spájame ľudí, ktorí menia svet
Publicistika
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
Generácia Limitov: Otvorený list tínedžerom
8.6.2010 | Dan Allen |

Slovensko sa v týchto dňoch nesie v znamení vody a volieb. Uverejniť práve teraz preklad listu - a ešte dlhého listu! - tínedžerom vám môze pripadať buď ako súčasť niekoho kampane, alebo ako časovo nevhodné. K volebnej kampani nepatrí a tieto slová mali aj k našim mladým ľuďom zaznieť už dávno. Nech totiž tieto voľby dopadnú akokoľvek - a nechcem ich význam zľahčovať - nič zásadné na osude dnešných tínedžerov nezmenia. Ne politici, ale len oni sami sa môžu pripraviť na svet, ktorý sme pre nich stvorili (jm).


Poznámka autora, Dana Allena:

Som stredoškolský učiteľ chémie vedomý si ropného zlomu. Každý deň je pre mňa otázkou rovnováhy medzi (1) učením hodín chémie efektívne a zábavnou formou, (2) hovorením ťažkej, desivej pravdy o hrozivej situácii našej civilizácie bez rozdrvenia nádeje a snov o životaschopnej budúcnosti, a (3) ponúknutím pár myšlienok o tom, čo by sme mohli urobiť pre zlepšenie situácie.

Celkovo môžem povedať, že moja čiastočne desivá / čiastočne nádejná správa má u detí striedavý úspech. Niektorým z nich je to úplne jedno. Niektoré z nich ma nechcú vôbec počuť. Ale niektorí z nich reagujú s úprimným záujmom. A tento úprimný záujem niekedy prerastá dokonca aj do konštruktívneho uvažovania a konkrétnych krokov k riešeniu našich ťažkostí. Takže si myslím, že mám aspoň nejaký pozitívny prínos. Možno.

Niektorí ľudia vyjadrujú obavy, že ich "limitujem" tým, že im hovorím "zlé správy." Ale ja si to nemyslím. Nevidím zmysel v tom, aby som im klamal o našej možnej budúcnosti. Klamali sme im a klamali sme sami sebe už príliš dlho. A s vrcholom našej civilizácie teraz miznúcim za našimi chrbtami si myslím, že dozrel pre každého z nás čas začať hovoriť pravdu - tvrdú, nepríjemnú, nechutnú, radostnú, depresívnu, oslobodzujúcu pravdu.

...A potom sa musíme pustiť do práce. ...Ale najprv pravdu.

Tak som sadol a napísal toto. Je to môj pokus hovoriť pravdu. Viem, že je trochu domýšľavé napísať list pre "všetkých tínedžerov" ale ako dlho im budeme klamať? Stačilo.


Ahoj, deti!

Dobrý deň, mládež Ameriky! Ako sa máte?! ...Haló? Ste tam? ...Hej – Kašleš na mňa? ...Je to 'áno?'  OK. Chápem... Mám dať pokoj? ...OK?

Tak vám nechám tento list tu pri dverách. Môžete si ho pozrieť neskôr. Dobre? Prečítate si to? OK ...Beriem to ako 'áno.'

Pozrite sa, viem, že presne po tomto ste túžili - list od muža stredného veku čo vám rozpráva o tom, ako sa celý svet ide obrátiť úplne naruby. List o tom, ako je váš hyper - individualizmus vecou minulosti, ako vás už nikdy nikto nebude nazývať spotrebiteľ, ako budete už čochvíľa žiť oveľa bližšie k Zemi, ako budete žiť bližšie k svojim susedom, ako budete žiť oveľa bližšie na hrane.

Presne kam chcete, čo? ...OK, v poriadku. ...Nechám list tu. ...Uvidíme sa neskôr. ...Ahoj.


Niektoré veci ste si asi všimli

Hmmm... máte zlú reputáciu, že vraj nemáte ani šajnu... ale ja viem, že si všímate veľa čo sa deje.

Jedna vec je, že ekonomika je v hajzli. (Tak to hovoríte, nie?) Možno máš problémy nájsť dobrú letnú brigádu. Možno majú rodiča obavy či utiahnu platby za vysokú školu. Možno sa pýtate, kedy sa veci zlepšia. Áno, veľa ľudí má obavy.

A tá záležitosť s vojnou - ste si pravdepodobne všimli, čo? Trochu zmätočné, že? Pre mňa tiež. Stavím sa, že sa vám to proste zdá tak nejako normálne, čo? Tak to teda nie je. Aspoň to by nemala byť. Ale nie je to vaša vina. ... Aj keď za ňu zaplatíte. My všetci za ňu zaplatíme.

A máte trochu pocit odcudzenia? Akože ste obklopený ľuďmi, ale stále sa akosi cítiš sám? Áno, to je normálne ... bohužiaľ. Nemalo by byť normálne, ale je. A bude to stále horšie. Nebývalo to normálne... Aspoň nie tak ako to je teraz.

A celá tá vec s klímou. ... Mätúce, čo? Je to ako všetko ostatné - všetci dospelí len sedia a navzájom sa urážajú, a nikdy sa na ničom nedohodnú. Je ťažké vedieť, komu veriť. Človek by to najradšej vypol. Ale nemal by si, vieš? A veľmi skoro ani nebudeš môcť. O tom poviem viac za chvíľku.


Niektoré veci možno ešte neviete

OK, tak sa do toho pustime. Poviem vám na rovinu pár vecí.

Je tu pár vecí - naozaj dôležitých vecí – o ktorých vám dospelí  nehovoria. Ale nebuďte urazení, oni v tom nie sú úprimní ani sami k sebe. Mnohí o tom ani nevedia. Idem vám o tom krátko povedať, ale neberte  na za slovo – overte si to. Myslím naozaj overte. Pozrite sa do kníh. Je to dôležité.

Takže si povedzme o situácii s ropou. Po prvé, používame ropu na toľko vecí. Váš život by bol bez úplne iný. Je to čarovná vec. Hrozná, čarovná vec. Viem, že ste počuli o nejakých problémoch s benzínom a ropou - ako všetky tie sťažnosti, keď sú ich ceny príliš vysoké. Ale situácia je omnoho horšia. Od veľa ľudí budete počuť, že „zásoby ropy nikdy nevyčerpáme" - ale to je len čiastočná pravdu. Ešte sme nevyťažili všetku ropu zo Zeme, ale veľmi skoro nám začne chýbať ropa, ktorú si môžeme dovoliť vyťažiť. K rope čo nám zostala, je príliš ťažké dostať sa, a je v krajinách, ktorési ju budú chcieť nechať pre seba. Veľmi skoro, nebudeme mať pre nás skoro žiadnu ropu. To je obrovské.

Ale čo ostatné zdroje "fosílnej" energie - uhlie, zemný plyn, jadrová? Nuž ďalšie zlé správy - zlé v energetickom zmysle, prinajmenšom. Všetky tieto ostatné zdroje energie, ktoré je možné vyčerpať budú vyčerpané. – Možno nie až tak rýchlo ako ropa,  ale rýchlo. Aj oni sú slepá ulička. A to sa tu ešte ani nebavíme o klíme - sú slepou uličkou z energetickej hľadiska. Z hľadiska klímy, sú čistá smrť.

Takže vravíte, „A čo alternatívne zdroje energie?' - Solárna, veterná, prílivová, geotermálna energia, biopalivá, atď. 'Tie nás nezachránia?' ... Nie. Nezachránia. Nechápte ma zle – sú to skvelé vecičky a mali by sme ich čo najviac tlačiť dopredu. Ale nemali by ste čakať, že nahradia veľa z vyčerpaných fosílnych zdrojov energie, pretože nenahradia. Alternatívne zdroje nám nedajú ani zďaleka toľko energie ako potrebujeme k životu aký sme žili teraz. Ani náhodou. Neznamená to, že by sme ich nemali používať - znamená to len, že aj keď ich budeme používať, zaručene budeme mať v budúcnosti menej energie. A preto budú naše životy úplne odlišné. Úplne totálne iné. To je isté.
Nie som si istý, čo vám povedať o klíme. Nechcem vás vydesiť. Ale ani vám nechcem klamať. Takže nebudem. Nebudem klamať, mám na mysli. Tak asi takto: je to veľmi zlé. Chcem povedať, že to čo je už na ceste bude veľmi zlé. Takmer zaručene. A teraz čomu sa nevyhneme. Búrkam a suchám a mestám pod vodou a farmám pod vodou a hladujúcich ľuďom. Masám a masám hladujúcich ľudí. A nebude to v tak ďalekej budúcnosti. Vy to zažijete. A je tu veľmi reálna šanca, že by to mohlo byť úplne desivé. Desivé ako totálne – iná - Zem. Desivé ako vyhynutie nášho druhu. Nie, nepreháňam. To sakra desí aj mňa. Ale myslím si, že by ste mali poznať pravdu.

Ale táto vec s klímou sa dosť podobá na záležitosť s energiou: (1) Obe z nich budú naozaj zlé. Obe sme už posrali. Bolestivý, civilizáciu zabíjajúci energetický krach sa už blíži. Klimatické katastrofy sa už blížia. (2), Ale mohli by sme mať šancu zastaviť ich v bode 'veľmi zlé' a vyhnúť sa fáze 'desivé'. Ale iba -- iba -- ak  začneme robiť 'správne veci' hneď teraz. Hneď teraz. Musíme sa začať pripravovať na nízko energetickú budúcnosť. Hneď teraz. A musíme zastaviť spaľovanie fosílnych palív. Hneď teraz. A to znamená obrátiť celý svoj život hore nohami. Hneď teraz. A to je desivé.
 
Ale dnešná voľba už nemôže byť jasnejšia. A je to fest zločin, že vám to nikto nepovie – pretože vy ste asi jediní, kto by mohol pretlačiť zmeny, ktoré sú potrebné. To je sčasti dôvod, prečo vám toto hovorím. My, starí ľudia sme príliš zanorení do našich spôsobov. Sme po uši zapadnutí do systému. Máme príliš veľa cárachov, o ktorých si myslíme, že ich musíme chrániť. Je to úbohé.

Ale vy, chalani a baby, nemáte čo stratiť. – A môžete stratiť všetko.

Takže je vo vás šanca? Alebo ste v tom už aj vy príliš hlboko? Úprimne - neviem.


Ospravedlnenie (ale nie za to, čo si myslíte)

OK, to nebolo príliš zábavné, čo? Ale možno nájdete trochu útechy v tomto: teraz vám nikto neklame. Nikto sa vás nesnaží oblafnúť. Nikto sa vám nesnaží niečo predať. Snažím sa len vám povedať pravdu. Asi z toho máte trochu divný pocit.

Viem, že je veľa vecí ktoré vás štvú. A chápem, keď ste naštvaní. Moja generácia a hŕstka generácií pred ňou naozaj vecí domrdala. ... A viem, že je toto je maximálne podhodnotenie situácie.

Možno ste naštvaní, že sme vypálili fosílne palivá, bez toho, aby sme najprv domysleli, čo budeme robiť keď budú preč, že sme nevytvorili energetický systém, ktorý nás prežije, keď sme ešte mali šance, že sme zničili ľahko dostupné nenahraditeľná zdroje všetkého iného - kovov, hnojív, starých lesov, úrodnej zeme atď., že sme tak strašne plytvali.

Možno ste naštvaní, že sme zničili rieky a povodia, že sme vyrúbali dažďové pralesy, že sme vyhubili toľko druhov všetkého, že sme nahromadili všade kopy odpadu a porozlievali jedy do pôdy a vody a ovzdušia; že v oceánoch po nás nezostali takmer žiadne ryby.

Možno ste naštvaní, že sme pobabrali klímu, že bude ťažké predpovedať aké počasie očakávať, že búrky a suchá idú byť tak smrteľne strašné, že bude tak ťažké dopestovať dostatok potravín, že dopestovať dostatok potravín pravdepodobne nebude možné.

Nuž, mali by ste zúriť. Nemyslím si, že sme mohli zaobchádzať so Zemou a s budúcimi generáciami omnoho horšie. Urobili sme hrozné veci.

Takže by som sa rád ospravedlnil - ale nie pre to, čo si myslíte. Nejdem sa ospravedlňovať za zruinovanie Zeme.

Úprimne povedané, nemyslím si, že vy by ste sa správali oveľa inakšie ako my. Vlastne som si tým istý. Každý deň vidím, ako nastupujete do rovnako deštruktívneho systému, ako ten, čo spôsobil všetky tieto problémy. Je rafinovaný, je zvodný – vtiahne vás do seba. Vstupujete do neho viac a viac, až sa jedného dňa zobudíte a uvedomíte si, že niet cesty von - ste stopercentní 'spotrebiteľia' a systém potrebujete. Bez ohľadu na to, ako veľmi zabíja Zem, potrebujete ho. Stáva sa vašou súčasťou.

Takže sa cítim hrozne pre to, čo sa stalo, ale nebudem sa ospravedlňovať za to, že ma systém  pohltil – všetci sme sa nechali pohltiť. Ale teraz systém hynie, takže sa z neho aj tak oslobodíme.

Chcem sa ospravedlniť za mýtus, ktorý vám dovzdávame, mýtus, ktorí podávame z generácie na generáciu. Je to mýtus, ktorý ničí biosféru, mýtus, ktorý ničí nás.

Tu je mýtus: že patríme na Zemi viac ako lososy, pavúky, tuniaky, duby, alebo vrabci, viac ako veľryby, chrobáky, sekvoje, alebo včely, že môžeme zničiť iné druh a nezničiť pritom sami seba, že ich nepotrebujeme, že ich nemusíme milovať, že nemusíme milovať Zemi.

Tento desivý mýtus je vec, na ktorú treba byť naštvaní, na ktorú treba byť zúriví. Mali by ste nenávidieť tento mýtus. Mali by ste naň revať a preklínať ho. Mali by ste ho napísať ju na kus papiera a spáliť. A potom by ste naň mali zabudnúť. Navždy.

Tento mýtus je ohavnosť, a na vás musí skončiť. Práve teraz. Ospravedlňujem sa za našu hlúposť že sme sa držali takého nezmyslu, za to, že sme ho odovzdávali. Vy si môžete počínať lepšie. Musíte.


Vy ste 'Generácie Limitov' (Je to dobré meno?)

Prepáčte mi, že teraz na chvíľku odbočím . Táto ďalšia časť bude znieť trochu hlúpo.

Vždy som si želal vymyslieť nejakú chytľavú frázu - nejakú chytrú hru so slovami, ktorá sa uchytí v kolektívnej pamäti našej popkultúry. Uznávam, je to malicherné a povrchné, ale hej ...som človek. A my sme občas drobní a plytkí.

...Takže bude vám vadiť, ak dám vašej generácii meno? Chytľavé meno, ktoré sa možno dostane na titulku Newsweeku alebo niečo také? ...OK, viem, že sa vám to nepáči. Ale aj tak  to urbím.

Čo takto: „Generácie Limitov!? Je to chytľavé? ...Nie tak celkom?

No, je mi to ľúto. Trochu podraz, čo? – My sme zničili svet a potom pomenovať vašu generáciu podľa toho, čo nemôže robiť. Chápem, ak sa vám to meno nepáči. Nemusíte ho používať.

Ale tam je v ňom veľa pravdy, čo? Moja generácia a hŕstka generácií pre ňou všetky konali akoby sme v ničom nemali žiadne limity. Pre nás to bolo ako náboženstvo. Mohli sme si robiť, čokoľvek sa nám zachcelo, používať koľko sme len chceli, plytvať podľa chute, ničiť všetko, čo nám prišlo do cesty. Cítili sme sa nadľudsky. Ako bohovia.

Boli to bludy. Nebezpečné bludy...

...Boli sme monštrá, vážne. ...Premýšľajte o tom. Naozaj sme boli.

Ale ty chlapci a dievčatá máte limity. Teda – my sme ich tiež mali, ale sme ich jednoducho ignorovali. Vy už nemôžete. Myslím fyzicky nemôže. Zem vás už nenechá. Vyžmýkali sme ju.

Takže aj keď je hlúpe pomenovávať generácie, myslím si, že by ste sa mali držať tejto myšlienky limitov. Spravte z nej základný kameň akejkoľvek civilizácia čo príde po nás. Oslavujte ju. Buďte na ňu hrdí. Asi by ste ju mali vniesť aj do vášho náboženstva. Je tak dôležitá.

Vážne...


Ako vidieť budúcnosť

Až potiaľto som už urobil veľa "predpovedania budúcnosti". A  priznávam, že je to riskantná vec. ...Ale povedal by som, že je to sakra lepšie ako budúcnosť ignorovať.

To je presne to, čo sme, mimochodom, doteraz robili - ignorovali budúcnosť. Predstierame, že nás zaujíma, ale v skutočnosti to tak nie je. Predstierať, že "budúcnosť bude pokračovaním minulosti – ibaže ešte lepšia" je spôsob, ako budúcnosť ignorujeme. Je to mantra ľahkomyseľnej, vražednej civilizácie, ktorou sme sa stali. A stavím sa, že budeme túto mantru spievať aj keď plnou rýchlosťou napálime do steny...

Pravdepodobne by ste mali skúsiť niečo iné.

Ale ako môže niekto vidieť do budúcnosti?

Nuž – v prvom rade musíte mať nejakú predstavu o tom, čo sa stalo v minulosti. Môžete ju získať z dobrých kníh.

A potom musíte otvoriť svoje oči a byť úprimní v tom, čo práve vidíte. Aj to môžete získať z dobrých kníh - od ľudí, ktorí sa to naučili robiť, alebo ktorí to nikdy nezabudli. Možno dokonca niektorých takých ľudí poznáte. Hovorte s nimi.

A nakoniec, potrebujete vedieť, že budúcnosť pravdepodobne nebude priame pokračovanie nedávnej minulosti. Tak to skoro nikdy nie je. Opäť - dobré knihy.

To je veľa čítania, čo? ...Ale ľudia zvykli byť schopní vidieť do budúcnosti. Ešte pred knihami.  Dostávali to z počúvania príbehov rozprávaných ich prarodičmi. Znovu a znovu. Príbehov o tom, čo fungovalo a čo nefungovalo. Príbehov o tajomnosti toho všetkého. Tých istých príbehov. Znovu a znovu. Až kým neboli schopní vidieť budúcnosť.

OK, tiež to vždy nefungovalo. Aj oni to občas spackali. ...Ale bolo to oveľa lepšie, ako to, čo robíme dnes - ignorovanie budúcnosti.

Takže by ste asi mali začať premýšľať o príbehoch, ktoré budete musieť raz hovoriť vy. Príbehoch o tom, čo fungovalo a čo nie. Príbehoch o tajomnosti toho všetkého. Začnite ich nacvičovať hneď teraz. Pamätajte si ich. A potom im povedzte vašim vnúčatám. Znovu a znovu. Až kým nedokážu vidieť budúcnosť.


Všetky naše možné budúcnosti

Takže teraz sa pokúsim trochu vám predpovedať vašu budúcnosť. Viem, že ste nadšení. Ale myslím to dobre. Naozaj - snažím sa pomôcť. Nesnažím sa byť otravný a dávať vám kázania. Snažím sa pomôcť.

Takže: nikto nemôže naozaj vidieť do budúcnosti – aspoň nie v nejakej detailnej podobe. Je v nej príliš veľa premenných. Ale môžete urobiť dobrý odhad. Zvyčajne môžete do istej miery odhadnúť, ako by veci mohli výjsť. A niekedy môžete trafiť. Opäť - je to lepšie, ako ignorovať ju. Vždy sa budete mýliť, ak ju budete ignorovať.

Takže jeden dobrý spôsob, ako uvažovať o budúcnosti je to, čomu hovoria "distribúcia pravdepodobnosti" – ako rozhodenie pár kociek. Dáva vám pár možných budúcností, od naozaj dobrých po naozaj zlé. Na základe našich rozhodnutí v minulosti a v súčasnosti, sú niektoré z týchto budúcností viac pravdepodobné ako iné. A každé nové rozhodnutie ktoré robíme resetuje pravdepodobnosť možných budúcnosťou. Dobrými rozhodnutiami, môžeme urobiť dobrú budúcnosť pravdepodobnejšiu a zlými menej pravdepodobnú. Ale len po určitý bod. V určitom okamihu sa zmeniť veci stáva oveľa ťažšie.

To je asi najlepší spôsob, ako premýšľať o budúcnosti.

Ukazuje sa ale, že sme tu v trochu ťažkom bode. Naše minulé rozhodnutia neboli práve najlepšie. (Áno, spálili sme veľa mostov.) A rozhodnutia ktoré robíme dnes nie sú o veľa lepšie. (Veru - stále tie mosty pálime) Takže v tomto bode najpravdepodobnejšie budúcnosti rozhodne nie sú tie najžiarivejšie – ani zďaleka nie. Ale sú to tie, ktoré sme si zvolili. (Akže si nemôžeme pomôcť - jasné?) A sú to tie, ktoré pravdepodobne dostaneme. A dostanete, čo dostanete.

Takže sa pokúsim odhadnúť, čo dostaneme - aké životy vás môžu čakať keď naša civilizácia začne svoj zostup. Bude to iné, ako to, čo máme dnes - to je isté. Ale nemusí to byť nočná mora. Mohlo by to byť dokonca vzrušujúce. Možno nie. Ale aspoň čiastočne možno.

Bude to určite znamenať veľa práce. Definitívne veľa práce. Ale môžeme to dokázať.


Časť,  v ktorej sa pozriem do svojej krištáľovej gule 

...Tak tu to je

V budúcnosti...

Niektorí z vás budú pestovať potraviny. – Vlastne asi mnohí z vás. Dokonca aj tí z vás, ktorí budú robiť ako hlavné zamestnanie niečo iné. Takže by ste sa asi mali začať učiť, ako sa to robí. Hneď teraz. Pretože je to niečo, čo sa nenaučíte za rok - ako pôdu zúrodniť, ako ju pripraviť, kedy sadiť a kedy žať, ako úrodu uskladniť a ako odložiť semená atď. Je na tom viac, ako si myslíte. A bude to ešte náročnejšie, keď klíma začne svoje uhlíkové kŕče - suchá, povodne, horúčavy, zimy a búrky. V žiadnom špecifickom poradí. Takže bude lepšie ak v tom budete naozaj dobrí.

Niektorí z vás budú redizajnovať a prestavovať naše životy. – Budete vyvíjať obnoviteľné energetické systémy, systémy na záchyt dažďovej vody, prírodné stavebné metódy,  systémy výroby potravín, systémy na ich skladovanie, výrobné systémy, atď.  atď.  A budete to musieť urobiť z veľkej časti bez fosílnych palív. A väčšinou z materiálov, ktoré nájdete v prírode. Takže budete pravdepodobne potrebovať veľa inteligencie. Ale ja som si všimol, že mnohí z vás ste veľmi chytrí. Takže si myslím, že to môžete dokázať.

Niektorí z vás sa stanete zručnými remeselníkmi. - Budete robiť všetky tie veci, na výrobu ktorých sme zvykli mať roboty. Ale tie šli zväčša na ropu. A teraz nebudú mať žiadnu. Budú k ničomu. Takže budete musieť používať drevo a trstinu a kameň, a všetko ďalšie čo dokážete nájsť. Možno aj kusy robotov. Budete musieť byť kreatívni. A budete musieť byť dobrí. Ale stavím sa, že to dokážete. Viem, že to dokážete.

Všetci bude žiť bližšie k Zemi. - Nebudete mať na výber. Zistíte, že Zem znovu potrebujete - že ste ju vlastne vždy potrebovali. Budete piť dážď. A voňať lístie. A sledovať hviezdy. A prihovárať sa mesiacu. A spievať s vtákmi. Budete ticho sedieť v slávnostne tehotnom tichu svitania. A budete Zem poznať. Znova. Ako ju poznali vaši predkovia. - Nie ste nadšení? ... Nie? ...Tak počkajte. Uvidíte. Je to vo vašich kostiach. Stále. ...Naozaj. Je to pradávne. A je to tam stále. Vo vašom vnútri.

Všetci bude žiť bližšie k susedom. - Opäť, nebudete mať na výber. Budete ich potrebovať. Príliš veľa vecí môže ísť zle, aby ste to dokázali sami. Budú vaša bezpečnostná siete. - A samozrejme, nebudete mať všetkých radi. Ale budete sa musieť naučiť vychádzať s nimi.  Prekonať to. Žiť s rozdielmi tak, aby to fungovalo. Nebudete mať na výber.

Všetci  budete žiť bližšie k hrane. - Budete mať menej priestoru na chyby. Nebudete mať žiadne staroveké slnečné svetlo - žiadne fosílne palivá – aby vás zachránili, ak niečo zbabrete. Napríklad ak vám dôjdu potraviny alebo voda, ak vám dôjde palivové drevo, ak váš dom upadne do chaosu. Takže buďte radšej opatrní. A radšej plánujte dopredu. A radšej buďte dobrí. A radšej majte kolo seba ľudí, na ktorých sa môžete spoľahnúť. Lebo hrana bude niekedy naozaj blízko. Zaručene.

Všetci budete žiť s limitmi. - S veľa limitmi. S limitmi všade. S limitmi vnútri vašich komunít a s limitmi Zeme samotnej. S limitmi koľko si môžete od Zeme vziať. Limitmi, koľko si môžete nechať pre seba. Limitmi, ako ďaleko a rýchlo môžete cestovať. Limitmi kde môžete žiť. Limitmi koľko môžete zjesť. Limitmi čo budete môcť jesť. Limitmi na všetko. – V limitoch budete plávať. A nebudú voliteľné. A za ich porušenie budete platiť cenu - veľkú cenu. Možno váš život. A životy vašich detí. Takže na ne dávajte dobrý pozor. Overte si, čo a kde sú. A rešpektujte ich. Lebo tentoraz je to naozaj. Vážne.

Všetci budete musieť byť silní. – Pretože, deti, toto nebude prechádzka po parku. Bude tam bolesť a utrpenie. Stanú sa zlé veci. Takže musíte byť silní. A nemôžete to vzdať. Dokonca aj keď to bude naozaj ťažké. Aj keď to budete chcieť vzdať. Občas sa budete môcť oprieť o iných ľudí. Ale musíte byť silní aj pre nich.

A všetci budete dôležití. - Každý z vás. Nebudete spotrebiteľa. Nebudete štatistiky. A nebudete nahraditeľní. Budete členmi svojich komunít. Budete ľuďmi, na ktorých závisia iní ľudia. Budete mať dôležité zručnosti. A dôležité poznatky. A budete robiť dôležitú prácu. A budete mať okolo seba rodinu. A ľudí, ktorým na vás záleží. A ľudí, ktorí vás potrebujú. A ľudí, ktorí vás nenechajú padnúť. A všetci budete dôležití.

Každý jeden z vás bude tak zatratene dôležitý.

Veľa šťastia.

Sorry, že mi to tu tak dlho trvalo. Mal som toho veľa na mysli.

Ale vďaka za čítanie. A opäť, sorry, ak to znelo ako kázanie. Naozaj to myslím dobre.

Veľa šťastia so všetkým. Pred nami je veľa práce.

A nezabudnite začať hovoriť vaše príbehy. Budete ich potrebovať. Deti vašich detí ich budú potrebovať.


Dan

Preklad: Juraj Mesík. Anglický originál listu zo 16.12.2009 nájdete na www.energybulletin.net/50991 





POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Generácia Limitov: Otvorený list tínedžerom
28.9.2011 21:55 | stefan slivka

I fully agree with your predictions for the future in the Gloom. Would it be possible to get the English version of this article, so I can send it to my dAUGHTER AND sON WHO LIV




I FULLY AGREE WITH YOUR PREDICTIONS AND CONCERNS; WOULD IT BE POSSIBLE TO GET THIS TEXT IN ENGLISH SO I CAN SEND IT TO MY CHILDREN WHO LIVE AT THIS TIME IN THE USA? I THANK YOU VERY MUCH FOR YOUR VISIONARY ARTICLE: STEFAN

» Vaše reakcie (1)
» Verzia pre tlač
» Poslať e-mailom
» Pridať na Facebook
» Pridať na vybrali.sme





[54955]




REKLAMA



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS