spájame ľudí, ktorí menia svet
Publicistika
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
Zničí spoločný jazyk Európu?
9.6.2003 | Rastislav Šarišský |

Začiatky zjednotenej Európy sa bežne zaraďujú kdesi do polovice dvadsiateho storočia. Ale multinárodný štát už existoval viac ako storočie predtým. Obyvateľstvo štátu tvorili Rakúšania, Maďari, Slováci, Česi... V posledných rokoch svojej existencie niesol názov Rakúsko-Uhorsko.


Nie je celkom korektné porovnávať Rakúsko-Uhorsko s Európskou úniou. Bolo v skutočnosti štátom dvoch národov, ktoré tie ostatné iba trpeli. Neskôr ani to.  A práve pokusy jazykovo zjednotiť štát viedli k snahe menšinových národov o sebaurčenie.  Vyvrcholilo to rozpadom na tu dobu silného a pomerne vyspelého štátu. Dnes  sme, myslím si že oprávnene,  hrdý na proces uvedomovania, ktorý začal niekde pri Bernolákovi a Štúrovi a vyústil do vzniku Slovenskej republiky.
EÚ je zväzkom rovnoprávnych štátov. Váži si kultúru a jazyk všetkých národov. Zvýhodnenie jedného, alebo niekoľkých národných jazykov je nie len popretím tohto princípu, ale aj nebezpečný experiment, na ktorom už kedysi Rakúsko-Uhorsko pohorelo. Je hazardérstvo skúšať to znova a ohrozovať celistvosť únie a vystavovať starý kontinent konfliktom, ktorým sa dá predísť.

Druhý spôsob, ktorým môže spoločný jazyk vraziť Európe dýku do chrbta, je ekonomický. Môže sa to stať, ak EÚ uprednostní riešenie, ktoré sa javí ako najlepšie - nechať angličtinu, nech sa presadí sama. Toto riešenie však nie je jednoduché a praktické, ale pohodlné a krátkozraké. Je to rovnako fatálne, ako zrušiť vlastný výskum a nakupovať kľúčové súčiastky od najväčšieho konkurenta. Dosiahnu sa tým značné úspory, ale vedie to k závislosti a obchodný úspech prináša zisky aj konkurentovi.

Práve cez angličtinu získavajú Spojené štáty komparatívnu výhodu. Európsky podnikateľ, alebo firma, ak chce umiestniť výrobky na americký trh, osloviť amerického zákazníka, alebo podnikať v USA, musí investovať peniaze a čas do kurzov a prekladov. Američanovi stačí na európsky trh iba prísť. Jazykový problém v jeho prospech vyriešia na vlastné náklady Európania.

Na druhej strane, Európa spoločný jazyk potrebuje. Pristúpením nových členov sa počet jazykov v EÚ zvýši, preklady a tlmočenie prestanú byť nepraktické a stanú sa neúnosné. Tento babylon je možno horším riešením ako spoločný jazyk. Ako si vybrať s lepšiu z dvoch zlých možností? Ako túto dilemu riešiť?

Vezmime si príklad z Eura. Mohla sa zvoliť mena niektorého štátu. Alebo americký dolár, ktorý bol tvrdou a široko akceptovanou menou. Napriek vzťahu, ktorý mali obyvatelia členských štátov k svojím menám, bolo pretlačené tretie riešenie - Euro. Dnes vieme, že všetky obavy sa ukázali ako neoprávnené,  Euro uspelo a je americkému doláru dôstojným konkurentom.

Riešením by bol teda jazyk, ušitý Európe na mieru. Inšpirovaný európskymi jazykmi a tradíciami, ale zároveň od národných jazykov nezávislý, aby žiaden národ nezvýhodňoval. Mal by byť jednoduchý, aby sa ho všetci ľahko naučili a nemuseli míňať  čas, peniaze a sily jeho učením. Nemal by potláčať používanie národných jazykov, inak bude ťažké presadiť ho. Rozhodne nemôže byť primitívny, musí byť schopný vyjadriť všetko, čo sa dá vyjadriť národnými jazykmi. Musí byť do značnej miery bohatý a pre človeka prirodzený. Je možné nájsť vhodný kompromis?

Jazyk nie je fenomén, ktorý sa môže stvoriť z večera na ráno. Zvlášť nie, ak má slúžiť všetkým Európanom. Vyžaduje si politickú vôľu, zosúladenie názorov odborníkov, ktoré často bývajú protichodné, stanovenie gramatických pravidiel, vytvorenie státisícovej slovnej zásoby. A najmä otestovanie v každodenných situáciách a prijatie ľuďmi. To všetky si vyžaduje trpezlivosť a čas. Má ich však Európa?

Ideálne by bolo, keby jazyk s danými vlastnosťami už existoval, keby boli do neho preložené státisíce beletristických a odborných diel, vytvorené učebnice v každom jazyku EÚ, keby sa už používal vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. Potom by ho stačilo iba prijať. Našťastie taký jazyk aj existuje. Volá sa Esperanto a má za sebou viac ako storočnú tradíciu. Napriek neprajníkom, ktorí by ho označujú za mŕtvy, žije, dobre sa mu darí a hovoria ním milióny ľudí na celom svete.

Vyznačuje sa jednoduchosťou, vďaka pravidelnej gramatike bez výnimiek, skladačkovému spôsobu tvorby slov a dôsledne dodržiavanej zásade: "Píš ako počuješ, čítaj ako je napísané!". Je zároveň bohatý, jeho slovná zásoba (vrátene odbornej terminológie, moderných a neslušných slov) neustále narastá. Bol postavený úplne od koreňa na základe európskych jazykov, je teda zároveň aj európsky aj neutrálny. Riešenie spoločného európskeho jazyka máme priamo pod nosom. Stačí iba urobiť posledný krok.

 

Ďalšie informácie o Esperante sa dajú získať na www.esperanto.sk
Multijazyčný web http://lernu.net ponúka interaktívne kurzy pre začiatočníkov aj pokročilých, prehľad gramatiky, slovníky, ozvučené poviedky a ďalšie pomôcky na štúdium Esperanta.





POZNÁMKY / vaše reakcie
To sa dalo cakat...
21.11.2003 21:51 | Dudo momentalne v Komarne

Hnn ... mozna vas zaskocil moj nazov, ale v strucnosti je to to velmy vystizne, strucne a co je najhorsie to je to ze to je REALITA ktora sa stava a ja verim ze sa stane SKUTOCNOSTOU a ja viem, ze nedokazem tomu zabranit. Ano to je cas ktory sa priblizuje a hovori velmi jasnou recou ku kazdemu cloveku.
Preto musim napisat, ze suhlasim ked sa povie ze aj to ma svoj koniec ano aj to je pravda aj ked je velka pravda, ze to este nezacalo, ale to urcite bude a som si toho vedom. Ano a to ze som to precital a pisem vam reakciu a vsetkym ktory to citaju napisem to co som si uvedomil a to je to, ze sa cas priblizil a ty ktory nevedia na co myslim tak im len napisem slovo a nech sa potom zamyslia :GOD OF THE NEW AGE.
Re: Esperanto? Asi je uz neskoro...
3.9.2003 11:21 | Rastislav Šarišský

Nikdy nie je neskoro. Vsetky velke a trvale veci sa rodia pomaly a tazko. To co je v mode, rychlo prichadza ale aj rychlo odchadza.
Esperanto? Asi je uz neskoro...
11.8.2003 15:51 | Andros

Hm... Neviem ci niekto z vas vie, ze jazyk esperanto, ktoreho symbolom je zelena patcipa hviezda, je dielom slobodomurarskych autorov, ktori uz pred viac nez sto rokmi sa takto pokusali prelomit komunikacnu barieru medzi narodmi, a tym aj medzi ich kulturami, nabozenstvami a filozofiami... Zial, akosi im to nevyslo... Diktatura je stale len diktatura - ci uz fasistov, ci uz bolsevikov, ci uz klerikalov... Diktatura penazi, masineria zlateho telata, proti zelenym stonkam humanizmu... Velmi sympaticke je to prirovnanie s Linuxom... Anglictina sa volky-nevolky nanutila prostrednictvom aktivit americkeho kapitalu. Silnejsi opat vyhrava... Ale vyhrava rozum? Vyhrava ludskost? A cirkev svojou filozofiou utrpenia a zapachom kadidla sustavne zadymuje realitu. Som za esperanto, ale bojim sa, ze i tento postoj robi zo mna smutneho romantika... :o)
rôznorodost je bohatstvo, nie problém
10.6.2003 21:05 | mateno

> 1) Ekonomika: Chod napr. do potravín, zober si ktorýkolvek výrobok a
> pozri si v kolkých jazykoch sú o nom informácie. Mozno sa tento argument
> zdá offtopic, ale o niecom vypovedá. Európa je jazykovo rozdelená.
> Americania tento problém nemajú.

ja povazujem za stastie, ze zijem v takom jazykovo rôznorodom "kúsku sveta"
ako európa; nápisy v litovcine, chorvátcine, madarcine na výrobkoch sa mi
pácia

a ked sa na kongrese stretneme pri jednom stole, Litovec, Francúzka,
Chorvátka, Madar a Slovák, vtedy sa mi zase páci, ze sa spolu môzeme
porozprávat bez bariér -- vdaka (a jedine vdaka!) esperantu

"diverseco -- sxanco, ne minaco" : "diverzita -- sanca, nie hrozba"
nebolo to náhodou heslo posledného vseobecného kongresu esperantistov?
(to je recnícka otázka; áno, bolo)

martin
Esperantisticka narodnost?
9.6.2003 18:25 | Viliam Búr

Sotva by sa dostatočné množstvo ľudí mohlo prihlásiť k "esperantistickej národnosti", keď nič také neexistuje. Pointa esperanta je práve v tom, aby sa ľudia neučili jazyk tej národnosti, ktorá je na tom momentálne z vojenského hľadiska najlepšie (francúzština, nemčina, ruština, angličtina,... čínština?), ale aby spolu komunikovali ako "rovný s rovným". A prečo sa učiť jazyk so složitou gramatikou, keď si môžeme vybrať aj jednoduchú?

Prirovnať esperanto k linuxu je však celkom dobrý nápad, lebo podobnosť siaha ďalej než sa na prvý pohľad zdá. Napríklad prístup "fear, uncertainty, doubt" od tých, ktorí sa ním cítia ohrození - ako pikošku možno spomenúť, že návrh používať esperanto ako rokovací jazyk OSN odmietli svojho času Francúzi, pretože medzinárodným diplomatickým jazykom bola (a ako verili, navždy bude) francúzština.

Podobne ako linux aj esperanto je vecou dobrovoľníkov, je "aktivitou zdola", zatiaľ čo napríklad British Council dostáva finančnú podporu od britskej vlády - prečo asi? Na druhej strane, prvá esperantská univerzita na Slovensku - Academia Kelemantia - bude financovaná z poplatkov študentov a dobrovoľných darov. Zatiaľ čo teda vlády (z vreciek daňových poplatníkov) presadzujú svoje riešenie, esperanto ide ďalej, krok za krokom, na princípe dobrovoľnosti... a kto je ochotný sa za pár týždňov naučiť nový svetový jazyk... www.lernu.net ;-)
Esperanto ako obdoba Linuxu?
9.6.2003 17:43 | Noro Brázda

No, celkom zaujímavé. Napadá ma, či esperanto nie je niečo ako jazyková obdoba Linuxu. Ešte pred pár rokmi bol tento zdarma a kompletne dostupný operačný systém doménou pár nadšencov, ktorí ho vytvárali a používali... Dnes sa úspešne nasadzuje aj v komerčnom prostredí, preniká do verejnej správy a na desktopy uživateľov... Za jeho úspechom stoja desiatky tisíc programátorov a ďalších ľudí, ktorí veria v budúcnosť zdieľania myšlienok a produktov myslenia...

A ešte jedna úvaha: Ak by sa dostatočné množstvo esperantistov pri najbližšom sčítaní ľudu prihlásilo k esprantistickej národnosti, možno by získali nárok aj na vyučovanie a komunikáciu na úradoch v tomto jazyku. No, ale to som sa nechal až príliš uniesť fantáziou...

V každom prípade, meditovať nad tým, čo s nami robí jazyk ktorý používame, nepovažujem za zbytočné...
Preco to povazujes za ulet?
9.6.2003 16:56 | Rastislav Šarišský

1) Ekonomika: Choď napr. do potravín, zober si ktorýkoľvek výrobok a pozri si v koľkých jazykoch sú o nom informácie. Mozno sa tento argument zdá offtopic, ale o niecom vypovedá. Európa je jazykovo rozdelená. Američania tento problém nemajú.

2) Socialisti: Asi máš pravdu. Príčinou pomalšieho chodu ekonomiky sú častokrát socialisti. Pretože ľudia ich zaujímajú viac, ako makroekonomické ukazovatele. Pojmy minimálna mzda, alebo dôchodok neznejú tak dobre ako HDP, ale majú na zivot človeka vacsi vplyv.

3) Pesadzovanie jazykov: Keby mali esperantisti také možnosti, ako napr. Britisch Council a k tomu Holywood a Brodway, to by dnes s esperantom vyzeralo úplne inak (rozumej rádovo lepsie). Esperanto tahajú nadsenci. A ak si niekedy skúšal, aké je to byť aktivistom, tak vieš je to tažké. Vzhľadom na to, čo som v tomto odstavci spomenul, má esperanto skvelé výsledky

4) pasivita, pesimizmus, nihilizmus: Tuším to bol Henry Ford, kto kedysi povedal:"Ak si myslíš, že to nedokážeš, máš pravdu. Ak si myslíš, že to dokážeš, máš pravdu." A niekto iný niečo v zmysle:"Tento svet za veľa nestojí, ale sme tu preto, aby sme to zmenili". Akurát včera som si prečítal jednu poviedku od Raya Bradburyho. Na začiatku sa čitateľ dozvie, že akýsi chlapík odcestoval sto rokov do budúcnosti a vrátil sa s dobrou správou:"Vojny prestanú, dopestuje sa dosť potravín, bude sadať lečiť rakovina..." Ubehlo sto rokov, svet vyzeral ako predpovedal a on sa priznal ze si cestu casom vymyslel, stroj casu nikdy neexistoval. Nemohol vsak vydrzat porazenecku pesimisticku naladu, kde sa negativne spravy ocakavali s dychtivostou. A tak cestu casom nafingoval. Ludia jeho lzi uverili a svet sa stal lepší. Ponaučenie: V spoločenských záležitostiach nemá zmysel hovoriť v termínoch možné a nemožné. Stane sa to čomu veríme a čo chceme.
Väčšina ľudí, zrejme aj vrátane teba, podvedome chce, aby vyhrala anglictina. Aby tie roky, ktore stravili jej biflovanim nevysli nazmar. Potrebuju sa ubezpecit, ze ta namaha stala za to. Bez ohladu na to, aku uroven znalosti jazyka sa im podarilo dosiahnut. Preto nechcu (nemusi to byt vedome) aby bolo esperanto uspesne. Je to paradox, pretoze prave to esperanto by im usetrilo cas a sily. Ulahcilo by potomkom zivot. Ale to by si to ludia museli uvedomit a rozhodnúť sa. A pasivita je predsa taká komfortná.
Ale je tu pár bláznov, ako som ja, ktorí si kvality a genialitu esperanta uvedomuju. Nechcú sa zmeriť s existujúcim status quo. A sme na serveri, ktori je "o ľudoch, ktorí menia svet", hádam tušíte o čom hovorím. Ľudia nadchnutí esperantom sa objavovali a budú objavovať v každej dobe. Pretože je esperanto to, čo tento svet potrebuje. A nakoniec sa presadí, tak ako sa presadili železnice, ako dôchodkový systém, ako rovné volebné právo. Napriek tomu, že v svojich zaciatkoch to boli "úlety".
Túto myslienku nájdes viac rozvinutú na http://www.temy.host.sk/index.php?tID=23

Zatial všetko.
Preco to povazujes za ulet?
9.6.2003 15:15 | michal

europska ekonomika neslape preto, ze vo vela krajinach vladnu socialisti. A esperanto sa esperantisti snazia presadit vsade od vzniku esperanta, bezuspesne a tak to aj ostane. Nakoniec sa aj tak presadi anglictina, ci niekto chce alebo nie
Prečo nie?
9.6.2003 14:10 | Viliam Búr

Nájdi milión ľudí, ktorí sa ju dokážu naučiť *ako cudzí jazyk* za jeden rok; zverejni výsledky... a môžeme o tom začať vážne diskutovať. ;-)

(PS: Síce mám pocit, že Tvoja pripomienka bola skôr myslená ako provokácia, ale aj tak... ak existuje nejaký dobrý webový server na výuku Rómčiny, rád by som sa naň pozrel.)
Preco to povazujes za ulet?
9.6.2003 14:03 | Raven

A co tak Romcina?
Preco to povazujes za ulet?
9.6.2003 13:54 | Viliam Búr

Nuž, ohľadom esperanta fungujú ešte na Slovensku mnohé tabu, ktoré zo dňa na deň jedným článkom na Changenete ťažko odstrániš.

Tradičné slovenské esperantské kluby zanikli počas druhej svetovej (niekedy zároveň so svojimi členmi), pretože jediným jazykom určeným pre celý svet bola nemčina - plánovalo sa aj vytvorenie zjednodušenej verzie nemčiny pre "menejcenné národy", ale tento projekt (ako mnoho ďalších projektov tej doby) sa našťastie nestihol zrealizovať.

Nasledovala doba bratstva s víťazným Sovietskym zväzom, keď všetci vedeli, že jediným správnym jazykom pre celý svet je ruština.

No a dnes je doba, keď tým jediným správnym jazykom je angličtina. Opäť, jazyk vyvoleného národa, ktorému sa my, menejcenní, musíme prispôsobiť.

Ale, čoby "musíme"?! - My sa (ako je už u nás zvykom) prispôsobujeme radi a s úsmevom na perách. Desať rokov na škole hustíme do detí tisíce nepravidelných slovies, aby nakoniec vedeli vykoktať: "Ja sa volať Janko Hraško; ja byť učenlivá Slovák."

O efektívnosti takého učenia by sa tiež dalo hovoriť. Koľko študentov, ktorí mali jednotku z angličtiny, sa po piatich či desiatich rokoch vedia plynule dohovoriť? Keby sa namiesto toho boli učili fyziku, ekonómiu, sociológiu, biológiu,... nebolo by to užitočnejšie, pre nich aj pre túto krajinu?

Lenže ľudia chcú VERIŤ, že angličtina funguje. A keď niekto chce veriť, a odmieta vidieť, tomu nepomôžeš. Mnoho ľudí mi argumentuje tým, že na Slovensku sa málokto plynule dohovorí esperantom, kým angličtina sa "učí všade". Lenže vynechaj študentov a čerstvých absolventov a opýtaj sa, koľkí Slováci sa plynule dohovoria angličtinou - a máš to skoro to isté. A teraz si porovnaj tie prachy vrazené do angličtiny a ten stratený čas. Žiaľ, nevieme ekonomicky myslieť. Chceme mať iba veľký vzor, za ktorým ideme, a veríme. Dnes teda veríme v angličtinu - na večné časy a nikdy inak.
Preco to povazujes za ulet?
9.6.2003 13:31 | Rastislav Šarišský

Podla mna sa touto temou treba zaoberat vazne. Iste da sa odignorovat jej zlahcenim, ale nech sa potom nikto necuduje, ze to v EU neklape, alebo ze európska ekonomika stale zaostava za americkou.
celkom slusny ulet...
9.6.2003 07:47 | Rizo




Pridať reakciu:

Rozsiahlejšie reakcie prinášajúce nové podstatné informácie či nové pohľady na diskutovanú problematiku môžete ponúknuť na uverejnenie formou samostatného článku na stránkach občianskeho denníka CHANGENET.SK.

Meno a priezvisko E-mail
 
Predmet


Poznámka


Autorizačný kód
Vypočítajte: "Desať plus 8".


» Vaše reakcie (13)
» Verzia pre tlač
» Poslať e-mailom
» Pridať na Facebook
» Pridať na vybrali.sme


Súvisiace témy
Európska únia, Kultúra, Politika, Spoločnosť, Vzdelávanie

Regióny
Európa-Európa



[28228]




REKLAMA



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS