spájame ľudí, ktorí menia svet
Kampane
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
  Hromadná pripomienka k novele zákona o ochrane prírody a krajiny

Vážení priatelia,

podporte pripomienku k návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorú v parlamente predložili poslanci  Marian Záhumenský (SMER-SD), Ján Slabý (SNS), Zdenka Kramplová (ĽS – HZDS) a Magda Košútová (SMER-SD).

Čo najmä obsahuje poslanecký návrh novely zákona o ochrane prírody:

1. Zrušenie účastníctva občianskych združení pri rozhodovaní úradov, majúcom veľký vplyv na prírodu a životné prostredie

Návrh zákona ruší možnosť občianskych združení chrániacich životné prostredie byť účastníkom úradných konaní, majúcich veľký vplyv na životné prostredie občanov a prírodu. Ide napríklad o úradné konania o povolení na výruby stromov v mestách a obciach alebo konania o povolení na usmrcovanie chránených živočíchov.
Účasť občianskych združení v konaniach v minulosti pomohla napríklad zachrániť množstvo stromov pred zbytočným vyrúbaním, predísť mnohým zbytočným poškodeniam prírody a napraviť mnohé porušenia zákona.

Prijatím zákona občania stratia možnosť účinne sa podieľať na rozhodovaní o veciach majúcich veľký vplyv na ich životné prostredie a prírodu. Plánované postavenie tzv. „zúčastnenej osoby“ pre občianske združenia odsúva občanov do úlohy štatistov a pozorovateľov.

Úrady sa podľa návrhu zákona už vôbec nebudú musieť pripomienkami občianskeho združenia zaoberať. Ak úrad poruší zákon, nebude môcť občianske združenie podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, ani sa domáhať nápravy nezákonnosti na súde.

Takýto návrh je v rozpore s medzinárodným Dohovorom o účasti verejnosti na rozhodovaní (Aarhuským dohovorom), ktorým je Slovenská republika viazaná.


2. Znemožnenie účinnej kontroly pri poškodzovaní prírody a účinnej kontroly dodržiavania predpisov o ochrane prírody

Návrh zákona znemožňuje Inšpekcii životného prostredia a iným príslušným orgánom ochrany prírody rýchlo a účinne kontrolovať dodržiavanie predpisov o ochrane prírody. Návrh môže znamenať paralyzovanie kontroly nad dodržiavaním predpisov o ochrane prírody a beztrestnosť mnohých poškodzovateľov prírody.

Ak bude mať inšpektor indície, že je poškodzovaná príroda, podľa návrhu zákona nebude môcť situáciu ihneď preveriť. Bude si totiž musieť najprv vybaviť povolenie súdu na vstup na pozemok, aby vôbec mohol skontrolovať, či sa poškodzuje príroda alebo porušuje zákon.    

Tento návrh je úplne v rozpore s požiadavkou účinnej kontroly dodržiavania zákonov.

Prinesie zdĺhavé súdne rozhodovanie, v dôsledku ktorého môže činnosť inšpektorov úplne stratiť zmysel, pretože sa poškodeniu prírody už nebude dať zabrániť alebo sa už nebude dať zistiť. Nie je ani jasné, na základe akých kritérií  a akým spôsobom by mal súd rozhodovať.




Hromadná pripomienka občanov k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (Tlač 298)


Pre:

Pavol Paška – predseda Národnej rady SR
Marian Záhumenský, Magda Košútová, Ján Slabý, Zdenka Kramplová – predkladatelia návrhu zákona
Mojmír Mamojka, predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR
Tibor Cabaj, predseda Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj
Ján Slabý, predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody

 


Poslanci NR SR, Marian Záhumenský (SMER-SD), Magda Košútová (SMER-SD), Ján Slabý (SNS), Zdenka Kramplová (ĽS – HZDS), predložili plénu Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona predložili do pléna NR SR ako poslanecký návrh. Možno neúmyselne uplatnili v praxi to, v čom tkvie podstata ich návrhu: Záujem vylúčiť aktívnych občanov združených v mimovládnych neziskových organizáciách z procesu správy vecí verejných. A to aj v tak „verejnej“ problematike, akou je kvalitné životné prostredie.

Tým, že návrh zákona predložili poslanci ako poslanecký návrh, preskočili proces legislatívnej tvorby na úrovni vlády, a vyhli sa tak aj procesu otvoreného, medzirezortného pripomienkovania, a v rámci neho, aj pripomienkam, ktoré môžu prostredníctvom hromadnej pripomienky predložiť aj aktívni občania.

A tiež tým, že jednou z najvážnejších zmien, ktorú v novele zákona navrhujú, má byť aj zmena postavenia aktívnych občanov združených v mimovládnych neziskových organizáciách. Podľa návrhu sa z „účastníkov“ konania (toto postavenie dnes občanom vyplýva zo súčasného znenia zákona ako aj z princípov medzinárodného Dohovoru o účasti verejnosti na rozhodovaní (Aarhuského dohovoru), ktorý Slovenská republika ratifikovala, je ním viazaná a ktorého signatárom je aj Európska únia) majú stať iba „zúčastnené osoby“ na konaniach.


V prípade, ak by sme mohli ako „angažovaní“ občania uplatniť inštitút Hromadnej pripomienky:

Poukázali by sme na rozdiely medzi osobou, ktorá je účastníkom konania a osobou, ktorá je „zúčastnenou osobou“ v konaní.

Poukázali by sme na to, že v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o: výrube drevín na území miest a obcí, postrekoch chemickými látkami, alebo o použití pesticídov v chránených územiach, udeľovaní povolenia na usmrcovanie alebo chytanie chránených živočíchov, vyhlasovaní chránených území. ťažbe v chránenom lese, súhlase na vstup do chráneného územia mimo turistického chodníka, povolení spoločných poľovačiek v rezerváciách alebo v chránených územiach, povoleniach na masové podujatia v chránených územiach (napr. motorkárske preteky, festivaly), súhlasoch na vypúšťanie rybníkov, súhlasoch na zásah do biotopov je potrebné, aby združenia občanov chrániacich životné prostredie mohli:

  • byť informované o konaniach o povoľovaní navrhovaných činností
  • podávať pripomienky k navrhovaným činnostiam ešte pred vydaním rozhodnutia o povolení činnosti
  • byť informované o výslednom rozhodnutí a o tom, ako sa úrad vyrovnal s ich pripomienkami a námietkami
  • uplatniť právo odvolať sa, ak je rozhodnutie úradu nezákonné
  • domáhať sa nápravy nezákonnosti na nezávislom súde

Poukázali by sme na skutočnosť, že právo na životné prostredie je jedným zo základných práv každého občana Slovenskej republiky, dané mu ústavou. Keďže dodržiavanie zákonov týkajúcich sa ochrany životného prostredia je ťažko vymáhateľné, združenia občanov majúcich úmysel chrániť prírodu majú legitímne právo byť účastníkmi konaní bez ohľadu na to, odkiaľ sú. Rovnako tiež by mali mať  právo domáhať sa nápravy prípadných nezákonností pri rozhodovaní úradov.

Poukázali by sme na to, že mimovládne neziskové organizácie sú len pomocníkom štátu a jeho aparátu, pretože je to on, kto organizuje konania. A nemusí ich organizovať s každým z piatich miliónov občanov Slovenskej republiky, ktorí majú nepopierateľné právo na kvalitné životné prostredie, ale „iba“ so združeniami občanov, ktoré v konaniach reprezentujú občanov s podobným názorom.

Poukázali by sme však aj na to že mimovládne neziskové organizácie sú inštitúciami občanov Slovenskej republiky, ktorých účelom je napomáhať občanom v oficiálnych konaniach, aby v nich mohli byť občania dôstojným partnerom, mali schopnosť analyzovať problém a navrhovať alternatívne riešenia.

Poukázali by sme na výsledky práce občianskych združení , ktoré naša spoločnosť dnes využíva vo všetkých svojich oblastiach, aj v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia.

Poukázali by sme na to, že návrh v skutočnosti degraduje aktívnych občanov a berie im nástroj na ochranu ich zdravého životného prostredia a na ochranu prírody.

Poukázali by sme aj na to, že napríklad občianska aktivistka Katarína Šimončičová, ktorá svojou účasťou v úradných konaniach zachránila v Bratislave stovky stromov pred zbytočným vyrúbaním, sa už nebude musieť báť, že ju pri výrubových konaniach zmláti porušovateľ zákona, ako sa to stalo nedávno. Už totiž nebude môcť byť účastníkom výrubových konaní.

Ďalej by sme poukázali na to, že aj ďalšie navrhnuté zmeny sú nekoncepčné, zmätočné, zavádzajú legislatívnu nejasnosť a neistotu a celkovo smerujú k oslabeniu možnosti výkonu ochrany prírody ako verejného záujmu.

Osobitne by sme poukázali na to, že návrh novely podstatným spôsobom obmedzuje možnosť vykonávania kontroly dodržiavania zákona tým, že podmieňuje vstup na pozemky súhlasom súdu. Keďže zložky prírody sa nachádzajú všade okolo nás, môže dôjsť ku kurióznej situácii, kedy počas cesty do práce zistí, inšpektor ochrany prírody porušovanie zákona, ale nebude môcť zasiahnuť, ani ho zdokumentovať, pokiaľ nezíska súhlas súdu. Navyše, z návrhu nie je jasné ktorý súd a akým spôsobom by mal vo veci rozhodovať.


Predovšetkým však veríme, že v prípade riadne vykonaného legislatívneho procesu s posudzovaním návrhu z rôznych strán vrátane vecnej, odbornej a právnej stránky by vznikol hodnotnejší a bezproblémový návrh, ktorý by skutočne riešil problémy v ochrane prírody celospoločenským a odborným konsenzom a nesnažil by sa verejný záujem ochrany prírody odsunúť na druhú koľaj znemožnením vykonávania kontroly a odsúdením občanov do role druhotriednych účastníkov v procesoch rozhodovania.


Z týchto dôvodov Vás žiadame aby ste odmietli tento poslanecký návrh v druhom čítaní a v prípade, že je potrebná zmena niektorých ustanovení zákona, pripravila sa riadna vládna novela zákona, ktorá prejde všetkými fázami legislatívneho procesu.


Zákon predložili poslanci priamo do Národnej rady Slovenskej republiky, kde legislatívny proces nepozná inštitút hromadnej pripomienky, preto nepredkladáme riadnu hromadnú pripomienku v súlade s článkom 10 Legislatívnych pravidiel vlády, ktoré boli schválené uznesením vlády SR z 8. apríla 1997 č. 241 v znení uznesenia vlády SR z 28. septembra 2005 č. 736.

Predkladáme predsedovi NR SR, predkladateľom zákona a predsedom výborov NR SR, ktorým bol návrh predložení do čítania, Hromadnú pripomienku občanov k zákonu ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, pričom dúfame, že hromadná pripomienka občanov nebude mať charakter pripomienky hodenej do smetného koša.


V prípade, že ktokoľvek z oslovených bude mať záujem o pripomienkach diskutovať, radi sa zúčastníme stretnutia na ktoré radi prijmú pozvanie nižšie uvedených zástupcovia verejnosti.


Oprávnenie zastupovať verejnosť pri rokovaní o pripomienke majú:

Marcel Zajac, Púpavová 15, 841 04 Bratislava
Peter Wilfling, Čajkovského 1, 917 08 Trnava
Daniel Darida, Lieskovská 1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom
Rastislav Rybanič, Bernolákova 49, 919 43 Cífer
Mgr. Martina Badidová, Trieda SNP 51, 040 11 Košice



Hromadná pripomienka občanov k zákonu ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (Tlač 298)


Žiadame nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona resp. návrh zákona ako celok neschváliť z nasledovných dôvodov:


Bod 1 návrhu zákona znie nasledovne:

1. V § 2 ods. (2) písm. j) znie: „j) voľne žijúci živočích (ďalej len „živočích“) je jedinec živočíšneho druhu, ktorý sa bez intenzívnej ľudskej opatery narodil, vyliahol alebo rozmnožil vo svojom prirodzenom prostredí. Pod pojmom intenzívna ľudská opatera sa rozumie: Umelý chov, alebo odchov exemplára živočíšneho druhu.

Navrhujeme bod 1 návrhu vypustiť:


Odôvodnenie:

Návrh zavádza novú definíciu voľne žijúceho živočícha, ktorá nepostihuje vo svojej podstate biologickú, vecnú stránku druhu živočícha, ktorý sa prirodzene vyskytuje vo voľnej prírode v rámci EÚ. Prijatie návrhu by spôsobilo nemožnosť postihnúť nelegálne obchodovanie, odchyt, usmrcovanie v prípade ak by boli tieto jedince chránených druhov deklarované za odchované v zajatí. Ďalej by prijatie návrhu umožnilo vyňatie spod ochrany ohrozených živočíchov odchovávaných v umelých podmienkach v rámci osobitných programov záchrany (napríklad zubor európsky, drop fúzatý) alebo rehabilitačných a záchranných staníc (všetky zranené chránené živočíchy).


Bod 2 návrhu zákona znie nasledovne

2. V § 4 sa v ods. 1 dopĺňa: za slová „alebo k“ vkladá slovo „zbytočnému“. Ods. 1 a 3: (1) posledný riadok znie: „ alebo k zbytočnému poškodzovaniu a ničeniu.

Navrhujeme bod 2 návrhu vypustiť:

Odôvodnenie:

Návrh bodu 2 je zmätočný a nie je jasné čo mali návrhom predkladatelia namysli. Ak by sme aj pripustili, že v tlači návrhu je chyba a netýka sa priamo zmeny odseku 3 §4 zákona, nie je jasný zmysel predloženej zmeny oproti súčastnému stavu.


Bod 3 návrhu zákona znie nasledovne

3. V § 4 sa v ods. 3 za slovo „majetku“ vkladajú slová „ak sa naruší rovnováha prírodných pomerov ...“

Navrhujeme bod 3 návrhu vypustiť:


Odôvodnenie:

Z návrhu bude vyplývať, že zákaz “ odchytávať a usmrcovať živočíchy na miestach ich prirodzeného výskytu“ nebude platiť


Body 4 a 5 návrhu zákona znejú nasledovne

4. V § 59 ods. (1) písm. a) sa slová „umožniť zamestnancom“ nahrádzajú slovami „v nevyhnutných prípadoch a so súhlasom súdu“.

5. V § 71 ods. (2) písm. a) sa slovo „vstupovať“ nahrádza slovami „na základe súdneho rozhodnutia vstupovať“.

Navrhujeme body 4 a 5 návrhu vypustiť:


Odôvodnenie:

Na základe návrhu novely by zamestnanci vykonávajúci štátny dozor nemohli na úseku ochrany prírody vstupovať na akékoľvek pozemky bez súhlasu súdu aj napriek tomu, že všetkým ostatným je z titulu umožnenia voľného pohybu po neoplotených pozemkoch takýto pohyb v zásade povolený. Zamestnanci orgánov ochrany prírody by však v rámci pohybu po krajine nemohli vykonávať štátny dozor, t.j. vykonávať potrebné zisťovania, vyžadovať potrebné vyjadrenia a informácie, vyhotovovať potrebnú fotodokumentáciu a pod. v prípade zistenia protiprávneho konania, ak by vopred nepožiadali o súhlas súdu na vstup na pozemky. Okrem jasného skomplikovania reálnej kontrolnej funkcie pri výkone štátneho dozoru nevidíme žiadny zmysel ani zlepšenie súčastného stavu pre postavenie vlastníkov a nájomcov pozemkov. Naopak, schválenie navrhovaného znenia by znemožnilo aj kontrolu dodržiavania ochranných podmienok a opatrení na dosiahnutie priaznivého stavu ochrany druhov a biotopov v súvislosti so zabezpečením cieľov ochrany území NATURA 2000 aj v tých územiach, kde sa štát dohodne z vlastníkom na zmluvnej forme ochrany a vhodného obhospodarovania pozemkov. Navrhované znenie nedáva pri týchto vzťahoch medzi orgánmi ochrany prírody a vlastníkom dohodnúť sa na kontrole dodržiavania podmienok ochrany ani so súhlasom vlastníka.

Návrh možno považovať za zmätočný aj z právneho hľadiska, pretože nie je vôbec zrejmé, ako alebo na základe akých zákonných kritérií by mal súd posudzovať, či udelí alebo neudelí orgánu ochrany prírody súhlas na vstup na pozemky. Súd musí vždy rozhodovať na základe zákonných kritérií a nemôže o súhlase na vstup na pozemky rozhodovať na základe ničím neobmedzenej úvahy. Takéto nejasné a neurčité rozhodovanie súdu by bolo popretím zásady právneho štátu – konkrétne čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.


Body 6, 7, 8 a 9 návrhu zákona znejú nasledovne:

6. V § 82 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta a na konci sa pripája táto veta:
„Združenie s právnou subjektivitou114) ktorého predmetom činnosti najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny (§ 2 ods. 1) a ktoré písomne oznámi svoju účasť v konaní najneskôr do siedmych dní od upovedomenia podľa ods. 7 je zúčastnenou osobou.114a)

Poznámky pod čiarou k odkazom 114)114a) znejú:

114) Napríklad § 18 až 20a a § 20f až 21 Občianskeho zákonníka, zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.

114a) § 15a zákona č. 71/1967 Zb. v znení zákona 527/2003 Z. z.“


7. V § 82 ods. 6 znie:

„(6) Združenie podľa odseku 3 môže písomne požiadať orgán ochrany prírody, aby ho písomne upovedomil o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom. Žiadosť musí obsahovať najmä názov združenia, jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene združenia a určenie konania, o ktorého začatí chce byť združenie upovedomené; prílohou k žiadosti musia byť stanovy115a) preukazujúce predmet činnosti podľa odseku 3.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 115a) znie:

115a) Napríklad § 20h Občianskeho zákonníka, § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.“.


8. V § 82 ods. 7 sa slová „občianske združenia“ nahrádzajú slovami „združenie podľa ods. 3“.


9.
V § 82 ods. 8 sa slovo „druhej“ nahrádza slovom „tretej“.


Vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa uvádza nasledovné:

Ratifikovaním dohovoru je potrebné jeho ustanovenia zapracovať do právneho systému Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu je potrebné zmeniť pozitívnu diskrimináciu občianskych združení založených podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, ktoré ako jediné majú prístup k rozhodovaciemu procesu, pričom podľa čl. 2 bodu 4 dohovoru je pod pojmom „verejnosť“ chápané aj iné združenia, organizácie alebo skupiny fyzických osôb alebo právnických osôb v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou. Zákon preto musí umožňovať prístup k rozhodovaciemu procesu aj iným združeniam, napríklad združeniam právnických osôb a nadáciám. Zároveň sa s cieľom racionalizácie, zrýchlenia a zjednodušenia procesu navrhuje týmto priznať postavenie zúčastnenej osoby, čím bude v plnej miere zabezpečené plnenie čl. 6 dohovoru.


Podľa osobitnej časti dôvodovej správy:

K bodu 6:

Návrhom sa do ustanovení zákona dopĺňa možnosť účasti verejnosti na rozhodovaní v záležitostiach životného prostredia aj iným združeniam (nielen občianskym združeniam založeným podľa zákona č. 83/1990 Zb.) založeným v súlade s právnymi predpismi SR a zároveň sa im v súlade s dohovorom a zákonom o správnom konaní priznáva postavenie zúčastnenej osoby.

K bodom 7 až 9:

Upravujú sa súčasti žiadosti s spresňuje sa formulácia ustanovenia v nadväznosti na navrhované znenie bodov 1 a 2.


Navrhujeme body 6., 7., 8. a 9. návrhu zákona vypustiť.


Odôvodnenie:

Body 6., 7., 8. a 9. návrhu zákona navrhujú zmeniť postavenie mimovládnych organizácií chrániacich životné prostredie z postavenia „účastníka“ v konaniach vedených podľa zákona o ochrane prírody na postavenie tzv. „zúčastnenej osoby“.

Ide napríklad o konania, v ktorých sa rozhoduje o:

  • výrube drevín na území miest a obcí
  • postrekoch chemickými látkami alebo o použití pesticídov v chránených územiach
  • udeľovaní povolenia na usmrcovanie alebo chytanie chránených živočíchov
  • vyhlasovaní chránených území
  • ťažbe v chránenom lese
  • súhlase na vstup do chráneného územia mimo turistického chodníka
  • povolení spoločných poľovačiek v rezerváciách alebo v chránených územiach
  • povoleniach na masové podujatia v chránených územiach (napr. motorkárske preteky, festivaly)
  • súhlasoch na vypúšťanie rybníkov
  • súhlasoch na zásah do biotopov

Zúčastnená osoba má oproti účastníkovi konania oveľa slabšie postavenie. Zúčastnená osoba (definovaná v § 15a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) sa bude môcť k navrhovaným činnostiam vyjadriť, ale v porovnaní s účastníkom konania sa úrad jej návrhmi a námietkami fakticky vôbec nemusí zaoberať, pretože ani v rozhodnutí nemusí vysvetliť, ako sa s nimi vyrovnal a prečo ich neakceptoval (§ 47 ods. 3 zákona o správnom konaní). Ak úrad poruší zákon, nebude sa zúčastnená osoba môcť domáhať nápravy nezákonnosti podaním odvolania alebo na súde. Zúčastnená osoba na rozdiel od účastníka nemá mnohé ďalšie práva (viď nižšie).

Súčasné postavenie účastníka konania pre mimovládne organizácie chrániace životné prostredie je naplnením požiadaviek čl. 6 ods. 1 písm. b), čl. 9 ods. 2 a čl. 9 ods. 3 a 4 Aarhuského dohovoru (Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia vyhlásený v Zbierke zákonov pod číslom 43/2006 Z. z. ako medzinárodná zmluva o ľudských právach podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR; platnosť od 5. marca 2006).

Postavenie účastníka konania v zákone o ochrane prírody je pre ekologické mimovládne organizácie zakotvené aj v Českej republike (zákon č. 114/1992 Sb. o ochraně přírody a krajiny).

Zrušením postavenia „účastníka“ konania a zakotvením iba postavenia zúčastnenej osoby sa ruší súlad, ktorý Slovenská republika dosiahla pri napĺňaní Aarhuského dohovoru v konaniach podľa zákona o ochrane prírody. Postavenie zúčastnenej osoby je v rozpore s požiadavkami čl. 6 ods. 1 písm. b), čl. 9 ods. 2 a čl. 9 ods. 3 a 4 Aarhuského dohovoru.

Úmysel zakotviť možnosť účasti na konaní aj pre iné formy združení je síce pozitívny, ale súčasný úmysel zrušiť účastníctvo a zakotviť pre ne iba postavenie „zúčastnenej osoby“ je v rozpore s Aarhuským dohovorom.



Podrobné odôvodnenie:


A. Rozpor návrhu s čl. 6 a 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru


Podľa čl. 6 ods. 1 Aarhuského dohovoru:

Každá Strana

a) uplatní ustanovenia tohto článku vo vzťahu k rozhodnutiam, či povoliť navrhované činnosti uvedené v Prílohe I;

b) v súlade so svojím vnútroštátnym právom tiež uplatní ustanovenia tohto článku na rozhodnutia o navrhovaných činnostiach neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Strany na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam“.

Aarhuský dohovor v citovanom ustanovení stanovuje, že zainteresovaná verejnosť (podľa čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru sú zainteresovanou verejnosťou aj mimovládne organizácie chrániace životné prostredie) musí mať pri povoľovaní činností vymenovaných v prílohe dohovoru a smernice (čl. 6 ods. 1 písm. a) a pri povoľovaní činností, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie“ (čl. 6 ods. 1 písm. b) viaceré práva účasti na konaní.

Konania o povolení činností podľa zákona o ochrane prírody a krajiny sú jednoznačne konaniami o povolení činností, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie.

Práva účasti na konaní sú vymenované v ďalších odsekoch článku 6 Aarhuského dohovoru – ide napr. o právo byť informovaná o konaniach o povoľovaní navrhovaných činností (čl. 6 ods. 2 a 6), právo podávať pripomienky k navrhovaným činnostiam ešte pred vydaním rozhodnutia o povolení činnosti (čl. 6 ods. 7), právo, aby boli v rozhodnutiach o povolení činnosti zohľadnené výsledky účasti verejnosti (čl. 6 ods. 8) alebo právo byť informovaná o výslednom rozhodnutí a dôvodoch a úvahách, z ktorých rozhodnutie vychádza, pričom rozhodnutie musí obsahovať informácie o zapojení verejnosti do konania (čl. 6 ods. 9).

Práve postavenie účastníka správneho konania v zmysle ustanovení Správneho poriadku spĺňa požiadavky kladené Aarhuským dohovorom na zabezpečenie účasti zainteresovanej verejnosti v konaniach o povolení činností.

Účastník konania má podľa zákona č. 71//1967 Zb. o správnom konaní právo

  • byť informovaný o konaniach o povoľovaní navrhovaných činností (túto požiadavku zahŕňa napríklad § 18 ods. 3 - právo byť upovedomený o začatí konania, § 23 ods. 1 - právo nazerať do spisov, § 21 ods. 2 – právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní, § 38 ods. 3 – právo zúčastniť sa na ohliadke),

  • právo podávať pripomienky k navrhovaným činnostiam ešte pred vydaním rozhodnutia o povolení činnosti (túto požiadavku zahŕňa napríklad § 33 ods. 2 - právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia ešte pred vydaním rozhodnutia, § 22 ods. 1 - právo, aby sa o jeho vyjadreniach spísala zápisnica, § 19 ods. 3 - právo aby mu správny orgán pomohol odstrániť nedostatky podania prípadne aby vyzval na ich odstránenie, § 20 - právo, aby správny orgán upovedomil o postúpení podania príslušnému správnemu orgánu, 

  • právo byť informovaný o výslednom rozhodnutí (túto požiadavku zahŕňa napríklad § 51 ods. 1 – právo na doručenie rozhodnutia, § 69 ods. 3 - právo na doručenie rozhodnutia o proteste prokurátora, § 47 ods. 6 - právo, aby ho správny orgán upovedomil o oprave chýb v písaní, v počtoch a iných zrejmých nesprávností v písomnom vyhotovení rozhodnutia) a

  • právo, aby boli v rozhodnutiach o povolení činnosti zohľadnené výsledky účasti verejnosti (túto požiadavku zahŕňa napríklad § 47 ods. 3 – správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uvedie ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia). Podľa Implementačného sprievodcu k Aarhuskému dohovoru (vydaný OSN v roku 2000, http://www.unece.org/env/pp, str. 109) musí príslušný orgán preukázať, prečo bola konkrétna námietka alebo pripomienka zamietnutá.

Podľa čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru

Každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti

a) majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne,

b) ak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy Strany upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku, mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6 a v prípadoch ustanovených vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3, iným relevantným ustanoveniam tohto dohovoru.

O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, bude rozhodnuté v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej verejnosti široký prístup k spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru. Na tento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 2 ods. 5, považuje za dostatočný na účely písmena a). Tieto organizácie budú považované za také, ktorých práva môžu byť porušené na účely písmena b).

V článku 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru sú požiadavky na mimovládnu organizáciu stanovené nasledovne: musí ísť o mimovládnu organizáciu podporujúcu ochranu životného prostredia a táto organizácia musí spĺňajúce určité požiadavky stanovené vnútroštátnym právom. Takéto mimovládne organizácie sú považované za „zainteresovanú verejnosť“.

„Zainteresovanou verejnosťou“ je v zmysle § 82 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny občianske združenie, ktorého cieľom podľa stanov alebo ich zmien platných najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny a ktoré písomne oznámi svoju účasť v konaní najneskôr do siedmich dní od upovedomenia, pričom predtým písomne požiadalo orgán ochrany prírody, aby ho o určitých konaniach upovedomoval.

Ustanovenie článku čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru má za cieľ umožniť zainteresovanej verejnosti (ekologickým mimovládnym organizáciám), aby sa mohla domáhať na súde preskúmania vecných i procesných vád (procesnej alebo vecnej nezákonnosti úradného rozhodnutia) v konaniach, ktoré ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie (čl. 6 ods. 1 písm. b).

Postavenie „zúčastnenej osoby“ pre ekologické mimovládne organizácie však nenapĺňa požiadavky čl. 6 a 9 Aarhuského dohovoru.

Podľa § 15a ods. 2 Správneho poriadku má zúčastnená osoba právo byť upovedomená o začatí konania a o iných podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia.

Zúčastnená osoba by nemala napríklad nasledovné práva, z ktorých mnohé vyplývajú z práv zainteresovanej verejnosti zúčastniť sa na konaniach („public participation“) a z práva na prístup k spravodlivosti – k súdu zakotvených v článku 6 a 9 Aarhuského dohovoru:

  • právo aby správny orgán pomohol odstrániť nedostatky podania prípadne aby vyzval na ich odstránenie (§ 19 ods. 3 Správneho poriadku)

  • právo, aby správny orgán na žiadosť potvrdil prijatie podania (§ 19 ods. 5 Správneho poriadku)

  • právo, aby správny orgán upovedomil o postúpení podania príslušnému správnemu orgánu (§ 20 Správneho poriadku)

  • právo, aby sa o jej vyjadreniach spísala zápisnica (§ 22 ods. 1 Správneho poriadku)

  • právo, aby sa správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ako sa vyrovnal s jej návrhmi a námietkami a s jej vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku)

  • právo, aby správny orgán upovedomil o oprave chýb v písaní, v počtoch a iných zrejmých nesprávností v písomnom vyhotovení rozhodnutia (§ 47 ods. 6 Správneho poriadku)

  • právo byť upovedomený o predĺžení lehoty na rozhodnutie (§ 49 ods. 2 Správneho poriadku)

  • právo na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia (§ 51 ods. 1 Správneho poriadku)

  • právo podať odvolanie proti rozhodnutiu (§ 53 Správneho poriadku)

  • právo podať opravný prostriedok po lehote v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, že nebol poučený vôbec (§ 54 ods. 3 Správneho poriadku)

  • právo byť upovedomený o obsahu podaného odvolania a právo byť vyzvaný, aby sa k odvolaniu vyjadril (§ 56 Správneho poriadku)

  • právo byť upovedomený o predložení spisu odvolaciemu orgánu (§ 57 ods. 2 Správneho poriadku)

  • právo podať návrh na obnovu konania (§ 62 ods. 1 Správneho poriadku)

  • právo na doručenie rozhodnutia o proteste prokurátora (§ 69 ods. 3 Správneho poriadku)

  • Podľa § 47 ods. 1 druhá veta Správneho poriadku: „Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.“ V situácii, ak by bol jediným účastníkom konania navrhovateľ a mimovládna organizácia bude iba zúčastnenou osobou, rozhodnutie nebude musieť byť odôvodnené, ak sa navrhovateľovi (t.j. jedinému účastníkovi konania) úplne vyhovie. Tento stav by bol v rozpore s článkom 6 ods. 9 Aarhuského dohovoru, ktorý zakotvuje právo verejnosti byť informovaný o výslednom rozhodnutí a dôvodoch a úvahách, z ktorých rozhodnutie vychádza, pričom rozhodnutie musí obsahovať informácie o zapojení verejnosti do konania.

  • právo podať žalobu na súd v prípade nezákonnosti rozhodnutia

Podľa dikcie § 250 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (5. časť – Správne súdnictvo) „Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach.“ To znamená, že ak bolo v správnom konaní vydané rozhodnutie, žalobcom môže byť iba účastník konania.

Túto skutočnosť potvrdzuje i názor právnej literatúry, podľa ktorého „...užití zužujícího ustanovení § 250 ods. 2 bude mít místo jen tam, kde napadené rozhodnutí bylo vydáno v řízení podle správního řádu, a tu je k žalobě legitimován jen ten, kdo byl v takovém řízení účastníkem. Jinak řečeno, ustanovení § 250 ods. 2 jako lex specialis k § 247 ods. 1 zužuje pro ty případy, kdy rozhodnutí bylo vydáno v řízení podle správního řádu, okruh možných žalobcú, jinak se však neužije.“ (Bureš, Drápal, Mazanec: Občanský soudní řád, komentář, Praha, C.H.Beck, 2001, str. 1155).

Zúčastnená osoba by teda nemala právo napadnúť porušenie zákona ani odvolaním, ani na súde, či by bolo v rozpore s požiadavkou čl. 9 Aarhuského dohovoru.


B. Rozpor návrhu s čl. 9 ods. 3 a 4 Aarhuského dohovoru


Podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru:

Navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.


Podľa čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru

Navyše bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane predbežných právnych opatrení, ak sú vhodné, a musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé. Rozhodnutia podľa tohto článku budú vydávané alebo zaznamenané písomne. Rozhodnutia súdov, a kedykoľvek je to možné, aj iných orgánov budú verejne prístupné.

Citované ustanovenia požadujú, aby určení členovia verejnosti mali prístup ku konaniu, umožňujúcemu napadnúť porušenie práva v oblasti životného prostredia, a to na orgáne, ktorý spĺňa požiadavky čl. 9 ods. 4 – t.j. ktorý zabezpečuje spravodlivé konanie (podľa Implementačného sprievodcu k dohovoru spravodlivé konanie musí byť vedené „nestranným“ orgánom – str. 133) a náprava poskytovaná týmto orgánom musí byť účinná a včasná.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. f) návrhu smernice EÚ o prístupe k spravodlivosti vo veciach životného prostredia z 24.10. 2003 COM(2003) 624 final naplnením pojmu „správne alebo súdne konanie“ v zmysle čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru je „administratívny alebo súdny prieskum“ „pred súdom alebo iným nezávislým orgánom zriadeným zákonom, ktorý je ukončený záväzným rozhodnutím“ („"environmental proceedings" means the administrative or judicial review proceedings in environmental matters, other than proceedings in criminal matters, before a court or other independent body established by law, which is concluded by a binding decision “).

Súčasný stav, keď mimovládne organizácie zaoberajúce sa ochranou životného prostredia (ako určení členovia verejnosti) sú účastníkmi správneho konania a z tohto dôvodu môžu prípadnú nezákonnosť rozhodnutia napadnúť aj na súde, je naplnením požiadaviek čl. 9 ods. 3 a 4 Aarhuského dohovoru.

Účastníctvo ekologických mimovládnych organizácií v správnom konaní a ich možnosť podať odvolanie proti nezákonnému rozhodnutiu zároveň umožňujú riešiť možné pochybenia a porušenia zákona už v štádiu správneho konania, bez toho, aby bolo potrebné, aby porušenie zákona riešil hneď súd. Ak by ostatní účastníci konania mohli podávať aj odvolanie a iba ekologická mimovládna organizácia by odvolanie podať nemohla, išlo by o nesystematické a nehospodárne riešenie spôsobujúce problémy, pretože námietky mimovládnej organizácie by sa nemohli uplatniť a riešiť už v odvolacom konaní, kde by mohla byť odvolacím orgánom zjednaná rýchla náprava nezákonnosti, ale každá nezákonnosť by sa musela riešiť v súdnom procese.

Zakotvenie prístupu ekologických občianskych organizácií k opravným prostriedkom a súdu presadzuje aj Európska komisia. V návrhu smernice o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia z 24.10. 2003 COM(2003) 624 final požaduje zakotviť pre ekologické mimovládne organizácie možnosť napadnúť na súde porušenie zákonov z oblasti životného prostredia. V odôvodnení návrhu smernice, v bode 1.1, Komisia uvádza: „Navyše, nedostatočné vymáhanie práva na ochranu životného prostredia sa deje často vďaka faktu, že aktívna procesná legitimácia je obmedzená na osoby, ktorým bolo priamo zasiahnuté do ich práv. Cesta, ako zlepšiť vymáhanie práva na tomto poli, vedie preto cez zaistenie toho, aby organizácie zaoberajúce sa ochranou životného prostredia mali prístup k administratívnym alebo súdnym konaniam vo veciach ochrany životného prostredia.”

Mimovládna organizácia v postavení zúčastnenej osoby nebude mať možnosť domáhať sa nápravy pri porušení zákona na nezávislom orgáne, ktorý má rozhodovaciu právomoc. Iné možnosti (možnosť podania podnetu na prokuratúru alebo podania sťažnosti) nespĺňajú požiadavku Aarhuského dohovoru, aby išlo o nestranný orgán s rozhodovacou právomocou.


Záver:

Postavenie účastníka konania pre ekologické mimovládne organizácie s následnou možnosťou podať na súde žalobu pre porušenie zákona je naplnením čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru (požiadavky na účasť na konaní) a čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru (požiadavka na možnosť napadnúť porušenie zákona v oblasti životného prostredia pred nezávislým orgánom resp. súdom).


Body 10 a 11 návrhu zákona znejú nasledovne:

10. V § 85 ods. 1 v prvej a štvrtej vete sa číslica „60“ nahrádza číslicou „30“.

11. § 85 sa dopĺňa ods. 3 až 5, ktoré znejú:

„(3) Ak ide o konanie, ktorého predmetom je zabezpečenie povinností podľa osobitného zákona115b) , orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie do termínu plánovanej činnosti, ak bola žiadosť podaná podľa § 82 ods. 1 najmenej 30 dní pred jej plánovaným vykonaním.

(4) Ak orgán ochrany prírody rozhodnutie podľa odseku 3 nevydá, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým žiadosti vyhovel.

(5) Odvolanie proti rozhodnutiu podľa odsekov 3 a 4 nemá odkladný účinok. „ .

Navrhujeme body 10 a 11 návrhu vypustiť:


Odôvodnenie:

Aj keď sa zdá, že skrátenie lehoty konania podľa zákona o ochrane prírody zo 60 dní na 30 bude mať jednoznačne pozitívny dôsledok pre občanov ako žiadateľov o výnimky a súhlasy, nemusí to mať vždy jednoznačný pozitívny vplyv na správnosť rozhodnutia v otázkach sporu verejného záujmu a záujmu žiadateľa. Dávame na zváženie poslancov aby sa v prípade bodu 10 rozhodli, nakoľko môže skrátenie lehoty na konanie prispieť k lepšiemu rozhodovaniu orgánov ochrany prírody v prípadoch, ak budú v skrátenej lehote tieto orgány nútené rozhodovať bez dostatočného zistenia a poznania skutkového stavu. Pri rozhodovaní v ochrane prírody je často potrebné zaistiť posúdenie veci príslušným odborníkom na danú problematiku a niekedy vyčkať aj na správnu časť vegetačnej sezóny, aby mohol byť stav zložiek prírody (rastlín a živočíchov) dôsledne preskúmaný.

Bodom 11 sa navrhovaným ustanovením § 85 ods. 4 sa zavádza právna domnienka, že v prípade ak orgán ochrany prírody nevydá rozhodnutie o činnosti podľa § 28 lesného zákona v lehote určenej v žiadosti, resp. v 30 dňovej lehote, predpokladá sa, že správny orgán žiadosti vyhovel. V rámci rozhodovania na základe správneho poriadku ide o veľmi neštandardné riešenie. Navrhovaná fikcia pozitívneho rozhodnutia je neakceptovateľná z dôvodu, že jej uplatnením môže dôjsť k vytvoreniu právneho stavu, ktorý bude v rozpore s kogentnými normami zákona č. 543/2002 Z. z. a rovnako aj s normami obsiahnutými v právnych predpisoch Európskeho spoločenstva v oblasti ochrany prírody (smernica č. 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, smernica Rady č. 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúcich vtákov), ktoré zakazujú vykonávanie vybraných činností vo vzťahu k územnej (územia patriace do sústavy NATURA 2000) a druhovej ochrane (druhy rastlín a živočíchov európskeho významu), resp. stanovujú podmienky, za ktorých môžu štátne orgány členských štátov povoliť činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na chránené druhy rastlín a živočíchov a ich biotopy alebo územia patriace do vyhlasovanej sústavy chránených území NATURA 2000. Domnievame sa, že fikciu pozitívneho vybavenia ako legislatívne opatrenie proti nečinnosti správneho orgánu nie je možné zaviesť tam, kde sa rozhoduje o čo i len sčasti protichodných záujmoch, resp. kde by mohlo dôjsť k ohrozeniu verejného záujmu chráneného zákonom, Ústavou SR a zároveň aj právnymi predpismi Európskeho spoločenstva.

V zmysle § 86 ods. 1 orgány ochrany prírody rozhodujú na základe zisteného skutkového stavu veci a z vykonaných dôkazov. V prípade, že orgán ochrany prírody v lehote stanovenej v žiadosti nebude môcť náležite zistiť skutkový stav a vykonať potrebné dôkazy, môže mať tendenciu pred vypršaním stanovenej lehoty žiadosť zamietnuť, nakoľko nebudú splnené podmienky na vydanie rozhodnutia podľa zákona (napr. nebudú získané potrebné posudky, nestihnú sa vykonať potrebné zisťovania).







POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Hromadná pripomienka k novele zákona o ochrane prírody a krajiny
5.6.2007 14:37 | Noro Brázda

Pre "milióny pracujúcich" je určený úvodný text so stručným a ľudovým zhrnutím obsahu pripomienky.

Zvyšok hromadnej pripomienky napísaný v "právničtine" je určený pre všetkých ostatných - predovšetkým pre poslancov a právnikov, ktorí sa budú schvaľovaním zákona zaoberať. Tam už nestačí napísať "schváľte dobrý zákon" (dobre vieme, že by sa im to podľa takého širokého zadania nemohlo podariť), ale treba napísať presné znenie navrhovaných zmien a ich odôvodnenie.



Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Vypočítajte: "Desať plus 8".


 

Kampaň bola ukončená.

Prehľad podporovateľov

  » Vaše reakcie (1)

 


Čítajte tiež:
Z občanov chcú urobiť štatistov
Obmedzenie účasti verejnosti v rozhodovacích procesoch je krokom späť
Účasť v konaniach s dopadom na prírodu (podľa zákona o ochrane prírody a krajiny)


Súvisiace témy:
Európska únia
Rozvoj
Štátna správa
Politika
Demokracia
Právo
Občianska spoločnosť
Ochrana prírody
Životné prostredie



REKLAMA



 



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS