spájame ľudí, ktorí menia svet
Kampane
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
  Hromadná pripomienka k návrhu zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ministerstvo uvádza v zverejnenom dokumente, že predkladaný návrh zákona bol prerokovaný v poradnom zbore odborníkov z teórie i praxe, advokácie a občianskych združení. Zverejnený materiál vecne a konkrétne reaguje na väčšinu problémov spojených s aplikáciou súčasnej právnej úpravy vyvlastnenia. Predsa len však vo finálnom návrhu ostali nedokonalosti a priestor na pripomienky, ktorých cieľom je predísť budúcim aplikačným nejasnostiam navrhovaného zákona a zvýšiť právnu istotu občanov Slovenskej republiky a iných vlastníkov pozemkov a stavieb na území Slovenskej republiky.

Preto sa na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja obraciame s touto hromadnou pripomienkou:


Hromadná pripomienka verejnosti k návrhu zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov


Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR
Prievozská 2/B
825 25 Bratislava 26

 

V súlade s článkom 10 Legislatívnych pravidiel vlády, ktoré boli schválené uznesením vlády SR z 8. apríla 1997 č. 241 v znení uznesenia vlády SR z 28. septembra 2005 č. 736 týmto predkladáme hromadnú pripomienku k návrhu zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len návrh zákona) – číslo materiálu MVRR-2007-10437/17465-2:553/M,

pričom hromadná pripomienka má charakter zásadnej pripomienky.

V prípade, že Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti. Oprávnenie zastupovať verejnosť pri rokovaní o pripomienke majú:

  • Richard Drutarovský, Pod Kalváriou 44, 080 01 Prešov 1
  • Ondrej Dostál, Beskydská 8, 811 05 Bratislava
  • Renáta Minová, o.z. Hestia, Dobšinského 30, 811 05 Bratislava
  • Juraj Petrovič, Hlaváčikova 35, 841 05 Bratislava
  • Juraj Smatana, Nábrežná 999/13, 017 01 Považská Bystrica


K § 5 – Účel vyvlastnenia

Predložený návrh uvádza, že „Účel, na ktorý možno vo verejnom záujme vyvlastniť, ustanovujú osobitné zákony“. V dôvodovej správe sa k tomu ďalej píše, že „Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa navrhuje, aby jednotlivé účely, pre ktoré je možné vyvlastniť, boli uvedené len v osobitných zákonoch“ a tiež „Vo vzťahu k účelu vyvlastnenia sa odkazuje na osobitné zákony z dôvodu, aby nemuselo dochádzať k častým priamym novelizáciám navrhovaného zákona“.

Účely vyvlastňovania by mali byť taxatívne vymenované a legislatíva by mala poskytovať vlastníkom nehnuteľností právnu istotu. Z dôvodovej správy vyplýva, že zámerom návrhu je vytvorenie priestoru na to, aby mohli byť účely vyvlastňovania jednoduchšie a menej transparentne rozširované.

Vyvlastnenie je výnimočný a veľmi vážny zásah do ústavou chráneného vlastníckeho práva, ktoré sa podľa listiny základných ľudských práv považuje za základné ľudské právo. V demokratickom a právnom štáte musia byť všetky zmeny legislatívy, vzťahujúce sa najmä na možnosť zasiahnuť do ústavou chránených ľudských práv, výsledkom konsenzu v transparentnom legislatívnom procese. Musí ísť o proces, ktorý je verejnosťou čo najľahšie vnímateľný, predvídateľný a kontrolovateľný. Nesmie obsahovať bariéry, ktoré verejnosti zbytočne bránia kontrolovať a ovplyvňovať legislatívne pokusy (hoci aj odôvodnené) o zásahy do vlastníckeho práva ktoréhokoľvek občana.

Možnosť zákonodarcu rozšíriť účel vyvlastnenia prakticky v ktoromkoľvek schvaľovanom zákone, vyvoláva u verejnosti oprávnenú nedôveru a nutnosť byť na pozore pri príprave a schvaľovaní akéhokoľvek zákona, čo je proti uznávaným zásadám civilizovaného, demokratického a právneho štátu.

Nesúhlasíme tiež s nadradením „pohodlia“ účastníkov legislatívneho procesu („aby nemuselo dochádzať k častým priamym novelizáciam“) nad spomenuté princípy demokratického štátu v prípade legislatívy, ktorou sa má upravovať tak významný zásah do vlastníckych práv, ako je vyvlastňovanie. Princíp súčasnej právnej úpravy považujeme za lepší a jeho navrhovanú zmenu za neodôvodnenú a nežiaducu.

Žiadame preto zachovanie princípov doterajšej právnej úpravy, t.j. aby boli taxatívne vymenované všetky prípustné účely vyvlastnenia priamo v texte navrhovaného zákona. Odmietame, aby účely, na ktoré možno vyvlastniť, boli uvádzané v osobitných zákonoch.


K § 6 ods. 2 – Náhrada za vyvlastnenie

Podľa dôvodovej správy „Návrh zákona neumožňuje majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok poskytnutím náhradného pozemku,“ čo je závažná zmena oproti súčasnému stavu, ktorý vo vyvlastňovacom konaní pripúšťa vecnú náhradu za vyvlastnený majetok vo všeobecnosti bez nutnosti existencie osobitného predpisu, pričom podľa súčasnej legislatívy má tento spôsob vyrovnania prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch

Negatívne hodnotíme skutočnosť, že návrh likviduje zásadu prednosti vecnej náhrady za vyvlastnenie (zásada „nehnuteľnosť za nehnuteľnosť“ resp. „pozemok za pozemok“) a to aj v prípadoch, ak je takáto forma náhrady možná a vyvlastnený proti tomu nenamieta.

Považujeme za nevhodné, aby zákon o vyvlastnení túto zásadu priamo neobsahoval ako univerzálne platnú spravodlivú zásadu kompenzácie ujmy pri nútenom zásahu do ústavou chráneného vlastníckeho práva. Nepovažujeme za dostatočné, že návrh fakticky nepripúšťa inú náhradu ako náhradu v peniazoch („iba ak osobitný zákon neustanovuje inak“).

Dôvodom návrhu zákona by malo byť prijatie všeobecne spoločensky akceptovanej, nespochybniteľnej a nekontroverznej právnej úpravy. Vylúčenie zásady prednosti vecnej náhrady bude predstavovať nespravodlivosť zahrnutú do zákona, čo bude následne spochybňovať každú aplikáciu zákona v praxi a vyústi k spochybňovaniu zákona ako takého.

Odporúčame, do návrhu zákona implementovať zásadu prednosti vecnej náhrady v prípadoch, ak je takáto forma náhrady možná a vyvlastnený proti tomu nenamieta. Navyše upozorňujeme, že v súčasnej vyvlastňovacej legislatíve je táto možnosť čiastočne zakotvená, prijatie navrhovaného zákona by túto možnosť zrušilo.

Žiadame do navrhovaného zákona vložiť ustanovenie, napr. „Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok alebo stavbu poskytnutím náhradného pozemku alebo stavby a vyvlastnený s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch.“


K § 6 ods. 5 – Náhrada účelne vynaložených nákladov

V § 6 ods. 5 navrhovaného zákona sa uvádza: „Za účelne vynaložené náklady, ktoré vzniknú v dôsledku a v súvislosti s vyvlastnením, sa považujú najmä náklady na presťahovanie hnuteľného majetku alebo poľnohospodárskych kultúr z vyvlastňovaného pozemku alebo stavby a náklady spojené so zmenou miesta podnikania, ktoré vyvlastňovaný účelne vynaloží následkom a v súvislosti s vyvlastnením.

Z dôvodu doplnenia, úplnosti a odstránenia pochybností žiadame tento odsek doplniť takto: „Za účelne vynaložené náklady, ktoré vzniknú v dôsledku a v súvislosti s vyvlastnením, sa považujú najmä náklady na presťahovanie hnuteľného majetku alebo poľnohospodárskych kultúr z vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, NÁKLADY SPOJENÉ SO ZMENOU TRVALÉHO BYDLISKA a náklady spojené so zmenou miesta podnikania, ktoré vyvlastňovaný ALEBO INÁ OPRÁVNENÁ OSOBA účelne vynaloží následkom a v súvislosti s vyvlastnením.


K § 8 ods. 1 – Poskytovanie náhrady

V § 8 ods. 1 navrhovaného zákona sa uvádza: „Náhradu za vyvlastnenie poskytne vyvlastňovací úrad jednorazovo v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení z účtu cudzích prostriedkov, na ktorý vyvlastniteľ zložil predpokladanú výšku náhrady za vyvlastnenie po podaní návrhu na vyvlastnenie a NA ZÁKLADE VÝZVY VYVLASTŇOVACIEHO ÚRADU.

Z dôvodu odstránenia možného nejednoznačného výkladu a zlepšenia zrozumiteľnosti zákona žiadame tento odsek preformulovať zmenou slovosledu takto: „Náhradu za vyvlastnenie poskytne vyvlastňovací úrad jednorazovo v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení z účtu cudzích prostriedkov, na ktorý vyvlastniteľ NA ZÁKLADE VÝZVY VYVLASTŇOVACIEHO ÚRADU zložil predpokladanú výšku náhrady za vyvlastnenie po podaní návrhu na vyvlastnenie.


K § 12 ods. 2 písm. d) – Návrh na vyvlastnenie – označenie účastníkov

Predložený návrh v § 12 ods. 2 písm. d) určuje, že návrh na vyvlastnenie obsahuje aj „prehľad práv iných osôb, ktoré sa viažu k pozemku alebo stavbe, ktorých sa vyvlastnenie týka, s osobitným označením tých práv, u ktorých sa navrhuje zánik alebo obmedzenie súčasne s rozhodnutím o vyvlastnení“.

Žiadame ustanovenie doplniť tak, aby aj u týchto osôb boli povinnou náležitosťou návrhu na vyvlastnenie aj ich osobné (resp. identifikačné) údaje analogicky, ako to je v písm. b) toho istého odseku pri osobe vyvlastňovaného („osobné údaje vyvlastňovaného; ak je vyvlastňovaným právnická osoba názov, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo“).

Dôvodom tejto požiadavky je, aby už v návrhu na vyvlastnenie boli jednoznačne a presne určení všetci účastníci vyvlastňovacieho konania, aby sa ich určením zaoberal vyvlastniteľ a nielen vyvlastňovací úrad. Dôvodom je taktiež to, aby takýto účastníci neboli (čo i len z nedbanlivosti) opomenutí vo vyvlastňovacom konaní a mali tak možnosť a príležitosť účinne obhajovať svoje práva a záujmy, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy.


K § 12 ods. 5 písm. d) – Upozornenie a logický nesúlad s ods. 4

Navrhovaný zákon v § 12 ods. 4 uvádza, že „Bezvýslednosť pokusu o získanie práva k pozemku alebo stavbe dohodou sa preukazuje písomným návrhom na uzavretie zmluvy, na základe ktorej by vyvlastniteľ dosiahol cieľ vyvlastnenia...

Následne, v ods. 5 písm. d), sa uvádza, že „Písomný návrh na uzavretie zmluvy musí obsahovať návrh odplaty za nadobudnutie, obmedzenie alebo zrušenie práva k pozemku alebo stavbe, pričom k návrhu na uzavretie zmluvy pripojí vyvlastniteľ upozornenie, že ak vyvlastňovaný nepodá žiadosť o znalecký posudok a ani neudelí súhlas s osobou znalca určeného vyvlastniteľom v lehote do 60 dní odo dňa, keď mu návrh na uzavretie zmluvy dôjde, vyvlastniteľ pripojí k návrhu na vyvlastnenie znalecký posudok vyhotovený na vlastnú žiadosť“.

V súčasnej vyvlastňovacej praxi sa znalecký posudok vyhotovuje pred doručením písomného návrhu na uzavretie zmluvy, ako podklad pre určenie výšky odplaty v písomnom návrhu.

Navrhovaný zákon predpokladá, že písomný návrh na uzatvorenie zmluvy MUSÍ obsahovať návrh odplaty (čo je podľa nášho názoru pri náhrade v peniazoch nevyhnutné a tak je to aj v súčasnej praxi). Zároveň však návrh zákona vyžaduje, že to musí byť natoľko určitý návrh zmluvy, že na jej základe vyvlastniteľ v prípade akceptovania zo strany vyvlastňovaného dosiahne cieľ vyvlastnenia (t.j. prevod, prechod, obmedzenie vlastníckeho práva – čiže musí isť o listinu spôsobilú na zápis do katastra nehnuteľností). Súčasne však k návrhu má byť pripojené upozornenie o postupoch vyhotovenia ďalšieho znaleckého posudku, ktorý bude pripojený k prípadnému budúcemu návrhu na vyvlastnenie.

Žiadame, preformulovať uvedené odseky tak, aby z nich bol zrejmý úmysel zákonodarcu, nakoľko v predloženom znení je nezrozumiteľný – iba žeby malo byť úmyslom zákonodarcu to, že podkladom na určenie odplaty v návrhu na uzavretie zmluvy nemusí byť znalecký posudok o určení všeobecnej hodnoty majetku, čo je síce logické, avšak v rozpore so zaužívanými postupmi vyvlastniteľov v súčasnej praxi. Považujeme za dôležité, aby aj tie ustanovenia návrhu zákona, ktoré upravujú vzťahy vyvlastniteľa a vyvlastňovaného pred začatím vyvlastňovacieho konania, boli upravené zrozumiteľne a neumožňovali nejednoznačný výklad.


K § 12 ods. 7 – Znalecký posudok

Navrhovaný zákon v § 12 ods. 7 uvádza: „Ak vyvlastňovaný neumožní znalcovi vykonať miestnu ohliadku pozemku alebo stavby potrebnú pre vypracovanie znaleckého posudku, znalec vypracuje znalecký posudok podľa údajov, ktoré možno zaobstarať inak.

Žiadame do textu zákona uviesť aspoň príkladmo (lepšie však taxatívne), akými spôsobmi si znalec môže zaobstarávať údaje o vyvlastňovanej stavbe alebo pozemku. Znalec je totiž v tomto prípade súkromnou osobou, ktorá koná na základe obchodnej objednávky vyvlastniteľa. Preto musí byť zrejmé, že pri zaobstarávaní a zhromažďovaní údajov môže znalec konať len v intenciách práv súkromnej osoby bez ohľadu na to, že znalecký posudok bude možno použitý ako podklad pri rozhodovacej právomoci orgánu verejnej moci.

Je to nevyhnutné na ochranu práv vyvlastňovaného pred neoprávneným zhromažďovaním a zneužívaním údajov o svojej osobe, majetkových pomeroch a pod., keďže medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným ide o čisto súkromnoprávny vzťah. Sme presvedčení, že zhromažďovanie a spracovávanie údajov o majetkových pomeroch vyvlastňovaného bez jeho súhlasu je v súkromnoprávnych vzťahoch neprípustné a neústavné.


K § 12 ods. 8 – Náklady na znalecký posudok

Navrhovaný zákon v § 12 ods. 8 uvádza: „Náklady spojené s vyhotovením znaleckého posudku znáša vždy vyvlastniteľ.

V § 14 ods. 1 písm. f): „AK vyvlastňovací úrad dôjde k záveru, že SÚ SPLNENÉ PODMIENKY VYVLASTNENIA a ostatné skutočnosti ustanovené týmto zákonom, v rozhodnutí o vyvlastnení ULOŽI VYVLASTNITEĽOVI, ABY NAHRADIL VYVLASTŇOVANÉMU NÁKLADY spojené s vyhotovením znaleckého posudku, ak bol znalecký posudok vyhotovený na žiadosť vyvlastňovaného a vyvlastniteľ nenahradil vyvlastňovanému tieto náklady do skončenia ústneho prejednania návrhu na vyvlastnenie a určí na to primeranú lehotu“.

Slabým miestom navrhovanej úpravy je situácia, ak sa vyvlastňovacie konanie neskončí vydaním rozhodnutia o vyvlastnení. Vyvlastňovací úrad nemá potom zákonnú možnosť uložiť vyvlastniteľovi povinnosť nahradiť vyvlastňovanému náklady spojené s vyhotovením znaleckého posudku, nakoľko tak môže urobiť len „ak vyvlastňovací úrad dôjde k záveru, že sú splnené podmienky vyvlastnenia a ostatné skutočnosti ustanovené týmto zákonom“. Pritom sa však môže stať, že vyvlastnený pod hrozbou vyvlastnenia zo strany vyvlastniteľa objednal a zaplatil vyhotovenie znaleckého posudku len z tohto dôvodu.

Žiadame upraviť návrh zákona tak, aby bol vyvlastniteľ aj fakticky povinný znášať náklady spojené s vyhotovením znaleckého posudku na žiadosť vyvlastňovaného. Navrhujeme niekoľko možností, ktoré možno použiť súčasne: 1) doplniť náležitosti návrhu na vyvlastnenie o dôkaz o zaplatení nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku v prípade, že znalecký posudok zaplatil vyvlastňovaný; 2) doplniť do navrhovaného zákona povinnosť zrušenia vyvlastňovacieho rozhodnutia na žiadosť vyvlastneného, ak vyvlastniteľ nevyrovná aj tento zákonom stanovený záväzok, analogicky ako napr. v prípade neposkytnutia náhrady v § 19 ods. 2; 3) doplniť napr. do § 12 ustanovenie v znení napr.: „Ak si to vyvlastnený želá, je vyvlastniteľ povinný objednať a uhradiť vyhotovenie znaleckého posudku u znalca určeného vyvlastneným.


K § 16 – Dôsledky vyvlastnenia na bývanie

V § 16 ods. 5 navrhovaného zákona sa uvádza, že: „Po právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení môže prenajímateľ vypovedať nájom bytu, ak ďalšie užívanie bytu nájomcom bráni účelu vyvlastnenia; to sa primerane vzťahuje aj na skončenie užívania bytu...“ v rodinnom dome alebo v bytovom dome. Z návrhu vyplýva, že v tomto prípade ide o právo užívať byt v rodinnom dome alebo v bytovom dome, ktoré vyplývalo účastníkovi konania pred právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení z iného právneho vzťahu ako z nájmu, najmä z vlastníckeho práva, práva zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo zo zmluvy o výpožičke.

V nasledujúcich odsekoch sa legislatívnou konštrukciou stáva účastník, ktorý bol pred právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení vlastníkom svojho rodinného domu – zrazu nájomcom. Následne sa bez akéhokoľvek vysvetlenia používa pojem „prenajímateľ“, ktorý môže takémuto účastníkovi „vypovedať nájom“.

V ďalšom odseku sa v tejto konštrukcii pokračuje tým, že takýto nájomca má právo na náhradný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, ktorého nájom skončí na základe výpovede, a to s prihliadnutím na životné a pracovné potreby nájomcu a členov jeho domácnosti.

Uvedenú konštrukciu podporuje aj ods. 7, podľa ktorého sa právo na náhradný byt (ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, a to s prihliadnutím na životné a pracovné potreby nájomcu a členov jeho domácnosti) priznáva aj účastníkovi, ktorý bol pred právoplatnosťou vyvlastňovacieho rozhodnutia vlastníkom napr. rodinného domu, v ktorom so svojou rodinou býval.

Spomenuté odseky budú spôsobovať aplikačné problémy, dajú priestor rôznorodým výkladom a veľmi zvýšia právnu neistotu vyvlastňovaných občanov a členov ich domácností v prípade vyvlastňovania majetku majiteľov rodinných domov.

V uvedených odsekoch došlo k znepokojujúcemu zmiešaniu dvoch odlišných situácií, ktorých právny režim je úplne odlišný. Na jednej strane je to úprava práv nájomcov vo vyvlastnených stavbách. Na druhej strane je to úprava práv majiteľov vyvlastnených rodinných domov. V prípade druhej možnosti nie je z navrhovaného zákona zrejmé, akým právnym spôsobom a s akými všetkými účinkami sa po právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stanú z bývalého majiteľa rodinného domu a členov jeho domácnosti nájomcovia, kto bude prenajímateľ a ani to, akým právnym režimom sa budú riadiť ich vzájomné vzťahy, ako budú určené parametre nájomného vzťahu (nájomné a pod.).

Nemožno súhlasiť s tým, aby sa v prípade, že vyvlastneným je bývalý majiteľ rodinného domu (v ktorom býva), pri naplňovaní práva na náhradný byt prihliadalo na životné a pracovné potreby vyvlastneného a členov jeho domácnosti v negatívnom zmysle, t.j. aby vyvlastniteľ mal priestor na špekulácie nad primeranosťou veľkosti obytnej plochy, vybavenia a umiestnenia v prípade, ak sa bude domnievať, že rodinný dom je veľkosťou obytnej plochy, vybavením a umiestnením nadmerný a neprimeraný podľa vyvlastniteľových predstav o primeranosti obytnej plochy, vybavenia a umiestnenia. Nemožno s tým súhlasiť z dôvodu, že v trhovo orientovanom hospodárstve (viď čl. 55 Ústavy SR) si každý môže zaobstarať (t.j. zakúpiť, zhotoviť, zdediť a pod.) rodinný dom takej veľkosti, vybavenia a v takej lokalite, akú si môže dovoliť, bez ohľadu na predstavy kohokoľvek iného o primeranosti či neprimeranosti.

V predloženom návrhu sa síce spomína právo na náhradný byt, avšak nikde v návrhu nie je stanovené, voči komu toto právo smeruje, čo je nedostatkom návrhu zákona. Je to dôležité z hľadiska doterajšej praxe, kedy dochádzalo k vyvlastneniu užívaných rodinných domov a potom k ich asanácii a navrhovateľ vyvlastnenia nebol viazaný povinnosťou podieľať sa na poskytovaní náhradného bytu, čomu sa v paragrafovom znení vyhýba aj predložený návrh zákona.

Preto je nevyhnutné a žiadame, aby bolo v texte navrhovaného zákona explicitne uvedené, že z uvedených práv je povinný vyvlastniteľ, aby vyvlastniteľ vedel o povinnosti zabezpečenia náhradného a primeraného bytu vyvlastňovanému a neprenášal ich prípadne na obec, alebo dokonca na vyvlastňovaného. Je dôležité, aby si investor a budúci vyvlastniteľ zvážil umiestnenie svojej investičnej aktivity aj z hľadiska týchto dôsledkov a ich nákladov.

Vzhľadom na možnosť nejednoznačného výkladu žiadame legislatívne technicky upraviť § 16 tak, aby boli oddelené do samostatných celkov úpravy dôsledkov vyvlastnenia 1) v prípade nájmu bytu v rodinnom alebo bytovom dome a 2) v prípade užívania bytu v rodinnom dome alebo v bytovom dome, ktoré vyplývalo účastníkovi konania pred právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení z iného právneho vzťahu ako z nájmu, najmä z vlastníckeho práva, práva zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo zo zmluvy o výpožičke


K § 4 ods. 5 – Vecné bremeno

V § 4 ods. 5 navrhovaného zákona sa uvádza: „Ak by sa vyvlastnením obmedzilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku alebo stavbe a vyvlastňovaný by na základe takéhoto obmedzenia nemohol užívať pozemok alebo stavbu, alebo by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, vyvlastnenie sa uskutoční zrušením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo stavbe, ak o to vyvlastňovaný požiada.

Žiadame citovaný odsek preformulovať do zrozumiteľnejšej podoby, nakoľko v uvedenom znení je jeho logický výklad v podstate nemožný.


K pripomienkovému konaniu

Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky v čl. 9 ods. 6 stanovujú: „Lehota na zaslanie pripomienok je 15 pracovných dní odo dňa doručenia oznamu o zverejnení návrhu zákona, ak predkladateľ neurčí lehotu dlhšiu. Ak pripomienkujúci orgán alebo inštitúcia pripomienky v určenej lehote nezašle, znamená to, že nemá žiadne pripomienky.“ Zároveň v čl. 9 ods. 7 definujú možnosť skrátenia tejto lehoty: „Ak nastanú mimoriadne okolnosti (ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie), ak hrozí nesplnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nedodržaním lehoty určenej na prebratie smernice Európskych spoločenstiev, rámcového rozhodnutia Európskej únie, implementáciu nariadení alebo rozhodnutí Európskych spoločenstiev, alebo ak ide o návrh zákona mimo plánu legislatívnych úloh vlády z dôvodu naliehavosti v termíne, ktorý neumožňuje lehotu uvedenú v odseku 6 dodržať, možno pripomienkové konanie uskutočniť v skrátenej forme. V tomto prípade lehotu na oznámenie pripomienok určí predkladateľ; táto lehota však nesmie byť kratšia ako sedem pracovných dní odo dňa doručenia oznamu o zverejnení návrhu zákona (odsek 2).

V prípade vyššie uvedeného návrhu zákona bola stanovená lehota iba 6 pracovných dní (od 16. 4. 2007 do 24. 4. 2007). Na skrátenú formu pripomienkového konania pri tomto návrhu neexistuje žiadny dôvod, keďže nenastali žiadne mimoriadne okolnosti, ani nehrozí nesplnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení SR k EÚ, ani nejde o naliehavé okolnosti, ktoré neumožňujú dodržať štandardnú lehotu 15 pracovných dní. Navyše, účinnosť navrhovaného zákona sa navrhuje až 1. januára 2009, čo je o viac ako o 1 a 1/2 roka.

Žiadame preto, aby ste v tejto veci zabezpečili nápravu a v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády SR predĺžili lehotu na pripomienkové konanie k návrhu zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, minimálne do 9. mája 2007. Nemožno súhlasiť s tým, že z dôvodu diskusie o pracovných verziách návrhu zákona v poradnom zbore odborníkov z teórie i praxe, advokácie a občianskych združení počas prípravy materiálu nie je nutné dodržiavať Legislatívne pravidlá vlády SR.








..
POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Hromadná pripomienka k návrhu zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb
25.8.2007 21:32 | Daniel Hluben

Toto su skurveni kapitalisti. Toto ste chceli, toto mate, je to svinstvo, ale asi s tym vela nenarobime, ale aspon sa pokusme nieco zmenit



Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Do formulára vypíšte len veľké písmená z nasledujúceho textu: "mDISnxKUmSow".


 

Kampaň bola ukončená.

Prehľad podporovateľov

  » Vaše reakcie (1)

 



Kontakty:
Iniciatíva za spravodlivé vyvlastňovanie

Súvisiace témy:
Vyvlastňovanie
Štátna správa
Právo
Doprava
Ľudské práva



REKLAMA



 



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS