spájame ľudí, ktorí menia svet
| PUBLICISTIKA
aktuálne  |  fórum  |  kalendár  |  adresár  |  inzeráty  |  poznámkový blok  |  fotoblokkampane!
Matejko: Domy v noci Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou II.
30.6.2006 | Michaela Martinková |

V snahe postupne sa približovať ako tak normálnemu chodu v rodine, vyberali sme si postupne vždy jednu, maximálne však tri oblasti, kde sme ohľaduplne, ale pevne trvali na jeho prispôsobovaní sa. Vždy nejako cítim, na čo už má a na čo ešte nie. Toto zdôrazňujem preto, lebo jeho prejavy mohli a doteraz môžu v mnohom pripomínať nezvládnutú výchovu. Matejko však bol za nekritických situácií neuveriteľne poslušný.


Nekomunikuje, rozumie?
3 – 4 roky


Ťažko a dlho sa odúčal od plienok. Zadelil to do oddelenia „nezaujímavé a nedôležité“.
 
Keď odo mňa niečo chcel, nikdy mi to neprišiel povedať sám, ale len si tak pre seba rozprával. Poznala som to, vnímala a dávala som na to pozor. Veľmi dlho trvalo, kým sme ho naučili požiadať zvyčajným spôsobom. Do jeho siedmich rokov to nebolo celkom bežné. Zabúdal aj jesť. Keby som mu nenúkala, ani by si nevypýtal.
 
 V tomto veku sa vôbec nehral tak ako iné deti. Zdalo sa, že to jeho zoraďovanie a triedenie je až patologické. Matej jednotlivé súčasti iba zoraďoval po koberci s konštatnou vzdialenosťou od seba aj na ploche cez 2 m2. Na snahu ukázať mu, ako by sa s tým mohol hrať, reagoval nesúhlasným krikom. Meniť sa to začalo pomaly až keď mal asi štyri a pol roka, ale stále mnoho vecí umiestňoval absurdne. Napríklad koňovi dal na hlavu škrupinu od vajíčka, sliepke pneumatiku na krk a dal ju šoférovať. Slabou útechou bolo, že sa na tom následne smial. Celkovo sa dá povedať, že v jeho prípade nič nie je dosť absurdné na to, aby to neurobil, ak ho napadne nejaká asociácia. Akoby nemal hranicu medzi realitou a absurditou. Ako keby mal medzi týmito pre nás odlišnými alternatívami kontinuálny prechod bez jasne identifikovateľnej hranice.  
 
Býval dosť uplakaný (skôr urevaný) a zúrivý, a to aj pri hre s Ondrejom. V tomto čase som nebola celkom schopná zvládnuť záplavu jeho špecifických reakcií. Akonáhle sa mi to začalo dariť (nešlo to ľahko ani rýchlo, trvalo to týždne), začal sa pomaličky „lepšiť“ aj on. Pri jeho záchvate zlosti, som ho začala štekliť a inak som sa snažila konflikt previesť na smiech. Alebo som ho poslala vyzlostiť sa na posteľ a povedala som mu, aby prišiel, až keď sa ukľudní. Posteľ bola časom nahradená kútom.
 
 
Cesta k synovi cez vedomosti a jeho záujmy
 
Mal tri roky, keď začal čítať. Nebola som si s ním na istom. Jeho prejavy pripomínali raz nadanie, raz postihnutie. Keď mal veľmi zriedka aspoň trošku spolupracujúcu náladu, nenápadne som skúšala, čo v ňom je. Vždy som na to mala len pár sekúnd, ale vždy si niečo uchytil a naučil sa. Načas sme o neho zasa prišli, lebo sa vrhol na čítanie všetkého, čo bolo písané veľkým tlačeným písmom. O dva mesiace už vedel napísať veľkými tlačenými písmenami do dvadsať slov (MAMA, TATA a.i.).
 
        
Hľadanie odbornej pomoci
 
Matej mal necelé tri roky, keď sme sa dostali k prvej pani psychologičke. Bola k nemu milá, ale on ju prehliadal, hoci sa k nej nechoval nejako odmietavo. Po krátkom čase som nadobudla dojem, že nevie, o čom to s ním je. Len videla, že je „iný“, čiže toľko čo my, rodičia. Skúsila mu robiť niečo ako IQ test, ale on ju vôbec nepočúval, neodpovedal k veci. Ak niečo povedal, tak len to, čo bolo práve po niti jeho myšlienok. Slovnú zásobu mal v tom čase mizernú, lebo o ničom nechcel počuť. Aj keď občas chvíľu dával pozor, tak mu mnohé z ukazovaných obrázkov naozaj nič nehovorili a prestali ho baviť. Ožil len, keď prišlo na geometrické tvary. Náhle bezchybne reagoval a všetko rýchlo urobil správne. Keď som tam s ním bola poslednýkrát, povedala som jej, že mám pocit, že pochopil princíp čítania. Nemala som pocit, vedela som to. Len som sa to snažila sformulovať opatrne, lebo som vedela ako inak Matej pôsobí. Dala mi najavo, i keď jemne a milo, že to je vylúčené.
 
Mal takmer štyri roky, keď som našla odvahu a zavolala do Školy pre mimoriadne nadané deti. Vediac sa na Mateja pozrieť objektívnymi očami som tú odvahu zbierala poriadne dlho. Boli sme pozvaní na Deň otvorených dverí pre predškolákov. Pre nás s manželom to naozaj bol „deň D“, lebo sme tam uvideli jedného chlapčeka s prejavmi podobnými Matejovým. Spomínaný chlapček tam vrieskal a až keď všetci odišli preč z miestnosti, začal si písať na tabuľu rímske číslice. Ostatné deti medzi sebou komunikovali a správali sa štandardne. Matej tam po sebe zanechal jeden papier popísaný číslami, pod hlavičkou OBSAH, čo prepísal z jednej tamojšej knihy.
 

Obdobie nasávania poznania
4 –  4, 5 roka
 
Tieto mesiace boli typické tým, že takmer každý deň ma šokoval čímsi, čo nakreslil alebo napísal. Celkom sám sa naučil rímske číslice, a to tak, že si všimol, že niektoré hodiny ich majú a sám si ich v zošite priradil k našim. Keďže znamení zverokruhu je tiež dvanásť, urobil hodiny aj z nich. Ten jeho nápad s hodinami bol krásnym príkladom toho, ako on myslí. Rímske číslice pochopil asociáciou, čo je jeho hlavná metóda myslenia. Podľa toho, ako ho dosiaľ pozorujem, umožňuje mu dostať sa v prírodných vedách čoraz hlbšie priam rýchlosťou svetla. Na druhej strane vytvorenie hodín zo zverokruhu je zároveň typický príklad nezmyslu takto vzniknutého a vedúceho k niečomu nepoužiteľnému, čo mu však nebolo možné v tom veku vysvetliť.
 
Písal a opisoval z časopisov priestorové či ozdobné písmená, ktorými bývajú písané nadpisy článkov. Venovať tomu tri či štyri hodiny bez prestávky pre neho nebol problém. Keď mal jesť, vyrušovala som ho. Takto trávil hodiny, dni, týždne, mesiace. Vybral si nejaké slovo a to napísal, povedzme, šiestimi rôznymi typmi písma. Písal rôznymi fontmi, písmená prevádzal na príbuzné geometrické tvary a tak začal písať slová. Alebo písmená „kódoval“ na hieroglyfy príbuzné znakom znamení. Tvoril si čosi ako vlastnú abecedu. V tomto štádiu som bola zhrozená, že nám unikne, že mu už nebudem rozumieť ani to málo, čo som chápala cez jeho kresby a písanie, tak som ho v tom nenápadne brzdila. Taktiež sa hral s číslami. Vymýšľal si číselné postupnosti (1, 3, 5, 7, 9 alebo 2, 4, 6, 8 a.i.).
 
Nejde o nejako zvlášť mimoriadne schopnosti v matematike pre deti tohto veku. Deti na matematiku mimoriadne nadané v tomto veku dokážu numericky sčítať aj viacciferné čísla. Zaujímavé je skôr to, čo robil s číslami. Spôsob, akým pracoval. Snažím sa viac zdôrazniť rozdiel v spôsobe myslenia, než v jej úrovni. Nemyslel numericko-logicky, ale obrazovo-asociatívne. Číslo bolo skôr obrazom, znakom, ako počtom. Počtu symbolizujúcemu číslo samozrejme rozumel, ale nešiel tým smerom. Intuitívne pracoval s princípmi, nie s vedomým počítaním ako takým. Všade videl systémy a ich princíp. To trvá dodnes.
 
Matej sa zavŕtal do atlasov a odpútal sa až o nejaký ten týždeň, keď už poznal všetky svetadiely, v ktorom sú aké štáty, kde sú aké pohoria, púšte, niektoré rieky, samozrejme moria, oceány, niektoré zálivy. Onedlho pribudli aj hlavné mestá. Neskôr mu v tejto oblasti stíhal už iba manžel a dedo. Všetky tie mapy si samozrejme najprv obkresľoval a neskôr kreslil spamäti.
 
Matej si zvykol sám vyberať knihy z našej knižnice. Ako štvorročný si čítaval knihu Puf a Muf po slabikách, už nepísmenkoval. Išlo o prvú neencyklopedickú knihu, o ktorú prejavil záujem, hoci neviem, koľko z jej textu správne rozumel.
 
        
Socializácia a začiatky komunikácie
 
V štyroch rokoch mal ešte stále dosť negatívny vzťah k deťom. Mal z nich stres alebo strach - možno aj preto, že mu často, hoci nechtiac, zničili jeho pieskové stavby. Raz sme sa vracali domov, keď si všimol, že pred vchodom do nášho domu je zopár mamičiek a dosť veľa detí, a spustil strašný krik.
 
Pár týzdňov pred dovŕšením jeho štyroch rokov som ho naučila (!) odpovedať „Áno“, a to nasledovným spôsobom: po opakovanom skúšaní čítať mu jednu knižku s básničkami sprevádzanom hlasným protestom si ju po dlhšom čase obľúbil. Takto obľúbenú knihu som použila ako motiváciu. Keď chcel, aby som mu niečo prečítala (dal to najavo nelogickou skupinou slov „tuto toto takéto“), trvala som na tom, aby mi na otázku: „Chceš aby som ti prečítala túto básničku?“ odpovedal: „Áno, chcem.“ Podarilo sa to asi na siedmy raz. Zreteľne som videla, že to bol pre neho priam hraničný stres: aby dosiahol to, čo chcel, musel nasledovať moje inštrukcie. Toto bolo pre neho ešte dlho veľmi ťažké, ale vtedy sa to tuším prvýkrát podarilo.
 

Až v tomto veku sme sa dočkali jeho prvých otázok...
 
Svojim „čudáctvom“ dráždil ostatné deti k tomu, aby mu ubližovali. Oproti rovesníkom sa javil veľmi nevinný a zraniteľný (to platí dodnes). Nechal si ubližovať a ešte sa pri tom smial. Naháňal sa s dvomi rovesníkmi s palicami v rukách. On bol bez palice. Najprv sa nám chvíľu zdalo, že sa mu to páči, ale potom som si všimla, že hovorí niečo o tom, že palice sú nebezpečné a že ten smiech vyzerá stresovo, tak som manžela poslala, aby ho odtiaľ vzal. Jeho nenapadlo pribehnúť k nám, len sa snažil uniknúť. V takýchto chvíľach mi všetci „múdri“ okolo vraveli, že ho mám nechať, aby sa naučil sám bojovať. Na učenie tohto druhu však nebol vôbec vybavený.  V miestnej škôlke som sa dohodla s pani riaditeľkou, že v rámci „sociálnej adaptácie“ občas prídem s Matejom na škôlkársky dvor medzi deti...

Text je úryvkom z pripravovanej knihy "Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou", ktorú autorka, Matejkova mama, plánuje vydať na žiadosť detských psychológov a pedagógov. Snaží sa v nej ukázať pozadie odlišného správania, problémy, ktorými s Matejkom prešli, ako ich riešili. Kniha obsahuje i zopár úvah o odlišnom myslení autistu a desiatky Matejkových obrázkov.

Matejko: Domy v noci Matejko: Stožiare I. Matejko: Autoportrét Matejko: Mama a Matejko


POZNÁMKY / vaše reakcie
Ad: Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou II.
23.10.2007 16:18 | Petra

Pani Martinková. Nesmierne Vás obdivujem. Vaša kniha o vašom synovi je tak krásna plná lásky,nehy a vašej oddanosti čeliť synčekovmu problému.Som na 100% presvedčená o tom že ste vynikajúcov matkou držím Vám palce a Martinkovi nech sa darí v živote Ďakujem za úžasný prínos v podobe Vašej knihy Petra

» Vaše reakcie (1)
» Verzia pre tlač
» Poslať e-mailom
» Pridať na Facebook
» Pridať na vybrali.sme


Čítajte tiež:
Vývoj Matejkovho sociálneho poznania
Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou VI.
Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou V.
Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou IV.
Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou III.
Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbou I.

Súvisiace témy
Deti a mládež, Rodina, Zdravie



[48721]




REKLAMA



CHANGENET.SK | občiansky denník, © 1996 - 2014, ChangeNet, ISSN 1336-2534
kontakt | reklama | info | služby | RSS