spájame ľudí, ktorí menia svet
| PUBLICISTIKA
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
Matejko: Dvere s kľučkou Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou III.
7.7.2006 | Michaela Martinková |

Stravovanie a iné problémy: Až okolo štyroch rokov sa začal hoci nešikovne, ale predsa sám kŕmiť lyžicou. Druhé jedlo odmietal. Zemiaky, ryžu, minimum mäsa ako aj všetku zeleninu jedol vždy iba v polievke, ak vôbec. K akej takej samostatnosti ho motivoval zrejme mladší brat, ktorý začal jesť sám veľmi skoro. Aj pri jedle platí, že neskutočne pevne trvá na stereotypoch a nijakým spôsobom u neho nedosiahneme zmenu.


Ak mal v tomto čase nejaký problém, tak sa o ňom snažil nehovoriť. Ako keby si myslel, že ak si ho nepripustí, tak nebude (v istej forme to pretrváva dosiaľ). To platilo po istú hranicu, ktorá ak sa prekročila, tak nasledovala extrémne emotívna reakcia (neutíšiteľný záchvat kriku a plaču). Z tohto sme sa už takmer dostali a to tak, že akonáhle bol schopný to vnímať, nespočetnekrát sme mu opakovali, že ak mu niečo vadí alebo sa mu niečo nepáči, má sa to snažiť vysvetliť, lebo inak mu nevieme pomôcť.

Pri kriku sme ho posielali ukľudniť sa do detskej izby. Toto riešenie mu tuším čoskoro začalo veľmi vyhovovať, nakoľko sa tam často pobral aj sám. S tým vysvetľovaním to išlo oveľa ťažšie a pomalšie. Keď ešte nebol zrelý to spracovať sám, riešila som to metódou „pevného objatia“ do vyzúrenia, ktorá sa v istých situáciách tiež veľmi dobre osvedčila.

Matej veľmi ťažko znášal (lepšie povedané neznášal) čo i len náznak toho, že niekto vie niečo lepšie ako on. Minimálne sa to tak javilo. Okolo piateho roku to už bolo lepšie. Rád si nechal vysvetliť, ale len to čo chcel on, kedy chcel a koľko chcel. Nikdy mi na to nedal veľa času, musela som si dobre premyslieť, čo poviem, lebo inak ma zastavil s tým, že už nemám rozprávať, lebo som už hovorila veľa. O čím bežnejšej téme som sa s ním chcela rozprávať, tým menej času som mala. Pričom nikdy nešlo o viac ako minútu.
    

Špeciálne príhody
4, 5 - 5 rokov

Matejova výchova mi niekedy pripadá ako náročná cesta na hrane noža. Na jednej strane je potrebné nechať mu dosť priestoru pre jeho vlastné rozhodovanie, čo je tuším takmer nevyhnutné pre jeho psychické zdravie, na druhej strane z dôvodov normalizácie denného života a postupného odstraňovania extrémne emotívnych reakcií sa musíme snažiť viesť ho k prispôsobovaniu sa a k rešpektovaniu potrieb a záujmov iných. Asi to platí u všetkých detí, ale u neho to ide mnohonásobne ťažšie.

Jedného dňa vypadol elektrický prúd. Matej si nemohol otvoriť vchodové dvere kódom (prvá scéna) a ani zasvietiť svetlo na chodbe (tak to už bolo moc) ako obvykle. Vrieskal ako o život. Aj inokedy, ak zasvietil na chodbe svetlo niekto iný (čo sa nedá vylúčiť v bytovom dome, kde je sedem rodín) spustil vresk, ktorý trval až do príchodu domov a občas ešte chvíľu pretrvával. V týchto prípadoch sme mu vždy dali jednoznačne najavo, že ide o neprístojné chovanie. Aj tento problém časom prestal.

Zlepšenie nastalo v tom, že už vedel s úsmevom prijať, keď mu Ondrej dal do úst kúsok jablka. Dovtedy totiž reagoval tak, že sa na to nazlostil (na akúkoľvek láskavosť od neho), začal hučať (hlasný protestný zvuk, ktorý takto veľmi výstižne nazval jeho dedo a ujal sa) a jablko s odmietnutím zahodil (i keď mal povedzme chuť) a často sa nakoniec celý nešťastný rozplakal.

Keď som apelovala na to, „ako by sa on cítil“, požičal Ondrejovi už aj svoje obľúbené hračky, ale hlavne ma veľmi prekvapovalo jeho veľké úsilie byť poslušný. Keď som mu v kľude vysvetlila, čo a prečo nesmie, akceptoval to pokojne a bez slova. Potom to ale vyžadoval od všetkých, s čím bol problém hlavne, ak sa jednalo o cudzie mladšie dieťa. Ak nevedel ovplyvniť dodržiavanie pravidiel iným dieťaťom, reagoval dosť prudko. Musela som ho mať stále na očiach. Nechcel ublížiť druhému, chcel vždy iba docieliť absolútne dodržiavanie vysvetleného, logicky zdôvodneného,  pochopeného a akceptovaného sociálneho pravidla.


Záujmy pred nástupom do škôlky


Keď som s chlapcami začala hovoriť o tom, že budeme mať ďalšie dieťatko, veľmi sa obaja potešili. Maťko si všimol, že si občas pozerám učebnicu Embryológie (chlapci chceli vedieť, kedy je aké veľké a čo všetko už má). Knihu mi začal brávať a chcel vedieť, kedy sa čo vyvíja.

Keď mal štyri roky a osem mesiacov  spýtal sa ma, čo ide po milióne (o nulu viac), potom sa pýtal na ďalšie počty núl, až sme prišli po trilión. V tomto veku Matej sám objavil princíp násobenia - 2 x 4 = 8 bolo v jeho podaní „obidve štyri je osem“. Myslím si, že sa v myšlienkach zaoberal naraz sčítaním, odčítaním a násobením do desať (skôr ale nižšie čísla 1, 2, 3, 4). Opäť ho zaujímali akoby len princípy, počítať s číslami (praktické využitie princípu) nechcel. Začínali ho zaujímať fyzikálne veličiny, jednotky a chemické prvky. Mal to z encyklopédií, ktoré si čítal maximálne hodinu denne hlavne večer na WC. To bol zvyk asi nedobrý, ale čo už...

Spätne je pre mňa záhadou, ako vedel „vyňuchať“, že v niečom ide o jeho obľúbený systém. Často, keď s nejakou témou začínal, tak prvé týždne som bola presvedčená, že tomu nerozumie. Bolo to tak s chémiou aj s fyzikálnymi jednotkami a ich prevodmi. Naučil sa odborné slová a často ich aj nesprávne používal. Na moje počudovanie ho to nedemotivovalo a skôr, či neskôr oriešok princípu rozlúskol .


Komunikácia a sociálny vývoj pred nástupom do škôlky


Začal používať nový novotvar - univerzálne prídavné meno „udovný, udovná, udovné“, ktoré veľmi často používal, nakoľko jeho bežná slovná zásoba bola dlho dosť skromná a len ťažko sa nám ju darilo rozširovať. Ak som mu chcela hovoriť o nejakej bežnej téme, tak začal hučať a hovoril, že už nemám rozprávať. Alebo mi povedal: „Už choď preč, chcem byť sám, nechcem sa rozprávať.“ Občas som to riešila tak, že som to akože hovorila Ondrejovi, ktorý bol už vtedy naopak až neskutočný rečník. Spoliehala som sa na to, že niečo z toho sa nalepí aj na Mateja.

Okolo piateho roku som im už obom mohla čítať knižky, sem-tam si spievať či sa s nimi zahrať Kolo kolo mlynské, i keď Matej si na záver často neodpustil aspoň symbolické hučanie (často už s úsmevom na perách). Keď toho mal dosť, žiadal ukončenie činnosti. Pretrvávalo to dlho. Akonáhle som však cítila, že už má silu to uniesť, požadovala som od neho ohľaduplnosť. Ak on nechce, tak už nemusí, ale nech nekazí zábavu bratovi. Matej sa to snažil rešpektovať, čo mu jeho možnosti dovolili, podľa aktuálneho stavu jeho psychiky.

Rovesníci bývajúci v okolí ho ako päťročného v priebehu pár sekúnd odmietli, smiali sa z neho, najohľaduplnejší z nich skonštatoval: „Nechajte ho, on je ešte malý.“ Je fakt, že pôsobil čudne, hlavne ak používal svoje špeciálne slová a témy. Raz ho tiež spomedzi seba vyháňali, a keď neodchádzal, usmieval sa, niečo im stále rozprával a zavadzal im v hre, tak ho jeden z nich náznakom kopol. To už asi pochopil a odišiel trošku ďalej. Odtiaľ ich naďalej s roztržitým úsmevom pozoroval, ako sa hrajú s loptou a staval si v piesku svoje stavby. On loptu nevedel hádzať ani chytať, tak si ich ani nemal ako získať. Nechcela som do toho veľmi zasahovať, kým neplakal a zvládal to sám. Netušila som, ako to vnímal on, čo sa dialo v jeho vnútri. Jeho vtedajšie vyjadrovanie nebolo postačujúce k tomu, aby mi to objasnil a on asi sám poriadne nevedel, čo si o tom myslieť. Teraz, keď už viem, ako to s ním je, veľmi ľutujem, že som ho vtedy nebránila viac.

S mladším bratom majú veľmi pekný vzťah. Sú veľmi dobré deti a majú na seba navzájom dobrý vplyv. K deťom mladším od Ondreja je veľmi jemný a starostlivý, nežne ich hladí, dáva na ne pozor a dbá, aby nečinili zakázané, resp. nebezpečné veci.
Ak som v tomto čase povedala „Ľúbim ťa“ Matejovi, usmial sa a nanajvýš ma objal, ale kľudne to niekedy aj odignoroval. Matej dlho nevedel dať pusu. Jednu takú špeciálnu „matejkovskú“ dostal manžel, keď mal Matej asi štyri roky. Na výzvu, aby dal tatinovi pusu, si Matej oblízal prsty a utrel mu ich na tvár. To bola Matejova prvá pusa.
     .
Často akoby chcel byť iný ako ostatní (obyčajný negativizmus?). Prišli sme domov a pýtam sa: „Akí ste boli?“ Ondrej: „Ja som bol dobručký!“ Matej: „Ja som bol nepekný!“ (nepoužívala som slovo zlý), i keď nič zlé nerobil a bol dobrý. Niekedy to sprevádza aj úškrnom. Pomerne často reaguje „zo zásady inak“.

Text je úryvkom z pripravovanej knihy "Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou", ktorú autorka, Matejkova mama, plánuje vydať na žiadosť detských psychológov a pedagógov. Snaží sa v nej ukázať pozadie odlišného správania, problémy, ktorými s Matejkom prešli, ako ich riešili. Kniha obsahuje i zopár úvah o odlišnom myslení autistu a desiatky Matejkových obrázkov.


Matejko: Dvere s kľučkou Matejko: Ano Nie Zapojenie Matejko: Kuchyňa zo vzduchu Matejko: Káble a potrubia Matejko: Okolie bratislavského hradu Matejko: Časti Španielska


POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou (3. časť)
15.7.2006 08:47 | Marcel Kudlvasr

Áhoj..zdravim Všetkých a naozaj sa Zhováram za svojú,,čechoslovenčinu,,,ale lepšie tako
prejaviť svoje vzpomienky na spoločné,,Zlate
časy,, ako sa tváriť žo sa nič něstalo! Ono sa ále stalo!!Došlo k važnému všeobecnému
Ochledeniu našich vzajomnych česko-slovenských a slovensko -českých vztahoch vďaka Paňstvu,tam Hore..k Blokáde
všetkych slovenskych programuov na českéj Telke! to se dočkate vraj,němcoc,Amikoch,kanaďanoch..a tak Ďalej nežli akejkoliv Slovenskej kulturnej ukázky či normálnej Informacie zo Slovenska?! Tož čože ono nestačilo ,že Nás bez Nás Trhli ako
Mačku poza dverí..Bez Referenda?! čo sme dajaký Somári či čo...?!a to jim nestačí a je tu aj Masivná Kúlturná Blokáda...TOTO
je MOJ Druhý Zavažny Duovod Mej Plnej POD
Pory a pomoci Martinkovic Rodině a Komukolvek zo Slovenska...Kto sa mi OZVE napiše Dopis..za Dobré Slova i Vuoli Marcel zrobi Marcel od Zvona všetko..pochopitelně..potrebnějšim a Mladéj
GENERACII predovšetkim...dle času a peňazí
( som v čiastočnej invalidke,ale kde muožem ,tam pomuožem...)v Pripade Matěje s tím nejvetším nasazením..Vždy Pripraven...
..zdravim Martinkovi a Těším sa až Ma napíší,Kam mám Ty Informacie pre Matejku i jeho súrodzence (na těch CD +Dopis..he haby se tie Oplatky nedomlátili)pravidelno-dle želania ..Posielať...Ahoj zdravim i Všetkich ,,Bratov i sestier,,z celého Slovenska..prosto nas rozdělily-i ,ABy nas Mohli Lehko Rozkradnúť
a Zjesť!....Marcel od Zvona ...
Kudlvasr Plzeňská 68 150 00 Praha 5..odpoviem Každému a RAD..Naozaj..nekecám

» Vaše reakcie (1)
» Verzia pre tlač
» Poslať e-mailom
» Pridať na Facebook
» Pridať na vybrali.sme


Čítajte tiež:
Vývoj Matejkovho sociálneho poznania
Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou VI.
Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou V.
Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou IV.
Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou II.
Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou I.

Súvisiace témy
Deti a mládež, Rodina, Zdravie



[32416]




REKLAMA



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS