spájame ľudí, ktorí menia svet
Kampane
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
  Zrušenie pokút pre úradníkov, likvidačné pokuty pre občanov?

Podporte pripomienky k návrhu novely zákona o priestupkoch, požadujúce:
  1. aby porušovanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám (infozákona) úradníkmi zostalo priestupkom a občan mal možnosť podať odvolanie proti nezákonnému rozhodnutiu o priestupku

  2. aby občania využívajúci ústavné zhromažďovacie právo nemohli byť zastrašovaní likvidačnými pokutami za porušenie „gumových“ a nejasných ustanovení zákona

  3. aby obeť priestupku mala právo byť informovaná o tom, či bol páchateľ uznaný vinným a či mu bola uložená pokuta.


Podporné hlasy pre pripomienky k návrhu zákona možno posielať do piatku, 5. augusta 2005 (vrátane tohto dňa).

Ak sa nazbiera 500 podporných hlasov pre pripomienky, Ministerstvo vnútra SR bude povinné uskutočniť so splnomocnencami verejnosti rokovanie (tzv. rozporové konanie) a ak pripomienky neakceptuje, musí ich predložiť Legislatívnej rade Vlády SR a Vláde SR.


1. Úradníci by mali niesť zodpovednosť za porušovanie infozákona.

Ministerstvo vnútra SR navrhuje, aby porušovanie infozákona zo strany pracovníkov úradov už nebolo priestupkom. Znamenalo by to napríklad, že ani za úmyselné porušovanie infozákona alebo úmyselné obštrukcie by už nemohol byť vedúci úradu alebo konkrétny pracovník postihnutý za priestupok a nemohla by mu byť uložená ani pokuta.

Reálna vymožiteľnosť práva na informácie by sa dosť výrazne oslabila. Ak pracovník úradu svojvoľne a vedome porušuje infozákon alebo úmyselne poskytne nepravdivé informácie, osobný postih tohto pracovníka je aj podľa skúseností z praxe jednoznačne potrebný. Ak bude priestupok zrušený, nebude možné účinne vyvodiť zodpovednosť voči konkrétnym osobám. Ak bude mať nedodržiavanie infozákona aj podporu vedenia úradu, čo nebýva tak zriedkavé, nebudú sa pracovníci obávať ďalej vedome porušovať zákon. Je ťažko predstaviteľné, že inštitúcia bude sama trestať svojho zamestnanca, najmä v prípadoch, ak zamestnanec konal na pokyn nadriadeného, či s jeho tichým súhlasom.

Podporte zachovanie priestupku a teda aj možnosti vyvodiť osobnú zodpovednosť voči tým pracovníkom verejnej správy, ktorí porušujú zákon o slobodnom prístupe k informáciám!


2. Navrhované zmeny priestupkov ohrozujú aj ústavné právo na verejné zhromažďovanie.

Novela zvyšuje doterajšiu pokutu 1000 Sk za delikty v súvislosti so zhromaždením až na 10 000 korún - v niektorých prípadoch až na 50 000 korún! Priestupkom pritom nie sú závažné výtržnosti či násilnosti - tie spadajú pod trestné právo. Tieto vysoké pokuty majú postihovať napríklad nesplnenie oznamovacej povinnosti zhromaždenia - teda pokuta by hrozila povedzme v prípade, že by pošta načas nedoručila list s oznámením o konaní zhromaždenia. Podobne by mohla obec zvolávateľa zhromaždenia pokutovať päťdesiatimi tisícmi korún v prípade, že jej neposkytne "na jej žiadosť súčinnosť nevyhnutnú na zabezpečenie riadneho priebehu zhromaždenia". Takáto súčinnosť pritom nie je v zákone určená a obec si ju môže vykladať podľa vlastného uváženia. Takisto nie je v zákone určené, aký je "potrebný počet usporiadateľov ", no za ich nezabezpečenie môže byť opäť zvolávateľ vysoko pokutovaný. (Celkový zoznam výhrad v súvislosti so zhromažďovacím zákonom je uvedený nižšie.)

Verejné zhromaždenie je jednou z mála možností na verejné vyjadrenie názoru, ktoré je prístupné aj celkom bežným občanom bez privilegovaného prístupu do médií. Slovenská spoločnosť si ešte stále veľmi nezvykla tento spôsob verejnej účasti využívať. Obávame sa, že vysoké pokuty za veľmi nejasne definované priestupky občanov od využívania ich ústavného práva ešte viac odradia. Aj keby sa totiž usporiadatelia domnievali, že na zhromaždení k žiadnym priestupkom nedošlo, obec či policajný zbor môžu mať iný názor - a ťarcha pokuty môže byť v takomto prípade pre niektoré organizácie až likvidačná. Takéto riziko môže byť ochotný niesť len málokto.

Zavádzanie vysokých pokút za nejasne definované priestupky považujeme za neprimerané ohrozenie základných práv a slobôd. Žiadame preto, aby boli navrhované novely zákonov ohľadom priestupkov zmenené v súlade s našimi pripomienkami.


3. Obeť priestupku musí byť informovaná o výsledku konania

Podľa súčasného stavu osoby, voči ktorým smeroval priestupok (napr. ublíženie na zdraví, vyhrážanie ujmou na zdraví, hrubé správanie) nemajú vôbec právo byť upovedomené o výsledku konania – t.j. o tom , či a ako bol páchateľ potrestaný. Je potrebné, aby bola obeť priestupku informovaná o konaní, napríklad aby mala právo na doručenie výsledného rozhodnutia.


Mgr. Mária Kolíková, Mgr. Peter Wilfling, Združenie Občan a demokracia, Mgr. Michal Polák, Združenie sociálnej sebaobrany, Mgr. Barbora Černušáková, Priatelia Zeme-SPZ, Mgr. Ingrid Králová, Amnesty International na Slovensku, Mgr. Zuzana Wienk, Aliancia Fair-play




Pre:
Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky
Pribinova 2
812 72 Bratislava
e-mail: ol.svs@mvsr.vs.sk



Stotožňujem sa s hromadnou občianskou pripomienkou k návrhu novely zákona o priestupkoch (materiál KM-186/Vl-2005).

Text pripomienok je zverejnený na internetovej stránke www.changenet.sk.

Za splnomocnencov pri rokovaní o pripomienkach určujem:
Mgr. Mária Kolíková, Združenie Občan a demokracia, kolikova zavinac changenet.sk
Mgr. Peter Wilfling, Združenie Občan a demokracia, wilfling zavinac changenet.sk
Mgr. Michal Polák, Združenie sociálnej sebaobrany
Mgr. Barbora Černušáková, Priatelia Zeme-SPZ
Mgr. Ingrid Králová, Amnesty International na Slovensku
Mgr. Vladimír Pirošík, Aliancia Fair-Play
Mgr. Vladimír Šárnik, právnik


Ďakujeme za podporu!

Konečný zoznam podporovateľov


Hromadná občianska pripomienka k novele zákona o priestupkoch a k novele zákona o zhromažďovacom práve

(k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a o doplnení niektorých zákonov, materiál č. KM-186/Vl-2005)


Všetky pripomienky sú zásadné.


Pripomienky k čl. I (k novele zákona o priestupkoch)

1. Pripomienka k čl. I bodu 16:

Bod 16 vypúšťa zo zákona o priestupkoch ustanovenie § 42a – priestupok na úseku práva na prístup k informáciám. Porušovanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám zo strany zamestnancov štátnych orgánov a povinných inštitúcií by v dôsledku toho už nebolo priestupkom.

Navrhujeme ponechať § 42a v zákone o priestupkoch.


Odôvodnenie:

Zrušením priestupku na úseku práva na prístup k informáciám by sa výrazne oslabila účinnosť a rešpektovanie zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Ak pracovník úradu napríklad svojvoľne a vedome porušuje zákon č. 211/2000 Z.z., robí obštrukcie alebo úmyselne poskytne nepravdivé informácie, osobný postih tohto pracovníka je potrebný. Ak bude priestupok zrušený, nebude možné účinne vyvodiť zodpovednosť voči konkrétnym osobám. Ak bude mať nedodržiavanie zákona č. 211/2000 Z.z. aj podporu vedenia úradu, čo nebýva tak zriedkavé, nebudú sa pracovníci obávať ďalej porušovať zákon.

Zákonník práce, zákon o štátnej službe alebo zákon o výkone práce vo verejnom záujme neumožňujú účinné vyvodenie zodpovednosti voči zamestnancovi. Podľa Zákonníka práce je iba na zamestnávateľovi, či voči zamestnancovi vyvodí zodpovednosť. Delikty pracovníkov v štátnej službe prejednávajú disciplinárne komisie zložené z pracovníkov toho istého úradu, pričom toto konanie sa začína výlučne na návrh vedúceho služobného úradu. Je ťažko predstaviteľné, že inštitúcia bude sama iniciatívne sankcionovať svojho zamestnanca, najmä v prípadoch, ak zamestnanec konal na pokyn nadriadeného, či s jeho tichým súhlasom.

Porušovanie zákona č. 211/2000 Z.z. sa veľmi často deje aj na priamy príkaz alebo s vedomím štatutárneho orgánu. Starostovia, primátori alebo predsedovia VÚC, ktorí riadia administratívu v samosprávach, by však podľa Zákonníka práce, zákona o štátnej službe alebo zákona o výkone práce vo verejnom záujme neboli vôbec postihnuteľní.


2. Pripomienka k čl. I bodu 43 a 45:

Bod 45 vypúšťa zo zákona o priestupkoch ustanovenie § 68, ktoré zakotvuje možnosť podať návrh na prejednanie priestupku na úseku práva na prístup k informáciám.

Bod 43 sa tiež týka vypustenia možnosti podať návrh na prejednanie priestupku.

Navrhujeme, aby v § 68 zostala zachovaná možnosť podať návrh na prejednanie priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 42a zákona o priestupkoch.

3. Pripomienka k čl. I bodu 49:

Bod 49 vypúšťa z ustanovenia § 72 písmeno d), ktoré umožňuje byť osobe, ktorá podala návrh na prejednanie priestupku na úseku práva na prístup k informáciám, aby bola účastníkom konania, aby bola o konaní informovaná a aby sa mohla domáhať preskúmania nezákonného rozhodnutia o priestupku.

Navrhujeme, aby navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 42a, zostal účastníkom konania o priestupku.


Odôvodnenie pripomienky k bodom 43, 45 a 49:

Možnosť občana byť účastníkom konania o priestupku je potrebné zachovať. Ak by občan nebol účastníkom konania o priestupku, nemohol by sa napríklad zúčastňovať na konaní, nemal by právo nazerať do spisu, nemal by právo klásť obvinenému pracovníkovi otázky, ani by nemal právo na doručenie výsledného rozhodnutia. Takisto by vôbec by nemal právo odvolať sa proti nezákonnému rozhodnutiu.

Občan by sa nemusel ani dozvedieť, či zodpovedný pracovník bol vôbec uznaný vinným alebo či dostal pokutu.


4. Všeobecná pripomienka k novele zákona o priestupkoch:

Navrhujeme, aby sa za § 80 sa doplnil § 80a, ktorý znie:

㤠80a

(1) Rozhodnutie o priestupku sa oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia aj osobám, voči ktorým smerovalo konanie označené v § 49 ods. 1 písm. b), d) e) a f). Týmto osobám sa rovnakým spôsobom oznamuje aj rozhodnutie o zastavení konania podľa § 76 odseku 1 písm. a), b), c) a j), v ostatných prípadoch sa o zastavení konania len upovedomia.

(2) Osoby podľa ods. 1 majú právo nazerať do spisov, robiť si výpisy a dostať kópie, navrhovať dôkazy a ich doplnenia, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke, klásť účastníkom, svedkom a znalcom otázky."


Odôvodnenie:

Účelom navrhovaného ustanovenia je zabezpečiť, aby o rozhodnutí o priestupku a o rozhodnutí o zastavení konania o priestupku bol oboznámený aj ten, voči ktorému smerovalo konanie podľa § 49 ods. 1 písm. b), d) e) a f) – tj. konanie napĺňajúce skutkové podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

Ide o nasledujúce skutkové podstaty:

  • kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví (písm. b)

  • kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním (písm. d)

  • kto od iného násilím sám alebo za pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva alebo práva z nich vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu patria bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu (písm. e)

  • kto napomáha osobnou účasťou násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich, hoci na ich vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu (písm. f).

Súčasný právny stav je totiž taký, že pri priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu (§ 49) má právo na oznámenie rozhodnutia o priestupku a na oznámenie resp. upovedomenie o zastavení konania len ten, kto podal návrh na prejednanie priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a) – t. j. ten, komu bolo ublížené na cti tým, že ho niekto urazil alebo vydal na posmech. Právo na oznámenie rozhodnutia vyplýva z toho, že táto osoba je podľa § 72 písm. d) účastníkom konania.

Osoby, voči ktorým smerovalo (z hľadiska intenzity možných negatívnych následkov) oveľa závažnejšie konanie (napr. ublíženie na zdraví, vyhrážanie ujmou na zdraví, hrubé správanie, násilné vymáhanie majetkových práv bez vykonateľného rozhodnutia) nemajú podľa súčasne platného stavu vôbec právo byť upovedomené o výsledku konania – t.j. o rozhodnutí o priestupku alebo o zastavení konania. De facto sa osoba, ktorej bolo napr. ublížené na zdraví nedozvie o tom, ako štátny orgán rozhodol o priestupku, ktorý bol voči nej spáchaný.

Terajší právny stav je vo výraznom nepomere aj s postavením poškodeného v trestnom konaní, kde poškodený (osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody § 43 ods. 1 Tr. por.) má v zmysle Trestného poriadku napr. právo robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, nazerať do spisu a oboznámiť sa so spisom, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.

Účel zákona o priestupkoch je porovnateľný s účelom Trestného zákona a Trestného poriadku. Rozdielom je, že zákon o priestupkoch pokrýva protiprávne konanie menšej spoločenskej nebezpečnosti. Táto skutočnosť však nemôže byť na ujmu práv poškodených (materiálne aj morálne), ktorí sú priestupkami dotknutí.

Napokon aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu považuje konanie o priestupkoch za quasi trestné konanie (napr. Lauko v. Slovenská republika, 1998 a Kadubec v. Slovenská Republika, 1998).

Považujeme preto navrhovanú úpravu za prínosnú z hľadiska systémového zabezpečenia práv poškodeného v konaní ako aj za výrazný príspevok k transparentnosti priestupkového konania.

Podotýkame, že text návrhu novely zákona o priestupkoch uvoľnený Ministerstvom vnútra SR do pripomienkového konania v marci 2005 (č. materiálu KM-55/Vl-2005) do určitej miery zabezpečoval informovanie oznamovateľa priestupku o výsledku priestupkového konania. Podľa tohto návrhu sa mal § 80 doplniť novým odsekom 2, ktorý mal znieť: „(2) Rozhodnutie o priestupku sa doručuje aj oznamovateľovi, ak o to požiadal.”. Podľa dôvodovej správy k tomuto návrhu „Dopĺňaný odsek sleduje posilniť postavenie oznamovateľa priestupku a odstrániť nedôslednosť v zákone. Správny orgán má podľa § 67 ods. 4 povinnosť (na požiadanie) upovedomiť oznamovateľa o urobených opatreniach, ale povinnosť doručiť oznamovateľovi rozhodnutie o priestupku chýba. Oznamovateľ podľa platnej úpravy má možnosť dozvedieť sa o tom, čo sa s jeho oznámením stalo, ale nemá možnosť sa dozvedieť o celkovom výsledku svojho oznámenia.“ Aktuálny text návrhu novely zákona o priestupkoch z júla 2005 však už takéto ustanovenie z neznámych dôvodov neobsahuje.


Pripomienky k čl. III (k novele zákona o zhromažďovacom práve)


5. Pripomienka k bodu 5:

V predmetnom bode sa navrhuje vypustiť v zákone o zhromažďovacom práve v ustanovení § 5 ods. 1 štvrtá veta., ktorá znie nasledovne: Oznámenie sa môže predložiť aj osobne v pracovný deň v dobe medzi ôsmou a pätnástou hodinou.

Zákon o zhromažďovacom práve pripúšťa jedinú formu na prijímanie oznámení zvolávateľa o plánovanom zhromaždení, pričom bližšie neurčuje, čo možno považovať sa splnenie písomnej formy. Zákon o správnom poriadku formy podania určuje nasledovne: „Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.“

Teda na rozdiel od správneho poriadku zákon o zhromažďovacom práve určuje len jednu formu podania oznámenia. Ak by došlo k vypusteniu predmetnej štvrtej vety určujúcej povinnosť pre obce prijímať každý deň oznámenia v čase od ôsmej do pätnástej hodiny, zvolávateľ by nemohol riadne predvídať v akej dobe pred uskutočnením zhromaždenia je potrebné doručiť oznámenie na obec. Pritom zvolávateľ za určitých naliehavých spoločenských udalostí môže považovať za nevyhnutné oznámiť zhromaždenie v daný deň okamžite pre zabezpečenie priority pre určité miesto na zhromaždenie alebo z dôvodu dodržania 5 dňovej lehoty pred zhromaždením. V tejto súvislosti je tiež podstatná okolnosť, že pri neoznámení zhromaždenia včas päť dní pred jeho uskutočnením je zvolávateľ vystavený riziku udelenia peňažnej pokuty.

Pri rešpektovaní okolnosti, že nie všetky obce môžu byť schopné pre každý pracovný deň v čase medzi ôsmou a pätnástou zabezpečiť pracovníka, ktorý by prijímal prípadné oznámenia o zhromaždení a v záujme zosúladenia zákona o zhromažďovacom práve so správnym poriadkom navrhujeme predmetnú štvrtú vetu v § 5 ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve pozmeniť v nasledovnom znení:

„Oznámenie sa môže oznámiť aj elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, ďalej tiež telegraficky alebo telefaxom; také oznámenie treba doručiť obci písomne najneskôr do troch dní.“


6. Pripomienka k bodu 7:

V § 7 ods. 3 zákona o zhromažďovacom práve sa v druhej vete za čiarkou navrhuje vypustiť text: „ak možno z okolností alebo zo správania účastníkov usudzovať, že sa majú použiť na násilie alebo hrozbu násilím.“

Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve „Účastníci zhromaždenia nesmú mať pri sebe strelné zbrane alebo výbušniny. Takisto nesmú mať pri sebe iné predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, ak možno z okolností alebo zo správania účastníkov usudzovať, že sa majú použiť na násilie alebo hrozbu násilím.“

Vypustenie citovaného textu bude znamenať, že účastníkom zhromaždenia bude zakázané mať pri sebe akékoľvek predmety, ktorými hoci aj teoreticky môžno spôsobiť ublíženie na zdraví. Takéto znenie zákona pripúšťa obmedzovanie slobôd účastníkov zhromaždenia, ktoré v krajných prípadoch môže zasahovať do samotnej podstaty práva verejne prejavovať svoje názory. Okruh predmetov, ktorými teoreticky možno spôsobiť ublíženie na zdraví je veľmi veľký a neurčitý – môže ísť o akýkoľvek tvrdší alebo ostrejší predmet. Podľa tohto ustanovenia by bolo možné považovať za porušenie zákona napr. aj samotné transparenty s nápismi alebo výzvami, ktoré predstavujú štandardnú súčasť verejných zhromaždení. Bližšie vymedzenie skutkovej podstaty prostredníctvom existencie okolností alebo správania účastníkov, z ktorých možno usudzovať, že predmety majú byť použité na násilie alebo hrozbu násilím predstavuje dostatočnú ochranu pred potenciálne násilným konaním a zároveň dostatočné záruky pred zneužitím zákon a na obmedzovanie základných práv a slobôd účastníkov zhromaždení.

Navrhujeme preto pôvodné znenie ustanovenia § 7 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb. zachovať.

V nadväznosti na to zároveň navrhujeme, aby v bode 10 znelo ustanovenie § 14 ods. 1 písm. b) bod 5 nasledovne:

5. má pri sebe strelnú zbraň alebo výbušninu; tiež ak má pri sebe iný predmet, ktorým možno spôsobiť ublíženie na zdraví, ak možno z okolností alebo zo správania účastníkov usudzovať, že sa má použiť na násilie alebo hrozbu násilím


Pripomienky k bodu 10:

7. Pripomienka k § 14 ods. 2

V § 14 ods. 2 je upravená výška pokút za spáchanie priestupkov podľa zákona o zhromažďovacom práve. Uvedené ustanovenie znie nasledovne:

(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 10 000 Sk; za priestupok podľa odseku 1 písm. b) body 1 až 4 možno uložiť pokutu do 5 000 Sk a za priestupok podľa odseku 1 písm. b) body 5 a 6 pokutu do 10 000 Sk.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pokuta za spáchanie priestupku proti zhromažďovaciemu právu sa má zvýšiť z hornej hranice 1000.- Sk na hornú hranicu 5000.- Sk a pri každom porušení povinností zvolávateľa až na hranicu 10 000.- Sk, teda desaťnásobok pôvodne stanovenej hornej hranice pokuty. Dôvodová správa neobsahuje žiadne vyjadrenie k zvýšeniu horných hraníc pokút napriek tomu, že rozdiel medzi súčasným stavom a navrhovanou právnou úpravou je päť až desaťnásobný. Je faktom, že dochádza k zvyšovaniu horných hraníc pokút pri spáchaní aj iných priestupkov, čím navrhovaná právna úprava môže reagovať na zníženie hodnoty slovenskej koruny z dôvodu inflácie. Pri určení výšky dolných a horných hraníc pokuty je však kľúčové nájsť rozumnú rovnováhu medzi závažnosťou previnenia páchateľa proti chráneným spoločenským vzťahom, tzv. kritérium závažnosti deliktu v spoločnosti a výškou sankcie. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať tzv. súdne delikty v oblasti trestného práva a správne delikty v oblasti správneho práva, súdne delikty ako tie závažnejšie, ktoré spadajú do rozhodovacej právomocí súdov a správne delikty ako tie ľahšie spadajúce do rozhodovacej právomoci správnych orgánov. Rozdiel medzi súdnymi a správnymi deliktami je v rozdielnom stupni ich spoločenskej nebezpečnosti a vzhľadom k tomu i sankčné následky ich spáchania by sa mali zásadne odlišovať.

Pokojný výkon zhromažďovacieho práva súčasne účinný trestný zákon, ako aj nový platný trestný zákon chráni cez skutkové podstaty trestných činov výtržníctva (§202 Trestného zákona, §364 nového Trestného zákona) a porušovania slobody združovania a zhromažďovania (§238a Trestného zákona, §195 nového Trestného zákona). V súlade so súčasne účinným trestným zákonom ako aj novým Trestným zákonom ako trest za spáchanie uvedených trestných činov prichádza do úvahy trest odňatia slobody alebo peňažný trest. Peňažný trest sa môže pohybovať od dolnej hranice 5000.- Sk až po hornú hranicu 5 000 000.- Sk podľa súčasne účinného Trestného zákona a po hornú hranicu 10 000 000.- Sk podľa nového Trestného zákona. Vzhľadom na okolnosť, že peňažný trest v prípade spáchania trestného činu v súvislosti s neoprávneným zásahom do výkonu zhromažďovacieho práva sa pohybuje od dolnej hranice 5000.- Sk, pokuta v prípade spáchania priestupku ako menej závažného deliktu v porovnaní s trestným činom by sa mala pohybovať maximálne do hornej hranice 5000.- Sk.

Pri určení hornej hranice za spáchanie priestupku na úseku správy týkajúcej sa zhromažďovacieho práva sa prihliada na závažnosť porušenia právnej povinnosti s ohľadom na stupeň spoločenskej nebezpečnosti. V súvislosti s konkrétnymi skutkovými podstatami priestupkov v navrhovanom ustanovení § 14 ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve je potrebné brať do úvahy tiež neurčitosť právnych povinností, ktoré majú byť základom skutkovej podstaty spáchania priestupku podľa ods. 1 písm. a) bod 2.

S ohľadom na závažnosť protispoločenského správania pri spáchaní priestupkov na úseku správy týkajúcej sa výkonu zhromažďovacieho práva ako jedného zo základných ľudských práv, i s ohľadom na výskyt neurčitých právnych pojmov a neurčitých právnych povinností, ktorých výklad môže byť značne subjektívny, pri vymedzení skutkových podstát priestupkov, navrhujeme hornú hranicu pokuty za jedno konanie napĺňajúce znaky priestupku maximálne v sume 3000.- Sk a v prípade spáchaných viacerých priestupkov udeliť páchateľovi úhrnnú pokutu s hornou hranicou 5000.- Sk.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme nasledovné znenie ustanovenia § 14 ods. 2 zákona o zhromažďovacom práve:

(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) a b) možno uložiť pokutu do 3000 Sk; v prípade uloženia pokuty za dva alebo viac priestupkov podľa ods. 1 písm. a) a b) možno uložiť úhrnnú pokutu do 5 000 Sk.


8. Pripomienka k § 14 ods. 1 písm. b) (začiatok ustanovenia)

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto ako:

...

b) účastník zhromaždenia

  1. nedbá na pokyny zvolávateľa a usporiadateľov, čím naruší riadny a pokojný priebeh zhromaždenia,

  2. neoprávnene sťažuje účastníkom zhromaždenia prístup na zhromaždenie, alebo im v tom bráni, alebo bráni účastníkom zhromaždenia, aby sa rozišli,

  3. bráni svojím správaním účastníkom zhromaždenia v splnení účelu zhromaždenia,

  4. neoprávnene vnikne na zhromaždenie,

  5. má pri sebe strelnú zbraň, výbušninu alebo iný predmet, ktorým možno spôsobiť ublíženie na zdraví,

  6. neopustí miesto zhromaždenia, ktoré bolo rozpustené.

Uvedené ustanovenie písm. b) bod 1-6 nadväzuje na skutkové podstaty priestupku na úseku správy týkajúcej sa výkonu zhromažďovacieho práva uvedené pod písm. a) bod 1-6. Páchateľom priestupku podľa ods. 1 písm. a) je konkrétny subjekt označený ako zvolávateľ zhromaždenia a páchateľom priestupku podľa ods. 1 písm. b) je konkrétny subjekt označený ako účastník zhromaždenia.

V prípade skutkových podstát pod písm. b) je potrebné rozšíriť subjekt priestupku o ďalšie osoby, ktoré narúšajú výkon zhromažďovacieho práva a nie sú účastníkmi zhromaždenia. Rovnako ako v trestnom zákone je chránený účel práva zhromažďovať sa, aj v priestupkovom zákone by malo byť zhromažďovacie právo chránené, a teda mali by byť postihovaní práve aj tí, ktorí účastníkom zhromaždenia bránia realizovať svoje základné právo. Bolo by proti zmyslu zhromažďovacieho práva trestať pri menej závažných deliktoch len zvolávateľa a účastníkov zhromaždenia a netrestať ostatné osoby narúšajúce výkon zhromažďovacieho práva. Nie je postačujúce trestať osoby narušujúce zhromaždenie iba v prípade, ak dôjde k trestnému činu. Aj v prípade protiprávneho správania dosahujúceho menší stupeň nebezpečenstva pre spoločnosť je žiaduce pre ochranu zhromažďovacieho práva zachovať priestupky so skutkovou podstatou zahrňajúcou všetky osoby narušujúce riadny chod zhromaždenia. Preto navrhujeme namiesto konkrétneho subjektu označeného ako „účastník zhromaždenia“ zaviesť všeobecný subjekt priestupku označený ako „ten, kto“.

Na základe vyššie uvedeného navrhujeme zmeniť začiatok prvej vety § 14 ods. 1, začiatok ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) a začiatok ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) nasledovne:

(1) Priestupku sa dopustí

  1. zvolávateľ, ktorý

  1. nesplní oznamovaciu povinnosť,

...

b) ten, kto

  1. nedbá na pokyny zvolávateľa a usporiadateľov, a tým naruší riadny a pokojný priebeh zhromaždenia,

...

9. Pripomienka k § 14 ods. 1 písm. b) bod 1.

Podľa návrhu znenia § 14 ods. 1 písm. b) bodu 1 „Priestupku sa dopustí ten, kto ako... nedbá na pokyny zvolávateľa a usporiadateľov, čím naruší riadny a pokojný priebeh zhromaždenia,“

V ustanovení nie je jasná podmienka, za splnenia ktorej prichádza k spáchaniu priestupku (nie je jasná hypotéza právnej normy). Nie je zrejmé, či k priestupku dochádza automaticky vždy, keď účastník nedbá na pokyny zvolávateľa a usporiadateľov, alebo týmto konaním musí zároveň aj narušiť riadny a pokojný priebeh zhromaždenia.

Navrhujeme nahradiť slovo „čím“ slovami „a tým“. Táto úprava vyjasní, že nejde o neuposlúchnutie ľubovoľnej výzvy zvolávateľa a usporiadateľov (ktorá napr. nesúvisí so zhromaždením), ale že ide o také neuposlúchnutie výzvy, ktoré má zároveň za následok narušenie riadneho a pokojného priebehu zhromaždenia (t.j. že musia byť kumulatívne splnené dve podmienky – neuposlúchnutie výzvy a zároveň narušenie riadneho a pokojného priebehu zhromaždenia).


10. Pripomienka k § 14 ods. 1 písm. a) bod. 2:

Návrh nového znenia § 14 v odseku 1 písm. a) bod 2 sa navrhuje skutková podstata priestupku spočívajúca v „porušení povinnosti zvolávateľa podľa § 6 ods. 5“

Ustanovenie § 6 ods. 5 zákona o zhromažďovacom práve určuje zvolávateľovi nasledovné povinnosti:

a) poskytnúť obci na jej žiadosť súčinnosť nevyhnutnú na zabezpečenie riadneho priebehu zhromaždenia a splniť povinnosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi;

b) zabezpečiť potrebný počet spôsobilých usporiadateľov starších ako 18 rokov;

c) riadiť priebeh zhromaždenia tak, aby sa podstatne neodchyľovalo od účelu zhromaždenia uvedeného v oznámení;

d) dávať záväzné pokyny usporiadateľom;

e) dbať o pokojný priebeh zhromaždenia a robiť opatrenia, aby sa nenarušoval;

f) zhromaždenie ukončiť.

Ako vyplýva z citovaných ustanovení, tieto povinnosti zvolávateľa sú zadefinované veľmi všeobecným spôsobom a obsahujú neurčité právne pojmy. Nie je možné vždy jednoznačne určiť, napr. čo je súčinnosť „nevyhnutná na zabezpečenie riadneho priebehu zhromaždenia“, aký počet usporiadateľov je v tom-ktorom prípade „potrebný“ alebo čo možno jednoznačne považovať za porušenie povinnosti zvolávateľa „dbať o pokojný priebeh zhromaždenia“.

Vzhľadom na všeobecnosť povinností zvolávateľa, ktoré sú stanovené prostredníctvom neurčitých právnych pojmov, je preto vhodné zachovať pôvodné znenie ustanovenia § 14 zákona o zhromažďovacom práve, ktoré hovorí o závažnom porušení povinností zvolávateľa. Podmienka závažnosti porušenia povinností v § 6 ods. 5 predstavuje kritérium, s ktorým sa orgány prejednávajúce priestupok pri porušení povinností zvolávateľa budú povinné vysporiadať. Predstavuje tak zábranu voči prílišnému subjektivizmu v rozhodovaní, kedy v rámci aplikácie veľmi všeobecných právnych pojmov môže dochádzať k vysokým sankciám aj za nevýznamné porušenia zákona alebo dokonca za interpretačné nezhody týkajúce sa výkladu spomínaných neurčitých právnych pojmom medzi obcou a zvolávateľmi. To, že k podobným situáciám v minulosti dochádzalo, svedčia aj mnohé príklady z praxe v rámci zvolávanie zhromaždení v hlavnom meste Bratislave. Viacerí zvolávatelia boli obcou postihovaní za údajné porušenie povinností zvolávateľa, avšak v rámci zdĺhavých správnych a súdnych konaní boli tieto rozhodnutia príslušnými orgánmi napokon zrušené. Vzhľadom na výšku pokuty, ktorá môže byť za priestupok uložená, by toto ustanovenie mohlo mať navyše neprimeraný odstrašujúci účinok pre slobodný výkon práva zhromažďovať sa.

Navrhujeme preto nasledovné znenie ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) bod 2:

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto ako

a) zvolávateľ závažne poruší povinnosť zvolávateľa podľa § 6 ods. 5


11. Pripomienka k § 14 ods. 3

V navrhovanom ustanovení je upravená príslušnosť obce a orgánu Policajného zboru v blokovom konaní prejednávať priestupky týkajúce sa výkonu zhromažďovacieho práva. Toto ustanovenie znie nasledovne:

„(3) Priestupky podľa tohto zákona prejednáva obec a v blokovom konaní aj orgán Policajného zboru.“

V záujme zachovania zásady nestrannosti a nezaujatosti pri prejednaní priestupku a pri vydaní rozhodnutia o priestupku by mali byť príslušným orgán vzhľadom na systematiku priestupkového zákona obvodné úrady. Podozrenie z porušenia zásady nestrannosti a nezaujatosti pri rozhodovaní o priestupkoch obcami ako príslušnými orgánmi vzbudzujú viaceré preukázané prípady, v ktorých došlo k porušovaniu výkonu zhromažďovacieho práva práve zo strany obce. Ohľadom spomínaných prípadov existujú právoplatné rozsudky súdov.

Navrhujeme preto, aby došlo k vypusteniu ustanovenia § 14 ods. 3 zákona o zhromažďovacom práve.


Pripomienka k bodu 11

12. Pripomienka k § 14a

Predmetné body 11 a 12 znejú nasledovne:

11. Za § 14 sa vkladá § 14a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠14a
Iné správne delikty

(1) Zvolávateľovi môže obec uložiť pokutu do 50 000 Sk, ak

  1. nesplní oznamovaciu povinnosť,

  2. poruší povinnosť zvolávateľa podľa § 6 ods. 5,

  3. nesplní povinnosť ukončiť zhromaždenie v čase, ktorý určila obec (§ 9),

  4. usporiada zhromaždenie, ktoré bolo právoplatne zakázané,

  5. neukončí na výzvu zástupcu obce zhromaždenie usporiadané po jeho právoplatnom zákaze.

(2) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa o porušení povinnosti obec dozvedela, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(3) Pri ukladaní pokuty sa prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti.“.

12. § 16 znie:

㤠16

Na konanie podľa § 14a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.4) Na konanie podľa § 11 sa vzťahuje § 3 ods. 1 až 3, § 46, 47 a 52 všeobecného predpisu o správnom konaní. Konanie je začaté dňom, keď obec dostala oznámenie; účastníkom konania je zvolávateľ.“.


Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie:
„4) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 138/2004 Z. z.).“.

V navrhovanom novom ustanovení § 14a zákona o zhromažďovacom práve je postihované menej závažné protiprávne konanie formou iných správnych deliktov, ktorého páchateľom je konkrétny subjekt zvolávateľ. Text navrhovaného ustanovenia je úplne totožný s textom predchádzajúceho ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) predmetného zákona, čím dochádza k porušeniu zásady nullum crimen sine lege. Porušenie uvedenej zásady spočíva v tom, že z navrhovanej právnej úpravy ustanovenia § 14a pre zvolávateľa vyplýva neurčitá, nejasná a nepresná predstava o tom, aké následky môžu nastať v prípade skutkových podstát uvedených totožne v § 14a a § 14 zákona o zhromažďovacom práve – t.j. sankcia za aký delikt mu môže byť uložená. Zvolávateľ bude v takom prípade môcť byť postihnutý ako za priestupok, tak aj za správny delikt. Ohľadom neprimeranosti navrhovaných sankcií je odôvodnenie v pripomienke pod bodom 7.

Vzhľadom na hrubé porušenie princípu právnej istoty spočívajúcej v predmetnom prípade v potrebe predvídateľnosti možných sankcií pri porušeniach zákona obsiahnutej tiež v zásade nullum crimen sine lege navrhujeme ustanovenie § 14a vypustiť.

V súvislosti s vypustením navrhovaného ustanovenia § 14a navrhujeme vypustiť aj bod 12 článku III., ktorý logicky nadväzuje na § 14a.



Spracovali:

Mgr. Mária Kolíková, Združenie Občan a demokracia
Mgr. Peter Wilfling, Združenie Občan a demokracia
Mgr. Zuzana Dlugošová, Združenie Občan a demokracia







POZNÁMKY / vaše reakcie


Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Do formulára vypíšte len veľké písmená z nasledujúceho textu: "mDISnxKUmSow".


 

Kampaň bola ukončená.

Prehľad podporovateľov

  » Vaše reakcie (0)

 



Kontakty:
Občan, demokracia a zodpovednosť
Amnesty International na Slovensku
Združenie sociálnej sebaobrany

Súvisiace témy:
Prístup k informáciám
Kriminalita
Štátna správa
Demokracia
Právo
Ľudské práva



REKLAMA



 



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS