spájame ľudí, ktorí menia svet
Kampane
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
  Petícia Zachráňme rieku Hron

Zachráňme rieku Hron a zastavme devastáciu slovenských riek reguláciou, zahradzovaním korýt, odlesňovaním brehov a budovaním priečnych bariér a hatí vodných elektrární .

V súčastnom období dochádza k masívnemu  nekoordinovanému  a unáhlenému navrhovaniu, schvaľovaniu  a realizácii projektov  vodných elektrární na väčšine našich prirodzene tečúcich riek. Sme svedkami, že sa tak deje bez dôsledného a komplexného posúdenia ich kumulatívnych  vplyvov na životné prostredie a bez vypracovania dostatočnej analýzy dopadov a možných rizík vplyvom ich masívnej výstavby a prevádzkovania s ignorovaním súčastných negatívnych skúseností z už zrealizovaných podobných stavieb a to aj na rieke Hron.

Sme presvedčení, že súčastný stav a plánovaná či práve realizovaná výstavba niekoľkých desiatok hatí a zdrží MVE, nie je vo verejnom záujme, ale má len jednostranný účel maximálneho využitia vodného toku na výrobu elektrickej energie na úkor ešte rozsiahlejšej devastácie riečneho a krajinného ekosystému a tým aj životného prostredia.

Výstavba MVE je len dočasne zvýhodňovaným trendom a snahou istých skupín a jednotlivcov podnikajúcich v oblasti výroby elektrickej energie o maximálnu exploatáciu dotácií poskytovaných EÚ a vládou. Je však zároveň aj evidentným poškodením práv, záujmov a investovaných prostriedkov mnohých iných občanov ktorí tieto zvýhodnenia nemajú a ktorých činnosti sú alebo budú realizáciou týchto zámerov obmedzované a často úplne znehodnotené.

Krajina i rieky sú vecou verejnou a preto my dolu podpísaní občania v duchu ústavy Slovenskej republiky a jej princípov sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky a na základe prijatých legislatívnych nariadení, odporúčaní a implementácie zákonov EU z hľadiska ochrany a trvalej udržateľnosti životného prostredia z právneho poriadku členských krajín EU, touto petíciou žiadame

Vládu Slovenskej republiky
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky
a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o:

  1. Vyhlásenie moratória na navrhovanie, schvaľovanie a realizáciu výstavby ďalších vodných elektrárenských priečnych hatí a zdrží pre MVE aj na rieke Hron, ako biokoridoru s nadregionálnym významom - rovnakú požiadavku vznášame aj ohľadom ostatných riek, ktoré sú biokoridormi regionálneho, alebo nadregionálneho výnamu.
  2. Dodatočné posúdenie prevádzkových vplyvov už postavených MVE na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, narušenú povodňovú retenčnú schopnosť prírodného toku a tým i protipovodňovú ochranu územia. Je nevyhnutné zhodnotiť kumulatívny vplyv všetkých MVE v povodí a na povodie a následne zabezpečiť odstránenie zistených negatívnych vplyvov.
  3. Prijatie zákonných nariadení pre dobudovanie odborne navrhnutých a funkčných biokoridorov, na už postavených MVE, pre celoročnú a neobmedzenú migráciu vodných živočíchov a z technického hľadiska umožňujúcich preplavenie sa športovými rekreačnými plavidlami. Prevádzkovanie biokoridoru musí byť mimo kompetencií majiteľa alebo prevádzkovateľa vodnej elektrárne .
  4. Vypracovanie a prijatie rozvojového materiálu environmentálne zhodnotenie celospoločensky prospešnej využiteľnosti prírodného potenciálu jednotlivých vodných tokov Slovenska (a to nie len z hľadiska hydroenergetického využitia) v súlade s Rámcovou smernicou o vodách, Vodným Plánom Slovenska a  Plánov manažmentu čiastkových povodí. Na základe tohto zabezpečiť vypracovanie vyvážaného návrhu koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR.
  5. Novelizáciu príslušných predpisov k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie tak, aby boli bez výnimky povinne hodnotené vplyvy všetkých priehrad, nádrží a iných zariadení určených na zadržiavanie alebo akumuláciu vody, ktorých hrádze a hate by akokoľvek obmedzili alebo znemožnili prirodzené migračné cesty živočíchov, zmenili prietokové pomery alebo charakter riečneho toku.
  6. Prehodnotenie systému štátnych dotácií, stimulov a čerpania prostriedkov z fondov EÚ v oblasti podpory obnoviteľných zdrojov energie tak, aby boli podporované iba opatrenia s vyváženým pozitívnym vplyvom na krajinu, povodia a riečne ekosystémy a naopak – aby neboli podporované projekty jednsotranne výhodné iba zo stránky dosiahnutia krátkodobých ziskov, so negatívnymi vplyvmi na životné prostredie. Rovnako žiadame o podporu opatrení na dosiahnutie dobrého stavu vôd, ktoré boli identifikované v rámci implementácie Rámcovej smernice o vode 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady.


Petíciu zostavili:

Združenie  Slatinka
Združenie  Hron pre slobodné rieky                                               


Osoby určené pre zastupovanie v styku pred orgánom verejnej správy:

Ing.Anton Žabensky, Šmidkeho 7, 960 01 Zvolen
Ing. Jana Pavlíková, Mierová 4, 962 01 Zvolenská Slatina







POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Petícia Zachráňme rieku Hron
27.1.2015 23:17 | Tomáš

No v prvom rade sa mi chce plakať keď počujem o priehradách a že ľudia čo sa prejdú okolo hrona alebo ho vidia cez okno svojho auta píšu že priehrada niečo zlepší mám stovky kilometrov prebrodených po rieke hron a to čo som videl by som chcel aby videl každý keby som mal kameru alebo fotoaparát aby som vám ukázal čo vidím možno by ste ostali prekvapený nádherou hrona a to čo sa deje na hrone je to čudné že ľuďom je to úplne jedno ako rybár cítim že zväz nerobí nič okrem toho že tam nahádžu ryby ktoré akou si záhadou tam nie su a áno majú tu pravdu ľudia čo tvrdia že zväz je skorumpovaný a ani tie brigády sa nerobia na hrone rýb ubúda a ešte tieto priehrady budem musieť kvôli športovému rybárčeniu chodiť do čiech alebo da kam inam stačí mi čo vidím a vidím mrtvu vodu nad hrádzou nič tam nežije ďalšia vec hrádza sa spúšťa kvôli údržbe takže usadený kal sa dostáva aj z bahenným plynom do rieky kde sa usmrtí ďalšie potomstvo riečnych živočíchov vplyvom častých regulácií vodných tokov sa potomstvo znižuje a voda pred hrádzami sa rýchlejšie prehreje čo má za následok v horúcich dňoch časti úhyn ďalšia hrozba ktorá je hrozbou je cormoran ich početnosť sa neskutočne zvýšila okrem toho že požierajú ryby v neskutočných množstvách tak majú za následok vysychanie stromov nejaká dobra duša nasadila na hron a jeho prítoky vydru o hron ani tak nejde ale tie prítoky neviem či si myslia že tie ryby pršia z neba ale bohužiaľ ryba sa musí odchovať a nasadiť do potoka ak si toto dáte do jedného celku zistíte že je zázrak že ešte v tom hrone niečo žije a to som nespomenul naozaj všetko škoda že sa nedajú zverejniť nahrávky z priehrad ako sa snažia ryby dostať cez rybochod pozeráme sa na utrpenie živočíchov vo svete a doma máme katastrofu.Znečistenie je obrovské keď vyťahujem svetre alebo rôzne topánky hračky či sáčky z vody občas dáky kus dobytka alebo na brehu zapáchajúce psi,mačky a tie fľaše plastové sklenené chladničky práčky televízory ktoré vám plávajú je to obrovské smetisko áno rieka hron je smetisko ale ktorá rieka na slovensku nieje smetiskom skoro každá presne to by sme mali robiť investovať peniaze na vyčistenie riek spraviť kotviská pre vodákov vysadiť stromy odstrániť kanalizácie a zarybniť áno priehrady niekde je potrebné spraviť ale určité druhy rýb potrebujú prúdnatejšiu a studenejšiu vodu a hlavne tu majú neresiská v prítokoch rybochody katastrofa tie nefungujú nikde prvé dva roky keď sa postavy elektráreň fungujú na 30% potom sa zanesú takže to nemá význam keby nebola žiadna priehrada na dunaji alebo na hrone či váhu a ďalších riekach v našej krajine možno by bol svet krajší každopádne súhlasím s petíciou vodu si treba chrániť bohatstvo sa skrýva v nej.
Ad: Petícia Zachráňme rieku Hron
19.7.2014 19:56 | Peter

Uz dlhsie chodievam splavovat hron a konecne po dlhom case si chcem na rok spravit rybarsky listok no ako sledujem pri splavovani je az nepochopitelne jednak ako tuto krasnu rieku nicia ludia ktory nemaju ani len kusok citenie s prirodou a jednak nehovoriac o biotike!!! Od biotiky po salkovu to je strach sa dotknut tej vody tak zapacha. Nedokazem pochopit ako sa to vobec moze diat a ze s tym nikto nic nerobi( samozrejme v tom nic ine ako peniaze byt nemozu). Preto ma normalne potesila tato peticia a jednoznacne som na vasej strane a idem v tom s vami. Ak by trebalo pomoct ci to bude dobrovolne cistenie hrona alebo hocico na tuto temu tak urcite vahat nebudem. louckapeter89@gmail.com
Ad: Petícia Zachráňme rieku Hron
29.7.2013 10:48 | Jiří Smrčka

Hron je bezvadná , ještě nezkomercionalizovaná řeka a my k Vám jezdíme MOC rádi !!!
Ad: Petícia Zachráňme rieku Hron
24.2.2013 12:30 | Roman Kanala

"K tej ploche - plocha nie je dôležitá vôbec. "
 
Naopak, pre povodňovú prevenciu je dôležitá len plocha. Plocha určuje, koľko dodatočnej vody dokáže vodná nádrž absorbovať. Ak vodná nádrž nie je, tak je zadržiavacia schopnosť nulová. Pri prietokovej elektrárni je zadržiavacia schopnosť nulová. K tomu nepotrebujete siahodlhé elukubrácie o klapkách, stačí elementárna logika. A elementárna logika tiež hovorí, že profil nemožno zanedbať, lebo ak sa brehy rozširujú, každý centimeter navyše zvýši plochu. Preto je dobré mať mierne svahy, veľkú výškovú rezervu a zaplaviteľné územie, ktoré funguje ako suchý polder. Bez toho je povodňová funkcia blízka nule, lebo mnohonásobný nárast prietoku už nie je modulovateľný priepusťou.
 
Takže otázka je iná: na čo sa tu hráte?
Ad: Petícia Zachráňme rieku Hron
21.1.2013 11:54 | Slavomir

Ešte raz pripomínam - porovnávať prietokovú malú vodnú elektráreň a prečerpávaciu je nemožné. Prečerpávačku dokáže postaviť len štát, lebo súkromníkovi by to nikdy neprešlo. Je to taký obrovský zásah do prostredia a také obrovské náklady, že sa nikdy nevrátia. Prečerpávačka môže byť len časťou komplexnej sústavy elektrizačnej siete, do ktorej spadajú aj veľké elektrárne.
prietočné MVE sú budované súkromníkmi, lebo pre energetiku nemajú veľký význam, je to proste lobbing EU. Energetici jej výrbu neriadia, slúže na maximálne využitie energetického potenciálu rieky. Každopádne ja osobne som za, pretože verím, že toto je prvý krok k zmenám energetiky do budúcna. Nevidím zmysel v jedovatom jadre, alebo uhlí, ktoré spôsobuje ďaleko väčšie škody na ekológii. Týmto prvý krokom je podpora obnoviteľných zdrojov, lebo inak by sa do toho žiaden súkromník nepustil. Sú to obrovské investície, ktoré by nedokázal nik zaplatiť bez nejakých garancií návratnosti. Investor, ktorý má peniaze a chce ich otáčať si veľmi dobre premyslí kam vrazí 10 mil. EUR a chce ich rozhodne naspäť. Každopádne technológie sa rozvíjajú, spotreba elektirny v spotrebičoch sa znižuje, vyvíjajú sa technológie na akumuláciu elektriny. Ak sa vynájde spôsob ako akumulovať elektrinu, budú mať tieto obnoviteľné zdroje aj praktický význam, nie iba fiktívny ako doteraz. Zatiaľ ich energia slúži na podporu prenosu elektriny z veľkých zdrojov a je spôsob ako znižuje emisie produkované elektrárňami, aj keď o malé percento,ale každý kilowatt je využitý maximálne.
Ešte sa vrátim k tej akumulácii - nemáte celkom pravdu - elektrikárov to nezaujíma vôbec (elektráreň je energetický biznis a nie elektrikársky) a v praxi to nezaujíma ani energetikov. Je to čisto len záležitosť majiteľa elektrárne. Ak si preráta, že pri takom spáde sa mu za garantovanú cenu vráti investícia do 12 rokov, tak do toho ide, ak nie, tak do toho nejde. jednoduchá bilancia.
Stavbárov to tiež nezaujíma, oni sú radi, že na najbližšie dva roky majú prácu. Jedine projektant navrhuje dymenzovanie kotvenia hate a turbinári určujú výkonnostné parametre turbín.
K tej ploche - plocha nie je dôležitá vôbec. Pri počtoch vo fáze projektovania sa vypočítava konzumpčná krivka koryta nad haťou a pod haťou. Ide o modelovanie tvaru koryta a prepočty, za koľko sa zaplní daný objem pri daných prietokoch a pod korytom, - koľko dokáže vody prijať v danom čase koryto pri daných parametroch.
Podľa toho čo píšete zrejme neviete, že hať nie je statická nemenná prekážka - podľa konzumpčnej krivky koryta sa prepočítava automatika riadenia hate, ktorá sleduje výšku hladiny a podľa toho určuje manipuláciu s klapkami na hati - tie sa pohybujú hore a dolu, tak aby udržali čo najoptimálnejší spád pri danom prietoku a prevádzková hladina udržiavala kótu storočnej vody. Ak máme turbíny s hltnosťou 2 x 30 kubíkov za sekundu, tak dovtedy budú klapky zdvihnuté hore a udržujú prevádzkovú hladinu, zatiaľ čo voda preteká cez turbíny. Ak sú prietoky väčšie , tak sa klapky nakláňajú dolu a prepúšťajú vodu tak, aby výška hladiny nad haťou bol stále na prevádzkovej hodnote. Pritom začína postupne stúpať výška hladiny pod haťou a tým sa znižuje spád a klesá výkon. čím väčšie prietoky nad hltnosť turbín, tým nižší výkon. Ak sú prietoky extrémne, tak sa dvihnú celé hradidlá a tok bude bez prekážky. Turbíny sú odstavené a uzavreté a všetka voda bez prekážky preteká korytom. Kým sú prietoky v rámci 100 ročnej vody, tak k povodni nedôjde, ak sú nad, tak sú to extrémne stavy, kedy sa voda preleje cez hrádze. Tie sú stavané tak, aby bola jedna strana, nižšie a voda sa preleje do neobývanej časti na polia. tým sa uchráni majetok ľudí. Ak sú prietoky ešte extrémnejšie, tam už nezmôže nikto nič. Aj keby tam, elektráreň nebola, všetko by bolo pod vodou. Takže elektráreň dokáže spoľahlivo ochrániť okolia v rámci prietokov 100 ročnej vody, ktoré sú v poslednej dobe veľmi časté a spôsobujú rozsiahle škody nakoľko korytá riek nie sú udržiavané.
Pri pohlcovaní povodňovej vlny dokáže správca elektrárne manipulovať s haťou aj manuálne, ak vypne automatiku. a nastaviť výšku podľa vlastného uváženia. Zvyčajne sa sledujú výšky hladín na meracích staniciach v rámci toku s dostatočnou vzdialenosťou, aby mal správca cca 4 - 5 hodín na prípravu a postupné vypúštanie hate znižovaním klapiek. Ak je dĺžka vzdutia cca 1200 m, pri šírke koryta cca 40m a spustením klapiek o 0,5 m získame priestor, ak zanedbáme sklon brehov na tom 0,5 m, 24 000 kubíkov, čo je obrovské množstvo. Zo skúseností na iných elektrárňach, ktoré boli postavené v minulom storočí a sú v prevádzke už 40 rokov sa to osvedčilo a funguje to. Povodňová vlna má zväčša výšku 30 - 40 cm. no záleží od jej dĺžky. Ak zohľadníme, že bude na toku viacero elektrární, ktoré budu takto spolupracovať, ich vplyv na povodne bude ešte väčší.
Samozrejme podotýkam, že toto sa netýka vplyvu na ichtyofaunu a fungovanie rieky ako bikoroidora, lebo tam sú vplyvy rozhodne negatívne a preto treba postupovať rozumne a koordinovane.
Ad: Petícia Zachráňme rieku Hron
21.1.2013 08:53 | Roman Kanala

Ja viem, ako sa počíta objem priehradnej zdrže. To je dôležitý parameter pre stavbárov a elektrikárov. Pre vodárov je dôležité iné: akú prívalovú vlnu priehrada zadrží a tú je najlepšie vyjadriť v časových a nie objemových jednotkách. Jednak to je jednoduchšie, než sledovať prietok, ktorý môže stúpnuť na mnohonásobok, a je to parameter, ktorý rozhodne o zaplavení území pod hrádzou. Dôležitý potom nie je objem priehrady, ale povrch. Prietoková elektráreň má z definície aj tak objem nádrže blízky nule a povrch blízky riečisku, takže zádržná schopnosť blízka nule. Ten meter či dva sa naplnia za pár sekúnd, ktoré nestoja za reč.
 
Áno, je pravda, že o regulácii toku rozhodujú elektrikári. Ale ak rozhodujú na Ružíne a na Dedinkách, nebudú tiež rozhodovať na Hrone? Takže celý argument s protipovodňovou funkciou padá. Tá nebude žiadna. Takže veľa rečí pre nič. Podobne je to aj so zbytkom. Na Hrone netreba žiadne priehradky. Je to nezmysel a nabalia sa len stavbári a vlastníci. Všetci ostatní stratia a suma strát prevýši sumu ziskov.
Ad: Petícia Zachráňme rieku Hron
19.1.2013 19:30 | Slavomir

Ešte by som rád doplnil, lebo som ten predchádzajúci článok nedostatočne vysvetlil :
elektráreň Dedinky, ako autor spomína je prečerpávacia vodná nádrž z roku 1953 ktorá prevádza vodu z povodia Hnilca do povodia Slanej. Vlastnia ju Slovenské elektrárne, takže je vo vlastníctve štátu.
Prečerpávacie vodné elektrárne nevyrábajú elektrinu kvôli množstvu dodanej elektriny, ale kumulujú vodu, aby v čase nedostatku elektriny v sieti dodali na určitý čas potrebné množstvo elektriny v čase špičkového odberu. Konkrétne správca, ktorý sa na elektrárni nachádza nemá prístup k spúšťaniu turbín do výkonu. Tie sú riadené diaľkovo z dispečingu.
Potom je tam otázka Ružínu. Autor článku nespomína, či sa jedná o Ružín 1, alebo Ružín 2. Ružín 1 je tak isto prečerpávacia elektráreň, jedna z prvých vybudovaných na slovensku na krytie špičkového výkonu a tiež je riadená diaľkovo dispečingom. Personál na elektrárni má na starosti iba údržbu.
Ružín II. je prietočná malá vodná elektráreň inštalovaná v hati vyrovnávacej nádrže. Elektrina v nej vyrábaná slúži na krytie strát vo vedení z Ružín I. Vyrovnávacia nádrž je dymenzovaná na extrémne výkyvy výšky hladiny a dynamického prúdenia vody spôsobenej nepravidelným prietokom z MVE Ružín I v čase plného výkonu.
Takže pre objasnenie -
prečerpávacie vodné elektrárne neslúžia na kvantitatívnu výrobu elektriny, ale slúžia na dodávanie špičkového výkonu v čase, kedy bežné zdroje nie sú dostatočne felxibilné.Ak by nebol dodržaný presný harmonogram spustenia, ktorý sa každý deň vypracováva na základe plánovaných nahlásených odberateľov, hospodárske škody na priemysle by mohli byť rozsiahle. Dokážu v priebehu niekoľkých minút dodať do siete ohromný výkon, čo nedokáže žiadna iná technológia na výrobu elektrickej energie.
Prietočné elektrárne na Hrone sú oveľa bezpečnejšie. ich výkon je malý ( v priemere 2 MW, oproti tomu Ružín 1 má 60 MW). a slúžia prakticky na neustálu výrobu elektriny, ktorá je dodávaná do siete. Ich malý výkon nespôsobuje v sieti extrémne výkyvy, napriek tomu, že sa mení s prietokmi a nie je predikovateľný. Elektrická energia, ktorú dodávajú do siete nie je využívaná na priemy predaj spotrebiteľovi, ale je braná ako elektrina na krytie strát vo vedení.
Ad: Petícia Zachráňme rieku Hron
19.1.2013 16:28 | vojtilla.s@gmsil.com

Všetky spomenuté elektrárne sú vo vlastníctva Slovenských elektrární a teda vo vlastníctve štátu. Ani jedna zo spomenutých nie je v súkromnom vlastníctve. To že sa nesprávajú ako majú je na žalobu zo strany poškodených. Ak by sa do toho niekto ozaj obul, muselo by byť vykonané šetrenie. Každá manipulácia s haťou by mala byť zaznamenaná v prevádzkovom denníku (a verím, že je, lebo na každej som sa s tým stretol)
Áno máte pravdu, to je prax. Ide o to, že proti štátu sa celkovo veľmi ťažko bojuje.
Na Hrone je situácia ľahšia - je tam súkromný investor, ktorý sa na vlastné náklady stará o elektráreň a je zodpovedný za jej chod. A teda je ľahšie napadnuteľný v prípade vzniku škôd obyvateľom.
Rád by som odpovedal na váš argument s nulovou kapacitou zdrže. Tu nemôžem hovoriť za konkrétnu elektráreň,nakoľko každý projekt je samostatne riešený a zohľadňuje lokálne podmienky výškopisu a geológie. Tak sa to pokúsim vysvetliť všeobecne, pretože charakter elektrární na Hrone je približne rovnaký, predovšetkým v dolnej časti Hrona. Zdrž nemá nulovú kapacitu. Kapacita sa dá ľahko vyrátať geometrickými vzorcami. Priečny prierez hate je lichobežníkového tvaru, a celé to má tvar postupne sa zužujúceho "kvádra" alebo ako to mám nazvať,kotrého kubatúra sa dá vyrátať. V princípe: Pre výrobu sú dôležité dva parametre - prietok vody v rieke a spád - teda rozdiel výšky hladiny pred haťou a za haťou. Prietoky navrhovateľ činnosti neovplyvní, to záleží od toho "tam hore". Aby zvýšil výrobu, musí zvýšiť spád. To sa robí pomocou hate. Zväčša sa odporúča stanoviť výšku hladiny na kótu storočnej vody Q100. Takto je líniovo udržiavaná prostredníctvom hrádzí až do bodu, kedy dosiahne pôvodnú hladinu, zvyčajne je to cca 1,2 - 1,5 km od hate proti smeru toku, no u každej je to iné, závisí od spádu koryta rieky. Týmto je zdrž dymenzovaná na prietok storočnej vody v určitej dĺžke. Kapacita tejto zdrže je omnoho vyššia oproti pôvodnému korytu. Z toho vyplýva že keď sa vypustí zdrž na určitú kótu pomocou klapiek, alebo v prípade vakových hatí vypustením vaku, dokáže pohltiť množstvo kubíkov v prípade povodňovej vlny.
ďalej by som chcel ozrejmiť otázku prečo ba sa to malo takto robiť - a prečo sa to mnohokrát nerobí. Ide o zodpovednosť správcu elektrárne. Nič viac. Upozorňujem, že to nie je kvôli výrobe, lebo keď si majiteľ elektrárne nechá preliať hať povodňovou vlnou, nielenže ohrozí elektráreň, ale dokonca stratí na výrobe. Ako som už spomínal - dôležitá pri výrobe je výška rozdielu hladín pred a za haťou. Ak sa vlna prevalí a nepohltí, dvihne sa výška vody za haťou a spád sa zníži, a teda aj výkon turbíny sa zníži. No ak sa správca elektrárne dostatočne pripraví na pohltenie vlny - často stačí znížiť hladinu v zdrži o pol metra, tak neohrozí svoj majetok, nebude musieť odstaviť trubíny pre nedostatočný spád a maximálne využije všetku vodu na výrobu elektrickej energie a teda na svoj zisk. Každá voda, ktorá sa preleje cez hať je pre majiteľa strata peňazí. Takže tento názor, že kvôli výrobe nevypustili hať pred vlnou je mylný - za tým sú iné dôvody, alebo je to jednoducho nezodpovedný prístup správcu elektrárne. O tom by sa dalo jednať konkrétne so správcom, lebo sú technológie, ktoré neumožňujú bezvýkonový prechod vody turbínou a ak sa jedná ako ste spomínali o akmuluačnú elektráreň ako je Ružín, či Dedinky, kde sa vyrába špičková elektrina v čase nedostatkov v sieti a výroba podlieha prísne stanovenému dennému diagramu zaťaženia a nemali od dispečera distribučnej sústavy povolené vyrábať v danom čase, tak preto nemohli vodu vypustiť - lebo by poškodili sieť. Ale to je len teória, neviem ako to tam reálne funguje. To by malo byť predmetom šetrenia, prečo k danému stavu došlo. Ľudia by sa nemali obávať dávať podnety k takýmto poškodeniam, lebo sankcie vyplývajúce z nezodpovednosti správcu elektrárne môžu viesť k zlepšeniu jeho zodpovednosti voči okoliu.
Ad: Petícia Zachráňme rieku Hron
18.1.2013 17:49 | Roman Kanala

Citujem:
"MVE svojou haťou, ktorá netvorí stálu prekážku v toku, ale je výškovo manipulovateľná dokáže pohltiť záplavovú vlnu, ktorá by mohla spôsobiť ohrozenie majetku občanov. V prípade zvýšených prietokov podlieha manipulácia s haťou manipulačnému poriadku a komunikácii s dispečingom správcu toku, ktorý monitoruje výšku hladín na jednotlivých úsekoch toku a môže nahlásiť príchod povodňovej vlny. V tom prípade MVE čiastočne vypustia vodu z hate vytvoria priestor, kde sa môže prívalová vlna pohltiť a neohroziť tak majetok okolitých obcí. ..."

Toto všetko je len teória, ktorá funguje v prípade dobrých úmyslov. Ale prax ukazuje, že napríklad v Ružíne hamižní elektrikári turbínovali vodu v čase povodne, keď zhoršili prívalovú vlnu. Mali kapacit na jej zadržanie, ale výrobný plán im bol prednejší. Podobne z Dediniek púšťali vodu z Hnilca do Slanej. Škody dolu na toku nech platí poisťovňa. To hraničí s trestným činom všeobecného ohrozenia. Kde je záruka, že elektrikári budú menej pažraví, menej nezodpovední na Hrone? Elektrárne na Hrone sa stavajú kvôli elektrine, nie kvôli protipovodňovej ochrane. A propos, aká je kapacita zdrže v prietokovej elektrárni? Nulová. Akú protipovodňovú ochranu poskytuje prietoková elektráreň? Nulovú.
Ad: Petícia Zachráňme rieku Hron
18.1.2013 15:53 | Slavomír

SOm rád, že som niekoho zaujal. To bolo cieľom. Každopádne som v tejto diskusii narazil na zavádzajúce informácie, ktoré každý odborník zvalcuje jednou vetou.Samozrejme, že som nespomenul všetko. V blogu sa to ani nedá, lebo problematika rieky Hron a MVE je taká rozsiahla, že sa to nedá zhrnúť do malého článku. Sú tu vplyvy, ktoré sú negatívne, aj pozitívne. Medzi najvýznamnejšie negatívum je vplyv na ichtyofaunu. Každá hrádza tvorí neprekonateľnú prekážku v živom systéme rieky a výrazne narúša biotopy vodných živočíchov. Žiaden biokoridor nenahardí funkciu voľnej rieky. Málokto však vie, že ako kompenzačné opatrenia sa k plánovaným biokoridorom stanovuje aj náhrada spoločenskej hodnoty strát na ichtyofaune, ktorú spracovávajú odborníci z rybárskeho zväzu. Túto náhradu potom musí majiteľ elektrárne platiť organizácii. Zároveň je potrebné robiť monitoring ichtyofauny pred a po výstavbe a zmeny porovnávať. Samozrejme synergický vplyv je oveľa väčší a preto je nutné dodržať len obmedzený počet elektrární na Hrone.
ďalším vplyvom je podzemná voda. Je ľahké to predložiť ako kartu a tváriť sa dôležito, pravdou však je aj to, že každá vodná alektráreň musí prejsť schvaľovacím procesom, pri ktorom je potrebné vykonať podrobný inžinierskogeologický prieskum lokality, zhodnotiť prúdenie podzemnej vody pred výstavbou, vykonať prognózu prúdenia a navrhnúť opatrenia na zamedzenie negatívnych vplyvov pre obyvateľov. lesníkov, poľnohospodárov a zložky ŽP. To všetko vykonáva Výskumný ústav vodného hospodárstva a musí si to zaplatiť navrhovateľ stavby. Po výstavbe sa má v podmienkach stavebného povolenia stanovený monitoring podzemných vôd, kde sa sleduje zmena hladín, zmena prúdenia a zmena chemizmu. Toto si musí majiteľ elektrárne objednať u licencovanej organizácie (napr. SHMU) a túto správu musí predkladať obvodnému úradu životného prostredia.
Dočítal som sa tiež že bola odpredaná drahá poľnohospodárska pôda - žiaľ tu musím uzrejmiť fakt, že MVE sa stavia na toku, nie na ornej pôde. Jedine budova môže zaberať nejakú časť pozemku na suchu.
Tak isto som sa dočítal, že MVE Nemajú žiadnu spoločenskú hodnotu pre obyvateľov regiónu - to tiež nie je pravda, pretože profily určené na MVE boli stanovené do kritických úsekov ohrozených podmývaním brehov a povodňami (či mi už veríte alebo nie). MVE svojou haťou, ktorá netvorí stálu prekážku v toku, ale je výškovo manipulovateľná dokáže pohltiť záplavovú vlnu, ktorá by mohla spôsobiť ohrozenie majetku občanov. V prípade zvýšených prietokov podlieha manipulácia s haťou manipulačnému poriadku a komunikácii s dispečingom správcu toku, ktorý monitoruje výšku hladín na jednotlivých úsekoch toku a môže nahlásiť príchod povodňovej vlny. V tom prípade MVE čiastočne vypustia vodu z hate vytvoria priestor, kde sa môže prívalová vlna pohltiť a neohroziť tak majetok okolitých obcí. Zrejme preto sú profily navrhnuté tak blízko sídel.
Ďalej som čítal ohrozenie Vozokanského luhu - tu by som chcel opraviť, že žiaden z profilov nie je určený tak, aby ohrozil tak významné územie európskeho významu ako je Vozokanský luh. Koncepcia schvaľovania profilov zohľadňovala aj tieto faktory.
Čo sa týka vodákov, je to vec pohľadu. MVE Zaberá len malý úsek rieky - cca 800 m hrádzí priemerne. Vodáci sú väčšinou tiež účastníci konania a v podmienkach povoľovanie je zabudované aj výstavba vodáckeho sklzu, takže prenášať člny nebude treba. Navyše sú tu možnosti vybudovania občerstvenia, pre vodákov a iné, čo na Hrone niekomu môže chýbať. No je to vec názoru.
Čo sa týka biodiverzity, tak elektrárne svojím vzdutím dokážu zlepšiť dotovanie lužných lesov vodou. Málokto vie, že úbytok biodoverzity v okolí Hrona je veľký problém. Spomenul som v predošlom článku melioračné zásahy, ktoré spôsobujú urýchľovanie toku a zarezávanie sa toku do podložia, vďaka čomu dochádza k znižovaniu hladiny podzemnej vody a sufózii ornej pôdy do podložných pieskov. Lužné lesy chradnú a polia v okolí rieky strácajú na úrodnosti. Pôvodné brehové porasty nahrádzajú invázne dreviny. Na túto problematiku bolo vypracované mnoho štúdií, ktoré tu teraz nebudem rozoberať. MVE môžu na lokálnej báze prinavrátiť lužný les a zlepšiť stav biodiverzity v okolí. V tomto je to veľké plus.
To bolo len v skratke. Na margo toho všetkého chcem len upozorniť na to, že ako ochranári bludnými nepodloženými a zavádzajúcimi myšlienkami, ktoré prezentujeme na verejnosti strácame hodnotu svojich vyjadrení a nedokážeme presadiť v procese povoľovania stavby naše argumenty, lebo nás nikto neberie vážne. A ako tak čítam tieto blogy, - ani sa im nečudujem. Nikto tu nemá poňatie čo to vlastne MVE je, ako funguje, ako sa dymenzuje výkon ani ako je riadená. Preto pádnymi argumentami nedokážeme zabrániť extrémnej výstavbe elektrární na Hrone. Pri každom projekte treba zvážiť aj plusy aj mínusy, nájsť riešenia bez zbytočných emócií a keď sa také riešenia nenájdu, tak pádnymi argumentami celé konanie zastaviť. Pretože nikto z nás t nechce mať mŕtve rieky, kde ryby nemôžu preplávať kvôli desiatkam priehrad na toku ... (za prípadné gramatické chyby a preklepy sa vopred ospravedlňujem).
Ad: Petícia Zachráňme rieku Hron
16.1.2013 17:33 | Roman Kanala

Hehehe, dobre som sa pobavil. Tak na jednej strane ktokoľvek nie je prekádrovaný správnou osobou, za ktorú sa autor príspevku považuje sám, každý bude nevzdelaný emotívny extrémista. Celkom fajn by bolo, keby sa nevzdelaným extrémistom odňalo volebné právo, to by tam nebol Fico. Ale aj nevzdelaní extrémisti majú volebné právo a takisto majú aj právo na názor. A ten názor, zdá sa, niekomu silne prekáža pri tichom rozhodovaní pod stolom, však?

No dobre, čujme, čujme, čo nám majster sveta a okolia prináša. Prináša nám znôšku eklektických výkrikov, ktoré nemajú hlavu ani pätu, nie sú ani usporiadané, ani odborné, zato sú na prvý pohľad zaujaté a jednostranné. Najväčšími výhradami boli rybizne, čo nevedia migrovať, lebo prečľaptávadlá sú buď sfušované, alebo sú žiadne, nič. Druhou veľkou výhradou je, že vodáci si chcú zašantiť. To sa nedá preklenúť technickým opatrením, tak vodáci nech zabudnú na Hron. Pre istotu ich ešte oštekáme, že aj tak nie sú krčmy. Treťou výhradou je zmena hydrologických pomerov, vrátane hladiny spodnej vody, čoho sa obávajú hlavne miestni. O tomto tiež ani slovo. Zato pekná dávka balastu.
Ad: Petícia Zachráňme rieku Hron
16.1.2013 16:38 | Slavomír Vojtilla

Ako tak pozerám, všetci tu majú extrémne skúsenosti s výstavbou a prevádzkou malých vodných elektrární, developingom týchto projektov a spracovávali rozsiahle štúdie vplyvu malej vodnej elektrárne na okolitý ekosystém v iných štátoch, kde tieto stavby bez problémov fungujú. Nuž ale ako človek, ktorému záleží na ochrane životného prostredia musím uznať, že tieto názory robia z ochranárov nevzdelaných emotívnych extrémistov, ktorých nikto neberie vážne a ich pripomienky sa nikde nezapracujú, pretože je to zmes filozofických úvah, náhodných myšlienok, expresívnych pojmov, a všeličoho iného, len nie vedecký názor odborníka. Malá vodná elektráreň má vplyv na ekosystém, to je pravda. No určite nie taký, že z rieky urobí mesačnú krajinu. Ak sa dodržia vhodné postupy pri navrhovaní biokoridorov, tak vplyvy na ichtyofaunu nie sú extrémne. Je totiž veľmi zavádzajúce, že miestny rybári by si tam veľmi radi chovali hlavátku, lebo sa im nechce chodiť na Oravu, no žiaľ - tá na Hrone nikdy nebude. Mnohí si myslíte, že okolie Hrona ako aj Hron sám je nedotknutá panenská príroda, ktorú oplodňuje duch svätý, ... pravdou je však opak. Nedostatok informácií, záujmu a času, ktorý je potrebný na objektívne zhodnotenie situácie na rieke Hron vytvára fiktívne ilúzie pre zanietených ochranárov, ktorí svoje naturálne cítenie nadobudli pri fľaške vína dva krát ročne na splave Hrona po prípade prechádzkou so psom po okolitých brehoch ani si neuvedomujúc, že nechodia po panenskej čistej prírode, ktorej sa ľudská ruka nikdy nedotkla, ale po starých melioračných dielach, ktoré boli budované od polovice minulého storočia. Mnohí tam vidia lužné lesy porovnateľné s dažďovými pralesmi v tanzánii, ktoré sa hmýria druhovou rôznorodosťou chránených rastlín a živočíchov a dodávajú svetu prepotrebný kyslík. Málokto však vie, že Hron má neupravených úsekov veľmi málo a aj tie sú ovplyvnené úpravami nad nimi a pod nimi. Ak by nejaký tuto známy zanietený ochranár otvoril oči a pozrel sa na druhové zloženie týchto lesov, zistil by, že lužný les už nie je to čo si každý predstavuje. Nahradzujú ho invázne druhy nepôvodných drevín, ktoré tvoria v mnohých oblastiach takmer 70 - 80% nového podrastu. predovšetkým sa jedná o Negundo aceroides, ale aj o fallopiu japonicu, no je ich veľa. Ako príčina ich šírenia je intenzívne poľnohospodárstvo v okolí rieky a koncentrácia dusíkatých hnojív pri brehoch, ktoré sa tu hromadia vplyvom odnosu pôdy a spodnou vodou. Rovnako ako aj melioračné zásahy do toku, ktoré vyrovnali jeho koryto, stabilizovali brehy a odrezali pôvodné meandre spôsobili, že rieka hron sa v jednotlivých úsekoch zarezáva do podložia a hladina spodnej vody klesá, čím sa narúša stabilita ekosystémov lužných lesov, chradnú a na ich miesto prichádzajú nepôvodné invázne dreviny. V týchto vyrovanných úsekoch dochádza k urýchleniu toku rieky a k odnosu štrku. Ten sa zasa ukladá v neupravených meandroch, kde zrýchlená voda naráža na pôvidné meandre. Výsledkom je extrémne podmývanie brehov, zarezávanie meandrov, vytváranie štrkových lavíc, odnos poľnohospodárskej pôdy, ohrozenie majetku okolitých obcí a zvýšené riziko povodní, pretože kritickú hladinu dosiahne v tomto úseku rieka už pri oveľa nižších prietokoch a okamžite sa vybrežuje. Neviem či niekoho zo zanietených ochranárov, ktorí získavajú informácie prečítaním krátkeho letáku od nejakého občianskeho združenia a spaľovaný ohňom spravodlivých idú zbrojiť proti nenažraným finančníkom stavajúcim vodné alektrárne na tak významnom toku rieky Hron, ktorý je svetovým unikátom a všetci nám ho závidia, napadlo, že Takéto prietočné elektrárne môžu mať aj pozitívny vplyv na rieku a prinavrátiť jej chrakter toku ako mala pred ničivými megalomanskými zásahmi z čias socializmu, kedy sa tvrdou rukou získaval každý hektár ornej pôdy spôsobom, že sa vyrovnal tok, zasypali sa meandre a získaná pôda sa začala intenzívne obhospodárovať. Napadlo vás aj to, že vzdutie, ktoré vznikná za touto priehradou dokáže sýtiť okolité brehové porasty a dodať im potrebnú vlahu na oživenie stromov a teda aj prinavrátením biodiverzity, ktorá postupne rok po roku ubúda? A pre všetkých milovníkov cestovného ruchu a splavov, vážne si myslíte, že na Hrone je nejaký cestovný ruch? Boli ste niekedy splavovať rieky v Rakúsku, alebo v česku? Alebo považujete za cestovný ruch tie soialistické krčmové torzá v miestnych dedinách, kde totálne skapal pes, kde vám nič nenavaria a ponuka sa obmedzuje na rum, vodku, borovičku a pivo, ktoré čapuje krívajúci invalidný dôchodca, ktorý v spločnosti troch štamgastov v montérkach pri jednom malom pive a borovičke celý deň sledujú telenovely? Pritom sa tieto možnosti občerstvenia nachádzajú tak 500 metrov v dedine od miesta vylodenia a niekto stále musí pri lodi ostať, aby ich neukradli miestni počerní, čo tam vytínajú stromčeky aby mali na čom ohriať večeru. Takže miestni milovníci jadrovej energie a milovníci smogu a siričitanov z kotlov tepelných elektrární a preto uviazaní okolo Hrona zbrojíte proti vodnej energii - pozdravujem Vás a prosím o prehodnotenie svojich jednostranných názorov.
Ad: Petícia Zachráňme rieku Hron
13.1.2013 12:09 | Tomáš Nociar

Som proti výstavbe hrádzi a ďalších vodných diel na rieke Hron kvôli výstavbe hrádze vo Zvolene prestávajú ryby migrovať smerom do ďalších miest a obcí po rieke Hron čim je zapríčinené znižovanie populácie riečnych druhov rýb problematické sú hlavne rybochody cez ktoré sa nevedia dostať migrované druhy rýb žiadam Slovensku vládu a Ministerstvo životného prostredia aby si uvedomili že výstavbou ďalších hrádzi si ničíme prirodzený biotop v našich riekach a žiadam aby sa odstránili hrádze a rôzne druhy vodných diel a aby nasledovali Francúzsku vládu ktorá to začala chápať pretože na celom svete sa deju podobne veci spravme niečo pre ďalšiu generáciu ľudí a hlavne pre našu krásnu prírodu a zachráňme to na čo môžeme byť hrdý .
Článok o vplyve MVE
19.11.2012 22:48 | Nimda

...Predovšetkým sme presvedčení, že výstavba ďalších vodných priehrad spôsobuje viac škody ako úžitku a nie je vo verejnom záujme podporovať takýto trend. ...
Viac o téme na tomto odkaze: www.srzkysuca.sk/clanky/item/4...
Ad: Petícia Zachráňme rieku Hron
6.11.2012 11:20 | Vladislav Krížik

MVE nie sú ekologické!!! Naopak. Pôsobia ZHUBNE na ekosystém celého toku. Projektujem MVE a dve prevádzkujem, viem o čom hovorím. Napriek snahe čo najmenej toku ublížiť, nie všetko sa podarilo na prvý krát.
Tzv. "protipovodňové opatrenia" tak ako sa robia, len zhoršujú negatívne vplyvy veľkých prietokov.
Kravčíkové opatrenia fungujú, napriek tomu že väčšina "odborníkov" tvrdí že nie. V doline jednej našej MVE je to realizované a teda overené vlastnou skúsenosťou.
Cítim márny boj petičiarov s aktivitami investorov v oblasti MVE. Zrejme treba na to trochu inak.
Ak má petičný výbor záujem o moju odbornú pomoc, som k dispozícii (kontaktujete ma e-mailom).



Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Vypočítajte: "Desať plus 8".


 

Kampaň bola ukončená.

Prehľad podporovateľov

  » Vaše reakcie (15)

 



Súvisiace témy:
Ekonomika
Štátna správa
Voda
Ochrana prírody
Životné prostredie



REKLAMA



 



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS