spájame ľudí, ktorí menia svet
Kampane
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
  Zastavte zhoršovanie situácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím!

Otvorený list

Predseda vlády
Róbert Fico
Úrad vlády SR
Námestie slobody 1
813 70 Bratislava
                                

Zastavte zhoršovanie situácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím!


Vážený pán predseda vlády.

My, občania s ťažkým telesným postihnutím sa týmto otvoreným listom obraciame  na  Vás,  aby sme Vás požiadali o zastavenie zhoršovania postavenia ľudí s ťažkým telesným postihnutím, ich rodinných príslušníkov, opatrovateľov a osobných asistentov v spoločnosti.

Vláda, ktorej ste sa stal predsedom v  Programovom vyhlásení vlády SR píše: „Vláda Slovenskej republiky rešpektuje, že hlavné otázky, na ktoré chce spoločnosť poznať odpoveď, nestanovuje vládny kabinet, ale občania, od ktorých pochádza štátna moc a ktorí majú ústavné právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných. Vláda Slovenskej republiky pristupuje ku kľúčovým obavám obyvateľstva s najväčšou vážnosťou a zodpovednosťou. Obavy z celkovej sociálnej situácie, nezamestnanosti a istôt do budúcnosti nevyrieši žiadna zázračná sila voľného trhu.  Trh bez súhry so štátom tieto obavy len prehĺbi. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky sa pri riešení uvedených obáv opiera o tri inštitúty zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a uznávané v Európe:
Je to predovšetkým ľudská dôstojnosť  považovaná za základný pilier koncepcie ľudských práv  a jednu z univerzálnych hodnôt, na ktorých je založená Európska únia. Popretie ľudskej dôstojnosti alebo rovnosti v ľudskej dôstojnosti má vážne osobné, rodinné, sociálne, ale aj politické dôsledky. Cieľom vlády Slovenskej republiky je uskutočnenie práva na ľudskú dôstojnosť v každodennom živote vo všetkých jej základných prejavoch, ekonomický rozmer nevynímajúc.

Je to sociálny štát, ktorý Ústava Slovenskej republiky predpokladá od vzniku samostatnej Slovenskej republiky tým, že upravuje a pre všetkých garantuje hospodárske, sociálne a kultúrne práva v rozsahu typickom pre sociálny štát. Vláda Slovenskej republiky všestranne podporí reálne smerovanie Slovenskej republiky k naplneniu jej charakteristiky ako sociálneho štátu. Štátu, ktorý spolu s regiónmi, obcami, firmami a rodinami nesie diel spoluzodpovednosti za podobu životných podmienok. Štátu rešpektujúceho solidaritu ako jednu zo základných hodnôt Európskej únie.

Vláda Slovenskej republiky sa pri určovaní programových cieľov a spôsobov ich dosiahnutia opiera aj o článok 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa hospodárstvo Slovenskej republiky zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. „

Vláda Slovenskej republiky dáva takto jasne najavo rešpektovanie ústavného predpokladu, podľa ktorého Slovenská republika má byť sociálny štát so sociálne a ekologicky orientovanou trhovou ekonomikou.“

Toto vyhlásenie  vlády nás ubezpečovalo, že to, čo v ňom je deklarované, bude aj rešpektované.  Avšak my, občania s ťažkým telesným postihnutím po viac ako roku existencie novej vlády musíme skonštatovať, že slová vlády sa rozchádzajú s činmi a máme obavy zo zhoršenia našej sociálnej situácie a životných istôt do budúcnosti.

Po nástupe novej vlády sme  očakávali urýchlené ukončenie prác na pripravovaných sociálnych zákonoch,  a to zákona o kompenzácii zdravotného postihnutia a zákona o sociálnych službách. Tieto dva zákony sú pre našu existenciu a dôstojný život veľmi dôležité. Očakávali sme od týchto zákonov jednoznačné odstránenie reštrikčných opatrení predchádzajúcej vlády a zmeny k lepšiemu v uvedených pripravovaných zákonoch.

Sociálne služby sa nestávajú  skutočnou pomocou, ale často nechutným biznisom a nedostupnou baštou. Opatrovateľská služba delegovaná na obce je v stave rozkladu a zániku. Seniori, ktorí potrebujú pomoc pre svoje postihnutie,  predávajú strechu nad hlavou len aby mohli byť ak tak zaopatrení v niektorom sociálnom zariadení a tak nemôžu dožiť pokojnú starobu v domácom prostredí, kde prežili väčšinu svojho života...

Zastavenie valorizácie príspevkov pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím v roku 2002 prehlbuje zhoršenie postavenia mnohých týchto ľudí. V kompenzáciách podľa do teraz platného zákona o sociálnej pomoci je situácia  neudržateľná, pretože napríklad peňažný príspevok na osobnú asistenciu vo výške 55Sk/hod prestal plniť svoj účel a občania s postihnutím majú obrovské problémy nájsť za takúto nízku cenu práce osobných asistentov, ostávajú bez pomoci a ich normálna existencia je na hranici únosnosti. Podobne peňažný príspevok za opatrovanie je v podobe, tak ako je teraz poskytovaný, neakceptovateľný a diskriminujúci. Cena  práce opatrovníkov je smiešne nízka, systém výpočtu príspevku je veľmi nevýhodný.  Spôsobuje to, že rodinní príslušníci za 24 hodinové  opatrovanie, 365 dní v roku dostávajú  príspevok, ktorý u mnohých neprekračuje niekoľko sto korún! Pritom opatrovníci nemajú v podstate žiadne práva v sociálnom zabezpečení len povinnosti voči úradom!

Sme preto veľmi znepokojení, že vláda nerieši problematiku občanov s ťažkým zdravotným postihnutím s plnou vážnosťou a je pre nás sklamaním, že ministerka Viera Tomanová tri týždne po zasadnutí stále nefunkčnej Rady vlády SR pre problematiku občanov so zdravotným postihnutím zmietla zo stola už pripravené a pripomienkované návrhy zákonov a navrhla vláde zrušenie úlohy č. 17 v mesiaci september z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007 – vypracovať Návrh zákona o kompenzácii sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a zrušenie úlohy č. 18 v mesiaci september z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007 – vypracovať Návrh zákona o sociálnych službách.

Očakávame pán predseda vlády,  že sa osobne pričiníte o to, aby sa čím skôr  novelizoval zákon o sociálnej pomoci tak, aby sa odstránili reštrikčné opatrenia a diskriminačné prvky, keďže prijatie nových sociálnych zákonov je v nedohľadne.

Nechce sa nám veriť, že programové vyhlásenie vlády, ktoré hovorí, že: „ Osobitnú pozornosť bude venovať starším občanom a občanom so zdravotným postihnutím, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby, a to tak, aby mohli zotrvať čo najdlhšie v rodinnom prostredí a bude sa snažiť zlepšiť finančnú situáciu ich opatrovateľov,“ že tou osobitnou pozornosťou je odloženie schvaľovania sociálnych zákonov na neurčito.

S veľkým znepokojením sledujeme dianie nielen v sociálnej oblasti, ale aj  dianie v zdravotníctve. Neľahká životná situácia, ktorá prinúti človeka sadnúť si na vozík a na ňom prežiť celý svoj život je sťažená nielen slabou zdravotnou starostlivosťou, ale aj stále väčšou nedostupnosťou kvalitných pomôcok, medzi ktoré patria  aj mechanické a elektrické vozíky.

Opakovane sa  zástupcovia niektorých mimovládnych organizácií obracajú na ministra Valentoviča a žiadajú zmeny k lepšiemu v rôznych smeroch. Predpokladali sme, že ak v programovom vyhlásení deklarujete, že občania majú ústavné právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných, vláda Slovenskej republiky pristúpi aj k našim  potrebám s najväčšou vážnosťou a zodpovednosťou.

Avšak napriek zlej situácii  v dostupnosti pomôcok kategorizačná komisia pre zdravotnícke pomôcky na MZ SR rozhodla, že od 1. októbra 2007 si poistenci – občania s ťažkým telesným postihnutím, odkázaní na používanie vozíka budú musieť na tieto doplácať  viac tisícové sumy, a zdravotné poisťovne budú uhrádzať len časť ceny vozíka.


Doplatky poistencov za vozíky sa v porovnaní s výškou invalidných dôchodkov nehorázne zvýšili, čo v praxi znamená, že kvalitný vozík, ktorý človek potrebuje podľa postihnutia bude pre neho nedostupný a teda zase pôjde o zníženie kvality života postihnutého človeka a k  zhoršovaniu zdravotného stavu!

Nie je nám jasné, kto a prečo loboval za takéto „opatrenia“ voči ťažko telesne postihnutým ľuďom. Nie je nám jasné prečo členovia kategorizačnej komisie odsúhlasili takéto priam nehumánne  opatrenie? Nechceme špekulovať o tom, že aj vláda má záujem šetriť na nás, nechceme špekulovať o tom, že to bolo na návrh zdravotných poisťovní, ktoré tiež majú záujem šetriť na postihnutých? Jednoznačne však týmto protestujeme proti stále väčšej nedostupnosti k potrebným pomôckam.
     
Ak sa v Programovom vyhlásení vlády píše, že: “Poslaním zdravotníctva je poskytovanie zdravotnej starostlivosti verejnosti za verejné peniaze a preto musí byť pod verejnou kontrolou.

Vláda zabezpečí princíp solidárnosti v zdravotníctve. Sociálne orientovaný štát sa nesmie zbaviť zodpovednosti za zabezpečenie prístupu k adekvátnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov. Rozsah tejto starostlivosti musí definovať zákon a v tomto rozsahu musí byť zdravotná starostlivosť financovaná zo zdravotného poistenia“,  tak je pre nás nepochopiteľné, že vláda  akceptuje také opatrenia MZ SR, ktoré zhoršujú postavenie ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím a zhoršujú situáciu v dostupnosti kvalitných a potrebných pomôcok.

Vážený pán predseda vlády, nie raz ste občanom na verejnosti pripomenuli, že táto vláda je sociálne orientovaná a je pre ľudí. Ak je to naozaj tak, tak Vás žiadame, aby ste so svojimi ministrami prerokovali závažnú sociálnu situáciu aj občanov s ťažkým zdravotným postihnutím o ktorej sa v tomto otvorenom liste zmieňujeme. Bagatelizovanie našich problémov  by znamenalo, že nás nepovažujete za rovnocenných a rovnoprávnych občanov tejto krajiny a naše problémy sú pre Vás nepodstatné. Tým by ste vlastne išli proti Programovému vyhláseniu vlády a tomu čo verejne hlásate. Myslíme si, že deklarovaný cieľ vlády Slovenskej republiky  - uskutočnenie práva na ľudskú dôstojnosť v každodennom živote vo všetkých jej základných prejavoch, ekonomický rozmer nevynímajúc sa nestal obyčajnou frázou a že finančné prostriedky na zabezpečovanie dôstojného života ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím táto vláda má a bude mať.

Pripomenúc  Ústavu Slovenskej republiky čl. 40, že každý má právo na ochranu zdravia a na  základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon,  neznamená že  zákony či opatrenia môžu porušovať samotnú ústavu.

Vláda Slovenskej republiky súhlasila aj s podpisom Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,  ktorý následne  v septembri 2007 na pôde OSN  prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič aj podpísal. Predpokladáme, že vláda sa ctí a váži každý takýto medzinárodný dokument, že pre vládu podpísanie Dohovoru nie je len ďalším splneným bodom, ale že tento dohovor sa bude snažiť aplikovať v praxi a dodržiavať.

My, podpísaní občania s ťažkým telesným postihnutím a  účastníci stretnutia  Vás preto pán predseda vlády týmto otvoreným listom žiadame, aby ste uvedeným problémom venoval patričnú pozornosť a aby ste sa vyjadril aké  kroky podniknete v tomto smere.
 

S pozdravom

Ludmila Gričová,
riaditeľka CSŽ n.o.

Podpísaní 26 účastníci 

Štrbské Pleso, dňa 6.októbra 2007







POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Zastavte zhoršovanie situácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím!
9.11.2007 10:13 | Ľudmila Gričová

Touto cestou sa chcem poďakovať všetkým, ktorí tu podporili kampaň.
Kampaň trvala mesiac a ukázala, že mnohým z vás nie ľahostajný osud ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. Podpisov síce nie je veľa , ale o to viac si vážime, že ste sa nebáli podporiť kampaň.
Na náš otvorený list premiér zatiaľ nijako nereagoval aj napriek tomu, že aj médiá sa o problém zaujímali.
Výsledok kampane oznámime premiérovi a poslancom NR SR.
Ad: Aktivny zivot
2.11.2007 22:52 | Ivan Björn

Vážený Aktívný život.
Keď som kritizoval veľké organizácie mal som tu na zreteli niektoré, nechcem ich však menovať! Vy ste však v tom neni a ani som nevedel že existujete.

Vaše nepriaznivé skúsenosti s postihnutými občanmi nie sú závideniahodné.
Je to smutné, keď i vďaka vašej snahe pomôcť dostávate také reakcie.

Postihnutý človek sa však vyvíja už od malička a jeho vývoj závisí od prostredia v ktorom sa nachádza. Vynorí sa spústu otázok.
Aký boli jeho rodičia?
Ako sa k postihnutému správali v škole?
Ako sa k nemu správali v okolí?
Akú možnosť vyvinúť sa mal ten postihnutý individ?
Aké možnosti k vývoju a sebadôvere mu dalo jeho blízke okolie?
Ako prispela k sebadôvere škola do ktorej chodil?

Čítal som spis o dodržiavaní ľudských práv na Slovensku v sociálnych zariadeniach.
To bolo hrozné čítanie. Tí ľudia, ktorí sú tam nútení byť sú naozaj znehodnotení a ubití.
Ako si myslíte, že takíto občania reagujú a majú schopnosť sa biť za svoje práva?

Keď som navštívil jednu nemenovanú školu pre postihnutých na Slovensku dozvedel som sa, koľkí rodičia svoje deti nechcú, koľkí rodičia majú problémy s alkoholom a.t.ď.
Dozvedel som sa aj nedávno, ako sa niektoré takzvané vychovávateľky k tímto deťom chovajú.

Ako si myslíte že títo postihnutí budú bojovať za svoje práva?
Aké sebavedomie a sebadôveru majú?
To je otázka.

Tu musí celá Slovenská spoločnosť naozaj zmeniť zmýšľanie!
A vy organizácie musíte isť na čele dianí, ktoré zveľaďujú situáciu postihnutých aj keď vždy nedosiahnete žiadúci výsledok!

Aktívnemu životu prajem veľa úspechov!


Ad: Zastavte zhoršovanie situácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím!
2.11.2007 13:13 | Aktívny život

Vážený pán Bjorn. Som predsedom vyššie uvedeného občianskeho združenia a zároveň som aj sám pripútaný na el. invalidný vozík. Ale k veci. Zo skúsenosti ktorú mám po komunikácii s mnohými telesne postihnutými otvorene poviem, že žiaľ z nadpolovičnej väčšiny sa o takúto situáciu postarali a stále starajú samotní telesne postihnutí občania tejto krajiny. Uvediem iba zopár prípadov.

Jeden náš člen sa obrátil na nás s prosbou o radu:
„Znížili mi invalidný dôchodok o 75% napriek tomu, že mi ponechali mieru funkčnej poruchy 80%“. Pán bol naozaj pripútaný na vozík a odkázaný na pomoc druhého pri obyčajnej vychádzke. Už nemusím ani písať, že iný príjem ako invalidný dôchodok nemal, lebo z dôvodu jeho postihu by nebol schopný sa zamestnať. Na toto rozhodnutie ktoré mu znižovalo už aj tak nízky dôchodok, sme mu pomohli napísať odvolanie a on si ho odoslal. Po 8 mesiacoch sme ho kontaktovali s tým ako dopadlo odvolanie. On vraj ešte nedostal žiadnu odpoveď. Z logického dôvodu s našej strany mu bola položená otázka kedy ich naposledy urgoval o odpoveď. Jeho odpoveď bola „prečo by som mal urgovať. Veď oni tam určite nemajú iba moje odvolanie. Takže to chvíľu potrvá“. Keď sme sa ho opýtali z čoho po tu dobu žije, lebo jeho vtedajšia výška dôchodku bola 4 500,- Sk čo nepokrylo ani jeho životu nevyhnutné náklady odpovedal, „požičiavam si. Čo mám iného robiť“. Ponúkli sme mu preto našu ďalšiu pomoc, či mu nemáme na úradoch pourgovať jeho odvolanie. Zložil nám telefón so slovami, že nemá záujem a aby sme ho viac už nekontaktovali, lebo vidí, že sa vôbec nerozumieme do toho čo robíme.

Ďalší konkrétny prípad:
Mladý chalanisko, ktorý má svalovú dystrofiu, od 16-tich rokov pripútaný na el. vozík a v 20-tich rokoch požiadal z dôsledku rapídneho zhoršenia jeho zdravotného stavu o príspevok na osobnú asistenciu. Po pätnástich mesiacoch ho iba zavolali na posudkovú komisiu. Za ďalších 12 mesiacov dostal rozhodnutie citujem: „Keďže menovaný XYZ má mieru funkčnej poruchy 96% a teda potrebuje pomoc druhej osoby už pri nevyhnutný životných úkonoch považuje sa za veľmi ťažko telesne postihnutého občana SR“.
O odsek nižšie stálo: „Keďže menovaný XYZ má horné končatiny 100%-tne zdravé a má postihnutú iba dolnú časť tela priznávame 1 460 hodín osobnej asistencie na rok.“. Určite nemusím rozpočítavať, že sú to iba 4 hodiny na deň. Tento chlapec potreboval pomoc druhej osoby už pri konzumácii potravy. Poradil som mu preto aby sa odvolal. Tak aj urobil a o 10 mesiacov mu prišlo odpoveď. Bola v podstate totožná s tým prvým rozhodnutím až na malý dovetok ktorý znel „a keďže nemá problémy v komunikácii s okolím, priznávame 920 hodín osobnej asistencie na rok.“. Po tomto povedal, že sa už neodvolá. Jeho rodičia platia osobných asistentov z vlastného a sú zadĺžený kam sa pozrú. Prihliadnuc k jeho postihu by som sa odvolal aj v prípade, keby mi priznali 17 hodín na deň.

Takže pán Bjorn. Toto bola iba malá ukážka z mnoha prípadov a ako vravím, na Slovensku je 80% postihnutých, ktorý uvažujú veľmi podobne ako títo dvaja o ktorých som písal. Držia sa porekadla, že radšej budem držať ústa lebo prídem aj o to čo mám. A ani si neuvedomujú, že už vlastne ani nemajú o čo prísť. Tým pádom si politik robí čo chce a je mu to dovolené.

Prajem všetkým pekný deň
Ad: Zastavte zhoršovanie situácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím!
1.11.2007 22:12 | Krivačka Vendelín

Mame tiez pohybovo pstihnuteho syna /www.vozickar.vendusko.sk /Tak isto podporujem tuto kampan.
Ad: Zastavte zhoršovanie situácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím!
1.11.2007 22:12 | Krivačka Vendelín

Mame tiez pohybovo pstihnuteho syna /www.vozickar.vendusko.sk /Tak isto podporujem tuto kampan.
Ad: Zastavte zhoršovanie situácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím!
31.10.2007 21:16 | Tibor Straka

Dobrý deň,

Členovia Imobility, o.z. plne podporujú a súhlasia s touto kampaňou.

Ďakujeme pani Gričovej, že takýto otvorený dopis poslala pánovi premierovi. Z tohto činu je vidieť, že jednej malej organizácií, akou je nezisková organizácia „Centrum samostatného života“, ako záleží aby sa konečne začalo riešiť diskriminovanie života ťažko postihnutých občanov. Je však zarážajúce, že organizácie, ktoré deklarujú, že majú niekoľko tisícovú členskú základňu, sa tomu vôbec nevyjadrujú. Pravdepodobne nechcú si pohnevať svojich finančných podporovateľov ako je MPSVR SR. Alebo od toľkého (prehitočného) zasadania nemajú čas otvoriť si ani internet a vyjadriť sa.
Naši volení (nevolení) predstavitelia nechcú, lebo ich IQ je až také nízke, pochopiť, že ich zdravotný stav sa z minúty na minútu môže zmeniť tak, že yostávajúci život budú pripútaní na invalidný vozík alebo nebodaj na posteľ.
Žiaľ na vedúce miesto, kde sa rozhoduje o našom živote, sú dosadený ľudia, ktorý nemajú odborné znalosti a ani sociálne cítenie, ba práve naopak závidia postihnutému kompenzačnú pomôcku, ktorú bez zbytočného šikanovania mali dostať od štátu zadarmo. Pre členov parlamentu a vlády by asi bolo najlepšie keby postihnutí občania v tomto štáte neexistovali. Z ušetrených finančných prostriedkov by mohli kupovať nové pancierové „bavoráky“ a prázdne posielať na rôzne zasadania po celom svete.
Je smutné keď štát nevie zabezpečiť slušný život pre postihnutých občanov a dôchodcov, takí štát má ďaleko od demokracie a od sociálneho štátu o ktorom tak rád rozpráva náš pán premier.


Tibor Straka st.
Imobility o.z.
straka.tibor@post.sk
Ad: Zastavte zhoršovanie situácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím!
26.10.2007 08:55 | Ivan Björn

Táto kampaň nieje večná ale niekedy príde ku koncu.
Mnohí naozaj podporili túto kampaň a úplne oprávnene a správne sa stavajú za Milku Gričovu a CSZ a tých 26 prvých podpísaných, ktorí spolu o tejto kampani rozhodli.

To čo mňa ako Švéda zaráža je to malé množstvo podpisov, ktoré sa doposiaľ nazbieralo.

Napríklad sa SZTP chváli s tým že zastupujú 20 000 členov. Rozmýšľam nad tým že či títo členovia patria do milijonárskeho klubu, keďže tu žiadnych 20 000 podpisov nevidím tak vychádzam z toho, že väčšina týchto členov túto kampaň nepodpísalo.

Takisto sa vynára otázka, že prečo sa tak veľká organizácia ako je SZTP na tomto fóre neozvala a nepridala tu pozitívný príspevok na túto kampaň.

Je to zaujímavé aj z iných stanovísk.
Citujem SZTP z ich stránky:

Pomáhať osobám s telesným postihnutím pri riešení ich sociálnych, ekonomických, psychických, spoločenských záujmov a potrieb na princípoch humanizmu a demokracie.



Na stránkach SZTP nieje nič spomenuté o tejto kampani.

Rozumejte ma dobre. Táto kampaň je dôležitá a je v prospech postihnutých občanov.
Kde je SZTP?
Kde je 20 000 podpisov?
Ad: Zastavte zhoršovanie situácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím!
25.10.2007 18:16 | Boris Klohna

podporujem túto kampaň...
www.zompresov.sk
Ad: Zastavte zhoršovanie situácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím!
25.10.2007 17:59 | Boris Klohna

Podporujeme túto kampaň aj v mene organizácie ZOM Prešov. www.zompresov.sk
Ad: Zastavte zhoršovanie situácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím!
25.10.2007 14:44 | Jana Májeková

Dobry den!
Suhlasim a podporujem Vas. Ale, prosim, opravte si gramaticke chyby v tom liste. Bude mat potom vacsiu hodnovernost.
Vela stastia!
Ad: Zastavte zhoršovanie situácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím!
21.10.2007 12:20 | Aktívny život

Dobry den

Sme neziskove občanke združenie, zaoberajúca problematykou telesne postihnutých (viac na www.aktivny zivot.sk).

Musíme uznať, že po dlhej dobe sa ako združenie plne stotožňujeme s textom v tomto liste a zároveň sa pripájame k jeho maximalnej podpore.

Už teraz sme zvedavý na premierovú reakciu a radi si prečítame jeho odpoveď, ktorá predpokladáme (ak vôbec zareaguje) bude véélmi neurčitá a nekonkretná.

Veď už každy vie, že pre premiera tejto krajiny je prijatie Eura až na "prvom" mieste. A občan si časom zvykne

Prajeme pekný den
Ad: Zastavte zhoršovanie situácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím!
19.10.2007 23:41 | Ivan Björn

Pani Jana Koblenová.
Keď som povedal, že pomôcky majú byť individuálne prispôsobené a podľa potreby tak som tu myslel na kvalitné pomôcky!
Keď si moja žena vyberala vozík tak nikto nepozerá na to čo to stojí ale na to, aby to maximáľne pasovalo a vyhovovalo. Ak by štát vo veľkom nakupoval pomôcky a mal riadne uzavreté zmluvy s viacerými firmami, tak by tie kvalitné pomôcky boli lacnejšie pre štát. Postihnutý by samozrejme nič nemal platiť. Raz dostala moja žena vozík ktorý bol tak vysokej kvality (bol z Titanu), že mnohí postihnutí na Slovensku môžu o tom len snívať. Ale ten vozík jej nevyhovoval a trápil ju a tak ho po mesiaci vrátila naspäť. To je tu možné a fabrika ho zoberie naspäť. Okrem toho má moja žena viac sedačiek najvyššej kvality, lebo ich potrebuje.
Na toto hľadí to centrum, ktoré je platené z našich daní. A oprava a renovácia vozíkov je samozrejme zadarmo. Myslím že to je jediný spôsob, ako zabezpečiť postihnutým optimálne pomôcky a využiť daňové peniaze optimáľne. Okrem toho máme v našich centrách vystavené rôzne pomôcky tak to je len vyskúšať a čo nemajú doma si môžu požičať bezplatne z fabriky.
A keď tu hovoríme o pomôckach tak tieto centrá majú všetko. Od palíc a sedačiek na WC až po výťahy a posteľe. A tá ergonomicky vyučená pracovná sila, ktorá má kontakt s postihnutým robí všetko pre optimálne riešenie! Jediné trápenie čo ten postihnutý človek má je trápenie s vlastnou postihnutosťou a to myslím úplne stačí. Netreba k tomu pridávať ešte viac s nekompetentnými riešeniami pre postihnutých.

A ešte malú parantézu z nášho života. Moja žena je trochu slabšia. Rampu ktorú má sa skláňa 1:3. Normálne je 1:10. Je to preto aby sa po nej aspom mohla zviesť dole aj keď hore vždy nevládze. Ten minimálny prah dnu do domu jej však vadil i keď tam bol šikmý sklon spravený. Na návštevu k nám prišla tá ergonómka, čo má na starosti aj vozíky. Poslala jednoducho vipísaný papier úradníkovi v obci, že potrebujeme prah prerobiť. Behom dvoch týždňov sa ozvala firma a behom troch dní to bolo hotové. Výsledok je že tam je 40 cm rampa z alumínia na prah, ktorý vyčnieva 2 centimetre. Tým pádom vozičkár ani necíti, že ide cez prah. My nevieme ani čo to stojí a ani jeden papier sme nevyplnili. Čiže tak by som si prial aby to fungovalo aj na Slovensku.

Ešte chcem dodať: Predtavte si situáciu, že nič nefunguje s časovými intervalmi dostávaním podpory na pomôcoky, ako na Slovensku. Ale zakiaľ pomôcka funguje, tak ju máte a keď prestane fungovať, alebo neni účeľná tak dostanete novú a tú starú prípadne vrátite. Čiže absolútna istota v živote postihnutého.

P.S. ak niekomu ušlo odkiaľ píšem tak píšem zo Švédska kde žijem.
Ad: Zastavte zhoršovanie situácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím!
19.10.2007 16:34 | Jana Koblenová

Pán Björn, dovolím si citovať zo svojho príspevku, „Zdravotná pomôcka, ktorá je síce plne hradená poisťovňou, ešte nemusí byť vhodná a jej používanie prináša len ďalšie zhoršenie zdravotného stavu a to sú ďalšie a zbytočné náklady na liečbu. Nebolo by rozumnejšie vynakladať prostriedky účelne?“. Teda v žiadnom prípade nedávam do kontextu účelnosť vynakladania prostriedkov so stupňom postihnutia a v žiadnom prípade si nemyslím, že „ľahšie“ postihnutý človek nepotrebuje kvalitnú pomôcku. Posudzovanie stupňa postihnutia určite nie je najšťastnejšie riešenie, ale možno by niektorým zdravotne postihnutým pomohlo ľahšie sa dostať ku kvalitnejšej pomôcke. Vy ste jasne stanovili cieľ „Individuálne prispôsobené pomôcky, ktoré berú ohľad na život a priania užívateľa pomôcok a zľahčujú mu život“ a zároveň pripúšťate, že dnešný systém ho nemôže zaručiť. Navrhli ste riešenie a bolo by úžasné, keby sa aspoň časť z neho podarila zrealizovať.
Ad: Zastavte zhoršovanie situácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím!
18.10.2007 23:40 | Ivan Björn

Pani Jana Koblenová sa pýta nasledovné citujem: „Nebolo by rozumnejšie vynakladať prostriedky účelne? Je normálne, že výška doplatku za pomôcky je rovnaká, bez ohľadu na stupeň postihnutia?“

V prvom rade som proti tomu, aby sa postihnutí ohodnocovali podľa stupňov postihnutia.
Toto spôsobuje postihnutému človeku utrpenie, jednak preto že môže byť posúdený o jedno percento menej. Okrem toho treba dať postihnutosť individa do súladu s jeho životom a jeho fyzickou aktivitou. To znamená, že aj „ľahšie“ postihnutý potrebuje dovrý a kvalitný vozík.

Čo sa pomôcok týka, tak by si spoločnosť mala položiť otázku aké sú cieľe a čo sa má dosiahnuť. V jednej civilizovanej spoločnosti by mal byť cieľ nasledovný: Individuálne prispôsobené pomôcky, ktoré berú ohľad na život a priania užívateľa pomôcok a zľahčujú mu život.

Ak berieme ohľad na hore uvedený cieľ tak by sme sa mali spýtať, aký systém a prístup je to schopný zaručiť. Dnešný systém s privátnymi firmami a s čiastočným finančným príspevkom pre postihnutého nie sú schopné hore uvedený cieľ zaručiť. Privátne firmy predsa žijú z obratu a z toho aby predali čo najviac vozíkov. Oni nemôžu brať ohľad na zmenené podmienky postihnutého, alebo ak si postihnutý vybral jemu nevyhovujúcu pomôcku. Takisto nemôžu dávať záruku na funkčnosť pomôcky do nekonečna a tak sa postihnutému môže stať, že tam pred uplynutím piatich rokov stojí s nepouživateľnou pomôckou.

Čiže ako by sa to malo riešiť ináč?

Postihnutý by potreboval len jedno lekárske potvrdenie v živote. Ak je niekto postihnutý tak to je poväčšine definitívne a preto jedno potvrdenie od lekára stači.

Štát by otvoril strategicky po Slovensku rozmiestnené centrá pomôcok. V týchto centrách by pracovala od štátu zamestnaná pracovná sila. Štát by spravil zmluvy s výrobcami pomôcok.
Štát by žiadal od výrobcov nielen výhodné ceny, ale aj záruku 10 rokov na rám vozíka a ďalej aby bola pre postihnutého zaručená optimálna pomôcka, možnosť túto objednanú a postihnutým človekom odskúšanú pomôcku behom 2 mesiacov vrátiť bezplatne.

Ako by fungovali tieto centrá? V týchto centrách by boli zamestnaný opraváry vozíkov a ergonomicky vyučená pracovná sila, ktorá by mala svoj obvod. V tomto obvode by sa starala o to, aby postihnutí ľudia dostali tie pomôcky, ktoré potrebujú podľa svojej potreby.
Takisto by sa táto špecializovaná pracovná sila starala aj o úpravu bývania postihnutého.

Vozíky a iné pomôcky by boli len na požičanie a postihnutý by nikdy nevedel čo stoja, ale dostal by to čo potrebuje a to čo nepotrebuje by vrátil naspäť. Počet pomôcok u každého postihnutého by bol zaevidovaný v database a aj servis a opravy týchto vozíkov.

Servis by bol zadarmo v týchto centrách a tu by sa neopravoval len defekt, ale aj úplná renovácia vozíkov. (Takto to funguje vo Švédsku až na to že u nás to majú na starosti kraje.
Moja žena má 4 vozíky na rôzne účeli lebo ich potrebuje, ale z toho dostala dva opotrebované a nie nové. A ten vozík v ktorom sedí mal 13 rokov a teraz dostala novy. Tým že ho zrenovovali a robili naň servis tak tomu vozíku nič neni. To že má nový vozí je preto, lebo potrebovala širší. Tie ostatné dva vozíky sú na bycykel a na schodolez. Ten vozík v ktorom sedí na tie účeli nepasuje. Tu pripájam môj blog o tom, ako moja žena dostala vozík: http://forum.handicap.sk/viewtopic.php?t=268)

Tieto centrá pomôcok na Slovensku by mali aj k dispozícii autá a tak by mohli robiť návštevy aj v bytoch postihnutých.

Čo sa prispôsobenia/úprava bývania týka, tak by centrum pomôcok napísalo čo treba urobiť a obec by mala zmluvu s nejakou solídnou firmou a tá by prišla a vykonala prácu a účet by poslala obci. Postihnutý človek by vôbec nevedel čo to stojí a úpravu by mohol dostať aj viac krát v živote. Pozrite si moj príspevok na: http://forum.handicap.sk/viewtopic.php?t=615


Čiže keď mám spraviť uzáver mojich myšlienok:
1.Pomôcky zadarmo a podľa potreby cez na to špecializované centrá v štátnom, alebo krajskom vlastníctve.
2.Centrá pomôcok by zabezpečovali optimálnu pomôcku cez na tento účeľ vyučenú pracovnú silu.
3.Centrá pomôcok by zabezpečovali opravy v byte postihnutého alebo v centrách.
4.Centrá by dávali podnet na úpravu bytu postihnutému
5.Birokracia by bola minimálna – (my vo Švédsku sme nikdy nevyplnili ani jeden papier)
Ad: Zastavte zhoršovanie situácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím!
17.10.2007 23:23 | Jana Koblenová

Rada by som podporila túto kampaň, nielen za seba, ale predovšetkým za svoju dcérku, ktorá bude odkázaná na invalidný vozík. Jeden z ukazovateľov vyspelosti štátu je aj starostlivosť o ťažko zdravotne postihnuté osoby. Ak by som v tomto smere mala hodnotiť Slovensko, tak asi patríme do obdobia, keď sa lovili mamuty. Najzávažnejšou diagnózou našich zdravotne postihnutých občanov je náš zdravotný a sociálny systém. Zdravý človek má zdravé ruky a zdravé nohy, len tak od prírody, zadarmo. Iní si ich musia za nemalé peniaze kúpiť, resp. dostanú ich aj oni zadarmo, ale len kostru. Svaly a kožu si už musia dokúpiť, ak na to samozrejme majú. Ak nie, tak majú smolu. Nie je to tak trošku diskriminačné? Zdravotná pomôcka, ktorá je síce plne hradená poisťovňou, ešte nemusí byť vhodná a jej používanie prináša len ďalšie zhoršenie zdravotného stavu a to sú ďalšie a zbytočné náklady na liečbu. Nebolo by rozumnejšie vynakladať prostriedky účelne? Je normálne, že výška doplatku za pomôcky je rovnaká, bez ohľadu na stupeň postihnutia? Človek, ktorý používa napr. invalidný vozík len na dlhšie vzdialenosti dopláca na kvalitnejší vozík presne toľko, koľko človek, ktorý bez neho neprejde ani meter a je nútený na ňom stráviť celý deň. Kde je princíp solidárnosti v zdravotníctve? Nemyslím si, že zdravotne postihnutým ide o to, aby ťahali peniaze zo systému, veď oni len chcú napriek všetkým obmedzeniam, ktoré plynú z ich zdravotného postihnutia, čo najplnohodnotnejšie a predovšetkým dôstojne žiť a byť prínosom pre spoločnosť. A to samozrejme nie je iba otázka kvality a dostupnosti zdravotníckych pomôcok a kompenzácií na zmiernenie zdravotného postihnutia. Možno keby kompetentní pri tvorbe legislatívy trochu počúvali tých, ktorým má slúžiť, dospeli by k zneniu, ktoré by bolo vyhovujúce pre obe strany a dali by ťažko zdravotne postihnutým to, čo im dnes chýba najviac, sociálnu istotu!
Ad: Zastavte zhoršovanie situácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím!
17.10.2007 21:41 | Noro Brázda

V poslednom čase sme mali problémy s výkonom servera, myslím však, že z väčšej časti by už mali byť za nami.

Pri "anonymných" podpisoch sú všetky údaje (rovnaké ako pri papierovej petícii) spracované, len sa mená signatárov nezobrazujú v zozname (pretože si to neželali). A údaje sú samozrejme v plnom rozsahu spracované, rovnako ako pri signatároch, ktorých mená sa zobrazujú.
Ad: Zastavte zhoršovanie situácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím!
17.10.2007 18:51 |

Su tam aj anonymni ucastnici, a tam si nikto nie je isty kto kolko krat to anonymne podporil a vôbec peticia robena cez internet je sice fajn napad ale jej ucastnici sa nijako nedaju overit meno je sice fajn ale chybaju tam zakladne udaje ako pri klasickej peticii.
Ad: Zastavte zhoršovanie situácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím!
17.10.2007 18:20 |

Ak sa objavuje meno po sebe viackrat to nie je preto, ze sa niekto xkrat napise ale preto ze si nebol isti ci mu email odisiel a viackrat po sebe poslal kontakt...changenet inak ide velmi pomaly a to niekedy robi galibu...
Ad: Zastavte...
17.10.2007 12:29 | Daniel Vrabeľ

Pozdravujem;
Podporujem kazdu iniciativu ktora sa snazi zasadzovat za prava ludi s postihnutim na Slovensku, žiaľ nemôžem ju podporiť v internetovej peticii. Jej vyznam je mizivy keďže sa v tom zozname objavuju niektore mena aj niekoľkokrat po sebe.
S uctou
D.V.
Ad: Zastavte zhoršovanie situácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím!
14.10.2007 10:13 | Miroslav Drahoš

Nie som zdravotne postihnutý, ale raz môžem byť. A nechcel by som sa ocitnúť v takej nedôstojnej situácii aká je popísaná v tomto otvorenom liste. Preto podporujem vašu výzvu na zlepšenie podmienok ŤZP.



Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Vypočítajte: "Desať plus 8".


 

Kampaň bola ukončená.

Prehľad podporovateľov

  » Vaše reakcie (27)

 



Súvisiace témy:
Sociálne služby a pomoc
Zdravotne postihnutí
Štátna správa



REKLAMA



 



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS