spájame ľudí, ktorí menia svet
Kampane
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
  Pripomienka k návrhu VZN mesta Piešťany o podmienkach požívania alkoholických nápojov na verejne prístupných miestach a o podmienkach dodržiavania nočného kľudu

Pripomienka k návrhu všeobecného záväzného nariadenia mesta Piešťany o podmienkach požívania alkoholických nápojov na verejne prístupných miestach a o podmienkach dodržiavania nočného kľudu

Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení týmto navrhujeme vypustenie textu  všeobecného záväzného nariadenia mesta Piešťany o podmienkach požívania alkoholických nápojov na verejne prístupných miestach a o podmienkach dodržiavania nočného kľudu(ďalej len „návrh“).

Odôvodnenie:

I.

§3: Nesúlad  s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom č. 219/1996 Z.z.

 

§ 3 návrhu vymedzuje čas a miesto, kedy a kde je zakázané požívanie alkoholických nápojov. Čas vymedzuje od 6 hod do 5 hod nasledujúceho dňa a miesto špecifikáciou verejne prístupných miest. Návrh odkazuje nadväznosť na § 2 ods. 2 zákona č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb (ďalej len „zákona“) , ktorého súčasné znenie je nasledujúce : „Osoby maloleté do 15 rokov a mladistvé do 18 rokov nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky a sú povinné podrobiť sa orientačnej dychovej skúške alebo orientačnému vyšetreniu testovacím prístrojom na zistenie omamných alebo psychotropných látok.“, pričom navrhovateľ návrhu musel mať na zreteli ustanovenie § 2 ods. 4 zákona, podľa ktorého : “ Obce môžu vo svojich územných obvodoch alebo v určitých častiach svojho územného obvodu obmedziť alebo zakázať v určitých hodinách alebo dňoch predaj, podávanie alebo požívanie alkoholických nápojov v zariadeniach spoločného stravovania, v predajniach potravín alebo na iných verejne prístupných miestach. “

Interpretáciou § 2 zákona v nadväznosti na celý zákon možno zistiť, že jeho účelom nie je všeobecná prohibícia požívania alkoholických nápojov, ale ochrana zneužívania alkoholických nápojov niektorými druhovo vymedzenými skupinami osôb, ako napríklad osobami mladšími ako 18 rokov, osobami zjavne ovplyvnenými alkoholom, vodičmi, atď. Skutočným objektom ochrany tohto zákona je potom primárne verejný poriadok, prípadne zdravie osôb, a nie samotný zákaz požívania alkoholických nápojov. Úmysel zákonodarcu nebol zamedziť každej osobe všeobecným zákazom požívať alkoholické nápoje, ale primárne chrániť verejný poriadok a zdravie druhovo vymedzených skupín osôb pred dôsledkami zneužívania alkoholických nápojov.

Zákondarca tak rozlišuje medzi požívaním alkoholických nápojov a ich zneužívaním, resp. nadmiernym požívaním. Kľúčovou otázkou potom je, či každé požívanie alkoholických nápojov je aj ich zneužívaním, a či každé požívanie potom nevyhnutne vyúsťuje do porušovania verejného poriadku. Zo spoločenskej praxe je zrejmé, že tomu tak nie je, a že je mnoho prípadov, keď je naopak požívanie alkoholických nápojov spoločensky nezávadné, a žiadnym spôsobom nenarušuje verejný poriadok.

Pre ilustráciu uvádzame príklad v podobe dvoch situácií:

1. situácia: Tri osoby na verejnom priestranstve neprimerane obťažujúce iné osoby slovnými a telesnými útokmi, vylučovaním telesných tekutín, bez ošatenia.

2. situácia: Tri osoby na verejnom priestranstve, napr. lavičke na rodinnom pikniku v parku, pričom aspoň jedna požíva pivo.

V prvom prípade mohlo dôjsť k spáchaniu viacerých priestupkov podľa § 49 ods. 1,  písm. a), b)(„ Priestupku sa dopustí ten, kto a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech, b) inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví, „ ) a § 47 ods. 1, písm. c), d) („Priestupku sa dopustí ten, kto c) vzbudí verejné pohoršenie, d) znečistí verejné priestranstvo, verejne prístupný objekt alebo znečistí verejnoprospešné zariadenie plagátovou výzdobou, komerčnými a reklamnými oznamami alebo zanedbá povinnosť upratovania verejného priestranstva,“) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Druhá situácia reprezentuje skutkovú podstatu návrhu, keď by osoba požívajúca pivo mala spáchať priestupok.  Oba prípady by tak napĺňali skutkovú podstatu priestupku, pričom v prvom prípade nie je podstatné či osoby alkohol požívali, aj keby ho v skutočnosti požívali, ale to, že narúšali verejný poriadok. Ak bolo účelom nariadenia (v súlade so zákonodarcovým úmyslom) postihovanie rušenia verejného poriadku, v prvom prípade môžeme konštatovať, že bol naplnený, v druhom prípade však postihovanie troch - inak slušných a usporiadaných - osôb znamená, že samotný fakt, že požívali tekutinu (v prípade,ak vyjde najavo, že áno), rušili verejný poriadok. Otázka znie, či za cieľom postihovania spoločensky neprispôsobivých osôb, je nevyhnutné robiť delikventov zo slušných osôb. Odpoveď je zrejmá v tom, že takéto obmedzovanie slobody osôb v podobe zákazu požívania alkoholických nápojov nie je potrebné na to, aby bol udržiavaný verejný poriadok, a teda aby spoločensky nežiadúce správanie ostalo nesankciované. Takéto nežiaduce správanie je už podľa súčasného platného právneho poriadku možno postihovať podľa vyššie uvedeného zákona o priestupkoch, a nemusí (a treba trvať na tom, že ani nemôže) tak byť nad nevyhnutnú mieru zasahované do práv a slobôd jednotlivca garantovaných Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Mesto Piešťany pre to, aby zastavilo možný dôsledok- rušenie verejného poriadku, zakazuje správanie- požívanie alkoholických nápojov-, ktoré do takého dôsledku nemusí vôbec vyústiť.

 Pred prijatím zákona č. 219/1996 Z.z. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) dvakrát rozhodol o nesúlade všeobecného záväzného nariadenia (ďalej len „VZN“) v častiach, ktoré zakazovali požívanie alkoholických nápojov na verejných priestranstvách s ústavou, konkrétne s článkom 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1 a s čl. 68 , konkrétne šlo o VZN Mestskej časti Bratislava Karlova Ves v náleze ÚS SR II. ÚS 94/95 a VZN Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Staré Mesto  v náleze ÚS SR II. ÚS 45/96. ÚS SR tak rozhodol, že prohibícia požívania alkoholických nápojov znamená obmedzenie základného princípu právneho štátu v čl. 2. ods 3 ústavy: „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“; zároveň je v nesúlade s podmienkami, podľa ktorých možno v Slovenskej republike ukladať povinnosti podľa čl. 13 ods. 1 a 2 ústavy: “"Povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.“; ďalej takéto VZN porušuje právo na súkromie v čl. 16 ods. 1 ústavy: Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.“; a preto obec prijatím takéhoto VZN koná protiústavne, podľa čl. 68:“Vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia.“ Napriek tomu, že zákonodarca zákonom č. 219/1996 Z.z. umožnil obci „vo svojich územných obvodoch alebo v určitých častiach svojho územného obvodu obmedziť alebo zakázať v určitých hodinách alebo dňoch predaj, podávanie alebo požívanie alkoholických nápojov v zariadeniach spoločného stravovania, v predajniach potravín alebo na iných verejne prístupných miestach“, časť odôvodnenia a argumentácie ÚS SR ostáva zachované.

Cez vyššie spomenutý výklad zákona č. 219/1996 Z.z. je zrejmé, že zákonodarca neumožnil obci obmedzovať základné práva a slobody jednotlivca nad nevyhnutnú mieru. Zachovanie práv a slobôd je výkladovým pravidlom pri každom ukladaní povinností (čl. 13 ods. 1 a 2 ústavy). V § 3 návrhu však dochádza k všeobecnému zákazu požívania alkoholických nápojov, pričom je zrejmé, že účelom návrhu nemá byť zákaz požívania alkoholu, nakoľko by daný stav umožňoval dualitu možnosti požívania alkoholických nápojov v súkromí a na verejnosti(čo by bolo absurdné), ale samotné zachovanie verejného poriadku-teda možného dôsledku požívania alkoholických nápojov či už v súkromí alebo na verejnosti- ktoré je aj možné za súčasného právneho status quo udržiavať. Prijatím § 3 návrhu by mesto Piešťany zasahovalo do súkromia osoby nad prijateľnú mieru (čl. 16 ods. 1 ústavy), tým by následne došlo k porušeniu princípu minimalizovania zásahov do práv a slobôd jednotlivca (čl. 2 ods. 3 ústavy). Ústavný súd v rozhodnutí II. ÚS 94/95 uvádza: “ Podľa č. 152 ods. 4 ústavy "Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou." Zákon o obecnom zriadení ustanovuje, že nariadenie obce nesmie odporovať ústave ani zákonu (§ 6 ods. 1). Z toho vyplýva, že pri úprave právneho postavenia osôb zdržujúcich sa v regióne podliehajúcom pôsobnosti územnej samosprávy má orgán územnej samosprávy povinnosť rešpektovať právne postavenie osôb v tom rozsahu, v akom ho ustanovuje ústava a zákony, najmä nemôže obmedziť práva osôb priznané im ústavou alebo zákonom. Orgán územnej samosprávy je oprávnený ukladať všeobecne záväzným nariadením povinnosti osobám, avšak len pri zachovaní ich základných práv a slobôd a len za podmienok ustanovených ústavou a zákonom.“

§ 3 návrhu preto v súlade s vyššie uvedeným neprimerane zasahuje do práv a slobôd jednotlivca, tým je v rozpore s ústavou, a zároveň odporuje aj účelu zákona č. 219/1996 Z.z. Z toho vyplýva, že takýto návrh nemožno prijať.

II.

§ 4 : Duplicita, porušenie princípu právnej istoty

§ 4 návrhu vymedzuje zákaz rušenia nočného kľudu. Demonštratívne vymenováva činnosti, resp. správanie, ktoré spadá pod tento pojem: vyspevovanie, vykrikovanie..., atď.

Porušenie nočného kľudu je podľa § 47 ods. 1, písm. b) zákona o priestupkoch samostatnou skutkovou podstatou priestupku proti verejnému poriadku: “Priestupku sa dopustí ten, kto b) poruší nočný kľud,“. Ako vidieť, § 4 návrhu je duplicitný, nakoľko právna úprava je daná už zákonom o priestupkoch. Nič nebráni mestu, aby tento priestupok stíhalo aj bez prijatia návrhu. Zároveň demonštratívnym výpočtom činností, resp. správania, ktoré sa považuje za rušenie nočného kľudu, dochádza k vágnemu vysvetleniu tohto pojmu, čo môže znamenať porušenie právnej istoty, ako dôležitého princípu právneho štátu.

III.

§ 6 : Absencia zákonných podmienok na určenie priestupku a sankcie zaň

§ 6 návrhu vymedzuje sankcie za priestupky pre fyzické osoby a správne delikty pre právnické osoby.

Okrem dôvodu, že žiadame vypustenie § 3 a § 4 návrhu, pre ktorý stráca § 6 opodstatnenie, považujeme sankcie za porušenie zákazu podľa § 3 za neopodstatnené z nasledujúcich dôvodov.

Zákon č. 219/1996 Z.z., na ktorý návrh odkazuje, a z ktorého je odvodený, obsahuje § 12
„Pokuty a iné sankcie“, z ktorého je zrejmé, že nepočíta s ukladaním pokút, ani iných sankcií za požívanie alkoholických nápojov na verejne prístupných miestach. Zároveň platí, že mesto nemá normotvornú právomoc označiť konanie v § 3 za priestupok (správny delikt) a ukladať zaň sankcie. Podľa ÚS SR II. ÚS 94/95: “ Normotvornú činnosť, ktorú obecné (mestské) zastupiteľstvá vykonávajú v prípadoch, keď plnia úlohy štátnej správy, nemožno zamieňať s normotvornou činnosťou, ktorú orgány územnej samosprávy vykonávajú na plnenie úloh samosprávy obce. Hoci v oboch prípadoch je výsledok zdanlivo totožný, pretože orgán samosprávy vydá všeobecne záväzné nariadenie, podstatný rozdiel je v účele vydania všeobecne záväzného nariadenia, ako aj v právnom titule vydania všeobecne záväzného nariadenia. Všeobecne záväzné nariadenie, ktorým sa plnia úlohy samosprávy, vydáva orgán územnej samosprávy na samosprávny účel. Všeobecne záväzné nariadenie v prípadoch, v ktorých orgány plnia úlohy štátnej správy, vydáva orgán územnej samosprávy pre potreby zabezpečenia úloh štátnej správy v regióne orgánu územnej samosprávy. Všeobecne záväzné nariadenia v prípadoch, v ktorých plnia úlohy štátnej správy, nemôžu orgány územnej samosprávy vydať z vlastnej vôle. Môžu ich vydať jedine na základe splnomocnenia obsiahnutého v zákone a v jeho medziach (§ 6 ods.1 zákona č. 369/1990 Zb.). V konkrétnom prípade prejednávanie priestupkov je činnosťou, v ktorej sa právne normy aplikujú. Aplikáciu práva nemožno stotožniť s tvorbou práva. Preto z oprávnenia aplikovať ustanovenia platnej právnej úpravy o priestupkoch nemožno odvodiť oprávnenie tvoriť priestupkové právo, určovať správanie, ktoré sa vo všeobecne záväznom právnom predpise označí za priestupok.
Ustanovenie 86 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. je právne irelevantné pre rozhodnutie o tom, či orgán územnej samosprávy môže v súlade s ústavou určiť povinnosť, ktorej nesplnenie hodnotí ako priestupok proti verejnému poriadku.
Povahu splnomocnenia na normotvornú činnosť v priestupkovom práve má ustanovenie § 48 zákona č. 372/1990 Zb., podľa ktorého: "Priestupkom proti verejnému poriadku je porušenie aj iných povinností než uvedených v § 47, ak sú ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, vrátane všeobecne záväzných nariadení obcí a všeobecne záväzných vyhlášok miestnych orgánov štátnej správy, ak sa takým konaním ohrozí alebo naruší verejný poriadok. Za tento priestupok možno uložiť pokutu do 1000 Sk." Ani toto ustanovenie nemožno vytŕhať z kontextu právneho poriadku. Aj splnomocnenie priznané v § 48 zákona č. 372/1990 Zb. sú orgány územnej samosprávy povinné vykladať a uplatňovať v súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy. Za konanie, ktoré je priestupkom, lebo sa ním ohrozí alebo naruší verejný poriadok, môžu orgány územnej samosprávy vo všeobecne záväznom nariadení ustanoviť len také správanie, ktorým sa neuplatňuje ústavou priznané základné právo alebo sloboda."

Pri označení správania za priestupok treba prihliadať nielen na jeho formálnu stránku, ale aj na jeho materiálne vyjadrenie v podobe spoločenskej nebezpečnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch: „Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. „

Z vyššie uvedeného vyplýva, že mesto Piešťany nemôže označiť správanie podľa § 3 návrhu za priestupok, pretože 1.) zákon č. 219/1996 Z.z. to neumožňuje; 2.) nemá takú normatívnu právomoc; 3.) nejde o konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti; 4.) nie je za priestupok vyslovene označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone.

Z toho vyplýva, že uvedené konanie nemôže byť ako priestupok ani sankcionované pokutou.

 

IV.

Nevymožiteľnosť návrhu

Ak by bol návrh prijatý, vymáhanie najmä § 3 by bolo takmer neuskutočniteľné. Orgány dozoru, teda mestská polícia, budú musieť dokázať, že osoba v skutočnosti požívala alkoholické nápoje. Nebude stačiť iba fakt, že osoba pri sebe mala napr. fľašu s alkoholickým nápojom.

Na tomto mieste uvedieme dve hypotetické situácie, ktorými sa budú musieť príslušníci mestskej polície pri vynucovaní tohto návrhu bežne zaoberať:

1. situácia: Osoba oddychujúca na nábreží, povedzme po pracovnej dobe na lavičke, vedľa ktorej je položená nezazátkovaná fľaša piva.

2. situácia: Osoba kráčajúca po verejnom priestranstve s nezazátkovanou plastovou fľašou od minerálky a) s obsahom alkoholu b) s obsahom minerálky.

Ako bude riešiť hliadka mestskej polície situáciu 1.? Je niekoľko možností. Osoba bude tvrdiť, že je fľaša v jeho vlastníctve, že je v nej pivo, ale že ho na mieste nepožívala. Hliadka si možno spraví fotografiu osoby vedľa fľaše. Neuvidí však osobu požívať alkohol. Hliadka nemá dostačujúci dôkaz na to, aby mohla rozhodnúť, že došlo k spáchaniu priestupku proti návrhu a ani príslušný obvodný úrad v prípade obvinenia  a postúpenia veci, nemôže rozhodnúť inak, ako vec odložiť podľa zákona o priestupkoch.

Pri druhej situácii sa hliadka pravdepodobne pri osobe s fľašou od minerálky nepristaví, nakoľko nevznikne dôvodné podozrenie, že požíva alkohol, aj keby tam v skutočnosti bol. V prípade a) tak neodhalí porušovanie VZN.

Nevymožiteľnosť návrhu spočíva v dôkaznej núdzi obce. Ak osoba bude trvať, že nepožívala alkoholický nápoj na verejne prístupnom mieste, nie je iná možnosť zistiť (ani alkoholtestami, ktorým sú povinní sa podrobiť len mladší ako 18, a nevysvetľujú, kde došlo k požívaniu, ani testami DNA v obsahu tekutiny, ktoré takisto postrádajú priestorový rámec) či k tomu došlo ako dôkazným prostriedkom, a to svedectvom. Hliadka, ako jediný svedok, tak bude zvádzaná, častokrát, aj keď nemala priamy vnem, aby tvrdila, že došlo k naplneniu skutku. Takéto tvrdenie nemôže byť použité ako jediný dôkaz, ak absentujú iné skutočnosti, ktoré by ho podporili.

Z uvedených dôvodov v bodoch I,II,III. a IV. touto pripomienkou navrhujeme vypustenie textu  § 3, § 4, § 6 návrhu. Z tohto dôvodu stráca návrh ako celok opodstatnenie.

 V Bratislave, dňa  11.05.2011

Mgr. Pavol Veres

§ 3, § 4, § 6 návrhu





POZNÁMKY / vaše reakcie


Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Do formulára vypíšte len veľké písmená z nasledujúceho textu: "mDISnxKUmSow".


 

Kampaň bola ukončená.

Prehľad podporovateľov

  » Vaše reakcie (0)

 



Súvisiace témy:
Samospráva

Súvisiace regióny
Piešťany


REKLAMA



 



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS