reagovať na
zmeny v potrebe práce. Preto navrhujeme predmetné ustanovenie
z návrhu novely vypustiť.
-
Nepodmieňovanie
zmien v normách práce dohodou so zástupcami zamestnancov
V článku
I navrhujeme nahradiť bod 64 novým znením:
„64.
V § 133 sa vypúšťa odsek 3.“
Túto
pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie:
Ministerstvo navrhuje, aby zamestnávateľ mohol zavádzať a meniť
normy práce až po dohode so zástupcami zamestnancov a v prípade
nedohody by mal rozhodovať inšpektorát práce. Podľa súčasného
znenia zákona je zamestnávateľ povinný zavádzanie a zmeny
noriem práce so zástupcami zamestnancov iba prerokovať.
Stanovovanie noriem práce by pritom malo byť výsostnou
kompetenciou zamestnávateľa, keďže ide o súčasť riadenia
podniku. Navrhujeme preto vypustiť zo zákona povinnosť
zamestnávateľa prerokovať zavádzanie a zmeny spotreby práce
so zástupcami zamestnancov.
-
Jednoduchšia
úprava stravovania zamestnancov
Za
bod 75 doplniť nový bod 76, ktorý znie:
„76.
§ 152 vrátane nadpisu znie:
„§
152
Stravovanie
zamestnancov
-
Zamestnávateľ
sa môže so zamestnancami alebo so zástupcami zamestnávateľov
dohodnúť, že bude zamestnancom zabezpečovať stravovanie priamo
na pracoviskách alebo v ich blízkosti.
-
Zamestnávateľ
môže zamestnancom prispievať na stravovanie počas pracovnej
doby.““
Túto
pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie:
Navrhujeme ponechať problematiku stravovania zamestnancov a jeho
zabezpečovania zamestnávateľom, resp. prispievania zamestnávateľom
naň na dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancami.
-
Neoslabovanie
pozície zamestnaneckých rád v prospech odborov
V článku
I navrhujeme vypustiť bod 77.
Túto
pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie:
Ministerstvo navrhuje oslabiť pozíciu zamestnaneckých rád
v prospech odborov. Ak pôsobia popri sebe u jedného
zamestnávateľa, má zo zamestnaneckých rád na odbory prejsť
spolurozhodovanie a zamestnanecké rady majú stratiť právo na
kontrolnú činnosť, ktorá by ostala len v kompetencii
odborov. Navrhujeme ponechať súčasnú úpravu.
-
Zachovanie
požiadavky reprezentatívnosti odborovej organizácie
V článku
I navrhujeme vypustiť bod 78.
Túto
pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie:
Ministerstvo navrhuje vypustiť zo zákona podmienku, že ak chce
odborová organizácia zastupovať všetkých zamestnancov, musí
preukázať, že „najmenej
30 % zamestnancov zamestnávateľa je odborovo organizovaných v
tejto odborovej organizácii, ak o to zamestnávateľ požiada do 30
dní odo dňa, kedy odborová organizácia písomne informovala
zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia“.
Voľba členov zamestnaneckých rád pritom ostáva podmienená
hlasovaním najmenej 30 % zamestnancov zamestnávateľa. Uvedená
zmena predstavuje ďalšie zvýhodnenie odborov pred zamestnaneckými
radami. Preto navrhujeme uvedené ustanovenie z návrhu novely
vypustiť.
-
Neobmedzovanie
možností pre kolektívne dohody
V článku
I navrhujeme vypustiť bod 79.
Túto
pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie:
Ministerstvo navrhuje vypustiť zo zákona možnosť dohodnúť
v kolektívnych zmluvách podmienky odchýlne od zákona aj
v tých prípadoch, kde to doteraz bolo možné. Uvedená zmena
je výrazom snahy nadradiť štátnu reguláciu nad dohodou
zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov, ktorá viac zohľadňuje
konkrétnu situáciu v podniku. Preto navrhujeme uvedené
ustanovenie z návrhu novely vypustiť.
-
Nezavádzanie
ďalších výhod odborárskych funkcionárov
V článku
I navrhujeme vypustiť bod 85.
Túto
pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie:
Ministerstvo navrhuje zmeny v povinnosti zamestnávateľa
poskytovať pracovné voľno na výkon funkcie v odborovom
orgáne a na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady alebo
zamestnaneckého dôverníka. Podľa súčasného znenia zákona môže
ísť o voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,
podľa návrhu už iba s náhradou mzdy. Návrhom sa má zaviesť
minimálna dĺžka takéhoto pracovného voľna pre prípad, že
nedôjde k dohode o jeho dĺžke medzi zamestnávateľom
a zástupcami zamestnancov. Súčasnú úpravu považujeme za
dostačujúcu, preto navrhujeme predmetné ustanovenie z návrhu
novely vypustiť.
Všetky
pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky. V
prípade, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového
konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení
zástupcovia verejnosti.
Ondrej Dostál, Beskydská 8, 811 05 Bratislava, ondrejdostal @ oks.sk Peter Gonda, Zadunajská cesta 8, 851 01 Bratislava Matúš Pošvanc, Nadácia F. A. Hayeka, Jašíkova 6, 82103 Bratislava Juraj Petrovič, Hrdličkova 32, 831 01 Bratislava Michal Novota, Osuskeho 6, 85103 Bratislava
POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Hromadná pripomienka k novele Zákonníka práce
27.7.2012 10:35 | Zdeno
Pre p. Máriu: Čo to znamená, že "zamestnávateľ vyhodí neprávom zamestnanca"? Celkom tomu nerozumiem, lebo mne to evokuje, ako keby mal zamestnanec právo robiť u zamestnávateľa. Žiadne takéto právo však neexistuje. Každý človek si musí hľadať svoje miesto v spoločnosti, ako môže byť užitočný. Niektorí vedia rozbehnúť vlastnú živnosť či podnikanie a riskujú častokrát celý svoj majetok, kým sa uchytia. Potom zamestnajú nejakého zamestnanca, ktorý má odrazu právo u neho pracovať? A keď ho chcú vyhodiť, lebo chcú zamestnať svojho známeho či príbuzného, tak to musia zdôvodňovať? Dokonca je to námet na udanie na súd? Fíha, to potom radšej nezamestnať nikoho!
Žiadne "vyhodenie neprávom" neexistuje. Zamestnávateľ musí mať vždy právo vyhodiť hociktorého svojho zamestnanca. Ak povyhadzuje dobrých ľudí, tí si prácu nájdu a on sám obvykle skrachuje - toto je najefektívnejšia ochrana dobrých zamestnancov.
Ad: Hromadná pripomienka k novele Zákonníka práce
26.7.2012 09:05 | Eva Línerová
Chcem sa opýtať pána Fica, či si uvedomuje, že mnoho ľudí pracuje na dohodu len preto, že nedokážu vyžiť z tej žobračenky, čo zarobia v hlavnom pracovnom pomere. Akosi pozabudol na to, že na Slovensku máme jednu z najnižších miezd, že mnoho ľudí pracuje za minimálnu mzdu - hlavne vo fabrikách, ktoré vláda štedro podporuje rôznymi stimulmi, že máme najvyššie ceny. Častokrát práve dohody pomáhajú ľuďom ako tak vyžiť. Prečo potom pán Fico ide trestať práve takýchto ľudí? Prečo netresce tých, čo dlhé roky nerobia a štát im pchá peniaze priamo do ručičky a zadarmo? Prečo berú ľudia, ktorí nikdy nikde nepracovali vyšší dôchodok ako tí, čo pracovali za nízku mzdu celý život? Prečo sa radšej pán Fico nestará o to, aby darmožráči pracovali a nedostávali nič zadarmo? Radšej zoberie aj posledné od pracujúceho - veľmi jednoduchá cesta vlády - ako by vypracoval kvalitný zákon o sociálnych dávkach a verejno prospešnej práci. Prečo táto vláda nedokáže nezamestnaných zamestnať tam, kde je nedostatok pracujúcich? Napríklad pri obrábaní pôdy. Nezamestaní by sa za sociálne dávky mohli zamestnať pri obrábaní pôdy a pestovaní zeleniny, pri upratovacích prácach a pod.
Ad: Hromadná pripomienka k novele Zákonníka práce
25.7.2012 19:42 | Mária
Pani Jana mali ste počúvať Tlačovú besedu 19.7.2012, čo rob ia zamestnávatelia so zamestnancami. Koľko tam bolo a vypovedalo obeti násia na pracovisku. Koľko ich je psychický na dne. Boli bezdôvodne vyhodení na hodinu, len preto že si tam chcel zamestnať starosta svojich známich - rodinu . Zamestnancov nemá kto chrániť, nemajú financie na podplácanie súdcov. Preto je taká dôvera v súdnictvo 2%. Veď to vidíme aj na obrazovkách. Preto veľmi podporujem zákonník práce, ktorý sa pripravuje.
Ad: Hromadná pripomienka k novele Zákonníka práce
25.7.2012 17:41 | Jana
Osobne sa priklanam k nazoru, ze uz teraz stoja zakony na strane zamestnanca. Bez pusomneho suhlasu zamestnanca nemoze zamestnavatel nic urobit. Ked nepride zamestnanec do prace, zamestnavatel mu sa "acko", ale nic to nemeni na tom, ze zamestnavatelovi vyrazne skomplikuje plynuly chod. Taktiez mozem podotknut, ze sice sudy trvaju aj pat rokov, ale vo vacsine pripadov stoji sud na strane zamestnancov. Alebo dalsi priklad: zamestnavatel opakovane porusi pracovnu disciplinu. Namiesto okamziteho skoncenia PP moze dat zamestnavatel zamestnancovi LEN vypoved, a to iba s vypovednou dobou alebo odstupnym. Po zmene ZP to bude este horsie. A takychto pripadov by som mohla dat omnoho viac. Velke firmy si nemozu dovolit ist proti zakonom, nakolko kontroly chodia po velkych, nie po malych firmach.
Ad: Hromadná pripomienka k novele Zákonníka práce
24.7.2012 13:24 | Mária
Kto bude chrániť zamestnanca, keď zamestnávateľ neprávom vyhodí zamestnanca bez odstupného, odchodného? Ešte aj súdcovia chránia zamestnávateľov,lebo zamestnávateľ má prostriedky na podplácanie. U nás vyhodil zamestnávateľ zamestnanca len preto, že potreboval miesto pre svoju svojho známeho. Doteraz sa súdia a zamestnávateľ používa rôzne klamstva a zemestnanec sa nemôže dovolať pravdy a spravodlivosti. Preto držím palce napravenémnu ZP. Všetci, čo tu píšete mali by ste ísť medzi obete, ktoré sú psychicky na dne a sa budú liečiť do koca života. Toto sa stava na inštitúciach a obecných úradoch.
Ad: Hromadná pripomienka k novele Zákonníka práce
23.7.2012 14:45 | Roman Kanala
Do pozornosti doporucujem Dostálov blog u Smeho. Dobre tam vystihol najhoršie nehoráznosti: Zákaz nadčasov, práca nadčas iba z objektívnych dôvodov, pružný pracovný čas iba s požehnaním odborov, „podpora" odborného školstva demotiváciou zamestnávateľov k financovaniu, lebo po novom učeň môže kedykoľvek bez náhrady utiecť.
http://dostal.blog.sme.sk/c/304059/Medailove-nezmysly-v-linii-tety-Viery.html
Ad: Hromadná pripomienka k novele Zákonníka práce
22.7.2012 12:15 | Roman Kanala
Pre "katka": predstavte si, že novela bude schválená alebo že nebude schválená. Aký bude rozdiel pri "zametaní" zamestnancom? Zmení sa mobbing a bossing? Bude to obeti stáť menej nervov? Zato v prípade, že sa znovu obnoví súbeh odstupného a výpovednej lehoty, zvýši sa cena rozviazania pracovného pomeru pre zamestnávateľa, a ten sa bude obávať prijať zamestnanca. Aby si ho otestoval, bol by radšej mať ho dlhšie na skúšobnú dobu, ale nebude môcť. Okrem toho zas bude musieť byť kuchárom a nakŕmiť, napojiť svojich zamestnancov a trpieť papalášom z ROH, aby si za jeho peniaze zasadali. No zamestnanecké rady, ktorým ide o dobro podniku, lebo z neho žijú, tak tým sa zníži váha. To sú všetko kroky, ktoré sú pre mnohých živnostníkov likvidačné a pre malé firmy sú veľkým bremenom. Len veľké firmy z toho vyjdu pomerne bez šrámu. Takže tlak na vyčistenie trhu práce od malých a stredných firiem...
Ad: Hromadná pripomienka k novele Zákonníka práce
20.7.2012 17:14 | katka
Vážení, viete ako zamestnávatelia zametajú so zamestnancami?. Čo tu píšete za bludy, že to treba nechať na dohodu zamestnanec a zamestnávateľ. Ak sa ti nepáči môžeš isť. Takto jednajú zamestnávatelia a zamestnanca si nemá kto zastať. Viete čo je to mobbing a bossing na pracovisku? Práve včera 19.7.2012 bola tlačov á beseda k týmto feno menom. 25% takto prepustených pracovníkov sa psychický lieči. Treba to vyčísliť o aké peniaze prichádza štát.Je smutné, že z Mihalovej novely vypadlo, že ak zamestnávateľ neprávom vyhodil pracovníka, má mu doplatiť ušlú mzdu. Súdne procesy trvajú aj 5 rokov a vyhodený zamestnanec, keď je psychický na dne nemôže si nájsť prácu. A dalo by sa ešte všeličo písať. Napíšem to na medzinárodné inštitúcie, pre ľudské práva. A ešte, keď pracovník odpracuje 20 rokov u zamestnávateľa a neprávom ho vyhodí, lebo si dosadí svoju znamu, malo by byť schválené odstupné aspoň 5 mesiacov.
Pridať reakciu:
Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.
|