Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predložilo dňa 9.7.2012 do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=-1&matEID=5282&langEID=1). Návrh novely, ktorá má nadobudnúť účinnosť 1.1.2013, obsahuje viaceré problematické ustanovenia, ktorých schválenie by malo za následok zníženie pružnosti trhu práce, zvýšenie nákladov podnikateľskej sféry, zhoršenie podnikateľského prostredia a obmedzenie produktívnej zamestnanosti. Pružný trh práce nezväzovaný nadbytočnými reguláciami je jedným zo základných predpokladov dobrého fungovania hospodárstva a prosperity celej spoločnosti. Predkladáme preto hromadnú pripomienku verejnosti, ktorou navrhujeme niektoré body z návrhu novely vypustiť, prípadne ich upraviť. V hromadnej pripomienke navrhujeme:

• Ponechanie súčasnej definície závislej práce a posilnenie slobody zmluvných vzťahov pri práci

• Ponechanie možnosti dohodnutia dlhšej skúšobnej doby

• Zavedenie pružnejšej úpravy pracovných pomerov na dobu určitú

• Ponechanie možnosti uzavretia dohody o povinnosti zamestnanca uhradiť zamestnávateľovi náklady, ktoré vynaložil na jeho prípravu na povolanie

• Nezavedenie povinnosti prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov

• Neobnovovanie súbehu výpovednej doby a odstupného

• Ponechanie možnosti dlhšieho pracovného času pre vedúceho zamestnanca

• Zavedenie možnosti dlhšieho nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času len na základe dohody so zamestnancom

• Zjednodušenie zavedenia pružného pracovného času

• Neobmedzovanie práce nadčas.

• Zrušenie minimálnych mzdových nárokov

• Neobmedzovanie lehoty pre poskytnutie náhradného voľna

• Nepodmieňovanie zmien v normách práce dohodou so zástupcami zamestnancov

• Jednoduchšia úprava stravovania zamestnancov

• Neoslabovanie pozície zamestnaneckých rád v prospech odborov

• Zachovanie požiadavky reprezentatívnosti odborovej organizácie

• Neobmedzovanie možností pre kolektívne dohody

• Nezavádzanie ďalších výhod odborárskych funkcionárov

Ondrej Dostál, predseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS)
Peter Gonda, riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M.R.Štefánika (KI)
Ján Oravec, prezident Nadácie F.A. Hayeka
Matúš Pošvanc, riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka
Peter Pažitný, výkonný riaditeľ Health Policy Institute a člen CEE Health Policy Network
Dalibor Roháč, Legatum Institute a King’s College, Londýn
Juraj Petrovič, predseda Programovej rady OKS
Martin Mlýnek, podpredseda OKS
Ivan Kuhn, podpredseda OKS
Silvester Bizoň, kancelár OKS
Ronald König, OKS
Dana Feketeová, KI
Zuzana Zimenová, KI
Dušan Sloboda, KI
Radovan Kazda, KI
Michal Novota, konzultant, spolupracovník KI

Hromadnú pripomienku možno podporiť najneskôr do 27.7.2012.

Hromadná pripomienka verejnosti k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

(Rezortné číslo:14532/2012-M_OPVA)

Všetky pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky a týkajú sa článku I návrhu novely:

1. Ponechanie súčasnej definície závislej práce a posilnenie slobody zmluvných vzťahov pri práci

V článku I navrhujeme vypustiť bod 2 a v bode 3 nahradiť slovo „druhá“ slovom „prvá“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje zmeniť definíciu závislej práce. Zo zákonnej definície sa navrhuje vypustiť, že závislou prácou je práca, ktorú vykonáva zamestnanec pre zamestnávateľa „v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností“. Zámerom návrhu ministerstva je obmedziť zmluvnú voľnosť subjektov pri výbere pre nich najvhodnejšej právnej formy ich vzťahu a preferovať pracovnoprávny vzťah na úkor iných foriem (podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka). Ministerstvo navrhuje vypustiť zo Zákonníka práce ustanovenie, podľa ktorého „Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.“ Táto úprava však bude mať len deklaratívnu povahu, keďže subjekty si budú môcť aj naďalej upraviť svoj vzťah v rámci občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho vzťahu, hoci táto možnosť nebude v rámci Zákonníka práce explicitne uvedená. Navrhujeme, aby forma zmluvného vzťahu bola aj pri práci, ktorá má charakter závislej práce, ponechaná na slobodnú dohodu medzi dvoma zmluvnými stranami, napr. medzi zamestnávateľom a zamestnancom, alebo medzi dodávateľom a odberateľom. Systémovým riešením by bolo definíciu závislej práce zo zákona úplne vypustiť. Pre rôzne situácie môžu byť vhodné rôzne formy zmluvných zväzkov a zákon by nemal umelo obmedzovať slobodu vytvárania zmluvných vzťahov podľa želania ich účastníkov. Navrhujeme preto z § 1 ods. 3 vypustiť prvú vetu, podľa ktorej „Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu“.

2. Ponechanie možnosti dohodnutia dlhšej skúšobnej doby

V článku I navrhujeme nahradiť bod 12 novým znením:

„12. V 45 sa v odseku 1 vypúšťa posledná veta.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje vypustiť zo Zákonníka práce ustanovenie, ktoré umožňuje v kolektívnej zmluve dohodnúť dlhšiu ako zákonom stanovenú dĺžku skúšobnej doby. Súčasné znenie zákona stanovuje maximálnu dĺžku skúšobnej doby na tri mesiace pre zamestnancov a šesť mesiacov pre vedúcich zamestnancov, pričom v kolektívnej zmluve možno dohodnúť o tri mesiace dlhšiu skúšobnú dobu pre obe kategórie. Navrhovaná zmena znemožní dohodnúť dlhšiu skúšobnú v tých prípadoch, keď by to viac zodpovedalo konkrétnym podmienkam práce u zamestnávateľa, pričom aj v súčasnosti je dlhšia skúšobná doba podmienená zakotvením v kolektívnej zmluve. Navrhujeme vypustiť zo zákona ustanovenie, podľa ktorého skúšobnú dobu nemožno predlžovať.

3. Zavedenie pružnejšej úpravy pracovných pomerov na dobu určitú

V článku I v bode 14 navrhujeme nahradiť slová „dva roky“ slovami „štyri roky“ a slová „v rámci dvoch rokov najviac dvakrát“ slovami „v rámci štyroch rokov najviac štyrikrát“.

V článku I v bode 15 navrhujem nahradiť slová „do dvoch rokov alebo nad dva roky“ slovami „nad štyri roky“.

V článku I navrhujeme vypustiť bod 16.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje obmedziť možnosť uzatvárania pracovného pomeru na dobu určitú tým, že sa z troch na dva roky skráti maximálna dĺžka času, na ktorý možno takýto pracovný pomer uzavrieť. Zároveň sa má skrátiť možnosť predĺžiť alebo opätovne uzavrieť pracovný pomer na dobu určitú z možnosti „v rámci troch rokov najviac trikrát“ na „v rámci dvoch rokov najviac dvakrát“. Táto zmena sťaží zamestnávanie vo sférach, kde dopyt po práci podlieha sezónnym alebo iným výkyvom. Navrhujeme neskracovať maximálnu dĺžku pracovného pomeru na dobu určitú z dvoch na tri roky, ale ju predĺžiť na štyri roky. Zároveň navrhujeme, aby zákonným obmedzeniam podliehalo len predlžovanie pracovného pomeru na dobu nad maximálnu dĺžku, nie v rámci nej.

Okrem toho ministerstvo navrhuje stanoviť, aby sa všetky obmedzenia pracovného pomeru na dobu určitú vzťahovali aj na agentúry dočasného zamestnávania, čo spochybňuje samotnú podstatu existencie týchto agentúr a vytvorí nepriaznivejšie podmienky pre získanie práce touto formou. Navrhujeme tento bod úplne vypustiť a ponechať súčasnú úpravu vo vzťahu k agentúram dočasného zamestnávania.

4. Ponechanie možnosti uzavretia dohody o povinnosti zamestnanca uhradiť zamestnávateľovi náklady, ktoré vynaložil na jeho prípravu na povolanie

V článku I navrhujeme vypustiť body 19 a 20.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje vypustiť možnosť, aby zamestnávateľ uzavrel so žiakom strednej odbornej školy alebo stredného odborného učilišťa dohodu, že ak žiak po skončení prípravy na povolanie nezotrvá v pracovnoprávnom pomere dohodnutú dobu, tak „uhradí zamestnávateľovi primerané náklady, ktoré zamestnávateľ vynaložil na jeho prípravu na povolanie v učebnom odbore alebo v študijnom odbore“. Dohodu o zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa síce budú môcť naďalej uzavrieť, avšak bez toho, aby mal žiak povinnosť uhrádzať primerané náklady, ktoré zamestnávateľ vynaložil na jeho prípravu, v prípade, že bývalý žiak túto dohodu nedodrží. V prípade takejto zmeny zákona nie je jasné, aká sankcia by postihla zamestnanca v prípade nedodržania dohody. Ďalej sa navrhuje vypustiť prechod uvedenej povinnosti zamestnanca na iného zamestnávateľa v prípade, že s ním zamestnanec uzavrie pracovný pomer počas doby trvania záväzku voči zamestnávateľovi, ktorý prispieval na náklady na jeho prípravu na povolanie. Uvedené zmeny znížia motiváciu zamestnávateľov prispievať na prípravu žiakov stredných odborných škôl a stredných odborných učilíšť. Takáto zmena je v evidentnom rozpore so zámerom vlády vytvárať dobré podmienky pre rozvoj odborného školstva a poškodí aj prepojenie prípravy žiakov v rámci odborného školstva s praxou. Navrhujeme preto predmetné ustanovenia z návrhu novely vypustiť.

5. Nezavedenie povinnosti prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov

V článku I navrhujeme vypustiť bod 34.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje zaviesť povinnosť zamestnávateľa prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov. Dať výpoveď alebo okamžite skončiť pracovný pomer je pritom možné zo strany zamestnávateľa iba zo zákonom stanovených dôvodov. Ak zástupcovia zamestnancov nebudú o návrhu zamestnávateľa ochotní rokovať, môžu výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zablokovať na 10 dní aj bez akéhokoľvek dôvodu. Navrhujeme preto predmetné ustanovenie z návrhu novely vypustiť.

6. Neobnovovanie súbehu výpovednej doby a odstupného

V článku I navrhujeme vypustiť body 35 a 36.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje znovu zaviesť súbeh výpovednej doby a odstupného. Uvedená zmena zvýši náklady zamestnávateľov, sťaží ukončovanie pracovného pomeru a tým aj zníži motiváciu zamestnávateľov vytvárať trvalé pracovné miesta. Návrh výrazne zhoršuje podnikateľské prostredie. Komplikovanosť rozväzovania pracovného pomeru a vysoké náklady s tým spojené patria k hlavným bariéram vytvárania nových pracovných príležitostí. Navrhujeme preto predmetné ustanovenia z návrhu novely vypustiť.

7. Ponechanie možnosti dlhšieho pracovného času pre vedúceho zamestnanca

V článku I navrhujeme vypustiť bod 43.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje odstrániť výnimku z najviac 48-hodinového priemerného týždenného pracovného času pre vedúcich zamestnancov. Výnimka by tak ostala v platnosti iba pre zdravotníckych zamestnancov. Uvedená zmena nezohľadňuje špecifický charakter práce vedúcich zamestnancov. Preto navrhujeme predmetné ustanovenie z návrhu novely vypustiť.

8. Zavedenie možnosti dlhšieho nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času len na základe dohody so zamestnancom

V článku I navrhujeme nahradiť bod 46 novým znením:

„46. V § 87 sa v odseku 2 slová „a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov,“ nahrádzajú „alebo“.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje vypustiť zo zákona možnosť, aby sa zamestnanec dohodol so zamestnávateľom na nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času na obdobie dlhšie ako štyri mesiace. Na obdobie kratšie ako štyri mesiace sa na tom môžu dohodnúť. Na obdobie dlhšie ako štyri mesiace je to podľa súčasného znenia zákona možné „po dohode so zástupcami zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom“. To znamená, že v prípade, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, nebude sa môcť na nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času zamestnanec so zamestnávateľom dohodnúť ani v prípade, že si to vyžadujú podmienky práce u zamestnávateľa a že s tým aj zamestnanec súhlasí. Navrhujeme nahradiť predmetné ustanovenie formuláciou, ktorá umožní zamestnávateľovi a zamestnancovi dohodnúť sa na nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času bez ohľadu na to, či u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov alebo nie.

9. Zjednodušenie zavedenia pružného pracovného času

V článku I navrhujeme nahradiť bod 48 novým znením:

„48. V § 88 sa v odseku 1 vypúšťajú slová „ ktorý zamestnávateľ môže zaviesť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov“.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje, aby zamestnávateľ mohol zaviesť pružný pracovný čas iba po dohode so zástupcami zamestnancov, nielen po jeho prerokovaní s nimi ako doteraz. Pružný pracovný čas pritom umožňuje zamestnancom, aby si v rámci zamestnávateľom stanovených limitov sami zvolili konkrétny čas výkonu ich práce. Ide o inštitút v prospech potrieb zamestnancov a neexistuje žiadny dôvod, aby jeho zavedenie podliehalo súhlasu zástupcov zamestnancov. Preto navrhujeme, aby jeho zavedenie nebolo podmienené ani dohodou, ani prerokovaním so zástupcami zamestnancov.

10. Neobmedzovanie práce nadčas.

V článku I navrhujeme vypustiť bod 50 až 53

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje, aby sa na práci nadčas mohol zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť „len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem“. Podľa súčasného znenia zákona sa táto podmienka vzťahuje iba na nariadenú prácu nadčas, teda situáciu, keď ju zamestnávateľ nariaďuje zamestnancovi. Podľa návrhu by podmienka musela byť spojená aj v prípade, že sa obe strany budú chcieť na práci nadčas dobrovoľne dohodnúť. Ľuďom tak zákon bude brániť, aby si zarobili viac tým, že budú dlhšie pracovať. Ministerstvo zároveň navrhuje skrátiť maximálnu dĺžku nariadenej práce nadčas zo 150 na 100 hodín ročne. Zároveň už nemá byť možné v kolektívne zmluve dohodnúť predĺženie maximálnej ročnej dĺžky nariadenej práce nadčas až na 250 hodín ako doteraz. Celková maximálna dĺžka práce nadčas ročne sa pre vedúcich zamestnancov má skrátiť z 550 hodín ročne na 400 (na súčasnú úroveň ostatných zamestnancov). Uvedené zmeny zhoršia podnikateľské prostredie, lebo sťažia zamestnávateľom možnosť pružne reagovať na zmeny v potrebe práce. Preto navrhujeme predmetné ustanovenia z návrhu novely vypustiť.

11. Zrušenie minimálnych mzdových nárokov

V článku I navrhujeme nahradiť bod 58 novým znením:

„58. § 120 sa vypúšťa.

Vypúšťa sa Príloha k zákonu č. 311/2001 Z. z.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Výška mzdy by však mala byť vecou slobodnej dohody zamestnávateľa a zamestnanca. Preto navrhujeme vypustiť zo zákona systém stupňov náročnosti práce, ponechať výšku mzdy na dohodu zamestnávateľa a zamestnanca.

12. Neobmedzovanie lehoty pre poskytnutie náhradného voľna

V článku I navrhujeme vypustiť bod 60.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje skrátiť lehotu na poskytnutie náhradného voľna za prácu nadčas z dvanástich mesiacov na tri mesiace. Uvedená zmena predstavuje ďalšiu zbytočnú reguláciu, ktorá bude zamestnávateľom sťažovať možnosť pružne reagovať na zmeny v potrebe práce. Preto navrhujeme predmetné ustanovenie z návrhu novely vypustiť.

13. Nepodmieňovanie zmien v normách práce dohodou so zástupcami zamestnancov

V článku I navrhujeme nahradiť bod 64 novým znením:

„64. V § 133 sa vypúšťa odsek 3.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje, aby zamestnávateľ mohol zavádzať a meniť normy práce až po dohode so zástupcami zamestnancov a v prípade nedohody by mal rozhodovať inšpektorát práce. Podľa súčasného znenia zákona je zamestnávateľ povinný zavádzanie a zmeny noriem práce so zástupcami zamestnancov iba prerokovať. Stanovovanie noriem práce by pritom malo byť výsostnou kompetenciou zamestnávateľa, keďže ide o súčasť riadenia podniku. Navrhujeme preto vypustiť zo zákona povinnosť zamestnávateľa prerokovať zavádzanie a zmeny spotreby práce so zástupcami zamestnancov.

14. Jednoduchšia úprava stravovania zamestnancov

Za bod 75 doplniť nový bod 76, ktorý znie:

„76. § 152 vrátane nadpisu znie:

㤠152

Stravovanie zamestnancov

1. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancami alebo so zástupcami zamestnávateľov dohodnúť, že bude zamestnancom zabezpečovať stravovanie priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.

2. Zamestnávateľ môže zamestnancom prispievať na stravovanie počas pracovnej doby.““

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhujeme ponechať problematiku stravovania zamestnancov a jeho zabezpečovania zamestnávateľom, resp. prispievania zamestnávateľom naň na dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancami.

15. Neoslabovanie pozície zamestnaneckých rád v prospech odborov

V článku I navrhujeme vypustiť bod 77.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje oslabiť pozíciu zamestnaneckých rád v prospech odborov. Ak pôsobia popri sebe u jedného zamestnávateľa, má zo zamestnaneckých rád na odbory prejsť spolurozhodovanie a zamestnanecké rady majú stratiť právo na kontrolnú činnosť, ktorá by ostala len v kompetencii odborov. Navrhujeme ponechať súčasnú úpravu.

16. Zachovanie požiadavky reprezentatívnosti odborovej organizácie

V článku I navrhujeme vypustiť bod 78.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje vypustiť zo zákona podmienku, že ak chce odborová organizácia zastupovať všetkých zamestnancov, musí preukázať, že „najmenej 30 % zamestnancov zamestnávateľa je odborovo organizovaných v tejto odborovej organizácii, ak o to zamestnávateľ požiada do 30 dní odo dňa, kedy odborová organizácia písomne informovala zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia“. Voľba členov zamestnaneckých rád pritom ostáva podmienená hlasovaním najmenej 30 % zamestnancov zamestnávateľa. Uvedená zmena predstavuje ďalšie zvýhodnenie odborov pred zamestnaneckými radami. Preto navrhujeme uvedené ustanovenie z návrhu novely vypustiť.

17. Neobmedzovanie možností pre kolektívne dohody

V článku I navrhujeme vypustiť bod 79.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje vypustiť zo zákona možnosť dohodnúť v kolektívnych zmluvách podmienky odchýlne od zákona aj v tých prípadoch, kde to doteraz bolo možné. Uvedená zmena je výrazom snahy nadradiť štátnu reguláciu nad dohodou zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov, ktorá viac zohľadňuje konkrétnu situáciu v podniku. Preto navrhujeme uvedené ustanovenie z návrhu novely vypustiť.

18. Nezavádzanie ďalších výhod odborárskych funkcionárov

V článku I navrhujeme vypustiť bod 85.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje zmeny v povinnosti zamestnávateľa poskytovať pracovné voľno na výkon funkcie v odborovom orgáne a na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka. Podľa súčasného znenia zákona môže ísť o voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy, podľa návrhu už iba s náhradou mzdy. Návrhom sa má zaviesť minimálna dĺžka takéhoto pracovného voľna pre prípad, že nedôjde k dohode o jeho dĺžke medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov. Súčasnú úpravu považujeme za dostačujúcu, preto navrhujeme predmetné ustanovenie z návrhu novely vypustiť.

Všetky pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky. V prípade, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti.

Ondrej Dostál, Beskydská 8, 811 05 Bratislava, ondrejdostal @ oks.sk
Peter Gonda, Zadunajská cesta 8, 851 01 Bratislava
Matúš Pošvanc, Nadácia F. A. Hayeka, Jašíkova 6, 82103 Bratislava
Juraj Petrovič, Hrdličkova 32, 831 01 Bratislava
Michal Novota, Osuskeho 6, 85103 Bratislava