spájame ľudí, ktorí menia svet
Kampane
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
  Podporte pripomienky platformy pre NATURA 2000 k návrhu vyhlášky MŽP SR, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody!

Týmto sa pripájam k hromadnej pripomienke Platformy pre NATURA 2000 k návrhu vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva ŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny

Zároveň svojim podpisom splnomocňujem: Bc. Jána Dobšoviča nar. 22.11.1980, Ing. Róberta Oružinského 25.4.1975 a Mgr. Rastislava Rybaniča nar. 13.10 1974 na zastupovanie verejnosti v rozporovom konaní podľa čl.10 ods.5 Legislatívnych pravidiel vlády.



Priezvisko [*]
Meno [*]
Organizácia
Adresa [*]
PSČ [*]
Mesto [*]
E-mail
Polia označené [*] sú povinné. Zoznam podporovateľov bude spolu s hromadnou pripomienkou zaslaný Ministerstvu životného prostredia. Podporovatelia budú informovaní o výsledku a prípadných ďalších kampaniach.



Priebežne aktualizovaný
zoznam podporovateľov


Hromadná pripomienka verejnosti k Návrhu vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva ŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (materiál uverejnený pod č. 1366/2005-3)


Zásadné pripomienky Platformy pre NATURA 2000:

  1. Doplniť nový bod 1a, v znení: „Vo všetkých prílohách sa spoločenské hodnoty navýšia o 100%“.

Odôvodnenie: Od 1.1.2006 nadobúda účinnosť Zákon 300/2005 Z. z. (Trestný zákon). V tomto zákone sa mení výška sumy, ktorá určuje, či sa jedná o trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov. Vzhľadom na to, že spoločenské hodnoty sú určované podľa ohrozenosti rastlín a živočíchov, je potrebné tieto hodnoty zvýšiť. Aby boli ohrozenejšie druhy organizmov chránené aj pomocou trestného zákona.


  1. Bod 4 preformulovať nasledovne: V § 9 ods. 1 písm. a) sa dopĺňa bodom 17, ktorý znie:

17. nášľapné a čeľusťové pasce,“

Odôvodnenie: Pozri odôvodnenie k bodu 6.


  1. V bode 5 nahradiť slová: „švorkoliek a snežných skútrov“ slovami „štvorkoliek, snežných a vodných skútrov a motorových člnov“.

Odôvodnenie: Myslíme si, že takýmto spôsobom lovu môžu byť ohrozené mnohé druhy chránených vtákov, na ktoré sa nevzťahujú poľovnícke predpisy. A umožní sa zvýšený lov. Na území nášho štátu nie je potrebné uskutočňovať takýto spôsob lovu na chránené druhy živočíchov, vzhľadom na množstvo veľkých vodných plôch.


  1. V bode 6 zrušiť slovo: „vodného vtáctva

Odôvodnenie: V mokradiach je možné loviť aj ostatné druhy chránených živočíchov. Preto si myslíme, že nie je vhodné takýmto spôsobom ohrozovať mokrade.


  1. Vložiť nový bod 6b, ktorý znie: V § 9 ods. 1 písm. a) sa dopĺňa bodom 18, ktorý znie:

18. spoločné poľovačky.“

Odôvodnenie: Spoločné poľovačky sú živelný, neselektívny až náhodný spôsob lovu živočíchov. Účelom spoločných poľovačiek je skôr kolektívny zážitok z lovu než účinná a cielená redukcia konkrétnych jedincov živočíchov.

Aj skutočnosť, že v rámci výkonu poľovníctva dochádza práve počas spoločných poľovačiek k najčastejším zraneniam až usmrteniam ľudí svedčí o tom, že pri tomto spôsobe kolektívneho lovu bežne nie sú dodržiavané základné pravidla pre bezpečný a cielený lov konkrétnych jedincov živočíchov. Takáto metóda lovu je pri akomkoľvek (i sezónne) chránenom živočíchovi neprípustná z vedeckého i etického hľadiska.

Spoločné poľovačky by v dohľadnom čase mali byť úplne vylúčené z repertoáru výkonu práva poľovníctva na celom území Slovenska. V podstate je takmer nedokázateľné, aké a koľko chránených druhov živočíchov sa v rámci spoločných poľovačiek zastrelilo.


  1. Vložiť nový bod 6c, ktorý znie: V § 9 sa dopĺňa nový odsek 3, ktorý znie:

Zakázané metódy a prostriedky odchytu a usmrcovania chránených živočíchov uvedené v ods. 1 je zakázané verejne propagovať ako vhodné na odchyt a usmrcovanie živočíchov; zakázané metódy a prostriedky odchytu a usmrcovania chránených živočíchov uvedené v ods. 1 písm. a) bod 17 je zakázané darovať, ponúkať, distribuovať a predávať.

Odôvodnenie: Používanie niektorých zakázaných metód a prostriedkov na odchyt a usmrcovanie živočíchov je v určitých kruhoch obyvateľstva Slovenskej republiky stále veľmi frekventované a žiaľ aj obľúbené. Jedným z podstatných dôvodov, prečo k takémuto nelegálnemu, avšak ťažko postihnuteľnému konaniu dochádza v takejto, pomerne rozsiahlej miere, je aj voľný predaj takýchto zariadení na odchyt a usmrcovanie na našom trhu, hoci takýto predaj by aj po novelizácii vyhlášky iba v rozsahu navrhnutom ministerstvom bolo možné považovať za navádzanie na konanie nelegálnej činností. Zo skúseností členov stráže prírody je zrejmé, že akúkoľvek kontrolu a postihovanie používania takýchto metód a prostriedkov je veľmi ťažké dosiahnuť. Preto sa treba orientovať na prevenciu a jedným zo základných preventívnych opatrení je najmä zákaz voľného predaja takýchto prostriedkov.


  1. Za bod 8 vložiť 10 nových bodov, ktoré znejú:

8a. V § 17 ods. 4 písm. e) sa na konci pripájajú slová „pri reze živých pletív listnatých drevín vykonávaných vo vegetačnom období, najmä v prvej polovici vegetačného obdobia príslušnej ošetrovanej dreviny, okrem obdobia niekoľkých dní tvorby nových listov,“

8b. V § 17 ods. 4 sa dopĺňa písmeno i), ktoré znie:
„i) zabezpečením, aby pri odstraňovaní častí dreviny
1. nebolo odstránených viac ako 20% živých pletív dreviny,
2. obvod odstraňovaných živých vetiev nepresiahol v mieste vetvenia 30 cm,
3. bol zachovaný prirodzený vzhľad dreviny (habitus), okrem prípadov odstraňovania odumretých častí dreviny, alebo častí dreviny ohrozujúcich stabilitu stromu a okolie,

8c. V § 17 ods. 4 sa dopĺňa písmeno j), ktoré znie:
„j) v prípade potreby, odborným inštalovaním stabilizačných nedeštruktívnych väzieb a viazaní, prednostne z neoceľových materiálov.“

8d. V § 17 sa dopĺňa odsek 5, ktorý znie nasledovne:
„(5) Zakladným znakom odborne realizovaného a cieleného rezu dreviny je rez na vetvový golier, pričom nesmie byt poškodené živé pletivo materskej vetvy. Jednorazový rez hrubších vetiev je technologickou chybou spôsobujúcou zbytočné nadmerné poškodzovanie drevín, a preto je neprípustný.“

8e. V § 17 sa dopĺňa odsek 6, ktorý znie nasledovne:
„(6) Na vykonávanie rezu žívých pletív listnatých drevín mimo vegetečného obdobia, odstránenie viac ako 20% živých pletív dreviny a odstraňovanie živých vetiev dreviny s obvodom nad 30 cm v mieste vetvenia je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody.“

8f. V § 17 sa dopĺňa odsek 7, ktorý znie nasledovne:
„(7) Povinnosti podľa odseku 5 písm. i) a odseku 6 sa nevzťahujú na dreviny od mladosti odborne pestovaných za učelom každoročného hlavového rezu alebo rezu na čapík.“

8g. V § 17 terajšom odseku 7 sa za slovo „výrub“ vkladajú slová:
„alebo ošetrovanie dreviny“

8h. V § 17 terajšom odseku 7 písm. d) sa za slovo „vyrúbať“ vkladajú slová:
„alebo ošetriť“

8i. V § 17 terajšom odseku 9 sa za slovo „výrub“ vkladajú slová:
„alebo ošetrenie“

8j. V § 17 terajšom odseku 9 sa dopĺňa nový odsek, ktorý znie:
„d) to, aby sa ošetrenie dreviny uskutočnilo v súlade modernými odbornými princípmi.“

Odôvodnenie (k bodom 8a až 8j): V súčasnosti majoritná skupina fytopatológov a popredných svetových arboristov (A.L.Shigo, Dr. Dujesiefken, Dr. L. Wessolly, J. Kolařík , M. Žďárský a.i.) za najvhodnejšie obdobie na rez väčšiny stromov považujú prvú polovicu vegetačného obdobia, teda obdobie od marca do júna. V tomto období je strom na vrchole svojej aktivity a môže preto najlepšie reagovať na vzniknuté zranenia – teda i rez. Tvorba obranných bariér (kompartmentalizácia) i vývoj kalusu je v tomto období najúčinnejšia. Dokázali to výskumy vedené Dr. Dujesiefkenom – University Hamburg.

V súčasnosti väčšina správcov zelene v mestách a obciach vo vyspelých krajinách s dlhodobejšou históriou ošetrovania stromov považuje akýkoľvek rez živých pletív stromov v jesennom a zimnom období za technologickú chybu a takéto zásahy trestá vysokými pokutami.

Ošetrovanie (rezy) drevín počas jesenných a zimných mesiacov (vegetačný kľud) je nežiadúce najmä z nasledovných dôvodov:

► až do doby prebudenia kambia (neskoro na jar) dochádza k vysychaniu rany a k odumieraniu parenchymatických buniek a samotného kambia, ktoré tvorí oporu obranného systému stromu

► zatiaľ čo spóry drevokazných húb nalietavajú a klíčia už pri minimálnych vzostupoch teplôt vzduchu, strom k prebudeniu meristematických pletív a k plnej aktivácii obranných mechanizmov potrebuje nepomerne dlhšie obdobie teplých dní a špecifický pomer dĺžky dňa a noci – stromy poranené rezom v zime sú teda proti patogénom v značnej nevýhode

► z čisto prevádzkového hľadiska je v zimnom období prakticky nemožné odlíšiť (napr. pri zdravotnom reze) vetvy so zníženou vitalitou od ostatnej koruny

Najnevhodnejším pre rez živých pletív je preto obdobie od októbra do decembra. Stromy by sme tiež nemali vôbec ošetrovať niekoľko dní v období tvorby (rašenia) nových listov.

Osobitne sa pristupuje napríklad ku stromom s výrazným jarným miazgotokom.

Väčšinu ihličnanov so živicovými kanálikmi je možné ošetrovať prakticky celoročne (tiež je však vhodnejšie obdobie vegetácie).

Bezpečnostné rezy (odstraňovanie odumretých a poškodených konárov) a niektoré havarijné opatrenia sa realizujú celoročne.

Každý strom reaguje na rez (resp. poranenie) rozdielne. Rozdielna reakcia je pozorovateľná nielen medzi jednotlivými druhmi, ale i medzi jedincami toho istého druhu. Je to ovplyvnené mnohými faktormi, hlavne vekom, súčasným zdravotným stavom a vitalitou jedinca, dobou rezu, stresovými faktormi stanoviska a pod. (Kolařík, 2000).

Výrazný vplyv na reakciu stromu má však veľkosť rezu a schopnosť jedinca kompartmentalizovať, teda vytvárať obranné zóny voči patogénom. Dr. Dirk Dujesiefken a jeho vedecký kolektív vytvorili tzv. Hamburskú metódu rezu, dnes všeobecne akceptovanú, ktorá konštatuje že pri prvej skupine stromov s dobrou kompartmentalizáciou je možné bez zvýšeného rizika odstraňovať vetvy do veľkosti rany 10 cm, u druhej skupiny (stromy zle kompartmentalizujúce) iba do 5 cm. Tieto údaje sú samozrejme orientačné, v žiadnom prípade sa nechápu ako pravidlo.

V prípadoch, kedy je nutné odstrániť vetvu väčšieho priemeru (napr. z dôvodov bezpečnostných, v prípade veľkého poranenia vetvy, v rámci sanitárnych opatrení a pod.), musíme zákrok realizovať na etapy. V prvej fáze odstránime značnú časť vetvy a ponecháme dlhý pahýľ s niekoľkými postrannými vetvičkami. Obranný mechanizmus stromu tak môže zareagovať na vzniknutú stresovú situáciu a začne posilovať ochranné zóny v mieste vetvového nasadenia. Zbytok vetvy potom odstránime v druhom alebo až treťom roku.


  1. Doplniť nový bod 20 a v znení: V § 38 ods. 3 prvá veta znie: „K spoločenskej hodnote sa v prípade poškodenia alebo zničenia chráneného biotopu pridáva prirážka do výšky až 100%, ak“

Odôvodnenie: Vylepšenie nezmyselnej pôvodnej formulácie, kedy sa prípad zničenia chráneného biotopu považoval za dôvod zvýšenia spoločenskej hodnoty. Spoločenská hodnota zničením biotopu klesne, zvýšiť sa môže pokuta alebo úhrada za poškodenie takéhoto biotopu.


  1. V bode 21 pred slovo „obnova“ vložiť slovo „prirodzená“.

Odôvodnenie: Obnova môže byť prirodzená alebo umelá, resp. kombinovaná. Považujeme za podstatné definovať mieru intervencie človekom do poškodených biotopov za účelom ich obnovy. Pod pojmom „poškodenie biotopu“ by sa malo považovať také jeho narušenie, ktoré autoregulačné mechanizmy dokážu do určitej doby zvládnuť tak, aby sa prinavrátila biotopu jeho pôvodná štruktúra a funkčnosť. Tiež je dôležitý predpokladaný čas za aký sa daný poškodený biotop obnoví. Vyhláška s touto problematikou nepočíta, avšak prakticky môže byť podstatná.


  1. Pridať nový bod 21a, ktorý znie: „V § 38 sa dopĺňa odsek 7, ktorý znie: „Pri stanovení zníženia spoločenskej hodnoty chráneného biotopu z dôvodu jeho poškodenia sa prihliada na dobu jeho možnej prirodzenej obnovy.

Odôvodnenie: V predchádzajúcom odôvodnení už bolo naznačené, že čas (doba) prirodzenej obnovy poškodených chránených biotopov je dôležitý činiteľ, ktorý by po poškodení biotopu mal byť braný v úvahu. Ak vyhláška prihliada na iné skutočnosti vo vzťahu k poškodeniu chránených biotopov (a cenu ráta dokonca s presnosťou na 1m2), doba obnovy biotopu by nemala byť pri takomto výpočte zanedbaná – určitým spôsobom môže vyjadrovať aj mieru jeho poškodenia.


  1. Pridať nový bod 21b, ktorý znie: V § 38 v odseku 1 sa dopĺňajú písmená i), j) a k), ktoré znejú:

„i) volavka popolavá (Ardea cinerea L.),

Odôvodnenie:

K písm. i): V poslednom období sa zvýšila početnosť volavky popolavej na Slovensku. V niektorých regiónoch (napr. tok Váhu na hornom Považí) dochádza k pomerne veľkej koncentrácii. Volavky chodia aj na chovné rybníky za potravou, kde spôsobujú majiteľom škody.


  1. V bodoch 27 a 28 navýšiť spoločenskú hodnotu o 100%

Odôvodnenie: Od 1.1.2006 nadobúda účinnosť Zákon 300/2005 Z. z. (Trestný zákon). V tomto zákone sa mení výška sumy, ktorá určuje, či sa jedná o trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov. Vzhľadom na to, že spoločenské hodnoty sú určované podľa ohrozenosti rastlín a živočíchov, je potrebné tieto hodnoty zvýšiť. Aby boli ohrozenejšie druhy organizmov chránené aj pomocou trestného zákona.


  1. V bode č. 30 bodku na konci vety nahradiť slovami: „a bod č. 17 Scolopax rusticola sluka lesná/sluka hôrna“.

Odôvodnenie: Smernica o vtákoch zakazuje odstrel sťahovavých druhov vtákov počas ich návratu na hniezdiská. Obdobie počas ktorého sa sluka lesná sťahuje ponad územie Slovenska je obdobím návratu na hniezdiská. Podľa vyjadrení aktívnych poľovníkov nie je lov sluky v inom ako jarnom období efektívny/možný. Z tohto dôvodu považujeme ponechanie sluky v prílohe č. 7 vyhlášky za bezpredmetné.


  1. V bode č. 45 navrhujeme vypustiť body „7.1. Súpis parciel“ a „7.5 Prehľad lesného pôdneho fondu podľa LHP a kategórie lesov

Odôvodnenie: Takéto, často obsiahle informácie nie je potrebné uvádzať v programoch starostlivosti (ani ako prílohu). Uvedené údaje majú byť súčasťou informačného systému (databáz), resp. rezervačnej knihy, archívu a pod.


  1. V článku II. Za slovo 2005 dať bodku a zvyšok vety zrušiť.

Odôvodnenie: Zavedenie používania neoloveného streliva je potrebné zaviesť čo najskôr. Podľa medzinárodnej dohody o sťahovavých vtákoch (AEWA) malo byť olovené strelivo v mokradiach zakázané od roku 2000. V mnohých štátoch EÚ podobné zákazy už platia, alebo vstupujú do platnosti v najbližších rokoch. Zavedenie zákazu oloveného streliva v mokradiach až v roku 2010 považujem za neodôvodnené.



Technické pripomienky Platformy pre NATURA 2000:


  1. V bode 10 zmeniť text v zátvorke na znenie: „Zóna A, Zóna B, Zóna C, Zóna D

Odôvodnenie: Je vhodnejšie uviesť aj slovo „Zóna“ pred konkrétne písmeno zóny. Ľudia, ktorí si takýto údaj prečítajú, skôr pochopia, čo písmená A-D znamenajú.


  1. V bode 11 doplniť na konci vetu v znení: V § 19 ods. 6 sa za druhú vetu vkladá veta, ktorá znie:

V lesných porastoch sa pruhové označenie vykoná aj na niektorých stromoch medzi lomovými bodmi, a to vo viditeľnej vzdialenosti alebo vzdialenosti minimálne 50 metrov.“

Odôvodnenie: Presnejšia špecifikácia označovania CHÚ na stromoch lesných porastov. Pôvodné znenie nešpecifikuje minimálnu povinnosť označovania CHÚ.


  1. Doplniť nový bod 11a, ktorý znie: „V § 19 ods. 7 sa za slová „širokými“, „širokou“ „výške“ a „alebo“ dopĺňa slovo „približne“ a na konci sa dopĺňa vetami: „Podľa uváženia je možne označiť dvojitým pruhom aj drevený stĺpik pod tabuľou so štátnym znakom označujúcou chránené územie a ich ochranné pásma. Na označovanie chránených území dvojitým pruhom sa používa vodou riediteľná farba.“

Odôvodnenie: K prvej vete: Navrhovaná riešenie umožňuje spojiť dva spôsoby označovania CHÚ do jedného. Týmto by sa pre návštevníkov CHÚ, ktorí boli na vstupoch do CHÚ konfrontovaný s označením podľa § 19 ods. 4, resp. ods. 10, umožnilo pochopiť aj označenie dvojitým pruhom. K druhej vete: Na natieranie stromov (živých organizmov) by sa mala používať ekologická farba, ktorá plne spĺňa požiadavky kladené na takýto druh použitia.







POZNÁMKY / vaše reakcie


Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Do formulára vypíšte len veľké písmená z nasledujúceho textu: "mDISnxKUmSow".


 

Kampaň bola ukončená.

Prehľad podporovateľov

  » Vaše reakcie (0)

 



Kontakty:
Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko

Súvisiace témy:
Štátna správa
Právo
Ochrana prírody
Životné prostredie



REKLAMA



 



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS