spájame ľudí, ktorí menia svet
Kampane
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
  Otvorená výzva zodpovedným: Quo vadis naše životné prostredie, príroda a krajina?

Práve pred 20 rokmi, 1. apríla 1990, s dvadsaťročným oneskorením za rozvinutými krajinami sveta, vznikol aj na Slovensku ústredný orgán štátnej správy pre životné prostredie: Slovenská komisia pre životné prostredie. O dva roky neskôr sa zmenila na Ministerstvo životného prostredia SR. S účinnosťou od 1. januára 1991 bola zriadená osobitná (miestna) štátna správa pre životné prostredie, reprezentovaná okresnými a obvodnými úradmi životného prostredia, ktoré nepodliehali všeobecnej štátnej správe. Začiatkom roku 1990 vznikol na pôde slovenského parlamentu samostatný Výbor pre životné prostredie, názov ktorého sa po prvých slobodných voľbách v júni 1990 rozšíril aj o ochranu prírody. Takmer nič z vyššie uvedeného už buď nejestvuje, alebo nebude jestvovať po ukončení mandátu súčasnej vlády, odkedy sa má agenda na úseku životného prostredia presunúť pod hospodárske rezorty.

Takýto vývoj v nás, odborníkoch v oblasti krajinnej ekológie, ochrany, plánovania a manažmentu krajiny, vyvoláva oprávnené znepokojenie a obavy o efektívne fungovanie inštitucionálnej starostlivosti o životné prostredie. Najmä, keď politické rozhodnutie o zrušení Ministerstva životného prostredia SR a predovšetkým o osude jeho agendy nebolo adekvátne pripravené a prediskutované s odbornou a vedeckou komunitou. V súčasnosti nič nenasvedčuje tomu, že environmentálno-krajinárske hľadisko bude v rozšírenom rezorte pôdohospodárstva systémovo nadradené nad jednotlivé hospodárske aktivity v záujme komplexnej starostlivosti o krajinu ako jeden z najvýznamnejších atribútov kvality nášho života a stavu spoločnosti. Ochrana životného prostredia, prírody a krajiny je v najvyššom verejnom záujme, nad ktorým nestojí ani vlastnícke právo. Tieto skutočnosti by sa mali prejaviť aj v centrálnej pozícii problematiky ochrany a tvorby životného prostredia v rámci novo kreovaného centrálneho orgánu štátnej správy, či už ním bude ministerstvo životného prostredia, pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja, ministerstvo komplexnej starostlivosti o krajinu, alebo iné ministerstvo.

Tieto naše obavy znásobuje nedávny vývoj v oblasti ochrany prírody a starostlivosti o krajinu, charakterizovaný okrem iného:

1. Personálnymi zmenami v rezorte životného prostredia pod vedením nominantov Slovenskej národnej strany, spojenými s odchodom rozhodujúcej časti kompetentných, odborne spôsobilých a bezúhonných osôb z ministerstva a ním riadených zložiek.

2. Vydávaním výnimiek zo zákona o ochrane prírody a krajiny a bezproblémovým schvaľovaním zámerov namierených proti prírode. Najalarmujúcejšiu podobu takéto prístupy nadobudli na území národných parkov, pričom akýmsi výkričníkom medzi nimi je práve najstarší a najznámejší z nich: Tatranský národný park (TANAP). Najskôr sa to prejavilo benevolenciou Ministerstva životného prostredia SR voči novým zjazdovkám, a to aj na územiach, ktoré majú byť prísne chránené, následne toleranciou voči novému územnému plánu mesta Vysoké Tatry, ktorý podporuje masívnu urbanizáciu Tatier a napokon odborne neakceptovateľným návrhom novej zonácie TANAP-u, navrhujúcim reálne zmenšenie a fragmentáciu budúcej jadrovej A zóny národného parku.

3. Inštitút posudzovania vplyvov na životné prostredie a strategického environmentálneho hodnotenia, na odbornej stránke prípravy, ktorého sme sa pred takmer dvoma desaťročiami intenzívne podieľali, sa aj vďaka zákonu 17/1992 Zb. stal už od roku 1994 súčasťou nášho právneho systému. Cieľom jeho tvorcov, a to odborníkov, legislatívcov a zákonodarcov bolo preventívne eliminovať nežiaduce dopady pripravovaných projektov, ale aj rozvojových dokumentov, právnych noriem a zásadných územných plánov na životné prostredie a zdravie obyvateľov. V súčasnosti sa tento potenciálne účinný nástroj mení často len na formalitu, alebo dokonca na nástroj, ktorý aktivity poškodzujúce životné prostredie a zdravie odobruje a „posväcuje“.

4. Ministerstvo životného prostredia SR jednostranne vypovedalo dohodu o spolupráci so strešnou platformou environmentálnych mimovládnych organizácií EKOFÓRUM, čím demonštrovalo svoj negatívny postoj k tretiemu sektoru a ochranárskemu hnutiu.

5. Slovenská republika sa síce stala zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o krajine, ale Ministerstvo životného prostredia SR ani iné rezorty nezabezpečili, aby vláda a Národná rada Slovenskej republiky prijali legislatívne nástroje na jeho implementáciu v podobe právnych nástrojov na zabezpečenie integrovanej ochrany, manažmentu a plánovania krajiny (napr. dávnejšie pripraveného návrhu zákona o krajinnom plánovaní, zákona o ochrane prírody a starostlivosti o krajinu, či nového zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, reflektujúceho Európsky dohovor o krajine).

6. Znepokojenie vyvolávajú aj ďalšie medializované kauzy typu laxného narábania s emisnými kvótami, pezinskej skládky, ťažby zlata a uránu environmentálne nebezpečnými metódami, chemických postrekov aplikovaných na území národných parkov, či hrozby nového ropovodu cez Žitný ostrov, neriešenej problematiky starých environmentálnych záťaží a kontaminovaných území a desiatky ďalších prípadov, kedy Ministerstvo životného prostredia SR nevystupovalo v súlade so svojím poslaním.

Vyššie uvedené a ďalšie skutočnosti nás, odborníkov v oblasti starostlivosti o životné prostredie, ochranu prírody a krajiny nútia apelovať na vládu Slovenskej republiky, Národnú radu Slovenskej republiky, ale aj na politické strany a hnutia, uchádzajúce sa o priazeň voličov v nastávajúcich voľbách ako aj na občanov – voličov, aby prehodnotili svoje doterajšie nazeranie a svoj prístup k životnému prostrediu a ochrane prírody a krajiny. Vyzývame ich, aby s plnou vážnosťou a zodpovednosťou reflektovali skutočnosť, že agende životného prostredia ako aj ochrany prírody a krajiny musí v kontexte globálnych problémov i aktuálneho rozvoja, rastu konkurencieschopnosti a budúcnosti Slovenska patriť najvyššia priečka a Slovensko sa musí v environmentálnych záležitostiach správať tak, ako to zodpovedá jeho medzinárodným záväzkom, poslaniu a úrovni, deklarovanej členstvom v EÚ a OECD. Environmentálne aspekty sú neoddeliteľné od ekonomických a sociálnych a nevyhnutne ich musíme chápať vo vzájomných súvislostiach. Musíme ich rešpektovať ako jeden z najvýznamnejších atribútov kvality nášho života a stavu spoločnosti, ktorý má doslova existencionálny charakter.

Preto navrhujeme:

1.  Pripravované ministerstvo, integrujúce problematiku pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja koncipovať ako rezort komplexnej starostlivosti o krajinu prierezového charakteru (vrátane územného plánovania), v ktorom environmentálno-krajinárske hľadisko bude mať kľúčové postavenie a bude systémovo nadradené nad jednotlivé hospodárske aktivity.

2. Obnoviť samostatný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

3. Vytvoriť optimálne podmienky pre všetkých odborne zdatných, kompetentných a morálne bezúhonných pracovníkov, ktorí prejavia záujem o prácu v štátnej správe a odborných organizáciách vo sfére ochrany prírody a krajiny a starostlivosti o životné prostredie.

4. Neprijať návrh zonácie Tatranského národného parku, predložený Ministerstvom životného prostredia SR a podrobiť ho kvalifikovanej odbornej oponentúre i verejnej diskusii. Považujeme to za dvojnásobne dôležité preto, lebo ide o skutočne celonárodný záujem a riziká i následky, ktoré hrozia v prípade prijatia súčasného návrhu zonácie, sú hrozbou pre to najcennejšie, čo na Slovensku máme.

5. Prehodnotiť inštitút udeľovania výnimiek zo zákona o ochrane prírody a krajiny a zredukovať ho výlučne na kritické prípady, ako je napr. ohrozenie ľudského života.

6. Vrátiť posudzovaniu vplyvov na životné prostredie a strategickému environmentálnemu hodnoteniu jeho pôvodný zmysel: byť preventívnym nástrojom, eliminujúcim možné negatívne vplyvy navrhovaných aktivít na životné prostredia, prírodu, krajinu a zdravie obyvateľov a zároveň zabezpečiť reálnu účasť dotknutej verejnosti v celom procese hodnotenia.

7. Dôsledne dodržiavať „literu i ducha“ zákona vo sfére starostlivosti o životné prostredie i pri ochrane prírody a krajiny a posilniť právomoci štátnych orgánov v oblasti starostlivosti o životné prostredie, ochranu prírody a krajiny, ako aj inšpekčných orgánov v tejto oblasti.

8. Urýchlene prijať navrhované legislatívne normy, ktoré zabezpečia implementáciu Európskeho dohovoru o krajine a tým aj reálnu vymáhateľnosť práva vo sfére starostlivosti o krajinu. Rešpektovať skutočnosť, že ide o problematiku integrovaného, celostného charakteru.

9. Zužitkovať potenciál, ktorý predstavujú relevantné akademické a univerzitné pracoviská, ale aj mimovládne organizácie a občianske iniciatívy a ďalšie súčasti občianskej spoločnosti, pôsobiace vo sfére starostlivosti o životné prostredie, prírodu a krajinu. Systémovo zlepšovať ich existenčné podmienky (aspoň na úroveň susednej Českej republiky).

10. Urobiť všetko pre rehabilitáciu štátnej starostlivosti o životné prostredie, prírodu a krajinu v očiach verejnosti.


V mene účastníkov seminára organizovaného dňa 24. 03. 2010 Slovenskou asociáciou pre krajinnú ekológiu k 10. výročiu podpísania Európskeho dohovoru o krajine, ktorí prijali tento apel na zodpovedných.


prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc.

prof. RNDr. Mária Kozová, CSc.

prof. Ing. arch. Maroš Finka, PhD

 







POZNÁMKY / vaše reakcie


Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Do formulára vypíšte len veľké písmená z nasledujúceho textu: "mDISnxKUmSow".


 

Kampaň bola ukončená.

Prehľad podporovateľov

  » Vaše reakcie (0)

 



Súvisiace témy:
Štátna správa
Politika
Právo
Životné prostredie



REKLAMA



 



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS