spájame ľudí, ktorí menia svet
Kampane
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
  Hromadná pripomienka k Analýze palivovo-energetických surovín a možnosti využívania zásob a prognóznych zdrojov z pohľadu ich ekonomickej efektívnosti

Ministerstvo životného prostredia SR zverejnilo 22. decembra 2009 na Portáli právnych predpisov MS SR návrh materiálu s názvom „Analýza palivovo-energetických surovín a možnosti využívania zásob a prognóznych zdrojov z pohľadu ich ekonomickej efektívnosti“.

Ide o dokument určený na rokovanie Vlády SR, ktorý analyzuje slovenské zásoby kľúčových energetických surovín, ako sú ropa, zemný plyn, uhlie, či urán a možnosti ich využitia. Medzirezortné pripomienkové konanie, počas ktorého sa k materiálu môže vyjadriť aj široká verejnosť, bolo stanovené od 22. decembra 2009 do 5. januára 2010.

Predmetný dokument predložený Ministerstvom životného prostredia SR obsahuje len mimoriadne stručné zhodnotenie niektorých ložísk uránu, bez dostatočnej analýzy rizík dobývania rádioaktívnych nerastov na kvalitu  životného prostredia a zdravie obyvateľov. Dokument však aj napriek tomu vyjadruje podporu dobývania ložísk uránu v Slovenskej republike.

Zámerom spracovateľov materiálu (s prihliadnutím na priložený návrh komuniké a súvisiace uznesenie vlády SR) je, aby sa tento dokument po jeho schválení vládou SR stal záväzným aj v časti týkajúcej sa odporúčaného využitia ložísk uránu. Takýto postup je neprijateľný, nakoľko sa autori materiálu/predkladateľ nevysporiadali s rozporom plánovanej ťažby uránu s platnými územnými plánmi obcí, miest a VÚC, ako aj platnými rozvojovými dokumentmi a stratégiami (napr. plánmi hospodárskeho a sociálneho rozvoja, či stratégiou rozvoja cestového ruchu). Rovnako sa autori materiálu/predkladateľ nevysporiadali s rozporom plánovanej ťažby a záujmami ochrany zdrojov pitnej vody v lokalitách Kurišková/Jahodná a Novoveská Huta, ako aj záujmami ochrany prírody v uvedených lokalitách.

V prípade nadobudnutia záväznosti tohto dokumentu by bolo možné ho použiť aj v záujme problematizovania schválenia pripravených návrhov zmien dotknutých zákonov na základe petície „Stop uránu na Slovensku“ (ktoré si osvojil a na februárové rokovanie pléna NR SR podáva Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody).

Je zarážajúce, že MŽP SR v kapitole venovanej uránu priamo prebralo vyjadrenia zahraničných banských spoločností, ktoré majú priamy komerčný záujem dobývať rádioaktívne nerasty na území SR. Tak, ako nakoniec v celom dokumente, však aj v časti o uráne chýba uvedenie zdrojov a literatúry, z ktorej pracovníci MŽP SR pri spracovávaní tohto analytického materiálu vychádzali.

Len na ilustráciu, napr. konštatovanie o tom, na koľko rokov prevádzky slovenských jadrových elektrární by stačili domáce zásoby uránu, si osvojilo ministerstvo od kanadskej banskej spoločnosti Tournigan (z jej publikovaných tlačových vyhlásení a rozhovorov s predstaviteľmi dcérskych spoločností tejto firmy v slovenských médiách). Rovnako, ako táto ťažobná spoločnosť, aj MŽP SR však opomína skutočnosť, že Slovenská republika nedisponuje kapacitami a technológiami na úpravu a obohatenie uránu, či výrobu jadrového paliva. Len obohatený urán (teda nie prírodný urán na Slovensku) je ako jadrové palivo využiteľný pre prevádzku jadrových elektrární.

Rovnako aj konštatovanie autorov dokumentu, že „krajiny, ktoré budú schopné dodať vlastný urán a požadovať len jeho prepracovanie na palivo, dokážu vyrobiť elektrickú energiu podstatne lacnejšie“ je plne prebrané z lobbystických materiálov ťažobných spoločností, ktoré boli počas mesiacov november a december 2009 (počas prerokovávania petičnej akcie „Stop uránu na Slovensku“ v parlamente) distribuované poslancom NR SR.

Je neprijateľné, že Ministerstvo životného prostredia SR dáva verejnosti možnosť pripomienkovať takýto závažný materiál práve v čase vianočných sviatkov a Nového roka.
Ide nepochybne o mimoriadne dôležitý dokument, ktorý si nesporne vyžaduje širšiu verejnú a odbornú diskusiu, vrátane zapojenia občanov, dotknutých samospráv a mimovládnych organizácií. Pritom je známe, že rizikovosť dobývania rádioaktívnych nerastov bola predmetom najväčšej environmentálnej petície na Slovensku, ktorú podpísalo viac ako 100 000 dotknutých obyvateľov. Za postupom MŽP SR je nutné vidieť jasnú snahu minimalizovať účasť verejnosti a odborných oponentov pri pripomienkovaní tohto dokumentu.



Ministerstvo životného prostredia SR
pavol.hladik@enviro.gov.sk, podatelna@enviro.gov.sk
https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=459&matEID=2360&langEID=1


Vec: Pripomienkové konanie k materiálu č.10349/2009-9 o návrhu dokumentu „Analýza palivovo-energetických surovín a možnosti využívania zásob a prognóznych zdrojov z pohľadu ich ekonomickej efektívnosti“.

V súlade s čl. 10 bod 2 Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky schválenej uznesením vlády SR č. 512 z 13. 6. 2001 v znení zmien a doplnkov, schválených uznesením vlády SR č. 1061 z 10. 11. 2004, uznesením vlády SR č. 974 z 7. 12. 2005 a uznesením vlády SR č. 287 z 15. 4. 2009 (ďalej len „smernica“) zasielame hromadnú pripomienku k materiálu č.10349/2009-9 o návrhu dokumentu „Analýza palivovo-energetických surovín a možnosti využívania zásob a prognóznych zdrojov z pohľadu ich ekonomickej efektívnosti“.

Text hromadnej pripomienky bol spracovaný a zaslaný prostredníctvom Portálu právnych predpisov na MŽP SR elektronicky JUDr. Jozefom Šuchtom, Ing. Petrom Nováčikom, Jurajom Rizmanom, Martinom Valentovičom a je zverejnený na internetovej stránke www.changenet.sk.

Za splnomocnencov pre zastupovanie pri rokovaní o pripomienkach určujeme:


JUDr. Jozefa Šuchtu, Košice,
Ing. Petra Nováčika, Nové Mesto nad Váhom,
Juraja Rizmana, Bratislava,
Martina Valentoviča, Bratislava.


Žiadame, aby navrhovateľ v prípade, že nevyhovie hromadnej pripomienke verejnosti, uskutočnil rozporové konanie v zmysle čl. 11 bod 4 smernice.


Znenie hromadnej pripomienky verejnosti.

1) V súlade s čl. 10 bod 2 smernice a s prihliadnutím na čl. 11 bod 4 tohto predpisu žiadame návrh dokumentu „Analýza palivovo-energetických surovín a možnosti využívania zásob a prognóznych zdrojov z pohľadu ich ekonomickej efektívnosti“ v spojitosti so zámerom jeho prerokovaním a prípadným schválením vo vláde Slovenskej republiky stiahnuť pre rozpor s čl. 8 bod 1 smernice. S prihliadnutím na uvedené ustanovenie je materiál predčasný, nedostatočne pripravený a neposkytujúci presnú a komplexnú informáciu o danej problematike. V dôsledku uvedeného materiál neobsahuje ani jasné a reálne určenie ďalších cieľov a úloh, ako aj spôsob, prostriedky a časový postup ich zabezpečenia (ktoré toto ustanovenie predpokladá).

2) Dôvodom stiahnutia predmetného dokumentu, zverejneného na Portáli právnych predpisov SR je aj rozpor s čl. 6 smernice. Publikovaný návrh uznesenia vlády SR, pripojený k materiálu neobsahuje presne a jednoznačne formulované rozhodnutie vlády. V rozpore s bodom 1 a bodom 2 písm. b) tohto ustanovenia pri navrhovaní úloh v ukladacej časti uznesenia chýbajú navrhované úlohy, ktoré majú príslušní členovia vlády a iné osoby plniť - s termínmi ich splnenia, rovnako chýbajú aj trvalé úlohy a tým aj termíny vyhodnotenia plnenia.

3) V rozpore s čl. 9 bod 1 smernice v materiáli chýba dostatočná analýza rizík dobývania rádioaktívnych nerastov na kvalitu životného prostredia a zdravie obyvateľov (vyčíslený odhad dopadov na životné prostredie) - v prípade využitia spomínaných ložísk uránu. V dôsledku uvedeného nie je jednoznačne preukázané, či dobývanie rádioaktívnych nerastov, odporúčané v tomto dokumente na základe neúplných informácií nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie. Aj pre rozpor s uvedeným ustanovením žiadame materiál stiahnuť.


Odôvodnenie:

K bodu 1) hromadnej pripomienky

Predmetný materiál má názov „Analýza palivovo-energetických surovín a možnosti využívania zásob a prognóznych zdrojov z pohľadu ich ekonomickej efektívnosti“.

Faktom, na ktorom založil spracovateľ svoj záver o efektívnosti dobývania v materiáli  uvádzaných ložísk rádioaktívnych nerastov je len uvádzaný odhad zásob uránových ložísk. Ďalšou skutočnosťou, z ktorej vychádza, je zrudnenie posudzovaných ložísk (str. 12 dokumentu).

V dokumente chýbajú mimoriadne dôležité údaje o nákladoch banskej spoločnosti na exploatáciu nerastnej suroviny (v materiáli spomínané otvorenie ložiska). Spracovateľ priznáva, že reálnu možnosť otvorenia ložiska musí po ďalšom detailnom vrtnom prieskume potvrdiť predbežná štúdia využiteľnosti a definitívne štúdia využiteľnosti v časovom horizonte 2 až 3 rokov. Ak tieto štúdie po tomto období potvrdia neprimerane vysoké náklady na exploatáciu nerastnej suroviny, z uvedenej skutočnosti môže vyplynúť záver o nerentabilnosti dobývania uránu v ložisku Košice I.

Bez ohľadu na to, že toto zhodnotenie nie je možné zabezpečiť v súčasnosti, spracovateľ odporúča vláde SR už teraz podporiť možnosť ťažby v tomto ložisku (str.12, 15 a 16 dokumentu)! Je nevyhnutné vyčkať na výsledky konečnej štúdie o využiteľnosti zásob (po spomínaných 2-3 rokoch) a až potom uvažovať z hľadiska ekonomickej efektívnosti o možnom využití ložiska. V dôsledku uvedeného je predčasný záver z materiálu o využití ložiska Košice I.

Rovnako je predčasný záver dokumentu o využití ložiska v Novoveskej Hute (str. 12, 15 a 16 dokumentu)! Opäť spracovateľ priznáva, že až po ďalšom prieskume a prehodnotení geologického modelu ložiska na základe výsledkov vrtného prieskumu v oblasti východne od dobývacieho priestoru je možné zhodnotiť potenciálne využitie ložiska (str. 12 dokumentu). Bez ohľadu na to opäť už teraz odporúča podporiť ťažbu v tomto ložisku! Aj v tomto prípade je nutné vyčkať na výsledky uvedených prieskumov, ktoré v súčasnosti nie sú ukončené.

Predčasnosť prijatých záverov o podpore využitia ložísk uránu dokumentuje v materiáli aj sám spracovateľ, ktorý v predkladacej správe uvádza, že je zostavený na základe čiastkových výsledkov odhadu zásob potencionálnym ťažiarom (v prípade ložísk Jahodná/Kurišková a Novoveská Huta).

V dôsledku uvedeného len na základe doplnenia chýbajúcich údajov je možné stanoviť konkrétne postupy príslušných členov vlády SR (spôsob, prostriedky a časový postup ich zabezpečenia), ktoré v materiáli chýbajú a ktoré čl. 8 ods. 1 smernice predpokladá.

Je potrebné v tejto súvislosti upozorniť, že výšku nákladov na exploatáciu posudzovaných ložísk ovplyvnia aj nevyhnutné náklady na uplatnenie technologických opatrení na elimináciu negatívnych účinkov dobývania rádioaktívnych nerastov na zdravie dotknutých obyvateľov a životné prostredie. Spracovateľ sám uvádza, že účinnosť uvedených opatrení je nutné zhodnotiť až v budúcom hodnotení v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Výsledky tohto hodnotenia v súčasnosti nie sú známe, napriek tomu spracovateľ už teraz predkladá návrh vláde SR na využitie posudzovaných ložísk!

V uvedenej spojitosti je potrebné zdôrazniť, že v prípade neúčinnosti týchto opatrení (alebo minimálne účinných opatrení) enormne vzrastú náklady na zdravotnú starostlivosť v dôsledku rozšírenia závažných ochorení dotknutého obyvateľstva (v odbornej literatúre v prípade dobývania a úpravy rádioaktívnych nerastov uvádzaná možnosť nádorových ochorení – predovšetkým karcinóm pľúc, ďalej bazalióm a spinalióm kože, akútna a chronická myeolidná leukémia, nádor hrtanu, zápalové ochorenia pľúc, nepriaznivé účinky na kardiovaskulárny systém, zníženie pľúcnych funkcií u detí aj dospelých, ochorenia dolných dýchacích ciest, chronické obštrukčné ochorenia pľúc atď).

Je zrejmé, že tieto náklady bude znášať štát a zdravotné poisťovne. Spracovateľ sa touto problematikou z hľadiska ekonomickej efektívnosti v materiáli vôbec nezaoberá. Neberie v tejto súvislosti v dostatočnej miere do úvahy ani známy fakt, že posudzované ložiská sa nachádzajú v husto osídlenom území (ložisko uránu Jahodná / Kurišková - sedem km od mesta Košice, ložisko v Novoveskej Hute je na území mesta Spišská Nová Ves).

Zároveň je potrebné poznamenať, že dôveru spracovateľa v účinnosť moderných banských technologických postupov (str. 16 dokumentu) nezdieľa materská krajina – banskej spoločnosti Tournigan - Energy, ktorá má zámer prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Ludovika Energy, s.r.o. ťažiť urán na Slovensku v ložiskách Jahodná/Kurišková a Novoveská Huta. Viaceré kanadské provincie vyhlásili moratórium na ťažbu uránu - Nové Škótsko (od roku 1982), región Nunatsiavut/Labrador (2008) a Britská Kolumbia (2006) - v tejto provincii má uvedená banská spoločnosť sídlo. Spomínané provincie Kanady vyhlásili toto zákonné opatrenie bez ohľadu na to, že v prípade banských činností tradične vyžadujú najlepšie dostupné technológie (BAT) a napriek tomu, že sú neporovnateľne rozsiahlejšie a majú diametrálne nižšiu hustotu obyvateľstva ako Slovensko.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že napriek použitiu najlepšie dostupnej technológie v Church Rock v USA, v roku 1979 uniklo do rieky Rio Puercos tisíc ton sedimentov - rádioaktívneho kalu a 370 miliónov m3 kontaminovanej vody. Zdokumentované sú aj havárie uránových odkalísk vo vyspelých štátoch:

  • v Austrálii - v roku 1994 (Olympic Dam – priesaky 5 miliónov m3 kontaminovanej vody do podzemia),
  • vo Francúzsku – v roku 2004 (havária odkaliska továrne na konverziu uránu Comurhex Malvési – uniklo 30 000 m3 rádioaktívnych kalov) atď

Týmito skutočnosťami sa predmetný materiál opäť nezaoberá.

Zároveň snaha spracovateľa o „urýchlenie“ schválenia podpory využitia ložísk uránu vládou SR neprihliada na zmluvné zabezpečenie dodávok jadrového paliva. Podľa vyhlásenia hovorcu spol. ENEL, p. Kopřivu, z roku 2008 uzavrela ruská firma TVEL dve zmluvy, ktorými garantuje dodávku jadrového paliva pre slovenské jadrové elektrárne (aj v prípade, ak sa na Slovensku urán ťažiť nebude). V prípade prvej zmluvy sa kontrahovala dodávka jadrového paliva do roku 2015 a s opciou podľa druhej zmluvy predĺžiť dodávky jadrového paliva aj po tomto termíne - na ďalšie obdobie - minimálne do roku 2020 (bez nutnosti dodávať urán zo Slovenska).
Zároveň premiér Ruskej federácie, p. Putin oficiálne prehlásil, že Rusko má dostatok uránu na predaj pre svojich odberateľov a pre vojenské účely. Rovnako bolo oznámené, že Rusko disponuje na základe uzavretých zmlúv aj veľkými zásobami objavených ložísk uránu v Mongolsku.

Uvedenými skutočnosťami sa predmetný materiál opäť nezaoberá.


K bodu 2) hromadnej pripomienky

Ako uvádzame v hromadnej pripomienke - v bode 2 - zverejnený návrh na uznesenie neobsahuje presne a jednoznačne formulované rozhodnutie vlády, najmä úlohy, ktoré majú príslušní členovia vlády a iné osoby plniť. Predložený text uznesenia uvádza len predkladateľa materiálu – MŽP SR a číslo materiálu. Pod touto úpravou je vložené slovo „vláda“ bez ďalšieho textu (napr. výroku o schválení, alebo zobratí uznesenia na vedomie). V ďalšej časti sú uvedené slová „vykonajú minister hospodárstva Slovenskej republiky / minister životného prostredia Slovenskej republiky“ bez ďalšieho ozrejmenia, čo majú vykonať.


K bodu 3) hromadnej pripomienky

V časti „Stručné environmentálne zhodnotenie ložiskových oblastí“ sa materiál venuje z hľadiska dopadov ťažby uránu na životné prostredie v prípade ložiska Košice I (Jahodná/Kurišková) predovšetkým možnému negatívnemu vplyvu na výskyt zdrojov pitnej vody pre Mesto Košice a menej priaznivým geologickým podmienkam ložiska v Novoveskej Hute. Aj keď je správne a nevyhnutné zhodnotenie týchto skutočností, považujeme za potrebné venovať pozornosť aj ďalším problémom, ktoré v materiáli uvedené nie sú, resp. sa tieto problémy len naznačujú.

Poukazujeme v tejto súvislosti napr. na tieto oblasti:

Problém odpadu
Okrem bežných rizík, ktoré so sebou prináša každá banská činnosť, predstavuje ťažba uránu hrozbu predovšetkým z dôvodu narábania s obrovským množstvom rádioaktívneho materiálu. V tejto súvislosti si treba uvedomiť hlavne fakt, že po oddelení uránu z rudy zostáva viac než 99 % objemu vyťaženej horniny ako nepotrebný rádioaktívny odpad v podobe háld a odkalísk (zväčša v blízkosti miesta ťažby).
Nepotrebná hlušina je nebezpečným odpadom, ktorý sa hromadí na haldách. Vzhľadom na prítomnosť mnohých ďalších rádioaktívnych prvkov obsahuje takýto materiál asi 85 % pôvodnej rádioaktivity.

Riziko kontaminácie
Haldy a odkaliská sú významným zdrojom a rizikovým faktorom kontaminácie vôd. Presakuje nimi dážď, ktorý spôsobuje eróziu a vymýva z nich škodliviny, ktoré potom môžu ohroziť okolité toky a podzemné vody. Pretože odpad na haldách predstavuje pestrú zmes rôznych prvkov, dochádza tu pôsobením dažďovej vody k rôznym chemickým reakciám, pri ktorých môžu vznikať aj agresívne kyseliny ďalej urýchľujúce vymývanie nebezpečných látok. Okrem rádioaktivity sú v uránovej hlušine prítomné aj niektoré toxické látky – zlúčeniny arzénu, olova a ďalších ťažkých kovov.
V Českej republike vznikli ako následok ťažby uránu štyri desiatky háld hlušiny v celkovom objeme 43 miliónov m3. Radiácia v ich blízkosti niekoľkonásobne prevyšuje prirodzenú hodnotu a pre obyvateľov v širokom okolí predstavuje zvýšené riziko rakoviny pľúc.

Radónové riziko
Urán sa samovoľným spôsobom rozpadáva na ďalšie stabilnejšie prvky, medzi ktorými je aj rádioaktívny plyn radón. Ak sa uránová ruda nachádza pod zemou, väčšina radónu sa rozpadne skôr, ako tento plyn stihne preniknúť na povrch. Pri jej vyťažení a rozomletí však dochádza k uvoľneniu radónu priamo do ovzdušia a následne k jeho prenosu aj na vzdialenosť desiatok kilometrov. Radón sa viaže na prach a v prípade vdýchnutia zostáva v pľúcach, kde sa môže rozpadnúť na ďalšie prvky. Zvýšený výskyt radónu so sebou opäť prináša aj nebezpečenstvo výskytu rakoviny pľúc.
Radón uvoľňujúci sa z uránovej rudy ohrozuje najmä baníkov, preto sa mohutnými ventilátormi vyháňa na povrch. To ale zároveň zvyšuje zaťaženie obyvateľov.


Na záver

Považujeme za potrebné konštatovať, že v celom preloženom materiáli chýba jasné uvedenie zdrojov a použitej literatúry. Ide o zásadnú chybu, nakoľko viaceré tvrdenia spracovateľov sú vysoko subjektívne a viaceré sú úplne totožné s materiálmi ťažobných spoločností a tvrdeniami ich lobbystov.

Len na ilustráciu, napr. konštatovanie o tom, na koľko rokov prevádzky slovenských jadrových elektrární by stačili domáce zásoby uránu, si osvojilo ministerstvo od kanadskej banskej spoločnosti Tournigan (z jej publikovaných tlačových vyhlásení a rozhovorov s predstaviteľmi dcérskych spoločností tejto firmy v slovenských médiách). Rovnako ako táto ťažobná spoločnosť, aj MŽP SR však opomína skutočnosť, že Slovenská republika nedisponuje kapacitami a technológiami na úpravu a obohatenie uránu, či výrobu jadrového paliva. Len obohatený urán (teda nie prírodný urán na Slovensku) je ako jadrové palivo využiteľný pre prevádzku jadrových elektrární.

Rovnako aj konštatovanie autorov dokumentu, že „krajiny, ktoré budú schopné dodať vlastný urán a požadovať len jeho prepracovanie na palivo, dokážu vyrobiť elektrickú energiu podstatne lacnejšie“ je plne prebrané z lobbystických materiálov ťažobných spoločností, ktoré boli počas mesiacov november a december 2009 (počas prerokovávania petičnej akcie „Stop uránu na Slovensku“ v parlamente) distribuované poslancom NR SR.








..
POZNÁMKY / vaše reakcie


Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Do formulára vypíšte len veľké písmená z nasledujúceho textu: "mDISnxKUmSow".


 

Kampaň bola ukončená.

Prehľad podporovateľov

  » Vaše reakcie (0)

 



Kontakty:
Greenpeace Slovensko

Súvisiace témy:
Právo
Odpady a znečistenie
Energia
Životné prostredie



REKLAMA



 



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS