spájame ľudí, ktorí menia svet
Prístup k informáciám | AKO NA TO
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
Právo na informácie - Sprievodca aktívneho občana


V Slovenskej republike bolo právo na informácie garantované ústavou a inými dokumentmi o ľudských právach už od začiatku 90-tych rokov. Dlho však neexistoval právny predpis, ktorý by ustanovil jednoznačné podmienky, spôsob a postup, akým bolo možné toto právo využiť.


Výsledkom bolo, že pre väčšinu ľudí zostávali mnohé informácie z oblasti verejnej správy len veľmi ťažko dostupné, resp. úplne nedostupné.

Zásadný zlom prišiel až prijatím zákona č. 211/2000 Z.z o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) - (ďalej len "zákon") Tento zákon sa od januára 2001 stáva akousi základnou "kuchárskou knihou" pre získavanie informácií. Do vzťahu občan a verejná správa sa tým konečne zavádzajú v oblasti prístupu k informáciám jasné pravidlá hry. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám tak vytvára možnosť nahliadnuť do všetkých úradných a úradníckych "kuchýň", kde sa varí za naše peniaze. Nie každému "kuchárovi" sa to možno bude zo začiatku páčiť. V každom prípade prajeme vám veľa zdaru, síl a vytrvalosti. A aby sme nezabudli - dobrú chuť, občania.

Sprievodca zákonom je tematicky rozdelený na tri časti. Prvá sa venuje tomu, KTO má nárok na informácie a kto ich musí poskytovať a tiež tomu, ČO musí byť zverejnené a ČO môže byť odmietnuté. Druhá časť sprievodcu zasa približuje AKO žiadať o informácie. Úhradou nákladov za sprístupnené informácie, opisom sankcií pre porušovateľov zákona a tzv. aktívnym zverejňovaním informácií sa zaoberáme v poslednej časti nazvanej ČO ZA TO.

Tomáš Kamenec, Vladimír Pirošík

 

KTO MÁ PRÁVO ŽIADAŤ O INFORMÁCIE A AKÉ INFORMÁCIE SÚ VEREJNE PRÍSTUPNÉ (§ 3)

Zákon o slobode informácií zdôrazňuje, že na prístup k informáciám má právo každý. Nie je podstatné, či žiadateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba. Dôležité nie je ani to, či o informáciu žiada slovenský štátny občan, cudzinec alebo osoba bez štátneho občianstva. Rovnako nie je podstatné, či žiadateľ o informácie dovŕšil 18 rokov, alebo nie.

O informácie teda môže žiadať ktokoľvek, pričom žiadateľ nemusí preukazovať žiadny dôvod alebo záujem prečo informáciu potrebuje. Toto je dôležité mať na pamäti pre prípad, ak by sa žiadateľ stretol s otázkou " A na čo vám budú tieto informácie!?" .

Zákon je postavený na princípe "čo nie je tajné, je verejné". Znamená to, že akákoľvek informácia, ktorej zverejnenie iné právne predpisy výslovne nevylučujú (pozri str. XX) a ktorú má zároveň povinná osoba k dispozícii, je verejne prístupná.

Ak napríklad Okresný úrad vo Vranove nad Topľou má svoje pracoviská v tomto meste a zároveň v Hanušovciach nad Topľou, má v zmysle zákona informáciu k dispozícii bez ohľadu na to, na ktorom konkrétnom pracovisku sa informácia nachádza.

Dôležité je zastaviť sa pri termíne "mať niečo k dispozícii". Týmto sa rozumie , že informácia sa nachádza (resp. by sa mala zo zákona nachádzať) niekde na úrade. Netreba zabúdať, že povinnou osobou nie je iba jedno pracovisko, ale celý úrad.

To, či má úrad informáciu k dispozícii, môžeme zistiť z troch zdrojov. Tým prvým sú zákony, ktoré upravujú činnosť týchto úradov.

Napr. v zmysle stavebného zákona sú stavebnými úradmi okresné úrady, ktoré teda musia mať k dispozícii dokumentáciu zo stavebného konania v ktorom rozhodovali.

Ďalšie dve možnosti občana sú pozrieť si informácie, ktoré je úrad povinný zverejniť o svojej činnosti alebo pozrieť si evidenciu žiadostí (pozri nižšie, § 20 zákona).

Zo zákona však úrad nemá povinnosť na základe žiadosti informácie zháňať, za týmto účelom niečo preverovať, premeriavať či operatívne získavať informácie od iných subjektov.

Ak úrad tvrdí, že informáciu nemá (má ju zo zákona mať alebo vy viete, že informácia sa na úrade nachádza), je dôležité vyžiadať si odpoveď "na papieri", teda trvať na vydaní rozhodnutia o nesprístupnení informácie.


KTO JE POVINNÝ SPRÍSTUPŇOVAŤ INFORMÁCIE (§ 2)

Zákon stanovuje pomerne širokú skupinu subjektov, ktoré sú povinné (na žiadosť a z vlastnej iniciatívy) poskytovať informácie. Nazývame ich povinné osoby. Medzi povinné osoby patria:

a) štátne orgány (Národná rada SR, vláda SR, prezident SR, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy /napr. Štatistický úrad SR, Úrad jadrového dozoru SR/, okresné a krajské úrady, do istej miery súdy ...),

b) obce a mestá (konkrétne orgány miest a obcí: starostovia a primátori obecné, miestne a mestské úrady, perspektívne aj orgány vyšších územných celkov...),

c) právnické alebo fyzické osoby, ktorým zákon zveruje vo vymedzenom rozsahu právomoc rozhodovať o určitých právach a povinnostiach (členovia stráže prírody, lesnej stráže, vodnej stráže, Slovenská inšpekcia životného prostredia, Rada STV...),

d) rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené štátom alebo obcou (Slovenská akadémia vied, Slovenský hydrometeorologický ústav, Štátna školská inšpekcia, Ústav kontroly liečiv, Slovenské národné divadlo , Slovenská filharmónia, školy, v niektorých mestách a obciach to môžu byť pohrebné služby bytové podniky, dopravné podniky či organizácie zabezpečujúce nakladanie s odpadom, ...),

e) právnické osoby zriadené zákonom (Slovenská televízia , Slovenský rozhlas , Železnice Slovenskej republiky , Fond národného majetku, Fond Pro Slovakia, Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, Národný úrad práce...),

f) právnické osoby založené orgánmi uvedenými pod a) až e) a to za predpokladu, že hospodária s verejnými prostriedkami, resp. majetkom štátu alebo obcí (akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným a iné obchodné spoločnosti alebo družstvá založené napr. mestom ak dostávajú štátne alebo obecné dotácie, napr. Dopravný podnik mesta Bratislavy a.s.,... ).

V prípadoch a), b), d) a e) má každý právo na všetky informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii a nie sú označené ako tajné (pozri nasledujúcu kapitolu). Povinné osoby podľa písm. c) sprístupňujú informácie len o svojej rozhodovacej činnosti a v prípade podľa písm. f) sa sprístupnia iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami (napr. s dotáciami) alebo nakladaním s majetkom štátu alebo obce (napr. o správe budov, o prenajímaní budov a priestorov patriacich štátu alebo obci).


NEPRÍSTUPNÉ INFORMÁCIE (§ 8 - §12)

Základný princípom zákona je "ČO NIE JE TAJNÉ, JE VEREJNÉ". Všetky informácie, ktoré osobitné zákony nedefinujú ako tajné, sú verejné a teda sprístupniteľné. Principiálne môžu byť tajnými iba informácie, pri ktorých záujem spoločnosti na ich utajení, resp. nezverejnení je silnejší ako záujem na ich sprístupnení. Všetky tieto prípady však musí presne vymedzovať zákon.

Nesprístupnia sa informácie ku ktorým je prístup verejnosti obmedzený podľa osobitných zákonov

  1. štátne tajomstvo,
  2. informácie týkajúce sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby
  3. služobné tajomstvo,
  4.  informácie odovzdané úradu bez právnej povinnosti
  5.  bankové tajomstvo,
  6. informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní.
  7. daňové tajomstvo
  8. informácie chránené ako duševné vlastníctvo
  9. obchodné tajomstvo
  10. informácie zverejňované povinnou osobou na základe osobitného zákona
  11. informácie o mieste výskytu chránených druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín a hrozí ich neprípustné rušenie, poškodzovanie alebo ničenie.

Pozrime sa teraz na dôvody obmedzenia prístupu k informáciám podrobnejšie:

Zoznam skutočností tvoriacich predmet štátneho tajomstva v rezorte Ministerstva životného prostredia SR

V oblasti obrany štátu
a) súhrnné údaje o ústredných orgánoch štátnej správy a ich mobilizačnej pripravenosti na obranu štátu,
b) súhrnná dokumentácia na uvádzanie orgánov štátnej správy do obrannej pohotovosti štátu

Štátne tajomstvo
Štátne tajomstvo sa vzťahuje na také informácie, ktoré vzhľadom na ich význam treba chrániť pred vyzradením či zneužitím. Ide o údaje dôležité pre obranu a bezpečnosť štátu, medzinárodné styky a hospodárske záujmy štátu. Štátne tajomstvo teda nie je zaklínadlo, ktoré môžu úrady používať ľubovoľne na odmietnutie akejkoľvek žiadosti o informácie. Takéto utajenie musí byť uvedené v tzv. zoznamoch skutočností tvoriacich predmet štátneho tajomstva. Tieto zoznamy prijímajú všetky ústredné orgány štátnej správy formou výnosu, pričom oznámenie o výnosoch sa vždy publikuje v Zbierke zákonov. Zoznamy sú verejne prístupné. Do zoznamov možno vždy nahliadnuť na tom ústrednom orgáne štátnej správy, ktorý zoznam vydal. Okrem toho môžu byť v oznámení o vydaní výnosu niekedy určené i iné orgány a inštitúcie kde sú zoznamy k dispozícii (napr. zoznamy z MŽP sú na nahliadnutie priamo na MŽP a na odboroch životného prostredia krajských a okresných úradov, zoznamy z MV SR sú k nahliadnutiu priamo na MV SR a na krajských a okresných riaditeľstvách polície, a pod.).

Zoznam skutočností tvoriacich predmet služobného tajomstva v rezorte Ministerstva životného prostredia SR

V oblasti obrany štátu
a) údaje o mobilizačnej pripravenosti ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na obranu štátu,
b) smernica ma uvádzanie ministerstva do obrannej pohotovosti štátu

Služobné tajomstvo
Podobne ako pri štátnom tajomstve, aj účelom služobného tajomstva je chrániť určitý okruh informácií pred vyzradením a zneužitím. Na rozdiel od štátneho však služobné tajomstvo súvisí s činnosťou štátneho orgánu, obce alebo inej právnickej osoby a stupeň utajenia je nižší. Údaje o skutočnostiach tvoriacich predmet služobného tajomstva tiež možno nájsť v osobitných zoznamoch. Tieto zoznamy sú v prípade ústredných orgánov štátnej správy rovnako ako pri štátnom tajomstve schvaľované formou výnosu a oznámenie o ich vydaní sa publikuje v Zbierke zákonov. Miesto, kde možno do zoznamov nahliadnuť, je určené spravidla obdobne ako pri štátnom tajomstve. Obce schvaľujú zoznamy skutočností tvoriacich služobné tajomstvo všeobecne záväzným nariadením (VZN), ktoré sú v zmysle zákona o obecnom zriadení povinné zverejniť (napr. vyvesením na úradnej tabuli).

Bankové tajomstvo
Bankovým tajomstvom sú informácie týkajúce sa väčšinou údajov spojených s klientmi banky. Ide najmä o bankové obchody, stavy účtov alebo stavy vkladov. Je dôležité si uvedomiť, že komerčné banky sú povinnými osobami podľa zákona len veľmi zriedkavo, povinnými osobami sú však Národná banka Slovenska a Eximbanka. Obmedzenie prístupu k informáciám na základe bankového tajomstva sa preto bude v praxi vyskytovať len výnimočne.

Daňové tajomstvo
Zjednodušene povedané, daňovým tajomstvom sú informácie, ktoré získali daňové úrady, resp. daňové riaditeľstvo od niekoho z daňového priznania alebo pri daňovej kontrole. Daňové úrady teda môžu pri informáciách získaných z takýchto zdrojov odmietnuť ich sprístupnenie, pričom ako dôvod odmietnutia prístupu k informáciám môžu ochranu daňovým tajomstvom použiť aj tie povinné osoby, ktorým daňové úrady takéto informácie oznámili. Treba však vedieť, že:

Podľa § 23 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (7) Porušením daňového tajomstva nie je zverejnenie a) zoznamu fyzických osôb, ktoré majú daňový nedoplatok vyšší ako500.000,- Sk a zoznamu právnických osôb, ktorých daňový nedoplatok je vyšší ako 5.000.000,- Sk, b) zoznamu daňových subjektov, ktorým boli odpustené penále alebo zvýšenie dane, c) údajov o spáchaní daňového trestného činu, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a odsúdenie nebolo zahladené.

Ochrana osobných údajov
Úrady majú k dispozícii o každom z nás množstvo informácií, ktoré majú čisto súkromný charakter (výška platu, rôzne podobizne, osobné dáta a pod.). Tieto informácie možno podľa zákona sprístupniť iba výnimočne, a to vtedy, ak je splnená jedna z nasledujúcich dvoch podmienok :

a) ustanovuje tak osobitný zákon (napr. trestný zákon,...),
b) dotknutá osoba s tým dala písomný súhlas.

§ 17 Obchodného zákonníka
Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú materiálnu alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené, a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.

Obchodné tajomstvo
Žiadatelia sa stretnú s prekážkou obchodného tajomstva najmä vtedy, ak sa budú zaujímať o spôsoby a formy nakladania s majetkom daňových poplatníkov. Je veľmi dôležité vedieť, že obchodným tajomstvom nemôže byť čokoľvek. Obchodným tajomstvom môže byť len taká skutočnosť, ktorá súčasne spĺňa všetky nasledujúce podmienky:

  • ide o skutočnosť obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiacej s podnikom (napr. zoznamy zákazníkov, obchodné plány, obrat jednotlivých predajní),
  • má skutočnú alebo potenciálnu hodnotu ( t.j. sú oceniteľné pri podnikaní - napr. bez takejto informácie by boli príjmy podnikateľa nižšie, resp. pri ich zverejnení by konkurencia získala výhodu v hospodárskej súťaži vyčísliteľnú na základe zväčšenia jej príjmov)
  • nie je v príslušných kruhoch bežne dostupná,
  • podnikateľ musí mať vôľu takéto informácie utajovať,
  • a ich utajovanie zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje (je plne na podnikateľovi, aby sa usiloval o neprezradenie svojho obchodného tajomstva. Ak napr. posiela na úrad súčasť svojho obchodného tajomstva, mal by ho za obchodné tajomstvo aj označiť.)

Niektoré informácie však nemožno označiť za obchodné tajomstvo, aj keď spĺňajú uvedené podmienky. Občanom by nemala byť s poukázaním na obchodné tajomstvo odmietnutá informácia:

  • týkajúca sa závažného vplyvu na zdravie ľudí, svetové kultúrne a prírodné dedičstvo, životné prostredie vrátane biologickej diverzity a ekologickej stability,
  • o znečisťovaní životného prostredia,
  • ktorá bola získaná za verejné financie alebo sa týka používania verejných prostriedkov alebo nakladania s majetkom štátu alebo majetkom obce.
  • o štátnej pomoci
  • o hospodárení právnických osôb s verejnými prostriedkami, resp. o ich nakladaní s majetkom štátu alebo obce

Informácie odovzdané úradu bez právnej povinnosti
Môže nastať situácia, keď má úrad k dispozícii informácie, ktoré jej niekto poskytol dobrovoľne, teda bez toho, aby mu takú povinnosť ukladal nejaký zákon. V takom prípade prebehne nasledovný proces: úrad písomne vyzve toho, kto informácie poskytol, aby do siedmych dní písomne oznámil, či so sprístupnením týchto informácií súhlasí.

Ak dotknutá osoba písomné oznámi svoj nesúhlas so sprístupnením, žiadosť bude odmietnutá rozhodnutím.

Ak sa dotyčná osoba v lehote nevyjadrí alebo ak bude súhlasiť so sprístupnením informácií, úrad žiadateľovi vyhovie. Tieto informácie sa však sprístupnia vždy ak ide o hospodárenie s verejnými prostriedkami alebo nakladanie s majetkom štátu alebo obce.

Informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní
Informácie z oblasti súdneho konania alebo trestného stíhania sú sprístupňované na základe osobitných predpisov (občianskeho súdneho poriadku, resp. trestného poriadku).

Informácie chránené ako duševné vlastníctvo
Ochrana duševného vlastníctva sa na Slovensku vzťahuje najmä na vynálezy, úžitkové vzory, priemyselné vzory, ochranné známky, nové odrody rastlín, nové plemená zvierat, topografie polovodičových výrobkov a autorské diela. Vo všetkých uvedených prípadoch okrem autorských diel sa ochrana viaže na administratívne rozhodnutie o vzniku takejto ochrany (napr. pri vynáleze je to udelenie patentu, pri ochrannej známke osvedčenie o známke). Zoznamy týchto rozhodnutí (zápisov do registra) sú verejne prístupné aj cez internet na stránke Úradu priemyselného vlastníctva (pozri prílohu). Dôležité je, že pri odmietnutí prístupu k informáciám z dôvodu ochrany duševného vlastníctva musí úrad konkrétne uviesť ako a prečo je informácia chránená (t.j. je to patent, úžitkový vzor....). Žiadateľ má možnosť skontrolovať si pravdivosť takéhoto odôvodnenia tak, že ho porovná so zverejneným zoznamom.

V prípade autorského diela je situácia trochu komplikovanejšia. Autorovi okrem iných práv ustanovených Autorským zákonom (zák. č. 383/1997 Z.z.) prislúchajú aj práva rozhodnúť o zverejnení svojho diela a udeliť súhlas na každé rozmnoženie diela.

Právo autora rozhodnúť o zverejnení (teda aj o sprístupnení) svojho diela však zaniká prvým predajom diela alebo jeho iným prevodom.

Zákon č. 383/1997 Z.z. definuje v § 6 výnimky z autorskoprávnej ochrany

(3) Ochrana sa nevzťahuje na
a) myšlienku, spôsob, systém, metódu, koncept, princíp, objav alebo informáciu, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela,
b) text právneho predpisu, rozhodnutie administratívnej a právnej povahy, verejnú listinu, úradný spis, denné správy a prejavy prednesené pri prerokúvaní vecí verejných a ich preklad; na súborné vydanie týchto prejavov a na ich zaradenie do zborníka je potrebný súhlas toho, kto ich predniesol.

Pokiaľ ide o udelenie súhlasu na vyrobenie rozmnoženiny diela, je potrebné rozlišovať, či žiadateľ navrhuje sprístupnenie informácie formou kópií alebo nahliadnutím do spisu. Ak žiada kópie dokumentov, ktoré sú autorským dielom, musí si úrad pred sprístupnením informácií vyžiadať súhlas autora. V prípade, že je požadované nahliadnutie do dokumentov, nie je dôvod na obmedzenie prístupu k týmto informáciám. Zmyslom autorského zákona totiž nie je držanie autorských diel v tajnosti, ale len ochrana práv autora nakladať s dielom.

Dobre je však pamätať, že:

  • autorská ochrana sa nevzťahuje napr. na úradný spis, rozhodnutia administratívnej a právnej povahy, prejavy prednesené pri prerokúvaní verejných vecí, verejné listiny a text právnych predpisov. Ak by sa stalo, že úrad odmietne prístup k týmto informáciám z dôvodu autorskej ochrany, treba použiť § 6 ods. 3 písm. b) autorského zákona. Ten taký postup vylučuje.
  • na rozmnoženie časti už zverejneného diela fyzická osoba nepotrebuje súhlas autora, ak dielo rozmnožuje pre osobnú potrebu (§ 21 ods.1 autorského zákona).

Informácie zverejňované povinnou osobou na základe osobitného zákona
Informácie zverejňované pravidelne napr. Štatistickým úradom SR alebo Tlačovou agentúrou SR nespadajú pod režim prístupu k informáciám na základe zákona. Ostatné informácie (napr. údaje o činnosti týchto orgánov, ich financovaní a hospodárení, ...) však na základe zákona získavať samozrejme možno.

Informácie o mieste výskytu chránených druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín ak hrozí ich neprípustné rušenie, poškodzovanie alebo ničenie
Z dôvodu ochrany prírody a krajiny sa chránia informácie, ktoré síce nespadajú do žiadnej z vyššie uvedených kategórií, ich zverejnenie by však mohlo spôsobiť značné škody na životnom prostredí.

Aktivisti mimovládnej organizácie telefonovali na Najvyšší kontrolný úrad SR, aby sa dozvedeli informácie o vykonaných kontrolách a zistených výsledkoch vo veci nezákonných vyplatení odmien štátnym funkcionárom. Hovorca NKÚ SR bol osobne presvedčený, že by tieto informácie mal poskytnúť, no porušil by tak zákon o NKÚ SR, ktorý mu ukladá v podobných prípadoch povinnosť mlčanlivosti. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám teda takéto obavy definitívne rozptýli.

A ČO POVINNOSŤ MLČANLIVOSTI ? (§ 13)

Niektoré zákony (napr. Zákonník práce) určujú pre zamestnancov úradov tzv. "povinnosť mlčanlivosti". Zväčša je povinnosť mlčanlivosti stanovená veľmi široko. Zákon však výslovne vylučuje možnosť použiť povinnosť mlčanlivosti ako dôvod odmietnutia prístupu k informáciám.



 

AKO ŽIADAŤ O INFORMÁCIE

Náležitosti žiadosti § 14

Žiadosť je možné podať niekoľkými spôsobmi - písomne ústne, telefonicky, faxom, elektronickou poštou alebo aj iným spôsobom, ktorý je na jednej (u žiadateľa) i druhej (na úrade) strane technicky vykonateľný (v budúcnosti napríklad formou SMS správ). Správne podaná žiadosť musí obsahovať štyri základné náležitosti. Musí z nej byť zjavné ktorej povinnej osobe je určená, kto ju podáva, ktorých informácií sa týka a aký spôsob sprístupnenia informácie žiadateľ navrhuje.


Vzor žiadosti o informáciu

Ján Zvedavý
Ulica osloboditeľov 21, 042 22 Lehota


Okresný úrad v Lehote
Horná ulica 13
Lehota 042 20

 

Vec: Žiadosť o informácie

V zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám žiadam o sprístupnenie zoznamu poradcov prednostu Okresného úradu v Lehote. Žiadam o poslanie predmetného zoznamu v elektronickej podobe na môj e-mail: zvedavy@internet.sk. V prípade, že nie je možné z technických príčin doručiť mi zoznam v elektronickej podobe, žiadam o zaslanie jeho kópie na moju vyššie uvedenú adresu.

V Lehote 2. januára 2001

 

. . . . . . . . . . . .
Ján Zvedavý

  

Ak by žiadosť nemala všetky predpísané náležitosti, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby žiadosť doplnil a poučí ho ako je potrebné žiadosť doplniť. Povinná osoba stanoví žiadateľovi na doplnenie lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní. Ak žiadateľ podanie napriek výzve nedoplní, povinná osoba žiadosť odloží a viac sa ňou nebude zaoberať. Ak však úrad žiada o doplnenie žiadosti, o ktorej sme presvedčení, že má všetky náležitosti, treba na nej trvať s tým, že je úplná a spĺňa podmienky vyžadované § 14 ods. 2 zákona.

Na osobitné vyžiadanie povinná osoba písomne potvrdí podanie žiadosti a odhadne predpokladanú výšku úhrady za sprístupnenie informácií. Ak ide o ústnu alebo telefonickú žiadosť, je dobré vždy žiadať od povinnej osoby písomné potvrdenie o jej podaní (pozri vyššie), uľahčí to preukazovanie v prípade odvolania a počítania lehôt.


ČO MÔŽE ÚRAD

Ak je žiadosť podaná a ak je jej obsah z formálneho hľadiska v poriadku, povinná osoba ju posúdi a vykoná jeden z nasledujúcich piatich krokov:

Sprístupní informáciu (§ 16 a § 18)

V prípade, že povinná osoba má požadovanú informáciu k dispozícii a jej sprístupneniu nebráni iný právny predpis, informáciu sprístupní a vydá o tom rozhodnutie zápisom v spise. Takéto rozhodnutia sú v zmysle zákona evidované a sú verejne prístupné. Význam povinnosti evidencie je v tom, že predstavuje dobrý zdroj informácií pre neskorších žiadateľov. Táto evidencia môže vždy žiadateľovi poslúžiť ako dôkaz, že o informáciu žiadal a kedy to bolo (pre prípad podávania opravného prostriedku) a z evidencie je možné aj napr. zistiť, aké informácie úrad vlastne eviduje, že takéto informácie už boli sprístupnené, aký je po nich dopyt a pod.

Spôsob, akým budú informácie sprístupnené, závisí predovšetkým od vôle žiadateľa (netreba preto zabudnúť, že určenie spôsobu sprístupnenia informácií je povinnou náležitosťou žiadosti o informácie). Informácie možno získavať osobne priamo na úrade (vrátane nazerania do spisov) a tiež doručením na adresu, telefónne/faxové číslo, resp. e-mailovú adresu uvedenú v žiadosti. Ak je to technicky možné, má žiadateľ právo na vyhotovenie kópií požadovaných informácií alebo ich skopírovanie na disketu. Ak požadovaný spôsob sprístupnenia informácií nie je technicky vykonateľný (napr. úrad nemá e-mail), povinná osoba dohodne so žiadateľom inú realizovateľnú formu zverejnenia.

Odkáže na zverejnenú informáciu (§ 7)

Ak žiadosť o sprístupnenie informácie smeruje k už zverejnenému údaju, povinná osoba najneskôr do 5 dní oznámi žiadateľovi, kde je možné takúto informáciu nájsť a získať. Za zverejnené sa považujú najmä tie informácie, ktoré boli publikované v tlači, vyvesené na úradnej tabuli, sú k dispozícii vo verejnej knižnici alebo sú sprístupnené na webovej stránke povinnej osoby. Dôležitou podmienkou toho, aby bolo možné informáciu považovať za zverejnenú je, že každý je bez väčších ťažkostí schopný takúto informáciu opakovane vyhľadávať a získavať. Aj v prípade splnenia takejto podmienky má však žiadateľ vždy právo trvať na sprístupnení zverejnených informácií povinnou osobou. V takom prípade začína lehota na sprístupnenie plynúť dňom, keď žiadateľ oznámil, že trvá na priamom sprístupnení informácie.

Postúpi žiadosť (§ 15)

Ak povinná osoba požadovanú informáciu nemá k dispozícii a vie kde možno takúto informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní tej povinnej osobe, ktorá disponuje požadovanými informáciami. Lehota na sprístupnenie informácie sa v tomto prípade začína počítať od momentu, keď žiadosť dostal úrad, ktorý ju môže vybaviť (t.j. ten, ktorý má informáciu k dispozícii).

Ak úrad nevie kde možno požadované informácie získať, vydá rozhodnutie o nesprístupnení informácií (pozri vyššie ).

Nesprístupní informáciu (§ 18)

Ak povinná osoba nevyhovie žiadosti, resp. jej časti, musí o tom vydať písomné rozhodnutie. Obchodné spoločnosti a iné súkromné subjekty, ktoré sú povinné poskytovať informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami a nakladaní s majetkom štátu (§ 2 ods. 3 zákona), požiadajú v lehote troch dní o rozhodnutie subjekt, ktorý ich založil.

Úrad neurobí nič (§ 18)

Ak v zákonom stanovenej lehote povinná osoba nevydá rozhodnutie alebo informáciu nesprístupní, platí, že informáciu odmietla sprístupniť. Nakoľko o nesprístupnení informácie musí povinná osoba vždy vydať rozhodnutie, pri ďalšom postupe vychádzame z predpokladu, že bolo vydané rozhodnutie o odmietnutí prístupu k informáciám (ide o tzv. fiktívne rozhodnutie). V tomto prípade budeme teda postupovať rovnako ako keby úrad žiadosť zamietol rozhodnutím. Zavedenie tohto netradičného právneho inštitútu do zákona je veľmi dôležité, pretože je to mimoriadne účinný nástroj v rukách občana v prípade, že úrad zostane nečinný. Za deň doručenia takéhoto rozhodnutia sa považuje 3. deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti.

Môžu nastať ešte niektoré ďalšie situácie:

Úrad napríklad zistí, že časť informácií môže sprístupniť, ale časť je tajná. V takom prípade je úrad povinný sprístupniť žiadateľovi tie informácie, ktoré sú verejné. Zvyšok, ktorý je tajný, môže nesprístupniť a žiadateľ sa môže brániť v tejto časti rovnako ako v klasickom prípade nesprístupnenia informácie (pozri vyššie). V každom prípade však musí úrad žiadateľovi sprístupniť tzv. sprievodné informácie. Sú to informácie, ktoré úzko súvisia s požadovanou informáciou, najmä o tom, či požadovaná informácia existuje, o dobe, počas ktorej trvá dôvod na odmietnutie sprístupnenia a pod. Ak si úrad túto povinnosť nesplní, možno podať sťažnosť alebo podnet na prokuratúru na preverenie takéhoto postupu. Tieto prostriedky však možno využiť aj vtedy, ak úrad postupuje z pohľadu žiadateľa v rozpore so zákonom alebo ak vôbec nekoná (pozri rámiky nižšie).

Inou možnosťou je, že úrad síce informácie sprístupní, ale nie sú to informácie, ktoré žiadateľ chcel. Inými slovami, žiadateľ chcel jablká a dostal hrušky. V takomto prípade je potrebné postupovať tak ako keby úrad informácie nesprístupnil, resp. sprístupnil ich len čiastočne (ak aspoň časť požadovaných informácií bola sprístupnená). Časť informácií však nesprístupnil a nevydal o tom rozhodnutie. Po uplynutí zákonnej 10-dňovej lehoty budeme v tomto prípade predpokladať, že úrad vydal v tejto časti žiadosti rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Ďalší proces, ktorý bude v takomto prípade nasledovať, je opísaný v časti "Čo môže občan, ak nedostal informáciu".

Ak úrad postupuje pri vybavovaní žiadosti v rozpore so zákonom alebo vôbec nekoná, občan sa môže brániť nasledujúcimi spôsobmi:

V prvom rade môže podať sťažnosť na nadriadený orgán podľa zákona č. 152/1998 Z.z., v ktorej upozorní na konkrétne nedostatky a porušenia právnych predpisov a ktorou sa zároveň bude domáhať ochrany svojich práv.. O sťažnosti rozhoduje vo väčšine prípadov nadriadený orgán úradu. Sťažnosť je potrebné vybaviť zásadne do 30 dní a sťažovateľ musí byť o informovaný o prijatých opatreniach.

V prípade podozrenia z nezákonného postupu alebo rozhodnutia úradu je však efektívnejším nástrojom možnosť podať podnet na prokuratúru. Na základe podnetu prokurátor preskúma, či postup týchto úradov je v súlade s právnymi predpismi. Prokurátor môže v danej veci urobiť niekoľko opatrení:

  • ak úrad porušil právne predpisy pri vydaní rozhodnutia o odmietnutí prístupu k informáciám, prokurátor podá voči rozhodnutiu takéhoto orgánu protest. Protest sa musí vybaviť do 30 dní, a príslušný orgán mu buď vyhovie, alebo predloží vec nadriadenému orgánu. ak došlo k porušeniu zákona v postupe úradu pri sprístupňovaní informácií (čiže sa nenamieta samotné rozhodnutie úradu, ale len nesprávnosť jeho konania pri vybavovaní žiadosti), alebo
  • ak nezákonnosť spočíva v nečinnosti úradu, prokurátor môže tomuto orgánu navrhnúť, aby odstránil porušenie zákonov. Príslušné orgány sú povinné prokurátora informovať, aké opatrenia na základe jeho návrhu vykonali.


LEHOTY NA VYBAVENIE ŽIADOSTI (§ 17)

Povinné osoby musia žiadosť vybaviť bez zbytočného odkladu najneskôr však do 10 dní. Vybaviť žiadosť znamená, že v tejto stanovenej lehote musí byť žiadateľovi doručené rozhodnutie o obmedzení prístupu k informáciám alebo žiadateľovi musia byť sprístupnené požadované informácie.

Zákonnú lehotu možno predĺžiť výnimočne o ďalších 10 dní ak:

  • požadované informácie je potrebné vyhľadať mimo sídla povinnej osoby
  • je požadovaný väčší počet oddelených alebo odlišných informácií
  • pri sprístupnení alebo vyhľadávaní požadovaných informácií vznikli preukázateľne technické problémy.

Povinná osoba však musí predĺženie lehoty žiadateľovi vždy písomne oznámiť.


ČO MÔŽE OBČAN AK NEDOSTAL INFORMÁCIU (§ 19)

Žiadosť bola podaná 10. januára 2001. Rozhodnutie bolo doručené 20. januára 2001. Od 21. januára 2001 začína plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania, ktorá končí 4. februára 2001.

V prípade nesprístupnenia informácie (nebola sprístupnená celá požadovaná informácia) alebo obmedzenia prístupu k informáciám (nebola sprístupnená časť požadovanej informácie) sa žiadateľ môže v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolať.

Z odvolania musí byť zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje a kto ho podáva. Môže obsahovať odôvodnenie (nie je to nevyhnutné, ale vždy pomôže, ak je odvolanie podporené ďalšími argumentmi). V prípade, že by žiadateľ nestihol vypracovať dôkladné odôvodnenie, stačí podať jednoduché odvolanie (dôležité je stihnúť lehotu) a odvolanie potom prípadne doplniť (čo najskôr).


Vzor odvolania proti doručenému rozhodnutiu

 

Ján Zvedavý
Ulica osloboditeľov 21; 042 22 Lehota


Krajský úrad v Banskej Bystrici
cestou
Okresného úradu v Lehote
Horná ulica 13
Lehota 042 20

 

Vec: Odvolanie proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií

Podávam týmto v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu v Lehote č. 263/01 zo dňa 12. januára 2001.

Uvedeným rozhodnutím mi bol odopretý prístup k zoznamu poradcov prednostu Okresného úradu v Lehote.

Napadnuté rozhodnutie konštatuje, že v prípade žiadaných informácií sa jedná o tajné, neverejné informácie a teda v súlade s § 8 zákona 211/2000 Z.z. sa nesprístupňujú.

Napadnuté rozhodnutie považujem za nesprávne a nezákonné. Citovaný zákon totiž výslovne v § 8 uvádza, že sa nesprístupnia informácie označené v súlade s právnymi predpismi ako tajné. Zoznam poradcov prednostu Okresného úradu v Lehote sa však nenachádza v zozname skutočností tvoriacich štátneho tajomstvo a služobného tajomstvo v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a tak v tomto prípade nejde o skutočnosť označenú v súlade s právnymi predpismi ako tajnú.

Na základe uvedeného navrhujem, aby Krajský úrad po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vydal nové rozhodnutie, ktorým žiadané informácie bezodkladne sprístupní.

V Lehote 20. januára 2001

. . . . . . . . . .
 Ján Zvedavý

 


Žiadosť bola podaná 10. januára 2001. 20. januára 2001 uplynula lehota na rozhodnutie a úrad nerozhodol. Zákon stanovuje, že fiktívne rozhodnutie bolo doručené 23. januára 2001. Od 24. januára 2001 začína plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania, ktorá končí 7. februára 2001.

V prípade, že uplynula 10-dňová (resp. predĺžená 20-dňová) lehota na vydanie rozhodnutia a úrad ostal nečinný, predpokladáme, že úrad odmietol informáciu sprístupniť. Ako sme už uviedli vyššie, ide v tomto prípade o tzv. fiktívne rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v 15-dňovej lehote. Dôvodom odvolania môže byť jednak skutočnosť, že žiadateľ má na žiadané informácie právo, a tiež formálne nedostatky v práci úradu, ktorý si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevydal rozhodnutie v stanovenej lehote.

 


Vzor odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu

 

Ján Zvedavý
Ulica osloboditeľov 21; 042 22 Lehota


Krajský úrad v Banskej Bystrici
cestou
Okresného úradu v Lehote
Horná ulica 13
Lehota 042 20

 

Vec: Odvolanie proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií

Dňa 2. januára 2001 som v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. písomne požiadal Okresný úrad v Lehote o sprístupnenie zoznamu poradcov prednostu tohto Okresného úradu. V zákonnej lehote t.j. do 12. januára 2001 mi neboli sprístupnené požadované informácia a nebolo vydané ani rozhodnutie o nesprístupnení informácií. V zmysle § 18 ods. 3 citovaného zákona prišlo nečinnosťou úradu k vydaniu rozhodnutie o nesprístupnení informácií a teda rozhodnutím Okresného úradu v Lehote mi bol odopretý prístup k zoznamom poradcov prednostu Okresného úradu v Lehote.

Nakoľko prišlo k porušeniu ustanovení § 17 zákona č. 211/2000 Z.z. a žiadaná informácia nie je v zmysle platných zákonov tajná, považujem napadnuté rozhodnutie za nezákonné.

Na základe uvedeného navrhujem, aby Krajský úrad po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vydal nové rozhodnutie, ktorým žiadané informácie bezodkladne sprístupní.

 

V Lehote 20. januára 2001

. . . . . . . . . .
 Ján Zvedavý

 


O odvolaní rozhoduje nadriadený orgán povinnej osoby, ktorá rozhodla o nesprístupnení informácií. Odvolací orgán má na rozhodnutie 15 dní.

Odvolanie proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácie bolo podané dňa 20. januára 2001. Dňa 3. februára 2001 uplynula lehota na rozhodnutie o odvolaní ale odvolací orgán v tejto lehote nerozhodol. Rozhodnutie prvostupňové orgánu bolo teda potvrdené a toto rozhodnutie je podľa zákona doručené dňa 4. februára 2001. Týmto dňom začína plynúť dvojmesačná lehota na podanie žaloby na súd.

Ak odvolací orgán v lehote 15 dní nerozhodne, predpokladá sa, že potvrdil napadnuté rozhodnutie. Za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty. Aj proti takémuto postupu sa môže občan brániť:

Ak žiadateľovi nebolo vyhovené ani v odvolacom konaní, môže do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o odvolaní podať žalobu na súd. Dôležité je, že v žalobe možno žiadať iba preskúmanie zákonnosti rozhodnutia úradov.

Svojim rozhodnutí súd môže buď napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a vrátiť úradu na nové konanie alebo žalobu zamietnuť. V konaní pred súdom musí byť ten, kto sám nemá právnické vzdelanie, zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom. Ak je žiadateľom právnická osoba, musí byť zastúpená rovnako, s výnimkou prípadu, keď v jej mene koná jej zamestnanec alebo člen s právnickým vzdelaním

Už spomínané fiktívne rozhodnutia však určite budú zrušené ako nezákonné pre ich nepreskúmateľnosť.

 

ÚHRADA NÁKLADOV ZA INFORMÁCIE (§ 21)

Informácie sa sprístupňujú bezplatne s výnimkou úhrady vo výške, ktorá nesmie prekročiť výšku materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, obstaraním nosičov, resp. s odoslaním údajov žiadateľovi. Povinnosť zaplatiť úhradu môže byť žiadateľovi odpustená. Podrobnosti o úhrade nákladov za sprístupnenie ustanoví vyhláška Ministerstva financií SR.


SANKCIE ZA PORUŠENIE ZÁKONA O SLOBODE INFORMÁCIÍ

Zákon zavádza nový priestupok na úseku prístupu k informáciám. Toho sa dopustí ten,

  • kto vedome vydá a zverejní nepravdivé alebo neúplné informácie,
  • kto poruší povinnosť určenú zákonom o slobodnom prístupe k informáciám,
  • kto vydaním rozhodnutia, príkazu či iného opatrenia zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií.

Tento priestupok sa prerokuje na návrh poškodeného. Návrh na prejednanie priestupku možno podať najneskôr do troch mesiacov odo dňa, kedy sa žiadateľ o spáchaní priestupku dozvedel. Priestupky prejednávajú okresné úrady v mieste, kde sídli úrad, na ktorom bol zákon porušený.

Ako sankciu možno uložiť pokutu do 50 000 Sk a zákaz činnosti až na dva roky.


Vzor návrhu na prejednanie priestupku

Ján Zvedavý
Ulica osloboditeľov 21, 042 22 Lehota


Okresný úrad v Lehote
Odbor všeobecnej vnútornej správy
Horná ulica 13
Lehota 042 20

 

Vec: Návrh na prejednanie priestupku

Dňa 2. januára 2001 som v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. písomne požiadal Okresný úrad v Lehote o sprístupnenie zoznamu poradcov prednostu tohto Okresného úradu. V zákonnej lehote t.j. do 12. januára 2001 mi neboli sprístupnené požadované informácia a ani vydané rozhodnutie o nesprístupnení informácií. Nečinnosťou Okresného úradu prišlo k porušeniu ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z. najmä § 17 a § 18.

Týmto podávam návrh na začatie konania o priestupku na úseku práva na prístup k informáciám v zmysle § 42a zákona o priestupkoch proti zodpovednému zamestnancovi Okresného úradu v Lehote, ktorý svojim nekonaním porušil ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z.

V Lehote 20. januára 2001

 

. . . . . . . . . . . .
Ján Zvedavý

  

 

AKÉ INFORMÁCIE MUSIA BYŤ ZVEREJNENÉ AJ BEZ ŽIADOSTI (§ 5)

Popri prvom spôsobe, ktorým je sprístupňovanie na žiadosť a s ktorým sme sa zaoberali vyššie , existuje aj povinnosť úradov aktívne zverejňovať určitý okruh údajov. V tomto druhom prípade teda musia všetky povinné osoby z vlastnej iniciatívy a aj bez priameho vyzvania uverejňovať (prostredníctvom vývesiek, brožúrok, internetu a pod.) nasledujúce údaje:

a) spôsob akým boli zriadené, ich právomoci, kompetencie a organizačnú štruktúru,

b) miesto, čas a spôsob akým u nich možno získavať informácie na žiadosť,

c) informácie o tom, kde je možné podať žiadosť, návrh, podnet a sťažnosť a tiež údaje o tom, kde, kedy a ako je možné podať opravný prostriedok,

d) postup, ktorý musia dodržiavať pri vybavovaní žiadostí a lehotu, v rámci ktorej musia rozhodnúť,

e) prehľad predpisov, pokynov a inštrukcií, na základe ktorých povinná osoba koná a rozhoduje,

f) sadzobník správnych poplatkov a sadzobník úhrad za sprístupnenie informácií.

Okrem všeobecných údajov a) až f), ktoré musia zverejňovať všetky povinné osoby, zákon o slobode informácií ustanovuje špeciálnu rozšírenú informačnú povinnosť pre nasledujúce subjekty:

Národná rada SR, najvyšší zákonodarný orgán Slovenskej republiky, musí iniciatívne zverejňovať termíny schôdzí pléna a výborov, návrh programu rokovania a zápisnice z jednotlivých schôdzí. Dôležité je, že NR SR musí zverejniť aj texty predložených návrhov zákonov a to maximálne do troch dní od ich podania Kancelárii NR SR. Vďaka tejto povinnosti parlamentu sa vytvára dostatočný časový priestor na to, aby mohli občania či mimovládne organizácie včas a efektívne sformovať a prezentovať svoje stanoviská k návrhom právnych predpisov a to v dostatočnom predstihu pred ich prijímaním v pléne NR SR.

Rovnako významná je aj ďalšia nová povinnosť NR SR, ktorou je zverejňovanie textov prijatých zákonov do troch dní po ich schválení v treťom parlamentnom čítaní. Včasné oboznámenie sa so schváleným znením právneho predpisu môže byť pre občanov užitočné napríklad vtedy, ak sú v prijatom zákone závažné nedostatky. Vzniká im tak približne trojtýždňová lehota, počas ktorej môžu požiadať prezidenta SR o vrátenie zákona na opätovné prorokovanie do NR SR.

Napokon vítanou novinkou, ktorá zrejme poteší všetkých daňových poplatníkov, je povinnosť NR SR zverejniť údaje o dochádzke poslancov na jej schôdze a na zasadania výborov, ako aj výpisy o hlasovaní poslancov (okrem prípadov tajného hlasovania a neverejných schôdzí).

Kancelária prezidenta SR je povinná okrem už sprístupňovaných či inak bežne dostupných údajov zverejniť aj program a výsledky pracovných ciest a prijatí prezidenta SR, miesto jeho pobytu a tiež odpustenie, zmiernenie alebo zahladenie trestu, resp. nariadenie nezačínať alebo nepokračovať v trestnom stíhaní. Zverejniť tiež musí organizačnú štruktúru Kancelárie prezidenta SR, vrátane počtu jej zamestnancov.

Vláda SR je povinná aktívne zverejniť texty materiálov predložených na rokovanie vlády a prijaté uznesenia vrátane ich príloh. Pod textami materiálov má zákon na mysli najmä návrhy, správy a rozbory. V tejto súvislosti odporúčame využívať oficiálnu webovú stránku slovenského kabinetu, na ktorej je možné získať prístup aj k ďalším dôležitým dokumentom vlády (komuniké, výsledky verejných obstarávaní a pod.).

Ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy zverejňujú materiály programového, koncepčného a strategického charakteru a texty právnych noriem po ich uvoľnení na medzirezortné pripomienkovacie konanie. Opäť by mal byť prostriedkom na jednoduché získanie takýchto materiálov internet (adresy ministerstiev uvádzame na konci sprievodcu).

Pri zverejnení všeobecných materiálov by občania mali dávať pozor, či sa úradníci nesnažia využiť nekonkrétny charakter takýchto dokumentov a či de facto nesprístupňujú iba nič nehovoriaci kus papiera. V takom prípade je dôležité nerezignovať a snažiť sa chýbajúce informácie získať prostredníctvom podania žiadosti o sprístupnenie informácie.

Výraznou zmenou k lepšiemu je jednoznačné zadefinovanie povinnosti ústredných orgánov štátnej správy sprístupňovať návrhy právnych predpisov po uvoľnení na medzirezortné pripomienkovanie, čiže ešte pred samotným prejednaním v legislatívnej rade vlády a vo vláde. Týmto sa definitívne ruší odkázanosť aktívnych občanov prebojovávať sa k návrhom právnych textov po známostiach či iným ponižujúcim spôsobom. Navyše, možnosť odsledovať druh pripomienok toho ktorého rezortu môže byť pre aktivistov, ktorí majú ambíciu ovplyvniť znenie nejakého zákona veľmi prínosné aj preto, aby si vytvorili obraz o potenciálnych spojencoch a oponentoch medzi úradmi (a konkrétnymi úradníkmi) a následne tomu prispôsobili aj svoju ďalšiu stratégiu.

Poslednou skupinou, ktorá má v zmysle zákona popri všeobecnej aj špeciálnu informačnú povinnosť, sú obecné, mestské a miestne zastupiteľstvá a po vytvorení druhého stupňa samosprávy nimi budú aj zastupiteľstvá vyšších územných celkov. Čo sa týka rozsahu, v akom sú tieto orgány sami povinné referovať o svojej činnosti, zákon hovorí o "primeranom použití" ustanovení týkajúcich sa informačnej povinnosti NR SR. Obecné, mestské a miestne zastupiteľstvá by preto mali iniciatívne okrem iného zverejňovať aj informácie o predaji obecného a mestského majetku a pod.

Zdôrazniť treba tiež to, že všetky osoby, ktoré sú povinné zverejňovať horeuvedené údaje, môžu aktívne, t.j. bez žiadosti zverejniť aj ďalšie informácie. Za podmienky vylúčenia tajných, resp. inak nezverejniteľných informácií (pozri vyššie) sa teda úradom nekladú v ich otvorenosti vôbec žiadne prekážky.







Súvisiace návody:
Právo na informácie - Sprievodca pracovníkov verejnej správy

Čítajte tiež:
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám
Vzor: Žiadosť o informáciu
Vzor: Odvolanie proti doručenému rozhodnutiu
Vzor: Odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu
Vzor: Návrh na prejednanie priestupku
Sadzobník upravujúci úhradu nákladov na ministerstve financií

Súvisiace témy:
Prístup k informáciám







CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS