spájame ľudí, ktorí menia svet
Publicistika
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
Otvorený list primátorovi Bratislavy
9.8.2011 | Mikuláš Huba |

Radi by sme pripomenuli niektoré problémy v oblasti ochrany prírody, pamiatok a životného prostredia, s ktorými Bratislava zápasí a ktorými sme sa v nedávnej minulosti intenzívne, alebo aspoň okrajovo zaoberali. Pri každom probléme uvádzame stručne aj náš názor/návrh riešenia.


Vážený pán primátor,

pred niekoľkými týždňami poslanci bratislavského Mestského zastupiteľstva, na čele ktorého stojíte, dali svojím hlasovaním jasne najavo, že trvajú na tom, aby bratislavský Park kultúry a oddychu zostal na svojom mieste a v pôvodnom rozsahu. Ide o priam revolučné rozhodnutie nielen v kontexte samotnej kauzy PKO, ale i celej Bratislavy, ba Slovenska.

Zároveň to vnímame ako pozitívny signál, precedens a dôkaz, že aj v Bratislave sa dajú prijímať rozhodnutia v prospech občana, v čo sme v uplynulých rokoch už prestávali veriť. Pod dojmom tejto dlho očakávanej zmeny postojov v politike Magistrátu by sme Vám zároveň radi pripomenuli  aj niektoré ďalšie problémy v oblasti ochrany prírody, pamiatok a životného prostredia, s ktorými Bratislava zápasí a ktorými sme sa v nedávnej minulosti intenzívne, alebo aspoň okrajovo zaoberali.
Pri každom probléme uvádzame stručne aj náš názor/návrh riešenia.

Veríme, že uvedeným problémom budete venovať náležitú pozornosť a že do ich riešenia zaangažujete aj ostatných občanov aspoň tak, ako do kauzy PKO. V rámci svojich možností Vám pri tom radi pomôžeme.

Prehľaď jednotlivých problémov:

Propeler
Propeler ako tradičný  a veľmi obľúbený prostriedok osobnej dopravy - spájajúci v centrálnej časti Bratislavy oba brehy Dunaja - v posledných rokoch z nepochopiteľných dôvodov nepremáva. Navrhujeme obnovenie jeho prevádzky, keďže ide o atrakciu nadmestského významu, predĺženie bratislavského Korza smerom na druhý breh Dunaja a nákladovo určite zvládnuteľnú aktivitu, ktorá po desaťročia tvorila neodmysliteľnú súčasť života Bratislavy a obľúbenú atrakciu pre jej obyvateľov i návštevníkov (zväčša v čase od 1. mája do neskorej jesene).

Stará tržnica
Podobne ako iné historické mestá aj Bratislava sa môže pýšiť budovou historickej tržnice vo svojom centre. Stará tržnica bola s vynaložením veľkých finančných prostriedkov zrekonštruovaná a 17. novembra 1999 - teda na 10. výročie Nežnej revolúcie – symbolicky uvedená do prevádzky s pôvodnou, ba i čiastočne rozšírenou funkciou. Medzičasom o túto tradičnú a logickú funkciu prišla a dnes je väčšinu času táto historická budova zatvorená. Tento stav považujeme za neakceptovateľný.  Navrhujeme obnovu pôvodnej obchodno-spoločenskej funkcie Starej tržnice tak, aby bola dostupná pre bežných Bratislavčanov spolu  so zachovaním autentického trhového charakteru a významného mestotvorného priestoru neformálnych medziľudských kontaktov v strede meste.

Trh na Žilinskej ul.
Ide o posledný skutočne živý, veľmi populárny,  autentický  trh na území Bratislavy, orientovaný na tradičné komodity (zelenina, ovocie, kvety, huby a pod.), o významné kontaktné miesto stretávania sa Bratislavčanov, nenahraditeľnú živú pamiatku a tiež etnografický unikát (predajcovia hovoriaci niekoľkými jazykmi, resp. nárečiami). Navrhujeme urobiť všetko pre zachovanie trhu – pokiaľ možno na pôvodnom mieste, v krajnom prípade nájsť aspoň porovnateľné náhradné miesto v blízkosti pôvodnej lokality.

Predstaničné námestie
Veľmi cenná lokalita s nemalým potenciálom v podobe možného oživenia a zhodnotenia pôvodného bulváru vedúceho od Hlavnej stanice smerom do centra mesta. Napriek tomu, že na radikálne nové riešenie tohto priestoru už bolo vydané územné rozhodnutie, stále považujme za možné a veľmi potrebné prezentovaný megalomanský projekt nového riešenia tohto priestoru prehodnotiť aj z hľadiska jeho dopadov na jestvujúcu zeleň, športové a iné zariadenia, muzeálny komplex Stanice 1. parnej železnice v Uhorsku, dopravné aspekty a skutočnosť, že problém so železničnou dopravou na území mesta tento mnohomilardový projekt aj tak nie je schopný vyriešiť, ale je „schopný“ spôsobiť celý rad nových problémov, ktoré - podľa nás - vysoko prevýšia sľubované prínosy. Súčasný nevyhovujúci stav si uvedomujeme, ale nemožno ním zdôvodňovať navrhované riešenie (ľudovo povedané: „problém s desiatimi bezdomovcami asi nie je nevyhnutné riešiť desaťmiliardovou investíciou“).

Parčík na Belopotockého
Značná časť parku na Belopotockého ul. bola protiprávne vyrúbaná. Navrhujeme jeho obnovu v podobe verejne prístupného parku: podľa možnosti na náklady investora, ktorý má neoprávnený výrub na svedomí.

Podhradie
Podhradie patrí medzi najcitlivejšie témy bratislavského verejného diskurzu minimálne od konca 60. rokom minulého storočia, kedy došlo k jeho definitívnej asanácii (až na fragment okolo Rybárskeho cechu) a k náhrade novým, čisto technokratickým a úplne nemestotvorným riešením priestoru, na ktorom bývalé Podhradie stálo. Všetky doterajšie pokusy o ako-tak prijateľné nové architektonicko-urbanistické riešenie Podhradia zlyhali. Náš návrh je „neortodoxná“ obnova Podhradia v jeho historickej podobe z prelomu 19. – 20. storočia a jeho efektívne prepojenie s MPR Historického jadra Bratislavy, čím by sa o.i. rozšírila „kapacita“ stiesneného súčasného HJ. Ak takéto riešenie nebude priechodné, navrhujeme citlivú  parkovú úpravu tejto časti hradného kopca. Súčasťou riešenia by mohlo byť aj prekrytie Staromestskej ulice v úseku mestských hradieb a opätovné bezbariérové prepojenie historického jadra mesta a Hradu, ako aj eliminácia barierového efektu Nového mosta a príjazdných komunikácií.

Vilové štvrte nad mestom (Slavín-Murmanská výšina-Kalvária-Horský park, Fialkové údolie – Bôrik – Slávičie údolie, Koliba, Kramáre ai.)
Každá z tradičných bratislavských vilových štvrtí má svoje špecifické problémy, ale aj viaceré príbuzné črty, spoločným menovateľom ktorých je takmer úplná absencia vkusu nových stavebníkov, neúcta k prostrediu a neúčinnosť žiaducich regulatívov. Následkom je neúmerne rastúcu hustota zastavanosti, hmoty a výšky nových objektov narúšajúce tradičný charakter, masívny ústup hodnotnej stromovej zelene, vznik rôznych rušivých „novotvarov“ od garáží, cez rôzne manzardy a iné často neforemné prístavby až po oplotenia, neraz v podobe niekoľko metrov vysokých „väzenských“ múrov.  Podobné aktivity vo vilových štvrtiach nielenže znehodnocujú ich pôvodný charakter kľudných, prevažne zelených areálov s výskytom hodnotnej zástavby, dômyselnej sústavy peších komunikácií, prekvapujúcich výhľadov a pod., ale neraz negatívne poznamenávajú i celú siluetu mesta, privatizujú tradičné verejné priestory i celé komunikácie a „privatizujú“  tradičné výhľady. Náš návrh je využiť všetky dostupné prostriedky a nástroje na zastavenie devastačného trendu posledných rokov vo vilových štvrtiach a zachovanie posledných zvyškov ich genia loci.

Historicky/pamiatkovo hodnotné objekty, areály či celé štvrte na území mesta
Napriek prevažujúcim neprajným podmienkam uplynulých desaťročí sa v Bratislave ešte stále zachovalo pomerne veľa historicky či pamiatkovo hodnotných objektov (bez ohľadu na to, či boli za pamiatky oficiálne vyhlásené, alebo nie).  Najväčší podiel takýchto objektov pripadá na m.č. Staré Mesto, ale nachádzajú sa aj v ostatných mestských častiach. Veľká časť tohto nenahraditeľného kultúrneho dedičstva je sústavne znehodnocovaná, likvidovaná, alebo viac či menej akútne rôznymi hrozbami ohrozená:  od chátrania a fyzickej likvidácie až po rušivé a devastačné prístavby a prestavby. Navrhujeme urýchlene urobiť dôkladnú inventarizáciu takýchto hodnôt na území mesta a zabezpečiť ich adekvátnu ochranu i znovavyužitie. V prvom rade žiadame elimináciu devastačných zásahov, a pokiaľ takéto zásahy boli bez povolenia vykonané, dôsledné trvanie na ich odstránení a návrate objektu do pôvodného stavu.  

Technické pamiatky/industriál
Technické pamiatky či industriálne dedičstvo predstavujú osobitnú kategóriu kultúrneho dedičstva, čo sa týka hodnôt, foriem ohrozenia, ale aj potenciálu na možné využitie. Bratislava donedávna vynikala pomerne veľkým počtom významných objektov i celých komplexov, dokumentujúcich éru industrializácie v druhej pol. 19. a na začiatku 20. storočia. Posledných päť rokov znamenalo pre tieto cenné objekty s veľkým potenciálom úplnú katastrofu a väčšina z nich zmizla do nenávratna. Úlohou dňa je zachrániť a rozumne využiť to, čo sa z tohto významného dedičstva ešte zachovalo, pričom možno využiť príklad porovnateľných zahraničných miest, za ktoré spomenieme aspoň Brno.

Vinohrady
Pás vinohradov nad Bratislavou má stáročnú tradíciu a predstavuje jeden z jej charakterotvorných fenoménom. Veľká časť bratislavských vinohradov v ostatných rokoch „padla za obeť“ nedostatočne regulovanej výstavbe, hoci  napr. ÚP VÚC Bratislavského kraja požaduje ich prísnu ochranu. Žiadame dodržať toto záväzné stanovisko územného plánu aspoň v prípade tých vinohradov, ktoré Bratislave ešte zostali.

Železná studnička a okolie (Horná Mlynská dolina)
Pravdepodobne najpopulárnejšia súčasť bezprostredného rekreačno-oddychového zázemia Bratislavy, vzdialená na niekoľko minút chôdze od rušnej Patrónky a dostupná MHD i železnicou (zast. Žel. studienka). Až po VIII. Mlyn Klepáč, nedávno zrekonštruovaný dedičmi pôvodných majiteľov, je dolina vo vyhovujúcom stave. Prvým vážnym problémom je 25 rokov chátrajúci objekt nedostavanej a nedôsledne odstránenej plánovanej Rybárskej reštaurácie, druhým problémom je areál, ktorý zostal po asanácii Reštaurácie Železná studnička, tretím problémom  je chátrajúci objekt Snežienka pri údolnej stanici sedačkovej lanovky. Najväčším potenciálnym problémom sú však zámery na výstavbu a prevádzku nových, mnohonásobne predimenzovaných objektov v doline. Náš návrh je zabrániť podobným zámerom, dokončiť obnovu a sprevádzkovanie historických objektov a úprava i znovaoživenie areálov Železnej studničky, Snežienky a areálu bývalého „straníckeho sanatória“ bez zvyšovania ich kapacity. Žiadúca je tiež regulácia vstupu motorových vozidiel do doliny aj počas pracovných dní – v súčasnosti ich tu možno stretnúť desiatky, čo značne znižuje oddychovo-rekreačnú kvalitu prostredia. Jednou z možností je realizovať už dávnejšie navrhované vyhlásenie tejto časti Mlynskej doliny za rezerváciu technických pamiatok.

Karloveská zátoka
Unikátny výbežok dunajskej lužnej prírody a krajiny zasahujúci do blízkosti centra Bratislavy. Eldorádo vodákov, cyklistov, chodcov a celkovo ľudí hľadajúcich ľahko dostupný kus romantiky v bezprostrednej blízkosti obytných štvrtí, vysokých škôl a internátov. Areál mimoriadnej hodnoty, aj keď čiastočne znehodnotený neďalekou výstavbou z uplynulých rokov a akútne ohrozený zámermi na novú výstavbu. Naše stanovisko je zachovať Karloveskú zátoku v súčasnej podobe a nedovoliť jej ďalšiu urbanizáciu.

Kráľova hora
Predstavuje cenný a obľúbený neupravený oddychovo-rekreačný areál najmä pre obyvateľov sídliska Dlhé diely a Karlova Ves - Kútiky. Jeho súčasná funkcie je ohrozená bytovou výstavbou. Náš návrh je zachovať Kráľovu horu v jej súčasnej podobe, prípadne ju citlivo prispôsobiť oddychovo-rekreačným potrebám obyvateľov a organicky ju integrovať do Bratislavského lesoparku.

Malý a Veľký Draždiak
Dvojica jazier umelo vytvorených ťažbou štrkopiesku v čase budovania Petržalky, dnes populárne rekreačné zázemie (nielen Petržalčanov). Za čias predchádzajúceho vedenia mesta jestvoval zámer na investične náročné prebudovanie lesov a lúk v okolí Draždiakov na urbanizovaný park, hoci funkciu prírodného parku plní toto územie už dnes. Našťastie k realizácii spomenutého zámeru, ktorý by veľmi citeľne potlačil prírodné hodnoty a charakter územia, nedošlo. Náš návrh: zachovať a mierne zrekultivovať celý areál, najmä v zmysle zlepšenia jeho hygienických parametrov a systematickej údržby bez výstavby nových trvalých objektov. Zachovanie celého areálu ako verejného priestoru.

Pečenský les
Cenná súčasť pravobrežia Dunaja medzi rakúskou hranicou a Pertržalkou, významná ako z ekologických a vodohospodárskych, tak aj z oddychovo-rekreačných dôvodov. V poslednom čase sa tu začalo z nepochopiteľných dôvodov ťažiť drevo a ťažba pokračuje dodnes. Znepokojujúce je najmä to, že sa neťaží v priestore vysadených topoľových monokultúr, ale v biotopoch prírodných či poloprírodných  tvrdých a mäkkých lužných lesov. Náš návrh: okamžite zastaviť ťažbu dreva a vyhlásiť územie za chránené.

Bratislavský lesopark (BLP)
Bratislavský lesopark tvorí rozhodujúcu časť rekreačno-oddychového zázemia Bratislavy. Má malokarpatskú a pridunajskú časť a obe sú ohrozené ako ťažbou dreva, devastačnými aktivitami (napr. jazda na autách, motorkách a „štvorkolkách“, nelegálne skládky odpadov ai.) tak aj novou výstavbou často neadekvátnych objektov.

Malokarpatská časť
Okrem vyššie spomínanej Hornej Mlynskej doliny a Kráľovej hory je novou výstavbou atakovaná najmä časť v priestore Koliba-Kamzík, Lamač a Devínska Kobyla.
Náš návrh je striktne regulovať akékoľvek snahy o urbanizáciu BLP a zachovať jeho súčasný poloprírodný charakter verejného priestoru pre nekomerčné rekreačné aktivity.
Problém ťažby dreva sa týka momentálne napr. priestoru medzi Kačínom a Lamačom, kde sa likvidujú nádherné exempláre mimoriadnej estetickej a krajinotvornej hodnoty. V minulom roku územie BLP postihla opakovaná vetrová kalamita, ktorej likvidácia si žiada oveľa citlivejší prístup, než aký vidíme na niektorých miestach BLP dnes.

Pridunajská časť
Týka sa v podstate celej pridunajskej zóny (najmä na pravom brehu Dunaja od rakúskych až po maďarské hranice.) Väčšina tohto ekologicky, krajinársky i rekreačne-oddychovo veľmi cenného územia (o.i. súčasť územného systému ekologickej stability medzinárodného významu) je akútne ohrozená ťažnou dreva i novou výstavbou. Náš návrh: zachovať prírodný a poloprírodný charakter tohto územia v kombinácii prírodoochrannej (nenahraditeľná súčasť „kostry ekologickej stability“) a rekreačno-oddychovej funkcie (nábrežná promenáda, nekomerčná rekreácia, voľnočasové aktivity).

Devín
Legendárna historická, obytná a zároveň výletná lokalita s hradom a podhradským mestečkom na sútoku Moravy s Dunajom a na úpätí Devínskej Kobyly. Lokalita/územie sa vyznačuje komplexom hodnôt: okrem kultúrno-historických hodnôt aj hodnoty krajinárske, prírodné a ďalšie s veľkým potenciálom byť príkladom pozitívneho prístupu k týmto hodnotám. Súčasná prax a rozvojové zámery hrozia však skôr pravým opakom, čo ohrozuje jestvujúce hodnoty i spomínaný potenciál. Náš návrh: dôsledne chrániť a rozumne zúžitkovať hodnoty Devína, Dunaja, rieky Moravy a Devínskej Kobyly a tomu prispôsobiť budúcnosť Devína. Zaviesť pravidelnú lodnú dopravu Bratislava-Devín a späť. Nerozširovať intravilán obce a nesnažiť sa o nárast počtu obyvateľov „za každú cenu“. Striktne regulovať stavebnú a ďalšiu činnosť v obci i v chatových a záhradkárskych osadách na stráňach Devínskej Kobyly. Zaviesť sprísnenú ochranu a vhodný prírodoochranný manažment prírodných rezervácií na Devínskej Kobyle v záujme zachovania vzácnych biotopov a druhov.

Prehľad problémov celomestského charakteru

Verejná zeleň
Veľká časť verejnej zelene bola za uplynulých 20 rokov v Bratislave zlikvidovaná, zmrzačená, alebo existenčne ohrozená. Jej náhrada novými, tzv. náhradnými výsadbami má často len formálny charakter.
Náš návrh: po vzore Brna a ďalších miest vyhlásiť formou VZN intaktné („nedotknuteľné“) plochy zelene. Podstatne zlepšiť a viac sprofesionalizovať starostlivosť o zeleň. Obmedziť na minimum aktivity poškodzujúce zeleň.  Maximálne sprísniť vydávanie povolení na výrub stromovej zelene.

Manhattanizácia mesta a zásahy do jeho siluety
Aj keď niekoľko výškových budov sa v Bratislave postavilo už pred r. 1989, boom manhattanizácie nastal až neskôr. Najhoršie na tom je, že lokalizácia výškových budov má vyslovene chaotický charakter a vniesla do „skylinu“ mesta deprimujúci „neporiadok“. Druhým negatívnym zásahom do siluety mesta je výstavba na exponovaných lokalitách medzi Hradom na Slavínom, na Kolibe, na nábreží Dunaja a na niektorých iných miestach. Navrhujeme dôsledne regulovať výškovú hladinu zástavby a výškové budovy  povoľovať len na dômyselne zvolených lokalitách mimo centrálnej mestskej oblasti a iných exponovaných miest.

Doprava
Doprava je jedným z chronických problémov Bratislavy. Napriek tomu, že doprave sa obetovali mnohé cenné budovy, areály zelene, ba štvrte a hodnotné verejné priestory, je dopravná situácia stále horšia a horšia a to aj v porovnaní s niekoľkokrát väčšími mestami. Navrhujeme preto o.i. konečne uviesť do života Bratislavskú integrovanú dopravu. Prehodnotiť a dobudovať Základný komunikačný systém. Zabezpečiť preferenciu a prednostný systém pre MHD. Lepšie využívať prímestskú železničnú dopravu. Vybudovať systém záchytných parkovísk mimo centra a uplatniť všetky dostupné opatrenia, nástroje a mechanizmy na obmedzenie vstupu IAD v centre nebývajúcich obyvateľov do centra mesta („nevťahovať“ autá do centra mesta, ale ich odtiaľ „vytláčať“ a podporovať iné formy dopravy, ako IAD.) Dobudovať systém cyklotrás s dôrazom na ich logické vzájomné prepojenie/zosieťovanie. Lepšie využívať osobnú lodnú dopravu.


Problémy a odporúčania systémového charakteru

Územnoplánovacie a iné rozvojové dokumenty
Spor o podobu nového územného plánu Bratislavy sa ťahal celé dve desaťročia a keď sa návrh ÚP mesta konečne prijal, sklamaný a nespokojný bol vari každý. Navrhujeme tento neuspokojivý stav zmeniť a územný plán prepracovať, prediskutovať a prijať na odborných a zároveň demokratických, participatívnych princípoch. Podobne prehodnotiť aj ostatné rozvojové dokumenty mesta, či už sektorového, alebo komplexného charakteru.

Spolupráca
V uplynulom období sa bratislavská samospráva vyznačovala o.i. kabinetnou, netransparentnou politikou a nedostatkom záujmu o spoluprácu s externým prostredím.
Navrhujeme preto začať systematicky spolupracovať s odbornou i laickou verejnosťou v Bratislave, ako aj so samosprávami iných, svojimi dimenziami a problémami porovnateľných európskych miest.

Členstvo a aktivita v spoločných rozvojových programoch
Bratislava bola v uplynulom období pomerne pasívna, čo sa týka účasti na programoch zdravých, zelených a (trvalo) udržateľných miest. Navrhujeme aktívne sa do takýchto programov zapojiť.


Vážený pán primátor a prvý viceprezident Únie miest Slovenska,

uvedomujeme si, že vyššie uvedený prehľad obsahuje len časť akútnych problémov, ale preferovali sme v tejto chvíli tie, ktorými sme sa v nedávnej minulosti zaoberali. Je nám tiež jasné, že nie všetky tieto problémy sú primárne v kompetencii hlavného mesta Slovenska a jeho magistrátu. Niektoré spadajú v prvom rade pod mestské časti, iné pod BSK, či pod orgány štátnej správy. Všetky sa však týkajú Bratislavy, a preto sa im mesto a jeho radnica nemôžu vyhnúť.


S pozdravom,

Mikuláš Huba a kol. (STUŽ/SR a Iniciatíva Bratislava otvorene)





» Vaše reakcie (0)
» Verzia pre tlač
» Poslať e-mailom
» Pridať na Facebook
» Pridať na vybrali.sme


Súvisiace témy
Rozvoj, Samospráva, Životné prostredie

Regióny
Bratislava-Bratislava



[19327]




REKLAMA



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS