spájame ľudí, ktorí menia svet
Kampane
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
  Otvorená výzva na zastavenie súčasných aktivít ministra envirorezortu Józsefa Nagya a vedenia sekcie vodného hospodárstva v rozhodovaniach o prideľovaní profilov a povoľovaní výstavby MVE na vodných tokoch SR


Vážený pán prezident,
Vážená pani predsedníčka vlády,
Vážení poslanci NR SR

Udalosti už niekoľko mesiacov prebiehajúce na rezorte ministerstva životného prostredia a jeho obvodných a krajských úradoch, nás prinútili k tomu, aby sme verejne vyjadrili svoje znepokojenie a obavy nad alarmujúcim stavom tohto rezortu pri dodržiavaní zákonnosti, transparentnosti a  objektívneho prístupu k otázkam ochrany životného prostredia a zdravia v procesoch posudzovania a schvaľovania strategických dokumentov a činností týkajúcich sa povoľovania stavieb a prideľovania profilov malých vodných elektrární (MVE)  na vodných tokoch SR.
Prinútilo nás k tomu aj vládou schválené uznesenie č.178, dôsledkom ktorého je súčasné nekoncepčné riadenie vodného hospodárstva SR v rozpore s Programovým vyhlásením vlády SR a s nerešpektovaním požiadavky európskych smerníc a prístupovej zmluvy Slovenska do EÚ, ktoré požadujú zavedenie novej vodnej politiky. Tieto povinnosti sú pre každý členský štát EÚ, teda aj pre SR záväzné a v prípade ich neplnenia hrozia nám vysoké sankčné postihy.

Rozhodli sme sa takto konať aj z nasledujúcich dôvodov:


Vláda SR sa zaviazala k plneniu RSV (zákon č. 364/2004 Z.z.  -  Vodný zákon) a prijala vo Vodnom pláne opatrenia na dosiahnutie dobrého stavu vôd – minister životného prostredia to ide riešiť buldozérmi a betónom.

V čase, keď krajiny Európskej únie (EU) prijímajú opatrenia a realizujú projekty (napr. Česká republika- „Koncepce zprůchodnění říční sítě ČR“ a obmedzujú podporu MVE v programoch rozvoja OZE) vedúce k splneniu záväzkov vyplývajúcich zo smernice FWD Európskeho parlamentu a Rady ako Rámcovej smernice o vodách (RSV), minister József Nagy nad rámec úloh MŽP v programovom vyhlásení Vlády SR predkladá na schválenie do vlády strategický dokument - materiál  s názvom „Návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030 (NKVHEPVT SR)“, aby tak „De jure“ zlegalizoval zámer rezortu MŽP vybudovať na slovenských riekach a tokoch 368 nových súkromných priečnych hatí pre MVE financovaných aj zo štrukturálnych fondov EU.

A ako sa uvádza v správe, táto koncepcia by  mala viesť k splneniu si záväzkov SR voči EU vyplývajúcich:

  • zo smernice č. 2009/28ES o podpore využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE)
  • z RSV pre dosiahnutie dobrého stavu vôd a ekosystémov vodných tokov SR


Minister životného prostredia predložil do vlády materiál v rozpore so zákonom č. 24/2006 Z.z. a smernicou č. 512/2001 a ktorého realizácia nie je v súlade so smernicou č. 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady (RSV).

Podľa § 15 zákona č. 24/2006 Z.z.: Schvaľujúci orgán nemôže bez platného záverečného stanoviska z posúdenia strategického dokumentu podľa § 12, alebo bez doložky vplyvov na životné prostredie podľa § 17 ods. 14 schváliť strategický dokument, ktorý je predmetom posudzovania“.

To, v akej legislatívnej podobe a zákonne nutnom rozsahu tento strategický materiál minister na rokovanie vlády predkladal svedčia i fakty, že:

Návrh koncepcie vychádzal z nedopracovaného a legislatívne neukončeného predchádzajúceho návrhu  KVHEPVT SR, kde v Záverečnom stanovisku číslo: 1778/2009-3.4/pl nie je určený počet a ani umiestnenie MVE a jeho platnosť je podmienená dodržaním a splnením  odporúčaní uvedených v kapitole VI. Závery. Mnohé z  týchto  odporúčaní  však do strategického materiálu predkladaného do vlády neboli v súlade so zákonom ani zapracované, ako aj ich neakceptovanie nebolo nijak zdôvodnené v súlade s §15 bod (6) a bod (7) zákona. Podobne  tak nie sú ani obsahom Usmernenia MŽP SR, príloha č.1 v schválenej koncepcii NKVHEPVT SR do roku 2030. Do strategického materiálu predkladaného do vlády však boli premietnuté jedine pripomienky majúce za účel vykresliť celú koncepciu v pozitívnom svetle a nie tie, ktorých úlohou bolo zosúladiť koncepciu s platnou legislatívou a v konečnom dôsledku i ochranou vodných tokov či obyvateľstva.

Podobne  tak tieto zásadné pripomienky nie sú ani obsahom Usmernenia MŽP SR, príloha č.1 ku schválenej koncepcii. (Ako príklad môžeme uviesť odporúčania: č.9 ... posudzovať vodný tok komplexne vzhľadom na počet existujúcich, plánovaných MVE; č.13... zabezpečiť podmienky na vodnom toku tak aby nenastalo narušenie plavby; č. 37; 45 a mnohé ďalšie...).

K predkladanému materiálu nebola patrične  a v potrebnom rozsahu vypracovaná doložka vplyvov v zmysle smernice č. 512/2001 a § 17 ods.14 zákona č. 24/2006 Z.z. v platnom znení, tj. na verejné financie, sociálnu situáciu obyvateľstva, zamestnanosť, podnikateľské subjekty, na fungovanie trhov, životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Bola predložená len päť riadková tabuľka s označením, že koncepcia nemá na uvedené skutočnosti žiadny vplyv (tj. ani len pozitívny) a doložená  „Záverečným stanoviskom číslo: 1778/2009-3.4/p“. Rozhodne to nesvedčí  o odbornosti a serióznosti jej vypracovania s cieľom získať objektívnu analýzu vplyvov, ako podklad pre procesy schvaľovania predkladaného materiálu.

Materiál bol do vlády predložený  bez akejkoľvek hospodárskej a ekonomickej analýzy výhodnosti tejto koncepcie a tiež bez analýzy environmentálnych nákladov a nákladov súvisiacich s využívaním vodných zdrojov. Pričom čl. 5 RSV priamo vyžaduje ekonomickú analýzu využívania vôd a v prílohe č. III sú určené prvky, ktoré je potrebné do nej zahrnúť. Striktne tiež upozorňuje na stanovenie spôsobu úhrady nákladov na činnosti spojené s využívaním vody. Medzi environmentálne náklady v zmysle Smernice o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd č. 2004/35/ES (SEZ)  sa považujú i náklady na sanáciu škôd na krajinných ekosystémoch a biotopoch, na stratách živočíšnych druhov a stratách hodnoty rybárskych revírov.

Ďalšie náklady priamo vyvolané realizáciou prijatej smernice vzniknú  potrebou revitalizácie takto poškodených biotopov a riečnych ekosystémov v dôsledku zabezpečenia trvalej udržateľnosti životného prostredia. SEZ upozorňuje, že úhrada nákladov iba za niektoré činnosti nezaručuje trvalo udržateľné používanie vody a hospodárenie s ňou.

Hospodárske a ekonomické straty z dôvodu negatívneho dopadu  na podnikateľské činnosti v oblasti cestovného ruchu neboli analyzované vôbec a náklady na prípadné sankcie zo strany EK za neplnenie RSV sa isto opomenuli zámerne.

Pri neustálom znižovaní sa vodných zásob v krajine, tým aj poklese vodnatosti  tokov a v náväznosti na zvyšujúce sa nároky na ich  využívanie má výstavba a prevádzka  MVE na prirodzene tečúcich riekach z globálneho hľadiska ďaleko od rentability, ekologickosti a spoločenskej potreby.

Kritériá na dosiahnutie plánovanej využiteľnosti vodných tokov SR, podľa NKVHEPVT SR do roku 2030 sú v rozpore so záväznými kritériami vyplývajúcimi z RSV a ďalších záväzných environmentálnych zákonov EK a Rady.

V oblasti vodnej politiky štátu, by mali byť pre MŽP a štát rozhodujúce a záväzné kritériá vyplývajúce zo zákonnej legislatívy EÚ. Takto schválená koncepcia a RSV si v zásade odporujú a preto splnenie požiadaviek plánovaných energetických výkonov a podmienok využiteľnosti HEP, tak ako  to súčasné MŽP v koncepcii presadilo, sú prakticky a  bez porušovania RSV nie možné. V konečnom dôsledku je to v rozpore s prioritami krajín EÚ - zabezpečenia trvale udržateľného využívania vodných zdrojov prostredníctvom integrovaného manažmentu v povodiach.

Napriek tomu pripomienkovanie tohto materiálu ako strategického dokumentu prebehlo v tichosti, bez patričnej verejnej  a odbornej diskusie, so všeobecným súhlasom všetkých ministerských rezortov a zainteresovaných orgánov.  Ak teda ide o čerpanie verejných finančných prostriedkov a fondov EU  na súkromné projekty  a v tak veľkom rozsahu, dohoda sa nájde rýchlo.


Uznesením č. 178 zo dňa 9.3.2011 vláda SR svojim politickým rozhodnutím schválila rozporuplnú a bez porušenia RSV  a Vodného plánu SR nezrealizovateľnú legislatívu.

Schválením tohto návrhu koncepcie sa vláda SR rozhodla obetovať posledné zvyšky prírodných úsekov slovenských riek na výstavbu 368 súkromných hatí a zdrží MVE. Koncepcie, s už dávno vo vyspelých štátoch spochybnenou teóriou o „ekologickej nezávadnosti“ priečnych hatí vodných elektrární, koncepcie s účelovým opomínaním objektívnych faktov o  nepriaznivých kumulatívnych vplyvoch takto stavaných MVE a dopadoch na ekosystémy vodných tokov, protipovodňovú ochranu území a urýchlenie odtokov povrchovej a spodnej vody z krajiny. 

Schválením koncepcie dostala jej realizácia prioritu  nad  plnením smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady (RSV) a záväzkov dohodnutých v prístupových rokovania  SR do EÚ.
Podľa  dohody o pristúpení  SR do EU vláda SR vyrokovala pre plnenie cieľov RSV do roku 2015 predĺženie termínov  podľa čl. 4 „Výnimky z environmentálnych cieľov dosiahnutia dobrého stavu vôd“, ako výnimku 4.(4) - výnimka  z ekonomických dôvodov a nedostatku financií, s tým že sa stav vôd v tomto období nebude zhoršovať.

Nebola však vyrokovaná výnimka podľa čl. 4.(7) – nové infraštruktúrne projekty (výstavba MVE).

Ako to vysvetlí a odôvodní  Európskej komisii minister  envirorezortu a ako tiež ako vysvetlí schválenie podstatne vyšších zdrojov na financovanie práve nových bariér na vodných tokoch, ako umelých vodných útvarov HMWB, ktorými MVE rozhodne sú?

Podobne ako vysvetlí i tvrdenia, že táto koncepcia je v súlade s RSV a  s Vodným plánom SR - keď v konečnom dôsledku tieto nové bariéry umiestňované priamo do tokov v podobe priečnych hatí MVE (spôsobom ako sa umiestňujú, konštrukčne riešia a prevádzkujú) spôsobujú práve v čase zrážkového obdobia urýchlenie odtokov povrchovej a spodnej vody z území a nie jej kumulovanie a zadržovanie v krajine pre obdobie sucha, čo práve má byť   jedným z hlavných  cieľov  Vodného plánu SR a jeho realizácie v súlade so zákonnými  vykonávacími predpismi RSV v Integrovaných manažmentoch povodí.

Jedným z dôkazov a dôsledkov týchto rozhodnutí sú aj výsledky monitoringu ŠOP SR na už prevádzkovaných MVE (napr. na rieke Hron), zapracované v  materiáli samotného MŽP „Plán manažmentu povodia Hrona“, kde sa uvádza, že tieto priečne bariéry (MVE) na toku sú príčinou ďalšieho narušenia pozdĺžnej kontinuity rieky a biotopov. MVE z dôvodov nefunkčných a technicky zle riešených rybochodov sú pre vodné organizmy neprekonateľnou bariérou a sú preto zaradené do kategórie umelých vodných útvarov HMWB – ktoré sú príčinou nedosiahnutia dobrého stavu vôd podľa RSV.

Je priam neuveriteľné, že sa to deje práve pri súčasnom demokratickom zriadení a po prijatí prísnych a záväzných environmentálnych zákonov, smerníc a nariadení EU, ktoré by mali viesť k ochrane životného prostredia a nie k jeho pokračujúcej devastácii.

Kto však prevezme zodpovednosť (aj osobnú)  za porušenie zákonov a smerníc EK a RSV, kto a ako prípadné sankcie za to udelené od EK bude uhrádzať? - MŽP vo svojej koncepcii neuvádza (zrejme z dôvodu dĺžky volebného obdobia je to nepodstatné).


Výsledky posudzovania  podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sú zo strany väčšiny úradníkov rezortu ŽP  neobjektívne a tendenčné.

To ako sa mnohokrát v súčasnosti podľa zákona o ochrane životného prostredia na rezorte MŽP rozhoduje svedčí i  fakt, že ak v jednom zisťovacom konaní o posudzovaní vplyvov  zámeru výstavby MVE kompetentní rozhodnú  o pokračovaní posudzovania podľa zákona (v procese EIA), pre ďalšiu MVE  len o 3 km poniže to už neplatí, „lebo táto už nemá negatívny vplyv na životné prostredie“ (zrejme to vybavuje „šikovnejší investor“). Bez ohľadu na vážne a relevantné pripomienky dotknutých organizácií i verejnosti, obvodné a krajské úrady ŽP i samotné MŽP nakoniec predsa len vydajú k výstavbe  súhlasné stanovisko.  Je však pre slovenskú prírodu smutným faktom (a  nie dobrou vizitkou pre envirorezort), že doposiaľ na Slovensku z niekoľkých stoviek kladných, boli vydané len tri (nám známe) rozhodnutia neodporúčajúce (zatiaľ) vodnú stavbu z dôvodu jej umiestnenia alebo negatívnych vplyvov na životné prostredie.

Ako jeden z mnohých uvádzame príklad, akú prioritu má životné prostredie a zdravie ľudí pre súčasný (ale aj minulý) rezort MŽP. Je ním výstavba hate MVE Tekov na rieke Hron.

Má to byť už tretia priečna hať na úseku rieky nie dlhšom ako 10 km, umiestnená s časti  do ochranného  pásma JEMO (Jadrová elektráreň Mochovce), na riečnom toku len pár 100 m pod VN Veľké Kozmálovce a pod vyústením kanalizácie s oteplenými odpadovými vodami z JEMO, teda v zmiešavacej zóne zvlášť nebezpečných odpadov s obsahom rádioaktívneho trícia.                                          

MŽP v zisťovacom konaní dňa 10.2.2006 (R.č. 3597/05-1.6/ak) rozhodlo, že predkladaný zámer (súčasného investora) nie je potrebné posudzovať podľa zákona a teda je pre uvedenú činnosť možné požiadať o povolenie podľa osobitých predpisov. A to aj napriek predchádzajúcemu vydaniu stavebného povolenia na dostavbu MO 3,4 v r. 2005, kde sa priamo výstavba hatí pod vyústením odpadových vôd vylučuje.

Urobilo tak aj napriek tomu, že predtým dňa 28.10.2003 , na taký istý zámer (označený ako zámer s nízkou prioritou), na tom istom mieste, len pre “iného“ investora vydalo rozhodnutie č. 3724/03-1.12/ak o nutnosti jeho posudzovania podľa zákona (č. 127/1994). V  rozsahu hodnotenia pritom vo svojich stanoviskách upozorňovalo na závažnosť mnohých negatívnych vplyvov tejto činnosti na životné prostredie a zdravie. Ide  hlavne o početnosť hatí na krátkom úseku rieky, zmenu prúdivej časti toku na charakter stojacej vody v zmiešavacej zóne vyústenia odpadov z JEMO s rizikom ich usadzovania sa a zvyšovania  koncentrácie zdraviu nebezpečného trícia. SE, a.s. ako vlastník JEMO ani Úrad jadrového dozoru (hoci mu to ako stavebnému úradu vyplýva zo zákona) však neboli ani len účastníkom konania v pripomienkovaní a  povoľovaní tejto stavby! Námietky občanov na nimi vynútenom verejnom prerokovaní, námietky a nesúhlas s výstavbou MVE vyjadrené tiež v petícii zaslanej na MŽP  boli  zamietnuté ako nepodstatné a bezdôvodné. Na stavbu bolo vydané územné rozhodnutie dňa 18.2.2010 (v tichosti a bez zverejnenia v zmysle zákona) a nasledujúci deň (19.2.2010) aj stavebné povolenie.

„Verejnoprospešná stavba“ MVE s  lávkou pre peších ako úniková cesta v prípade havárie JEMO je v plnom prúde – však je financovaná z fondov EU a jej globálny a celospoločenský prínos z environmentálnej výroby elektrickej energie má prioritu nad záujmami jednotlivcov a záujmami len lokálnymi“  - ako sa vyjadrilo MŽP.   

Diametrálne odlišnosti  názorov niektorých odborníkov a oprávnených organizácií z hľadiska vplyvov posudzovanej a  schválenej koncepcie výstavby MVE na životné prostredie ako aj  súlad týchto aktivít s prijatými smernicami a záväzkami SR voči EU v dosiahnutí dobrého stavu povrchových a podzemných vôd vyplývajú zo skutočností, či tieto názory prezentujú v materiáloch na kontrolu ktorých má dosah európska komisia - ako sú Vodný plán SR a Integrovaný manažment povodí, alebo len v zákonne požadovaných a investormi objednávaných a platených materiáloch pre posudzovanie a schvaľovanie výstavby MVE v procesoch SEA a EIA. Je naozaj veľkým problémom  oprávnených (súkromných) organizácií vydávajúcich rozhodnutia v procesoch SEA a EIA, že konania prebiehajúce v týchto procesoch sa uplatňujú nie v prospech občanov, ochrany prírody a životného prostredia ale ako nástroj ktorým si investor, ako obstarávateľ tohto dokumentu, zdôvodní prečo a ako jeho činnosť nebude mať zásadný vplyv na životné prostredie, prírodu a ľudí.

Často zmenené zásadné pripomienky a negatívne stanoviská k realizácii jednotlivých zámerov zo strany štátom zriadených inštitúcií ( ŠOP, ...) na ochranu životného prostredia ako aj stanoviská obecných zastupiteľstiev v procesoch posudzovania a povoľovania stavieb MVE sú znakom nie len korupčného správania sa súkromných investorov (s prísľubmi rôznych benefitov aj pre obec) , ale aj nátlaku zo strany orgánov „envirorezortu“, presadzujúcich povoľovanie týchto stavieb doslova za „každú cenu“ a s odôvodňovaním - že to tak  schválila vláda.


MŽP prestalo plniť úlohy, vyplývajúce mu z titulu  funkcie na ktorú bolo zriadené a uprednostňuje vo vodnom hospodárstve ekonomické a súkromné  podnikateľské záujmy. 

V predkladacej správe Návrhu koncepcie využitia HEP do roku 2030 sa uvádza že: „Prísne limity ochrany prírody a krajiny pôsobia likvidačne na rozvoj hydroenergetického využívania slovenských riek“. Isto preto z  nej ministerstvo vylúčilo aj všetky zásadné požiadavky a  pripomienky zo strany SAŽP, jednotlivých CHKO, správy TANAP-u, ŠOP SR, SRZ Žilina i Maďarska, kde práve stanoviská týchto inštitúcií poukazujú na závažné negatívne vplyvy tejto koncepcie výstavby MVE na životné prostredie a vodné ekosystémy a okrem technicky zrealizovateľného počtu MVE na jednotlivých povodiach a vodných tokoch žiadajú zohľadniť aj ekologické hľadiská pri určovaní ich počtu, umiestňovania a ich vzájomných vzdialeností.  Pripomienky a požiadavky boli vylúčené s tým, „že sú to stanoviská informatívneho charakteru, ktoré neboli potvrdené platnou legislatívou v správnom konaní a ktoré sú tiež v rozpore so záväznými stanoviskami a rozhodnutiami vydanými v rámci výkonu štátnej správy. Zohľadnením týchto environmentálnych požiadaviek by došlo k výraznému zredukovaniu  navrhovaného počtu MVE a tým aj nesplneniu koncepcie a cieľov MŽP a záväzkov SR“, uvádza sa v správe.

Informovanie a zapojenie sa širšej verejnosti do pripravovanej koncepcie bolo len okrajové a ďalšie organizácie a inštitúcie, ktoré sú výstavbou MVE tiež priamo dotknuté (napr. KST , ZVR-SR, SACR, ZMOS, AZZZ SR, združenia podnikateľov v cestovnom ruchu atd....) o pripravovanom zámere a jeho dopade na život ľudí v povodiach našich  riek a tokov neboli informované vôbec, alebo len zavádzajúco.

S určitosťou však je možné povedať, že v súčasnosti plánovaná výstavba MVE na prirodzene tečúcich riekach má veľmi ďaleko od ich rentability a ekologickej prevádzky, ale hlavne je v rozpore so zabezpečením trvale udržateľného využívania vodných zdrojov prostredníctvom integrovaného manažmentu v povodiach s cieľom zachovania prírodných funkcií vodných tokov, ich prírodných ekosystémov, ako aj zachovania hydroekologických potrieb krajiny aj pre budúce generácie.

Tento veľkolepý, bezalternatívny projekt - MŽP odôvodňuje „plnením prijatých záväzkov SR voči EU a  konaním v globálnom, verejnom a celospoločenskom záujme, ktorý má prioritu nad záujmami jednotlivcov a záujmami len lokálnymi“ Má to byť nástroj proti povodniam, k zabráneniu klimatických zmien a opatrením na znižovanie negatívnych vplyvov na životné prostredie a zdravie, pretože je to environmentálny, lacný a vlastný spôsob výroby „ekologickej čistej“ elektrickej energie. Čo na tom, že spomínaná  koncepcia priam poskytuje priestor na porušovanie Ústavy SR (napr. čl. 44), je v priamom rozpore s RSV, Vodným plánom SR a schválenými revitalizačnými projektmi  a v neposlednom rade ide priamo i proti občanovi.

Je  ale raritou, keď ministerstvo zriadené na ochranu životného prostredia navrhuje a vypracováva energetické koncepcie a projekty s takým „obrovským prínosom na životné prostredie“, že ich často ani  netreba  posudzovať z hľadiska vplyvov na životné prostredie v celom procese EIA.

Prostredníctvom svojich úradníkov tiež vytvára priamy nátlak na obce, povoľujúce orgány a zneužíva environmentálne cítenie občanov (v súčasnosti tak proklamovaným pojmom „zelenej energie“) na odobrenie čisto komerčnej výstavby MVE. Úrady životného prostredia tak nielen ľahkovážne povoľujú, ale nad rámec svojich kompetencií presadzujú a obhajujú výstavbu týchto „environmentálnych“ MVE a to bez ohľadu na zúfalé volania rybárov, vodákov, ochranárov i samotných ľudí žijúcich v okolí rieky.

Je tu však aj iná alternatíva projektu - a to normálne pracujúci rezort životného prostredia.

Obyvatelia a zdevastovaná príroda Slovenska si konečne zaslúžia, aby o environmentálnych  otázkach a zákonoch rozhodovali nestranní a na to odborne vzdelaní  ľudia. Ľudia, ktorí pochopia  náplň svojho poslania a práce ako ochranu životného prostredia a nie len ako prostriedok na splnenie si svojich súkromných a politických ambícií, a ktorí nepodľahnú lobistickým tlakom finančných skupín a neprispôsobia sa politickým trendom.


Majúc na zreteli fakt, že do predčasných volieb môžu byť prijaté ešte mnohé ďalšie pre životné prostredie, spoločnosť a krajinu poškodzujúce rozhodnutia tohto rezortu, žiadame Vás pán prezident, Vás pani predsedníčka vlády a Vás páni poslanci NR SR, aby ste prijali adekvátne opatrenia k tomu, aby k takýmto veciam už viac nedochádzalo.
Z dôvodu uvedených skutočností a straty mandátu súčasnej vlády žiadame  o pozastavenie vykonávania uznesenia vlády č.178 a tým aj súčasných aktivít ministra životného prostredia v oblasti prideľovania profilov  a povoľovania výstavby MVE.

Vyzývame poslancov NR SR k iniciovaniu kontroly na MŽP a SVP š.p. z dôvodu avizovaných podozrení, že spôsob prideľovania   profilov MVE na vodných tokoch prebiehal a prebieha aj v súčasnosti netransparentne, bez zasadania na to zriadenej výberovej komisie, skryte, bez verejnej súťaže a zákonného zverejňovania.

Podobne je to aj v prípade uzatvárania zmlúv o prenájme úsekov vodných tokov súkromným firmám a tiež nezverejňovanie týchto zmlúv podľa zákona.

Vyzývame poslancov SNR k iniciovaniu kontroly tiež na rezorte MH SR a rezorte MŽP SR z dôvodu preverenia dodržiavania zákonnosti pri prideľovaní fondov EU  na financovanie výstavby súkromných vodných stavieb MVE, pretože na projekty MVE na ktorých neprebehlo zákonné posudzovanie vplyvov na životné prostredie v plnom rozsahu zákona č.24/2006 Z.z. a nebolo vydané záverečné stanovisko v procese EIA, boli a sú prideľované financie z fondov EÚ – čo je v rozpore so smernicami EK a Rady.

Vyzývame kompetentných, aby bol materiál Návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu od základu prehodnotený a po širokej odbornej verejnej  diskusii prepracovaný a  daný do súladu s existujúcimi právnymi normami a smernicami EU a SR.

Považujeme to za prvý a nevyhnutný krok smerujúci k zásadnému obratu vo vodnej politike, založenej na integrovanom riadení povodí v súlade s európskymi smernicami a napĺňaniu vládneho programu, v ktorom sa okrem iného vláda zaviazala uskutočniť reorganizáciu vodného hospodárstva, racionalizovať výkony a služby a zabezpečiť účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch v oblasti ochrany vôd a ochrany pred povodňami.

Žiadame to v záujme ochrany prírody a zachovania slovenských riek ako prírodného dedičstva aj pre ďalšie generácie,  v záujme veľkej časti verejnosti ktorá sa aktívne zúčastňuje na ochrane  životného prostredia a zdravia, v záujme hospodárneho vynakladania prostriedkov z našich daní v zmysluplných a ekonomicky zdôvodniteľných investíciách štátu a v neposlednej miere aj z dôvodu zamedzenia finančných sankcií zo strany EK za neplnenie si dohodnutých záväzkov  a  zachovania si kredibility a zodpovednosti krajiny v rámci EU.

Veríme že tento náš krok bude jedným z impulzov pre povolebné politické reprezentácie a novú vládu pre konštituovanie inštitúcie s právomocami  zameranými v prvom rade na ochranu životného prostredia a prírody. O posudzovaní ekologických a environmentálnych vplyvov, ekonomických a hospodárskych záujmov nemôže v budúcnosti rozhodovať rezort, ktorý ich sám plánuje, navrhuje, presadzuje a schvaľuje. Očakávame inštitúciu, kde vo funkciách nebudú politickí manažéri a kamaráti ministra ale skutoční odborníci, ktorým ochrana prírody a krajiny bude poslaním a nie len prostriedkom na prístup k financiám a   splneniu si svojich súkromných či  politických ambícií a záväzkov.


V Banskej Bystrici,  dňa 2.2.2012

Za signatárov výzvy:

Ing. Jaroslav Baran
Ing. Anton Žabensky
E-mail: hron.oz@zoznam.sk


Signatári:

SOSNA.oz, Ekocentrum, Ing. Štefan Szabó  PhD
Združenie Slatinka, Ing. Jana Pavlíková 
OZ Hron pre slobodné rieky
SRZ Nová Baňa, predseda Ing. Ditte Rudolf
KST-sekcia vodnej tur., Jozef Šoffa
KVŠ Akvarius, Nitra
KST Tempo, Hliník nad Hronom
KVR MŠK, Žiar nad Hronom
VK Hron, Kalná nad Hronom
RIO GRANUS – požičovňa lodí na Hrone
MANA – požičovňa lodí na Hrone
Petičný výbor obec Včelince, Ing. Darina Szalosová
Petičný výbor obec Jalná, Jozef Slašťan
Petičný výbor obec Nový Tekov, Mario Urbanec
Ing. Csaba Horváth,  Želiezovce
MUDr. Alena Polónyová
Ing. Marta Dobrovodská, Csc.
Mgr. Juraj Bakoš, Bratislava
Ing. arch. Tomáš Gál, PhD, Bratislava
Mária Bakošová, Bratislava
Ing. Juraj Kozina, Bratislava
Mgr. Peter Juhás, PhD, Jelenec
RNDr. Tomáš Derka, PhD. PriF UK Bratislava
Ing. Milan Novikmec, PhD.  FEE TU Zvolen
Ing. Michal Kravčík, CSc., hydroekológ
Vladimír Černý, riaditeľ - Astorka Korzo 90
RNDr. Radomír Borgula, prírodovedec
Ing. Radoslav Prepik, ekonóm
Mgr. Robert Čechmánek, biochemik


Na vedomie:
MŽP SR, KÚŽP SR, OÚŽP SR, Obce, Médiá







POZNÁMKY / vaše reakcie


Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Do formulára vypíšte len veľké písmená z nasledujúceho textu: "mDISnxKUmSow".


 

Kampaň bola ukončená.

Prehľad podporovateľov

  » Vaše reakcie (0)

 



Súvisiace témy:
Štátna správa
Voda
Životné prostredie



REKLAMA



 



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS