spájame ľudí, ktorí menia svet
Kampane
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
  Hromadná pripomienka za presadenie opatrení na zosúladenie práce a rodiny do Zákonníka práce

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predložilo dňa 6. 2. 2007 do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Hoci tento návrh novely obsahuje niekoľko ustanovení, ktoré môžu prispieť k lepšiemu zosúladeniu pracovných a rodinných povinností zo strany zamestnankýň a zamestnancov, návrh postráda ustanovenia, ktoré by umožňovali zamestnankyniam a zamestnancom plné zosúlaďovanie rodinného a pracovného života, a tým aj plné uplatňovanie svojich sociálnych a hospodárskych, ale aj osobných a politických práv.

Absencia adekvátneho a úplného legislatívneho rámca zo strany ministerstva práce prišla navyše v čase, keď je ministerstvo na základe vládou schváleného Návrhu opatrení na zosúladenie rodinného a pracovného života na rok 2006 s výhľadom do roku 2010 (materiál  schválený vládou SR dňa 21. júna 2006 uznesením č. 560/2006) zaviazané prijímať celý rad opatrení (vrátane legislatívnych) „na podporu zvýšenia zamestnateľnosti a zamestnanosti osôb s rodinnými povinnosťami a na zníženie rizika, že tieto osoby budú vystavené dileme práca verzus rodina alebo sa stanú objektom diskriminácie  na trhu práce a v zamestnaní a z dôvodu starostlivosti o rodinu“.

Preto sa na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR obraciame s hromadnou pripomienkou k návrhu novely Zákonníka práce, ktorou sa v zásade snažíme o dosiahnutie nasledovných zmien a doplnení:
  1. Hromadná pripomienka navrhuje zmeniť a doplniť ustanovenia o telepráci a domáckej práci ako netradičnej forme zamestnávania, ktoré umožňujú zamestnancovi alebo zamestnankyni pracovať doma alebo na inom mieste mimo pracoviska zamestnávateľa, s možnosťou samostatne si rozvrhovať prácu a pracovný čas a s podporou zo strany zamestnávateľa. Relevantné ustanovenie Zákonníka práce navrhujeme zmeniť jednak tak, aby úprava telepráce bola v súlade s Rámcovým dohovorom o telepráci, prijatým európskymi sociálnymi partnermi v roku 2002, a tiež tak, aby úprava domáckej práce bola postavená na podobných princípoch ako telepráca, aby sa zamedzilo obchádzaniu ustanovení o telepráci. Rovnako navrhujeme upraviť ministerstvom navrhované zákonné ustanovenie o pravidlách zabezpečovania stravovania zamestnávateľom pri domáckej práci a telepráci tak, aby nemarilo účel domáckej práce a telepráce a  aby nebránilo zamestnancom a zamestnankyniam tieto druhy práce vykonávať.

  2. Hromadná pripomienka navrhuje zmenu v podmienkach čerpania náhradného voľna za prácu nadčas pre rodičov, ktorí sa starajú o dieťa alebo deti mladšie ako 15 rokov. Ak by táto pripomienka bola schválená, rodičia by si mohli náhradné voľno za odpracované nadčasy vyčerpať až do jedného roka po ich odpracovaní, a to najmä v čase školských prázdnin.

  3. Hromadná pripomienka navrhuje do Zákonníka práce explicitne zakotviť možnosť vytvárať tzv. zdieľané pracovné miesta (rozdelenie jednej pracovnej náplne medzi dvoch zamestnancov alebo zamestnankyne na kratší pracovný čas). Takáto zmena by napomohla tomu, aby osoby s rodičovskými povinnosťami s potrebou pracovať na kratší pracovný čas neboli nútené za kratší pracovný čas a za nižšiu mzdu vykonávať objem práce, aký by vykonávali pri plnom úväzku. Takáto zmena by tiež zamedzila tomu, aby takéto zamestnankyne alebo zamestnanci museli vykonávať prácu nadčas. V súvislosti s navrhovaným inštitútom zdieľaného pracovného miesta tiež navrhujeme, aby ministerstvo prihliadlo na zvýšené náklady zamestnávateľov na stravovanie zamestnancov v súvislosti s touto zmenou a aby legislatívne zabezpečilo kompenzáciu týchto zvýšených nákladov.

  4. Hromadná pripomienka navrhuje zmeniť pojem materská „dovolenka“ a rodičovská „dovolenka“ na materské a rodičovské „voľno“. Dôvodom návrhu tejto zmeny je fakt, že súčasná právna úprava nepomenúva veci pravými menami a legislatívnym zakotvením pojmu „dovolenka“ vytvára dojem, že ide o obdobie oddychu a relaxu, namiesto obdobia intenzívnej a nepretržitej starostlivosti o dieťa. Takéto pomenovanie dehonestuje status osôb, ktoré túto – väčšinou neplatenú – prácu vykonávajú. V súvislosti s rodičovským voľnom tiež navrhujeme predĺžiť možné obdobie jeho čerpania na 5 rokov – s tým, že jeho trojročná dĺžka zostane zachovaná, avšak tieto tri roky si bude podľa potreby možné vyčerpať až do 5. roku veku dieťaťa – aj s prestávkami.
Hromadná pripomienka sa do značnej miery opiera o vládou schválený Návrh opatrení na zosúladenie rodinného a pracovného života. Nepredstavuje však pritom iba súbor námetov na praktické riešenia problematického zosúlaďovania pracovných a rodinných povinností, ale najmä nástroj na efektívne uplatňovanie práva na rovnaké zaobchádzanie, na rovnosť pohlaví, na ľudskú dôstojnosť, na rodičovskú starostlivosť detí a na ďalšie druhy ochrany, ktoré sú zakotvené vo vnútroštátnych a medzinárodných ľudskoprávnych dokumentoch a v legislatíve a judikatúre Európskeho spoločenstva.

Hromadná pripomienka verejnosti k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov


Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Špitálska 4 - 6
816 43 Bratislava

V súlade s článkom 10 Legislatívnych pravidiel vlády, ktoré boli schválené uznesením vlády SR z 8. apríla 1997 č. 241 v znení uznesenia vlády SR z 28. septembra 2005 č. 736 týmto predkladáme hromadnú pripomienku k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov (číslo materiálu 4753/2007 – I/51):


1. Súčasné znenie bodu 33 predloženého návrhu zákona navrhujeme nahradiť nasledovným znením:

„§ 52 vrátane nadpisu znie:

㤠52
Domácka práca a telepráca

(1) Pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa  podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste (ďalej len „domácka práca“) alebo vykonáva prácu pre zamestnávateľa  podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (ďalej len „telepráca“) v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje, sa spravuje týmto zákonom s týmito odchýlkami:
a) nevzťahujú sa na neho ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času a  o prestojoch,

b) pri dôležitých osobných prekážkach v práci mu nepatrí od zamestnávateľa náhrada mzdy s výnimkou úmrtia rodinného  príslušníka,

c) nepatrí mu mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce; kvantitatívne a kvalitatívne nároky kladené na tohto zamestnanca sa však musia zhodovať s kvantitatívnymi a kvalitatívnymi nárokmi kladenými na porovnateľných zamestnancov vykonávajúcich prácu na pracovisku zamestnávateľa.
(2) Pri telepráci je zamestnávateľ zodpovedný za prijatie vhodných opatrení, ktoré umožnia zamestnancovi vykonávajúcemu teleprácu vykonávať túto prácu čo najefektívnejšie. Za tým účelom zamestnávateľ najmä
a) zabezpečí, nainštaluje a udržiava všetko technické vybavenie pravidelne potrebné pre výkon telepráce, okrem prípadov, kedy zamestnanec vykonávajúci teleprácu používa svoje vlastné vybavenie,

b) zabezpečuje, najmä pokiaľ ide o software, ochranu údajov, ktoré sa spracúvajú a používajú pri telepráci,

c) uhrádza náklady zamestnanca vykonávajúceho teleprácu, ktoré priamo súvisia s výkonom jeho práce, a to najmä náklady súvisiace s komunikáciou,

d) vykonáva preventívne opatrenia smerujúce k tomu, aby zamestnanec vykonávajúci teleprácu nebol izolovaný od zvyšku pracovného kolektívu.
(3) Ustanovenia odseku 2 sa primerane vzťahujú aj na domáckeho zamestnanca.

(4) Odmietnutie zmeny miesta a spôsobu výkonu práce na domácku prácu alebo na teleprácu zamestnancom počas trvania pracovného pomeru nesmie byť dôvodom na zmenu pracovných podmienok alebo na iný neoprávnený postih tohto zamestnanca zamestnávateľom.

(5) Pokiaľ ide o pracovné podmienky, pri domáckej práci a telepráci nesmie byť zamestnanec znevýhodnený oproti porovnateľnému zamestnancovi vykonávajúcemu prácu na pracovisku zamestnávateľa.

(6) Práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom mieste výkonu práce, za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje, sa nepovažuje za domácku prácu alebo teleprácu.“.“

Odôvodnenie:

Navrhnutá zmena (najmä ods. 1 písm. c) za bodkočiarkou, ods. 2, 4 a ods. 5 a 6) predstavuje zosúladenie slovenského legislatívneho zakotvenia telepráce s Rámcovým dohovorom o telepráci, prijatým európskymi sociálnymi partnermi v roku 2002, a zároveň zabezpečí reálnejšie uplatňovanie dostupných legislatívnych možností na zosúlaďovanie pracovného a rodinného života.

Navrhnuté znenie odseku 3 vytvára predpoklady na zrovnoprávnenie jednotlivých foriem výkonu práce v pracovnoprávnych vzťahoch a zároveň zamedzí obchádzaniu povinností zamestnávateľov v súvislosti s teleprácou  (napr. povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov, povinnosť zabezpečiť potrebné technické vybavenie, povinnosť uhrádzať nevyhnutné náklady) – tým, že by takáto práca bola zmluvne (pre)definovaná na prácu domáckeho zamestnanca. To bude mať nepochybne potenciál prispieť aj k lepšiemu praktickému uplatňovaniu zásady rovnakého zaobchádzania, ktorá je zakotvená v rámci existujúcej antidiskriminačnej legislatívy.

Táto pripomienka má charakter zásadnej pripomienky.


2. Súčasné znenie bodu 93 predloženého návrhu zákona navrhujeme nahradiť nasledovným znením:

„§ 121 vrátane nadpisu znie:

§ 121
Mzda za prácu nadčas

(1) Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25% jeho priemerného zárobku. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna; v tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce nadčas, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa prvej vety.

(2) Poskytnutím náhradného voľna v inak dohodnutom období po výkone práce nadčas podľa poslednej vety predchádzajúceho odseku je aj poskytnutie náhradného voľna v období školských prázdnin, ktoré nespadá do obdobia troch kalendárnych mesiacov po výkone práce nadčas.  Ak zamestnanec starajúci sa o dieťa mladšie ako 15 rokov oznámi do troch kalendárnych mesiacov po výkone práce nadčas, že náhradného voľno za prácu nadčas chce čerpať počas ľubovoľných  školských prázdnin až do uplynutia 12 mesiacov po výkone práce nadčas, zamestnávateľ je povinný mu takéto čerpanie umožniť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

(3) Zamestnávateľ môže písomne dohodnúť s vedúcim zamestnancom, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v súhrne 150 hodín ročne. S vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, a s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, môže zamestnávateľ dohodnúť, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná dohodnutá práca nadčas. V týchto prípadoch zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas podľa odseku 1 a nemôže za túto dobu čerpať náhradné voľno.“

Odôvodnenie:

Navrhnutý odsek 2 je konkretizáciou súčasne platného § 121 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý o. i. umožňuje výnimky zo zásady, že náhradné voľno za prácu nadčas je potrebné vyčerpať do troch mesiacov od výkonu tejto práce. Táto konkretizácia je zároveň sprevádzaná zvýšením stupňa ochrany poskytovanej zamestnancom a zamestnankyniam s rodičovskými povinnosťami, ktorá vyvstáva z potreby zabezpečiť efektívnejšie zosúladenie práce a rodiny. Navrhované ustanovenie odseku 2) je súčasne praktickým vyjadrením požiadavky zakotvenej v Návrhu opatrení na zosúladenie rodinného a pracovného života na rok 2006 s výhľadom do roku 2010, ktorý bol schválený vládou SR dňa 21. júna 2006 uznesením č. 560/2006 (ďalej len „schválený Návrh opatrení na zosúladenie rodinného a pracovného života“) a z ktorého Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „MPSVaR“) vyplývajú viaceré úlohy vrátane legislatívnych. Jednou z nich je „flexibilnejšie pristupovať k vykazovaniu odpracovaných hodín a ich mesačnému, resp. celoročnému „zúčtovaniu“ v banke odpracovaných hodín, ktorú môžu rodičia vzhľadom na potreby zamestnávateľa využívať napríklad tak,  že viac hodín odpracovaných v zimných mesiacoch budú môcť čerpať počas letných prázdnin detí“ (III. časť, písm. A, bod 3). Hoci schválený Návrh opatrení na zosúladenie rodinného a pracovného života za týmto účelom predpokladal rozšírenie § 88 a   § 89 Zákonníka práce tak, aby umožňoval určený ročný pracovný čas a základný pracovný čas, táto pripomienka je kompromisným riešením vzhľadom na skutočnosť, že navrhnutá novela Zákonníka práce neobsahuje avizované zmeny v § 88 a § 89 Zákonníka práce. Uplatnená pripomienka sa teda snaží o dosiahnutie lepšieho zosúladenia práce a rodiny, reálnejšej ochrany ústavne zakotveného práva na ochranu rodičovstva a rodiny, osobitnú ochranu detí a ich práva na rodičovskú výchovu a starostlivosť, práva rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu a ich práva na pomoc štátu (Čl. 41 Ústavy SR), avšak bez výraznejšieho zásahu do systematiky a koncepcie súčasne platnej pracovnoprávnej legislatívy. Navrhovaná zmena zakotvená v odseku 2 navyše v čo najvyššej možnej miere eliminuje možnosti zamestnávateľov zneužívať práva zamestnancov, vyplývajúce z nárokov vzniknutých z vykonanej práce nadčas, ktoré by mohli nastať v súvislosti s prípadným plošným zakotvením možnosti čerpať náhradné voľno za vykonanú prácu nadčas v priebehu 12 mesiacov od vykonania tejto práce pre všetkých zamestnancov.

Navrhované znenie odseku 3 odzrkadľuje zmeny navrhnuté v pôvodnom znení bodu 93 v predkladanom návrhu zákona.

Táto pripomienka má charakter zásadnej pripomienky.



3. V bode 123, navrhujúcom zmenené znenie § 152 Zákonníka práce (stravovanie zamestnancov), navrhujeme uskutočniť túto zmenu a doplnenie:

a) § 152 ods. 6 znie:

„Zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie podľa odseku 5 aj zamestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie podľa odseku 2 alebo ak by stravovanie podľa odseku 2 bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce, s okolnosťami, za ktorých sa vykonáva, alebo s oprávnenými záujmami zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu.“

Odôvodnenie:

Pôvodne navrhnuté znenie ustanovenia § 152 ods. 6 by mohlo vážnym spôsobom narušiť  zmysel domáckej práce a telepráce, a tým jej uplatňovanie znefunkčniť. Ak by spôsob zabezpečovania stravovania zamestnancov alebo zamestnankýň pracujúcich doma alebo vykonávajúcich teleprácu bol ponechaný na voľbu zamestnávateľa, resp. ak by poskytovanie finančného príspevku na stravovanie bolo možné až vtedy, ak zamestnávateľ nie je schopný zabezpečiť stravovanie inak, dôsledkom by bolo buď ohrozenie práva zamestnancov a zamestnankýň na zabezpečenie stravovania zamestnávateľom (zamestnanci a zamestnankyne – napríklad tí a tie s rodičovskými alebo s opatrovateľskými povinnosťami, so zdravotným postihnutím, zo vzdialenejších regiónov -, by jednoducho na miesto, kde by zamestnávateľ zabezpečil stravovanie, nedochádzali), alebo by to pôsobilo ako prekážka pri výbere domáckej práce alebo teleprácu ako formy zamestnania zamestnancom alebo zamestnankyňou. O diskriminačnej povahe takéhoto ustanovenia – či už vo vzťahu k pohlaviu a rodu, materstvu, resp. rodičovstvu, zdravotnému postihnutiu alebo inému postaveniu niet nijakých pochýb.

Táto pripomienka má charakter zásadnej pripomienky.


b) Do § 152 navrhujeme doplniť odsek 8, ktorý znie:

„Spôsob kompenzácie zvýšených nákladov zamestnávateľa na stravné v súvislosti s rozdelením jednej pracovnej náplne medzi dvoch zamestnancov na kratší pracovný čas podľa § 164 ods. 2 tohto zákona ustanoví osobitný predpis.“

Odôvodnenie:

Táto pripomienka si kladie za cieľ odstrániť bariéry využívaniu rozdelenej pracovnej náplne medzi dvoch zamestnancov alebo zamestnankyne zo strany zamestnávateľov, a tým prispieť k efektívnejšiemu a pružnejšiemu zosúlaďovaniu práce a rodiny. Ak by vzniknuté náklady v súvislosti so zvýšenými nákladmi na stravovanie (nárok na ktoré vzniká po štyroch odpracovaných hodinách) znášal výlučne zamestnávateľ, mohlo by to pre neho predstavovať neprimerané bremeno. Navrhujeme, aby uvedenú pripomienku riešil zákon č. 595/203 Z. z, o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Táto pripomienka má charakter zásadnej pripomienky.

 

4. Do predloženého návrhu zákona žiadame doplniť bod 127 a) v nasledovnom znení:

„§ 164 ods. 2 sa dopĺňa o druhú vetu, ktorá znie:

„Za inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času sa považuje aj rozdelenie jednej pracovnej náplne medzi dvoch zamestnancov na kratší pracovný čas.““

Odôvodnenie:

Toto navrhnuté ustanovenie je explicitným vyjadrením doterajšej implicitne zakotvenej možnosti zamestnávateľov vytvárať tzv. zdieľané pracovné miesta, ktoré môžu byť významným nástrojom na zabezpečenie lepšieho zosúladenia práce a rodiny a na zníženie diskriminácie tehotných žien, žien – matiek a ďalších osôb s rodičovskými a opatrovateľskými povinnosťami na trhu práce. Ako dôvodí samotný Schválený návrh opatrení na zosúladenie rodinného a pracovného života (III. časť, písm. A, bod 3), „(z)avedenie uvedenej formy zamedzí zneužívaniu pracovníka zamestnaného v režime kratšieho pracovného času (rovnaký rozsah prác v kratšom čase a za nižšiu mzdu)“. Schválenie navrhovanej pripomienky môže navyše zamedziť požiadavkám zamestnávateľov na zamestnancov a zamestnankyne pracujúce na kratší pracovný čas, aby vykonávali prácu nadčas – čo spochybňuje samotnú povahu práce na kratší pracovný čas.

Jedným z dôvodov, prečo je dôležité, aby táto zmena bola explicitne zakotvená v novelizovanom Zákonníku práce, je aj fakt, že „SR dlhodobo patrí ku krajinám v rámci EÚ s najnižšou mierou využívania skrátených pracovných úväzkov“, a tiež fakt, že „prorodinná politika zamestnávateľov (…) je v súčasnosti na úrovni skôr intuitívneho prijímania opatrení ako na úrovni systematických strategických cieľov a zámerov“ (citované z vládou schváleného Návrhu opatrení na zosúladenie rodinného a pracovného života, str. 14 a str. 2). Explicitné zakotvenie možnosti vytvárať zdieľané pracovné miesta teda uľahčí transformáciu intuitívneho prijímania prorodinných opatrení zamestnávateľmi na programové a systémové vytváranie podmienok na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života.

Táto pripomienka má charakter zásadnej pripomienky.


5. Do predloženého návrhu zákona žiadame doplniť bod 127 b) v nasledovnom znení:

㤠166 znie:

(1) V súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materské voľno v trvaní 28 týždňov. Ak žena porodila zároveň dve deti alebo viac detí alebo ak ide o osamelú ženu, patrí jej materské voľno v trvaní 37 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovské voľno v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.

(2) Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovské voľno až do piatich rokov veku dieťaťa, a to v maximálnom súhrnnom trvaní tri roky. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovské voľno až do šiestich rokov veku dieťaťa, a to v maximálnom súhrnnom trvaní šesť rokov. Toto voľno sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však vždy najmenej na jeden mesiac. Toto voľno možno čerpať aj prerušovane.“

Odôvodnenie:

Obe navrhované zmeny – zmena názvu materskej dovolenky na materské voľno a rodičovskej dovolenky na rodičovské voľno, a tiež zmena dĺžky obdobia, počas ktorého môžu rodičia čerpať trojročné rodičovské voľno – sú plne v súlade s Návrhom opatrení na zosúladenie rodinného a pracovného života. V  časti III.A, bod 2 tohto dokumentu je MPSVR zaviazané navrhnúť legislatívne zakotvenie oboch uvedených zmien (do konca roku 2007), a to s nasledovným odôvodnením:

„Zámerom je navrhnúť zmenu § 166 Zákonníka práce a ďalšej príslušnej legislatívy v zmysle prerušeného čerpania rodičovskej (materskej) dovolenky do piatich rokov veku dieťaťa tak, aby to vyhovovalo aktuálnym potrebám rodičov vzhľadom na ich prekážky spojené so zamestnaním, resp. vzdelávaním a individuálnym možnostiam zabezpečiť starostlivosť o dieťa. Uvedené opatrenie zároveň vytvorí efektívnejšie podmienky pre väčšie zapojenie otca do priamej starostlivosti o dieťa.

Pojem „rodičovská dovolenka“ je zosúladený so smernicou Rady č. 96/34/ES o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke (…). Analýza bude podkladom pre dlhodobo požadovanú zmenu názvu inštitútu rodičovskej dovolenky zo strany rodičov napr. na rodičovské voľno z dôvodu starostlivosti o dieťa, predovšetkým z dôvodu zvýšenia statusu osôb na rodičovskej dovolenke vzhľadom na vykonávanie práce prospešnej nielen rodine, ale aj spoločnosti.“


S argumentáciou obsiahnutou v schválenom Návrhu opatrení na zosúladenie rodinného a pracovného života sa plne stotožňujeme. Myslíme si, že zmena názvu z materskej a rodičovskej dovolenky na materské a rodičovské voľno v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa, resp. rodičovské voľno na prehĺbenie starostlivosti o dieťa, bude výrazným posunom smerom k pomenovaniu vecí v súvislosti s rodičovskou starostlivosťou o deti pravými menami a k vyjadreniu uznania spoločenskej hodnoty tejto starostlivosti. Keďže pojem „dovolenka“ obyčajne implikuje čas, ktorý je určený na oddych a zotavenie, nazývanie rodičovskej starostlivosti „dovolenkou“ je znevažujúcim postojom k práci - väčšinou neplatenej –, ktorú v našej spoločnosti vykonávajú prevažne ženy. Zmena názvu materskej a rodičovskej „dovolenky“ by teda okrem iného napĺňala aj literu Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a iných právne záväzných medzinárodných a vnútroštátnych dokumentov, ktoré zakotvujú požiadavku na rovnosť pohlaví.

Možnosť čerpať trojročné rodičovské voľno až do piatich rokov veku dieťaťa vytvorí možnosť flexibilnejšie reagovať na meniace sa potreby dieťaťa, na situáciu v rodine a na meniace sa podmienky na trhu práce. Nepochybne bude aj priamou legislatívnou konkretizáciou Čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý okrem iného hovorí, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, že deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť a že rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu.

Formulácia „v maximálnom súhrnnom trvaní šesť rokov“ v odseku 2 je garanciou zachovania existujúcich práv vo vzťahu k starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúce osobitnú starostlivosť. 

Posledná veta v navrhovanom znení § 166 ods. 2 je konkretizáciou, ktorá má legislatívne zakotviť existujúcu aplikačnú prax a ktorá má odstrániť akékoľvek pochybnosti o spôsobe čerpania rodičovského voľna.

Táto pripomienka má charakter zásadnej pripomienky.


6. Predložený návrh novely Zákonníka práce a niektorých ďalších zákonov navrhujeme doplniť tak, aby umožnil realizáciu nasledovnej pripomienky: 

Kde sa v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a v iných platných právnych predpisoch SR vyskytuje pojem „materská dovolenka“, navrhujeme ho nahradiť pojmom „materské voľno v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa“, resp. „materské voľno“. Kde sa v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a v iných platných právnych predpisoch SR vyskytuje pojem „rodičovská dovolenka“, ktorá sa poskytuje mužovi v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa, navrhujeme ho nahradiť pojmom „rodičovské voľno v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa“, resp. „rodičovské voľno“. Kde sa v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a v iných platných právnych predpisoch SR vyskytuje pojem „rodičovská dovolenka“, ktorá sa poskytuje na prehĺbenie starostlivosti o dieťa, navrhujeme ho nahradiť pojmom „rodičovské voľno na prehĺbenie starostlivosti o dieťa“, resp. „rodičovské voľno“.


Odôvodnenie:

Navrhovaná zmena by zabezpečila legislatívny súlad zmeny navrhnutej v pripomienke č. 5 s ostatnými ustanoveniami Zákonníka práce a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Táto pripomienka má charakter zásadnej pripomienky.


Hromadná  pripomienka a všetky jej časti majú charakter zásadnej pripomienky.


V prípade, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvané nižšie uvedené zástupkyne verejnosti.


Oprávnenie zastupovať verejnosť pri rokovaní o pripomienke majú:

RNDr. Eva Fiedlerová, Jarmočná 3, 058 01  Poprad
Mgr. Janka Debrecéniová, MJur., Novomeského 26, 977 01  Brezno
PhDr. Saskia Repčíková, Podjavorinskej 13, 811 03 Bratislava


V Bratislave 21. 02. 2007






POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Hromadná pripomienka za presadenie opatrení na zosúladenie práce a rodiny do Zákonníka práce
21.3.2007 14:42 | Iveta Oravkinová

Plne súhlasím so znením pripomieky... Som mamina 11 mesačných dvojčiat, skorší návrat do práce mi nehrozí lebo nemám deti kam dať a moja pracovná doba bola na smeny. Hrozím sa návratu do práce, ako skĺbime pracovný čas škôlky, náš a OČR- ky, ktoré naraz s dvama rovnako starými deťmi asi budú ešte častajšie...No teraz si vychutnávam prítomnosť a dúfam, že sa raz niekto zamyslí aj nad výškou rodičovského príspevku pre maminy dvojčiat a viac...
Ad: Hromadná pripomienka za presadenie opatrení na zosúladenie práce a rodiny do Zákonníka práce
21.3.2007 14:42 | Iveta Oravkinová

Plne súhlasím so znením pripomieky... Som mamina 11 mesačných dvojčiat, skorší návrat do práce mi nehrozí lebo nemám deti kam dať a moja pracovná doba bola na smeny. Hrozím sa návratu do práce, ako skĺbime pracovný čas škôlky, náš a OČR- ky, ktoré naraz s dvama rovnako starými deťmi asi budú ešte častajšie...No teraz si vychutnávam prítomnosť a dúfam, že sa raz niekto zamyslí aj nad výškou rodičovského príspevku pre maminy dvojčiat a viac...
Ad: Hromadná pripomienka za presadenie opatrení na zosúladenie práce a rodiny do Zákonníka práce
17.3.2007 20:17 | Denisa Lorinczová

Súhlasim z textom HP v jej plnom rozsahu.
Ad: Hromadná pripomienka za presadenie opatrení na zosúladenie práce a rodiny do Zákonníka práce
1.3.2007 11:58 | Julia Halamova

Suhlasim
Ad: Hromadná pripomienka za presadenie opatrení na zosúladenie práce a rodiny do Zákonníka práce
28.2.2007 12:27 | Eva Vajsova

Suhlasim s textom hromadnej pripomienky v jej plnom rozsahu.
Ad: Hromadná pripomienka za presadenie opatrení na zosúladenie práce a rodiny do Zákonníka práce
27.2.2007 21:50 | Janka Homolová

Súhlasím a podporujem text hromadnej pripomienky
Ad: Hromadná pripomienka za presadenie opatrení na zosúladenie práce a rodiny do Zákonníka práce
25.2.2007 17:30 | Miriam Bírešová

Súhlasím s textom hromadnej pripomienky. Dodnes si pamätám nástup do zamestnania po prvej materskej dovolenke a "pochopenie" bezdetnej vedúcej s častými ochoreniami môjho syna. Súčasne som musela riešiť otázku náročnej práce a jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Situáciu sme nakoniec zvládli, ale na ten neustály psychický tlak nikdy nezabudnem.
Ad: Hromadná pripomienka za presadenie opatrení na zosúladenie práce a rodiny do Zákonníka práce
24.2.2007 20:47 |

Práve som si dočítala text hromadnej pripomienky.....,a plne a na 100% s ním súhlasím.Som na materskej s 2 ročným synom a desím sa návratu do práce, pretože neviem,či budúci zamestnávateľ bude ochotný tolerovať OČR-ky,a či nájdem prácu kde by nevyžadovali "flexibilitu"-robíš od rána do večera.Snáď budem mať šťastie..., zatiaľ si to so synom užívame a držím všetkým maminam palce,aby nám hromadná pripomienka vyšla a konečne si začnú vážiť mamy.Miroslava Gubrická
Ad: Hromadná pripomienka za presadenie opatrení na zosúladenie práce a rodiny do Zákonníka práce
24.2.2007 20:45 |

Práve som si dočítala text hromadnej pripomienky.....,a plne a na 100% s ním súhlasím.Som na materskej s 2 ročným synom a desím sa návratu do práce, pretože neviem,či budúci zamestnávateľ bude ochotný tolerovať OČR-ky,a či nájdem prácu kde by nevyžadovali "flexibilitu"-robíš od rána do večera.Snáď budem mať šťastie..., zatiaľ si to so synom užívame a držím všetkým maminam palce,aby nám hromadná pripomienka vyšla a konečne si začne vážiť mamy.Miroslava Gubrická
Ad: Hromadná pripomienka za presadenie opatrení na zosúladenie práce a rodiny do Zákonníka práce
24.2.2007 13:51 | Erika Bartošová

eviem, nerozumiem tomu čerpaniu rodičovskej dovolenky až do 5. roku veku dieťaťa, pričom sa súhrnne zachovajú tri roky. To ako napríklad dám dieťa v jednom roku do jasličiek a v troch rokoch si ho vezmem na rok domov a potom zase na pol roka pôjde do škôlky a zase s ním polroka ostanem doma? Tomuto bodu som neporozumela, chýba mi hlavná myšlienka PREČO. Som matka a už teraz vidím, že návrat po rodičovskej dovolenke bude dosť problematický a to práve z dôvodu, že som využila možnosť prerušovanej rodičovskej dovolenky, t.z. že som dostala výpoveď z organizačných dôvodov k 30.11.2005 a od 20.2.2006 som nastúpila opäť do práce, v ktorej som žiaľ zotrvala iba 5 mesiacov, nakoľko mi rodinné pomery (zostala som na malého 8 mesiacov sama kvôli priateľovej práci) nedovolili skĺbiť prácu so starostlivosťou o dieťa. Takže od 31.7.2006 mám v životopise prázdnu dieru a keďže sa rodičovská dovolenka v životopise neuvádza (z obavy z diskriminácie to uvádzať ani nechcem) vypadám ako totálne neschopný človek, ktorý sa od 31.7.2006 nevie zamestnať. V súčasnosti to nie je pre mňa priorita č. 1, ale v novembri už bude a snažím sa monitorovať situáciu.
Na druhej strane z pohľadu zamestnávateľa chápem aj ich, pretože ak budú vedieť, že idú zamestnať matku, ktorá sa im do 5 rokov veku dieťaťa môže kedykoľvek vrátiť na rodičák, je to pre nich riziko a o to viac budú diskriminované matky malých detí. V zákone je dokonca uvedené, že oznámiť návrat na rodičovskú dovolenku sa ani nemusí urobiť písomnou formou, ale zase je lepšie, ak to dotyčná maminka v ruke má.
Zároveň by som sa prihovorila za to, aby rodičia, ktorí majú dieťa do 15 r. veku mali OBAJA (matka aj otec, na základe rodného listu dieťaťa) nárok na 25 dní dovolenky v roku bez ohľadu na to, koľko rokov majú odpracovaných.
Inak je to veľmi pekné a určite sa pod to podpíšem, snáď to pomôže súčasným a aj budúcim mamičkám.
Snáď by to ešte chcelo nejakú podporu zo strany štátu tak ako mali (majú) nezamestnaní, že ak príde mamička počas RD o zamestnanie a firma ju zamestná, dostane firma peniaze z úradu práce, podmienkou by bolo podpísanie pracovnej zmluvy na jeden rok za podmienky splnenia kvalifikačných predpokladov - samozrejme nezamestnané matky po RD by boli v inej evidencii ako napr. nezamestnaní muži - no, neviem ako to správne vyjadriť, ale snáď chápete ako to myslím :o)

Erika
Ad: Hromadná pripomienka za presadenie opatrení na zosúladenie práce a rodiny do Zákonníka práce
24.2.2007 01:11 | Erika

Neviem, nerozumiem tomu čerpaniu rodičovskej dovolenky až do 5. roku veku dieťaťa, pričom sa súhrnne zachovajú tri roky. To ako napríklad dám dieťa v jednom roku do jasličiek a v troch rokoch si ho vezmem na rok domov a potom zase na pol roka pôjde do škôlky a zase s ním polroka ostanem doma? Tomuto bodu som neporozumela, chýba mi hlavná myšlienka PREČO. Som matka a už teraz vidím, že návrat po rodičovskej dovolenke bude dosť problematický a to práve z dôvodu, že som využila možnosť prerušovanej rodičovskej dovolenky, t.z. že som dostala výpoveď z organizačných dôvodov k 30.11.2005 a od 20.2.2006 som nastúpila opäť do práce, v ktorej som žiaľ zotrvala iba 5 mesiacov, nakoľko mi rodinné pomery nedovolili skĺbiť prácu so starostlivosťou o dieťa. Takže od 31.7.2006 mám v životopise prázdnu dieru a keďže sa rodičovská dovolenka v životopise neuvádza (z obavy z diskriminácie to uvádzať ani nechcem) vypadám ako totálne neschopný človek, ktorý sa od 31.7.2006 nevie zamestnať. V súčasnosti to nie je pre mňa priorita č. 1, ale v novembri už bude a snažím sa monitorovať situáciu.
Na druhej strane z pohľadu zamestnávateľa chápem aj ich, pretože ak budú vedieť, že idú zamestnať matku, ktorá sa im do 5 rokov veku dieťaťa môže kedykoľvek vrátiť na rodičák, je to pre nich riziko a o to viac budú diskriminované matky malých detí. V zákone je dokonca uvedené, že oznámiť návrat na rodičovskú dovolenku sa ani nemusí urobiť písomnou formou, ale zase je lepšie, ak to dotyčná maminka v ruke má.
Zároveň by som sa prihovorila za to, aby rodičia, ktorí majú dieťa do 15 r. veku mali OBAJA (matka aj otec, na základe rodného listu dieťaťa) nárok na 25 dní dovolenky v roku bez ohľadu na to, koľko rokov majú odpracovaných.
Inak je to veľmi pekné a určite sa pod to podpíšem, snáď to pomôže súčasným a aj budúcim mamičkám.
Snáď by to ešte chcelo nejakú podporu zo strany štátu tak ako mali (majú) nezamestnaní, že ak príde mamička počas RD o zamestnanie a firma ju zamestná, dostane firma peniaze z úradu práce, podmienkou by bolo podpísanie pracovnej zmluvy na jeden rok za podmienky splnenia kvalifikačných predpokladov - samozrejme nezamestnané matky po RD by boli v inej evidencii ako napr. nezamestnaní muži - no, neviem ako to správne vyjadriť, ale snáď chápete ako to myslím :o)

Erika
Ad: Hromadná pripomienka za presadenie opatrení na zosúladenie práce a rodiny do Zákonníka práce
23.2.2007 23:16 | Lujza Rochova

Vhodnejsi nazov pre matersku dovolenku by bol asi "materska sluzba" (ako kedysi civilna vojenska sluzba). Sluzim predsa dietatku, rodine, spolocnosti od rana, ked sa babo zobudi do vecera, ked zaspi a v pohotovosti som celu noc.
Ad: Hromadná pripomienka za presadenie opatrení na zosúladenie práce a rodiny do Zákonníka práce
23.2.2007 18:11 | helana kamenska

súhlasím
Ad: Hromadná pripomienka za presadenie opatrení na zosúladenie práce a rodiny do Zákonníka práce
21.2.2007 09:43 | Katarina Haberlandova

Nebudete mi verit, ale asi pred hodinou som si v sprche po prekojenej noci hovorila, ze este raz mi niekto povie, ze materska je dovolenka, tak mu asi ublizim. Vytvorenie bezpecneho domova, rozvijanie schopnosti dietata, ale aj obycajnejsie veci, akym je kojenie, su navysost zodpovednymi, fyzicky aj psyhicky nesmierne narocnymi cinnostami. Robim ich s laskou a som stastna, ze mam zdrave dietatko, ale to neznamena, ze ma to nevycerpava tak, ako tazka praca. Preto iniciativu vitam a po prestudovani jej celeho znenia sa dufam, pripojim. Katarina
Ad: Hromadná pripomienka za presadenie opatrení na zosúladenie práce a rodiny do Zákonníka práce
20.2.2007 19:20 | Noro Brázda

Tu v reakciách môžete o hromadnej pripomienke diskutovať, ale podporu vyjadrujte vyplnením Vášho mena, priezviska a adresy do formulára, ktorý sa nachádza v pravej hornej časti tejto stránky (iba tak bude vaša podpora zaregistrovaná).
Ad: Hromadná pripomienka za presadenie opatrení na zosúladenie práce a rodiny do Zákonníka práce
20.2.2007 18:58 | Andrea Koštialová

Súhlasím s textom hromadnej pripomienky v jej plnom rozsahu.



Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Vypočítajte: "Desať plus 8".


 

Kampaň bola ukončená.

Prehľad podporovateľov

  » Vaše reakcie (16)

 



Súvisiace témy:
Rodina
Ženy
Deti a mládež
Práca a zamestnanosť
Ekonomika
Právo
Ľudia



REKLAMA



 



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS