spájame ľudí, ktorí menia svet
Kampane
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
  Hromadná pripomienka Greenpeace k návrhu zákona o identifikácii environmentálnej záťaže

Hromadná pripomienka Greenpeace Slovensko k návrhu zákona o identifikácii environmentálnej záťaže a určení zodpovednej osoby za environmentálnu záťaž a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ministerstvo životného prostredia SR zverejnilo 18. januára  2011 na Portáli právnych predpisov MS SR návrh  zákona o identifikácii environmentálnej záťaže a určení zodpovednej osoby za environmentálnu záťaž a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “návrh zákona”).

Vo všeobecnej časti dôvodovej správy k návrhu zákona sa uvádza, že v súlade s celosvetovým trendom vyspelých štátov je aj na Slovensku uznaný, ako jeden z rozhodujúcich princípov rozvoja, princíp trvalo udržateľného rozvoja; pritom starostlivosť o životné prostredie sa musí stať integrálnou súčasťou každej sféry spoločenského života. Z hľadiska priorít medzi významné aktivity vlády v oblasti životného prostredia patrí odstránenie starých environmentálnych záťaží, ktoré zvyšujú kontamináciu pôdy, horninového prostredia a podzemných vôd.

Zároveň sa vo všeobecnej časti dôvodovej správy zdôrazňuje, že problematika environmentálnych záťaží je veľmi aktuálna a je nevyhnutné riešiť ju ako samostatný environmentálny systém. Základným krokom pre systémové riešenie problematiky je doplnenie legislatívneho rámca, čo sa napĺňa (podľa spracovateľa návrhu zákona) predloženým návrhom zákona.

S prihliadnutím na tieto nepochybne správne tvrdenia dôvodovej správy je vážnym nedostatkom predloženého návrhu zákona, že neobsahuje dôležité ustanovenia, ktoré je nutné zachovať v záujme optimálneho systémového riešenia a reálnosti programu odstraňovania environmentálnych záťaží.

Na rozdiel od členenia, ktoré predošlý návrh zákona z roku 2009 obsahoval - totiž, že plánu prác (v aktuálnej verzii podľa § 5, v predošlom  návrhu programu sanácie)  má principiálne predchádzať analýza rizík, vypracovaná zodpovednou osobou (najmä pôvodcom  záťaže  a právnym nástupcom pôvodcu) -  toto systémové  riešenie už predmetný návrh zákona neupravuje a neobsahuje v plnej miere najmä nevyhnutný postup mimoriadne dôležitého  schvaľovania spracovanej analýzy rizika zo strany príslušných orgánov štátnej správy.

Analýza rizík environmentálnej záťaže (ako každá analýza) je nevyhnutnou podmienkou efektívneho systémového riešenia, len na základe dostatočne spracovanej  tejto analýzy, pri zohľadnení všetkých faktorov, ktoré sa pričinili o vznik záťaže je možné pripraviť optimálny plán úloh zameraných na jej odstraňovanie. Vzhľadom na jej mimoriadnu dôležitosť je nevyhnutné, aby analýza rizík záťaže vždy podliehala schvaľovaniu príslušných orgánov štátnej správy (ako to predpokladala predošlá verzia návrhu zákona z roku 2009).

Orgán štátnej správy má však možnosť schváliť záverečnú správu geologickej úlohy,  pri ktorej riešení sa zistilo a overilo závažné znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, (obsahujúcu analýzu rizík záťaže) - viď § 16 ods. 5 zák. č. 569/2007  Z.z. o geologických prácach (geologického zákona) v znení neskorších predpisov -  len v prípade, ak projekt geologickej úlohy je financovaný zo štátneho rozpočtu alebo z iných verejných prostriedkov-  viď § 18 ods. 1 geologického zákona.

Vzhľadom na to, že odstraňovanie environmentálnych  záťaží je súčasťou štátneho programu SR je nevyhnutné, aby aj v prípade financovania geologickej úlohy (obsahujúcej analýzu rizík záťaže) pôvodcom záťaže a právnym nástupcom pôvodcu záverečnú správu a analýzu rizík schvaľoval orgán štátnej správy.

Skutočnosť, že sa príprava analýzy rizika (najmä čo má obsahovať) ponecháva na voľnú úvahu zodpovednej osoby,  bez dostatočnej ingerencie zo strany príslušných orgánov štátnej správy (vo všetkých prípadoch) bude veľmi pravdepodobne znamenať, že táto analýza môže byť pre úsporné finančné opatrenia zodpovednej osoby (predovšetkým pôvodcu záťaže) spracovaná nedostatočne (bez adekvátneho zhodnotenia všetkých východiskových podmienok).

Je nesporné, že v prípade nedostatočne spracovanej analýzy rizík záťaže aj samotný plán práce na jej odstraňovaní bude zodpovednou osobou pripravený nevhodne a nebude obsahovať primerané opatrenia na samotnú sanáciu environmentálnej záťaže a monitorovanie geologických faktorov životného prostredia (posanačný monitoring) .

Tento prístup, obsiahnutý v návrhu tohto zákona (a rovnako nedostatočne riešený v súčasnej úprave geologického zákona) považujeme za nevysvetliteľný.

V prípade schvaľovania analýzy rizík len pôvodcom záťaže (alebo jeho právnym zástupcom)  - podľa vyššie uvedených podmienok -  bude tento mimoriadne dôležitý základ pre určenie opatrení na odstraňovanie  environmentálnej záťaže len „v rukách“ pôvodcu záťaže a štát bude mať len minimálny vplyv na dosiahnutie efektívnosti týchto opatrení.

V hromadnej pripomienke zároveň predkladáme aj ďalšie návrhy na zmeny a doplnenia zákona, ktoré vytvárajú podmienky pre zabezpečenie kvalifikovanej kontroly štátu pri  odstraňovaní environmentálnych záťaží, resp. sú dôležité pre zabezpečenie účasti všetkých dotknutých subjektov, najmä obcí a miest.



Ministerstvo životného prostredia SR
radovan.katrlik@enviro.gov.sk
info@enviro.gov.sk

https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=459&matEID=3520&langEID=


Vec: Pripomienkové konanie k materiálu č.33879/2011-44 k návrhu  zákona  o identifikácii environmentálnej záťaže a určení zodpovednej osoby za environmentálnu záťaž a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V súlade s čl. 13 bod 3 a  8 a na základe čl. 14 bod 6  Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky schválenej  uznesením vlády SR č. 352 z 26. 5. 2010 zasielame zásadnú hromadnú pripomienku verejnosti k materiálu č. 33879/2011-44  k  návrhu zákona  o identifikácii environmentálnej záťaže a určení zodpovednej osoby za environmentálnu záťaž a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Text hromadnej pripomienky verejnosti bol spracovaný a zaslaný prostredníctvom Portálu právnych predpisov na MŽP SR elektronicky právnikom JUDr. Jozefom Šuchtom a riaditeľom Greenpeace Slovensko Jurajom Rizmanom a je zverejnený na internetovej stránke www.changenet.sk.

Za splnomocnencov pre zastupovanie pri rokovaní o pripomienkach určujem:


JUDr. Jozefa Šuchtu, Košice,
Juraja Rizmana, Bratislava.


Žiadame, aby navrhovateľ v prípade, že nevyhovie hromadnej  pripomienke verejnosti, uskutočnil rozporové konanie v zmysle čl. 14  bod 6 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.


Znenie hromadnej  pripomienky verejnosti.


1) Po porovnaní s predošlou  verziou návrhu  predmetného zákona, predloženou v roku 2009 a s prihliadnutím na schválený Štátny program environmentálnych záťaží (2010 - 2015) konštatujeme, že predmetný návrh zákona  nie je s uvedenými dokumentmi kompatibilný  - najmä neobsahuje dôležité ustanovenia, ktoré je nutné zachovať v záujme optimálneho systémového riešenia a reálnosti programu odstraňovania environmentálnych záťaží.

Ako uvádzame vo vyhlásení k hromadnej pripomienke, zverejnenom na webovej stránke www.changenet.sk - na rozdiel od predošlého členenia , ktoré verzia návrhu zákona z roku 2009 obsahovala -  totiž že plánu prác  (v aktuálnej verzii podľa § 5, v predošlej verzii návrhu zákona z roku 2009 programu sanácie)   má  principiálne predchádzať analýza rizík, vypracovaná najmä zodpovednou osobou -  toto   systémové  riešenie   už predmetný návrh zákona neupravuje a v plnej miere neobsahuje najmä nevyhnutný postup vyhodnotenia  a najmä  mimoriadne dôležitého  schvaľovania spracovanej analýzy rizika zo strany príslušných orgánov štátnej správy. Tento prístup považujeme za nevysvetliteľný.

Skutočnosť, že každému spracovaniu plánu prác musí predchádzať analýza rizík je nesporná. Upozorňujeme, že predošlá verzia zákona z roku 2009 v tejto spojitosti vhodne vo výklade pojmov definovala,  že analýzou rizík sa rozumie proces zahrňujúci popis a zhodnotenie východiskových podmienok na území s environmentálnou záťažou, vyhodnotenia súčasných a potenciálnych rizík s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia. Analýza rizík sa v predmetnej verzii zákona spomína len v prílohe č. 3  návrhu zákona - v bode 4. , v ktorom sa však zdôrazňuje cit.:

„Klasifikácia environmentálnej záťaže ( pozn. - zabezpečená ministerstvom životného prostredia SR) je pomocným kritériom pri určovaní priorít pre realizáciu prieskumu a sanácie environmentálnych záťaží. Klasifikácia environmentálnej záťaže nenahrádza analýzu rizika, ktorej závery sú pre návrh ďalšieho postupu určujúce.“

Vychádzajúc z uvedeného zdôraznenia dôležitosti analýzy rizík (pritom analýzu rizík predpokladá realizovať aj schválený Štátny program environmentálnych záťaží na roky 2010 - 2015) skutočne nechápeme, prečo návrh zákona neobsahuje žiadnu úpravu postupov zodpovedných osôb pri jej vypracovaní a najmä nevyhnutnú  úpravu schvaľovania  spracovanej analýzy rizika príslušným orgánom štátnej správy (v predošlej verzii návrhu zákona  z roku 2009 v § 7 ods. 3 ). Trváme na názore, že celý proces identifikácie environmentálnej záťaže a jej konečnej sanácie musí určite naďalej prebiehať v dvoch fázach – v prvej fáze zhodnotenia a schválenia analýzy rizika a v druhej fáze  prípravy opatrení, vychádzajúcich z tejto analýzy (v pláne práce).

Analýza rizík environmentálnej záťaže (ako každá analýza)  je nevyhnutnou  podmienkou efektívneho systémového riešenia, len  na  základe dostatočne spracovanej  tejto analýzy, pri zohľadnení všetkých faktorov, ktoré sa pričinili o vznik záťaže je možné pripraviť optimálny plán úloh zameraných na  jej odstraňovanie.  Ako uvádzame vyššie - vzhľadom na jej mimoriadnu dôležitosť je nevyhnutné, aby analýza rizík záťaže vždy podliehala schvaľovaniu príslušných orgánov štátnej správy (ako to predpokladala predošlá verzia návrhu zákona z roku 2009).

Orgán štátnej správy má však možnosť schváliť záverečnú správu geologickej úlohy, pri ktorej riešení sa zistilo a overilo závažné znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, (obsahujúcu analýzu rizík záťaže) - viď § 16 ods. 5 zák. č. 569/2007  Z.z. o geologických prácach - geologického zákona v znení neskorších predpisov -  len v prípade, ak projekt geologickej úlohy je financovaný zo štátneho rozpočtu alebo z iných verejných prostriedkov- - viď § 18 ods. 1 geologického zákona.

Vzhľadom na to, že odstraňovanie environmentálnych záťaží je súčasťou štátneho programu SR -  je nevyhnutné, aby aj v prípade financovania geologickej úlohy obsahujúcej analýzu rizík záťaže predovšetkým pôvodcom záťaže, právnym nástupcom pôvodcu záverečnú správu (s analýzou rizík) schvaľoval orgán štátnej správy.

Skutočnosť, že sa príprava analýzy rizika (najmä čo má obsahovať)  ponecháva na voľnú úvahu zodpovednej osoby bez dostatočnej ingerencie zo strany príslušných orgánov štátnej správy bude veľmi pravdepodobne znamenať, že táto analýza môže byť pre úsporné opatrenia zodpovednej osoby spracovaná nedostatočne (bez adekvátneho  zhodnotenia všetkých východiskových podmienok). Je nesporné, že v prípade nedostatočne spracovanej analýzy rizika aj samotný plán práce bude zodpovednou osobou pripravený nevhodne a nebude obsahovať primerané opatrenia na samotnú sanáciu environmentálnej záťaže a monitorovanie geologických faktorov životného prostredia (viď - navrhované znenie §  5 ods. 4  predmetného návrhu zákona).

V tejto spojitosti opäť poukazujeme na dôležitosť analýzy rizík v prílohe č. 3  návrhu zákona - v bode 4. zároveň upozorňujeme, že schválenie analýzy rizika konkrétnej environmentálnej záťaže ložiska môže byť dôvodom aj na zmenu klasifikácie záťaže – viď vyššie uvedenú citáciu bodu 4. prílohy č. 3 návrhu zákona  „Klasifikácia environmentálnej záťaže nenahrádza analýzu rizika, ktorej závery sú pre návrh ďalšieho postupu určujúce.“

Navyše, orgán štátnej správy, ktorý je oprávnený schvaľovať len plán práce - bude o tomto pláne rozhodovať „na slepo“ pretože bez predošlého vyhodnotenia a schválenia analýzy rizika bude mať len veľmi obmedzené informácie o efektívnosti, resp. neefektívnosti opatrení obsiahnutých v pláne práce.

Na základe toho nie je možné splniť účel zákona, ktorým je nesporne dosiahnutie efektívneho systému identifikácie a sanácie environmentálnych záťaží.

Súčasnú podobu návrhu zákona a dotknutých ustanovení preto považujeme v porovnaní s predošlou verziou z roku 2009 za krok späť.

Zavedenie predtým aplikovaného pravidla o dvoch fázach procesu identifikácie a sanácie environmentálnych záťaží  do predmetného návrhu zákona:

1) Príprava analýzy rizika a  jej schválenie príslušným orgánom štátnej správy
2) Príprava plánu práce a jeho schválenie príslušným orgánom štátnej správy

si však vyžaduje zmeniť samotnú osnovu zákona a vykonať úpravy  jeho viacerých ustanovení (nielen § 2 návrhu zákona). Vzhľadom na početnosť úprav a  potrebu zmeny filozofie celého zákona navrhujeme konkrétne legislatívne úpravy len postupom podľa čl. 14 bod 1 legislatívnych pravidiel vlády SR – zdôrazňujeme však, že nevyhnutnosť zachovania vyššie uvedených dvoch fáz procesu identifikácie a sanácie environmentálnych záťaží považujeme za mimoriadne dôležitú našu zásadnú  pripomienku, na ktorej budeme vždy trvať  a je nevyhnutné ju premietnuť do textu všetkých dotknutých ustanovení zákona.

S prihliadnutím na čl. 14 bod 1 legislatívnych pravidiel vlády SR navrhujeme, aby úprava o analýze rizík environmentálnej záťaže (s definíciou analýzy rizík v znení obdobnom úprave § 2 ods. 5 predošlej verzie zákona z marca 2009) bola uvedená v novom ustanovení, predchádzajúcom ustanoveniu § 5 návrhu zákona (vzhľadom na vloženie nového ustanovenia o analýze rizík navrhujeme § 5 a nasledujúce  ustanovenia označiť podľa poradia a prečíslovať na § 6 a nasl.). Zároveň v novom ustanovení  navrhujeme uviesť, že analýza rizík je samostatnou časťou záverečnej správy o geologickej úlohe podľa osobitného predpisu (odporúčame uviesť v ustanovení  odkaz v novom ustanovení zákona a poznámku pod  čiarou k  §   16 ods. 5 zák. č. 569/2007  Z.z.). 

V novom ustanovení je potrebné uviesť aj znenie obdobné  zneniu § 7 ods. 2  predošlej verzie zákona z marca 2009 (s tým, že program sanácie, uvedený v spomínanom § 7 ods. 2 sa nahrádza slovami plán prác).

V novom ustanovení o analýze rizík je zároveň  potrebné ustanoviť oprávnenie orgánov štátnej správy vyhodnocovať a schvaľovať analýzu rizík podľa znenia pôvodného § 7 ods. 3 predošlej verzie zákona z marca 2009 (v tejto spojitosti ponechávame na výber spracovateľa, či týmto orgánom bude  obvodný alebo krajský úrad životného prostredia) v lehote do šiestich mesiacov od jej predloženia.

Zároveň navrhujeme včleniť do nového ustanovenia aj úpravu uvedenú v § 7 ods. 4,  6 a 7 predošlej verzie zákona z marca 2009. Okrem toho je nevyhnutné v ustanovení uviesť, aby v  procese hodnotenia a schvaľovania analýzy rizika konkrétnej environmentálnej záťaže boli  jeho účastníkmi všetci účastníci uvedení v § 11 ods. 3 návrhu zákona.


2)  V §  6 ods. 2 písm. c návrhu zákona navrhujeme vypustiť slová:
„....v prípade, že boli geologické práce hradené z verejných prostriedkov“

Odôvodnenie :

Dôvody vypustenia sú zrejmé z našej zásadnej pripomienky označenej pod číslom 1. Stanovisko odborného geologického dohľadu o  realizácii plánu prác po jeho  ukončení  je dôležité v záujme  spoľahlivého zistenia skutkového stavu rozhodujúcim orgánom aj v prípade, že geologické práce boli hradené z prostriedkov zodpovednej osoby  (predovšetkým pôvodcu záťaže, alebo jeho právneho nástupcu). Vzhľadom na štátny záujem rozhodujúci orgán nemôže pred vydaním rozhodnutia o ukončení realizácie plánu prác rezignovať na svoju povinnosť zistiť efektivitu  uplatnených opatrení pri odstraňovaní záťaže – ani vtedy ak si zodpovedná osoba realizáciu plánu prác financovala z vlastných prostriedkov.


3) V § 6 navrhujeme nové znenie odsekov  3 a 4 :

„(3) Záverečná správa zo sanácie environmentálnej záťaže obsahuje najmä

a) zhodnotenie dosiahnutých výsledkov z hľadiska cieľov programu sanácie,
b) informáciu o použitých sanačných metódach,
c) projekt monitorovania geologických faktorov životného prostrediaodkaz A),
d) informáciu o opatreniach, ktoré sa vykonali podľa osobitných predpisov,odkaz B)
e) možnosti ďalšieho využitia nehnuteľnosti, ktorej sa environmentálna záťaž týka,
f) údaje o vynaložených nákladoch na sanáciu vrátane nákladov na vypracovanie programu sanácie a záverečnej správy o vykonaní sanácie, ktoré pochádzajú z verejných zdrojov.

(4) Rozhodnutie o ukončení realizácie plánu prác, ktorým sa vyhovelo žiadosti podľa odseku 1, obsahuje aj určenie podmienok monitorovania geologických faktorov životného prostrediaodkazA) a podmienok ďalšieho využitia nehnuteľnosti, ktorej sa environmentálna záťaž týka.“

K odkazom v § 6 v  odseku 3 a 4  sa vkladá poznámka pod čiarou, ktorá znie :

odkazA) §  12, § 14 a §16 zákona č. 569/2007 Z.z. (označenie odkazu navrhujeme označiť podľa poradia  odkazov v návrhu zákona)

odkazB) Napríklad zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z., zákon č. 220/2004 Z. z. v znení zákona č. 359/2007 Z. z., zákon č. 326/2005 Z. z.  o lesoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (označenie odkazu opäť navrhujeme označiť podľa poradia odkazov v návrhu zákona).

Odôvodnenie :

Dôvody navrhovaných zmien  sú zrejmé z našej zásadnej pripomienky označenej pod číslom 1. Považujeme za neprijateľné, aby rozhodujúci orgán vydal rozhodnutie o ukončení realizácie plánu prác len na základe formálneho splnenia povinnosti predložiť správy podľa odseku 2 (viď znenie tohto odseku navrhované spracovateľom), bez  zhodnotenia obsahu týchto správ. Kvalifikované zhodnotenie správy zo sanácie musí rozhodujúci orgán  realizovať podľa obsahu tejto správy uvedenej v nami navrhovanom odseku 3 § 6. 


4) Pôvodný odsek 3 § 6 navrhujeme s prihliadnutím na navrhované vloženie nových odsekov  3 a 4 označiť ako odsek 5 s tým, že v tomto odseku na konci vety za číslicou „2“ sa vkladá slová „...až 4.“

Odôvodnenie :

Dôvody navrhovaných zmien sú zrejmé z odôvodnenia zásadnej pripomienky označenej pod číslom 3.


5) Právomoc orgánu štátnej správy schvaľovať analýzu rizika uviesť aj v § 9 návrhu zákona pod písm. h (v prípade ak to bude právomoc krajského úradu životného prostredia), resp. v novom § 10  - v prípade ak to bude právomoc obvodného úradu životného prostredia (zároveň navrhujeme pôvodný § 10 a nasledujúce  ustanovenia prečíslovať - označiť podľa poradia).


6) V § 11 ods. 3 písm. a) návrhu zákona navrhujeme  za slovom „...nachádza,“ vložiť nové slová v znení „...alebo ktoré je environmentálnou záťažou dotknuté“.

Odôvodnenie :

Vzhľadom na vysoko pravdepodobný vplyv environmentálnej záťaže aj na katastrálne územia obcí umiestnených v jej blízkosti je nutné v znení predmetného ustanovenia § 11 ods. 3  písm. a) vykonať navrhované doplnenie. Navrhované doplnenie je spresňujúcou formuláciou  - v prípade možného  doplnenia „ ..ktorej katastrálne územie s environmentálnou záťažou susedí,“ by takáto formulácia zvádzala k domnienke, že sa jedná len o obec, ktorej katastrálne územie  má spoločnú hranicu s environmentálnou záťažou. Vplyv environmentálnej záťaže môže mať však evidentne vplyv aj na katastrálne územia obcí, ktoré bezprostredne so záťažou nesusedia (teda nemajú spoločnú hranicu), ale sú umiestnené v jej blízkosti.


7 ) V §  11 ods. 3 písm. b) návrhu zákona (podľa nášho predchádzajúceho návrhu v prípade jeho akceptovania bude  označené ako písm. c) navrhujeme vypustiť za slovom „Vlastníci...“ slovo „...susediacich...“.

Odôvodnenie :

Dôvody úpravy sú zrejmé z odôvodnenia predchádzajúceho nášho návrhu, uvedeného v bode 2) našich pripomienok.


8) V § 16 navrhujeme za doterajšou vetou vložiť novú vetu v znení :

„Ak sú pre ďalšie úkony vo vzťahu k environmentálnym záťažiam potrebné rozhodnutia podľa tohto zákona, v odbornom posudku vypracovanom odborne spôsobilou osobou  sa posúdia doterajšie úkony vo vzťahu k environmentálnym záťažiam vykonávané podľa doterajších predpisov a navrhnú sa opatrenia a podmienky pre vydanie rozhodnutia. Odborný posudok priloží žiadateľ k ostatným dokumentom vyžadovaných týmto zákonom.“

Odôvodnenie :

Úprava v prechodnom ustanovení je nevyhnutná v záujme prepojenia doterajších úkonov uskutočnených zodpovednou osobou  s úpravou navrhovaného zákona  (po nadobudnutí jeho účinnosti). Bez tejto úpravy je podstatný počet environmentálnych záťaží vyňatý z pôsobnosti predmetného zákona. Poukazujeme  v tejto spojitosti aj na  dikciu navrhovaného § 16 cit .: Právne vzťahy a úkony vo veciach identifikácie environmentálnej záťaže, vypracovania a realizácie plánu prác začaté pred účinnosťou tohto zákona...“ – pri tomto znení by  sa prakticky  celý proces identifikácie veľkého počtu environmentálnych záťaží, ale aj  ich sanácií  riadil doterajšími zákonmi, ktoré aj podľa hodnotenia Štátneho programu environmentálnych záťaží (2010 - 2015) sú posudzované ako nedostatočné.


9) V čl. II. návrhu zákona  navrhujeme doplnenie sadzobníka správnych poplatkov -  v časti X. Životné prostredie sa za položku 171 o vkladá položka 171 p, ktorá znie

a) podanie žiadosti o schválenie alebo zmenu návrhu plánu prác environmentálnej záťaže39p) 33 EUR,
b) podanie žiadosti o schválenie záverečnej správy z prieskumu environmentálnej záťaže, alebo schválenie analýzy rizika a o schválenie záverečnej správy zo  sanácie environmentálnej záťaže39o) 33 EUR.“.

V položke 171p sa vkladá odkaz a poznámka pod čiarou, ktorá znie :

„39p) § ... ods. 1 a ods. 5.... zákona č. .../2011 Z. z. o identifikácii environmentálnej záťaže a o určení zodpovednej osoby za environmentálnu záťaž a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.
„39o)  § ... ods. .... a .... zákona č. .../2011 Z. z. o identifikácii environmentálnej záťaže a o určení zodpovednej osoby za environmentálnu záťaž a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

Odôvodnenie :

Dôvody úpravy sú zrejmé z našej zásadnej pripomienky označenej pod číslom 1.

10) V čl. III. návrhu zákona navrhujeme doplniť nový novelizačný bod 6 , v ktorom sa vloží  do § 18 geologického zákona nový odsek 2. v znení :
„(2) Analýzu rizík podľa § 16 ods. 5 posudzuje a schvaľuje orgán štátnej správy podľa osobitného predpisu do šiestich mesiacov od jej predloženia.“

V tomto ustanovení sa vkladá  odkaz a  poznámka pod čiarou na vyššie navrhované  nové ustanovenie o analýze rizík  predmetného návrhu zákona v znení :
odkazc) § ...  ods....zákona č. .../2011 Z. z. o identifikácii environmentálnej záťaže a o určení zodpovednej osoby za environmentálnu záťaž a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. (označenie odkazu navrhujeme označiť  podľa poradia  odkazov v návrhu zákona).







POZNÁMKY / vaše reakcie


Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Do formulára vypíšte len veľké písmená z nasledujúceho textu: "mDISnxKUmSow".


 

Kampaň bola ukončená.

Prehľad podporovateľov

  » Vaše reakcie (0)

 



Kontakty:
Greenpeace Slovensko

Súvisiace témy:
Štátna správa
Právo
Odpady a znečistenie
Životné prostredie



REKLAMA



 



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS