spájame ľudí, ktorí menia svet
Kampane
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
  Pripomienka verejnosti za zmeny v postavení, štruktúre a spôsobe fungovania novo navrhovanej Rady vlády SR pre rodovú rovnosť

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Špitálska 4 - 6

816 43 Bratislava

Dňa 19.7.2007 uvoľnila vláda SR na pripomienkové konanie Návrh na zriadenie Rady vlády Slovenskej republiky pre rodovú rovnosť, číslo materiálu 12339/2007-II/1. Hoci oceňujeme snahu vlády o komplexné inštitucionálne riešenie problémov, ktoré spočívajú vo faktických rodových nerovnostiach prítomných vo všetkých sférach života našej spoločnosti, v súčasnosti navrhnutý model Rady vlády pre rodovú rovnosť (ďalej len „Rada“) považujeme za nepostačujúci na to, aby ním boli dosiahnuté výsledky predpokladané v samotnom návrhu a v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, a tiež, aby ním boli naplnené práva a legitímne záujmy osôb a skupín, ktoré sú postihnuté existenciou rodových nerovností.

Naše výhrady sa týkajú najmä nedostatku právomocí, ktorými by Rada v prípade svojho zriadenia disponovala, nízkej právnej sily povinností a záväzkov v nej zakotvených, nerovnocenného postavenia predstaviteľov vlády a iných subjektov v tomto orgáne a nevyváženosti ich politickej a odbornej reprezentácie, nevyváženého rodového zastúpenia v nej, neprimerane a neopodstatnene silného postavenia predsedníčky Rady, nejasností v postavení a úlohách exekutívneho výboru, nečitateľných mechanizmov nakladania s rozpočtovými prostriedkami Rady, neexistujúcej garancie rozpočtového krytia v budúcnosti, nerešpektovania princípu otvorenosti a verejnosti pri fungovaní Rady, neexistencie mechanizmov zodpovednosti jednotlivých subjektov zastúpených v Rade vo vzťahu k verejnosti pri neplnení alebo nedostatočnom plnení jednotlivých úloh a neexistencia požiadavky na používanie rodovo citlivého jazyka pri jej činnosti a komunikácii s verejnosťou (vrátane rodovej necitlivosti jazyka použitého vo všetkých dokumentoch, ktoré boli predložené na pripomienkové konanie). Máme za to, že všetky uvedené nedostatky výrazne oslabujú potenciál navrhnutého inštitucionálneho mechanizmu fungovať ako reálny a efektívny nástroj dosahovania rodovej rovnosti a odrážajú výrazný demokratický deficit. Považujeme preto za nevyhnutné, aby vláda SR zohľadnila naše pripomienky a v pripomienkovom konaní spolu so zástupkyňami verejnosti prehodnotila postavenie, štruktúru, spôsob fungovania a právny základ navrhnutého inštitucionálneho mechanizmu tak, aby mohol napomáhať reálnemu a efektívnemu plneniu vnútroštátnych a medzinárodných záväzkov SR.


Na tento účel oprávnenými zástupkyňami verejnosti budú:

Mgr. Janka Debrecéniová, MJur. L. Novomeského 26, 977 01 Brezno
PhDr. Jana Cviková, Landauova 14, 841 01 Bratislava
PhDr. Šarlota Pufflerová, PhD., Vavilovova 6, 851 01 Bratislava
Oľga Pietruchová, Slávičie údolie 98, 81102 Bratislava
PhDr. Jana Juráňová, Bilíkova 3 841 01 Bratislava



Všetky pripomienky obsiahnuté v tomto dokumente sú majú charakter zásadných pripomienok.


1. Nedostatok právomocí Rady a nízka právna sila povinností a záväzkov zakotvených v jej štatúte; neexistencia dostatočných zodpovednostných mechanizmov pri neplnení úloh stanovených v navrhnutom Štatúte Rady

Podľa čl. 2 ods. 1 navrhnutého štatútu je Rada „koordinačný, poradný a iniciatívny orgán vlády Slovenskej republiky“. Z tejto formulácie, ako aj z formulácií, ktorými sa konkretizujú úlohy Rady v čl. 3 navrhovaného štatútu, je zrejmé, že rozhodnutia Rady nebudú pre vládu ani jednotlivé rezorty právne záväzné. Situácia je o to paradoxnejšia, že v súčasnej podobe vládneho návrhu štatútu Rady majú hlasovacie právo v Rade výlučne jej členovia a členky Vlády SR (s výnimkou zástupkyne alebo zástupcu mimovládnej organizácie zastúpenej v Rade, ktorej alebo ktorého hlas by však bol pri súčasnom nastavení rozhodovacích mechanizmov v Rade zanedbateľný). Vláda by teda – za účasti všetkých svojich ministrov a ministerky a podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny - v Rade prijímala rozhodnutia, ktoré by ju v ničom nezaväzovali (tento záver vyplýva z formulácii obsiahnutých v čl. 3 ako „koordinuje“, „zabezpečuje synergické pôsobenie“, „navrhuje vláde prijať na národnej úrovni adekvátne opatrenia“, „predkladá vláde, ministerstvám, ostatným ústredným orgánom štátnej správy, organizáciám a inštitúciám podnety, návrhy a odporúčania“, „prerokúva stanoviská expertného exekutívneho výboru“, „iniciatívne sa podieľa na príprave opatrení vlády k zabezpečeniu rodovej rovnosti a uplatňovaniu rodového hľadiska pri tvorbe politík vlády“). Z dôvodu nedostatku zaväzujúcich kompetencií Rady vyznievajú niektoré z týchto kompetencií, resp. povinností vo vzťahu k vláde až redundantne (vláda, ktorá fakticky tvorí jedinú zložku Rady oprávnenú prijímať rozhodnutia, koordinuje, zaväzuje, prijíma podnety a dáva odporúčania samej sebe).

Aj spôsob, akým (nie) sú vygenerované zodpovednostné mechanizmy pri neplnení úloh stanovených v štatúte Rady, naznačuje, že Rada, ak bude zriadená spôsobom, ktorý v súčasnosti navrhuje vláda, nemá potenciál prispieť k zásadnej zmene v oblasti rodovej rovnosti. Povinnosti jednotlivých subjektov pri tvorbe stratégií a opatrení podľa štatútu Rady jednak nie sú de facto záväzné, čo je jednak dôsledkom toho, že Rada nie je zriaďovaná všeobecne záväzným právnym predpisom zodpovedajúcej právnej sily, a tiež toho, že navrhovaný štatút Rady neobsahuje nijaký zodpovednostný mechanizmus pre subjekty, ktorým ukladá povinnosti (napr. Rada nie je zaviazaná periodicky podávať verejnosti správy o svojej činnosti, a rovnako ani jednotlivé ministerstvá nie sú povinné zverejňovať odpočet stavu uplatňovania rodovej rovnosti v rámci rezortu a vykonaných opatrení). Absencia takýchto ustanovení teda úplne oslobodzuje Radu a subjekty v nej pôsobiace aj od akejkoľvek politickej zodpovednosti.

Vyriešeniu vyššie opísaných problémov by napomohli jasne stanovené a dostatočne silné kompetencie, ktoré by mali byť obsiahnuté v právnom predpise dostatočnej právnej sily (napr. v Kompetenčnom zákone – zák. č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy), a tiež kontrolné a zodpovednostné mechanizmy jednotlivých povinných subjektov vo vzťahu k verejnosti (napr. odpočty vykonaných krokov a opatrení), ktoré by takisto mali mať oporu v zákone.

Zákonné zakotvenie postavenia a povinností Rady by taktiež prinieslo väčšiu a dlhodobejšiu stabilitu vznikajúceho orgánu.


2. Nedostatočné a nerovnocenné zastúpenie subjektov profesionálne sa zaoberajúcich rodovou rovnosťou v Rade; rodová nevyváženosť v zložení Rady

Súčasná štruktúra Rady a spôsob, akým je diferencované hlasovacie právo jej členov a členiek, neodráža odborný a participatívno-demokratický model prijímania rozhodnutí a opatrení súvisiacich s rodovou rovnosťou, ktorá sa bezprostredne týka celej spoločnosti a ktorej existencia je z ľudskoprávneho hľadiska kľúčová. Odráža model autoritatívneho mocenského a politického rozhodovania o kľúčových veciach verejného záujmu. Spôsob, akým sú v Rade zastúpené jednotlivé subjekty s legitímnym záujmom o oblasť rodovej rovnosti, odráža výraznú disproporciu v neprospech zástupkýň a zástupcov odbornej a širokej verejnosti. Zastúpenie jednej mimovládnej organizácie v Rade navyše odráža zjednodušenú a skreslenú predstavu o uniformite žien a ich predstavách a záujmoch, a už vôbec nezohľadňuje aspekty viacnásobných identít a viacnásobnej diskriminácie žien (napríklad rómskych žien, žien so zdravotným postihnutím, lesbických žien, starších žien, žien – imigrantiek atď.).

Nerovnovážnosť v zastúpení žien a mužov je taktiež signifikantná pre súčasný vládny návrh Rady a jej zloženia. Napriek tomu, že jedným z najnevyhnutnejších predpokladov rodovej rovnosti, resp. úspešných stratégií pre jej dosiahnutie, je spravodlivá a rovnocenná participácia žien a mužov vo všetkých spoločenských procesoch, zastúpenie jednotlivých pohlaví v Rade je výrazne disproporčné; najmarkantnejšie je pritom u stálych členov a členiek Rady – v súčasnosti je tento pomer 14:2 v prospech mužov (za predpokladu, že členka komisie z mimovládneho sektora bude ženského pohlavia; v opačnom prípade by tento pomer bol 15:1). Takéto rozloženie síl je z rodového a ľudskoprávneho hľadiska neakceptovateľné. Požiadavka adekvátneho zastúpenia podľa pohlavia je základnou a najjednoduchšie merateľnou kvantitatívnou požiadavkou prierezovej stratégie uplatňovania rodového hľadiska (gender mainstreaming). Ak by aj ostatné osoby asociované k Rade na základe jej štatútu – konkrétne predstaviteľky a predstavitelia exekutívneho výboru, konzultačného výboru a sekretariátu Rady – boli ženského pohlavia, stále by to bol prejav štruktúrnej diskriminácie žien a ich nerovnakého prístupu k rozhodovacím pozíciám v spoločnosti, ako aj ich stereotypného zaraďovania na pozície, ktoré majú nižší status, servisný charakter a celkovo sú považované za menej hodnotné.

Navrhujeme, aby táto mocenská a rodová disproporcia bola z návrhu štatútu Rady po konzultácii a dohode so všetkými zainteresovanými subjektmi odstránená a nahradená demokratickým, participatívnym a rodovo rovným modelom.


3. Nejasnosti v postavení a úlohách exekutívneho výboru

Úloha exekutívneho výboru konkretizovaná v čl. 6 ods. 2 navrhovaného štatútu „dohliadať na uplatňovanie rodovej rovnosti v rámci rezortu“ je naformulovaná nejasne a nedostatočne, a navyše tu absentuje kontrolný a zodpovednostný mechanizmus bližšie opísaný v bode 1 týchto pripomienok. Keďže členovia a členky exekutívneho výboru budú výlučne štátnymi zamestnancami a zamestnankyňami ministerstiev, vyvstáva otázka, či tento orgán nebude len formálne existujúcim orgánom, nakoľko je fakt, že ministerstvá nemajú v súčasnosti expertku alebo experta na rodovú rovnosť. Tiež nie je jasné, či agendou členiek a členov exekutívneho výboru bude výlučne rodová rovnosť (vzhľadom na rozsah a ambiciózny charakter úlohy „dohliadať na uplatňovanie rodovej rovnosti v rámci rezortu“), alebo či tieto štátne zamestnankyne a zamestnanci budú prácu rodových expertiek a expertov so špecifickými úlohami v rámci Rady vykonávať iba popri svojich bežných pracovných úlohách. Ak by nastala druhá z načrtnutých alternatív, potom je predpoklad úspešnosti exekutívneho výboru ako pracovného orgánu Rady mizivý.

Z vládneho návrhu tiež nie je celkom jasné, prečo je na rokovania exekutívneho výboru prizývaný iba tajomník Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Navrhujeme, aby vláda odstránila vyššie opísané nejasnosti v postavení a úlohách exekutívneho výboru a aby vyriešila jeho personálne zabezpečenie tak, aby úlohy v ňom realizované nepredstavovali pre jeho členky a členov len ďalšie bremeno pridané k už vykonávanej práci v štátnozamestnaneckom pomere, ale aby predstavovali stabilné ťažisko úloh a zodpovedností týchto štátnych zamestnancov a zamestnankýň.


4. Nečitateľné mechanizmy nakladania s rozpočtovými prostriedkami Rady, neexistujúca garancia rozpočtového krytia v budúcnosti

Napriek tomu, že Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie obsahuje relatívne presné vyčíslenie ročných nákladov na realizáciu činností Rady, vládny návrh negarantuje, že tieto prostriedky budú na činnosť komisie alokované každoročne. Naopak, podľa textu doložky sú „tieto finančné prostriedky len orientačné“ a „celkový rozpočet alokovaný na realizáciu bude upresňovaný každý rok podľa možností štát neho rozpočtu.“ Toto ustanovenie môže znamenať rovnako zvýšenie, ako aj zníženie alokovaných finančných zdrojov na činnosť Rady, čo ju môže do značnej miery znefunkčniť. Otázky týkajúce sa financovania Rady by však mali byť vyriešené tak, aby prípadná absencia finančných prostriedkov neznefunkčnila celú činnosť. Najoptimálnejším riešením by bolo legislatívne (zákonné) zakotvenie minimálnej výšky finančných prostriedkov, ktoré musia byť na činnosť Rady uvoľnené každoročne.

Z vládneho materiálnu nie je celkom jasné, ako budú peňažné prostriedky presne použité, a kto o tomto používaní bude rozhodovať a ako. Na jednej strane je pozitívne, že v doložke vplyvov sa s financovaním myslí na vzdelávanie, tréningy, analýzy, štúdie a posudky vplyvov na rodovú rovnosť. Z textu doložky teda vyplýva, že odborná práca súvisiaca s činnosťou Rady bude platená, čo je určitou zárukou kvality a stability činnosti Rady. Trochu mätúca je však skutočnosť, že podľa vládou navrhnutého štatútu by malo byť členstvo v konzultačnom výbore neplatené. Ak predpokladáme, že členkami tohto výboru budú expertky, ktoré budú pracovať na analýzach a iných odborných záležitostiach týkajúcich sa Rady, potom požiadavka na ich neplatenú prácu nie je pochopiteľná a opodstatnená. Ak by aj samotné členstvo (bez ďalšieho) malo byť „čestné“, práca vykonaná pre Radu v rámci tohto členstva by mala byť honorovaná ako každá iná odborná práca vykonávaná v ktoromkoľvek sektore.

Štatút neobsahuje ani jednu zmienku o spôsobe nakladania s rozpočtovými prostriedkami Rady. Ak má však Rada fungovať na báze demokratickosti a odbornosti, potom je dôležité, aby o využívaní rozpočtových prostriedkov rozhodovala Rada ako celok.


5. Absencia demokratických princípov v spôsobe úpravy niektorých otázok spojených s Radou

Okrem vyššie opísaných problémov súvisiacich s nedostatočnou a nerovnocennou reprezentáciou v Rade, neuspokojivo definovanej zodpovednosti jej aktérov, netransparentnými mechanizmami financovania Rady a pod. je v navrhnutom štatúte viacero ďalších miest, ktoré vrhajú tieň nedostatočnej demokratickosti plánovaného spôsobu jej fungovania. Napríklad predsedníčka Rady má v Rade neopodstatnené a neprimerane silné postavenie, keďže individuálne rozhoduje o zástupkyni alebo zástupcovi mimovládneho sektora zastúpenom v Rade (čl. 4 ods. 6 štatútu) alebo v dôsledku toho, že sama určuje subjekty prizývané na rokovanie exekutívneho výboru, ako aj plán činnosti a úlohy exekutívneho výboru (čl. 6 ods. 4 a 5 štatútu). Rozhodovanie o týchto otázkach by nemalo byť koncentrované v jednej osobe.

Taktiež žiadame, aby vláda prehodnotila neverejnosť rokovaní Rady, ktorá je v súčasnosti zakotvená v čl. 5 ods. 9. Domnievame sa, že obmedzenie prístupu k verejnosti k priamemu riešeniu otázok rodovej rovnosti, ktoré sú a musia byť centrálnymi otázkami verejného záujmu, je neopodstatnené. Vláda je verejnosti zodpovedná za implementáciu princípov rodovej rovnosti, a preto je nevyhnutné, aby jej umožnila účasť na procesoch, ktoré sa realizácie tejto zodpovednosti týkajú.

Ďalším nedemokratickým prvkom štatútu je čl. 5 ods. 7, ktorý zástupkyni alebo zástupcovi mimovládnej organizácie v Rade ako jedinému alebo jedinej predkladať návrhy na prerokovanie dokumentov v Rade.


6. Rodovo necitlivý jazyk zakladajúcich a iných kľúčových dokumentov Rady a absencia požiadavky používať rodovo citlivý jazyk pri tvorbe politík a programov súvisiacich s činnosťou Rady

Nielen odborníčky a odborníci na rodovú rovnosť, ale aj každodenná realita poukazuje na to, že ak ženy nie sú prítomné v jazyku, sú neviditeľné aj v spoločnosti a v jej jednotlivých štruktúrach. Používanie rodovo citlivého jazyka je nevyhnutným sprievodným krokom pre dosiahnutie rodovej rovnosti a jeho používanie v dokumentoch, ktoré sa rodovej rovnosti týkajú, by malo byť samozrejmé.

Žiadny z dokumentov, ktorý upravuje zriadenie Rady pre rodovú rovnosť, však takéto citlivé používanie jazyka neobsahuje. Naopak, všetky kľúčové podklady sú napísané v mužskom rode, tzv. generickom maskulínu, čo dokonca miestami popiera aj spoločenskú realitu (napr. o ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny na viacerých miestach hovorí ako o „predsedovi“). Rovnako štatút Rady ani ostatné materiály neobsahujú požiadavku, aby materiály, ktoré vzniknú v súvislosti s činnosťou Rady, obsahovali jazykové formulácie, ktoré sú rodovo citlivé a spravodlivé. Požadujeme, aby obe z týchto pripomienok boli do štatútu zapracované – teda aby bol štatút na písaný rodovo citlivým jazykom a aby obsahoval požiadavku na rovnaké spôsob zakotvenia jazykových tvarov v dokumentoch vznikajúcich na základe alebo v súvislosti s týmto štatútom.


Pevne veríme, že vláda Slovenskej republiky prijme tieto pripomienky ako úprimnú snahu o nastavenie štruktúr a mechanizmov, ktoré môžu výrazne napomôcť rozvoj procesov demokratizácie, antidiskriminácie a humanizácie v našej spoločnosti. Dúfame, že vláda sa bude pripomienkami zaoberať s plnou vážnosťou a že ich pojme ako konštruktívny prínos k dosahovaniu cieľov, ktoré by mali byť spoločné pre celú škálu spoločenských aktérok a aktérov.







POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Pripomienka verejnosti za zmeny v postavení, štruktúre a spôsobe fungovania novo navrhovanej Rady vlády SR pre rodovú rovnosť
15.8.2007 19:13 | Lubica Stubnova

Preposielam to viacerým znamym aj mimo mojho mesta.
Pripajam sa k pripomienke verejnosti za zmeny v postaveni, strukture a sposobe fungovania novo navrhovanej Rady vlady SR pre rodovu rovnost.
Ad: Pripomienka verejnosti za zmeny v postavení, štruktúre a spôsobe fungovania novo navrhovanej Rady vlády SR pre rodovú rovnosť
10.8.2007 10:52 | Marko Kraus

oľga pietruchová sa posmešne vyjadrovala na adresu počtu podpisov k petícii o nezriadení rady pre rodovú rovnosť. zrejme
pohľad na počet podpisov pod jej kontrapetíciou nepotrebuje žiaden komentár...



Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Vypočítajte: "Desať plus 8".


 

Kampaň bola ukončená.

Prehľad podporovateľov

  » Vaše reakcie (2)

 



Kontakty:
Občan, demokracia a zodpovednosť
ASPEKT - feministický publikačný a vzdelávací projekt

Súvisiace témy:
Diskriminácia a rovnosť šancí
Ženy
Práca a zamestnanosť
Ekonomika
Štátna správa



REKLAMA



 



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS