spájame ľudí, ktorí menia svet
| PUBLICISTIKA
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
Matejko: Ekológia Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou VI.
28.7.2006 | Michaela Martinková |

Keď som sa dočítala o problémoch so symbolmi u autistov, skúšala som, ako to je u Mateja. Bolo to takmer pred rokom. Som presvedčená, že má problém len so symbolmi a predstavivosťou v sociálnej oblasti. V technickej má práve naopak predstavivosť, schopnosť asociácií, symbolov a kódov nekonečnú a často ťažko postrehnuteľnú a pochopiteľnú.


Srdce – symbol lásky
9. februára 2004

Ten čas sa mi spája s jednou spomienkou. Uvádzala som mu príklad o tom, že srdce je symbolom lásky. Matejkovi sa to páčilo, usmieval sa. Odvtedy zakaždým, keď od niekoho dostal lentilky, vždy mi doniesol jednu červenú (ako srdce). Najprv som nepochopila, o čo ide, ale keď sa to stalo viackrát, začala som sa ho vypytovať a po menšom úsilí som to z neho vydolovala. Nespomínam si, že by som v tej súvislosti hovorila o červenom srdci, to si už asi dospájal on. Je to tak doteraz. Nikdy nič nepovie, len mi vtláča do ruky červenú lentilku. Taký jeho prejav lásky. Keď som sa ho pýtala na iný symbol, tak spomenul kríž ako symbol smrti. A raz ešte počítačovú ikonku usmiatej a zamračenej tváričky v správnej súvislosti...


Definícia „mať rád“
24. apríla 2004

Už pár týždňov si sťažoval, že ho nikto (rozumej deti v škole) nemá rád. Nešlo mi to do hlavy. Manželovi sa to tiež nezdalo, lebo keď po neho príde a sú vonku, hrá sa s kamarátmi Adamom a Blažejom... Mám z tohto kamarátstva, akokoľvek bizardného, obrovskú radosť, ale logicky nechápem, ako k tomu zázraku Matej prišiel. Hovorí o nich ako o kamarátoch, ale ako to má zadefinované?

Poznám ho a viem, že bez definície u neho nič nefunguje. Naraz som si dala dokopy dlhú dobu trvajúce Matejove sťažnosti na bojové hry detí v škole, jeho odhodlanie rozširovať svoje (pôvodne kontinentové, neskôr embryologické) záujmy a ním zamýšľané členstvo všetkých detí v Adamom, Blažejom a Matejom vytvorenom kontinentovom krúžku. Už párkrát Maťko trochu nervózne poznamenal, že kontinentový krúžok by už mal skončiť a začať embryologický. Jeho totiž kontinenty prestali baviť, nakoľko trojmesačná lehota na jednu oblasť uplynula. Adam a Blažej v tých témach však podľa všetkého stále pokračujú. Nadôvažok už končí aj Matejov záujem o embryológiu. A vtedy ma nečakane osvietilo.

Matej si zrejme pod slovami MÁ MA RÁD predstavuje "zaujíma sa o to, čo robím JA", rozumej Matej. Väčšina detí má svoje záujmy a nekonajú podľa jeho predstáv. On to číta tak, že ho nemajú rady. Prípadne sa dokonca vedia dobre zahrať aj bez neho. S tým môžu súvisieť aj jeho reakcie v družine. Preto je nervózny, že jeho "najlepší kamoši" ešte stále študujú kontinenty, zatiaľ čo on už je v inej oblasti. Je to pre neho hrozba straty tých jediných, ktorí ho v škole "ľúbia".


Koniec školského roka
10. júna 2004

Matej dostal pred tromi týždňami ovčie kiahne. Prišli ozaj vhod. Dozvedela som sa, že je nervózny, útočí na deti, používa neslušné slová a pľuje.... S neslušnými slovami je to za posledné týždne pravda. Doniesol si to zrejme od detí zo školy. Po desiatich dňoch doma s tým prestal. Po nezávislom výsluchu mňa aj manžela sme získali pravdepodobný obraz príčiny jeho nervozity. Tvrdí, že deti (alebo jedno dieťa, to nevieme) mu povedia, aby povedal nejaké slovo (neslušné). On ho povie, oni sa smejú. Jemu sa to nepáči (nervozita). Povedia mu, aby to povedal ešte raz, že sa nebudú smiať. On im uverí a povie to slovo. Nerozumie klamaniu a nevie odhadnúť, kedy ho môže očakávať. Oni sa opäť smejú. On je zmätený a ešte viac nervózny. Každopádne tie slova zahrnie do svojho slovníka, a keď má roztopašnú náladu, nadmieru ich používa.

Zatiaľ čo každé neurotypické dieťa intuitívne vie, že v prítomnosti dospelého si musí dávať pozor na jazyk, Matejovi táto schopnosť chýba a potom pôsobí nevychovane. Nemáme inú cestu len ho učiť, aby zakaždým žaloval, keď čosi podobné po ňom deti chcú. Lebo navonok to môže vyzerať, že sa baví s deťmi, rozpráva sa s nimi, a na neho to môže pôsobiť ako rozbuška. Nevidela som to a nepočula. Je to moja domnienka z toho, čo povedal, a ako viem, že myslí. Klamať nevie, jedine že by zle rozumel situácii...
...Rozprávali sme sa a povedal mi, že zvykne radiť spolužiakovi Cyrilovi, keď má nejaký problém s deťmi. Napríklad aby si to nevšímal. Je to jedna z rád, čo mu dávam, ale ako povedal, táto veľmi nefunguje. Pochválila som jeho dobrý úmysel, i keď možno nie všetky jeho rady sú použiteľné...


Letné prázdniny 2004
Silné ekologické cítenie


Veľa sa pýta na vzťah človeka a prírody a má trochu extrémne uzávery, i keď od reality nie sú ďaleko. Je uveličený tým, čo príroda dokáže (jaskyne, atómy, minerály, prírodné scenérie, krajinky, ako z kvetu vzniká plod, počasie a jeho extrémne formy, dúha atď.) a vždy skonštatuje, že toto človek nedokáže. Uvedomuje si, že človek svojou činnosťou ničí prírodu (narastanie miest na úkor rozlohy krajiny) a veľmi to prežíva. Už niekoľkokrát sa rozkričal, že by dal do veľkých miest bombu. Hlavne do tých s mrakodrapmi. Vždy ho upozorním, že v tých mestách a domoch žijú ľudia, mamičky s detičkami. To ho vždy zastaví (prvýkrát bol až zarazený) a vymýšľa zmierňujúce formy..


"Obraz je silnejší ako slovo"

Túto vetu Maťko z ničoho nič v lete povedal. Hneď ma veľmi zaujala a pýtala som sa ho, ako to myslí. Nuž keď niekto niečo povie, môže to byť pravda, klamstvo, alebo sa môže aj mýliť a je ťažké presne to určiť. Ale keď niečo vidíme (napr. na obrázku), hneď vieme, ako to je (a tým to prestáva byť predmetom pochybností).


Telefonovanie Póčekovi

Póček je niečo ako plyšová hračka. Je to jedna zo štyroch postáv zo seriálu pre najmenšie deti Teletubbies, ktorý Matej doposiaľ rád pozerá. Postava červená (ako srdiečko) sa volá “Po” a Maťko jej hovorí zdrobnene (“Póček”).
Takmer vždy keď má problém (medzi deťmi sa nepresadí jeho nápad, nechcú sa s ním hrať, alebo má pocit, že sa na ňom koná neprávosť a nevie sa slovami brániť, resp. ísť žalovať) podíde nabok "telefonovať Póčekovi". Vždy sa s ním dohodne, aké strašné veci (často plánuje dať na nich bombu, alebo vymýšľa absurdné pasce) urobia za trest domnelým pôvodcom domnelej neprávosti páchanej na Matejovi. Zdá sa, že ho to upokojuje, i keď ešte chvíľu to v ňom vrie a nebezpečenstvo prípadného kriku nie je zažehnané. Často ho to ale upokojí a telefonovanie Póčekovi pociťuje ako zadosťučinenie. Má pocit, že im dal, že ich potrestal.

Vyzerá to tak, že niečo drží pri uchu (akože telefón) hoci len ruku a hovorí striedavo dvoma hlasmi: svojím a odpovede "babacím" - Póčekovým. Je zaujímavé, že vtedy dodržiava pravidlá dialógu. Asi preto, že oboch zúčasnených hovorí on a teda partner v "dialógu" hovorí to, čo chce počuť. V škole vedomie tejto jeho reakcie (telefonovanie s Póčekom) môže pomôcť pri prevencii záchvatu kriku alebo pri identifikácii toho, že má problém (hoci si nikto nič nevšimol). I keď sa môže stať, že povie, že to čo si hovoria s Póčekom, je tajomstvo.


Denný tábor v Autistickom centre na Galandovej

Maťko chodil týždeň na denný tábor do Autistického centra, kde mal pre seba dobrovoľníka Robka študujúceho liečebnú pedagogiku. Matejovi sa veľmi páčilo, aj keď podľa svojich slov mal málo času na svoje kreslenie. S Robkom si vynikajúco rozumeli. Keď mi posledný deň Matej hovoril: "Zase sme sa až po hlavu schovávali v loptičkovom kúpeli." Spýtala som sa: "S kým?" Nečakala som, že to pôjde tak jednoducho. Na moje obrovské prekvapenie normálnym tónom a silou hlasu bez zábran a okúňania sa povedal: "S Robkom." Použil meno, hoci s ním bol len krátko. Pre mňa je to dôkaz toho, že tento človek s ním vedel perfektne pracovať. Veľmi som Mateja pochválila...


Leví kráľ

Táto príhoda sa udiala 26. augusta 2004. Boli sme u deda a babky a rozprávali sme sa. Maťko bol v detskej. Občas som chodila kontrolovať, čo robí. Pozeral sa z okna. Keď som ho tam videla už po tretej kontrole, čo mohlo byť cez trištvrte hodiny, nezdalo sa mi to a prišla som k nemu. Zistila som, že je celý stuhnutý, trasie sa a rukami si zboku vypĺňa priestor medzi okennou tabuľou a lícom, aby "oči videli len von". Mal príšerný strach. Hneď som vedela, že je zle. Pripomenulo mi to podobnú reakciu, keď mal čosi cez tri roky a v kuchyni boli omylom zamenené dva káble (biely na mieste sivého a naopak). Tak som ho odtiahla od okna, pevne som ho zovrela v náručí a pýtala sa na príčinu. Stále sa triasol, a až po chvíli potichučky povedal: "Mamička, zatvor tú knihu." Obzrela som sa a hneď som vedela, že ide o obrázok Levieho kráľa v rozprávke, ako stojí na skale a rozpráva sa s "levím duchom" v oblakoch.

Knihu som zatvorila, ale stále bol v kŕči schúlený v mojom náručí a triasol sa. Naďalej som ho pevne objímala a hovorila mu, že sa už nemusí báť, že už je dobre. Nakoľko to len málo zaberalo, zavolala som babku, aby knihu odniesla do vedľajšej izby. To po chvíli pomohlo. Maťko sa prestal triasť a uvoľnil sa. Skontroloval, či sú do predmetnej izby zatvorené dvere, a pýtal sa, či sú zatvorené aj tie druhé z chodby. Neboli, tak sme ich zatvorili. O probléme, prečo sa bál, hovoriť nechcel, a to ani neskoršie. Hneď si dával ruky na uši a chúlil sa do klbka...

O Leviom kráľovi odvtedy nechce ani len počuť a zatiaľ stále nechce o príčine strachu hovoriť. Len si pamätám, že v ten istý deň len dlhšie pred tým, ako som Maťka našla trasúceho sa pri okne, za mnou do kuchyne prišiel Ondrej s tou knihou otvorenou na strane s tým istým obrázkom a pýtal sa, že čo to znamená. Povedala som mu, že to je Leví kráľ a rozpráva sa s levím duchom. Je možné, že to Matej počul a zľakol sa niečoho (duch?) v tej vete, alebo si ju spojil s tým obrazom a nejako mu to ožilo v hlave.... Každopádne sa zase raz ukázalo, že duchovia, rozprávky a v širšom kontexte náboženstvo a mystika sú pre neho čosi minimálne nestráviteľné.


Matejko: Ekológia Matejko: Ihrisko bez detí


» Vaše reakcie (0)
» Verzia pre tlač
» Poslať e-mailom
» Pridať na Facebook
» Pridať na vybrali.sme


Čítajte tiež:
Vývoj Matejkovho sociálneho poznania
Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou V.
Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou IV.
Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou III.
Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou II.
Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou I.

Súvisiace témy
Deti a mládež, Rodina, Zdravie



[30565]




REKLAMA



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS