spájame ľudí, ktorí menia svet
Kampane
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
  Hromadná pripomienka verejnosti k Návrhu vecného obsahu novely zákona o vysokých školách

V súlade s článkom 10 Legislatívnych pravidiel vlády, ktoré boli schválené uznesením vlády SR z 8. apríla 1997 č. 241 v znení uznesenia vlády SR z 28. septembra 2005 č. 736 týmto predkladáme hromadnú pripomienku k Návrhu vecného obsahu novely zákona o vysokých školách (novela 2012), predloženej Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, v apríli 2011 na verejnú diskusiu.

Všetky naše pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky. V prípade, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR nevyhovie ktorejkoľvek z nich, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti.

Oprávnenie zastupovať verejnosť pri rokovaní o tejto hromadnej pripomienke majú:

Peter Sýkora, Karloveská 20, 841 05 Bratislava
Miro Tížik, Jablonka 259, 906 21
Ivan Lacko, Martinengova 28, 811 02 Bratislava
Bohdan Ulašin, Čajkovského 30, 917 08 Trnava
Dušan Deák, Gallayova 5, 84102, Bratislava


1. Pripomienka:

Navrhujeme posilniť nezávislosť Akreditačnej komisie, resp. novovzniknutej Agentúry na zabezpečovanie kvality vysokých škôl v jej právomoci rozhodovať o udelení akreditácie fakulte/vysokej škole pre študijný odbor a stupeň štúdia tak, že ona sama bude výlučne a nezávisle rozhodovať o udelení, neudelení, odobratí akreditácie fakulte/vysokej škole na študijný odbor a stupeň štúdia.

Preto navrhujeme zmeniť text v bode 18 Návrhu vecného obsahu novely zákona o vysokých školách nasledovne:

18. „O akreditácií študijných odborov bude rozhodovať výlučne Akreditačná komisia, resp. Agentúra na zabezpečovanie kvality vysokých škôl na základe návrhu príslušnej pracovnej skupiny.“

Odôvodnenie:

Podľa predkladaného Návrhu o akreditácii rozhoduje minister školstva, vedy, výskumu a športu SR na základe návrhu Akreditačnej komisie, avšak nie je týmto návrhom nijako viazaný: „O akreditácií bude rozhodovať ministerstvo na základe návrhu Akreditačnej komisie. Záväznosť vyjadrenia AK vo vzťahu k ministrovi bude upravená tak, ako doteraz, čo znamená, že minister nemusí akceptovať vyjadrenie AK; …..“ (Bod 18.)

Návrh novely potvrdzuje už existujúce absolutistické postavenie ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR k jeho právomoci udeľovať a odnímať akreditácie študijných odborov  vysokých škôl a tým rozhodovať o existencii a neexistencii akademických pracovísk na vysokých školách. Tým, že nie je v tomto svojom rozhodovaní viazaný výsledkom odborného posúdenia kvality študijného odboru odbornou akademickou obcou reprezentovanou Akreditačnou komisiou, je podľa nás hrubo porušený princíp akademickej slobody v slovenskom právnom systéme. Buď bude priamo v novele vysokoškolského zákona explicitne napísané, že minister je vo svojom rozhodnutí o udelení a odňatí akreditácie viazaný návrhom akreditačnej komisie, alebo táto právomoc mu bude odňatá.

Nevidíme najmenší dôvod, prečo by akreditáciu nemohla udeľovať výlučne tá inštitúcia, ktorá akreditáciu aj uskutočňuje. Univerzity vznikli podľa vzoru stredovekých cechov pre oblasť vyššieho vzdelávania. Tak, ako o kvalite v rámci každého cechu rozhodovala výlučne komunita tohto cechu, aj o kvalite v rámci „vysokoškolského cechu“ má rozhodovať výlučne akademická obec. Nie minister, vláda, politici, ale akademická obec má rozhodovať o zložení a spôsobe fungovania akreditačnej inštitúcie, ktorá má mať tiež zvrchované právo udeľovať akreditácie a tým dbať v rámci svojej profesijnej komunity o určitú štandardnú úroveň kvality vysokoškolského vzdelávania. Akreditačná inštitúcia má byť nezávislým odborným orgánom akademickej obce, čo vôbec neznamená, že nebude podliehať kontrole či zo strany akademickej obce alebo štátu.


2. Pripomienka

Navrhujeme, aby sa do novely vysokoškolského zákona zakomponovalo právo vysokej školy odvolať sa voči rozhodnutiu o neudelení, príp. odobratí akreditácie k súdu. 

Odôvodnenie:

Podľa návrhu predmetnej novely má vysoká škola právo odvolať sa voči vyjadreniu Akreditačnej komisie (resp. jej nástupníckej organizácie Agentúry na zabezpečovanie kvality vysokých škôl) a ministerstvo sa týmto odvolaním bude zaoberať (bod 14 a bod 16 návrhu novely). Ministerstvo požiada Radu agentúry o vyjadrenie. Potom o odvolaní rozhodne ministerstvo, teda rozhodne minister, keďže minister podľa návrhu rozhoduje o pridelení/nepridelení akreditácie. Návrh novely vôbec nerieši možnosť odvolania sa vysokej školy voči ministrovmu rozhodnutiu – či už v prípade jeho konečného a ničím nepodmieneného rozhodnutia o pridelení akreditácie, alebo jeho rozhodnutia vo veci odvolania sa.

Je zrejmé, že minister, ktorý je v podstate politickou funkciou, keďže je nominovaný politickými stranami, je postavený do úlohy zvrchovaného rozhodcu o pridelení/nepridelení akreditácie a tým rozhoduje o vzniku, prípadne zániku celých akademických odborov, vrátane akademických pracovísk, ktorých existencia je viazaná na pridelenie akreditácie akademickému odboru, ktorý na vysokej škole zabezpečujú. Tým sa dostáva pod úplnú kontrolu ministra školstva nielen otázka kvality vysokých škôl, ale aj otázka obsahu výučby na vysokých školách, pretože rozhodovaním o pridelení/zrušení akreditácie minister formuje aj samotný obsah vysokoškolského štúdia.

To je podľa nás v rozpore so základnými princípmi akademickej slobody. Keďže minister je politickou funkciou, jeho absolútna právomoc rozhodovať o tom, ktoré vysokoškolské odbory sa budú alebo nebudú na Slovensku môcť študovať vyvoláva obavy z možnej politizácie až ideologizácie nášho vysokého školstva,  čím sa narúša jeden zo základných princípov Ústavy SR – zabránenie ideologizácie spoločnosti, v tomto prípade ideologizácie vysokého školstva (Čl.1 ods.1 Ústavy SR).

Preto navrhujeme, aby sa odvolaním vysokej školy ohľadne nepridelenia či odobratia akreditácie zaoberal nezávislý súd, ktorý by si musel pre potreby svojho posúdenia vyžiadať expertný posudok od odborníkov v danom študijnom vysokoškolskom odbore, s dôrazom na vylúčenie možného konfliktu záujmu. Tento mechanizmus funguje napríklad vo Veľkej Británii.


3. Pripomienka:

Navrhujeme vypustiť vágne formulované, nerealizovateľné a nadbytočné podmienky o podmieňovaní pedagogickej práce účasťou vo výskume, prípadne na výskumoch s medzinárodne akceptovanými výsledkami. Navrhujeme preto vypustiť body 5., 6.  z bodu 36 vypustiť podmienku ohlasov na výsledky výskumnej vývojovej činnosti na medzinárodnej úrovni.

Odôvodnenie:

Pri veľmi širokej škále študijných odborov a programov a pri rôznom zameraní vysokých škôl na vzdelávanie len v bakalárskom, v magisterskom alebo aj v doktorandskom štúdiu, nie je možné dávať podmienku účasti na vedeckých výskumoch plošne, ako zákonnú podmienku. Školy, ktoré sa zameriavajú na bakalárske štúdium sa častokrát nepodieľajú na riešení výskumných projektov, ale ich základným poslaním je vzdelávanie. Viaceré študijné odbory na vysokých školách sa nevenujú vede a výskumu (umelecké, sociálna práca, filologické a podobne), zachovanie takejto podmienky môže fakticky ohroziť existenciu viacerých študijných odborov na vysokých školách. Formulácie v uvedených návrhoch sú priveľmi vágne (väčšina, medzinárodná úroveň, medzinárodne akceptované výsledky) a zaoberajú sa tým, čo by malo byť nie obsahom znenia zákona, ale len jednotlivých odborov pri meraní kvality ich výsledkov a podmienok na akreditáciu.

Uvedené kritériá zároveň popierajú autonómiu vedných disciplín a profesionálnych spoločenstiev tvoriť a kontrolovať kvalitu výkonov v jednotlivých odboroch. Veľmi dôležitým argumentom pre odmietnutie týchto formulácií je aj ich praktická nenaplniteľnosť pri súčasnom financovaní vedy a výskumu na Slovensku. Okrem toho pri súčasnom systéme podfinancovania národných grantových schém VEGA, KEGA a APVV nie je možné zabezpečiť financovanie všetkých schválených kvalitných projektov a už vôbec nie ich financovanie v požadovanej výške. Pri dočasnom výpadku niekoľkých pedagogických pracovníkov z účasti na grantoch sa môže stať, že bude ohrozený celý študijný odbor a to aj v prípade, že jeho poslaním je predovšetkým pedagogická aktivita.

V prípade týchto podmienok ide zároveň o problematické podmieňovanie pedagogickej činnosti vedeckou prácou, čoho dôsledkom je aj súčasný problém často len formálnej účasti vo výskumných grantoch alebo vykazovanie množstva grantov bez reálnych výskumných výsledkov a výstupov. Neúčasť na výskumných a vývojových grantoch by vo svojich dôsledkoch znemožnila mnohým vôbec pedagogicky pracovať. Odvolávanie sa na medzinárodne akceptované výsledky je neprípustné vágna formulácia, keďže neexistuje jediný a jednotný štandard takéhoto hodnotenia ani v rámci fungovania univerzít a vedeckých inštitúcií, ale ani v rámci rôznych vedných disciplín a vzniká riziko účelového presadzovania jediného z viacerých možných štandardov ako vzoru pre celú vednú politiku v Slovenskej republike.   
 

4. Pripomienka

Zaradiť do návrhu novely bod, ktorým sa zavádza v zákone o vysokých školách umožnenie raz za 7 rokov pedagogickému alebo vedeckému pracovníkovi vysokej školy minimálne troj a maximálne 12-mesačné platené študijné voľno na tvorivú nepedagogickú, výskumnú  prácu  - tzv. sabbatical.

Odôvodnenie:

Pre potreby zvýšenia kvality vo viacerých vedných disciplínach sú potrebné dostatočné pracovné podmienky na vytvorenie kvalitných výstupov (písanie štúdií, monografií). Pri súčasnej preťaženosti tvorivých pracovníkov pedagogickými, administratívnymi a inými výskumnými povinnosťami nezostáva priestor na dokončovanie kvalitných prác.


5. Pripomienka

Zaradiť do návrhu novely bod, ktorým sa zavádza v zákone o vysokých školách trvalé miesto funkčného profesora, teda pracovný pomer do dôchodkového veku 65 rokov (v anglosaskom vysokom školstve známy ako tenure, definitíva), vrátane špecifikovania náročných podmienok jeho získania (tenure-track).

Odôvodnenie:

Podľa platného zákona o vysokých školách (§77) docent alebo profesor získava právo na „definitívu“, teda pracovnú zmluvu až do dosiahnutia veku 70 rokov s príslušnou vysokou školou až potom, čo získal titul docenta alebo riadneho profesora a pôsobil na jednej a tej iste vysokej škole nepretržite vo funkcii docenta alebo profesora aspoň deväť rokov. Návrh novely síce ruší podmienku vedecko-pedagogického titulu profesor pre obsadenie miesta funkčného profesora, ale fakticky tým nemení podmienky na získanie stabilného pracovného miesta. Naopak, ešte viac posilňuje koncepciu vysokoškolských pedagógov ako nájomnej pracovnej sily donekonečna zamestnávanej na dočasné pracovné pomery, vydaných na milosť a nemilosť manažmentom vysokých škôl, ktorí navyše dnes len veľmi vágne, pokiaľ vôbec,  zodpovedajú za rast kvality svojich inštitúcií.

Univerzitný profesor na Slovensku nemá dnes ani taký stupeň pracovnej istoty ako vrátnik na univerzite. Ten má podľa Zákonníka práce nárok na trvalé pracovné miesto už po šiestich rokoch práce u toho istého zamestnávateľa, kým vedecko-pedagogický pracovník tej istej inštitúcie získa takýto nárok najskôr za 15-20 rokov práce u tohto istého zamestnávateľa. Je to umožnené tým, že stále platný Zákonník práce udeľuje v prípade pedagogických a vedeckých pracovníkov výnimku z obmedzenia reťazenia dočasných pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa, čím mimochodom akademických pracovníkov spolu so Zákonom o vysokých školách výrazne diskriminuje. Tento problém obrovskej pracovnej neistoty akademických pracovníkov sa týka predovšetkým mladej, nastupujúcej akademickej generácie, tí starší majú v mnohých prípadoch trvalé pracovné zmluvy už od čias minulého režimu. 
Nejde však len o otázku pracovnej diskriminácie, ale aj o porušenie špecifickosti akademickej sféry – o otázku akademických slobôd. Profesori majú nezastupiteľné miesto vo vysokoškolskom systéme vzdelávania a otázka ich pracovnej stability je jednou z kľúčových podmienok akademickej slobody (viď napr. vyhlásenie Americkej asociácie univerzitných profesorov k akademickej slobode a definitíve z roku 1940 (Statement of Principles on Academic Freedom and Tenure), prístupné na: http://www.aaup.org/AAUP/pubsres/policydocs/contents/1940statement.htm)

Bez stálych miest pre špičkových akademických pracovníkov, nie je na Slovensku realizovaný jeden zo základných predpokladov akademickej slobody.

V Bratislave, 9. mája 2011







POZNÁMKY / vaše reakcie


Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Do formulára vypíšte len veľké písmená z nasledujúceho textu: "mDISnxKUmSow".


 

Kampaň bola ukončená.

Prehľad podporovateľov

  » Vaše reakcie (0)

 



Súvisiace témy:
Školstvo
Vzdelávanie
Štátna správa
Právo



REKLAMA



 



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS