spájame ľudí, ktorí menia svet
Kampane
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
  Hromadná pripomienka k výnosu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým sa ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu (SAPI)


Navrhujeme pozmeniť predkladaný Návrh výnosu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 28. júla 2008 č. 2/2008, ktorým sa ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike v znení neskorších predpisov nasledovne:

1. v Čl. I, bod 9.,ods. 1, písm. b) znie: „zo slnečnej energie s celkovým inštalovaným výkonom zariadenia výrobcu elektriny do 100 kW, ktoré je umiestnené na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so zemou pevným základom 344 eur/kWh“


Odôvodnenie:

Navrhujeme výrazne prehodnotiť predkladaný návrh ÚRSO, čo sa týka výšky výkupných cien 0,259 eur / kWh, pretože v kumulatívnom vyjadrení predstavuje tento pokles v roku 2011 celkovo až 43 % (1.1.2011 – 10 %, návrh od 1.7 ďalších 33 %)! Takýto pokles je bezprecedentný, neakceptovateľný a spôsobí zastavenie veľmi perspektívneho odvetvia slovenskej ekonomiky s výrazným dopadom na zamestnanosť, životné prostredie ale i na energetickú sebestačnosť Slovenskej republiky.

Na základe uvedených faktov a výsledkov analýz požaduje preto asociácia SAPI výrazne zmierniť predkladaný návrh a upraviť navrhovaný pokles na maximálne 10 % t.j na úroveň 0,344 eur/kWh, čo i tak bude znamenať celkový pokles v roku 2011 viac ako dostatočných 20 %.

Naša zásadná pripomienka sa opiera o nasledovné argumenty uvedené v bodovom poradí:

1. Porovnanie výšky výkupných cien pre fotovoltické inštalácie na strechách a budovách do 100 KWp v niektorých vybraných krajinách EÚ so Slovenskom prezentuje nasledovná tabuľka.

Normovanie (20/15=1,33) Krajina Podpora v rokoch MIN MAX MIN MAX
Francúzsko 20 0,44 0,58 0,587 0,773
Nemecko 20 0,2733 0,2874 0,364 0,383
Taliansko od 1.1. 2011 20 0,358 0,402 0,477 0,536
Taliansko od 1.9.2011 20 0,323 0,38 0,431 0,507
Grécko 20 0,55 0,55 0,733 0,733
Belgicko - Flanders 20 0,33 0,33 0,440 0,440
Belgicko - Wallonie 20 0,234 0,455 0,312 0,607
ČR 20 0,243 0,309 0,324 0,412
Priemer 0,344 0,412 0,459 0,549
Minimum 0,234 0,287 0,312 0,383
SR 15 0,259 0,259 0,259 0,259

Napr. v Nemecku po desiatich rokoch podpory FV inštalácií majú pri kumulatívnom inštalovanom výkone cca. 18 000 MWp výkupné ceny v rozmedzí od 0,2733 do 0,2874 eur/kWh pri 20 ročnej podpore, čo pri prepočte na 15 ročnú podporu znamená výkupnú cenu v rozmedzí od 0,364 do 0,383 eur/kWh. Podobne v ČR nové výkupné ceny napriek silným obavám z vývoja cien elektrickej energie pre spotrebiteľov sú stanovené v rozpätí od 0,324 do 0,412 eur/kWh po zohľadnení prepočtu na 15- ročnú garanciu výkupu.

2. V nadchádzajúcej tabuľke je uvedený príklad výpočtu návratnosti finančných prostriedkov vložených do 100 kW strešnej PV inštalácie pri optimálnych podmienkach. Z tabuľky vyplýva, že pri očakávanej 12-ročnej návratnosti prostriedkov a i pri veľmi výhodnom bankovom financovaní je potrebné mať garantovanú výkupnú cenu najmenej 0,355 eur/kWh.

Investícia bez DPH (EUR) 2 700,00 Požadovaná návratnosť (rok) 12 Produkcia kWh/rok 1 000,00 Priemerná degradácia výkonu / rok 0,50% Prevádzkové náklady + poistenie / rok (% z investície) 1,50% Finančné náklady 13 rokov;7%;70% obligo Výkupná cena (EUR) 0,3550

3. Parametre uvádzané v predchádzajúcom výpočte vychádzajú z optimálnych podmienok, ktoré je možné dosiahnuť iba zriedka. Napr. rozdiel v osvite medzi severom a juhom Slovenska je aj 10 %, zďaleka nie vždy je možné pracovať s ideálne nastaveným sklonom a orientáciou strechy alebo fasády apod. Pri kalkulácii investičných nákladov odporúčame brať do úvahy ceny európskych a svetových výrobcov komponentov, aby bola dosiahnutá štandardná úroveň kvality a aby sa predišlo technickým ale i garančným problémom.

4. Faktom je, že navrhované - druhé zníženie výkupných cien v priebehu roku 2011 spôsobuje nestabilitu podnikateľského prostredia a znemožňuje dostatočnú prípravu na realizáciu nových strešných inštalácií. Naviac z uvedeného vyplýva, že regulačným obdobím je tentokrát iba perióda polroka, čo by bol určite historický precedens, ktorý môže byť potom aplikovateľný aj v iných odvetviach energetiky, nehovoriac o výške navrhovaného poklesu.

5. Z údajov poskytnutých asociácii SAPI úradom ÚRSO začiatkom januára 2011 vyplýva, že z celkového objemu pripojených FVE v distribučnej sieti SR bolo iba 1,6 percenta do 100 kWp, t.j. zhruba 2,4 MWp. Na základe uvedeného môžeme predpokladať, že celkový inštalovaný výkon pripojených strešných PV inštalácií v období od 1.7. do 31.12. 2011 môže dosahovať maximálne úrovne medzi 9 až 25 MWp (uvažujme príklad 300-500 ks inštalácií s priemerným očakávaným inštalovaným výkonom v rozmedzí 30- 50 kWp na jednu inštaláciu t.j. 300x30 resp. 500x50 = 9 až 25MWp). Z vyššie spomenutého vyplýva, že uvedené množstvo PV inštalácií bude mať takmer doslova nulový vplyv na výšku ceny elektrickej energie pre konečného spotrebiteľa a zároveň ani nemôže ohroziť stabilitu distribučných sietí, nakoľko daná energia bude v prevažnej miere spotrebovaná v mieste jej výroby.

6. V neposlednom rade treba zdôrazniť vplyv navrhovaného cenového výnosu na zamestnanosť na Slovensku v tomto sektore, napr. na výrobcov panelov (PV Solarsys), striedačov (Delta, Vonsch), transformátorov (BEZ), nosných konštrukcií (Kovako), kabeláže (Murat) alebo iných komponentov (PowerOne), na malé a stredné elektroinštalačné firmy a na mnohých ďalších, ktorí vytvárajú stovky pracovných miest bez štátnej podpory a bez dotácií na pracovné miesta.







POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Hromadná pripomienka k výnosu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým sa ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike
31.3.2011 19:41 | Barbora Bohusova

...
Ad: Hromadná pripomienka k výnosu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým sa ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike
18.3.2011 13:19 | OZhpsr

O akých statách pre investorov sa tu hovorí?
1. Na výstavbu takýchto zariadení na výrobu elektrickej energie z OZ dostane tzv. investor peniaze zo štátu (fondy EU).
2. V závislosti od druhu tohoto zariadenia (solárne el.,vodné, biomasa ...) sú stanovené URSO násobne vyššie výkupné ceny od cien tržných a tým aj rôzna doba návratnosti investovaných prostriedkov . Komu sa však tieto investované prostriedky vracajú?
Predsa tzv.investorovi, ktorý ich však vôbec neinvestoval.

Potom naozaj nechápeme prečo majú byť výkupné ceny elektrickej energie vyššie ako ceny tržné.
Vysvetlí to niekto ?
Ad: Hromadná pripomienka k výnosu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým sa ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike
17.3.2011 18:00 | Roman Kanala

Tak ma napadla ešte jedna informácia, ktorú na Zlodejsku po zlodejsky možno ľudia nemajú. Na Švajčiarsku po švajčiarsky máme v Ženeve možnosť dobrovoľne platiť vyššiu sadzbu za elektrinu, ak chceme podporovať solárnu energiu a obnoviteľné zdroje. Je mnoho ľudí, ktorí si platia takúto drahšiu elektrinu. Ostatní si môžu platiť buď čisto hydraulickú, alebo tú základnú sadzbu, v ktorej je aj jadrový prúd, aj elektrina z tepelných elektrární.

Solárne články tak nezvyšujú základný tarif pre všetkých, ale platia si to dobrovoľníci a nadšenci.

Švajčiarska elektrina je asi zo 40% jadrová a 60% hydraulická a medzi nimi vklinené nejaké percento z tepelných elektrární, ale je to podiel rýchlo rastúci. Importuje sa veľa francúzskej elektriny, ktorá je z troch štvrtín jadrová.

Viac na
www.whygeneva.ch/index.php?opt...

Produkcia CO2 podľa spôsobu výroby elektriny:
www.world-nuclear.org/educatio...
Ad: Hromadná pripomienka k výnosu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým sa ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike
15.3.2011 09:28 | Slavomír Karabinoš

Som za, ale len v prípade ak to bude 344 eur/MWh, nie 344 eur/kWh!
Ad: Hromadná pripomienka k výnosu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým sa ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike
14.3.2011 11:44 | Andrea Zlatňanská

viete čo, to, že desiatky rokov dotujeme uhoľný a jadrový priemysel je ok, a keď majú dostávať podporu čisté, moderné a bezpečné technológie, tak už je to problém? Energetický "vlak" ide smerom rozvoja OZE, pozrite si môj príspevok o porovnaní rozvoja OZE a jadra vo svete za poslednú dekádu: zlatnanska.blog.sme.sk cim skor sa tomu prisposobime aj my na slovensku, tym to bude v buducnosti lahsie.
Ad: Hromadná pripomienka k výnosu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým sa ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike
13.3.2011 17:47 | Roman Kanala

Treba si ujasniť niekoľko zásadných faktov a súvislostí. Fotovoltaika je výborný zdroj energie "zadarmo", ak je to doplnkový zdroj niekde pri veľkom spotrebiči, alebo ak je to na streche budovy, protihlukovej bariére diaľnice či na inej podobnej ploche, ktorá by inak ostala nevyužitá. Ak je na zabratej poľnohospodárskej pôde, to nie je dobre.

Fotovoltaika produkuje "čistú" energiu bez emisií, ale len na mieste produkcie inštalácie. Pri výrobe sa môže spotrebovať veľké množstvo energie, ktoré môže dosiahnuť významný podiel energie vyrobenej počas celej doby života inštalácie. Asi 50 až 100%. Dosť veľký zlomok.

Fotovoltaika produkuje elektrinu, keď svieti slnko a nie vtedy, keď treba. Nie je to regulovateľný zdroj. Takže buď treba veľký spotrebič hneď na mieste, alebo treba dobré drôty, aby sa energia dopravila k spotrebiču. Takže hneď máme dva problémy: nestabilita veľkého zdroja môže spôsobiť nestabilitu v celej sústave a z toho vyplýva potreba záložného zdroja, najlepšie na 100% kapacity neistého zdroja a pokiaľ možno blízko. Polia veterných generátorov v Nemecku a Dánsku vyvažujú turbíny v nórskych fjordoch. Na Zlodejsku je len Čierny Váh a potom Gabčíkovo so zlomkovou kapacitou v porovnaní s pôvodným projektom.

Subvencovať fotovoltaiku je dobré, aby technológia prenikla do pásma rentability. Ale nie je dobré subvencovať fotovoltaiku na poli s výkonom megawattov ďaleko od spotreby, lebo drôty musí zaplatiť niekto iný (prenosová firma), záložné zdroje tiež niekto iný (monopolný výrobca) a vyššiu cenu elektriny musí zaplatiť ešte niekto iný (koncový spotrebiteľ). Kým je fotovoltaiky málo, stratí sa to v priemere. Ak je jej veľa, už to rozhádže ekonomické parametre pre všetkých partnerov.

Takže subvencie áno, ale len rozumné. Čínske panely by nemali byť subvencované - sú vyrobené za hrozných podmienok, majú malý špecifický výkon a rýchlo starnú. Lokality v meste či blízko odberu sú fajn, inštalácie na strechách a malé elektrárne pre osobnú spotrebu sú fajn. Ale megawatty na úrodnej pôde nie sú dobré a nemali by byť subvencované vôbec. Ako všetko, kde hrozia subvenčné podvody. Veľké kopy peňazí obvykle zobudia mafiu a potom niektorí spávajú s eurofondmi a iní nespia vôbec.

Zmeny pravidiel počas hry tiež nie sú dobré z iného dôvodu: zneisťujú investorov a tí sa potom budú báť ísť do nových technológií. Treba jasné pravidlá. Napríklad na Švajčiarsku po švajčiarsky je cena rozdielna pre tri skupiny podľa umiestnenia: na strechách novostavieb, kde boli panely už súčasťou projektu a sú optimizované na uhol dopadu i estetiku, potom panely pridané na domy už stojace, a napokon panely na poli.
Ad: Hromadná pripomienka k výnosu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým sa ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike
13.3.2011 14:40 | Zoro Orba

Netreba si pliest dotovanie s tunelovanim. Ved nie je myslitelne aby dotovana oblast bola najlukrativnejsim biznisom.
Fotovoltaika uz je tak naslapnuta ze sa bude rozvijat aj bez lokalnych tunelarov a nehorazneho zvysovania cien elektriny.
Ad: Hromadná pripomienka k výnosu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým sa ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike
13.3.2011 10:56 | Blanka Hermanová

Podporujem alternatívne zdroje a fotovoltaika je už dnes jednou z neodmysliteľných ciest zabezpečenia zdrojov el. energie.
Ad: Hromadná pripomienka k výnosu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým sa ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike
12.3.2011 22:16 | Korner Osvald

Pre p. Dušana Rolína..........
Spotreba energie stúpne do roku 2050 , 1,5 – 2,3 krát
V roku 2025 nás podľa UNPD (United Nations Population Division) bude už 8 miliárd

Na planéte sme za posledných 100rokov zapríčinili:
- Skleníkový efekt - nutné meniť štruktúru výroby energie k zdrojom, ktoré neprodukujú nebezpečné množstvo skleníkových plynov.
- Kyslé dažde - napríklad len vo Švédsku zo 100 000 jazier je 20 000 mŕtvych - bez života.
- Ozónovú dieru - teplota stúpne v najbližších rokoch až o 4 stupne
- Vyčerpali sme surovinové a energetické zdroje - o 20 rokov bude k dispozicií len 50% svetových zásob ropy - transport ľudí a tovarov, sa podieľa jednou pätinou na celkovej svetovej spotrebe energie
- 30% všetkých rybacích populácií je silne zdecimovaná a ďalších minimálne 40 % je lovená na hranici možnosti
- Každý rok zmizne z povrchu Zeme 130.000 km² pralesov. Je to plocha väčšia ako rozloha Anglicka, za posledných 100 rokov sme zničili 60% všetkých pralesov
- Dnes je už ohrozený celý ekosystém. Vedci varujú, bude to najväčšia biologicko-ekologická katastrofa, akú kedy človek spôsobil

Tak čo už chcete na tomto svete dotovať a rozvíjať??
Fotovoltika spôsobila – energetickú revolúciu, ak poznáte jednoduchší systém na produkciu energie napíšte o nej aj ostatným
Kde budu žiť Vaše vnúčata?? p. Rolín
Ad: Hromadná pripomienka k výnosu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým sa ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike
10.3.2011 18:17 | Martin Zsigo

Osobne si myslim, ze samotna technologia je ohromna . Ked si odmyslime podpory OZE resp. nepodpory, tak si najma treba uvedomit, ze vieme zo svetla vyrobit lahko distribuovatelny elektricky prud . Ludia, myslim tym majitelov rodinnych domov, ktori sa rozhodnu namiesto kupy auta, alebo vkladu na terminovany ucet vlozit peniaze do tejto technologie by mohli byt podporovani . Tito ludia si vyrobia energiu pre svoju spotrebu a prebytok dodaju do siete . Nevidim tam ziadny problem so stabilitou siete v takychto pripadoch . Odhliadnuc od toho by som radsej prispel na takto vyrabanu elektrinu ako skripal zubami pri zvysujucich sa cenach nafty a benzinu naco sme si zvykli bez extremne velkych protestov a nesuhlasov . Na zaver uz len tolko, ze sa cudujem, preco by mali mat slovaci najhorsie podmienky . Okolite krajiny ich maju lepsie co sa tyka 20 rocnej doby podpory aj dotovanej ceny . Som za lepsie podmienky pre slovakov , alebo aspon rovnake ake maju vsetky vyspele europske krajiny .
Ad: Hromadná pripomienka k výnosu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým sa ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike
9.3.2011 21:29 | Karol Galek

Dobrý deň Dušan,

1. Výkupné ceny bolo možne podľa zákona 309/2009 medziročne znižovať o max. 10% čo sa u fotovoltiky aj dialo a to v maximálnej možnej miere. K znižovaniu cien technológií však napríklad v minulom roku nedošlo, práve naopak, a až v tomto roku zaznamenávame 8-10% pokles. Novela zákona z minulého roku toto 10% obmedzenie pre vietor a slnko zrušila.
Návratnosť pod 10 rokov je momentálne možné dosiahnuť iba pri veľkých zemných inštaláciách, ktoré však ak budú postavené po 1.7.2011, tak nebudú mať nárok na doplatok. Tento nárok budú mať iba inštalácie do 100 kWp umiestnené na budove. A práve týchto sa týka vyššie uvedená pripomienka. Do tejto kategórie spadajú aj malé strešné inštalácie o veľkosti do 10 kWp, ktoré si plánujú inštalovať najmä ľudia za účelom pokrývania vlastnej spotreby a predaja iba prebytkov. Tu sa však už nejedná o žiadne firmy ale o bežných ľudí, ktorí zmýšľajú ekologicky a ekonomicky súčasne. Fotovoltiku si však ako nepodnikatelia nakúpia s DPH a nebudú si môcť uplatňovať odpisy. Návratnosť v tomto prípade je už pri súčasných výkupných cenách za hranicou 12 rokov!

2. Fotovoltické zariadenia do 100 kWp na budovách o ktoré teraz ide, budú primárne spotrebovávať vyrobenú elektrickú energiu v mieste inštalácie a do siete predávať prebytky. Takéto inštalácie sa spravidla pripájajú do NN, teda úrovne 0,4 kV. Prebytky, ktoré sa dostanú do siete budú v 99% prípadoch spotrebované na tej istej úrovni a do VN sa nedostanú. Vďaka tomuto dochádza k decentralizácií a odľahčeniu sietí: www.solarwirtschaft.de/uploads...
Vami uvedené odoberanie elektriny na straty, alebo teda vykrývanie odchýlok, sa týkalo najmä inštalácií na 100 kWp, ktoré však už nový výnos a ani hromadná pripomienka nerieši!

3. Výkupné ceny stanovované pre elektrinu z OZE majú na celom svete motivačný charakter, aby došlo k ich plošnému rozšíreniu, zvýšeniu výrobných kapacít a tým k zníženiu ich obstarávacích cien. To všetko bez potreby dotácií či iných príspevkov štátu. Ceny týchto technológií vďaka tejto stratégií prudko klesajú, a napr. pri fotovoltike sa dosiahnutie tzv. grid parity na úrovni koncového odberateľa očakáva v našich podmienkach v rozmedzí rokov 2014-2016.
Porovnávať cenu energie z OZE, v ktorej sú zahrnuté všetky obstarávacie a prevádzkové náklady s cenou energie z jadra, ktorá odráža iba prevádzkové náklady a navyše je podporená neprehľadnou sieťou skrytých a krížových dotácií je viac ako zavádzajúce. V prípade elektriny vyrobenej z OZE navyše koncový odberateľ platí iba za skutočne vyrobenú a dodanú energiu, zatiaľ čo v prípade uhlia, či jadra každý z nás dopláca za investíciu vo forme daní a to bez ohľadu na produkciu a odber!
Ad: Hromadná pripomienka k výnosu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým sa ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike
9.3.2011 12:51 | Dušan rolín

Nesúhlasím s hromadnou pripomienkou z technických aj ekonomických dôvodov.
1) Pôvodné výkupné ceny boli nastavené v dobe, keď zavádzanie fotvoltaických článkov bolo kvôli vysokým nákladom na technológiu značne neefektívne a doba návratnosti prekračoval 15 rokov, prípadne investície boli z ekonomického hľadiska skôr stratové. Situácia sa však v priebehu dvoch rokov radikálne znížila. Ceny komponentov radikálne klesli a to až do tej miery, že návratnosť sa dostala pod 10 rokov (zákon o dani z príjmov zaradil komponenty do skupiny s odpisovou dobou 15 rokov).
Preto súhlasím s podporou, ale s radikálne zníženou cenou vykupovanej elektriny na úroveň, ktorá zabezpečí návratnosť cca 12 rokov. Inak to bude dodatočný a ničím neodôvodnený zisk výrobcov elektriny z fotovoltaických článkov.
2) Technické dôvody sú z hľadiska stability energetickej sústavy. Fotovltaické články nevyrábajú elektrinu pre primárny odber (ani jeden z výrobcov nemá uzatvorenú zmluvu o odbere s konečným spotrebiteľom), ale na vykrývanie odchýlok v distibučnej sieti. Dnes už je tejto energie prebytok, takže ďalší nárast môže spôsobovať problémy so stabilitiou siete
3) Elektrina z obnoviteľných zdrojov je podstatne drahšia, ako z klasických. Energia zo solárnych článkov je viac ako päťnásobne drahšia ako energia z vody a skoro desať násobne drahšia ako z atómu. Terajšia cenová úroveň je nastavená na klasické zdroje. Pri raste podielu elektriny z obnoviteľných zdrojov sa to nevyhnutne začne prejavovať v cene elektriny pre konečného spotrebiteľa. Ak sa dosiahne konsenzus k rapídnemu nárastu cien elektriny v dôsledku rastu podielu elektriny z OZE, potom má hromadná pripomienka opodstatnenie. Ale udržať nízku cenu elektriny pri rastúcom podiele elektriny z OZE sa jednoducho nedá. Treba si konečne uvedomiť, že podporu OZE neuhradí nejaký imaginárny neosobný štát, ale kon krétni odberateľ elektriny.



Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Vypočítajte: "Desať plus 8".


 

Kampaň bola ukončená.

Prehľad podporovateľov

  » Vaše reakcie (12)

 



Súvisiace témy:
Ekonomika
Štátna správa
Právo
Energia



REKLAMA



 



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS