spájame ľudí, ktorí menia svet
Kampane
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
  Podporte pripomienku k poslaneckej novele zákona o ochrane voľne žijúcich živočíchov a rastlín

Podporte pripomienku k návrhu skupiny poslancov NR SR na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorú v parlamente predložili poslanci Marian Záhumenský (SMER-SD), Ján Slabý (SNS), Zdenka Kramplová (ĽS – HZDS) a Magda Košútová (SMER-SD).

Cieľom nariadenia Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi je chrániť druhy voľne žijúcich živočíchov a rastlín a zaručiť ich ochranu reguláciou obchodu s nimi. Cieľom nariadenia je preto taká regulácia obchodu, ktorá prakticky neumožňuje vydanie príslušných povolení na držbu, dovoz, vývoz alebo tranzit jedincov druhov podliehajúcich ochrane nelegálne odobratých z prírody, čím znižuje mieru nelegálneho odberu živočíchov a rastlín z prírody.

Slovenská republika zákonom č. 15/2005 Z. z. ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhláškou č. 110/2005 Z. z. stanovila prísne podmienky na registráciu, nezameniteľné označovanie a vedenie evidencie o exemplároch vybraných chránených druhoch podliehajúcich dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES), ktorá prakticky vylučuje legalizáciu jedincov neznámeho alebo nelegálneho pôvodu. Predložená novela niektoré z týchto ustanovení ruší alebo významne oslabuje, čo je v rozpore s cieľom nariadení EÚ a samotným dohovorom CITES.


Hromadná pripomienka občanov návrhu skupiny poslancov NR SR na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Tlač 297)


Pre:

Pavol Paška – predseda Národnej rady SR
Marian Záhumenský, Magda Košútová, Ján Slabý, Zdenka Kramplová – predkladatelia návrhu zákona
Mojmír Mamojka, predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR
Tibor Cabaj, predseda Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj
Ján Slabý, predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody


Poslanci NR SR, Marian Záhumenský (SMER-SD), Magda Košútová (SMER-SD), Ján Slabý (SNS), Zdenka Kramplová (ĽS – HZDS), predložili plénu Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona predložili do pléna NR SR ako poslanecký návrh a to aj napriek tomu, že Ministerstvo životného prostredia (MŽP SR) na základe legislatívneho plánu vlády spracovalo kvalitnú novelu zákona 15/2005 Z. z. ktorá plne zosúlaďuje našu legislatívu s novým nariadením Európskej komisie 865/2006. Pre účely prerokovania došlých pripomienok a dopracovania zákona MŽP SR vytvorilo aj pracovnú komisiu, ktorej predsedá štátny tajomník MŽP SR, Ing. Jaduš. V pracovnej komisii majú svoje zastúpenie chovatelia a obchodníci ale aj mimovládne organizácie. Táto komisia dáva priestor pre uplatnenie odborných pripomienok k zákonu a teda prispieva k jeho kvalite.

Poslanci predložili novelu zákona bez toho, aby pripravili návrh vykonávacieho predpisu (vyhlášky), ktorý v tomto prípade považujú chovatelia, obchodníci, ale aj mimovládne organizácie za rovnako dôležitý ako samotný zákon, nakoľko určuje zoznamy druhov, ktoré podliehajú rôzne prísnej ochrane a kontrole pri držbe, odchove a obchodovaní s nimi. Preto sa MŽP SR zaviazalo chovateľom, obchodníkom a mimovládnym organizáciám, „že v súvislosti s novelou zákona č.15/2005 Z. z. zabezpečí aj novelu vyhlášky MŽP SR č. 110/2005 Z. z. tak, aby tieto dva právne predpisy mali rovnakú účinnosť“.

Tým, že návrh zákona predložili poslanci ako poslanecký návrh, preskočili proces legislatívnej tvorby na úrovni vlády, a vyhli sa tak aj procesu otvoreného, medzirezortného pripomienkovania, a v rámci neho, aj pripomienkam, ktoré môžu prostredníctvom hromadnej pripomienky predložiť aj aktívni občania. Iniciatíva poslancov zároveň neguje doterajšiu prácu MŽP SR ako aj dosiahnuté dohody s chovateľmi, obchodníkmi a mimovládnymi organizáciami.

Okrem niekoľkých bodov návrhu jednoznačným cieľom novely podľa mimovládnych organizácii nie je zosúladenie našej legislatívy s novým nariadením 865/2006, ako sa uvádza v 2. odseku všeobecnej časti dôvodovej správy, ale oslabenie možností kontrolných orgánov rušením ich kompetencií a zvoľnenie povinností pre držiteľov, čo bude mať za následok rozmach čierneho obchodu, horšiu kontrolu obchodu s ohrozenými druhmi všeobecne . Chceme veriť, že sa tomu tak stalo nedopatrením.

V dôvodovej správe sa uvádza, že „navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí ani na rozpočty vyšších územných celkov“, ktoré však rovnako nie je pravdivé. Konkrétne ide o body 10, 13, 14 a 20 navrhovanej novely, ktoré budú mať negatívny vplyv na štátny rozpočet.

Návrh zákona je ďalej v priamom rozpore s existujúcou európskou legislatívou a to konkrétne v bodoch 15 a 16.


Na Slovensku je dohovor CITES uplatňovaný od roku 1992. Slovenská republika si vďaka účinnej legislatíve v tejto oblasti a vynikajúcim odborníkom získala medzinárodné renomé. Práve vďaka tomu nás pred niekoľkými rokmi oslovilo mnoho krajín, medzi inými i USA, Veľká Británia a ďalšie, aby sme vstúpili do Medzinárodnej veľrybárskej komisie (IWC) a svojím členstvom prispeli k ochrane ohrozených druhov veľrýb.

Ak bude predložený návrh zákona prijatý v predloženom znení, môže mať za následok porušenie európskej legislatívy ako aj poškodenie dobrého mena Slovenskej republiky v oblasti predchádzania medzinárodného obchodu s ohrozenými druhmi.



Zákon predložili poslanci priamo do Národnej rady Slovenskej republiky, kde legislatívny proces nepozná inštitút hromadnej pripomienky, preto nepredkladáme riadnu hromadnú pripomienku v súlade s článkom 10 Legislatívnych pravidiel vlády, ktoré boli schválené uznesením vlády SR z 8. apríla 1997 č. 241 v znení uznesenia vlády SR z 28. septembra 2005 č. 736.


Predkladáme predsedovi NR SR, predkladateľom zákona a predsedom výborov NR SR, ktorým bol návrh predložení do čítania, Hromadnú pripomienku občanov k návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom dúfame, že hromadná pripomienka občanov nebude mať charakter pripomienky hodenej do smetného koša.



V prípade, že ktokoľvek z oslovených bude mať záujem o pripomienkach diskutovať, radi sa zúčastníme stretnutia na ktoré radi prijmú pozvanie nižšie uvedených zástupcovia verejnosti.



Oprávnenie zastupovať verejnosť pri rokovaní o pripomienke majú:


Rastislav Rybanič, Bernolákova 49, 919 43 Cífer

Mgr. Martina Badidová, Trieda SNP 51, 040 11 Košice
















Hromadná pripomienka občanov k zákonu ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(Tlač 297)




Žiadame nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona resp. návrh zákona ako celok neschváliť z nasledovných dôvodov:



Bod 1 návrhu zákona znie nasledovne:


1. V § 2 ods. 6 sa slovo „vzťahujú“ nahrádza slovom „nevzťahujú“


Navrhujeme bod 1 návrhu vypustiť:


Odôvodnenie:


Predložený bod návrhu ruší zodpovednosť dopravcu za porušenie ustanovení nariadenia v prípade, ak prepravca prevážané exempláre sám nesprevádza. Zrušenie uvedenej povinnosti bude mať za následok prakticky pomoc pašerákom. Pri dovoze exemplárov sa stávajú prípady, keď sa v dopravnom prostriedku v kufri nájdu napr. korytnačky, bez potrebných dokladov a v neoznačenej batožine. Z tohoto dôvodu ošetruje platný zákon povinnosti súvisiace s predkladaním povolení, teda, že dovozca nesprevádza exempláre sám (v spomínanom prípade ich logicky po objavení nesprevádza nikto). Takto by vznikol širší priestor pre pašovanie exemplárov nie len cestujúcimi, ale najmä by to umožnilo využiť dopravcov ako kuriérov, pričom by bolo prakticky nedokázateľné, že exempláre prepravuje priamo dopravca. Pri odhalení zásielky by dopravca mohol tvrdiť, že sa jedná o neoznačenú batožinu niektorého z cestujúcich. To by významne znížilo riziko pašovania a teda zjednodušilo a zvýšilo mieru pašovania exemplárov chránených druhov, zároveň by to prispelo k vytváraniu organizovaných skupín zaoberajúcich sa pašovaním exemplároch chránených druhov a teda k nárastu organizovanej trestnej činnosti.

Tým, že je zodpovedný dopravca, je jednak motivovaný k dôslednému dodržiavaniu označenia prepravovanej batožiny a zároveň sa tým významne znižujú možnosti pre využitie dopravcov ako kuriérov.




Bod 4 návrhu zákona znie nasledovne:


4. V § 9 odsek 1 sa vypúšťajú slová ,, a požiadať vedecký orgán podľa § 21
o pridelenie evidenčného čísla“


Navrhujeme bod 4 návrhu vypustiť


Odôvodnenie:


Predložený návrh ruší povinnosť požiadať o pridelenie evidenčného čísla vedeckým orgánom, pričom pridelenie evidenčného čísla je bezplatné. Pôvodným zámerom zákona je jedna celoslovenská databáza všetkých chovateľov či pestovateľov CITES exemplárov a  lepšia kontrola a to pri dodržaní ochrany osobných údajov (v preukaze o pôvode sa uvádza evidenčné číslo chovateľa namiesto mena alebo iných osobných údajov). Ide o oslabenie možnosti kontroly o reálnom počte držiteľov exemplárov a ich mieste pre štátne orgány ako napr. veterinárne správy, orgány činné v trestnom konaní a SIŽP, colné správy. Evidenčné číslo sa ďalej spomína vo viacerých ustanoveniach návrhu zákona, ktoré zrušené neboli (§ 8, § 11).




Bod 5 návrhu zákona znie nasledovne:


5. V § 9 sa vypúšťa odsek 4

Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 6


Navrhujeme bod 5 návrhu vypustiť


Odôvodnenie:


Novela ruší povinnosť pre človeka, ktorý odovzdáva (predáva, daruje, požičiava) exemplár (živý plaz, vták alebo cicavec) požadovať od prijímateľa legitimovanie občianskym preukazom. Predchádzajúci držiteľ tak nebude chránený pred tým, aby mal v evidencii nesprávne údaje. Prijímateľ by mohol uviesť zámerne nesprávne údaje a pri kontrole už potom nie je možné dopátrať sa exemplára ani podvodníka. Opäť ide o oslabenie možnosti kontroly pohybu exemplárov a ľudí, ktorí majú snahu obchodovať načierno.




Bod 6 návrhu zákona znie nasledovne:


6. V § 11 odseku 6 sa vypúšťa prvá a tretia veta.


Navrhujeme bod 6 návrhu vypustiť


Odôvodnenie:



Novela ruší povinnosť držiteľov (aj podnikateľov!) oznamovať aktuálne zmeny v evidencii (týka sa to len živých plazov, vtákov a cicavcov) obvodnému úradu ŽP. Príslušný úrad tak nebude mať prehľad o aktuálnom stave exemplárov v držbe. Kontrola pohybu zvierat pri opakovanom nákupe a predaji nebude možná. Môže dôjsť ku kurióznemu prípadu, že chovateľ svoj chov zruší a úrad o tom nebude mať informáciu, lebo chovateľ nemusí nič nahlasovať. Minimálne u podnikateľov by mala zostať povinnosť určená v zákone – teda raz štvrťročne nahlasovať zmeny obvodnému úradu ŽP prostredníctvom aktualizovanej druhovej karty zachovaná.





Bod 7 návrhu zákona znie nasledovne:


7. V § 11 odseku 7 sa vypúšťa druhá veta.


Navrhujeme bod 7 návrhu vypustiť


Odôvodnenie:


Ako bod 6., len sa to týka exemplárov živých bezstavovcov, rýb a obojživelníkov.




Body 8 a 9 zákona znejú nasledovne:


8. V § 12 odsek 21 sa slová ,, ktorých držiteľ nemá trvalý pobyt alebo sídlo
v Slovenskej republike“ nahrádzajú slovami


„ skupiny A, ktorých držiteľ má platné potvrdenie o pôvode podľa osobitného predpisu43a a na exempláre skupiny


B, ktoré boli nadobudnuté v súlade s osobitným predpisom43a.“.


9. V § 12 sa vypúšťa odsek 22


Navrhujeme body 8 a 9 návrhu vypustiť


Odôvodnenie:


Za súčasného právneho stavu je jasne a jednoznačne definované, akým dokladom má byť pôvod živých exemplárov preukázaný. V prípade exemplárov z prílohy A, B, C, D je to preukaz o pôvode, v prípade exemplárov z prílohy B, C a D to môže byť aj potvrdenie o registrácii. Pri zrušení tejto povinnosti sa občan dostáva do právnej neistoty. V súlade s čl. 8 ods. 5 nariadenia Rady č. 338/97 totiž musí byť preukázané k spokojnosti príslušného orgánu daného členského štátu, že aj exempláre prílohy B boli nadobudnuté v súlade s právnymi predpismi platnými pre ochranu voľne žijúcich živočíchov a rastlín. V opačnom prípade pre exempláre platí zákaz komerčného využitia v súlade s čl. 8 ods. 1. V prípade zrušenia preukazov o pôvode pre exempláre prílohy B nie je nikde jasne definované, ako resp. akými dokladmi má občan k spokojnosti príslušného orgánu pôvod exemplárov preukázať. V prípade pôvodného znenia zákona držiteľ exemplára dokazuje legálny spôsob nadobudnutia len raz, pričom mu je vydaný preukaz o pôvode alebo potvrdenie o registrácii. Podľa navrhovaného znenia však tak bude musieť robiť opakovanie pri nakladaní s exemplárom, pričom sa môže stať, že niektorý z príslušných orgánov nemusí na základe predložených dokumentov legálny pôvod exemplára uznať.




Bod 10 návrhu zákona znie nasledovne:


10. V § 13 odsek 2 sa na konci pripája táto veta: ,, Náklady na DNA test znáša príkazca.“


Navrhujeme bod 10 návrhu vypustiť


Odôvodnenie


Novela žiada, aby si DNA testy neplatil chovateľ, ale aby mu to platil štát, keď mu to v zákone prikazuje. Štát mu to podľa zákona zaplatí len vtedy, keď vykonáva kontrolu, inak nie.

Je dôležité si uvedomiť, že táto povinnosť sa vzťahuje len na úzku skupinu exemplárov druhov skupiny A (teda tie, ktorých prežitie je obchodom priamo ohrozené a s ktorými je obchod zakázaný resp. povolený len výnimočne), a to na: vtákov a cicavcov pôvodných druhov chránených živočíchov (čím chránime to, čo máme doma), a ostatných vtákov a cicavcov okrem kakarikiho červenočelého ktoré sa využívajú na reprodukciu, vrátane ich potomstva.

Analýza profilu DNA pre vybrané a v súčasnosti najviac komerčne využívané exempláre prílohy A je v súčasnosti jediným spôsobom jednoznačného nezameniteľného označenia exemplára a zároveň pri odchove slúži na jednoznačné preukázanie rodičovstva deklarovaného chovného páru. Tým zároveň slúži na nespochybniteľné preukázanie pôvodu odchovaného exemplára.

Ak bude náklady na vykonanie DNA profilu bude znášať príkazca – teda štátny kontrolný orgán – zvýšia sa náklady na štátny rozpočet. Predložený návrh zákona na jednej strane tvrdí, že novela nebude mať dopad na štátny rozpočet, na strane druhej žiada, aby náklady znášal príkazca. Ide pri tom o činnosť, z ktorej má jednoznačne zisk držiteľ exemplára a navyše ide o hobby chovateľov vlastniť daný exemplár, preto neexistuje jediný dôvod na to, aby to bolo hradené zo štátneho rozpočtu.



Bod 11 návrhu zákona znie nasledovne:


11. V § 13 odsek 6 sa slová: ,, držiteľa exemplára, ktorý nemá trvalý pobyt alebo sídlo v slovenskej republike, ak sa na území Slovenskej republiky nezdržuje dlhšie ako šesť mesiacov“ nahrádzajú slovami: ,,exempláre stavovcov skupiny ,,B“, okrem vtákov narodených a odchovaných v intenzívnej ľudskej opatere, ktoré sa označujú jedinečným, nedeliteľným a nesnímateľným
krúžkom 3.


Navrhujeme bod 11 návrhu vypustiť


Odôvodnenie


Pôvodný zákon riešil označovanie exemplárov, ktoré si sem donesú občania iného čl. štátu EÚ (obdobne ako v bodoch 8. a 9.). Exemplár musí byť označený podľa nášho zákona, iba ak sa tu zdržuje viac ako 6 mesiacov. Označené musia byť ešte pred vstupom na územie SR z iného čl. štátu EÚ len tie exempláre, u ktorých to vyžaduje priamo nariadenie.

Ruší sa povinnosť mať nezameniteľne označené exempláre stavovcov prílohy B, okrem vtákov narodených a odchovaných v intenzívnej ľudskej opatere – tie sa majú označovať jedinečným, nedeliteľným a nesnímateľným krúžkom.

Novela dáva do zákona to, čo má byť vo vyhláške (tá upravuje podrobnosti o označovaní, teda čo je potrebné a akým spôsobom označiť.)

Aktuálna evidencia spolu s dokladom preukazujúcim pôvod a jednoznačným nezameniteľným označením exemplára umožňuje adekvátnu kontrolu legálnej držby exemplárov. Kontrola dokladov, v ktorých nie je uvedené jednoznačné nezameniteľné označenie exemplára, nespĺňa svoj účel a je úplne bezpredmetná.  

Ďalej nie je zrejmé, čo je v návrhu myslené pod termínom „narodený a odchovaný v intenzívnej ľudskej opatere“. Je tým myslená len druhá generácia vtákov narodená v zajatí alebo aj prvá generácia narodená v zajatí? Dovoľujeme si upozorniť na fakt, že termín „intenzívna ľudská opatera“ nie je používaný v legislatíve EÚ ani SR.



Body 13 a 14 zákona znejú nasledovne:


13.V § 15 odsek 2 písmeno f) sa za slovo „evidenciu“ dopĺňajú slová
,,v rozsahu stanovenom osobitným predpisom“43b.

14. V § 16 sa doplňuje písmeno h), ktoré znie: „h) vydáva potvrdenia o pôvode exemplárov skupiny ,,A“ v súlade s osobitným predpisom43c.


Navrhujeme body 13 a 14 návrhu vypustiť


Odôvodnenie


Novela oberá MŽP o dôležité kompetencie pri udeľovaní výnimiek zo zákazov komerčných činností (pre exempláre. skupiny A) a dáva ich Krajským úradom ŽP (pričom paradoxom je, že sa už dlhodobo diskutuje o ich zrušení). Uvedený návrh považujeme za nezmyselný. Navyše bude viesť k zvýšeným nákladom na štátny rozpočet (počítačové a programové vybavenie, ako aj špeciálne tlačiarne pre krajské úrady ŽP, školenia pracovníkov). Zníži sa doterajší prehľad vydávania potvrdení. Rovnako nebude zabezpečené splnenie jednotných podmienok pri vydávaní potvrdení.

Krajské úrady budú žiadateľov menej kontrolovať a budú výnimky vydávať ľahšie. Obdobná situácia je v Čechách a Nemecku, kde už dávno uznali, že urobili chybu pri príprave legislatívy. Napr. v Nemecku nie sú schopné Krajinské úrady poslať na ministerstvo ani zoznam výnimiek, ktoré udelili,  pričom ministerstvo má povinnosť o takomto zozname informovať raz ročne Európsku Komisiu.

Z uvedených dôvodov je potrebné ponechať kompetencie vydávania potvrdení v súlade so všetkými písmenami ods. 3 čl. 8 nariadenia Rady č. 338/97 na MŽP SR.



Body 15 a 16 zákona znejú nasledovne:


15. V § 22 odsek 1 sa za slová ,,protiprávneho konania tým, že “ vkladajú slová ,,svojím konaním spôsobí trvalú ujmu na exemplároch ohrozených druhov rastlín alebo živočíchov, pričom účelne vynaložené náklady na rehabilitáciu predmetných exemplárov alebo uvedenie životného prostredia do predošlého stavu predstavujú škodu, ktorá nie je malá.“


16. V § 22 odsek 2 sa za slová : ,,protiprávneho konania tým, že “ vkladajú slová ,,svojím konaním spôsobí trvalú ujmu na exemplároch ohrozených druhov rastlín alebo živočíchov, pričom účelne vynaložené náklady na rehabilitáciu predmetných exemplárov alebo uvedenie životného prostredia do predošlého stavu predstavujú škodu, ktorá nie je malá.“


Navrhujeme body 15 a 16 návrhu vypustiť


Odôvodnenie


Pôvodné znenie § 22 obsahuje zodpovednosť za porušenie povinností, teda sú tu vymenované typy porušenia a podľa ich závažnosti udané rozmedzie pokuty. Za porušenie akéhokoľvek ustanovenia zákona musí byť udelená sankcia, inak je dané ustanovenie zákona nevynútiteľné a to bez ohľadu na to, či porušenie daného ustanovenia je priestupkom alebo trestným činom. Navrhované znenie § 22 bude mať za následok, že porušovanie ustanovení zákona nebude v určitých prípadoch postihovateľné, čo umožní beztrestné porušovanie zákona.




Body 17 a 18 zákona znejú nasledovne:


17. V § 23 odsek 1 sa vypúšťajú slová ,,a prepadnutie exemplára“.


18. V § 23 odsek 2 sa vypúšťajú slová ,,a prepadnutie exemplára“.



Navrhujeme body 17 a 18 návrhu vypustiť


Odôvodnenie


Novela vypúšťa možnosť kontrolného orgánu udeliť prepadnutie exemplára ako sankciu pri priestupku, teda oslabuje postihy. V prípade, že držiteľ poruší zákon, tak nemôže o exemplár prísť, dostane len pokutu. V odôvodnení je v bodoch 15 a 16 uvedené, že novela odstraňuje povinnosť správneho orgánu uložiť prepadnutie ako opakovanú sankciu za jeden priestupok. Podľa odseku 7 prepadnutie exemplára možno uložiť samostatne alebo spolu s pokutou. V prípade nelegálneho nadobudnutia živého exemplára kriticky ohrozeného druhu (napr. odchytom a dovozom z voľnej prírody) je potrebné potrestať páchateľa primeranou pokutou a zároveň zabezpečiť návrat jedinca do voľnej prírody, nakoľko strata každého jedinca zvyšuje riziko vyhynutia daného druhu. V týchto prípadoch je uloženie pokuty aj zhabanie jedinca odôvodnené, podobne aj v prípadoch, keď držiteľ nie je schopný zabezpečiť adekvátnu starostlivosť o exempláre, ktorých pôvod nie je schopný preukázať. Povinnosť členského štátu zaviesť medzi sankcie prepadnutie exemplára taktiež priamo vyplýva z článku 16 ods. 2 a 3 nariadenia Rady č. 338/97.




Bod 19 návrhu zákona znie nasledovne:


19. V § 25 ods. 1 sa vypúšťa písmeno a). Doterajšie písmená b) až d) sa označujú ako písmená a) až c).


Navrhujeme bod 19 návrhu vypustiť


Odôvodnenie


Paragraf 25 sa týka zhabania exemplára správnym orgánom. Novela ruší niekoľko dôvodov na zhabanie, teda oslabuje postihy. Tie sa týkajú porušenia zákona vo veci vedenia evidencie (tá slúži na to, aby orgán vedel, kde sa v danej chvíli resp. dni exemplár nachádza). V prípade závažného porušovania predmetných ustanovení zákona, napríklad pri nevedení evidencie, správny orgán príde o možnosť exempláre zhabať.



Bod 20 návrhu zákona znie nasledovne:


20. V § 25 odsek 4 znie: „(4) Osoba, ktorej bol živý exemplár zhabaný, je povinná uhradiť náklady spojené s návratom zhabaného exemplára do štátu vývozu.“.


Navrhujeme bod 20 návrhu vypustiť


Odôvodnenie


Novela zase ruší povinnosti osobe, ktorej bol zhabaný exemplár, uhradiť náklady spojené s jeho nakladaním do právoplatnosti rozhodnutia o zhabaní. V dôvodovej správe sa uvádza, že je to duplicitná povinnosť, čo nie je pravda. Zrušením povinnosti uhradiť náklady spojené s odobratím, zaistením a so zhabaním exemplára ako aj s jeho následnou starostlivosťou, prejde táto povinnosť na štát.




Bod 21 návrhu zákona znie nasledovne:


21. V § 29 sa vypúšťa ods.1 a ods. 9. Doterajšie odseky 2 až 8 a 10 až 12 sa označujú ako odseky 1 až 10.


Navrhujeme bod 21 návrhu vypustiť


Odôvodnenie


Novela vypúšťa 2 odseky z prechodných ustanovení. Tie slúžia na zosúladenie legislatívy platnej do účinnosti zákona 15/2005.

Odsek 1 súvisí s konaniami o porušení predpisov. Umožňuje konať kontrolnému orgánu a postupovať podľa zákona 15/2005 v prípade, keď zistí porušenie, ktoré sa stalo pred platnosťou zákona 15/2005. Vypustením odseku 1 ich už nebude možné postihovať.

Odsek 9 umožňuje na dva roky pozastaviť možnosť obchodovať, dovážať alebo vyvážať druhy, na ktoré sa vyžadujú povolenia podľa tohto predpisu pre vedcov a vedecké inštitúcie, ktoré majú výnimku z niektorých ustanovení zákona. Inak povedané pre vedcov a vedecké inštitúcie je jednoduchšie exepláre dovážať, vyvážať alebo s nimi obchodovať, čo zvyšuje riziko zneužitia týchto výhod. Zákaz dovozu, vývozu a obchodovania na dva roky v prípade porušenia zákona vedcami a vedeckými inštitúciami eliminuje zneužitie výhod, ktorými disponujú.

Odôvodnenie k danému ustanoveniu je neopodstatnené, nakoľko sa opiera o Kontrolu zhody Nariadenia Rady ES č. 338/97 a zákona č. 237/2002 Z. z. PHARE číslo dokumentu 360027-06-RP-202, teda o výsledok kontroly zhody nariadenia a zákona, ktorý platil pred zákonom č. 15/2005.










POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Podporte pripomienku k poslaneckej novele zákona o ochrane voľne žijúcich živočíchov a rastlín
13.6.2007 23:45 |

Ale chlapci. Toto je ďalšia ukážka, ako sa jeden segment trhu s prírodninami(a životným priestorom)vyhovára na iný segment trhu s prírodninami. To nie my, to oni. Oni robia zle, my len zachraňujeme. Nevadí, že ono "zachraňovanie", je len vedľajším efektom našej obchodnej činnosti, ak sa to dá použiť na našu obhajobu, tak to použijme. Veď aj my musíme z niečoho žiť, a z čoho, keď všetky naše ľudské ekonomické niky sú už obsadené a je tam riadna tlačenica. Nebudeme predsa rušiť náš zabehaný biznis a umožňovať "tzv." ochrancom zvierat uplatňovať sa vo svojej nike, ktorá tak nejako rušivo interferuje s tou našou, však áno.
Ľudia milujem vás, ste takí chrumkaví a chutnučkí, také malé bezbranné ružové uzlíky organickej hmoty s riadne ostrými hryzadlami na konci hlavičky vyplnenej "mozgou kôrovou" vyvinutou za účelom čo najlepšieho rozmnožovania. Možno vás raz príde "zachraňovať" nejaká mimozemská civilizácia, obsadzovať a meniť vaše územie, odvážať vás niekam preč a obchodovať s vami na galaktickej burze s exotickým životom, prípadne vás reintrodukovať na nejakú inú planétu, kvôli zachovaniu galaktického genofondu.
Poučme sa z minulosti!
13.6.2007 21:30 | Roman

V 60-80-tych rokoch sa v Československu vyhlásili viaceré prírodne rezervácie za účelom ochrany slatinných a lúčnych biotopov. Pojem rezervácia znamenalo žiadne zásahy, tj. ponechanie prirodzenému vývoju. A to bola chyba – druhy, kvôli ktorým sa rezervácie vyhlásili v nich do 10 rokov vyhynuli (nahromadila sa starina (suchá tráva), prerástli to dreviny, čím svetlomilné, konkurenčne málo odolné lúčne druhy stratili miesto pre život). Ak boli v okolí rezervácie príhodné lokality (kosené lúky), niektoré druhy prežili v okolí na týchto lokalitách, ak nie, tak vyhynuli úplne. Dnes už každý vie, že ak chceme udržať druhovú bohatosť lúk, ktoré vznikli činnosťou človeka (prirodzene by tam bol les), je nutné ich kosiť a / alebo vypásať (podľa druhu lúky).

Nie je CITES a tento zákon chybnou dneška? Nerobíme chybu, ktorú nám budú naše deti a vnúčatá vyčítať?

clovek - premnozeny zivocisny druh
13.6.2007 20:21 | Jaro

Celkova populacia cloveka v rokoch 1950, 2005, 2015, 2025 a 2050 (stredny variant odhadu)

ROK 1950 2005 2015 2025 2050
Pocet ludi 2 519 470 6 464 750 7 219 431 7 905 239 9 075 903
%narast 257 287 314 360


Podla spravy „World Population Prospects - The 2004 Revision“
vydal Department of Economic and Social Affairs
Population Division 24 February 2005
oprava
13.6.2007 19:34 |

vypadlo mi slovicko:

Ja cely cas hovorim:
1. zivocichy su ohrozene primarne nicenim ich biotopov
2. chranme biotopy => uchranime i zivocichy => zivocichy nebudu OHROZENE obchodom => nepotrebujeme CITES a ani tento zakon
ZAVER: Riesme priciny (ohrozenia), nie dosledky!!!
Ad: Podporte pripomienku k poslaneckej novele zákona o ochrane voľne žijúcich živočíchov a rastlín
13.6.2007 16:54 | mato

'Existuju na to specialne geneticko-populacno - statisticke modely a rovnice, podla kt. sa da vypocitat v zavislosti od sposobu reprodukcie minimalny pocet jedincov, ktory je potrebny, aby nedoslo ku genetickej korozii, inbreedingu atd. Vid vysokoskolske skripta.'

to by som chcel vidiet tipka ako beha po dzungli s pocitacom, genetickou bankou a skriptami aby si overil, ze ci zviera ktore ide zobrat bude alebo nebude mat vplyv na druh. toto ste hadam nemysleli vazne.

'Hybnou silou niciacu prirodu je clovek, jeho civilizacia, priemysel... obchod je az niekde na poslednom mieste (ak vobec niekde je)'
mechanizmus, ktory umoznuje toto drancovanie je obchod. ten je hybnou silou uplne vsetkeho.
vid:
http://money.cnn.com/magazines/fortune/glob al500/2006/full _list/
vsetky tieto spolocnosti by nemohli existovat bez volneho obchodu.
tvrdite ze obchod je az na poslednom mieste. naco by vsak existoval cely priemysel, keby nebolo ako a s cim obchodovat?

'MYSLITE SI ZE LEV Z PRIRODY A LEN ZO ZOO SA MOC LISI? A krokodil z prirody a z chovnej farmy v Namibii? Okometricky sa teda urcite nelisia...'

presne to si myslim. nielen okometricky ale hlavne obchodnometricky.

'BINGO! UHADLI STE! Vid geneticko-statisticke rovnice vyssie - ak bude napr. 10 fariem po 100 zvierat (tj. min. 10-20 roznych linii), tak dovoz z prirody nebude nutny, v pohode bude stacit vymena medzi tymito 10 farmami.'

tato vasa metoda ma vsak jeden hacik. predpoklada, ze geneticky kod zivocichov sa v case nemeni, ze zivocichy neprisposobuju svoj geneticky kod podla podmienok v ktorych ziju. podla vas teda po xxx rokoch chovu zivocicha v zajati nebude problem s jeho vypustenim do volnej prirody.
jedina vynimka su zivocichy chovane pre suroviny ( koza, slonovina, ... ). toto je vsak opat dosledkom obchodu a nie ochrany zvierat.

'Dnes sa vo velkom vsade, kde je dost teplo na to, chovaju krokodily (niektore tiez CITES-ove). Napr. India, Thajsko, JAR, USA, Australia, ale i Ceska republika (Jevišovice)... vsade tam su krokodilie farmy produkujuce krokodilie maso a kozu na kabelky ako hydinarne vajcia a kuracie prsia... Priroda netrpi, prave naopak. Nie je potreba lovit krokodily, ked si ich mozete s minimalnymi nakladmi vychovat z vajcia ako kurence v hydinarnach... Mnohe tieto farmy zalozili a prevadzuju aj statne institucie, dost (mozno vacsina) je vsak sukromna...'

opat, toto nema vobec nic spolocne s ochranou zvierat. je to obchod. vsetko toto tu existuje nie kvoli ochrane prirody, ale kvoli obchodu.
a presne kvoli obchodu vam tento zakon vadi. takze aj vase predchadzajuce tvrdenie ze obchod je az na poslednom mieste je v tomto kontexte minimalne zavadzajuce.

'Nie - vid absolutne. Vid vysokoskolske skripta.

Potom nezabijajme muchy. Su ich miliardy, ak by sa chovali, tak ich pocet moze byt blizky lezatej osmicke, ale nezabijajme ani 1 jedinca, aby sme neprisli o geneticku informaciu individua.'

a co tak aplikovat vasu absolutnu istotu o nejedinecnosti jedinca na cloveka. alebo na nejaky iny zivocisny druh. pri ktorom zivocisnom druhu by ste skoncili?
Ad: Podporte pripomienku k poslaneckej novele zákona o ochrane voľne žijúcich živočíchov a rastlín
13.6.2007 14:46 | mato

moravcik:'Polovnictvo je v provom rade chov a zuslachtovanie zveri. Ak by boli polovnici naozaj taki "zli", tak dnes uz by sme asi nemali madvedov, vlkov, orlov a inych predatorov.
Problem je v tom, ze si pracovnici statnej a verejnej spravy v oblasti ochrany prirody zalozili svoje vlastne obcianske zdruzenia a spravili si z ochrany prirody dojnu kravu.
Cely demokraticky svet rozlisuje co je v o l n e zijuci zivocich a co je zivocich odchovany v zajati ! Iba na Slovensku to doposial nie je !'

ja by som to povedal trochu inak. ak by tu polovnici neboli, nestalo by sa vobec nic. pre prirodu by to bol iba prinos, pretoze by sa vratil zakon prirodzeneho vyberu. dojnu kravu si urobili z prirody ludia.
Ad: Podporte pripomienku k poslaneckej novele zákona o ochrane voľne žijúcich živočíchov a rastlín
13.6.2007 13:01 | Šafařík V.

Velmi se divím, že státní správa Slovenska ještě nenechala prověřit skutečnými odborníky všechny ty pochybné projekty o nichž toho bylo už odborně diskutováno docela dost a neodřízla všechny ty pochybné spolky od možnosti tunelovat finanční zdroje státu i EU. Vždyť i oni sami prý nechtějí žádné dopady na státní rozpočet, tak MŽP ať koná.
Ad: Podporte pripomienku k poslaneckej novele zákona o ochrane voľne žijúcich živočíchov a rastlín
11.6.2007 18:48 | Anton Moravcik

Ad Mato
Polovnictvo je v provom rade chov a zuslachtovanie zveri. Ak by boli polovnici naozaj taki "zli", tak dnes uz by sme asi nemali madvedov, vlkov, orlov a inych predatorov.
Problem je v tom, ze si pracovnici statnej a verejnej spravy v oblasti ochrany prirody zalozili svoje vlastne obcianske zdruzenia a spravili si z ochrany prirody dojnu kravu.
Cely demokraticky svet rozlisuje co je v o l n e zijuci zivocich a co je zivocich odchovany v zajati ! Iba na Slovensku to doposial nie je !
Ad: Podporte pripomienku k poslaneckej novele zákona o ochrane voľne žijúcich živočíchov a rastlín
11.6.2007 11:13 | mato

kazdy jedinec je dolezity. pretoze je jedinecny. kazdy druh je tvoreny jedincami. kto ma urcit, kolko jedincov uz je dostatocny pocet na zachovanie druhu? ste to vy? a kto vybera tie spravne jedince, ktore mozu byt z toho druhu odchytene aby to este druhu neuskodilo? vy tvrdite ze volny obchod je ten kto to bude urcovat. to si myslite ze volny obchod je na nieco take urceny?
ludia si z prirody vzdy vyberaju najkrajsie a najzdravsie kusy. pretoze ak ide o obchod, ktore kusy sa predavaju lepsie?
zopar hadaniek: polovnik si za obet vyberie to najviac chore zviera zo stada alebo najzdravsie a najkrajsie? alebo ktore orchidey sa predavaju lepsie, tie nadherne, zdrave, v plnom kvete, alebo tie zakrpatene, bez kvetov a co ledva prezivaju? a takto mozem pokracovat donekonecna. musi existovat nejaka autorita ( zakon, trebars CITES ), ktory toto zakazuje uz na prvotnej urovni. ziadny obchod. pretoze prave ten je hybnou silou nicenia prirody.

chov v zajati je len zalepenim oci. akoze sa nieco predsa len robi pre tu zachranu. s tym zdravym rozumom by som si nebol taky isty. o sucasnej ekonomike a zdravom rozume si skuste precitat nieco tu: http://www.paradigma.sk/redakcny_system/index.php

kto na tom zaraba? neviem od koho nakupujete tie zvierata, ale pochybujem ze ich chodite lovit do oblasti, kde su ohrozene na zivote.
neviem aky je cely retazec v obchodovani so zvieratami, ale keby na tom niekto nezarabal tak by to nikto nerobil. a uz vobec by ste nehovorili o volnom obchode.

chovatelia su akurat poslednym clankom v retazci, takze ak aj maju nejake pohnutky spojene s ochranou, vo vysledku to vobec nie je take nadherne ako sa domnievaju.

vy hovorite chovat zvierata na farmach a predavat ich. neviem ake percento zvierat z fariem sa zucastnuje obchodu so zvieratami, tak by ste ma mohli trosku poucit. spytam sa vas, myslite si ze si ludia radsej kupia zviera s farmy, ktore vyzeraju vsetky rovnako, alebo so zivej prirody, ktore vyzera trochu inak? su nejako tieto zvierata z farmy specialne oznacene, ze su z farmy a nie z volnej prirody? silne o tom pochybujem. pretoze to nie je vhodne pre obchod.
a co si myslite, ze odkial budu tie farmy ziskavat vhodne jedince na ozivenie druhu? nebodaj z inej farmy?
Ad: Mato
9.6.2007 16:28 | Martin Dratva

Pardon za vlozenie prispevku 2x ..

Este mi neda nereagovat na toho:
"Koncovi chovatelia z toho veru ziadny zisk nemaju a ich pohnutky som nikdy nespochybnil."
---------
Ale koncovi chovatelia su pravi Ti, ktorych CITES a ostatne regulacie postihuju primarne a bezdovodne.

Mozem sa spytat, kto ma z toho teda ten obrovsky zisk, koho pohnutky spochybnujete ?
Ad: Mato
9.6.2007 16:15 | Martin Dratva

tak ja vam poviem trosku iny priklad. predstavte si ze niekto zabije vsetky zivocichy isteho druhu, ktore su velmi dolezite v ekosysteme ( pre jednoduchost si predstavme potravinovy retazec ). co si myslite ze sa stane s tym biotopom? vy tvrdite ze jedinec nie je v biotope dolezity, ja tvrdim ze je. biotop je tvoreny jedincami ( konkretnych druhov ) a ich vzajomnymi vztahmi. ak su tieto vztahy v rovnovahe, vsetko je v poriadku. po prekroceni isteho bodu vsak uz tento system nie je schopny sa vratit do rovnovazneho stavu a zanika ( moze sa zmenit aj na iny, co nemusi byt zase az take tragicke ). tych dovodov moze byt strasne vela, trebars zmena zivotneho prostredia ( zmena priemernej teploty, kyslost prostredia, chemicke zlozenie, ... ) alebo druhovej roznorodosti, atd. pretoze ak znicime vsetky jedince jedneho druhu ( zohravajuceho dolezitu - klucovu ulohu v ekosysteme ), tento system sa zruti.
na znicenie biotopu dokonca staci aj vnesenie invazneho druhu, ktory vytlaci iny dolezity druh. ( na to staci jeden jediny jedinec co sa tyka rastlin, zopar jedincov co sa tyka zvierat ).
---------
Ale ja som predsa tvrdil, ze jedinec nie je dolezity, nie ze nie je dolezity cely druh. Samozrejme, ze vyhubenie jedneho zivocisneho druhu moze a nemusi vyrazne ovplyvnit cely biotop, ale o tom predsa CITES nie je. CITES brani obchodovaniu so zivocichmi a u mnou spominanych studenokrvnych zivocichov mi nie je znamy pripad, ze by obchodovanim bol vyhubeny nejaky druh. Naopak, viem dat viacero prikladov, ked aj pravidelny vyvoz velkeho mnozstva jedincov populaciu neohrozuje.
Zmena zivotneho prostredia, kysle dazde atd. nema s tymto zakonom nic spolocne, CITES to neriesi. Stale sa snazim pouzkazat na to, ze prave toto je to, co by sa malo riesit a nie zakazovat obchod so zvieratami. Skutocnost je ale presne opacna.



mate pravdu v tom, ze niektore druhy prezivaju v zajati. ale obrovske mnozstvo inych druhov take stastie nemalo. uz totiz vyhynuli. maximalne sa podarilo ich geneticku informaciu vlozit do niektorej genovej banky. to ze nejaky druh preziva v zajati neznamena ze sa ho podari znova vratit do prirodzeneho prostredia. na to je potrebna jedna zakladna podmienka. vytvorit mu biotop ktory na prezitie potrebuje. ak tato zakladna podmienka nebude splnena, je cele vase snazenie uplne zbytocne.
---------
Mate uplnu pravdu. Konecne sa nasa debata dostava do nejakej rozumnejsej roviny, co ma tesi. Takze len zhrniem to co som uz povedal: treba chranit biotopy, nie jednotlive jedince. A ochod moze zabezpecit, ze ak sa podari zachranit biotop, bude (u vacsiny zivocichov) mozne bezproblemove navratenie do prirody z chovov v zajati.
Tak preco zakonom branit chovu ohrozenych druhov v zajati ?


riesit problem ludskeho pristupu k prirode chovanim zvierat v zajati je uplne scestny. mysliet si ze zo zopar jedincov umelym chovom ( namnozenim ) dosiahnem zdravu populaciu je absurdne. vytraca sa geneticka variabilita, co ma za nasledok mensiu odolnost voci chorobam, slabsie jedince, ... dalej sa stracaju prirodzene navyky, vznika neschopnost zaobstarat si potravu, ...
a okrem toho bol opat splneny zakladny predpoklad a to je existencia prirodzeneho prostredia pre tento ohrozeny druh.
opakujem este raz. chov zvierat v zajati sa nesnazi vyriesit pricinu ale dosledok.
---------
Ale ja neravim, ze problem ochrany prirody vyriesi chov, vravim, ze skor pomoze ako ublizi a to je rozdiel.
Mojou domenou su studenokrvne zivocichy kde Vami spominane problemy s reintrodukciou, neschopnostou zaobstarat si potravu ale aj genetickym problemom vyplyvajucim z pribuzenskeho krizenia prakticky neexistuju. Minimalne si nespominam na pripad, ked by to mohol byt problem. A tieto zivocich tvoria 99% fauny sveta aj ked vacsina ludi vnima prave to zvysne 1%.
Tak sa opat pytam, preco branit tomu chovu ? Nebolo by teda minimalne logicke pozerat sa inak na specificke skupiny zivocichov a nie len vsetko slepo zakazovat?


je to ako keby ste chceli zlegalizovat prevadzacstvo. je strasne vela utecencov vo svete ktori chcu prezit. podla vas su teda prevadzaci ti najvacsi ludomili. a co na tom, ze na tom celkom pekne zarabaju.
ak sa chcete silou mocou starat o zvierata, chodte pracovat do utulku. tam je kopec zvierat ktore vasu pomoc privitaju. je mi jedno kolko penazi zarabate, zelam vam tolko penazi kolko si zasluzite.
nikto nevbehol do ohna a zviera nezachranil. ak je to tak, tak potom je to naozaj obdivuhodny cin a ten clovek ma pravo to zviera chovat pripadne predat. v opacnom pripade ide o zvierata ktore prezili. pred uhorenim ich nezachranil ziadny chovatel.
nemam nic proti chovatelom, pretoze v urcitych okamihoch mozu velmi pomoct trebars v oziveni genofondu niektorych druhov zivocichov, prip. rastlin. nesmie sa vsak ich cinnost krizit z ochranou volnej prirody. trebars by som uvital v kazdej krajine instituciu, ktora by mala na starost prave situacie, ktore popisujete. zivocichy, ktore by nasli domov v neporusenych castiach, by ostali vo svojom prirodzenom prostredi. zvieratam, ktorym by hrozilo uhynutie, by sa naslo trvale nahradne prostredie co najblizsie ich prirodzenemu. ak by to nebolo mozne, ponukli by sa jedince na komercny predaj ( institucie medzi sebou, nie volny trh ). tieto institucie by medzi sebou komunikovali na medzinarodnej urovni. v kazdej krajine by boli zaregistrovani mozni prijemcovia tych ktorych druhov v tejto institucii. takymto sposobom by bolo mozne vyhoviet aj chovatelom aj chranit ohrozene druhy.
---------
Prepacte, ale porovnavat to s prevadzacstvom je absolutne scestne. SR ako aj ine krajiny poskytuje utecencom azyl, za urcitych podmienok, teda ak sa preukaze, ze im naozaj hrozi nebezpecenstvo. Nakolko je to efektivne spravne atd. daleko presahuje ramec tejto debaty, takze to riesit nebudem. Prevadzaci nelegalne prevadzaju ludi, ktorym bud statut utecenca nebol priznany, alebo chcu ist este dalej, aj ked uz su ako utecenci evidovani u nas a nic im nehrozi. Ak by sa obchod zlegalizoval, nemuselo by sa pasovat a ak by sa pasovalo aj napriek tomu, potom by sa to malo postihovat. Ale u zvierat je to tak, ze ani ten 'status azylanta' nemozu dostat, lebo to zakon nepovoluje. Legalne to poroste nejde. Takze to porovnanie je mimo.

Prepacte, ale do utulku pracovat urcite nepojdem, org. ako Sloboda zvierat pre mna zosobnuju vsetko, co mi pride u nas v ochranarskej oblasti hlupe a scestne. Vratane pochynych financnych tokov a kvazi-ekofundamentalizmu najhorsieho kalibru. Nehovoriac o tom, ze sa zameriavaju prakticky vyhradne na domestifikovane zvierata, ktore do pripody de facto nepatria a su u nas natolko premnozene, ze ich uhyn je ziaduci, akokolvek nelutostne to zneje. S ochranou prirody to ma pramalo spolocneho.

Vas napad s instituciami je cira utopia. Myslite si, ze krajiny, ktore neinvestuju do ochrany prirody doma skoro nic zacnu financovat nejaky rozsiahly statny aparat, ktory sa o to bude starat ? To asi tazko. Nehovoriac o tom, ze nevidim ziadne prinos oproti tomu keby to robili sukromnici. Skor naopak, statne institucie vzdy funguju menej efektivne ako sukromne. Inak v podstate navrhujete to, co ja - odchyt zivocichov a ich nasledny legalny odpredaj na miestach kde im je niceny biotop. A ja este navrhuje regulovany obchod na miestach, kde ohorozenie nie je. Tak, aby sa neublizilo miestnej populacii (co je pomerne tazke u nizsich zivocichov ako som uz napisal).


a co ak sa vsetci ludia rozhodnu ze budu predavat tie zvierata do zahranicia, kedze uz nebudu chranene. preco si myslite ze ludia tam maju ine zmyslanie o prirode ako ludia tu? vsade sa priroda iba vyuziva. rychlo zbohatnut, najlepsie hned, a bez nakladov. presne toto sa uz mnohokrat stalo a ma sa to zopakovat znova?
To uz je ale vecou regulacie. Rozumna regulacia namiesto totalneho zakazu je pre mna prijatelnym riesenim. Nehovoria o tom, ze toto uz v praxi existuje a funguje. Rozne farmy na chov zvierat, ktore ich potom dodavaju do celeho sveta atd ... Je kopec prikladov, kde aj domaci pochopili, ze sa to da aj inak a lepsie.



cena zavisi od dopytu a nie od zakazu obchodu. toto je zakladne pravidlo trhu. to znamena ze vy ste jeden z tych, ktori tu cenu ovplyvnuju. ak nebude ziaden dopyt nebude ziadna ponuka. obchod so zvieratami dava moznost tieto druhy odobrat aj z prostredia, kde im nehrozi ziadne nebezpecenstvo.
---------
Mala lekcia ekonomie: Cena nezavisi vyhradne od dopytu, ale od dopytu aj ponuky. Dopyt po zvieratach bude vzdy. Ak je ponuka mala (napriklad v dosledku zakazov), cena ide hore a zviera je lakavejsou komoditou pre nelegalnu cinnost. Ked sa zvierata v chovoch namnozia, zvysi sa ponuka a cena ide dolu az klesne natolko, ze je len malym fragmentom ceny zvierata, ktore by bolo importovane z prirody, preto sa jeho import jednoducho neoplati a prestane sa dovazat. Dopyt tu bude vzdy meni sa akurat jeho intenzita a to co primarne ovplyvnuje cenu zvierat na trhu je aktualna ponuka. Verte mi, viem co hovorim, predavam svoje odchovy pravidelne.


martin: 'Pojmy ekofasizmus a ekoteroristi su z jednej mojej oblubenej knihy. Sedia pomerne presne na fundamentalizmus roznych ekologickych aktivistov, ktori len zaslepene obhajuju vsetky mozne zakazy a pretlacaju ochranu prirody bez zvazenia dopadov a sirsich suvislosti.'
tak toto si myslim, ze je tiez mimo diskusiu ohladne CITES. alebo to nejako suvisi?
---------
Pytali ste sa.... :)


ak by vam islo o ochranu prirody a druhov v nej, na slovensku mate obrovske mnozstvo prilezitosti sa realizovat. nic som sa nenaucil. vsetko su moje vlastne nazory, ktore sa postupom casu formovali do sucasnej podoby. netvrdim ze su jedine spravne.
ak vsak nie su v sulade s vasim cielom este neznamena ze idu proti zdravemu rozumu.
---------
Myslim, ze v tejto diskusii som uz poukazal (a nielen ja) na viacero konkretnych pripadov, ked zakony na ochranu prirody priamo brania zachrane ohrozenych druhov a podobne. A vedel by som dat niekolko dalsich. Ak to podla Vas nie je proti zdravemu rozumu, tak potom asi uz aj zdravy rozum ma niekolko roznych verzii ....
Nejde tu o moje ciel, cielom je pomoc prirode a to CITES a nase zakony uz duplom nerobia. A nerobia to ani ochranari spisujuci peticie.

Ad: Podporte pripomienku k poslaneckej novele zákona o ochrane voľne žijúcich živočíchov a rastlín
9.6.2007 12:31 | Anton Moravcik

Ad Michal Kalamenovič
Prave zakon 237 a potom 15 si usili na mieru tunelari fondov EU a ked ma prist naprava tak im to vadi.
Je smutne , ze chovatelska verejnost a skutocni ochranari musia bojovat za to, aby sa dodrziavali nariadenia ES a EU a medzinarodneho dohovoru CITES, ktore boli doposial zo strany takzv. ochranarov aj v spolupraci z MZP/Lazslo Miklos/ hrubo a zamerne porusovane a sluzilo to len na obohacovanie roznych obcianskych zdruzeni.
Ad: Podporte pripomienku k poslaneckej novele zákona o ochrane voľne žijúcich živočíchov a rastlín
8.6.2007 17:08 | mato

martin: 'Samozrejme, ze to nepovazujem za normalne, skusim svoje myslienkove pochody trochu ozrejmit, nakolko ste ma evidentne vobec nepochopili. Toto konkretne je reakcia na Vas prvy prispevok a cast o zastreleni a podobne - tieto veci vobec neriesi tento zakon a CITES s tym nema nic spolocne, nakolko CITES ma branit obchodu so zvieratami a ich exportu a nie ich vyvrazdovaniu. S tym to nema nic spolocne a preto je to tvrdenie absolutne mimo. S temou nesuvisi.'
toto tvrdenie odraza sucasny postoj cloveka ku prirode. preto az tak uplne mimo nie je. ale suhlasim, tejto temy sa priamo nedotyka. az na zabijanie/nicenie zvierat/rastlin kvoli castiam ich tiel kvoli ekonomickemu zisku.

martin: 'Bez urazky, ale nezmysel. Absolutny. Rozmnozovacia schopnost dajme tomu hmyzu alebo plazov je natolko velka, ze casto viac ako 90% mladych jedincov musi uhynut, pretoze na danom priestore pre ne nie je miesto. Padnu za obet predatorom, casto aj vlastnym rodicom a podobne. Ak by sme napriklad na nejakom danom uzemi vyzabijali polovicu hmyzu, myslite si, ze o rok ho tam bude len polovica ? Nebude. Len zahynie menej mladych jedincov a populacia sa doplni. Naopak, skuste si to uzemie popraskovat DDT co to urobi. Dolezity je biotop, nie jedinec s vynimkou povedzme teplokrvnych zivocichov, ktori maju daleko slabsiu rozmnozovaciu schopnost.'
tak ja vam poviem trosku iny priklad. predstavte si ze niekto zabije vsetky zivocichy isteho druhu, ktore su velmi dolezite v ekosysteme ( pre jednoduchost si predstavme potravinovy retazec ). co si myslite ze sa stane s tym biotopom? vy tvrdite ze jedinec nie je v biotope dolezity, ja tvrdim ze je. biotop je tvoreny jedincami ( konkretnych druhov ) a ich vzajomnymi vztahmi. ak su tieto vztahy v rovnovahe, vsetko je v poriadku. po prekroceni isteho bodu vsak uz tento system nie je schopny sa vratit do rovnovazneho stavu a zanika ( moze sa zmenit aj na iny, co nemusi byt zase az take tragicke ). tych dovodov moze byt strasne vela, trebars zmena zivotneho prostredia ( zmena priemernej teploty, kyslost prostredia, chemicke zlozenie, ... ) alebo druhovej roznorodosti, atd. pretoze ak znicime vsetky jedince jedneho druhu ( zohravajuceho dolezitu - klucovu ulohu v ekosysteme ), tento system sa zruti.
na znicenie biotopu dokonca staci aj vnesenie invazneho druhu, ktory vytlaci iny dolezity druh. ( na to staci jeden jediny jedinec co sa tyka rastlin, zopar jedincov co sa tyka zvierat ).

doc. ekologie: 'Toto nie je pravda. Vid akekolvek skriptum ekologie pre vysoke skoly.'
vid predchadzajuca odpoved. jedince su sucastou biotopu. takze biotop musi byt tvoreny jedincami. to ze su tam aj vztahy medzi nimi a prostredie v ktorom ziju som povazoval za samozrejme. ja vam zase odporucam precitat knizku od chrisa masera 'Premeneny les'. je tam jeden velmi dobry priklad z realneho sveta, nie zo skript.
tvrdit ze biotop nie je tvoreny jedincami je ako tvrdit ze rastlina nie je tvorena bunkami.

martin: 'Mne to samozrejme vadi tiez, ale pomoct takymto organizmom mozem minimalne tak, ze ich vezmem a prenesiem na ine miesto, trebars aj ku sebe domov. Cim sa stavam zlocincom vdaka takzvanej ochrane prirody.
Je mnozstvo pripadov, ked jedince prezivaju uz len v zajati a to vdaka chovatelom. Vid. napr. skoro vsetky zvierata z Madagaskaru, volakedy miestom s najvacsim poctom druhov zvierat na svete, dnes z 70% plochy tvoria plantaze.
Naopak, ohrozenie populacie zberom do domacich chovov je skor raritou.'
mate pravdu v tom, ze niektore druhy prezivaju v zajati. ale obrovske mnozstvo inych druhov take stastie nemalo. uz totiz vyhynuli. maximalne sa podarilo ich geneticku informaciu vlozit do niektorej genovej banky. to ze nejaky druh preziva v zajati neznamena ze sa ho podari znova vratit do prirodzeneho prostredia. na to je potrebna jedna zakladna podmienka. vytvorit mu biotop ktory na prezitie potrebuje. ak tato zakladna podmienka nebude splnena, je cele vase snazenie uplne zbytocne.

doc. ekologie:'Opat nemozem suhlasit. Mnohe druhy, ktore clovek vykynozil, napr. rubanim pralesa, prezili prave v chovoch a nasledne sa pouzili na reintrodukciu.
Konkretne pripady: bernikla havajska - ked bolo poslednych 30 exemplarov (cca rok 1929), vdaka chovatelov sa namnozili, nasledne vypustili na povodne miesta; dnes patri bernikla havajska v chovoch k najbeznejsim druhom, ktory sa bezproblemov rozmnozuje - populacia v prirode min. 3000 exemplarov, v zajati pocet neznamy (odhady hovoria o cca 5000). Bez cinnosti chovatelov, by tento na rozmnozovanie nenarocny druh na nasej planete uz davno nebol. Podobnych pripadov su stovky: min. 3 druhy rastlin (vid clanok o CITES od pana Plesnika, riaditela Agentury pre ochranu prirody a krajiny v CR, v casopise ZIVA niekedy v rokoch 1996-2002), rozne druhy papagajov, cicavcov (antilopy, zubor, bizon lesny)...'
ku kontretnym prikladom, skuste si pozriet este raz podrobne tie informacie o bernikle. dozvedeli by ste sa, ze to az take ruzove nie je.
(
http://www.iucnredlist.org/search/details.php/3061/all
)

trebars ze na udrzanie populacie na niektorych ostrovoch ju musia pravidelne doplnat z umeleho chovu.
riesit problem ludskeho pristupu k prirode chovanim zvierat v zajati je uplne scestny. mysliet si ze zo zopar jedincov umelym chovom ( namnozenim ) dosiahnem zdravu populaciu je absurdne. vytraca sa geneticka variabilita, co ma za nasledok mensiu odolnost voci chorobam, slabsie jedince, ... dalej sa stracaju prirodzene navyky, vznika neschopnost zaobstarat si potravu, ...
a okrem toho bol opat splneny zakladny predpoklad a to je existencia prirodzeneho prostredia pre tento ohrozeny druh.
opakujem este raz. chov zvierat v zajati sa nesnazi vyriesit pricinu ale dosledok.

martin:'A kam by som zaradil ludi, ktori na tom zarabaju ? Napriklad do skatulky 'Ludia, ktory robia pre ochranu zvierat daleko viac ako anonymni diskuteri a hlasujuci za sprisnenie zakona'. Bez urazky, ale asi Vam nedochadza zakladna filozofia. Zviera zahynie ak ho odtial niekto nevezme. Bez ohladu na to, ci na tom zarobi alebo nie, koniec koncov s tym ma naklady a to urcite nie male, tak preco by na tom nemohol zarobit... Iste, slovaci uz sme raz taki a nikomu nedoprajeme, ale vysledok je taky, ze zviera ktore malo uhoriet je u chovatela v izbe, kde sa o neho snad postara, ked uz za neho zaplatil. Skutocne barbarske, nemozem si pomoct, mate pravdu..'
je to ako keby ste chceli zlegalizovat prevadzacstvo. je strasne vela utecencov vo svete ktori chcu prezit. podla vas su teda prevadzaci ti najvacsi ludomili. a co na tom, ze na tom celkom pekne zarabaju.
ak sa chcete silou mocou starat o zvierata, chodte pracovat do utulku. tam je kopec zvierat ktore vasu pomoc privitaju. je mi jedno kolko penazi zarabate, zelam vam tolko penazi kolko si zasluzite.
nikto nevbehol do ohna a zviera nezachranil. ak je to tak, tak potom je to naozaj obdivuhodny cin a ten clovek ma pravo to zviera chovat pripadne predat. v opacnom pripade ide o zvierata ktore prezili. pred uhorenim ich nezachranil ziadny chovatel.
nemam nic proti chovatelom, pretoze v urcitych okamihoch mozu velmi pomoct trebars v oziveni genofondu niektorych druhov zivocichov, prip. rastlin. nesmie sa vsak ich cinnost krizit z ochranou volnej prirody. trebars by som uvital v kazdej krajine instituciu, ktora by mala na starost prave situacie, ktore popisujete. zivocichy, ktore by nasli domov v neporusenych castiach, by ostali vo svojom prirodzenom prostredi. zvieratam, ktorym by hrozilo uhynutie, by sa naslo trvale nahradne prostredie co najblizsie ich prirodzenemu. ak by to nebolo mozne, ponukli by sa jedince na komercny predaj ( institucie medzi sebou, nie volny trh ). tieto institucie by medzi sebou komunikovali na medzinarodnej urovni. v kazdej krajine by boli zaregistrovani mozni prijemcovia tych ktorych druhov v tejto institucii. takymto sposobom by bolo mozne vyhoviet aj chovatelom aj chranit ohrozene druhy.

martin:'Iste, pricinou je clovek. Ale ten clovek, co to zapali by sa mozno choval inak, ak by vedel, ze tie zvierata moze predat do zahranicia (v com mu CITES brani) namiesto toho aby ich zabil. A mozno by mu to vynieslo viac penazi ako ta plantaz a potom by radsej ten prales nevyrubal. Ale to je zasa obchod - to je hnusne na tom zarabat.. Fuj, fuj ...'
a co ak sa vsetci ludia rozhodnu ze budu predavat tie zvierata do zahranicia, kedze uz nebudu chranene. preco si myslite ze ludia tam maju ine zmyslanie o prirode ako ludia tu? vsade sa priroda iba vyuziva. rychlo zbohatnut, najlepsie hned, a bez nakladov. presne toto sa uz mnohokrat stalo a ma sa to zopakovat znova?

martin: 'Zakazovanie obchodu so zvieratami len zvysuje ich ceny a tym padom su podstatne lakavejsim tovarom pre cierny obchod. Naopak, zrusenie restrikcii by viedlo k ich rozmnozeniu v zajati natolko, ze import druhov z prirody by sa stal nerentabilnym nakolko by bol dostatok jedincov odchovanych v zajati, ktore by bolo mozne kupit za nizsie ceny. To su fakty, zakladne pravidlo trhu. Obchod so zvieratami teda v konecnom dosledku prispieva k ochrane povodnych populacii daleko lepsie ako taketo zakony.'
cena zavisi od dopytu a nie od zakazu obchodu. toto je zakladne pravidlo trhu. to znamena ze vy ste jeden z tych, ktori tu cenu ovplyvnuju. ak nebude ziaden dopyt nebude ziadna ponuka. obchod so zvieratami dava moznost tieto druhy odobrat aj z prostredia, kde im nehrozi ziadne nebezpecenstvo.

martin: 'Pojmy ekofasizmus a ekoteroristi su z jednej mojej oblubenej knihy. Sedia pomerne presne na fundamentalizmus roznych ekologickych aktivistov, ktori len zaslepene obhajuju vsetky mozne zakazy a pretlacaju ochranu prirody bez zvazenia dopadov a sirsich suvislosti.'
tak toto si myslim, ze je tiez mimo diskusiu ohladne CITES. alebo to nejako suvisi?

martin:'Vy mi odporucate sa zamysliet, ja Vam odporucam otvorit oci. Davam Vam priklady z mojich skusenosti, overitelne a dokazatelne, Vy rozpravate vseobecne naucene frazy, tak oblubene u ochranarov a predsa vzdialene zdravemu rozumu. Nezijeme v idealnom svete, tiez sa mi nepaci stav celej planety, ale ako vidite, zakazy nefunguju, treba skusit nieco ine ....'
ak by vam islo o ochranu prirody a druhov v nej, na slovensku mate obrovske mnozstvo prilezitosti sa realizovat. nic som sa nenaucil. vsetko su moje vlastne nazory, ktore sa postupom casu formovali do sucasnej podoby. netvrdim ze su jedine spravne.
ak vsak nie su v sulade s vasim cielom este neznamena ze idu proti zdravemu rozumu.

doc. ekologie: 'de o to, ze ak napr. na svete je poslednych 100 ks jedincov nejakeho druhu, ktory zije napr. v Dominikanskej republike, kde posledne pralesy su utlacovane bananovnikovymi plantazami... tam CITES moze viac uskodit. Ked Dominikanci neposkytnu druhu vhodne podmienky pre zivot, CITES urcite nepomoze, prave naopak skor uskodi (obzvlast ak je druh prilohe A nariadenia 497/2003 - pozn. toto nariadenie ma v Europskej unii VACSIU VAHU ako CITES!!! rozlisuje 4 skupiny A - druhy sa nesmu chovat, vystavovat na verejnosti...; B-musi byt povolenie, C,D - musia sa evidovat dovozy do EU). SPRAVNE RIESENIE: Omnoho efektivnejsie by bolo zalozit chovnu knihu, kde budu evidovane vsetky jedince v zajati (nech je ich napr. 50), z prirody sa odchyti napr. 10 jedincov a z tychto 60 jedincov efektivne sa da do 10 rokov odchovat stovky az tisic(e) exemplatov, a tak druh, kt. je na pokraji vyhynutie v prirode, ktory by za 10 rokov od dnes vyhynul v prirode uplne, namiesto toho by v zajati bolo napr. 1000 exemplarov, ktore sa dalsich 10, 20 rokov by vytvorili dostatocne velku populaciu (mozno i vacsiu nez aku kedy mal druh vo svojej historii). CITES, nariadenia EU tomu brania tym, ze vytvara komplikovane bariery, kedze najviac druhov chovaju ti najmensi chovatelia. Cielom CITES a pod. nariadeni je napr. ochrana tygra pred pytliakmi. Uspesnost: 0. S tygrimi castami tela sa na cierno obchoduje v celej Azii. CITES je tu uz par rokov, a za tu dobu obchodovaniu s tygrami (a castami jeho tela) vobec ale vobec nezabranil...'
vid odpovede predtym. co sa tyka obchodovania s tygrami, tak to pokladam za vas dojem a nie fakt. rad by som vedel ako ste to zistili, pripadne ako by ste to mohli dokazat. ( myslim tym udaj o uspesnosti ). z niektorymi vecmi suhlasim, trebars zavedenie chovnej knihy.

doc. ekologie:'ZAVER: prisny zakon nevyriesi nic, ucinne ochranarske opatrenia v prirode vsak ano.

Doc. ekológie (pozor: to NIE JE to iste ako ekologicky aktivista)'
som za prisny zakon aj ucinne ochranarske opatrenia. zaroven som aj za ponuknutie alternativneho riesenia ( obchodu ) pre ludi, co sa chcu venovat chovu ohrozenych druhov ( vid hore ). ( nie som za volny obchod, pretoze ten neponuka ziadne riesenie ). toho docenta ste si kludne mohli odpustit, pretoze ta informacia pre mna nema ziadnu vypovednu hodnotu. skor zavadza. bez urazky.

safarik: 'To, že mnohé státy (a asi i Slovensko) nejsou schopny adekvátně a účelně chránit své přírodní bohatství, nesmí přece znamenat, že státní aparát bude donekonečna šikanovat své slušné občany - daňové poplatníky mající své nějaké ušlechtilé hobby - a to jenom pro to, že zde existuje úzká skupinka extrémistických lidí vydávající své neodborné názory jako jedinou pravdu. Z jejich strany jde jednoznačně o závistivý pohled lidí, jež ve skutečnosti nic poctivého neumí a vyjadřují se k věcem, o nichž nic neví. Jestli si opravdu myslí,že držitel exempláře má vždy jen zisk, tak bych jim doporučil, ať si to zkusí sami a příště jistě nebudou argumentovat takovou hloupostí.'
bol by som rad keby ste ma zoznamili s tou autoritou, ktora vam oznamuje ktore nazory su tie spravne a najodbornejsie. nezavidim vam vobec nic. jedine ze by ste boli majitelom 40ha pralesa. to by som vam veru zavidel. koncovi chovatelia z toho veru ziadny zisk nemaju a ich pohnutky som nikdy nespochybnil.
minimalne pisat a citat viem a mam svoj nazor a okrem toho nezijem konzumne. mohli by ste mi prosim napisat, ktora praca je poctiva a ktora nie?
nemozem vsak suhlasit s nazorom ze sa ohrozene druhy nemaju chranit iba preto lebo to strasne dlho trva vybavit. to nie je ziadny argument.
Ad: Podporte pripomienku k poslaneckej novele zákona o ochrane voľne žijúcich živočíchov a rastlín
8.6.2007 10:35 | Šafařík V.

Ačkoliv CITES považuji za relikt neurvalé totality enviromentalistů vůči slušným lidem milujícím přírodu a ve svém důsledku i většinou škodícím těm ohroženým jedincům v přírodě, tak jenom krátce k bodu 10:

"Bod 10 návrhu zákona znie nasledovne:




10. V § 13 odsek 2 sa na konci pripája táto veta: ,, Náklady na DNA test znáša príkazca.“




Navrhujeme bod 10 návrhu vypustiť




Odôvodnenie




Novela žiada, aby si DNA testy neplatil chovateľ, ale aby mu to platil štát, keď mu to v zákone prikazuje. Štát mu to podľa zákona zaplatí len vtedy, keď vykonáva kontrolu, inak nie.

Je dôležité si uvedomiť, že táto povinnosť sa vzťahuje len na úzku skupinu exemplárov druhov skupiny A (teda tie, ktorých prežitie je obchodom priamo ohrozené a s ktorými je obchod zakázaný resp. povolený len výnimočne), a to na: vtákov a cicavcov pôvodných druhov chránených živočíchov (čím chránime to, čo máme doma), a ostatných vtákov a cicavcov okrem kakarikiho červenočelého ktoré sa využívajú na reprodukciu, vrátane ich potomstva.

Analýza profilu DNA pre vybrané a v súčasnosti najviac komerčne využívané exempláre prílohy A je v súčasnosti jediným spôsobom jednoznačného nezameniteľného označenia exemplára a zároveň pri odchove slúži na jednoznačné preukázanie rodičovstva deklarovaného chovného páru. Tým zároveň slúži na nespochybniteľné preukázanie pôvodu odchovaného exemplára.

Ak bude náklady na vykonanie DNA profilu bude znášať príkazca – teda štátny kontrolný orgán – zvýšia sa náklady na štátny rozpočet. Predložený návrh zákona na jednej strane tvrdí, že novela nebude mať dopad na štátny rozpočet, na strane druhej žiada, aby náklady znášal príkazca. Ide pri tom o činnosť, z ktorej má jednoznačne zisk držiteľ exemplára a navyše ide o hobby chovateľov vlastniť daný exemplár, preto neexistuje jediný dôvod na to, aby to bolo hradené zo štátneho rozpočtu."

Můj názor k tomuto bodu:
Je naprosto jednoznačně logické, že platí ten, kdo si tuto zkoušku vyžádá - tedy příkazce. Chybí mi tu však jedna důležitá podmínka. DNA analýza je spojena s rizikem poškození (ztráty) dotyčného jedince a nevidím jediný důvod, proč by toto riziko měl nést jeho majitel. Proto bych považoval za férové, aby někdo (příkazce - navrhovatel) před touto analýzou složil chovateli (majiteli) i odpovídající kauci pro případ nějaké takové škody. Chovatel (majitel) totiž žádnou takovou zkoušku nepotřebuje, pro vlastní chov je nepotřebná (i riziková), a proto je absolutně nemorální po něm toto požadovat. Spíše by bylo věci prospěšné, aby tyto finanční náklady stát přenesl na navrhovatele (konkrétní fyzická osoba, organizace) - jež má zájem o provedení (ověření) DNA analýzy, čímž odpadne zátěž státního rozpočtu a zároveň stát i částečně ochrání slušné občany před nevybíravou šikanou extrémistických enviromentálních bojůvek.
To, že mnohé státy (a asi i Slovensko) nejsou schopny adekvátně a účelně chránit své přírodní bohatství, nesmí přece znamenat, že státní aparát bude donekonečna šikanovat své slušné občany - daňové poplatníky mající své nějaké ušlechtilé hobby - a to jenom pro to, že zde existuje úzká skupinka extrémistických lidí vydávající své neodborné názory jako jedinou pravdu. Z jejich strany jde jednoznačně o závistivý pohled lidí, jež ve skutečnosti nic poctivého neumí a vyjadřují se k věcem, o nichž nic neví. Jestli si opravdu myslí,že držitel exempláře má vždy jen zisk, tak bych jim doporučil, ať si to zkusí sami a příště jistě nebudou argumentovat takovou hloupostí.
Zároveň jsem ale nepochopil, co autor myslel pod: " ... ostatných vtákov a cicavcov okrem kakarikiho červenočelého ktoré sa využívajú na reprodukciu, vrátane ich potomstva." Proto bych byl velmi vděčný, kdyby mi to někdo objasnil. Děkuji.
Šafařík V. - ČR





Ad: Podporte pripomienku k poslaneckej novele zákona o ochrane voľne žijúcich živočíchov a rastlín
8.6.2007 10:25 | Martin Dratva

Kiez by bolo viac ludi s Vasim zmyslanim, bravo. Rozmyslajuci ludia este nevymreli.
nazor odbornika k prisnym zakonom
7.6.2007 21:37 | doc. ekológie

MATO napisal:
ochrana kazdeho jedinca ma vyznam. a okrem toho kazdy biotop je tvoreny konkretnymi jedincami.

Toto nie je pravda. Vid akekolvek skriptum ekologie pre vysoke skoly.

MATO napisal:
mate pravdu, takymto organizmom uz nepomoze nic. ""a vy uz vobec nie.""
minimalne mne to vadi.

Opat nemozem suhlasit. Mnohe druhy, ktore clovek vykynozil, napr. rubanim pralesa, prezili prave v chovoch a nasledne sa pouzili na reintrodukciu.
Konkretne pripady: bernikla havajska - ked bolo poslednych 30 exemplarov (cca rok 1929), vdaka chovatelov sa namnozili, nasledne vypustili na povodne miesta; dnes patri bernikla havajska v chovoch k najbeznejsim druhom, ktory sa bezproblemov rozmnozuje - populacia v prirode min. 3000 exemplarov, v zajati pocet neznamy (odhady hovoria o cca 5000). Bez cinnosti chovatelov, by tento na rozmnozovanie nenarocny druh na nasej planete uz davno nebol. Podobnych pripadov su stovky: min. 3 druhy rastlin (vid clanok o CITES od pana Plesnika, riaditela Agentury pre ochranu prirody a krajiny v CR, v casopise ZIVA niekedy v rokoch 1996-2002), rozne druhy papagajov, cicavcov (antilopy, zubor, bizon lesny)...

Ide o to, ze ak napr. na svete je poslednych 100 ks jedincov nejakeho druhu, ktory zije napr. v Dominikanskej republike, kde posledne pralesy su utlacovane bananovnikovymi plantazami... tam CITES moze viac uskodit. Ked Dominikanci neposkytnu druhu vhodne podmienky pre zivot, CITES urcite nepomoze, prave naopak skor uskodi (obzvlast ak je druh prilohe A nariadenia 497/2003 - pozn. toto nariadenie ma v Europskej unii VACSIU VAHU ako CITES!!! rozlisuje 4 skupiny A - druhy sa nesmu chovat, vystavovat na verejnosti...; B-musi byt povolenie, C,D - musia sa evidovat dovozy do EU). SPRAVNE RIESENIE: Omnoho efektivnejsie by bolo zalozit chovnu knihu, kde budu evidovane vsetky jedince v zajati (nech je ich napr. 50), z prirody sa odchyti napr. 10 jedincov a z tychto 60 jedincov efektivne sa da do 10 rokov odchovat stovky az tisic(e) exemplatov, a tak druh, kt. je na pokraji vyhynutie v prirode, ktory by za 10 rokov od dnes vyhynul v prirode uplne, namiesto toho by v zajati bolo napr. 1000 exemplarov, ktore sa dalsich 10, 20 rokov by vytvorili dostatocne velku populaciu (mozno i vacsiu nez aku kedy mal druh vo svojej historii). CITES, nariadenia EU tomu brania tym, ze vytvara komplikovane bariery, kedze najviac druhov chovaju ti najmensi chovatelia. Cielom CITES a pod. nariadeni je napr. ochrana tygra pred pytliakmi. Uspesnost: 0. S tygrimi castami tela sa na cierno obchoduje v celej Azii. CITES je tu uz par rokov, a za tu dobu obchodovaniu s tygrami (a castami jeho tela) vobec ale vobec nezabranil...

ZAVER: prisny zakon nevyriesi nic, ucinne ochranarske opatrenia v prirode vsak ano.

Doc. ekológie (pozor: to NIE JE to iste ako ekologicky aktivista)
Ad: Peter Balaz
7.6.2007 17:43 | Martin Dratva

"Predložená novela niektoré z týchto ustanovení ruší alebo významne oslabuje, čo je v rozpore s cieľom nariadení EÚ a samotným dohovorom CITES"

EU, pokial mam informacie (priznam sa, neoveril som si to, len som to pocul) dava len odporucanie v tomto smere. Nie nariadenia. Su v celej EU hlupi a my na SK sme jedini rozumni a vieme ako sa to ma robit ? Preco by sme to nemohli mat tak ako ostatne krajiny ?
To nie je nezmyslenost argumentacie, to je nezmyselne prisna legislativa. Aky je u nas dovod na to, aby bola taka prisna ? Mame tu snad viac paserakov ? Viac zlocincov ? Ver mi nemame, skoro ziadnych.

"Ak pride nieco co sice zjednodusi evodenciu no zefektivni boj proti environmentalnej kriminalite tak nech je trebars aj najprisnejsi. Hlavne nech je rozumny a ucinny"

Absolutne suhlasim, ale tento zakon taky nebude ani po tejto novele, proti ktorej tak velmi bojujete.



Ad: Podporte pripomienku k poslaneckej novele zákona o ochrane voľne žijúcich živočíchov a rastlín
7.6.2007 17:35 | Martin Dratva

ak vam tieto veci pripadaju normalne, tak potom nie je co riesit. mate uplne pravo na cokolvek.
--------
Samozrejme, ze to nepovazujem za normalne, skusim svoje myslienkove pochody trochu ozrejmit, nakolko ste ma evidentne vobec nepochopili. Toto konkretne je reakcia na Vas prvy prispevok a cast o zastreleni a podobne - tieto veci vobec neriesi tento zakon a CITES s tym nema nic spolocne, nakolko CITES ma branit obchodu so zvieratami a ich exportu a nie ich vyvrazdovaniu. S tym to nema nic spolocne a preto je to tvrdenie absolutne mimo. S temou nesuvisi.



ochrana kazdeho jedinca ma vyznam. a okrem toho kazdy biotop je tvoreny konkretnymi jedincami.
--------
Bez urazky, ale nezmysel. Absolutny. Rozmnozovacia schopnost dajme tomu hmyzu alebo plazov je natolko velka, ze casto viac ako 90% mladych jedincov musi uhynut, pretoze na danom priestore pre ne nie je miesto. Padnu za obet predatorom, casto aj vlastnym rodicom a podobne. Ak by sme napriklad na nejakom danom uzemi vyzabijali polovicu hmyzu, myslite si, ze o rok ho tam bude len polovica ? Nebude. Len zahynie menej mladych jedincov a populacia sa doplni. Naopak, skuste si to uzemie popraskovat DDT co to urobi. Dolezity je biotop, nie jedinec s vynimkou povedzme teplokrvnych zivocichov, ktori maju daleko slabsiu rozmnozovaciu schopnost.



mate pravdu, takymto organizmom uz nepomoze nic. a vy uz vobec nie. minimalne mne to vadi.
--------
Mne to samozrejme vadi tiez, ale pomoct takymto organizmom mozem minimalne tak, ze ich vezmem a prenesiem na ine miesto, trebars aj ku sebe domov. Cim sa stavam zlocincom vdaka takzvanej ochrane prirody.
Je mnozstvo pripadov, ked jedince prezivaju uz len v zajati a to vdaka chovatelom. Vid. napr. skoro vsetky zvierata z Madagaskaru, volakedy miestom s najvacsim poctom druhov zvierat na svete, dnes z 70% plochy tvoria plantaze.
Naopak, ohrozenie populacie zberom do domacich chovov je skor raritou.


paserakom je ten kto sa pokusi ilegalne previest tovar cez hranice.
ohrozene druhy vznikaju hlavne vdaka niceniu ich prirodzeneho prostredia clovekom. do akej skatulky by ste zaradili ludi, ktori tuto situaciu vyuziju a este na tom aj zarobia?
--------
Tak za prve, ano, paserak sa zo mna stava vtedy ak zviera prenesiem cez hranice. V skutocnosti je zakazane chranene zivocichy prenasat vseobecne, aj o 3 metre dalej, ale pre jednoduchost pouzijeme ten prvy model. Mate ponatia o tom ake je u nas zlozite vybavit prevoz zvierata cez hranice ? Je to byrokracia aj na 3 mesiace, nehovoriac este o tom, ze ak je to chranene zviera (a nadobudnute legalne) tak je to prakticky nemozne. A rovnaka byrokracia je to aj v tej druhej krajine, kam sa to vyvaza. Prave vdaka zakonom ako je tento. Keby bolo mozne normalne legalne vybavit tieto veci, paseractvo by prakticky neexistovalo. V inych krajinach EU s tymto nie je ani zdaleka taky problem ako u nas. A o tom to je. My musime byt naj .. prisnejsi. Naozaj nieco, cim by sme sa mali hrdit.
A kam by som zaradil ludi, ktori na tom zarabaju ? Napriklad do skatulky 'Ludia, ktory robia pre ochranu zvierat daleko viac ako anonymni diskuteri a hlasujuci za sprisnenie zakona'. Bez urazky, ale asi Vam nedochadza zakladna filozofia. Zviera zahynie ak ho odtial niekto nevezme. Bez ohladu na to, ci na tom zarobi alebo nie, koniec koncov s tym ma naklady a to urcite nie male, tak preco by na tom nemohol zarobit... Iste, slovaci uz sme raz taki a nikomu nedoprajeme, ale vysledok je taky, ze zviera ktore malo uhoriet je u chovatela v izbe, kde sa o neho snad postara, ked uz za neho zaplatil. Skutocne barbarske, nemozem si pomoct, mate pravdu..


Tomuto som celkom neporozumel. znamena to ze keby CITES nebol, tak tie zvierata nezhoria? alebo ze zhoria vdaka CITES? alebo ako ste to mysleli? CITES nie je pricina zhorenia zvierat. pricinou je clovek.
--------
Iste, pricinou je clovek. Ale ten clovek, co to zapali by sa mozno choval inak, ak by vedel, ze tie zvierata moze predat do zahranicia (v com mu CITES brani) namiesto toho aby ich zabil. A mozno by mu to vynieslo viac penazi ako ta plantaz a potom by radsej ten prales nevyrubal. Ale to je zasa obchod - to je hnusne na tom zarabat.. Fuj, fuj ...


nerozumiem, preco sa snazite mi podsuvat nejake nazory ktorym ani nerozumiem. vobec neviem ake stanovisko mam zaujat k jednotlivym dojmom.
clovek patri do prirody, ziadny beton prosim. absolutna izolacia je sucany vztah cloveka ku prirode. zrejme ste este nepoculi o pojme trvalo udrzatelny zivot pripadne spoluzite ( vo vynimocnych pripadoch symbioza ). ziadna modla ani izolacia.
--------
O symbioze mozete rozpravat indickym rolnikom, co nemaju co jest na kraji lesa. Tiez by som si urobil plantaz... V najhlbsej podstate sa nase nazory na vec nelisia ale bohuzial mame vyrazne odlisny nazor na to, ako by to malo byt prevedene. Zakazovanie obchodu so zvieratami len zvysuje ich ceny a tym padom su podstatne lakavejsim tovarom pre cierny obchod. Naopak, zrusenie restrikcii by viedlo k ich rozmnozeniu v zajati natolko, ze import druhov z prirody by sa stal nerentabilnym nakolko by bol dostatok jedincov odchovanych v zajati, ktore by bolo mozne kupit za nizsie ceny. To su fakty, zakladne pravidlo trhu. Obchod so zvieratami teda v konecnom dosledku prispieva k ochrane povodnych populacii daleko lepsie ako taketo zakony.


Pojmy ekofasizmus a ekoteroristi su z jednej mojej oblubenej knihy. Sedia pomerne presne na fundamentalizmus roznych ekologickych aktivistov, ktori len zaslepene obhajuju vsetky mozne zakazy a pretlacaju ochranu prirody bez zvazenia dopadov a sirsich suvislosti.

Vy mi odporucate sa zamysliet, ja Vam odporucam otvorit oci. Davam Vam priklady z mojich skusenosti, overitelne a dokazatelne, Vy rozpravate vseobecne naucene frazy, tak oblubene u ochranarov a predsa vzdialene zdravemu rozumu. Nezijeme v idealnom svete, tiez sa mi nepaci stav celej planety, ale ako vidite, zakazy nefunguju, treba skusit nieco ine ....
Ad: Martin Dratva
7.6.2007 17:09 | Peter Baláž

Nie, nemytslim si ze niecomu pomoze samotne prvenstvo v pristnosti zakona. Islo mi o nezmyselny argument proti zakonu - teda o to ze sa proti nejakemu zakonu vobec argumentuje tym ze je najprisnejsie z nejakej skupiny. Hodnotme zakony podla toho co prinasaju a nie podla toho ci su najprisnejsie alebo najbenevolentnejsie. Takze chce to klud, trochu sa zamysliet, a az potom reaguj. Pokial ide o tento konkretny zakon, nepoznam prilis detailne casti zaoberajuce sa spornou problematikou. Myslim si vsak ze doterajsie znenie na jednej strane zbytocne komplikovalo byrokraticky proces a na druhej strane bolo prilis makke k tim, ktori sa naozaj venovali nelegalnym cinnostiam. Ak pride nieco co sice zjednodusi evodenciu no zefektivni boj proti environmentalnej kriminalite tak nech je trebars aj najprisnejsi. Hlavne nech je rozumny a ucinny.
Ad: Podporte pripomienku k poslaneckej novele zákona o ochrane voľne žijúcich živočíchov a rastlín
7.6.2007 14:12 | mato

'ano, klasicke recicky o pokusoch na zvieratach a ubohych zvieratkach v zajati, ktore clovek uveznil. A este aj vyrubanie a zastrelenie. Skutocne neviem, kde tento predmetny zakon riesi taketo veci ?'
ak vam tieto veci pripadaju normalne, tak potom nie je co riesit. mate uplne pravo na cokolvek.

'CITES (a aj tento zakon) upravuje v prvom rade obchod zo zvieratami. Nie ich ochranu v prirode, na to je bezcenny s vynimkou povedzme tigra, alebo slona. Co sa tyka nizsich zivocichov ako su plazy, obojzivelniky, bezstavovce atd. ochrana konkretneho jedinca nema absolutne ziaden vyznam, dolezita je ochrana biotopov.'
ochrana kazdeho jedinca ma vyznam. a okrem toho kazdy biotop je tvoreny konkretnymi jedincami.

'Skutocne by ma zaujimalo, ako CITES pomoze zvieratam, ktorym premenili zivotny priestor na bananovnikovu platnaz. Pretoze takto to funguje. Prales sa vyrube, stromy sa spalia (aj s kopou zvierat na nich) a nikomu nevadi, ze sa jednalo o ohrozene druhy.'
mate pravdu, takymto organizmom uz nepomoze nic. a vy uz vobec nie.
minimalne mne to vadi.

'Prave naopak, ak sa niekto pokusi tie zvierata zobrat (premiestnit alebo aj predat chovatelom, ktori sa o ne chcu postarat) je to zlocinec a paserak.'
paserakom je ten kto sa pokusi ilegalne previest tovar cez hranice.
ohrozene druhy vznikaju hlavne vdaka niceniu ich prirodzeneho prostredia clovekom. do akej skatulky by ste zaradili ludi, ktori tuto situaciu vyuziju a este na tom aj zarobia?

'Tie zvierata su predsa chranene, tak by mali zhoriet. Toto je CITES v praxi vazeni a podobnych prikladov by sa naslo mnozstvo.'
tomuto som celkom neporozumel. znamena to ze keby CITES nebol, tak tie zvierata nezhoria? alebo ze zhoria vdaka CITES? alebo ako ste to mysleli? CITES nie je pricina zhorenia zvierat. pricinou je clovek.

'Ale samozrejme, ekofasisti (nova skatulka pre Mata) si myslia, ze priroda by sa mala obohnat jednym velkym hrubym betonovym murom, ludia by sa mali izolovat v mestach a do lesa ani len nevstupit. Zvierata by sa nemali v zajati chovat lebo jedine v prirode im je dobre, priroda by sa nemala skumat menit nic .. Absolutna izolacia. Nedotknutelna modla.'
nerozumiem, preco sa snazite mi podsuvat nejake nazory ktorym ani nerozumiem. vobec neviem ake stanovisko mam zaujat k jednotlivym dojmom.
clovek patri do prirody, ziadny beton prosim. absolutna izolacia je sucany vztah cloveka ku prirode. zrejme ste este nepoculi o pojme trvalo udrzatelny zivot pripadne spoluzite ( vo vynimocnych pripadoch symbioza ). ziadna modla ani izolacia.

odporucat vam nebudem nic. mozno trochu sa zamysliet nad zmyslom toho co robite.

este by som sa rad dozvedel co to znamena byt v skatulke ekofasista?

fasizmus = polit. režim založený na diktatúre, potlačovaní občianskych slobôd, na útočnom nacionalizme; ideológia tohto režimu hlásajúca rasizmus, násilie ap
ekofasizmus = ?



Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Vypočítajte: "Desať plus 8".


 

Kampaň bola ukončená.

Prehľad podporovateľov

  » Vaše reakcie (28)

 



Kontakty:
Greenpeace Slovensko

Súvisiace témy:
Kriminalita
Štátna správa
Právo
Ochrana prírody



REKLAMA



 



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS