spájame ľudí, ktorí menia svet
Publicistika
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
Jazyky – Achillova päta Európy
13.1.2005 | Peter Baláž |

Motto: Presvedčení, že národy Európy, i keď zostávajú naďalej hrdé na svoju vlastnú národnú identitu a históriu, sú odhodlané preniesť sa cez prastaré deliace čiary a zjednotené v čo najužšom prepojení kovať svoj spoločný osud.
(Preambula Návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavy pre Európu, Európsky konvent, 18. júla 2003)



Európa (alebo presnejšie Európska Únia) má veľmi ambiciózny a obdivuhodný cieľ. Vytvoriť z jednotlivých štátov Európy kompaktný celok, veľmoc po vzore USA, čiže čosi ako Spojené Štáty Európske. Navyše chce byť do roku 2010 ekonomicky najsilnejšou veľmocou sveta.

Áno, vítam tieto snahy, a zrejme aj mnohí z vás. Áno, Európa si zaslúži byť zjednotená a vytvárať si spoločnú budúcnosť. No následne – po odbúraní bariér, akými sú štátne hranice či rôzne menové systémy – sa pred nami črtá jedna veľmi problematická bariéra – jazyková.

Náš kontinent je veľmi pestrý – historicky, kultúrne i jazykovo. Práve naša jazyková pestrosť nám však paradoxne stavia prekážku v ozajstnom stmelení štátov EÚ do harmonického a uceleného celku – celku, ktorý by bol v prvom rade domovom Európanov, a až potom Nemcov, Francúzov, Maďarov... Príslušníci každého z národov starého kontinentu sa totiž vždy cítia najskôr príslušníkmi toho - ktorého národa, a až kdesi ďaleko na konci rebríčka hodnôt je aj akýsi nepatrný náznak pocitu Európanstva. Práve toto psychické vnútorné ohraničovanie, uzatváranie sa do národnostnej ulity je však vážnou prekážkou pri vytváraní skutočne zjednotenej Európy.

Každý Američan sa totiž cíti byť v prvom rade Američanom, až potom Texasanom, Floriďanom či Kalifornčanom. Vie si snáď niekto predstaviť USA, ktorého štáty by používali každý iný jazyk? Ich aliancia by zrejme nevyzerala tak ako dnes.

Pred podobným problémom stojí v dnešnej dobe Európa: je potrebné uzákoniť v rámci EÚ popri národných jazykoch aj spoločný európsky? Alebo bude Európa aj naďalej spojená iba inštitucionálne a papierovo; skupina štátov a národov, ktoré síce hrajú v jednom orchestri, no bez dirigenta? Každý dobre vie, ako koncert takého orchestra vyzerá. Preto si dovolím tvrdiť, že Európa potrebuje spoločný jazyk – najmä aby mohla nájsť spoločnú reč. Ak má byť totiž Únia naozaj domovom všetkých jej občanov, mali by sa títo vedieť vo svojom domove aj dohovoriť. Inak plány na veľkú „Európsku rodinu“ stroskotajú.

Ak pripustíme možnosť spoločného jazyka pre Európu budúcnosti, otázkou zostáva: ktorý z jazykov je najlepším kandidátom na túto funkciu? Aké kritériá by sme mali brať do úvahy pri jeho výbere? Čo takto: neutralita, jednoduchosť, efektivita? Pretože neutralita = spravodlivosť, jednoduchosť = dostupnosť, efektivita = úspornosť.

Ak by sme sa naozaj riadili týmito podmienkami, vyjde nám ako výsledok esperanto.

Je zaujímavé, ako niektorí ľudia často odsudzujú používanie tzv. „umelého“ jazyka (čo v skutočnosti znamená iba to, že je jednoduchší, pravidelnejší a dokonalejší ako sú národné jazyky), no používanie iných „umelých“ vynálezov ako sú autá, počítače, mikrovlné rúry či dokonca metrický systém im neprekáža.

Tento plánovaný jazyk by bol skutočnou zárukou spravodlivosti (museli by sa ho naučiť všetci, čiže by žiaden národ nebol zvýhodnený), dostupnosti (keďže je niekoľkonásobne jednoduchší ako ktorýkoľvek národný jazyk, dokážu ho zvládnuť aj jazykovo nenadaní ľudia) aj úspornosti (na jeho zvládnutie stačí pätina až desatina času v porovnaní s inými jazykmi, navyše ho možno plne zvládnuť aj samoštúdiom).

Uvedomujem si súčasnú silu a vplyv angličtiny na medzinárodnú komunikáciu. No uvedomujem si aj fakt, že sa doteraz v histórii ľudstva vždy presadzoval jazyk najsilnejšieho – jazyk mocných. Ibaže otázkou pre nás, otázkou dneška je: aký jazyk bude najsilnejší v rámci EÚ? Nemčina? (má predsa v rámci únie najviac hovoriacich) Španielčina? (má predsa celosvetovo najväčšie „pokrytie“ z európskych jazykov) Angličtina? (má predsa v súčasnosti najväčšiu moc, široké použitie)

V minulosti sa už na území Slovenska (no nielen na jeho území) vystriedalo veľa jazykov: latinčina, nemčina, maďarčina, ruština. Tieto však buď boli určené pre vládnúcu vrstvu, alebo boli vnucované násilím. Chceme v takomto trende pokračovať aj naďalej?

Jazykový problém dneška je v skutočnosti politickým problémom. Otázkou by teda nemalo byť, či bude Európa používať angličtinu ako komunikačný nástroj, ale skôr - či ju Európa chce používať? Chceme sa stať mocnosťou, preferujúcou jeden z jej množstva národných jazykov a tým priamo zaviesť, dovoliť a naďalej podporovať jazykovú diskrimináciu? Alebo sme schopní sa preniesť cez oné prastaré deliace čiary a kovať skutočne spoločný osud – kovať ho spoločným, neutrálnym jazykom?

K tejto téme sa už v histórii vyjadrilo mnoho učencov, vedcov, politikov.

Pripájam aspoň tri úryvky:

J.A. Komenský – Via Lucis (Kapitola XV)

Měli jsme také různé jazyky, nejvhodnější to prostředek k prodloužení a stálému rozmnožování našich zmatků. Tímto trestem uvaleným za lidskou zpupnost jsme se všichni stali opravdu Babylonem, byli jsme mezi sebou navzájem rozděleni více než němá zvířata...

(...) Když tedy je na světě tolik různých jazyků kolik národů (jejichž počet neznáme) a je zjevné, že proto k mnoha národům není žádný přístup dokud není odklizena tato překážka, bude opět a opět třeba pomýšlet na vytvoření (nějakého) jediného jazyka, společného všem. A bude-li možné jej vymyslit a uvést v užívání (stejně jako ony předchozí věci) budeme mít, co hledáme, tj, zcela otevřenou cestu jak učit všechny všemu potřebnému.

Prof. Helmar Frank (Medzinárodná akadémia vied - AIS San Marino):

Dnes už veda nie je vyhradená len tým, ktorí hovoria po latinsky, a teda môžeme hovoriť o demokratickosti vedy v rámci jednotlivých národov. Problém medzinárodnej vedeckej komunikácie sa však vyriešil nedemokraticky: dorozumievame sa niekoľkými jazykmi veľkých mocností.
Ak chceme vedu zdemokratizovať v medzinárodnom meradle bez toho, aby sme stratili už nadobudnutú demokratickosť na úrovni národov, potrebujeme vo vede spoločný neutrály jazyk, nie však taký, ktorý sa reálne môže naučiť len privilegovaná spoločenská vrstva. Takým jazykom sa očividne môže stať len jazyk plánovaný, teda vedome vytvorený. Stane sa tak akýmsi jazykovým doplnkom metrického systému, a výhod bude mať ešte viac: bude nielen neutrálny a ľahko naučiteľný, ale práve vďaka svojej plánovanej podstate bude môcť lepšie slúžiť potrebám vedy. O tom sa zmienil už aj iniciátor dnes najrozšírenejšieho plánovaného jazyka, totiž medzinárodného jazyka Esperanto.

Walter Zelazny (sociológ):

Oproti 20- 30-tym rokom minulého storočia, keď existovalo povedomie o jazykových problémoch videných prizmou sociálnej spravodlivosti, je dnešné ponímanie tejto problematiky zreteľne pozadu. Pre Európanov tento fakt znamená intelektuálnu prehru. Takzvaná mnohojazyčnosť vo forme, ako ju navrhuje Rada Európy a EÚ, totiž aby každý občan ovládal aspoň dva cudzie jazyky, je len zbožné želanie. Pritom je bežným javom, že vedecký pracovník, ktorý hoci píše v dvoch cudzích jazykoch a rozumie viacerým, nemôže publikovať bez pomoci rodených hovoriacich, ktorí mu robia jazykové korektúry.

(...) Ako funguje mnohojazyčnosť v Európskom parlamente? Na tlmočenie a preklady sa vynakladajú 3% jeho rozpočtu a priestory pre tlmočníkov zaberajú v rokovacích miestnostiach 45% priestoru, napriek tomu Parlament nie vždy môže zabezpečiť náležité tlmočenie. Návrhy obmedziť počet pracovných jazykov, ale aj na zavedenie jazyka neutrálneho, ako je esperanto, už na jeho pôde odzneli.

(...) Možno povedať, že na jazyky a prekladanie Európska únia každoročne vynaloží asi jednu miliardu eur, čo je asi 1% jej rozpočtu. Málo či veľa? Priveľa, ak si uvedomíme, že takú istú sumu EÚ venuje na humanitárnu pomoc oblastiam postihnutým hladom alebo prírodnými katastrofami. Šokujúco veľa, ak dodáme, že 80% tejto sumy ide na podporu anglického jazyka, polovica zvyšku je pre jazyk francúzsky a pre všetky ostatné jazyky z nej zostáva len 10%.

Autor je predsedom SKEJ - Slovenskej esperantskej mládeže

Príspevok odznel na konferencii English is not enough na Univerzite Palackého v Olomouci 24. 4. 2004





POZNÁMKY / vaše reakcie
Viliam
20.1.2005 15:13 | saschia

Problem v odbornej literature je ten, ze bezny obcan ju citat nedokaze ani v rodnom jazyku. Navyse aj v rodnom jazyku je vzdy kopa odbornych vyrazov, ktore su pouzitim v rodnojazycnej vete skomolene niekedy az na nepoznanie. Ked napisem v minimovke vyraz napatovy zamok, bezny obcan si predstavi nic, alebo nejaky ten visaci zamok pod napatim. No a samozrejme minimovka bude pouzitelna len pre tych par jedincov co sa na Slovensku a mozno v Cechach (neviem, ci tomu vyrazu Cesi rozumeju) venuju elektorfyziologii. No a pisat minimovku v dvoch jazykoch? Jednak po sebe prekladat neviem, cize by som ju musela pisat from scratch, jednak by musel mat pracovny tyzden aspon 365 hodin a vikend dalsich 365 aby mi z toho nesiblo ;-)

A neboj, za sedu mysku sa minimalne co sa intelektu tyce nepovazujem, to by totiz nijak mojmu intelektu nesvedcalo ;-) Ja sa len necitim na niekoho mocneho, aj tot som musela na prikaz sekretarky nabehnut a napisat par lajstier pre byrokratov. Po slovensky. Boze, tych ludi by mali strielat... Este ze uz nie je era pisacich strojov...
saschia: pozri pražský manifest
20.1.2005 14:52 | Martin Minich

saschia, ak nemáš čas, pozri si len Pražský manifest, veľmi stručný a výstižný: opakujem linku
http://lingvo.org/sk/2/3

ak máš viac času, ďalšie pozn.:
neútočíme na angličtinu, len na jej hegemonistickú pozíciu v medzinárodnej komunikácii: nech je tým, čím je, teda jedným z národných jazykov; "medzinárodným jazykom" v pravom slova zmysle nie je a nebude

esperantistami navrhovaný model cudzojazyčného vyučovania: 1. materinský jazyk, 2. medzinárodný jazyk 3. regionálny jazyk a/alebo ľubovoľný jazyk
je to skutočne reálne, po zvládnutom esperante funguje propedeutický efekt a človek sa učí ďalšie jazyky ľahšie, viď článok prof. Haszpru na skej.esperanto.sk, linku som uviedol predtým; vďaka pôsobeniu esperantskej kultúry sa z neho stane "dobrý internacionalista", takže bude mať potenciálne aj záujem sa tie ďalšie jazyky učiť (pražský manif.); mizne pojem "dôležitý/nedôležitý" jazyk (resp. národ)

peter: ak si myslel mňa, ď. za kompliment ;)

viliam: existuje aj opačná verzia procesu, ktorý opisuješ: v grécku ešte v 20. storočí existovala tzv. "diglosia", boli dve gréčtiny: "kathareusa", rádoby starogrécky zložitý jazyk vzdelancov a elity, a "dimotiki", jazyk "ľudu" (ngr. dimos/stgr. démos); napokon zrušili kathareusu a zaviedli dimotiki aj do škôl; to je "jazyková demokracia" (na národnej úrovni), jazykovedci tento termín normálne poznajú

my presadzujeme len to, aby sa o "jazykovej demokracii" začalo uvažovať aj na úrovni medzinárodnej, nielen na národnej

no a napokon k tomu "perfekcionizmu" a "komplexom": nejde len o to, to je ešte hádam to najmenej (aj keď aj to je niekedy dosť); ide o *pohotovosť*, *výrečnosť* a *presnosť* vo vyjadrovaní: a tu jednoducho esperanto mi dá podstatne viac muziky za podstatne menej peňazí; voľba je jednoduchá a pre ľudí, ktorí poznajú vec z vlastnej skúsenosti, viac-menej samozrejmá
ad: saschia
20.1.2005 14:36 | Viliam Búr

Vôbec som ťa nechcel uraziť, no myslím, že sa podceňuješ. Vezmi si priemerného obyvateľa Slovenska. Priemerného. Myslíš si, že zháňa odborné informácie v cudzích jazykoch, hovorí troma cudzími jazykmi, číta umelecké diela a diskutuje na internete? Ak nie, logicky to znamená, že si na Slovensku nadpriemerná. To som chcel vyjadriť slovom "elita"; ak je nevhodné alebo by si považovala za príliš domýšľavé sa ním sama označiť, jednoducho ho škrtni a nahraď slovom "nadpriemer". Hlavne sa netvár, že si šedá myška, ktorá nevytŕča z davu, lebo to Ti neuverím, sorry. ;-)

Ak svoju minimovku napíšeš v angličtine, znamená to, že tento priemerný Slovák (neovládajúci cudzie jazyky) si ju prečítať nemôže (keby náhodou prejavil záujem), zatiaľčo ak by si ju mala na webovej stránke, priemerný Američan by sa k nej dostal. Pokiaľ by ale bola na webe dvojazyčne, dostanú sa k nej obaja. Takisto ako by pre Teba bola použiteľná dvojjazyčná publikácia nemecko/anglická. Snáď sa aspoň táto črta esperantskej kultúry presadí, aj keby sa to jazyku samotnému náhodou nepodarilo.

Multijazyčnosť môže ľahko potopiť aj používanie spoločného zložitého jazyka, najmä ak by sa uzákonil ako jediný oficiálny jazyk EÚ. Ak je niekto príliš lenivý na to, aby sa po naučení esperanta učil ďalší cudzí jazyk, bude asi príliš lenivý učiť sa ho aj po angličtine; navyše angličtina mu zaberie viac času a viac ho vyčerpá.


PS: Vôbec si nemyslím, že by si bola zaujatá (proti niečomu); naopak, máš svoj názor, my máme svoje názory, a myslím si, že diskutujeme veľmi slušne a vecne. A to je podľa mňa práve to, na čo tento diskusný server slúži. Pre mňa je možnosť podiskutovať a pochopiť cudzí názor dôležitejšia než toho druhého presvedčiť (tým by som sa predsa pripravil o oponenta do budúcich diskusií). Na presviedčanie o esperante máme inú stránku - ale dosť už bolo skrytej reklamy! ;-)
Multijazyčnosť a spoločný jazyk
20.1.2005 14:14 | Asto

Môže to znieť paradoxne, ale mnohojazyčnosť a spoločný jazyk sa môžu o seba navzájom opierať.

Tým, čo ovládajú esperanto, angličtinu, francúzštinu, nemčinu, ručtinu, polštinu, alebo švédčinu, odporúčam stránku www.lingvo.info. Tá to vyjadruje v jasných farbách ;-)
Viliam
20.1.2005 09:27 | saschia

Prepac, opat len velmi strucne, ale neda mi nevyjadrit sa. Podla tejto tvojej schemy patrim totiz medzi elitu, ktora podla teba pretlaca cudzi jazyk do domaceho prostredia. A to ma teda uraza.
Je totiz fakt, ze na vedeckej pode mi vylozene vadi pouzivanie domaceho jazyka na PUBLIKOVANIE DAT A INTERPRETACII. SPosobuje totiz chaos, neporozumenie, ja mam problem ziskat potrebne informacie z lokalnych platkov, ini mozu mat problem ziskat info z lokalnych slovenskych platkov. Tiez som napriklad sa strtla s niecim takymto - vacsina literatury, ktoru som spracuvala pre svoju minimovku, bola v anglictine, cast v slovencine a cestine, nemecku som musela odignorovat, lebo po nemecky natolko neviem a samozrejme zdrojov v zrozumitelnych jazykoch bolo dost, takze mozno sa nejaka velmi dolezita informacia proste jku mne nedostala. Na druhej strane, kedze som pisala minimovku v slovencine, mala som niekedy problem, ako sa vyjadrit, lebo s danym vyrazom som sa v slovencine nestretla. Ale to stale hovorim len o odbornej komunikacii. Pre nu je absolutne esencialne mat spolocny jazyk a ten uz existuje, takze ak by sa niekedy prechadzalo na esperanto, bude to fest tazke.

Na druhej strane som doma na Slovensku, mojou rodnou recou je slovencina, a ja naozaj nechapem, preco by som sa mala snazit pretlacat do beznej komunikacie iny jazyk. To mi pride na hlavu postavene. Davas ako priklad madarizaciu - nuz ale na jednej strane sa jednalo o rodny (alebo privlastneny ;-) jazyk mocnych, na druhej strane bola ina doba. Mna napriklad nesmierne zarmucuje ked sa dozvedam o vymierani jazykov. Ale tak si myslim ze takzeto jazyky zachrani prave multijazycnost, a tu by mohlo presadzovanie spolocneho lahkeho jazyka uplne potopit. Rada budem, ak sa mylim, ale podla mna su ludia neskutocne lenivi a ak im bude stacit jeden lahky jazyk, tak naco sa unuvat ucit este dalsie a take tazke?

Nemam uz naozaj kedy sa dalej venovat tejto diskusii, ale aby ste si nemysleli (vsetci esperantisti) ze som proti vam zaujata, tak sa len snazim zas obhajovat tu svoju anglictinu na ktoru mi neustale utocite. Ale esperantu drzim palce.
ad: saschia
19.1.2005 16:13 | Viliam Búr

Neviem, či si poslednú vetu myslela iba žartom, ale použitie esperanta práveže zvyšuje šancu, že bude aj v budúcnosti "povolené písať v rodných jazykoch". To je totiž náš demokratický jazykový model: každý používa vo svojej rodne krajine svoj rodný jazyk, a na komunikáciu s cudzincami používa esperanto.

V praxi to vyzerá napríklad tak, že sa knihy tlačia dvojjazyčne - v autorovom domácom jazyku a v esperante - napríklad dva stĺpce na každej strane. Každý si tak môže knihu prečítať, a autorovi krajania pritom nie sú nútení čítať v esperante. V slovenčine/esperante takto vyšla napríklad knižka od M.Dobrovičovej "Dievča s tvárou luny":
http://www.espero.sk/sk/krasa_umenia.php


Klasický jazykový systém je o tom, že sa pretláča používanie jedného jazyka:

1) Najprv sa ho učia dobrovoľníci, a stane sa symbolom úspechu v zahraničí. "Nauč sa angličtinu, choď si zarobiť do USA", reklamy "Work and Travel", atď. Spočiatku je to racionálne jednanie, ale po čase sa stáva symbolom. Napríklad dnes si Slovák môže nemčinou zarobiť rovnako dobre ako angličtinou, ale okolo nemčiny sa nevytvára taká mystika.

2) Postupne sa cudzí jazyk naučí dostatočná časť domácej intelektuálnej elity, a začne sa používať aj doma ako jazyk vzdelancov, oproti rodnému jazyku, ktorý sa stáva "jazykom nevzdelancov". Napríklad dnes sú kritizovaní francúzski vedci, ktorí publikujú po francúzsky namiesto po anglicky. Hviezdoslav kedysi naopak napísal básne, ktorým jeho vlastná matka nerozumela; tak sa spamätal a začal písať po slovensky.

3) Postupne začnú používatelia cudzieho jazyka vnímať domáci jazyk ako hrozbu, ako niečo, čomu nerozumejú a čo ich potenciálne ohrozuje. To je psychologická zákonitosť. Aj ja mám nepríjemný inštinktívny pocit, keď sa vedľa mňa (napríklad v MHD) nejakí cudzinci bavia cudzím jazykom, z ktorého nerozumiem ani slovo. Samozrejme racionálne si uvedomujem, že to nerobia naschvál, a že aj ja sa v zahraničí môžem ocitnúť v rovnakej situácii. Kto sa ale nevie nad to povzniesť, stane sa nacionalistom, začne byť netolerantný k cudzincom. (Mimochodom, videl som teraz film "Diablov advokát", kde sa diabol prejavoval okrem iného tým, že vedel hovoriť cudzími jazykmi. Typicky americký spôsob ako vo filme jasne označiť záporného hrdinu.) A vtedy začne nútená asimilácia; domáci jazyk musí byť vykorenený, lebo sa ním rodení používatelia cudzieho jazyka cítia ohrození. Domáca elita sa nebráni, pretože pre ňu je cudzí jazyk symbolom spoločenského postavenia; masy budú za používanie rodného jazyka (v prítomnosti elity) trestané. Takto fungovala u nás maďarizácia; ale príslovečnú trstenicu na trestanie detí hovoriacich rodným jazykom v rovnakom období používali aj americkí učitelia v indiánskych rezerváciách.

Otázka je, prečo by si Slováci mali vybrať tento model, keď s ním máme zlé historické skúsenosti, ktoré si pomerne čerstvo pamätáme? Naopak, neutrálny jazyk (latinčina) nikdy nemal ambície vykoreniť slovenčinu.
esperantský autor v slovenčine
19.1.2005 15:32 | Viliam Búr

Viem o jednom esperantskom autorovi, ktorý bol preložený aj do slovenčiny. Volá sa István Nemere, píše science fiction, niečo z toho v maďarčine, niečo v esperante (neviem ktoré knihy ako). Do slovenčiny bola preložená napríklad kniha "Vesmírny bič" ("A koszmosz korbácsa"), kedysi som ju čítal.

Ďalšie info:
http://www.nemere.hu/
http://eo.wikipedia.org/wiki/NEMERE_Istv%C3%A1n
V esperantskom origináli
17.1.2005 08:15 | Asto

Jeden Švéd sa necha počuť, že "jedna z najzaujímavejších kníh, ktoré som kedy čítal, bola pôvodne napísaná v esperante."
Aká je to kniha už neprezradil, škoda.

Mám však iného kandidáta:
Vinař, Valdemar: La skandalo pro Jozefo / Skandál kolem Josefa. Autor, pôvodom Čech, písal priamo v esperante. A tak sa stalo, že české vydanie jeho knihy vyšlo až dávno po jeho smrti a niekoľko rokov po japonskom preklade.

V knihe je opísaný "incident" biblického (starozákonného) Jozefa z rôznych pohľadov piatich zúčastnených.

Knihu nájdeš (ak sa preklikáš aj v esperante) na: http://www.kava-pech.cz/beletrie-czech.html
pohľad zvrchu
15.1.2005 01:34 | Martin Minich

"hotentotčina" je nesprávny termín: ktorý z khoisanských jazykov máš na mysli? ok, bez mojej "múdrej knižky" (Jazyky sveta), ktorá ostala doma v Blave, to neviem ani ja, ale princíp je v tom, vnímať všetky jazyky ako rovnoprávnych účastníkov svetovej kultúry; samozrejme, že necítiš potrebu zoznámiť sa s tými je časťami, o ktorých nemáš šancu sa dozvedieť, lebo nie sú v knižniciach: esperanto bolo vymyslené najmä na prekonanie týchto kultúrnych bariér; nehovorím, že "dielo je dokonané", to zďaleka nie, ale sme na dobrej ceste

saschia, nepozeraj zvrchu; ja svoje jazykové nadanie vnímam ako dar, ktorý som dostal (od Pánaboha, od Prírody, od Rodičovských_génov: vyber si, záleží od svetonázoru);
iní ľudia dostali zase "do vienka" niečo iné; prečo by som sa len kvôli tomu mal pozerať na nich zvrchu, alebo ich znevýhodňovať kvôli niečomu, za čo nemôžu?
angličtina predsa nie je nutná na medzinárodnú komunikáciu, už máme na to (technicky) efektívnejšie nástroje; "Je možný iný svet" -- to je aj naše heslo; nazveš ma "nacionalistom", že nechcem jesť polievku vidličkou, ale lyžicou?
ad: saschia
14.1.2005 19:58 | Viliam Búr

Vďačí angličtina za svoje rozšírenie "donucovacím prostriedkom"? Nebyť koloniálnych vojen, dnešné USA by nehovorili po anglicky. Za dnešný stav však vďačíme dvom svetovým vojnám, ktoré zničili "starý kontinent" a väčšina bohatstva sveta sa tak ocitla v rukách anglicky hovoriacich - nasledoval "únik mozgov" za oceán, a podpora inštitúcií šíriacich angličtinu (British Council). Prvý krok bol donucovací, druhý bol už len prirodzeným využitím historickej výhody.

Kde by si Ty stanovila hranicu, čo sa ešte má publikovať v rodnom jazyku (napríklad Nemci v nemčine), a čo už v angličtine? Vzdelanie začína už doma a v materskej škole. Šlabikáre by asi mali byť v rodnom jazyku. Od ktorého stupňa sa už "patrí" diskutovať po anglicky: gymnázium, vysoká škola, postgraduál? Nech dáš hranicu hocikde, predchádzajúci stupeň vzdelania má aj tak za úlohu čo najlepšie pripraviť študenta na nasledujúci. Zostávajú teda dve možnosti: buď budeme hovoriť po anglicky všetci, najlepšie od kolísky; alebo sa už v detstve rozdelíme na dve kasty - tých, čo to raz dotiahnu až k najvyššiemu vzdelaniu, a preto sa budú učiť angličtinu "od kolísky" - a tých, čo si to nemôžu dovoliť, a tak sa im prakticky uzavrú dvere k vzdelaniu. S esperantom pred touto dilemou nestojíme, keďže sa ho školák dokáže naučiť za rok, samouk zvládne z knihy alebo internetu, a pomerne jednoducho sa naučí aj starší človek. (Píš ako počuješ, skloňovanie a časovanie je pravidelné,...) Vedecké objavy, umelecké diela - v esperante sú na dosah bežnému človeku, v rozumnom časovom horizonte.

Medzi sviatkami som si v esperante prečítal Nekonečný príbeh (Senčesa rakonto)... originál je v nemčine, ktorú však neovládam. (Slovenský či český preklad sa mi nechce zháňať; určite existuje.) Preklad je veľmi kvalitný, bol to krásny zážitok. Určite príjemnejší, než keby som čítal anglický preklad - angličtina je pre mňa napriek 13 rokom štúdia a každodennému používaniu stále cudzím jazykom (hoci v nej robím menej gramatických chýb ako bežný Američan); esperanto tým že je jednoduchšie, znie po čase omnoho prirodzenejšie, nenásilne. Nepoužívam esperanto na to, aby som sa dostal k dielam vytvoreným v esperante (existujú, no žiadne ma nezaujalo), ale aby som sa dostal k dielam celého sveta bez nutnosti naučiť sa všetky jazyky alebo si nechať dielo "predtráviť" inojazyčným prekladateľom. -- Do esperanta zvyčajne prekladá ten, kto hovorí rovnakým rodným jazykom ako autor. Do národného jazyka zvyčajne prekladá človek s rodným jazykom *do* ktorého sa kniha prekladá. (Napríklad z japončiny do slovenčiny bude asi prekladať Slovák; z japončiny do esperanta Japonec - ten druhý preklad nie je "kontaminovaný" slovenskou kultúrou.)
Asto
14.1.2005 16:47 | saschia

To je asi rozdiel medzi nami, ze ja mam tendenciu pozerat sa zvrchu na ludi, ktori za cely svoj zivot napriek vybornym podmienkam neboli schopni alebo ochotni sa iny jazyk naucit. Ale to je ich problem, nie moj.

Co sa jazykoveho imperia tyka - mne je zduse jedno, ktory z jazykov je najpouzivanejsi. Mne skor vadi, ked ludia publikuju prace s medzinarodnym vyznamom v lokalnych platkoch v lokalnom jazyku. A este mi vadi, ze hoci medzinarodnym jazykom vacsiny vednych disciplin je anglictina (podla mna aj preto ze v anglicky hovoriacich krajinach najlepsie vedcov ohodnotili), niektori nadalej publikuju napriklad v nemcine.

Inak k tomu ze anglictina je najpouzivanejsia - myslis ze anglicky hovoriaci nas do toho donutili? Vo Francuzsku s tebou po anglicky takmer nie su ochotni komunikovat, teda aspon kym sa ty nepokusis najprv komunikovat po francuzsky. Napriek tomu francuzski vedci publikuju v anglictine a usporaduju konfery kde oficialnym jazykom je anglictina.

Prepac, ale ten pristup ze nepouzivat univerzalne jazyk jedneho naroda, mi pride hodne nacionalisticke - svoje si nedame, cudzie nechceme. Nenastojime sice na tom, ze univerzalnym jazykom bude slovencina, ale aj anglictinu odmietame.
anglicky: chcime, ale nemusme
14.1.2005 16:16 | Martin Minich

angličtinu ma brutálne prinútili naučiť sa, a trpel som;
teraz som šťastný, že ju viem: napríklad Alica v krajine zázrakov je moja "biblia" a viem z nej (re)citovať kilometre po slovensky, anglicky, esperantsky a pár centimetrov aj po česky;

mám to šťastie, že mám nadanie na jazyky;
mnohých esperantistov láka učiť sa ďalšie cudzie jazyky (hoci slovenčinu);
a mnohých zasa nie;
a jazykové práva druhých (slobodnú voľbu jazyka) rešpektujú všetci: esperanto je praktický nástroj, ktorý to umožňuje
este k tej "nadradenosti"
14.1.2005 16:09 | saschia

Mam dojem, ze ti ludia, ktori maju pocit ze naucenim sa jazyka ineho naroda tento narod zvyhodnuju, su bud zakomplexovani chudaci, co su presvedceni, ze kto nerozprava jazykom perfektne je druhymi vysmievany a opovrhovany (pripadne tymi co sa ucia ich jazyk a nejde im to na 100% sami opovrhuju), alebo ludia, ktori nemaju absolutne ziaden zaujem spoznavat nieco ine. Nechcem tym nikoho urazit, ale ludia, vy sa necitite znalostou cohokolvek obohateni? Tak to vas potom lutujem.

Viliam Bur - myslim ze mas pravdu. Teda v tom, ze ak niekto chce presadit uzivanie ineho jazyka, mal by sa snazit motivovat inych k uceniu tohto jazyka tym, ze v nom nieco zaujimave vyprodukuje. Az sa mi zapaci nejaky autor dobrych kniziek, co pise len v esperante, tak sa ho urcite naucim, aby som nemusela prichadzat o drobne nuansy kvoli prekladatelovi, ktory ich bud nepostrehol, alebo nedokazal prelozit.
Asto
14.1.2005 15:58 | saschia

Prepac, ale ja si naozaj vychutnavam to ze viem po anglicky na takej urovni, ze nepotrebujem prekladatelov a podobne, ale svoje oblubene knizky a filmy mozem citat a pozerat v povodnom jazyku. Taky obycajny Amik alebo aj Rus ci Francuz maju fest smolu, ak by si chceli precitata Capka, su zavisli na prekladateloch. Ja sa necitim ako niekto kto zadarmo prichadza okopavat zahradku. Ja sa citim ako niekto kto nema problem kamkovlek prist a dorozumiet sa s miestnymi. A tym, ze som sa naucila par jazykov, som si zvysila schopnosti naucit sa aj jazyky dalsie, keby sa mi zdalo, ze mi tie doterajsie nepostacuju.
angličtina, USA, money,...
14.1.2005 15:05 | Viliam Búr

Začiatkom dvadsiateho storočia bol v OSN odmietnutý návrh podporiť esperanto ako spoločný jazyk, pretože bolo každému jasné, že medzinárodným jazykom je a navždy zostane francúzština. Doba sa odvtedy zmenila. A môže sa zmeniť aj v budúcnosti. Vzniká Európska únia. Nejaká forma užšej spolupráce sa chystá aj v Južnej Amerike. Internet sa šíri po celom svete a stáva sa cenovo dostupnejším pre bežného človeka. Aký následok budú mať tieto zmeny na jazykovú situáciu, ťažko povedať (možno naopak spôsobia upevnenie angličtiny). Jasné je len toľko, že tento svet sa ešte pohybuje; americkými vizionármi predpovedaný "koniec histórie" zatiaľ nenastal.

Peniaze "nemajú vlasť", nie sú nikomu verné -- čo hovorili včera, môže byť odlišné od toho, čo povedia zajtra (viď euro). Esperanto sa dá naučiť zhruba 5x rýchlejšie - a teda aj 5x lacnejšie - ako angličtina; tento fakt tu vždy bude. USA, Kanada a Spojené kráľovstvo zase budú baštou angličtiny a významným argumentom pre tých, čo do týchto krajín plánujú cestovať. Myslím si, že význam tohoto druhého argumentu bude v najbližších rokoch klesať.

Po zrušení colných a iných bariér v krajinách EÚ si tieto krajiny budú navzájom atraktívnejšie turisticky, i pre študentov. (Na rozdiel od USA nebude treba žiadať o víza a kupovať doláre.) Aj pre krajiny východne od EÚ bude EÚ cenovo dostupnejšia ako USA. Vzrastie počet ľudí vlastniacich "veľké peniaze", pre ktorých angličtina nebude rodným jazykom. Nadnárodným korporáciám sa možno cenovo oplatí zaviesť esperanto ako jazyk na komunikáciu medzi zamestnancami.

Možnosti cestovať, či komunikovať so svetom cez internet sa stále viac otvárajú aj pre chudobnejších - pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť letieť cez oceán, ani platiť desať rokov učiteľa angličtiny - a esperanto môže byť pre nich cenovo dostupným riešením. Toto všetko môžu byť argumenty, ktorými budú hovoriť peniaze zajtrajška.

Najvýhodnejšou kombináciou pre EÚ by podľa mňa bolo esperanto + angličtina, ako cudzie jazyky. (Samozrejme dobrovoľne; zákon by mal nanajvýš stanoviť minimálny počet cudzích jazykov, no ich výber nechať slobodne na jednotlivca.) Esperanto na bežné dorozumenie, angličtina na čerpanie z momentálneho informačného bohastva uloženého v anglickom jazyku. Študujte aj v angličtine, no publikujte vo svojom rodnom jazyku a v esperante, aby vám rozumeli vaši blížni. Časom sa váhy preklopia a angličtina sa opäť stane len jedným z mnohých národných jazykov.
mnohojazyčnosť a mnohojazyčnosť
14.1.2005 14:47 | Martin Minich

esperanto nie je konkurent: esperanto je kľúčom k mnohojazyčnosti; uvážme už len
http://skej.esperanto.sk/artikoloj.php?akcia=clanok&ID_clanok=40&lingvo=sk
a Pražský manifest odsek 4 (príp. aj 2)
http://lingvo.org/sk/2/3

Rada Európy mi raz povedala, že oni majú "svoju predstavu mnohojazyčnosti bez esperanta": tá predstava je nereálna (viď Żelazneho citát vyššie)

porovnajte mnohojazyčnosť
http://www.coe.int/
(... robia pravdepodobne platení prekladatelia)
http://www.tejo.org/
http://www.lernu.net/
(... robia dobrovoľníci)
moc a práva
14.1.2005 14:30 | Martin Minich

95% svetového obchodu je v angličtine a USA a Kanada nemajú záujem to zmeniť... atď. akoby "je to tak" znamenalo zároveň "je to tak dobre"

predsa my (najmä príslušníci malých národov) máme záujem to zmeniť: a môžeme to zmeniť;

je to podobné ako s inými ľudskými právami: ľudia si ich začínajú uvedomovať len postupne;

vnímame jazykové práva ako súčasť ľudských práv a "jazyková rovnoprávnosť" je pre nás prirodzená požiadavka:

a je najvyšší čas, aby táto otázka prišla na pretras aj mimo esperantského sveta (v ktorom esperanto *už* *dnes* *funguje* ako účinný prostriedok medzinárodnej komunikácie)
Cesta k mnohojazycnosti
14.1.2005 13:40 | Asto

Terajsi európsky model mnohojazycnosti: Mozete si vybrat ktorykolvek jazyk, ale vyberiete si anglictinu, "aby ste sa dohovorili". Ak nemate talent, zabijte nou dlhe roky, vymrhate vacsinu svoje enrgie a vole ucit sa cudzi jazyk. A ked vam ponuknu iny jazyk (napriklad aj esperanto), vyhlasite ze je zbytocny, alebo "vsetci hovoria po anglicky". Pridete do Ruska, alebo Španielska a zistite, ze je vam anglicti na ... (nebudem sa vyjadrovat vulgarne)

Esperantsky model mnohojazycnosti: Naucime sa esperanto, "aby sme sa dohovorili", potrebujeme na to 5-10 krat menej casu ako v pripade narodnych jazykov. (Nikto nie je zvyhodnenyy). 80% - 90% casu, namahy a
ochoty nam ostane na lubovolny iny jazyk (ovladame uz predsa spolocny), mozeme sa naucit zaklady ukrajinciny, holandciny, maďarciny, alebo romciny (ovládate jazyk svojho suseda?)

Zhodnotenie úcinnosti modelov nechám na vás.
O pánoch a nevolníkoch
14.1.2005 13:15 | Asto

"Ak ja viem po anglicky, nemecky a rusky, nezvysujem tym nadradenost narodov hovoriacich..."

Neklamme sa. Čo by ste si pomysleli o človeku, ktorý vam pride domov zadarmo poupratovat a pokopat zahradku, pretoze "praca slachti a teda to robi pre vlastne dobro"? Mysleli by ste si, ze je to blbec, ale asi by ste mu v tom nebranili.

Prečo to v pripade jazykov vydime inak?
Tym ze vytvarame databazu informacii v jazyku, ktory patri niektoremu narodu, mu poskytujeme konkurecnu vyhodu. Tym, že sa drieme s jazykom a ulahcujeme pracu ludom, ktori sa jazyky nenucia, ich staviame do postavenia elity.

Nehovoriac uz o tom, ze napriek maximalnej snahe nikdy nebudeme ovladat ich jazyk tak dobre ako oni a bude to NASA CHYBA. My budeme vyzerat ako obmedzenci, ktori sa nevedia rozumne vyjadrovat a teda su zjavne podradnejsi partneri.

Preco sme taky blbí a neslachtime sa pracou na vlastnej, alebo spolocnej zahradke?
Anglictina
14.1.2005 13:09 | pck

Ako hovorili v tom seriali o vzniku a vyvoji anglickeho jazyka: 95% svetoveho obchodu prebieha v anglictine. Takze jasnym dosledkom je, ze po anglicky musi vediet kazdy z ludi prijimajucich rozhodnutia, tj. uz existuje nova lingua franca namiesto latinciny po nejakych 400rokoch. Sny o esperante ostanu len snami, "money talks", a je uplne jedno ci sa to mne alebo niekomu inemu paci, ci nie.



Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Vypočítajte: "Desať plus 8".


» Vaše reakcie (24)
» Verzia pre tlač
» Poslať e-mailom
» Pridať na Facebook
» Pridať na vybrali.sme


Čítajte tiež:
Téma jazykov zostáva veľkým tabu európskej integrácie
Rozširovanie angličtiny alebo jazyková ekológia?
Nedôležité jazyky neexistujú
Hviezdou festivalu jazykov bude kečuánština
Jazykovú rôznorodosť v európskom parlamente môže vyriešiť esperanto
Zničí spoločný jazyk Európu?


Kontakty:
SKEJ - Slovenská esperantská mládež
Súvisiace témy
Európska únia, Kultúra, Politika



[41647]




REKLAMA



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS