spájame ľudí, ktorí menia svet
Kampane
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
  Hromadná pripomienka verejnosti k Návrhu vecného obsahu novely zákona o vysokých školách

V súlade s článkom 10 Legislatívnych pravidiel vlády, ktoré boli schválené uznesením vlády SR z 8. apríla 1997 č. 241 v znení uznesenia vlády SR z 28. septembra 2005 č. 736 týmto predkladáme hromadnú pripomienku k Návrhu vecného obsahu novely zákona o vysokých školách (novela 2012), predloženej Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, v apríli 2011 na verejnú diskusiu.

Všetky naše pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky. V prípade, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR nevyhovie ktorejkoľvek z nich, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti.

Oprávnenie zastupovať verejnosť pri rokovaní o tejto hromadnej pripomienke majú:

Peter Sýkora, Karloveská 20, 841 05 Bratislava
Miro Tížik, Jablonka 259, 906 21
Ivan Lacko, Martinengova 28, 811 02 Bratislava
Bohdan Ulašin, Čajkovského 30, 917 08 Trnava
Dušan Deák, Gallayova 5, 84102, Bratislava


1. Pripomienka:

Navrhujeme posilniť nezávislosť Akreditačnej komisie, resp. novovzniknutej Agentúry na zabezpečovanie kvality vysokých škôl v jej právomoci rozhodovať o udelení akreditácie fakulte/vysokej škole pre študijný odbor a stupeň štúdia tak, že ona sama bude výlučne a nezávisle rozhodovať o udelení, neudelení, odobratí akreditácie fakulte/vysokej škole na študijný odbor a stupeň štúdia.

Preto navrhujeme zmeniť text v bode 18 Návrhu vecného obsahu novely zákona o vysokých školách nasledovne:

18. „O akreditácií študijných odborov bude rozhodovať výlučne Akreditačná komisia, resp. Agentúra na zabezpečovanie kvality vysokých škôl na základe návrhu príslušnej pracovnej skupiny.“

Odôvodnenie:

Podľa predkladaného Návrhu o akreditácii rozhoduje minister školstva, vedy, výskumu a športu SR na základe návrhu Akreditačnej komisie, avšak nie je týmto návrhom nijako viazaný: „O akreditácií bude rozhodovať ministerstvo na základe návrhu Akreditačnej komisie. Záväznosť vyjadrenia AK vo vzťahu k ministrovi bude upravená tak, ako doteraz, čo znamená, že minister nemusí akceptovať vyjadrenie AK; …..“ (Bod 18.)

Návrh novely potvrdzuje už existujúce absolutistické postavenie ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR k jeho právomoci udeľovať a odnímať akreditácie študijných odborov  vysokých škôl a tým rozhodovať o existencii a neexistencii akademických pracovísk na vysokých školách. Tým, že nie je v tomto svojom rozhodovaní viazaný výsledkom odborného posúdenia kvality študijného odboru odbornou akademickou obcou reprezentovanou Akreditačnou komisiou, je podľa nás hrubo porušený princíp akademickej slobody v slovenskom právnom systéme. Buď bude priamo v novele vysokoškolského zákona explicitne napísané, že minister je vo svojom rozhodnutí o udelení a odňatí akreditácie viazaný návrhom akreditačnej komisie, alebo táto právomoc mu bude odňatá.

Nevidíme najmenší dôvod, prečo by akreditáciu nemohla udeľovať výlučne tá inštitúcia, ktorá akreditáciu aj uskutočňuje. Univerzity vznikli podľa vzoru stredovekých cechov pre oblasť vyššieho vzdelávania. Tak, ako o kvalite v rámci každého cechu rozhodovala výlučne komunita tohto cechu, aj o kvalite v rámci „vysokoškolského cechu“ má rozhodovať výlučne akademická obec. Nie minister, vláda, politici, ale akademická obec má rozhodovať o zložení a spôsobe fungovania akreditačnej inštitúcie, ktorá má mať tiež zvrchované právo udeľovať akreditácie a tým dbať v rámci svojej profesijnej komunity o určitú štandardnú úroveň kvality vysokoškolského vzdelávania. Akreditačná inštitúcia má byť nezávislým odborným orgánom akademickej obce, čo vôbec neznamená, že nebude podliehať kontrole či zo strany akademickej obce alebo štátu.


2. Pripomienka

Navrhujeme, aby sa do novely vysokoškolského zákona zakomponovalo právo vysokej školy odvolať sa voči rozhodnutiu o neudelení, príp. odobratí akreditácie k súdu. 

Odôvodnenie:

Podľa návrhu predmetnej novely má vysoká škola právo odvolať sa voči vyjadreniu Akreditačnej komisie (resp. jej nástupníckej organizácie Agentúry na zabezpečovanie kvality vysokých škôl) a ministerstvo sa týmto odvolaním bude zaoberať (bod 14 a bod 16 návrhu novely). Ministerstvo požiada Radu agentúry o vyjadrenie. Potom o odvolaní rozhodne ministerstvo, teda rozhodne minister, keďže minister podľa návrhu rozhoduje o pridelení/nepridelení akreditácie. Návrh novely vôbec nerieši možnosť odvolania sa vysokej školy voči ministrovmu rozhodnutiu – či už v prípade jeho konečného a ničím nepodmieneného rozhodnutia o pridelení akreditácie, alebo jeho rozhodnutia vo veci odvolania sa.

Je zrejmé, že minister, ktorý je v podstate politickou funkciou, keďže je nominovaný politickými stranami, je postavený do úlohy zvrchovaného rozhodcu o pridelení/nepridelení akreditácie a tým rozhoduje o vzniku, prípadne zániku celých akademických odborov, vrátane akademických pracovísk, ktorých existencia je viazaná na pridelenie akreditácie akademickému odboru, ktorý na vysokej škole zabezpečujú. Tým sa dostáva pod úplnú kontrolu ministra školstva nielen otázka kvality vysokých škôl, ale aj otázka obsahu výučby na vysokých školách, pretože rozhodovaním o pridelení/zrušení akreditácie minister formuje aj samotný obsah vysokoškolského štúdia.

To je podľa nás v rozpore so základnými princípmi akademickej slobody. Keďže minister je politickou funkciou, jeho absolútna právomoc rozhodovať o tom, ktoré vysokoškolské odbory sa budú alebo nebudú na Slovensku môcť študovať vyvoláva obavy z možnej politizácie až ideologizácie nášho vysokého školstva,  čím sa narúša jeden zo základných princípov Ústavy SR – zabránenie ideologizácie spoločnosti, v tomto prípade ideologizácie vysokého školstva (Čl.1 ods.1 Ústavy SR).

Preto navrhujeme, aby sa odvolaním vysokej školy ohľadne nepridelenia či odobratia akreditácie zaoberal nezávislý súd, ktorý by si musel pre potreby svojho posúdenia vyžiadať expertný posudok od odborníkov v danom študijnom vysokoškolskom odbore, s dôrazom na vylúčenie možného konfliktu záujmu. Tento mechanizmus funguje napríklad vo Veľkej Británii.


3. Pripomienka:

Navrhujeme vypustiť vágne formulované, nerealizovateľné a nadbytočné podmienky o podmieňovaní pedagogickej práce účasťou vo výskume, prípadne na výskumoch s medzinárodne akceptovanými výsledkami. Navrhujeme preto vypustiť body 5., 6.  z bodu 36 vypustiť podmienku ohlasov na výsledky výskumnej vývojovej činnosti na medzinárodnej úrovni.

Odôvodnenie:

Pri veľmi širokej škále študijných odborov a programov a pri rôznom zameraní vysokých škôl na vzdelávanie len v bakalárskom, v magisterskom alebo aj v doktorandskom štúdiu, nie je možné dávať podmienku účasti na vedeckých výskumoch plošne, ako zákonnú podmienku. Školy, ktoré sa zameriavajú na bakalárske štúdium sa častokrát nepodieľajú na riešení výskumných projektov, ale ich základným poslaním je vzdelávanie. Viaceré študijné odbory na vysokých školách sa nevenujú vede a výskumu (umelecké, sociálna práca, filologické a podobne), zachovanie takejto podmienky môže fakticky ohroziť existenciu viacerých študijných odborov na vysokých školách. Formulácie v uvedených návrhoch sú priveľmi vágne (väčšina, medzinárodná úroveň, medzinárodne akceptované výsledky) a zaoberajú sa tým, čo by malo byť nie obsahom znenia zákona, ale len jednotlivých odborov pri meraní kvality ich výsledkov a podmienok na akreditáciu.

Uvedené kritériá zároveň popierajú autonómiu vedných disciplín a profesionálnych spoločenstiev tvoriť a kontrolovať kvalitu výkonov v jednotlivých odboroch. Veľmi dôležitým argumentom pre odmietnutie týchto formulácií je aj ich praktická nenaplniteľnosť pri súčasnom financovaní vedy a výskumu na Slovensku. Okrem toho pri súčasnom systéme podfinancovania národných grantových schém VEGA, KEGA a APVV nie je možné zabezpečiť financovanie všetkých schválených kvalitných projektov a už vôbec nie ich financovanie v požadovanej výške. Pri dočasnom výpadku niekoľkých pedagogických pracovníkov z účasti na grantoch sa môže stať, že bude ohrozený celý študijný odbor a to aj v prípade, že jeho poslaním je predovšetkým pedagogická aktivita.

V prípade týchto podmienok ide zároveň o problematické podmieňovanie pedagogickej činnosti vedeckou prácou, čoho dôsledkom je aj súčasný problém často len formálnej účasti vo výskumných grantoch alebo vykazovanie množstva grantov bez reálnych výskumných výsledkov a výstupov. Neúčasť na výskumných a vývojových grantoch by vo svojich dôsledkoch znemožnila mnohým vôbec pedagogicky pracovať. Odvolávanie sa na medzinárodne akceptované výsledky je neprípustné vágna formulácia, keďže neexistuje jediný a jednotný štandard takéhoto hodnotenia ani v rámci fungovania univerzít a vedeckých inštitúcií, ale ani v rámci rôznych vedných disciplín a vzniká riziko účelového presadzovania jediného z viacerých možných štandardov ako vzoru pre celú vednú politiku v Slovenskej republike.   
 

4. Pripomienka

Zaradiť do návrhu novely bod, ktorým sa zavádza v zákone o vysokých školách umožnenie raz za 7 rokov pedagogickému alebo vedeckému pracovníkovi vysokej školy minimálne troj a maximálne 12-mesačné platené študijné voľno na tvorivú nepedagogickú, výskumnú  prácu  - tzv. sabbatical.

Odôvodnenie:

Pre potreby zvýšenia kvality vo viacerých vedných disciplínach sú potrebné dostatočné pracovné podmienky na vytvorenie kvalitných výstupov (písanie štúdií, monografií). Pri súčasnej preťaženosti tvorivých pracovníkov pedagogickými, administratívnymi a inými výskumnými povinnosťami nezostáva priestor na dokončovanie kvalitných prác.


5. Pripomienka

Zaradiť do návrhu novely bod, ktorým sa zavádza v zákone o vysokých školách trvalé miesto funkčného profesora, teda pracovný pomer do dôchodkového veku 65 rokov (v anglosaskom vysokom školstve známy ako tenure, definitíva), vrátane špecifikovania náročných podmienok jeho získania (tenure-track).

Odôvodnenie:

Podľa platného zákona o vysokých školách (§77) docent alebo profesor získava právo na „definitívu“, teda pracovnú zmluvu až do dosiahnutia veku 70 rokov s príslušnou vysokou školou až potom, čo získal titul docenta alebo riadneho profesora a pôsobil na jednej a tej iste vysokej škole nepretržite vo funkcii docenta alebo profesora aspoň deväť rokov. Návrh novely síce ruší podmienku vedecko-pedagogického titulu profesor pre obsadenie miesta funkčného profesora, ale fakticky tým nemení podmienky na získanie stabilného pracovného miesta. Naopak, ešte viac posilňuje koncepciu vysokoškolských pedagógov ako nájomnej pracovnej sily donekonečna zamestnávanej na dočasné pracovné pomery, vydaných na milosť a nemilosť manažmentom vysokých škôl, ktorí navyše dnes len veľmi vágne, pokiaľ vôbec,  zodpovedajú za rast kvality svojich inštitúcií.

Univerzitný profesor na Slovensku nemá dnes ani taký stupeň pracovnej istoty ako vrátnik na univerzite. Ten má podľa Zákonníka práce nárok na trvalé pracovné miesto už po šiestich rokoch práce u toho istého zamestnávateľa, kým vedecko-pedagogický pracovník tej istej inštitúcie získa takýto nárok najskôr za 15-20 rokov práce u tohto istého zamestnávateľa. Je to umožnené tým, že stále platný Zákonník práce udeľuje v prípade pedagogických a vedeckých pracovníkov výnimku z obmedzenia reťazenia dočasných pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa, čím mimochodom akademických pracovníkov spolu so Zákonom o vysokých školách výrazne diskriminuje. Tento problém obrovskej pracovnej neistoty akademických pracovníkov sa týka predovšetkým mladej, nastupujúcej akademickej generácie, tí starší majú v mnohých prípadoch trvalé pracovné zmluvy už od čias minulého režimu. 
Nejde však len o otázku pracovnej diskriminácie, ale aj o porušenie špecifickosti akademickej sféry – o otázku akademických slobôd. Profesori majú nezastupiteľné miesto vo vysokoškolskom systéme vzdelávania a otázka ich pracovnej stability je jednou z kľúčových podmienok akademickej slobody (viď napr. vyhlásenie Americkej asociácie univerzitných profesorov k akademickej slobode a definitíve z roku 1940 (Statement of Principles on Academic Freedom and Tenure), prístupné na: http://www.aaup.org/AAUP/pubsres/policydocs/contents/1940statement.htm)

Bez stálych miest pre špičkových akademických pracovníkov, nie je na Slovensku realizovaný jeden zo základných predpokladov akademickej slobody.

V Bratislave, 9. mája 2011







POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Peter Sykora
13.6.2011 21:56 | Luba L

Kedze si sa ozval, zrejme veci dopadli dobre - blahozelam. Ja som sa odmlcala kvoli dovolenke.

Nechcem sa vyjadrovat k hodnoteniu humanitnych odborov. U nas v prirodovednych odboroch by clenovia vedeckych rad mali byt na takej urovni, ze su schopni pochopit podstatu scientometrickych parametrov aj inych odborov a tym aj posudit vseobecne odbornu uroven uchadzaca. No a potom su pedagogicke kvality, ktore ma uchadzac poreukazat inauguracnou prednaskou. Ak ju pripravi tak, ze okrem jedneho clena vedeckej rady z jeho pribuzneho odboru mu nikto nerozumie, tak mu asi nebudu rozumiet ani studenti a VR by ho nemala schvalit. Ak clenovia VR nie su osobnosti, tak ich akademicka obec zle vybrala a dokazuje to neschopnost akademickej obce rozumne spravovat zalezitosti skoly - tak to vidim ja. Ale tato diskusia uz zapadla velmim hlboko do changenetu, takze ak v nej chceme pokracovat, treba ist niekde inde.
Ad: Roman Kanala
13.6.2011 21:49 | Luba L

Miso Kravcik pracoval na SAV, ale mozno obhajoval na SVST, neviem. Ale ak si neprecitam aspon jeho autoreferat, nemozem tvrdit, ze praca bola zla. A keby aj bola, nic to nehovori o kvalite SVST (aj ked pod novym nazvom) o 20-25 rokov neskor. Trvam na tom,ze STU ma dobre a perspektivne pracoviska a ma potencial byt jednou z mala dobrych vysokych skol alebo univerzit u nas.
Ad: Hromadná pripomienka verejnosti k Návrhu vecného obsahu novely zákona o vysokých školách
3.6.2011 09:15 | Roman Kanala

Ľuba, Michal Kravčík úspešne obhájil titul CSc na SVŠT, vraj z matematického modelovania. Čo tu predvádza na internete je napríklad extrapolácia cez percentá tak, že mu vyjde vyše 100% (o logistickej saturácii samozrejme nevie), alebo počíta odtoky vody z krajiny tak, že presahujú zrážky, čo je fyzikálne nemožné. Keď ho za podobné blbiny vyliali ešte za socíku kvôli Východoslovenskej nížine, tak sa stal akože obeťou komunistickej šikany. Dnes obhajuje holoruby, aby mohol stavať svoje inzitné priehradky. Etika sa na vysokej škole neučí, ale odborne je Kravčík trápny šašo.

Podobne aj Chmelár. Vraj učí na Honeľníckej univerzite Dubčeka Šándora. Červený propagandista a loťoťo.

A mali sme tu aj ukážky intelektu od sv. Alžbety, kde sa tituly kupujú. Aj Mikolaj je známa figúrka, hoci aj na internete. Alebo ten ťunťo Jahnátek. Aj Fico je docent, vraj aj jeho Svetlana a podobne aj Brňák, Cuper, či Gašparovič, ktorý rýchlo podaroval Doktorovi Mečiarovi titul, ktorý už používal nielen v eštébáckych zväzkoch. Vtedy bol práve škandál s uzurpáciami titulov v Česku. Katarína Aproximovna je dokonca profesorkou. V Košiciah bol škandál s dekanom eštébákom, v Žiline s plagiátorom.

Aké sú mechanizmy samo-očisty? Ak žiadne, tak treba prísť zvonku a nastoliť tam poriadok a nadiktovať pravidlá, ktoré sa časom budú môcť uvoľňovať. Ale nezávislosť vysokého školstva zjavne má podobné efekty, ako v súdnictve či prokuratúre. Biafra.
Ad: Luba L z 21.5. 2011
3.6.2011 08:36 | Peter Sykora

Ahoj Luba, reč je tu o odbornej kompetentnosti vedeckých rád - kam siaha, kam už nesiaha. Keď hovorím, že je nezmysel aby univerzitná rada tajne hlasovala o odbornej kvalite uchádzača o profesorský titul, tak tým chcem povedať len to, že uchádzač si môže gratulovať ak medzi tými cca 40 členmi profesorov sa nájde aspoň jeden z jeho odboru. Môj argument je o tom, že posudzovať či je niekto odborník majú odborníci v jeho odbore a nie odborníci v iných odboroch. Tento argument sa mi zdá taký samozrejmý, že jednoducho neviem pochopiť, že s tým môže niekto mať problém. Alebo si myslíš, že keď je už niekto profesor, tak je odborníkom na všetko?
Ad: Hromadná pripomienka verejnosti k Návrhu vecného obsahu novely zákona o vysokých školách
21.5.2011 22:26 | Luba L

Ad Roman Kanala

neviem, kde Miso Kravcik obhajil CSc a ani som tu pracu necitala, takze ju neviem posudit. Viem posudit kvalitu viacerych pracovisk STU a je dobra.
Ad: Hromadná pripomienka verejnosti k Návrhu vecného obsahu novely zákona o vysokých školách
21.5.2011 22:20 | Luba L

Ad Peter Sykora

Ahoj Peter,

pises, ze vedecke rady absolutne nerozumeju kvalite vedeckej prace uchadzacov o pedagogicke hodnosti. Ale vedecke rady - kreovane z akademickych obci - urcuju profil a kvalitu vedeckej prace fakult. Ak - a to podla vasej vlastnej mienky - vedecke rady su v otazkach kvality uplne mimo, akademicke obce lepsie vedecke rady zjavne nedokazu vygenerovat (kedze to este neskusili), tak ako mozu strazit kvalitu?????? Externe hodnotenie je podla spoluautora vasej vyzvy uz uplne nanic. Ani zvnutra, ani zvonku - tak odkial?
Ad: Hromadná pripomienka verejnosti k Návrhu vecného obsahu novely zákona o vysokých školách
20.5.2011 13:19 | Roman Kanala

"Ked sa uz hovori o UK a UPJS, netreba zabudat na STU."

Ľuba, myslíš tým Slovenskú vysokú školu technickú? Prečo by práve táto vysoká škola mala mať štatút univerzity? Nie je to práve SVŠT, čo Kravčíkovi udelila titul CSc? Potom by mohlo byť univerzitou hoci aj to honeľnícke učilište v Žiline, kde Dzurindovi dali Ing aj CSc a na prírodovedeckej fakulte tam majú akurát mediamatiku, kultúrne dedičstvo, pasenie oviec a výrobu syra. Zrušiť to nestačí, to by sa malo rovno zakázať.
Ad: Luba L.
20.5.2011 09:39 | Peter Sykora

Ad: Hromadná pripomienka verejnosti k Návrhu vecného obsahu novely zákona o vysokých školách
13.5.2011 20:46 | Luba L

Ad Peter Sykora

Pri Tvojom obsiahlom popise dovery v usudok akademickej obce si mi zabudol odpovedat na moju priamu otazku: muslis, ze akademicky senat UK v ostatnych volbach rektora vybral najlepsieho uchadzaca? Odpoved staci jednoslovna: ano alebo nie.
Ad: Hromadná pripomienka verejnosti k Návrhu vecného obsahu novely zákona o vysokých školách
13.5.2011 20:40 | Luba L

Ad Peter Sykora

Peter, jednotlive fakulty naozaj maju vlastne kriteria na docentov a profesorov. Ked si pozries weby UK a STU a prebehnes jednotlive fakulty, najdes ich tam a zistis, ze ich ma kazda fakulta ine. Na stranke UCM som nic take nenasla - vy sa mozno riadite niecim inym. Iste vies, ze habilitacne alebo inauguracne konanie zacina tym, ze ziadost posudi vedecka rada fakulty, na ktoru sa uchadzac obracia, a suhlasi alebo nesuhlasi. Po verejnom konani material ide opat do vedeckej rady a ta hlasovanim titul schvali alebo neschvali.


Moja odpoveď:

Milá Luba. Odkedy skončila 13.5. naša kampaň, tak som na túto stranku nechodil, a tak som až teraz náhodne zistil, že diskusia ešte pokračovala. Prepáč preto, že Ti odpovedám až teraz. Tvoje námiekty sú dôležité a žiadajú si odpoveď.
Vráťme sa podľa mňa k tomu najdôležitejšiemu, čo naše pripomienky upozorňujú: nezávislosť akademickej obce od štátnych úradníkov a politikov (ministerstva). Ide mi o princíp (akademickej slobody), na ktorý sa akosi "pozabudlo"vo všetkých tých reformách VŠ za posledných 20 rokov. Žiaľ, asi nikomu veľmi v akademickej obci nechýba.
Rovnako ako ty nemám najmenšie ilúzie o kvalitách našej akademickej obce, ale z toho nevyplýva, že si "nezaslúži" akademickú slobodu a rozhodovať o nej má (podľa stále platného zákona a aj návrhu novely nekontrolovane) ministerstvo. A keď obhajuje práva akademickej obce na akademické slobody, to neznamená, že obhajujem nekvalitu. Samozrejme nekvalitná akademická obec sotva garantuje zvyšovanie kvality. Asi je to začarovaný kruh, ale východisko z neho má v rukách zase len akademická obec (v širšom význame než ho používaš ty - nejde len o naše akademické senáty a pod.) Avšak domnievam sa, že ak si kvalitu neustráži akademická obec sama, tak ju neustráži nikto - ani ten najosvietenejší minister a to najperfektnejšie fungujúce ministerstvo. Ani keby na čele ministerstva stál nositeľ Nobelovej ceny za fyziku či chémiu. Bavme sa preto o mechanizmoch, akými si akademická obec bez nekompetetného (a avôbec akéhokoľvek) zasahovania zo strany politikov a úradníkov ustráži kvalitu akademickej práce - tak podľa mňa dnes stojí otázka. Žiaľ tabuľky s kritériami ako ich poznáme to podľa mňa nevyriešia.
Čo sa týka kritérií na menovanie doc a prof, naozaj musia byť schválené akreditačnou komisiou a nakoniec ministerstvom. taže predpokladám, že tieto inštitúcie majú v tomto na všetky vysoké školy rovnaký meter. Ale to je nenepodstatný detail v našej diskusii. Keď si porovnávam kritériá napr. v mojom odbore z rôznych fakúlt na Slovensku tak sú dosť podobné. Problém je niekde úplne inde. Podľa mňa v tom, že kritériá sa často len mechanicky aplikujú, redukujú sa iba na tabulky s predpísanými minimálnymi hodnotami a čiaročkami v jednotlivých "chlievikoch", pričom všetko obsahové sa v procese veľmi rýchlo stáva nepodstatným (veď len samotný fakt, že drvivá väčšina členov príslušných vedeckých rád vôbec nerozumie vedeckej práci uchádzača o príslušný titul a napriek tomu o ňom tajne hlasuje je priam absurdná), Koľkokrát sa stane, že uchádzč o doc/prof bez problémov prejde cez odbornú komisiu v odbore, ktorá jediná rozumie jeho vedeckej práci, ale stopne ho fakultná alebo univerzitná vedecká rada. Kritéria a tabulkové hodnoty často slúžia týmto vedeckým radám ako jediný orientačný bod v rozhodovaní, ale na základe týchto tabuliek by rovnako objektívne mohla o profesúre rozhodovať aj upratovačka alebo ministerský úradník - aj ten vie posúdiť, že jedna monografie je menej než tri monografie, ale už nie je schopný posúdiť to podstatné, totiž že jedna nadpriemerná monografia znamená vedecky oveľa viac než tri podpriemerné (pokiaľ samozrejme nemá k tomu zase nejaký číslený údaj, samozrejme citácie).
Ak sa podľa mňa nezmení tento systém, žiadne zvyšovanie náročnosti pomocou toho, že sa budú len mechanicky navyšovať minimálne čísla v tabulkách kritérií, kvalitu našich doc a prof nezvýši.
Ad: Hromadná pripomienka verejnosti k Návrhu vecného obsahu novely zákona o vysokých školách
16.5.2011 19:02 | Luba L

Ad Roman Kanala

Ked sa uz hovori o UK a UPJS, netreba zabudat na STU.
Ad: Hromadná pripomienka verejnosti k Návrhu vecného obsahu novely zákona o vysokých školách
16.5.2011 18:56 | Luba L

Ad Miro Tizik

Pozrite si Stanovisko UK k Navrhu vecneho...etc. Je na hlavnej webovej stranke univerzity. Tiez im vadia vagne kriteria, ale neziadaju ich zrusenie, ziadaju ich skonkretnenie a sprisnenie. Ze by aj to bola hnusna intriga? Proti komu? Proti odborom, ktore sa na UK nevyucuju? Takych vela nie je.
Ad: Hromadná pripomienka verejnosti k Návrhu vecného obsahu novely zákona o vysokých školách
16.5.2011 16:53 | Miro Tížik

Pani Ľuba L., Neviem v akom odbore pracujete, ale predstava, že ARRA vytypuje jednu spickovu univerzitu a ta sa stane lidrom je podla mna dost desiva. Rovnako desiva, ako to, ze v SAV nedemokratickym a dost manipulativnym (hraniciacim so zastrasovanim) prebehlo schvalenie zaciatku transformacie SAV. Samozrejme pod tlakom toho predsednictva, ktore zadava sukromnym instituciam robit taketo analyzy, tooh predsednictva, ktore si nechalo odsuhlasit transformaciu, o ktorej este malokto nieco presne vie, ale z ktorej vyplyva len to, ze je to sanca pre prirodovedne odbory. Aj z tejto diskusie vidim najma snahu prirodovednych odborov urcovat co je dobre a co zle vo vsetkych vednych odboroch podla svojich vlastnych kriterii. Ucena spolocnost podobne ako ine spolocnosti a institucie SAV sa nijako nevyjadrili k tejto pochybnej transformacii, k tomu, ze predseda SAV ako hlavny signatar a iniciator akcie Zachranme vedu istym sposobom celu akciou znegoval, ked podpisal s premierkou dost zvlastne memorandum, z ktoreho vyplyva, ze cela iniciativa bola v podstate nedorozumenim. Myslim, ze informacia, ze posledna informacia o aktivitach Ucenej spolocnosti je z roku 2009 dost napoveda, co to je za instituciu a kedy sa k niecomu vobec vyjadruje. Len sa cudujem tej domyslavosti aodvahe, ze vedia ako posudzovat co je dobre pre vsetky existujuce vedne odbory na Slovensku.
Ad: Hromadná pripomienka verejnosti k Návrhu vecného obsahu novely zákona o vysokých školách
15.5.2011 11:26 | Roman Kanala

Pán kolega,
áno, máte pravdu, že toto je vlastne prvé gesto, ku ktorému sa tzv. akademická komunita zmohla od plyšového prevratu a rozbitia republiky.

To však ale neznamená, že to automaticky musím podporiť. Pozrel som si Váš blog na
blog.etrend.sk/jozef-hvorecky/
a píšete tam samé osvietené veci. Máme rovnakú krvnú skupinu, čo sa týka pohľadu na spoločnosť. Možno by som s Vami na 100% súhlasil, ak by som bol tiež uväznený v tom potuchnutom priestore. Našťastie tomu tak nie je a preto je môj pohľad nezaujatý.

Nuž a môj nezaujatý pohľad je taký, že nedokážem zdieľať nadšenie rodiča nad tým, že jeho ratolesť po prvýkrát nechala v nočníku šišku. Pre mňa to je len hovienko. Zaujímavé to začne byť, až to raz dostane vlastný rozum, vlastný názor a bude produkovať vlastné články. Zatiaľ som o slovenskej vede len počul od chvastavých Slovákov a musel som vynaložiť dosť úsilia, aby som našiel nejaký článok na úrovni. Skúste odo mňa niečo v mene slovenskej vedy žiadať, napríklad podporu a propagáciu, až na to bude slovenská akademická obec bude mať.

Dovtedy znovu zrušte honosný názov univerzita aj pre hocijaké učilište, očistite školstvo od Jahnátkov, Mikolajov, Ficúňov a Ficúľ a rozvíjajte UK a UPJŠ. Robte to počas 20 rokov a výsledky sa určite dostavia. Ja Vám k tomu držím palce a občas, keď naďabím na nejaký článok na túto tému, možno sa k nemu vyjadrím.
Ad: Hromadná pripomienka verejnosti k Návrhu vecného obsahu novely zákona o vysokých školách
14.5.2011 11:47 | Jozef Hvorecky

Pán Kanala,
Petíciu som podpísal, hoci sa skutočne stotožňujem iba s prvými tromi bodmi.
Ja sám pôsobím na súkromnej VŠ a teda u nás nepôsobí senát ako ROH. Je mi však jasné, že ak nemáme zrušiť (takmer?) všetky VŠ, tak istá dávka tolerancia voči "výdobytkom socializmu" sa musí na verejných VŠ ponechať. Moja predstava o fungovaní slovenského vysokoškolského prietoru je iná a už dlho sa jej venujem na svojom blogu: blog.etrend.sk/jozef-hvorecky/
Na tejto výzve sa mi najviac páči, že konečne vznikla akademická iniciatíva, ktorá má záujem niečo zmeniť. Doposiaľ vysokoškolská obec iba "držala hubu a krok". To bol pre mňa najvážnejší dôvod na podpis.
Preto považujem za rozumné, aby ste (pokiaľ ju nehodláte podpísať) aspoň propagovali.
Ad: Hromadná pripomienka verejnosti k Návrhu vecného obsahu novely zákona o vysokých školách
14.5.2011 08:09 | Roman Kanala

Na Zlodejsku som ani neštudoval, ani nikdy nepôsobil a hoci mám kontakty a projekty so všetkými okolitými krajinami, na Zlodejsku sa mi nepodarila žiadna spolupráca. Takže som úplne mimo a petíciu som nepodpísal.

Za divné považujem body 3, 4 a 5. Už to, že vedeckú prácu a medzinárodné publikácie ako podmienku pre nomináciu treba zakotviť v zákone, lebo akademická obec sa správa korporatisticky ako nejaké ROH, už to je smutné. Akademická obec si chce udeliť autonómiu, ale potom sa len dokola publikuje u kámošov a robia sa lyžovacie semináre v Tatrách, kam sa pozvú kámoši. Ak niekto nerobí vedeckú prácu, nie je vedec a nemá čo hľadať na univerzite. Publikácie u kámošov nie sú vedecká činnosť. Zájdem ešte ďalej: ak profesorovi počas 3 rokov nevyšiel žiaden článok v dobrom časopise, mal by letieť.

Ďalšia námietka, že na masové vyučovanie v bakalárskej liahni netreba vedeckú kvalifikáciu, je tiež jednostranne naklonená k tej zlodejskej zemi. Ak sa nevyučuje kvalifikovane, tak načo im vôbec je akreditácia? To tam počas 40 rokov bude nejaký baran-baran-buc, čo sa rokmi dekvalifikoval, no už v živote nemusí urobiť nič iné, len chodiť do školy a učiť deti?

Potom je tam zavedenie zákonnej povinnosti dostať opušťák. Kde je potom akademická sloboda? Prečo o tom nemôže rozhodnúť akademická samospráva? V slobodnom svete sa počas sabatického roku chodí na inú univerzitu, alebo aj na tri a tam sa urobia nejaké semináre pre študentov a konferencia pre kolegov a vyjde aspoň 3-5 publikácií. Inak je to fiasko a škoda peňazí.

A stabilizácia profesorov sa opäť ide zakotviť do zákona. To tiež nie je dobre. V súčasnosti je podľa mňa omnoho väčším problémom, ako riešiť tiežprofesorov ako Jahnátek či Mikolaj, čo robiť so zlou voľbou rektora, aby neparalyzoval univerzitu a ako prečistiť to bahno, aby alžbetínci a dubčekovci a iní cudzopasníci už nemohli rozdávať doktoráty. To znamená nielen sa hrať na odborárov a bažiť po privilégiách, ale aj si čistiť dvor a píliť suché haluze. Dokážete si to urobiť sami v akademickej obci? Dokážete si to urobiť nejakým svojím zákonom? Veľmi to treba. Inak sa na Vás civilizovaný svet bude stále dívať len zvysoka.
Ad: Hromadná pripomienka verejnosti k Návrhu vecného obsahu novely zákona o vysokých školách
13.5.2011 20:46 | Luba L

Ad Peter Sykora

Pri Tvojom obsiahlom popise dovery v usudok akademickej obce si mi zabudol odpovedat na moju priamu otazku: muslis, ze akademicky senat UK v ostatnych volbach rektora vybral najlepsieho uchadzaca? Odpoved staci jednoslovna: ano alebo nie.
Ad: Hromadná pripomienka verejnosti k Návrhu vecného obsahu novely zákona o vysokých školách
13.5.2011 20:40 | Luba L

Ad Peter Sykora

Peter, jednotlive fakulty naozaj maju vlastne kriteria na docentov a profesorov. Ked si pozries weby UK a STU a prebehnes jednotlive fakulty, najdes ich tam a zistis, ze ich ma kazda fakulta ine. Na stranke UCM som nic take nenasla - vy sa mozno riadite niecim inym. Iste vies, ze habilitacne alebo inauguracne konanie zacina tym, ze ziadost posudi vedecka rada fakulty, na ktoru sa uchadzac obracia, a suhlasi alebo nesuhlasi. Po verejnom konani material ide opat do vedeckej rady a ta hlasovanim titul schvali alebo neschvali.
Ad: Hromadná pripomienka verejnosti k Návrhu vecného obsahu novely zákona o vysokých školách
13.5.2011 20:36 | LubaL

Ad Jana Raganova

US sa momentalne zhoduje apson na tom, ze potrebujeme na SR jednu spickovu univerzitu. Prvym krokom ma byt identifikovanie spickovych vedeckych teamov. SAV poziadala ARRU o detailne hodnotenie svojich pracovnikov, kotre teraz prebieha.
Ad: Hromadná pripomienka verejnosti k Návrhu vecného obsahu novely zákona o vysokých školách
13.5.2011 20:30 | Luba L

Ad MartinM - to bola moja chyba, v rychlosti sa mi zdalo, ze poziadavka na vypustenie bodu 6, teda aby doktorandov skolili iba ludia, ktori sami vedecky pracuju (zjednodusene), bola pripomienkou cislo 6. Nebola, je obsiahnuta v pripomienke 3 a stale to povazujem za zlu poziadavku.
Ad: Hromadná pripomienka verejnosti k Návrhu vecného obsahu novely zákona o vysokých školách
12.5.2011 17:49 | Miro Tížik

Myslím, že pán Hvorecký pomenoval problém, prečo sme navrhli vypustiť tieto časti zákona. Svojou vágnosťou nič nevyriešia a ak si dáva zákon ambície, aby sa stal tak ako to bolo doteraz len bodom, ktorý všetci obchádzajú, alebo simulujú, nemá ako taký opodstatnenie. Zákony by mali riešiť asi niečo iné ako iné špecifické právne predpisy a normy, ktoré bude vypracovávať či už akreditačná komisia, MŠ alebo niekto iný. Okrem iného sme chceli upozorniť aj na ten problém návrhu, že dáva pedagógom podmienky, ku ktorým nevytvára predpoklady. Ak sa prestane financovať výskum, čo pri súčasnom vývoji financovania nie nepredstaviteľné (teda v udržateľnej podobe samozrejme), zrušíme tým aj celý systém VŠ.
Ad: Hromadná pripomienka verejnosti k Návrhu vecného obsahu novely zákona o vysokých školách
12.5.2011 16:15 | Jozef Hvorecky

Nechápem hádku o kritériách na profesorov. Už v dnešnej podobe zákon hovorí v §76, odsek 7c, že profesor:
"je v danom študijnom odbore uznávanou vedeckou alebo umeleckou osobnosťou, jeho vedecké
práce alebo umelecké diela alebo umelecké výkony dosiahli aj medzinárodné uznanie."
Ak by sa táto zásada dodržiavala, nemáme o čom diskutovať. Takže - ako na Slovensku takmer vždy - to nie je o texte zákona, ale o jeho dodržiavaní. Myslím si, že celú túto časť petície (možno až na časť o tenure) by sa dala vypustiť.
Svoj podpis však neodvolám, ani keď to zostane tak, ako to je.
Zdá sa, že podobné nezmyselné hádky dávajú viacerým ľuďom zmysel života. Tak nech si ho užívajú.



Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Vypočítajte: "Desať plus 8".


 

Kampaň bola ukončená.

Podporilo ju podporovateľov.

  » Vaše reakcie (42)

 



Súvisiace témy:
Školstvo
Vzdelávanie
Štátna správa
Právo



REKLAMA



 

CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2018, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt