spájame ľudí, ktorí menia svet
| PUBLICISTIKA
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
Matejko: Evolúcia Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou V.
21.7.2006 | Michaela Martinková |

Začiatkom októbra, to znamená mesiac po nástupe do školy, sa Matejovi zhoršilo správanie. Zúfalo plače pri konfrontáciách súvisiacich s hrou s bratom ako aj s malou sestrou. Po dlhom čase musím siahať k "pevnému objatiu". Ak sa mu niečo nechtiac zbúra, posledné tri týždne reaguje neobyčajne výbušne a kričí. Bojím sa, aby sme sa nedostali niekam, z čoho sa budeme zase dlhé mesiace vyhrabávať...


Tieto sociálne problémy som konzultovala aj s riaditeľkou Autistického centra. Potvrdila mi moju domnienku, že on sa sociálnym zručnostiam nenaučí sám v zmysle "len mu to bude dlhšie trvať", ale treba s ním cvičiť manuál „hraním situácií“. Inak povedané, ak reaguje nevhodne, trest (napr. vylúčenie z hry a pod.) nemá zmysel. Potrebuje, jednoducho povedané, ako to treba urobiť inak a lepšie. Pravda, hovoriť o tom má zmysel až po ukľudnení.


Riešené problémy

Raz večer sa z ničoho nič veľmi rozplakal v kúpeľni pri umývaní zubov. Dlho som z neho nevedela nič dostať. Až po dobrej chvíli objímania som z nesúvislého ťažko porozumiteľného zhluku slov pochopila, že si uvedomil smrť (seba, mňa, ľudskú konečnosť, tak ako dospelí pri pohrebe blízkeho človeka) a zachvátil ho žiaľ, až strach. Hovoriť o tom nechcel, lebo sa ešte viac rozplakával. Čo mu aj povedať, keď fakty ovláda. Tak som mu len opakovala, že budem navždy s ním. Že je môj milovaný synáčik. Po čase prestal plakať, ale v posteli sa zasa rozplakal. Plakal vyše hodinu v mojom náručí, až kým nezaspal. Už dávno ma nič tak nebolelo...

(...)

Ťažko nesie svoju nešikovnosť na telocviku. Snaží sa o tom hovoriť s úsmevom, ale tisnú sa mu do očí slzy. "Dlho som futbal nehral, lebo to neviem. Skočil som najmenej..." Snažím sa to obrátiť na vtip, nech sa učí zasmiať sa na sebe alebo že aj ja som nešikovná, ale je mu to napriek tomu dosť ľúto.

"Žiaľ, záujem detičiek o bojové hry sa rozširuje." Matejove konštatovanie toho, že táto činnosť baví čoraz viac detí v triede. On to vníma trochu ako ohrozenie. Naposledy mi hovoril, že nejakí spolužiaci chceli, aby s niekým iným bojoval. Nato im on povedal (ako sa ho doma snažím učiť): "Ja sa nechcem biť. Ja si nájdem svoju zábavu, vy si nájdite svoju." I keď aj toto ho iste veľmi bolí, lebo mu bolo do plaču. Len raz došiel domov rozradostený, že spolužiak Adam sa asi trošku zlepšuje, lebo sa spolu vonku hrali na internet. Matej robil robota. Veľmi by sa chcel zapojiť medzi deti; cíti, že je vyčlenený, bolí ho to, ale bojových hier sa príliš bojí a chlapci v jeho veku tým žijú.

Rozprávky (klasické knižné, ako aj televízne), mýty a náboženstvo s akýmkoľvek náznakom násilia (hoci aj vedúceho k víťazstvu dobra) pre neho asi zostanú nadlho problémom. V škole čítali rozprávku o Červenej Čiapočke. Matej ju nepoznal, tak ako aj ostatné klasické rozprávky. Počas jej čítania sa rozkričal (zrejme od hrôzy z toho, že ich zjedol vlk). Sú veci, ktoré mi nedôjdu a preventívne ich neošetrím. Všetko predvídať neviem. Je zvláštne, aký je veľký rozdiel medzi vnímaním násilia (hoci aj v rozprávkach) neurotypickými deťmi a Matejom.


Vyučovanie a voľný čas

V škole ho najviac baví informatika, ktorú by chcel hoci aj každý deň. Zaujíma ho paličkové písmo. Je to špeciálna učebnica školy na trénovanie tlačeného písma s rôznymi zaujímavými úlohami. Baví ho tam hlavne kódovanie jednotlivých písmen do štvorcov a obdĺžnikov so značkami, ďalej prešmyčky, zámenky, výpustky a podobné úlohy. Na moje prekvapenie ho baví matematika. Zo začiatku (september, október) sčítal dosť ťažko (s prstami). Pritom ešte pred viac ako rokom, keď bolo 18.23 (digitálne hodiny), bez počítania a „z brucha“ zahlásil, že o 37 minút bude 19.00. Stávalo sa to opakovane. Nevieme, ako to počítal. Komplikované ho fascinuje, s jednoduchým ako keby mával problém. Alebo inak povedané, komplikované nie je problém, ak k tomu príde sám. Len potrebuje čas a kľud. Jednoduché však môže byť veľký problém, ak je to z iniciatívy iného, a nie po jeho myšlienkovej niti...
    

Zmeny k lepšiemu
10. decembra 2003

S Adamom sa tuším skamarátili. Matej hovorí, že na neho rozšíril záujem o prehistorické pohyby kontinentov. Okrem neho aj na ďalšie dve deti. Má z toho veľkú radosť. Raz povedal, že detičky sa veľmi zlepšujú. Ich chovanie k nemu je lepšie. Že zníži ich bojové záujmy a rozšíri svoje "kontinentové".

Keď mu niekto ubližuje, povie to už pani učiteľke, ak to náhodou sama nezbadá. Keď si spievam, už mu to nevadí. Akurát ak si vymyslím druhý hlas, tak povie niečo v tom zmysle, že to nespievam dobre. Vždy sleduje štruktúru pesničky (opakovania melódie, zmeny intenzity zvuku, rytmu a pod.). Je až smiešne, že aj k umeniu pristupuje technicky. Aj tu analyzuje štruktúru.

Keď píše texty, a aj v prípade, že začne zrozumiteľne, stále sa po pár vetách „zvrhne“ k slovám pre nás nezmyselným. Zaujímavé je, že keď ho žiadam o vysvetlenie od slova ku slovu, tak po čase pochopím, čo chcel napísať, aký obraz vo svojej hlave chcel popísať. On ako keby rozmýšľal v obrazoch, a ak nejaký obraz nevie presne opísať bežným slovníkom, tak použije slová, ktoré si sám pre seba zadefinuje. Vymyslí slová, ktoré mu zvukovo sedia k tomu, čo vidí vo svojej mysli.

S týmto súvisí ešte jedna skutočnosť, na ktorú som dodatočne prišla a ktorú chcem spomenúť. Ako trojročný pochopil princíp čítania a začal čítať. Nik mi to vtedy neveril. Teraz si myslím, že on sa písmená naučil ako znaky vizuálne podľa tvaru. Priradil k nim zodpovedajúci zvuk a čítanie vlastne bolo spájanie tých zvukov podľa "notového zápisu" vo forme slov. Reč ako rytmická hudba. Obsahu zrejme dostatočne nerozumel, spočiatku zrejme len sem tam slovo. Na druhej strane čosi rozumieť musel, lebo už v tom veku spontánne inklinoval k textu vedeckému a o rozprávky ani len nezavadil.

Som presvedčená, že v škole musí veľkú časť svojich schopností používať na kompenzáciu tohto svojho „nedostatku“. Niežeby myslel horšie, len myslí celkom inak ako väčšina a ako predpokladá systém školského vzdelávania. Potenciál toho, čo je v ňom vidno hlavne v jeho kresbách, na ktoré nepotrebuje slová a "prekladanie". Myslí čisto vizuálne. Obsah jeho zošitov odzrkadľuje náplň jeho myšlienok.

Problémy v sociálnych situáciách s deťmi tiež podľa mňa súvisia s vizuálnym myslením. Ak mu na nejaký sociálny problém "chýba videofilm", tak si nevie poradiť a môže reagovať nevhodne, skratovo. Nemá pre tie situácie intuíciu, potrebuje poznať presnú sekvenciu logicky radených činov, ktorá ale musí vždy viesť k úspešnému záveru vo forme dosiahnutia toho, čo chcel. To však medzi deťmi len zriedka funguje, čo ho extrémne frustruje. Presne sedí veta z vyššie spomínanej knihy, že "autisti (aj ľudia s Aspergerovým syndrómom) sú vlastne hyperrealisti v našom pre nich nepochopiteľnom svete surrealistov".

Matejko: Evolúcia Matejko: Zrúcaniny Matejko: E Matejko: Čas v histórii Matejko: Architektúra Matejko: Potrubie v oblakoch Matejko: Činnosť srdca Matejko: Chromozóm


POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou (5. časť)
21.7.2006 16:50 | Michaela Martinková

V záverečnom úryvku tejto časti spomínaná kniha sa nazýva "Thinking in pictures".
http://www.amazon.com/gp/product/0679772898/103-5436838-99 67810?v=glance&n=283155

Napísala ju Temple Grandin, profesionálne úspešná autistka.
http://www.grandin.com/professional.resume.html


» Vaše reakcie (1)
» Verzia pre tlač
» Poslať e-mailom
» Pridať na Facebook
» Pridať na vybrali.sme


Čítajte tiež:
Vývoj Matejkovho sociálneho poznania
Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou VI.
Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou IV.
Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou III.
Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou II.
Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou I.

Súvisiace témy
Deti a mládež, Rodina, Zdravie



[33409]




REKLAMA



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS