spájame ľudí, ktorí menia svet
Publicistika
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
Vzbura lekárov: Porazená verejnosť
3.12.2011 | Juraj Mesík |

Boj proti lekárskemu stavu dožívajúca vláda SR prehrala ešte skôr ako sa doň pustila. Nekompetentná vláda si totiž zvolila vojnu, ktorú nemohla vyhrať: každá krajina môže dlhodobo fungovať bez vlády, susedné Česko tak žilo dlhé mesiace, Belgicko v pohode fungovalo bez vlády od júna 2010 do októbra 2011. Koľko vydrží spoločnosť bez len malej časti nemocníc si občania Slovenska práve overili.


Každý jeden internista, anesteziológ, chirurg, pediater, gynekológ, onkológ či traumatológ je pre životy ľudí  o triedu dôležitejší ako hociktorý minister. To zdutá moc doteraz nechápala a aj teraz jej ešte chvíľu potrvá kým egá politikov prehltnú trpkú pilulku.

Jediná možnosť, ako vláda a KDH zvlášť mohli svoju vojnu proti lekárom vyhrať a sprivatizovať nemocnice spočívala v zastrašení alebo skorumpovaní lekárov jednotlivo. Keď 1. októbra 2011 2400 odvážnych lekárov povedalo vláde a národu „ďakujeme, odchádzame“  mohla vláda urobiť len jediný zmysluplný krok - sadnúť s lekármi za stôl a rokovať. Namiesto toho KDHácky obchodník s liekmi vsadil všetko na zastrašovanie – a žalostne pohorel. Jedna zo zásadných vecí, ktorú nepochopil ani on, ani vláda, ani verejnosť je, že tých 2400 odvážnych nebolo v boji samých: za ich chrbtami stála veľká väčšina ostatných lekárov, ktorí síce nemali odvahu alebo slobodu podať výpovede, ale svojim kolegom v prvej línii boja držali palce a podporovali ich. KDH sa nepodarilo vraziť klin do lekárskeho stavu a rozdeliť ho na zlých vzbúrencov a pokorné ovečky.

Snáď ešte v novembri existovala aspoň teoretická šanca na dohodu  prijateľnú pre lekársky stav, vtedy však do hry spôsobom negramotnej dedinskej ženičky vstúpila profesorka Radičová a priliala do ohňa sud oleja. Možno jej urobilo dobre, keď sa pred televíznymi kamerami pokúsila ako sopľavé deti zastrašovať a zosmiešniť lekárskych lídrov, dosiahla však len to čo Uhliarik - ale na druhú. Chudera nepochopila, že pred sebou nemá servilných žiačikov ani partajných pochlebníkov z SDKÚ, ale ľudí, z ktorých sú mnohí dennodenne konfrontovaní s úplne iným majestátom a autoritou ako kedy ona mohla mať - s majestátom a autoritou smrti.

O profesorke Radičovej jej ne-sympatizanti už dlho šíria, že si o sebe myslí, že je „ako Merkelová, ale krajšia“ Myslel som si, že ju len ohovárajú ľudia z SDKÚ, ale ukázalo sa, že to je presná psychologická sonda do duše ženy, ktorá – žiaľ – nezvládla úspech. Ak niekedy bola alternatívou k Ficovi, svojou aroganciou a spojením sa s „transformačnou“ mafiou KDH stratila akúkoľvek šancu na zmysluplnú úlohu vo formovaní lepšej budúcnosti Slovenska.  K tej horšej ešte prispieť môže.

Strata profesorky Radičovej ako akej-takej alternatívy nie je pre občanov Slovenska dobrá správa, ale o mnoho rádov horšia je, že krízový stav v slovenskom zdravotníctve dnes už žiadna dohoda vlády s odbormi nevyrieši.

Dožívajúca vláda svojim zúrivým mediálnym pogromom proti lekárom dosiahla efekt, ktorý už nebude možné vymazať. Aj keby dnes vláda lekárom sľúbila a dala aj modré z neba, exodus kvalifikovaných slovenských lekárov do zahraničia nič nezastaví. Lekári boli doteraz ochotní robiť svoju vysokokvalifikovanú , zodpovednú a superstresujúcu prácu za almužnu – ale žiadny hrdý profesionál nezabudne na to, čo sa stalo. Jeden z mnohých nevyhnutných predpokladov pre vyštudovanie medicíny je veľmi dobrá pamäť. Hlboko v nej zostane ukotvená arogancia moci a nevďačnosť spoločnosti voči lekárom.

Dožívajúca vláda a jej strany – SDKÚ, KDH, SAS a Most-Híd – nie sú najväčšími porazenými vojny proti vlastnému obyvateľstvu, ktorú si zvolili. Jej najväčšími obeťami žiaľ sú a najmä budú občania Slovenska. Podľa prieskumov viac ako 60% verejnosti stratilo v uplynulých mesiacoch základný pud sebazáchovy a podľahlo vládou a veľkou časťou novinárov masírovanému pudu závisti. Namiesto toho, aby lekárov verejnosť podporila – napríklad generálnym štrajkom, čo je presne to, čo by urobili takí Francúzi – v lepšom prípade mlčala, v tom horšom sa pustila do nebývalého kydania na lekárov. Niežeby nebolo čo kritizovať – časť lekárov berie úplatky, mnohí sú k pacientom nevľúdni (čo je mimochodom aj dôsledok chronickej únavy) a pacienti občas bohužiaľ umierajú, čo úzko súvisí s tým, že lekári nie sú bohovia, aj keď by si to chorí a príbuzní strašne želali. Nikto nevie o ľudskej bezmocnosti lepšie ako práve lekári.

Vládnym a mediálnym pogromom a spusteným tsunami ľudskej závisti sfanatizovaná verejnosť podľahla pokušeniu hrýzť ruky, ktoré zachraňujú životy. Domnievam sa, že odpoveď mnohých lekárov bude veľmi prostá: odchod zo Slovenska. Môj odhad je, že bez ohľadu na to, aké zmluvy nakoniec lekári s vládou uzavrú, emigračná vlna sa rozbehne bez veľkých fanfár hneď po Novom roku a ako sa bude hospodárska kríza zhoršovať, bude odchádzať  rastúci prúd lekárov. Predovšetkým tých najkvalifikovanejších, s atestáciami a dlhými rokmi praxe. Masy chorých ľudí a ich príbuzných z nenávisti voči lekárom rýchlo vytriezvejú, spoločenská pozícia tých čo zostanú  bude neporovnateľne silnejšia. Dá sa predpokladať, že odíde proporčne viac lekárov, ktorí nikdy úplatky nebrali. Relatívny počet tých druhých stúpne, ale štát nebude mať žiadnu možnosť ani vôľu čokoľvek s úplatkami robiť. Už vie, že na buzerácie lekárov nemá dostatočnú silu ani keby chuť bola. Lekárov bude málo, chudobní budú zomierať mladší a bez dostatočnej liečby chronických chorôb žiť horšie.

Mnoho ľudí  vrátane vladárov a novinárov si myslelo a možno stále myslí, že lekári z hrozbou odchodu do zahraničia blufovali. Poviem to natvrdo, ale problém je v tomto: veľká väčšina slovenských politikov aj novinárov môže päť kilometrov za hranicami Slovenska robiť obrazne povedané umývačov riadu. Na rozdiel od vykecávania v parlamente a písania často úplne povrchných článkov je medicína mimoriadne náročná univerzálna veda. Špičkový chirurg, anestéziologička či internistka v Banskej Bystrici je špičkovým chirurgom, internistkou či anestéziologičkou aj v Osle, Kodani, Berlíne, Londýne, Paríži či Toronte. A keby bol problém jazyk – ten sa ale dá doučiť, spomeňme si že lekári sú zväčša ľudia s veľmi dobrou pamäťou – samozrejme je tu Brno, Olomouc, Praha, Plzeň a desiatky ďalších českých miest. Stovky a stovky slovenských lekárov môžu odísť z tejto skorumpovanej gubernie neskutočne ľahko: ten zďaleka najväčší problém je urobiť rozhodnutie. Myslím, že vďaka pogromu ho mnohí už urobili a ďalší budú nasledovať keď prvá vlna prešľape cestičky.

Iná hlboko mylná predstava ktorej verejnosť naletela je, že by vzbúreným lekárom malo nejak príliš záležať na ich popularite. Zdá sa, že sú naši ľudia tak zblbnutí hlasovaniami o tancujúcich celebritách v rozličných superstároch a akoby reality shows a sledovaním volebných preferencií, že im úplne uniklo, že lekári žiadnu popularitu nepotrebujú. Je príjemné byť populárni – ale dnes na to lekári zvysoka kašlú. Ani keby mali podporu len 1 % verejnosti, nič by to nezmenilo. Veď len skúšajte meditovať o popularite lekárov keď máte žlčovú koliku, vaše dieťa horí v horúčke alebo vás zodratý bedrový kĺb drží na vozíčku. Par don:  pražský klasik by povedal „ To je ale hluboké nedorozumění...“

Kauza vojny proti lekárom je pre občanov Slovenska pochmúrnou prognózou. 28.11. tento štát po druhý krát nedokázal predať štátne dlhopisy, keď sa to ešte pár krát zopakuje, bez pomoci Európy štát zhruba v polovici roku 2012 – dúfajme, že nie skôr – zbankrotuje pre neschopnosť refinancovať dlhy, do ktorých SDKÚ a Smer krajinu priviedli. Dôsledkom bankrotu bude vyhrotená a dlhá sociálna kríza, prepúšťanie ľudí, rýchly vzostup napätia v spoločnosti. Kríza, do ktorej Slovensko neodvratne smeruje by bola zlá vysoko nad rámec predstáv väčšiny ľudí aj s kompetentnými ľuďmi vo vláde. Budúcnosť s diletantskou a do špiku kosti skorumpovanou vládou to bude omnoho horšie.  Po tom, čo profesorka Radičová s budovateľom tunelov Figeľom zdevastovali jeden zo základných systémov reziliencie – systémovej odolnosti – spoločnosti, môže byť pre mnohých náhle schudobnených a bezmocných ľudí  tragická. Tento závisťou zaslepený národ bude ešte veľmi vďačný všetkým lekárom, čo zostanú. A nepotrvá to dlho.





POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Vzbura lekárov: Porazená verejnosť
3.6.2012 17:56 | Zoro Orba

kanal, ako sa ty mozes nazyvat vedec?? Pozri si Zidovsky kodex, kedy bol ten zakon vydany a co sa tam pise o vykonavani lekarskeho alebo lekarnickeho povolania. Vedec by nikdy nenapisal takuto hlupost ako ty....
Ad: Vzbura lekárov: Porazená verejnosť
2.6.2012 23:35 | Zoro Orba

Zase vykrik z kanala. Na to aby Zidia cez vojnu nemohli na fasistickom uzemi vykonavat hocijake remeslo nemuseli vznikat ziadne komory, bolo to dane statnym nariadenim. Ty tej "chamradi" nesiahas ani po clenky... Zakompexovany emigrant sa rozculuje, ze slovensky lekar zaraba viac ako on plati mesacne zdravotne poistenie. No nehoraznost - slovensky lekar sa ma mat horsie ako svajciarsky kanal...
Ad: Vzbura lekárov: Porazená verejnosť
2.6.2012 19:34 | Roman Kanala

Z predsedu lekárskych odborov, podnecujúcich rebéliu lekárskej chamrade na jeseň, sa Kollár stal predsedom lekárskej komory. Komora žiada parlament, aby zmenil zákon o odmeňovaní zdravotných sestier, lebo peniaze chcú predovšetkým oni, lekári. Zasadnutie sa konalo u fašistov v Žiline. - - - - - - - - - - - - http://www.sme.sk/c/6401923/novym-prezidentom-lekarskej-komory-sa-stal-marian-kollar.html - - - - - - - - - - - - Lekárska komora je korporatistické teleso s fašizoidnými tendenciami. Na Francúzsku po francúzsky vznikla počas vojnového režimu vo Vichy, aby znemožnila Židom vykonávať lekárske povolanie. Žid sa nemohol stať členom komory a nečlen nemohol vykonávať remeslo. Z podobného dôvodu vznikla Slovenská lekárska komora v roku 1942. Korporatizmus je jedným z hlavných charakteristík fašizmu. Obnovená lekárska komora bola v 1990 u fašistov v Žiline. V roku 2002 sa zákonom ustanovilo povinné členstvo, v roku 2004 zákon už hovorí o dobrovoľnom členstve.
Ad: Vzbura lekárov: Porazená verejnosť
1.6.2012 14:04 | Miko Jaroslav

to čo tvrdia lekari alebo poslanci jeto ich len jednoznační nazor k tomu ako to myslia že by to tak malo byt. Ale faktom toho všetkeho je že nič stoho sa nečiní pre SR. akí nazor potom može mat slovevenský občan ak páni doktori a páni poslanci sa nedokážu dohodnút sami nad sebou, čím to je.. všetko čo sa tú deje sa točí okolo penazi preto sa nikto nedokaže dohodnut s nikím.existuje časopis ktorá na úvod píše,PEBUDTE SA a konajte tak ako bolo slubené....

» Vaše reakcie (4)
» Verzia pre tlač
» Poslať e-mailom
» Pridať na Facebook
» Pridať na vybrali.sme


Súvisiace témy
Ľudia, Zdravie, Spoločnosť, Ekonomika, Politika, Štátna správa



[93655]




REKLAMA



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS