spájame ľudí, ktorí menia svet
Publicistika
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
Jazyky – Achillova päta Európy
13.1.2005 | Peter Baláž |

Motto: Presvedčení, že národy Európy, i keď zostávajú naďalej hrdé na svoju vlastnú národnú identitu a históriu, sú odhodlané preniesť sa cez prastaré deliace čiary a zjednotené v čo najužšom prepojení kovať svoj spoločný osud.
(Preambula Návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavy pre Európu, Európsky konvent, 18. júla 2003)



Európa (alebo presnejšie Európska Únia) má veľmi ambiciózny a obdivuhodný cieľ. Vytvoriť z jednotlivých štátov Európy kompaktný celok, veľmoc po vzore USA, čiže čosi ako Spojené Štáty Európske. Navyše chce byť do roku 2010 ekonomicky najsilnejšou veľmocou sveta.

Áno, vítam tieto snahy, a zrejme aj mnohí z vás. Áno, Európa si zaslúži byť zjednotená a vytvárať si spoločnú budúcnosť. No následne – po odbúraní bariér, akými sú štátne hranice či rôzne menové systémy – sa pred nami črtá jedna veľmi problematická bariéra – jazyková.

Náš kontinent je veľmi pestrý – historicky, kultúrne i jazykovo. Práve naša jazyková pestrosť nám však paradoxne stavia prekážku v ozajstnom stmelení štátov EÚ do harmonického a uceleného celku – celku, ktorý by bol v prvom rade domovom Európanov, a až potom Nemcov, Francúzov, Maďarov... Príslušníci každého z národov starého kontinentu sa totiž vždy cítia najskôr príslušníkmi toho - ktorého národa, a až kdesi ďaleko na konci rebríčka hodnôt je aj akýsi nepatrný náznak pocitu Európanstva. Práve toto psychické vnútorné ohraničovanie, uzatváranie sa do národnostnej ulity je však vážnou prekážkou pri vytváraní skutočne zjednotenej Európy.

Každý Američan sa totiž cíti byť v prvom rade Američanom, až potom Texasanom, Floriďanom či Kalifornčanom. Vie si snáď niekto predstaviť USA, ktorého štáty by používali každý iný jazyk? Ich aliancia by zrejme nevyzerala tak ako dnes.

Pred podobným problémom stojí v dnešnej dobe Európa: je potrebné uzákoniť v rámci EÚ popri národných jazykoch aj spoločný európsky? Alebo bude Európa aj naďalej spojená iba inštitucionálne a papierovo; skupina štátov a národov, ktoré síce hrajú v jednom orchestri, no bez dirigenta? Každý dobre vie, ako koncert takého orchestra vyzerá. Preto si dovolím tvrdiť, že Európa potrebuje spoločný jazyk – najmä aby mohla nájsť spoločnú reč. Ak má byť totiž Únia naozaj domovom všetkých jej občanov, mali by sa títo vedieť vo svojom domove aj dohovoriť. Inak plány na veľkú „Európsku rodinu“ stroskotajú.

Ak pripustíme možnosť spoločného jazyka pre Európu budúcnosti, otázkou zostáva: ktorý z jazykov je najlepším kandidátom na túto funkciu? Aké kritériá by sme mali brať do úvahy pri jeho výbere? Čo takto: neutralita, jednoduchosť, efektivita? Pretože neutralita = spravodlivosť, jednoduchosť = dostupnosť, efektivita = úspornosť.

Ak by sme sa naozaj riadili týmito podmienkami, vyjde nám ako výsledok esperanto.

Je zaujímavé, ako niektorí ľudia často odsudzujú používanie tzv. „umelého“ jazyka (čo v skutočnosti znamená iba to, že je jednoduchší, pravidelnejší a dokonalejší ako sú národné jazyky), no používanie iných „umelých“ vynálezov ako sú autá, počítače, mikrovlné rúry či dokonca metrický systém im neprekáža.

Tento plánovaný jazyk by bol skutočnou zárukou spravodlivosti (museli by sa ho naučiť všetci, čiže by žiaden národ nebol zvýhodnený), dostupnosti (keďže je niekoľkonásobne jednoduchší ako ktorýkoľvek národný jazyk, dokážu ho zvládnuť aj jazykovo nenadaní ľudia) aj úspornosti (na jeho zvládnutie stačí pätina až desatina času v porovnaní s inými jazykmi, navyše ho možno plne zvládnuť aj samoštúdiom).

Uvedomujem si súčasnú silu a vplyv angličtiny na medzinárodnú komunikáciu. No uvedomujem si aj fakt, že sa doteraz v histórii ľudstva vždy presadzoval jazyk najsilnejšieho – jazyk mocných. Ibaže otázkou pre nás, otázkou dneška je: aký jazyk bude najsilnejší v rámci EÚ? Nemčina? (má predsa v rámci únie najviac hovoriacich) Španielčina? (má predsa celosvetovo najväčšie „pokrytie“ z európskych jazykov) Angličtina? (má predsa v súčasnosti najväčšiu moc, široké použitie)

V minulosti sa už na území Slovenska (no nielen na jeho území) vystriedalo veľa jazykov: latinčina, nemčina, maďarčina, ruština. Tieto však buď boli určené pre vládnúcu vrstvu, alebo boli vnucované násilím. Chceme v takomto trende pokračovať aj naďalej?

Jazykový problém dneška je v skutočnosti politickým problémom. Otázkou by teda nemalo byť, či bude Európa používať angličtinu ako komunikačný nástroj, ale skôr - či ju Európa chce používať? Chceme sa stať mocnosťou, preferujúcou jeden z jej množstva národných jazykov a tým priamo zaviesť, dovoliť a naďalej podporovať jazykovú diskrimináciu? Alebo sme schopní sa preniesť cez oné prastaré deliace čiary a kovať skutočne spoločný osud – kovať ho spoločným, neutrálnym jazykom?

K tejto téme sa už v histórii vyjadrilo mnoho učencov, vedcov, politikov.

Pripájam aspoň tri úryvky:

J.A. Komenský – Via Lucis (Kapitola XV)

Měli jsme také různé jazyky, nejvhodnější to prostředek k prodloužení a stálému rozmnožování našich zmatků. Tímto trestem uvaleným za lidskou zpupnost jsme se všichni stali opravdu Babylonem, byli jsme mezi sebou navzájem rozděleni více než němá zvířata...

(...) Když tedy je na světě tolik různých jazyků kolik národů (jejichž počet neznáme) a je zjevné, že proto k mnoha národům není žádný přístup dokud není odklizena tato překážka, bude opět a opět třeba pomýšlet na vytvoření (nějakého) jediného jazyka, společného všem. A bude-li možné jej vymyslit a uvést v užívání (stejně jako ony předchozí věci) budeme mít, co hledáme, tj, zcela otevřenou cestu jak učit všechny všemu potřebnému.

Prof. Helmar Frank (Medzinárodná akadémia vied - AIS San Marino):

Dnes už veda nie je vyhradená len tým, ktorí hovoria po latinsky, a teda môžeme hovoriť o demokratickosti vedy v rámci jednotlivých národov. Problém medzinárodnej vedeckej komunikácie sa však vyriešil nedemokraticky: dorozumievame sa niekoľkými jazykmi veľkých mocností.
Ak chceme vedu zdemokratizovať v medzinárodnom meradle bez toho, aby sme stratili už nadobudnutú demokratickosť na úrovni národov, potrebujeme vo vede spoločný neutrály jazyk, nie však taký, ktorý sa reálne môže naučiť len privilegovaná spoločenská vrstva. Takým jazykom sa očividne môže stať len jazyk plánovaný, teda vedome vytvorený. Stane sa tak akýmsi jazykovým doplnkom metrického systému, a výhod bude mať ešte viac: bude nielen neutrálny a ľahko naučiteľný, ale práve vďaka svojej plánovanej podstate bude môcť lepšie slúžiť potrebám vedy. O tom sa zmienil už aj iniciátor dnes najrozšírenejšieho plánovaného jazyka, totiž medzinárodného jazyka Esperanto.

Walter Zelazny (sociológ):

Oproti 20- 30-tym rokom minulého storočia, keď existovalo povedomie o jazykových problémoch videných prizmou sociálnej spravodlivosti, je dnešné ponímanie tejto problematiky zreteľne pozadu. Pre Európanov tento fakt znamená intelektuálnu prehru. Takzvaná mnohojazyčnosť vo forme, ako ju navrhuje Rada Európy a EÚ, totiž aby každý občan ovládal aspoň dva cudzie jazyky, je len zbožné želanie. Pritom je bežným javom, že vedecký pracovník, ktorý hoci píše v dvoch cudzích jazykoch a rozumie viacerým, nemôže publikovať bez pomoci rodených hovoriacich, ktorí mu robia jazykové korektúry.

(...) Ako funguje mnohojazyčnosť v Európskom parlamente? Na tlmočenie a preklady sa vynakladajú 3% jeho rozpočtu a priestory pre tlmočníkov zaberajú v rokovacích miestnostiach 45% priestoru, napriek tomu Parlament nie vždy môže zabezpečiť náležité tlmočenie. Návrhy obmedziť počet pracovných jazykov, ale aj na zavedenie jazyka neutrálneho, ako je esperanto, už na jeho pôde odzneli.

(...) Možno povedať, že na jazyky a prekladanie Európska únia každoročne vynaloží asi jednu miliardu eur, čo je asi 1% jej rozpočtu. Málo či veľa? Priveľa, ak si uvedomíme, že takú istú sumu EÚ venuje na humanitárnu pomoc oblastiam postihnutým hladom alebo prírodnými katastrofami. Šokujúco veľa, ak dodáme, že 80% tejto sumy ide na podporu anglického jazyka, polovica zvyšku je pre jazyk francúzsky a pre všetky ostatné jazyky z nej zostáva len 10%.

Autor je predsedom SKEJ - Slovenskej esperantskej mládeže

Príspevok odznel na konferencii English is not enough na Univerzite Palackého v Olomouci 24. 4. 2004





POZNÁMKY / vaše reakcie


Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Do formulára vypíšte len veľké písmená z nasledujúceho textu: "mDISnxKUmSow".


» Vaše reakcie (0)
» Verzia pre tlač
» Poslať e-mailom
» Pridať na Facebook
» Pridať na vybrali.sme


Čítajte tiež:
Téma jazykov zostáva veľkým tabu európskej integrácie
Rozširovanie angličtiny alebo jazyková ekológia?
Nedôležité jazyky neexistujú
Hviezdou festivalu jazykov bude kečuánština
Jazykovú rôznorodosť v európskom parlamente môže vyriešiť esperanto
Zničí spoločný jazyk Európu?


Kontakty:
SKEJ - Slovenská esperantská mládež
Súvisiace témy
Európska únia, Kultúra, Politika



[41473]




REKLAMA



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS